Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/161/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205335
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125205335.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1) A. B., nar.
XX.XX.XXXX,2)C.B.,nar.XX.XX.XXXX,3)D.B.,nar.XX.XX.XXXX,všetkymaloletédetitrvalebytomE.
XXXX/XX, F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti
matky: G. G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., a otca: I. G. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpený : JUDr. Michal Krutek, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Hlavná 11, Trnava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8. augusta 2025 č.k. 33P/62/2025-12, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 180 eur mesačne, na výživu maloletej C.

sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletej D. sumou 130 eur mesačne k rukám matky vždy do 15.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Otec je oprávnený stýkať sa maloletými deťmi každú stredu v mesiaci v čase od 16.00 hod,. do 18.00
hod. a každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté

deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase mu maloleté deti odovzdať v mieste jej bydliska
a otec je povinný po ukončení styku maloleté deti v určenom čase na rovnakom mieste matke vrátiť.

II. Vo zvyšku napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi
povinnosť prispievať k rukám matky mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na výživu maloletého A.

sumou 300 eur, maloletej C. sumou 225 eur a maloletej D. sumou 225 eur, vo zvyšnej časti návrh matky
zamietol, súd ďalej vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania
vo veci samej a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), § 2 a § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Z odôvodnenia vyplýva,

že matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletých do svojej
osobnej starostlivosti, neupraviť styk detí s otcom a určiť výživné na deti vo výške 1.500 eur. V návrhu
uviedla, že dňa 14.11.2024 podala návrh na rozvod, keďže manžel prepadol hazardným hrám, prehral
úspory rodiny a vytvoril dlhy. Dňa 05.05.2025 na stretnutí s koordinátorkou a pracovníčkou kurately
manžel prisľúbil, že vyhľadá odbornú pomoc, čo aj neskôr urobil. Po stretnutí súhlasil s návrhom na
rozvod, pričom manželia sa dohodli na úprave práv a povinností k deťom aj na výške vyživovacej

povinnosti vo výške 1.500 eur (600 eur na A. a po 450 eur na C. a D.), ktoré skutočnosti vyplývajú
z e-mailovej komunikácie medzi manželmi a koordinátorkou. Koncom mája jej otec oznámil, že neplatíúver na auto, hypotéku ani energie, pričom mal dostať zákazku vo výške 15.000 eur a jeho príjem ako
stavebnéhoinžinieraboltaktiežnadštandardný.Podoručeníprvýchnedoplatkovoznámilnavrhovateľke,
že o deti sa má starať sama, on nič platiť už nebude, následne oznámil, že sa lúči s deťmi a nevráti

sa. Pred odchodom odkázal navrhovateľke, že sa má o deti postarať sama, táto nevie, kde sa otec detí
zdržiava, na deti neprispieva, o deti sa nezaujíma. Navrhovateľka je aktuálne bez práce, deti nemá cez
prázdniny kam dať a jej jediný prijem sú rodinné prídavky 240 eur. Nemá na bežný nákup a pomáhajú
jej rodičia a súrodenci, od sestry si zobrala pôžičku, aby neprišli o auto, domov im volajú ľudia, ktorí sa
dožadujú pohľadávok od manžela. Jeden z nich navrhovateľke oznámil, že manžel žije v J. s priateľkou.

Zo správy koordinátorky z 05.05.2025 vyplýva, že rodičia sa dohodli na zverení detí do starostlivosti
matky, nepožadujú upraviť styk otca, ohľadom výživného sú ochotní dohodnúť sa na pojednávaní,
otec deklaroval príjem vo výške cca do 3.000 eur v čistom. Z e-mailovej komunikácie zo 14.05.2025
medzi navrhovateľkou, manželom a koordinátorkou vyplýva, že medzi manželmi prišlo k rodičovskej
dohode, pričom manžel súhlasil s návrhom na rozvod aj návrhom na úpravu práv a povinností, ako aj
s výškou výživného 1 500 eur. Z uvedeného mal súd osvedčené, že otec neprejavuje záujem o deti,

nemá záujem o styk s deťmi, na deti neprispieva a nemá záujem prispievať, takže výživa detí ostáva
len na nezamestnanej matke.

