Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200553
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X D., A.,
právne zastúpená: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37,
Bratislava, a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
16. januára 2025, č.k. 32P/20/2024-325, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. ako aj v závislých výrokoch
VI. a VII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievovýrokuI.stykotcasmaloletýmvrámcibežnéhorežimu
styku sa neupravil, výrokom II. upravil styk otca s maloletým počas špeciálneho režimu styku v čase
letných, zimných a jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov, výrokom III. zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca počnúc dňom 06.02.2024 zo sumy 100 Eur na sumu 170 Eur do 31.08.2024 a od 01.09.2024 na

sumu 200 Eur, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa, výrokom IV. povolil otcovi dlžné výživné za obdobie od 06.02.2024 do 16.01.2025
vo výške 929,52 Eur zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 25 Eur až do zaplatenia spolu s
bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že v prípade omeškania zo splnením čo i len
jednej splátky sa stane splatným celý dlh, výrokmi V. a VI. vyslovil, že týmto dochádza k zmene rozsudku
Okresného súdu Galanta číslo konania: 12P/97/2019-81 zo dňa 01.10.2019 a rozsudku Okresného súdu
Galanta číslo konania: 22P/49/2018-184 zo dňa 24.07.2018 a napokon výrokom VII. rozhodol o trovách

konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 24 ods. 4, ods. 5, § 26, § 36 ods. 1, §
62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj § 2 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku. Vecne dôvodil, že návrhom, doručeným súdu dňa 06.02.2024,
sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa na 200 Eur mesačne, a zároveň žiadala
upraviť styk otca s maloletým. Dôvodila zmenou pomerov od poslednej úpravy vykonanej súdom. Otec

so zvýšením výživného nesúhlasil majúc za to, že jeho majetkové, zdravotné a sociálne pomery to
neumožňujú, naopak tieto sa zhoršili, otec je niekoľko rokov v osobnom bankrote a zároveň je od
01.12.2022 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný bez príjmov, toho času je práceneschopný
diagnózou I50.9 (zlyhávanie srdca), navrhol preto znížiť výživné vzhľadom na okolnosti na 70 Eurmesačne. Tiež považoval za dôvodné zmeniť úpravu jeho styku s maloletým spôsobom, ktorý sám
navrhol. V priebehu konania dospeli rodičia k čiastočnej rodičovskej dohode v časti o úprave styku otca s
mal.dieťaťomtak,žebežnýstykotcasmal.dieťaťomnebudesúdomupravený,žiadaliibaupraviťrozsah

špeciálneho režimu styku otca s mal. dieťaťom. Pokiaľ ide o výživné, otec sa vyjadril, že s návrhom
matky na zvýšenie výživného na sumu 200 Eur by vedel súhlasiť za predpokladu, že raz do mesiaca
matka zabezpečí odvoz dieťaťa do miesta bydliska otca a zároveň si odtiaľ vyzdvihne maloletého po
skončení styku.

3. Súd mal v konaní preukázané, že maloletý bol v roku 2017 na čas po rozvode rodičov na základe
schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na
jeho výživu sumou 50 Eur mesačne a súd upravil styk otca s maloletým tak, že si dieťa prevezme každý
víkendvpárnomtýždnivpiatoko16,00hod.spredbytumatkyadieťamatkevrátivždyvnedeľuvpárnom
týždni o 18.00 hod. pred jej bytom. Uvedený rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.06.2017, č.k.
8P/33/2017-78 bol v časti výživného zmenený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.07.2018,

č.k. 22P/49/2018-184, ktorým došlo k zvýšeniu výživného na sumu 100 Eur mesačne od 01.02.2018.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 01.10.2019, č.k. 12P/97/2019 - 81, súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od
štvrtku 16,00 hod do nedele 16,00 hod do 31.8.2020 a počnúc dňom 01.09.2020 každý párny týždeň
od piatku 16,00 hod do nedele 16,00 hod, ako aj osobitne počas letných, zimných a jarných prázdnin

a veľkonočných sviatkov.

4. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný,
keďže od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného
rozhodovania malo dieťa 4 roky a navštevovalo materskú školu, malo mesačné výdavky na lieky v sume

20 Eur, výlety v škôlke 20 Eur ročne, poplatok v škôlke 20 Eur, strava v škôlke 22 Eur, rodičovský
príspevok v škôlke 50 Eur ročne, poistenie 5 Eur mesačne, uskladnenie pobočníkovej krvi 85 Eur ročne,
oblečenie 35 Eur mesačne, hračky a záujmové aktivity 50 Eur mesačne. V súčasnosti má 10 rokov, v
čase podania návrhu bol už žiakom základnej školy na prvom stupni, a od septembra 2024 je žiakom
základnej školy druhého stupňa. Jeho mesačné výdavky predstavujú približne sumu 500 Eur (čo súd

presne špecifikoval), žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a matkiným druhým dieťaťom.
Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná s mesačným príjmom 500 Eur, poberala príspevok
na diabetické stravovanie v sume 18,52 Eur, prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,68 Eur, vlastnila
osobné motorové vozidlo značky Peugeot, v súčasnosti je zamestnaná ako administratívna pracovníčka
v C. B., do 06/2024 mala priemerný čistý mesačný príjem 1000 Eur, od 01.07.2024 vo výške 2280,34 Eur,

vrátane daňového bonusu na dve maloleté deti (280,- Eur na dve deti), poberá príspevok na diabetické
stravovanie 25 Eur, rodičovský príspevok na mal. deti 120 Eur. Titulom vypriadania BSM bola zaviazaná
na splatenie úveru vo výške 101 145 Eur. Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jej druhému
maloletému dieťaťu (4 roky), jej manžel má príjem 1300 Eur. Otec maloletého bol v čase posledného
konania o výživnom vodič kamiónu s príjmom 800-900 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.

k. 3T/161/2017 - 801 zo dňa 08.02.2018 bol otec odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
s podmienečným odkladom a bol mu uložený trest zákazu vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere
6 rokov. V danom konaní uvádzal otec exekúcie vo výške 400 000 Eur až 500 000 Eur. Bol vlastníkom
nehnuteľností, rodinného domu ako aj garáže. Ako mesačné výdavky uviedol elektrinu výške 273 Eur
(na veľkometrážnu garáž), garáž náklady 170 Eur, telefón 30 Eur, strava 300 Eur, voda polročne 150

Eur, cestovné do práce od 40 do 90 Eur, náklady na cestu pre maloleté dieťa asi 70 Eur, výživné na
druhé maloleté dieťa asi 30 - 50 Eur mesačne. V čase daného rozhodovania mal otec dve vyživovacie
povinnosti, ktoré má doteraz. V súčasnosti je od januára 2025 zamestnaný na čiastočný úväzok v
spoločnostiC.A.A.spríjmomnaúrovniminimálnejmzdy,približne300Eurmesačne,pričomod12/2024
poberá invalidný dôchodok vo výške 446,10 Eur mesačne. Bol dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na

úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od mája 2023 až do januára 2025. Na otca ako samostatne
zárobkovo činnú osobu bol vyhlásený konkurz v súvislosti s jeho podnikateľskými záväzkami, ktorých
výška dosahuje približne 540 000 Eur. Je vlastníkom rodinného domu v F., kde žije so svojou manželkou
a jej dvoma maloletými deťmi, a ktorý má byť podľa tvrdení otca predmetom dražby v rámci konkurzného
konania. Otec uviedol v konaní vysoké náklady na elektrinu v dôsledku prevádzky dvoch nehnuteľností,

z ktorých jedna predstavuje veľkú garáž s kapacitou na 12 áut. V súčasnosti nevlastní motorové vozidlá,
nakoľko tie, ktoré užíval (s pravdepodobnosťou boli písané na jeho spoločnosti) sú stále držané políciou
v súvislosti s podaním trestného oznámenia. Otcova manželka je konateľkou v spoločnosti C. A., A. s
príjmom 216,50 Eur mesačne, jediným spoločníkom tejto firmy je C. G. B., A., okrem toho poberá ajopatrovateľský príspevok za opatrovanie svojej matky vo výške 479 Eur mesačne, a výživné na svoje
dve deti 200 Eur a 150 Eur mesačne. Otec v minulosti prevádzkoval obchody s oblečením, vlastníkom
obchodov je t.č. C. G. B., A.. Spoluvlastníčkou firmy C. G. B., A. je taktiež otcova manželka a otec je

