Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201869
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223201869.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 55 358
322, so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, XXX XX G. H., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavel Polakovič s. r. o. so
sídlom Detvianska 14, 831 06 Bratislava, o vrátenie daru a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 26C/10/2023-242 zo dňa
03. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
vrátiť žalobkyni dar - finančnú čiastku v sume 60 000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo
výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10 000 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku III. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 273 a § 275 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) s tým, že uznesením č. k. 26C/10/2023-230 zo dňa
01.07.2024 uložil žalovanému, aby sa v lehote 10 dní k žalobe písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený
nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný bol zároveň
poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, za

splnenia zákonom ustanovených podmienok. Uznesenie spolu so žalobou s prílohami a poučením
podľa § 111 ods. 3 C. s. p. bolo žalovanému doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa
10.07.2024, pričom žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril. Súd prvej inštancie tak
dospel k záveru, že boli splnené predpoklady pre rozhodnutie o žalobe o splnení povinnosti rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 273 C. s. p.. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej preto v zmysle § 255
ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný z dôvodu,
že pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie neboli splnené procesné podmienky (§ 356 písm.
b) C. s. p.).2.1 V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto
rozhodnutia na tom skutkovom základe, že žalovanému bola prostredníctvom advokáta doručená
žaloba, ku ktorej sa dňa 14.07.2024 vyjadril, podľa Ústredného portálu verejnej správy (UPVS). Podľa

žalovaného súd prvej inštancie nevykonal doručenie žaloby tak, ako mu to predpisuje zákon. Uviedol,
že vo svojom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na možné zneužívanie
právomoci súdu vydaním takéhoto rozhodnutia, kde je uvedené, že nie je proti nemu možné podať
odvolanie.

2.2 Žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

3. Podľa žalobkyne je odvolanie žalovaného nedôvodné a nepodložené, boli splnené všetky zákonné
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 C. s. p. v spojení s § 161 C. s. p.,
pretože žalovaný si bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote
uloženej uznesením súdu. Žalovaný bol riadne poučený o následkoch nesplnenia tejto povinnosti,

vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. V odvolaní tvrdí, že sa k žalobe vyjadril podaním zo
dňa 14.07.2024, doručeným súdu „podľa ÚPVS“, toto tvrdenie je však nepodložené, pretože ani hĺbková
kontrola na základe sťažnosti žalovaného, vykonaná predsedníčkou súdu, nepotvrdila existenciu žiadnej
súdom neprevzatej elektronickej pošty od žalovaného zo dňa 14.07.2024, obsahujúcej vyjadrenie k
žalobe, ani iné technické problémy. Žalobkyňa poukázala na procesnú pasivitu žalovaného, pretože

jeho právny zástupca ani raz nenahliadol do elektronického spisu. Odvolanie žalovaného je navyše
zmätočné, keď na jednej strane tvrdí, že sa vyjadril, a na strane druhej namieta nesprávny postup súdu
pri doručovaní, pričom túto námietku nešpecifikuje. Odvolanie s pripojeným vyjadrením žalovaného k
žalobe bolo súdu doručené až 12.09.2024, teda po uplynutí lehoty. Žalovaný zároveň nepodal návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo podľa žalobkyne potvrdzuje, že neexistuje ospravedlniteľný dôvod

pre zmeškanie lehoty. Tvrdenia žalovaného o zneužití právomoci súdu alebo zamlčovaní listín považuje
žalobkyňa za šikanózne a neopodstatnené. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, pripojené k odvolaniu, nie
je možné považovať za vyjadrenie zo dňa 14.07.2024 a nezakladá odvolací dôvod. K obsahu vyjadrenia
žalobkyňa uviedla, že fakticky nespochybňuje ani nevyvracia jej tvrdenia v žalobe, najmä okolnosti daru
a bezdôvodného obohatenia, čím žalovaný nijako neučinil sporným nárok žalobkyne.

3.1 Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. c) C. s. p.,
a aby jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. V odvolacej replike žalovaný zotrval na tom, a bol uistený ústnym potvrdením z UPVS, že podanie

zo 14.07.2024 bolo súdu odoslané. Skutočnosť, že podanie nebolo doručené z UPVS Slovensko na
súd sa riešilo po niekoľko mesiacoch, teda zákonná lehota už vtedy uplynula. Ďalej poukázal na svoju
aktivitu v konaní o neodkladnom opatrení, kde podkladom konania bolo to, či žalovaný má, alebo nemá
vrátiť dar. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaný nesporuje prevzatie daru sú pravdivé, avšak tvrdenia, že
nesporuje a nespochybňuje tvrdenia žalobkyne týkajúce sa dôvodov vrátenia daru či bezdôvodného

obohatenia, sú nepravdivé. Ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 504/2021, III. ÚS
341/2014. Žalovaný v konaní vo veci samej sa nevyhýbal konaniu, nevytváral žiadne prieťahy v konaní
a s podanou žalobou nesúhlasí, pretože je nedôvodná a nezákonná. Má za to, že len riadnym konaním,
predovšetkým výsluchom účastníkov, bude zrejmá jej dôvodnosť, resp. nedôvodnosť.