3. Po preskúmaní návrhu a obsahu spisu súd prvej inštancie dospel k názoru, že návrh je čiastočne
dôvodný. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletých detí spolu v súčasnosti nežijú, pričom maloleté

deti sa nachádzajú v starostlivosti matky. Zo strany matky nebolo tvrdené, že by si otec nárokoval
starostlivosť o deti a súd tak v tejto časti nemal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy v otázke
zverenia maloletých detí do starostlivosti konkrétnemu rodičovi, keďže v tejto otázke medzi rodičmi
neprebieha žiadny konflikt. Čo sa týka tvrdení matky o psychickom stave manžela a jej obavám,
aby si otec neprišiel pre deti a nezobral ich na neznáme miesto, súd nezistil žiadne skutočnosti,

ktoré by potvrdzovali tieto obavy a preto nevyhovel návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej
osobnej starostlivosti. V prípade návrhu na určenie výživného súd považoval za splnené podmienky
pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP, teda výživného v nevyhnutnej miere. Pokiaľ
ide o konkrétnu výšku, súd s ohľadom na okolnosti prípadu (vek maloletých detí, počet vyživovacích
povinností matky, deklarovaný príjem otca a skutočnosť, že matka má príjem len 240 eur) považoval

za primeranú sumu 300 eur mesačne na A. a po 225 eur na C. a D., prihliadajúc tiež na súhlas otca s
výškou výživného a na skutočnosť, že výživné ma pokrývať náklady len v nevyhnutnej miere. Záverom
súd poukázal na analýzy Ministerstva financií SR, z ktorých vyplýva, že výchova dieťaťa stojí v priemere
od narodenia do 18 rokov života na Slovensku približne 60 tisíc eur, t.j. cca 280 eur mesačne. Súdom
určená suma výživného je len dočasná a má pokryť len nevyhnutné výdavky tak, aby nebol ohrozený

priaznivý vývoj detí. O výške výživného následne rozhodne súd po vykonanom dokazovaní ohľadom
majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov a odôvodnených potrieb
maloletých detí v konaní vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých. Poukázal na to, že matka

v návrhu neuvádza pravdu a všetku vinu prenáša na neho. Otec pritom počas celého manželstva
zabezpečoval všetky potreby rodiny a matka dokonca ani nebola nútená pracovať. Nakoľko bol otec na
otcovskej dovolenke s maloletou D. v období roka 2024, žiadal matku aby začala pracovať, preto sa
zamestnala na K. E. L. ako vyššia súdna úradníčka a po troch mesiacoch dostala z nezistených príčin
výpoveď. Matka detí uvádza, že otec je závislý od hazardných hier, ale zabudla súdu uviesť, že nakoľko

ona nepracovala, všetka finančná záťaž bola na ňom. Preto musel aj žiadať svojho zamestnávateľa
o pôžičku. Matka po výpovedi z pracovného pomeru na K. E. L. sa zamestnala ako analytička na C. E.
H. L. a o túto prácu znovu prišla. Tiež zabudla súdu uviesť, že otec sa staral o domácnosť aj v čase,
kedy matka chodila za jej novým partnerom. Matka detí je vysokoškolsky vzdelaná osoba a nie je
zrejmé, prečo do dnešného dňa nepracuje, pričom súd sa s touto skutočnosťou v rozhodnutí nijako

nevysporiadal. Otec si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, avšak na výžive detí sa majú podieľať
obaja rodičia. Tvrdenie matky, že otec súhlasil s vyživovacou povinnosťou vo výške 1.500 eur je už
v súčasnosti neaktuálne, v tom čase žili v spoločnej domácnosti a išlo o sumu nákladov za všetkých 6
členov domácnosti. Navyše otec musel zmeniť prácu z dôvodu profesného vyhorenia a z dôvodu novely
stavebného zákona, v zmysle ktorej už nie je oprávnený vykonávať činnosti v takej miere ako doteraz.