druhý spoluvlastník. Otec uviedol, že uvedená spoločnosť nemá žiadny zisk, príjem má cca 5000 Eur,
náklady sa zvýšili a prognóza je taká, že obchody budú zavreté. Za posledných 12 mesiacov v roku 2024
otec konštatoval, že nemal žiadny príjem a žije len z príjmov manželky. Ako výdavky uviedol elektrinu
941 Eur mesačne, voda 30 Eur, telefón a internet 70 Eur, drogéria 20 Eur, oblečenie 20 Eur, strava 250
Eur, vitamíny 20 Eur, výživné na dcéru 200 Eur, náklady na cestu za dcérou 20 Eur, výživné na maloleté

dieťa 100 Eur, náklady na cestu pre maloletého 200 Eur, t.j. spolu 1801 Eur, okrem toho náklady na
domácnosť 108,30 Eur mesačne.

5. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal jednak z veku maloletého (10 rokov) dieťaťa a jeho
odôvodnených potrieb, ktoré ustálil na približnú sumu 500 Eur + náklady na bývanie, považujúc takéto
výdavky za bežné a veku dieťaťa primerané a tiež vychádzal z možností, schopností a majetkových

pomerov rodičov. Určil výživné vo výške 170 Eur mesačne od podania návrhu dňa 06.02.2024 do
31.08.2024 a vo výške 200 Eur od 01.09.2024. Súd zohľadnil zdravotné problémy otca, ako aj jeho
dočasnú práceneschopnosť od 20.07.2023, avšak súčasne otec preukázal v konaní vysoké výdavky
na svoj životný štandard, ktoré vyčíslil na 1 909,30 Eur mesačne, z ktorých súd niektoré nepovažoval
za nevyhnutné, zohľadnil ale u neho aj cenu 632 Eur za potrebnú 12 týždňovú liečbu liekom, ktorý

nie je preplácaný zdravotnou poisťovňou. Ďalej prihliadol aj na skutočnosť, že z portálu H. vyplýva,
že spoločnosť C. A. A. vykázala za rok 2023 tržby v sume 220 994 Eur a zisk v sume 1897 EUR.
Vlastníčkou firmy (jediným spoločníkom) C. A. A. je maďarská spoločnosť C. G. B., A., ktorého vlastníkmi
sú manželka otca E. B. a otec, v zmysle toho, čo otec uviedol na výsluchu dňa 26.09.2024. Napriek faktu,
že spoločnosť vykázala zisk len v sume 1879 Eur, uvedený ukazovateľ nemožno považovať pri posúdení

úspešnosti firmy za kľúčový, naopak práve tržba býva častým ukazovateľom úspešnosti firmy, pričom
tento ukazovateľ nemožno nijako ovplyvniť, na rozdiel od zisku spoločnosti. O uvedenom svedčí aj fakt,
že napr. v roku 2022, kedy spoločnosť dosahovala tržby len 48719 Eur, zisk firmy bol až 4149 Eur. Je
teda zrejmé, že uvedené firmy majú určité príjmy a sú aktívne, a to vzhľadom na vysoký obrat spoločnosti
C. A. A., pričom tieto príjmy otec v konaní neuvádzal. Zároveň na základe lustrácie facebookovej stránky

obchodu s oblečením C. (ktorý mal otec otvoriť v minulosti a ktorý má práve prevádzkovať spoločnosť
C. A. A. a C. G. B., A.), súd taktiež zistil, že obchod aktívne funguje a predáva tovar. Súd zároveň
poukazuje na extrémne vysoké neodôvodnené výdavky otca na elektrinu, kedy otec mal v roku 2024
problém s nedoplatkom na elektrinu vo výške približne 5000 Eur, ktorý bol riešený prostredníctvom
splátkového kalendára s mesačnou splátkou 460 Eur, posledná bola splatená v decembri 2024. Otec