5. K tvrdeniam žalovaného o jeho aktivite v konaní o neodkladnom/zabezpečovacom opatrení sa
vyjadrila žalobkyňa v odvolacej duplike tak, že táto aktivita nesmerovala k podstate (meritu) veci, teda
k dôvodom žiadosti o vrátenie daru a vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný podal odvolanie
výlučne voči zabezpečovaciemu opatreniu a jeho argumentácia aj dôkazy v tomto konaní sa týkali iba
tohto opatrenia, nie samotného žalobného nároku. Tvrdenia žalovaného v konaní o zabezpečovacom

opatrení, napríklad o predaji bytu či spochybňovaní plnomocenstva, podľa žalobkyne nesúviseli s
meritom veci, neboli podložené dôkazmi a žalovaný ich ani neskôr nedoručil súdu. Žalobkyňa zdôraznila,
že zabezpečovacie opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je zabezpečenie pohľadávky,
pričom súd nariadením tohto opatrenia potvrdil, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila existenciu nároku
na vrátenie daru (60 000 eur) a bezdôvodného obohatenia (10 000 eur), ako aj to, že žalovaný na výzvu

nereagoval. Preto aktivita žalovaného v konaní o zabezpečovacom opatrení nepredstavuje relevantnú
procesnú aktivitu vo veci samej, na ktorú by súd mal prihliadnuť ako na prekážku vydania rozsudku
pre zmeškanie. Žalobkyňa navyše poukázala na to, že žalovaný sám potvrdil, že svoje vyjadrenie
k žalobe z 14.07.2024 nikdy súdu nedoručil v stanovenej lehote, bolo podané až s odvolaním vočirozsudkuprezmeškanie(12.09.2024).Žalovanýnepreukázalžiadnevážneospravedlniteľnédôvodypre
zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia, čím je jeho obrana irelevantná. Žalobkyňa spochybnila formu a
podpis elektronických podaní právneho zástupcu žalovaného, ktoré nie sú elektronickým dokumentom

s platným zaručeným elektronickým podpisom, čo diskvalifikuje tieto podania. Napokon, žalobkyňa
odmietla aplikovateľnosť nálezu Ústavného súdu SR (IV. ÚS 504/2021) citovaného žalovaným, pretože
v tam posudzovanej veci bol žalovaný aktívny, zatiaľ čo žalovaný v tomto spore bol pasívny: nereagoval
na výzvu súdu, nevyjadril sa k nároku a nepredložil žiadne dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Citácia
nálezu Ústavného súdu je tak podľa žalobkyne len formálna a bez kontextu s prejednávanou vecou.

Poukázala tiež na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít týkajúcu sa rozsudkov pre
zmeškanie: uznesenie ÚS SR zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013, rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obdo/50/2019 (R 54/2020), Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/7/2020, uznesenia
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 47/2020, I. ÚS 536/2020.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému

rozsudku pre zmeškanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom (§ 359 C. s.
p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 356 písm. b) C. s.
p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.),

ktoré však nezistil, viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodné.

7.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduboloposúdiť,čibolisplnenépodmienkynavydanierozsudku

pre zmeškanie žalovaného.

8. Podľa § 273 C. s. p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto

svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

9. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že rozsudok pre zmeškanie podľa citovaného ustanovenia
§ 273 C. s. p. je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý je dôsledkom procesnej pasivity
žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že
si neplní základné povinnosti strany konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú

povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného,
predstavujeporušeniezákonomvyžadovanejsúčinnostisúduastránkonaniatak,abykonaniemohlobyť
rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu „vigilantibus iura scripta
sunt“ (práva patria bdelým), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu práv strany vyžadujúc, aby
aj strana civilného procesu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by

nedochádzalo k ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že strana musí využiť prostriedky, ktoré
jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv
(pozri uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013).

10. Z citovaného ustanovenia vyplývajú predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného podľa § 273 C. s. p., ktorými sú: riadne doručenie žaloby (o splnenie povinnosti podľa §
137 písm. a) C. s. p.) žalovanému do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom súd žalovanému uložil
povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí,

súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe
vyhovie, pričom žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril.11. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa uplatnenou žalobou
domáhala voči žalovanému vrátenia finančného daru v sume 60 000 eur a vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 10 000 eur. Predmetná žaloba je teda žalobou o splnenie povinnosti v zmysle

ustanovenia § 137 písm. a) C. s. p.. Súd prvej inštancie doručil žalovanému prostredníctvom jeho
právneho zástupcu elektronicky do dátovej schránky uznesenie so žalobou a jej prílohami, ktorým uložil
žalovanému povinnosť do 10 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva,
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.

Súčasnežalovanéhovtomtouznesenípoučilonásledkochnesplneniatejtopovinnosti,vrátanemožnosti
aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 C. s. p., ktorým
žalobe vyhovie. Uznesenie s prílohami bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené do jeho dátovej
schránky dňa 10.07.2024. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Po
márnom uplynutí lehoty určenej vo výzve prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného,

ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že
všetky procesné podmienky vyžadované zákonnou úpravou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli
splnené.

13. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že k žalobe sa elektronicky vyjadril dňa 14.07.2024, ako
potvrdil UPVS.

14. Po preskúmaní námietky žalovaného odvolací súd zistil, že z obsahu spisu, podľa správy UPVS

(slovensko.sk) vyplýva, že z elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného dňa 14.07.2024
prišla do prostredia justície len jedna správa, ktorá smerovala na Mestský súd Bratislava IV, a nie na
Okresný súd Dunajská Streda. Predmetná správa, obsahujúca vyjadrenie k žalobe v preskúmavanej
veci z elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného neodišla, nachádza sa v priečinku
„Rozpracované“. Je tak nepochybné, že vyjadrenie k žalobe z elektronickej schránky právneho zástupcu

žalovaného neodišlo, a teda nebolo ani doručené súdu prvej inštancie.

15. Ďalšie námietky žalovaného obsiahnuté v odvolaní nemali vplyv na rozhodnutie o odvolaní, odvolací
súd sa preto nimi bližšie nezaoberal.

16. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd uzavrel, že odvolacie námietky žalovaného sú
nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny v súlade s citovaným ustanovením

§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

18. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).