V súčasnosti teda pracuje na živnosť v spol. L. C., E. na pozícii stavebného manažéra s mesačným
príjmom 1.500 eur. Tvrdenia matky detí týkajúce sa vyplatenej zálohy 15.000 eur za zákazku, ktorú
dostal v marci, nie sú pravdivé, keďže jeho koncový zárobok je cca 3.000 eur netto. Za uvedenej
situácie otec nedokáže platiť na deti výživné v súdom stanovenej výške, pričom matka nepreukázalavynakladané výdavky a ich dôvodnosť. Vzhľadom na otcom dosahovaný príjem je výživné určené súdom
neodkladnýmopatrenímneprimeranéatoispoukazomnametodikuMSSR,zjednocujúcupostupsúdov
pri určovaní výživného. Navrhol preto určiť mu vyživovaciu povinnosť na mal. A. vo výške 165 eur, na

mal. C. vo výške 165 eur a na mal. D. vo výške 135 eur.

5. Ďalej odvolateľ uviedol, že nie je pravdou tvrdenie matky, že by sa neinformoval o deťoch, nepýtal
sa na ne a neprispieval im. Matka mu zakazuje stretávanie s deťmi a ich stretnutia podmieňuje tým, že
otec uhradí všetky poplatky na domácnosť a zabezpečí matke životný štandard. Otec zdôrazňuje, že

spoločnú domácnosť opustil z dôvodu, že nedokázal akceptovať podvádzanie manželky. Deti sa však
pokúšal vidieť, v čom mu ich matka bráni. Ako vidieť z pripojených screenshotov ich konverzácie, na
otázku otca, kedy môže deti vidieť, matka odpisuje, že „aké deti má na mysli“. Odvolateľ považuje preto
za nesprávne rozhodnutie súdu v časti neupravenia styku otca s maloletými deťmi a navrhuje, aby súd
ich stretávanie upravil a to v rozsahu každého párneho víkendu od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00
hod.

6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za účelové a nepravdivé. Matka nemohla pracovať
z dôvodu starostlivosti o tri maloleté deti, dovtedy pracovala ako realitná maklérka a živnosť ukončila
až v r. 2024 keď nastupovala do štátnej správy. Ako vyššia súdna úradníčka na K. L. pracovala iba
v dočasnej štátnej službe, po uplynutí ktorej sa jej pôsobenie na tomto poste skončilo, nie je pravda,

že dostala po troch mesiacoch výpoveď z nezistených príčin. Následne pracovala ako analytik na
C. L., kde v rámci skúšobnej doby ukončila štátnozamestnanecký pomer dohodou, pretože deti boli
choré a dochádzanie do L. pre ňu bolo obtiažne. Snaží sa nájsť si prácu, avšak jej snaha vždy
stroskotá na tom, že má v starostlivosti 4 maloleté deti. Matka poukazuje na to, že sa stará o deti bez
materiálnej či finančnej pomoci otca, pričom po jeho odsťahovaní prichádzajú faktúry na stále ďalšie

nedoplatky týkajúce sa domácnosti, z čoho vyplýva, ako sa vlastne otec staral o domácnosť, navyše
tento úplne ignoruje povinnosť splácať hypotéku na nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Hoci otec tvrdí, že si je
vedomý svojej vyživovacej povinnosti, dodnes si neplní ani len minimum. V ďalšom sa matka maloletých
vyjadrovala obšírne k finančnej a zárobkovej situácii manžela, popierala ním tvrdené aktuálne príjmy
ako podhodnotené, okrem iného i s poukazom na otcom predloženú mandátnu zmluvu uzavretú medzi