teda v roku 2024 hradil za elektrinu približne 1000 EUR (splátka nedoplatku + úhrada elektriny) a
od januára 2025 bola stanovená nová mesačná úhrada za elektrinu vo výške 466 Eur, pričom otec
zdôvodňoval tieto výdavky na elektrinu vlastníctvom jeho veľkometrážnej garáže. Aj na základe vyššie
popísaných skutočností, výdavkov otca na lieky a iné potreby, preukázateľného príjmu spoločnosti C.
A. A., ktorá je napojená prostredníctvom jediného spoločníka maďarskej spoločnosti priamo na otca,

mal súd za to, že otec v konaní neposkytol riadnu súčinnosť pri preukázaní svojich skutočných príjmov.
Výdavky otca sú neprimerane vysoké v porovnaní s jeho priznanými príjmami alebo s tvrdením, že nemá
žiadny príjem. Z uvedených tvrdení otca a preukázaných skutočností vyplýva, že otec zrejme zámerne
neuvádza svoje skutočné príjmy a svoj životný štandard, ktorý je neprimerane vyšší než jeho oficiálne
deklarované príjmy, pričom súd konštatuje, že maloleté dieťa má právo sa na tomto štandarde otca

podieľať.Súdtiežprihliadalnaprincíppotencialitypríjmov,kedyotecbolkedysiúspešnýmpodnikateľom,
konateľom a spoločníkom firiem, a nezohľadnil fakt, že otec bol odsúdený a má zákaz činnosti podnikať,
nakoľko toto musí byť na ťarchu otca, resp. rodiča povinného z vyživovacej povinnosti, a nie maloletého
dieťaťa. V prípade, ak by mal otec príjem ako v čase, kedy vykonával podnikateľskú činnosť, tak by jeho
zdravotný stav neovplyvnil takým negatívnym spôsobom jeho deklarovaný terajší príjem. Súd určil od

01.09.2024 vyššie výživné o 30 Eur, a teda výživné zvýšil na 200 Eur, kedy prihliadol na skutočnosť,
že maloletý nastúpil od 01.09.2024 na druhý stupeň základnej školy čím sa jeho odôvodnené výdavky
zvyšujú, pričom ale tiež prihliadol aj na zvýšenie príjmov matky od júla 2024, a to na sumu približne
2000 Eur. Vychádzajúc z uvedeného považoval potom výživné od podania návrhu do 31.08.2024 na
úrovni 170 Eur mesačne za adekvátne a následne od 01.09.2024, kedy už maloleté dieťa navštevuje

druhý stupeň základnej školy, považoval za adekvátnu sumu výživného 200 Eur s prihliadnutím aj na
príjem matky, daňový bonus a prídavok na maloleté dieťa ako aj jej osobnú starostlivosť. Takto ustálená
výškavýživnéhokorešpondujeaktuálnympotrebámmaloletéhodieťaťaazodpovedáajkritériámZákona
o rodine. Vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného súd uložil otcovi zaplatiť aj dlh na zročnom výživnoma to v pravidelných mesačných splátkach po 25 Eur. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom,
súd sa pri rozhodovaní stotožnil s návrhom matky prezentovaným na pojednávaní dňa 02.12.2024,
s ktorým vyjadril súhlas aj otec na pojednávaní dňa 16.1.2025 a tiež kolízny opatrovník, preto súd

nepovažoval za potrebné bližšie odôvodňovať úpravu styku. O trovách konania rozhodol podľa s § 52
CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého a to čo do výrokov III.
a IV. Poukázal na procesné zásady určujúce akým spôsobom súd rozhoduje o zmene výživného a za

akých podmienok. Zo strany súdu došlo k nesprávnemu a najmä neúplnému zisteniu skutočného stavu
veci, súd sa vôbec nevysporiadal (alebo minimálne z pohľadu otca zvláštne vysporiadal) s príjmami
a výdavkami matky aj otca. Súd nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodol v rozpore s tým, čo
uvádza v bode 53 odôvodnenia rozsudku, nakoľko absolútne nevychádza z aktuálneho stavu v čase
rozhodnutia. Právne, matematicky a ani logicky nie je možné akceptovať záver súdu, pokiaľ zo spisu
vyplýva, že sa životná úroveň matky v rámci jej rodiny násobne zvýšila (zvýšili sa príjmy rodiny, kde