M. E. a L. – C., E., ktorú matka považuje za fiktívnu, uzavretú účelovo medzi otcom a jeho partnerkou
s cieľom zakryť skutočný jeho príjem, aby sa vyhol vyživovacej povinnosti na deti a znížil ju na minimum.
Nie je pravdou, že by matka podmieňovala stretnutia otca s deťmi tým, že otec zaplatí všetky poplatky
súvisiace s domácnosťou v F.. Z otcom predloženej komunikácie je zrejmé, že matka po celý čas žiadala
len to, aby platil svoje dlhy. Nikdy mu nezakázala s deťmi sa stretávať, ale trvá na tom, aby minimálne

svojedlhyplatil.Pokiaľotectvrdí,žedetinevidelceléleto,niejezrejmé,prečopočasletaanirazneprišiel
a nezaujímal sa, či deti niečo nepotrebujú. Pokiaľ otec tvrdí, že mu matka odmieta deti dávať, mohol si
okamžite podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pravdou však je, že nemá o deti záujem.
Matka v ďalšom uviedla zoznam výdavkov na domácnosť, stravu a ďalšie výdavky vrátane výdavkov
na deti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu

predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie otca je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

8. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletým deťom na čas do rozhodnutia
vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým.

9. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava

pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý
vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne
upraviť pomery. Práve z dôvodu naliehavosti môže súd rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdenýchskutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy
je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky
dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. Zároveň odvolací

súd pripomína, že pri nariadení neodkladného opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti
oboch strán a pri jeho nariadení musí vychádzať z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané
ohrozené alebo porušené na úkor druhej strany, teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie
neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa má nariadiť.

10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

11. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia

bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu vyžadujúceho bezodkladnú
potrebu dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa, je na mieste rozhodnúť neodkladným
opatrením. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
v danom konaní bola osvedčená potreba určiť otcovi povinnosť platiť na deti výživné v nevyhnutnej
miere. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu pokiaľ ide o primeranosť

výšky výživného s poukazom na osvedčené skutočnosti a charakter tohto inštitútu, ktorým je neodkladné
opatrenie. Zároveň odvolací súd považoval za dôvodné upraviť styk otca s maloletými, keďže v uvedenej
otázke evidentne k dohode rodičov nedošlo a otec nemá zabezpečené právo na pravidelný styk so
svojimideťmi,čímdochádzakporušovaniuprávadetínavýchovuastarostlivosťzostranyobochrodičov
a zároveň k porušovaniu rodičovských práv otca, a toto bolo potrebné reparovať cestou neodkladného

opatrenia o úprave styku.

12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti,
doposiaľ neboli práva a povinnosti rodičov k deťom upravené súdom a aktuálne prebieha na súde
ich rozvodové konanie. Obsahom spisu je osvedčené, že otec po odchode zo spoločnej domácnosti

rešpektuje stav, kedy osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje matka maloletých, preto správne
prvoinštančný súd nevidel dôvod na dočasné zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, s ktorým
názorom sa odvolací súd stotožňuje. Rovnako sa potom odvolací súd stotožňuje i so záverom o potrebe
určiť otcovi povinnosť platiť výživné na deti v nevyhnutnej miere, keďže z obsahu spisu treba považovať
za osvedčené, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom neplní a vzhľadom na zanedbateľný

príjem matky je výživa detí ohrozená. Za primeranú však odvolací súd považoval sumu nižšiu než určil
prvoinštančný súd.

13. Pri určení jeho výšky treba vychádzať z toho, že zmyslom ustanovenia § 366 Civilného
mimosporového poriadku je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa

oprávneného je ohrozená. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiťstým,žeobaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov,
pričom každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V konaní o neodkladnom
opatrení môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná
miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa, medzi
ktoré patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť,
školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V danom prípade naliehavosť

potreby predbežnej úpravy pomerov vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca vzhľadom na skutočnosti,
ktoré vyplývajú z obsahu spisu osvedčená síce bola, avšak odvolací súd považoval výživné určené
prvoinštančným súdom za presahujúce nevyhnutnú mieru, v ktorej by bolo dôvodné požadovať aktuálne
od otca platenie výživného. Zo spisu je zrejmé, že otec dosahuje podstatne vyšší príjem než matka (ktorápoberáibaprídavkynadetiadeťomzabezpečujeosobnústarostlivosť)anapriektomuotecnepoukazuje
na výživu maloletých žiadne výživné a to ani v minimálnom rozsahu podľa Zákona o rodine, a je teda
dôvodné uložiť mu povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, avšak pri určení jeho výšky, berúc do

úvahy zistené okolnosti prípadu, považoval odvolací súd za primerané účelu § 366 CMP určiť výživné
na výživu najstaršieho dieťaťa vo výške 180 eur mesačne, na výživu prostredného dieťaťa vo výške
160 eur mesačne a na výživu najmladšieho dieťaťa vo výške 130 eur. Súd nemá osvedčené, že by otec
dosahoval príjmy aké uvádza navrhovateľka, pričom otec toto popiera a tvrdí, že jeho aktuálny príjem je
cca 1.500 eur. Navrhovateľka sa svojimi tvrdeniami snaží vyvrátiť pravdivosť tohto tvrdenia otca, napáda

relevantnosťanezávadnosťotcompredloženejmandátnejzmluvy,apopierajehoargumentáciuvlastnou
protichodnou argumentáciou. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia však vzhľadom na
charakter tohto inštitútu, súd nemá priestor na to, aby vykonával náležité dokazovanie na preukázanie
reálnych schopností a možností povinného rodiča a toto ani nie je účelom predmetného konania.
Vsúladesustanovením§366CMPbolopretonamiestevychádzaťzoskutočností,ktorémožnoaktuálne
považovať za osvedčené na základe dostupných dôkazov, vyplývajúcich z návrhu, resp. ostatného

spisu. Takto mal odvolací súd za osvedčené, že obaja rodičia maloletých sú vysokoškolsky vzdelaní,
pracuje pritom len otec, ktorý aktuálne dosahuje príjem cca 1.500 eur mesačne, matka nepracuje, nemá
vlastný príjem a poberá iba prídavky na deti 240 eur. Deti sú vo veku 8 rokov, 6 rokov a 4 roky, ich
odôvodnené potreby sú bežné, primerané veku, otec sa s deťmi aktuálne nestretáva a na úhradu ich
potrieb neprispieva ani pravidelnými platbami výživného ani naturálnou formou. Berúc potom do úvahy

inštitút neodkladného opatrenia ako aj výsledky analýzy Ministerstva financií SR spomínané už súdom
prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že výchova dieťaťa stojí v priemere mesačne cca 280 eur, musel
dať odvolací súd za pravdu argumentácii otca o neprimeranosti výživného určeného prvoinštančným
súdom a preto výživné určil sumami ako je uvedené vyššie (180 eur mesačne syn A., 160 eur dcéra C.
a 130 eur dcéra D.) majúc za to, že ak k takto platenému výživnému zabezpečí časť výživy aj matka

ako druhý výživou povinný rodič (ktorá už s ohľadom na vek detí nemusí zabezpečovať ich celodennú
starostlivosť a zároveň neosvedčila žiadne také objektívne dôvody, pre ktoré by nemala vôbec využívať
svoje možnosti a schopnosti), potom spolu s poberanými prídavkami na každé dieťa vo výške 60 eur
postačuje takéto výživné na zabezpečenie základných potrieb detí tak, aby ich výživa do skončenia
konania vo veci samej nebola ohrozená. Takto určené výživné bude súladné s účelom § 366 CMP.

14. Zároveň mal odvolací súd za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým súd upraví styk otca s maloletými deťmi.

15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

16.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré

je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej
republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov,
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonusa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v
záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom (Gorgulu v. Nemecko - Aplikácia
no.74969/01), a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z

rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97).

19. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je teda nutné vychádzať z toho,
že právom oboch rodičov je o dieťa sa starať a podieľať sa na jeho výchove, čomu korešponduje

i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Aj v prejednávanej veci musel mať preto
súd na zreteli rešpektovanie práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k otcovi, s ktorým nežijú
v spoločnej domácnosti. Otec tvrdí, že matka mu kladie vážne prekážky v stretávaní sa s deťmi, pričom
z predložených dôkazov (screenshotov z elektronickej konverzácie rodičov) je treba uvedené tvrdenie
považovať za osvedčené. Zároveň v tomto prípade odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by otec
mal byť vylúčený z osobnej starostlivosti o svoje deti, prípadne obmedzený v jeho právach na minimum,

alebo odkázaný podrobovať sa v tejto otázke svojvôli matky majúcej deti v osobnej starostlivosti. Do
júna ešte otec žil s rodinou v spoločnej domácnosti, maloleté deti majú teda s otcom vybudované citové
väzby a tieto je nutné udržiavať prostredníctvom pravidelných a dostatočne častých osobných kontaktov.
Pokiaľ matka styk otcovi s maloletými pravidelne neumožňuje, je nevyhnutná okamžitá ingerencia súdu,
aby nedošlo k ich pretrhnutiu alebo ochladnutiu, keďže neskôr je reparácia poškodených vzťahov zložitá,

niekedy dokonca nemožná a tomu je nutné v záujme maloletých detí predísť.

20. Odvolací súd preto považoval požiadavku otca na úpravu styku s maloletými deťmi za dôvodnú,
nie však v rozsahu, v akom otec tento styk navrhoval. Keďže zo spisového materiálu nevyplývajú
bližšie okolnosti prípadu vo vzťahu k vhodnosti dĺžky stretnutí, ako aj vhodnosti prespávania detí u otca,

zároveň súd nemá prešetrené bytové podmienky u otca, nepovažoval súd za súladné s najlepším
záujmom maloletých detí za uvedenej situácie upraviť víkendové pobyty detí u neho. Odvolací súd
však videl potrebu zabezpečenia pravidelných, i keď kratších stretnutí bez prespávania a preto upravil
jeho styk s maloletými deťmi na každú stredu v mesiaci v čase od 16.00 hod,. do 18.00 hod. a každú
párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si otec deti bude preberať aj

odovzdávať v mieste ich bydliska. Toto neodkladné opatrenie zabezpečí, aby sa deti s otcom mohli
stretávať na pravidelnej báze, čím sa zabezpečí kontinuita existujúcich citových väzieb do skončenia
konania vo veci samej, ktoré môže trvať dlhšiu dobu, zároveň tak bude umožnené otcovi realizovať jeho
výchovný vplyv na svoje deti. Uvedená úprava styku zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého
vývoja detí a to s prihliadnutím na charakter inštitútu neodkladného opatrenia. Dočasná úprava styku

neprejudikuje konečné rozhodnutie súdu v konaní vo veci samej, ktoré bude vydané až po riadnom
a úplnom dokazovaní.

21. Záverom odvolací súd uvádza, že „námietku zaujatosti“ otca, ktorú vzniesol v priebehu odvolacieho
konania, posúdil ako nemajúcu náležitosti vyžadované zákonom pre takýto právny úkon (§ 52 ods. 2

CSP) a preto na ňu neprihliadal. Pokiaľ ide o zároveň otcom prednesený „podnet na prikázanie veci
inému okresnému súdu z dôvodu vhodnosti“, posudzujúc toto podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP)
musel odvolací súd konštatovať, že vzhľadom na otcom tvrdené dôvody prikázania, evidentne v danom
prípade nemá ísť o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP (účelom
takejtodelegáciejepredovšetkýmzabezpečiťhospodárnejšie,rýchlejšiealebodôkladnejšieprejednanie

veci), ale o prikázanie veci podľa § 39 ods. 1 CSP, ktoré je však možné len za predpokladu vylúčenia
všetkých sudcov súdu, a o taký prípad sa nejedná. Preto na uvedený návrh súd neprihliadal.

22. Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa ust.
§ 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a vo zvyšku uznesenie z dôvodu vecnej

správnosti výrokom II. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací
súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP).

23. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).