jej plat je vyše 2.000 Eur mesačne a plat jej manžela 1.700 Eur mesačne) a príjmové podmienky otca
sa zhoršili (nehovoriac o nezohľadnení faktu, že otec je v konkurze) a okrem toho došlo aj k zhoršeniu
jeho zdravotného stavu (keď aj zo spisu vyplýva fakt, že je ZŤP a zamestnaný na dohodu), pričom otec
predkladá súdu aj túto zmenu, nakoľko bol prepustený v skúšobnej dobe. Matka má teda patrne vyšší
príjem ako otec, pričom postupom času sa ešte markantne zvýšil, príjem v jej rodine sa rovnako zvýšil a

napriek uvedenému súd vyhovel jej návrhu v celosti. Otec uvádza, že je nejasné akými úvahami sa na
základe vyššie uvedeného súd pri zvýšení výživného riadil, keď ignoroval otcovu ekonomicko-sociálnu
a zdravotnú situáciu. V súvislosti s jeho tvrdeniami otec predkladá ako nový dôkaz jednak správu od I.
I., ako aj oznámenie o skončení pracovného pomeru a takisto uvádza, že má naplánovanú aj operáciu
(výmenu kolenného kĺbu), čo spôsobí jeho absolútnu nemožnosť a to i hypotetickú, zamestnať sa. Na

základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie, v ktorom súd premietne zistený skutkový stav do výroku o výške výživného
s prihliadnutím na reálny stav a dôkaznú situáciu v čase rozhodnutia.

7. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za správny a navrhla ho potvrdiť.

Priznanúsumuvýživného200Eurpovažujezaprimeranú,vzhľadomnareálnemesačnéživotnénáklady
na maloletého A. v celkovej výške 500 Eur (matka hradí 300 Eur mesačne), pričom otec sa inak na výžive
syna ani na výchove nepodieľa. K „novote“ vo forme výpovede z pracovného pomeru, matka uvádza,
že práve manželka otca maloletého mu mala dať výpoveď a to po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej.
Pokiaľ ide o výšku výživného, v prípade maloletého boli odôvodnené potreby oprávneného nepochybne

v rámci konania preukázané a zo strany otca neboli ani spochybňované. Pokiaľ ide o schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného, nemala by sa skúmať iba výška jeho pravidelného mesačného
príjmu, ale treba zohľadniť aj ďalšie faktory, bez ktorých by mohlo by dochádzať k jednoduchému
obchádzaniu zákona a umelému znižovaniu vyživovacej povinnosti. Súd nezohľadňuje iba výšku príjmu
na výplatnej páske, resp. daňové priznanie k dani z príjmov, ale to, čo by povinný mohol dosiahnuť

pri riadnom uplatnení svojich schopností a tiež aj jeho majetkové pomery a to najmä v prípadoch,
kedy povinný má síce nízky príjem, resp. uvádza nižší príjem ako tomu v skutočnosti je, ale aj
v takomto prípade jeho nadštandardné majetkové pomery odôvodňujú určiť vyššiu výšku výživného
(napr. podnikateľ, jediný spoločník v spoločnosti značnej hodnoty, kde ako konateľ dostáva minimálnu
alebo žiadnu odmenu, prípadne manžel povinného). Správne uviedol súd prvej inštancie, že spoločnosť

C. A. A. mala v tomto prípade celkové výnosy za rok 2023 sumu 220 945 Eur a táto spoločnosť má na
základe finančných ukazovateľov stránky H. aktíva vo výške 68 786 Eur. Nie je možné pri osobe s rádovo
niekoľko tisícovým majetkom vychádzať zo zanedbateľnej sumy mesačnej výplaty. V tomto prípade
matka poukazuje aj na to, že na jednej strane otec tvrdí, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nemá
žiadny príjem, na druhej strane uvádza mesačné výdavky okolo 1 800 Eur. Podľa verejne dostupných

štatistických údajov sú mesačné náklady na priemernú štvorčlennú rodinu s vlastným bývaním zhruba
1 006 Eur. Nie je zrejmé, z akých zdrojov pokrýva teda otec svoj nadštandardný životný štýl, pokiaľ by
sme vychádzali z jeho tvrdenia v podanom odvolaní. Okrem toho pri podnikateľoch je treba, aby súdu
predložili podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov a sprístupnili aj údaje chránené podľa
osobitného predpisu, v opačnom prípade súd môže vychádzať z predpokladu, že výška ich mesačných

príjmov predstavuje 20 násobok sumy životného minima, ktoré v tomto prípade na plnoletú fyzickú osobu
v období od 01.07.2024 do 30.06.2025 je 273,99 Eur. Keďže otec nesprístupnil žiadne údaje potrebné
na zistenie reálnych majetkových pomerov, podľa uvedenej schémy by výška jeho mesačného príjmu
mohla byť 5 479,80 Eur a na základe zjednoteného postupu MS SR by mal tak otec platiť 22% zo svojhočistého príjmu, čo predstavuje výživné vo výške 1 205,55 Eur, pričom matka žiadala výživné 200 Eur
mesačne. Matka tiež zdôrazňuje, že dieťa má nárok podieľať sa na životnej úrovni rodičov a zároveň
uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa s vekom rastú, pričom medzi odôvodnené potreby nepatria

len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom.
V tejto súvislosti matka uvádza, že dňa 21.03.2024 po preventívnej kontrole odporučil zubár maloletému
strojček, pričom cena strojčekov sa pohybuje okolo 2 600 Eur a viac, čím matke vzniknú ďalšie náklady
v súvislosti so starostlivosťou o maloletého a otec sa na mimoriadnych výdavkoch nijakým spôsobom
nepodieľa. Súdom priznaná výška výživného je primeraná a zohľadňuje aj podiel matky na starostlivosti

o syna a tiež naturálne plnenia, ktoré mu matka zabezpečuje, keďže býva u nej (bývanie, strava, ostatné
potreby) a okrem toho matka prispieva na výživu syna aj finančnými prostriedkami a to vo väčšej miere
ako žiada od jeho otca.

8. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom
bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok je vecne správny.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola zmena úpravy styku otca s maloletým
a zvýšenie výživného na maloletého A.. Vychádzajúc z podaného odvolania, predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým výživné

zvýšilod06.02.2024zosumy100Eurnasumu170Eurdo31.08.2024aod01.09.2024nasumu200Eur
(výrok III.), ďalej vo výroku, ktorým povolil otcovi dlžné výživné za obdobie od 06.02.2024 do 16.01.2025
vo výške 929,52 Eur zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 25 Eur až do zaplatenia spolu s
bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že v prípade omeškania zo splnením čo i
len jednej splátky sa stane splatným celý dlh (výrok IV.) a napokon tiež aj v závislých výrokoch VI. a VII.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu v časti zvýšenia výživného a pretože odvolací súd v
celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne

hmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislostisdanouvecouisprávnevyložil,odvolacísúdsastotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, pričom ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie a vzhľadom na odvolacie námietky dopĺňa iba nasledovné:

12. Podstatou odvolacej argumentácie otca je nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu
súdom prvej inštancie a nesprávnosť jeho právnych záverov. Podľa názoru odvolateľa zvýšenie
výživného, ku ktorému pristúpil súd nie je namieste, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a nezodpovedá jeho aktuálnym schopnostiam a možnostiam. Odvolací súd však po preskúmaní veci

považoval odvolanie za nedôvodné.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o
výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výškuvýživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne

- vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne
preukázaná, takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o
výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb
na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom
na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v

súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Tak ako
správne uviedol prvoinštančný súd za podstatnú zmenu pomerov možno považovať i samotnú zmenu
v dôsledku plynutia času, ktorá v zásade nastáva v zmysle ustálenej súdnej praxe uplynutím troch rokov
od poslednej úpravy keďže dieťa rastie a vyvíja sa, pričom s pribúdajúcim vekom a postupom do vyšších
ročníkov školy sa spravidla zvyšujú aj náklady dieťaťa. Rovnako tak potom aj na strane povinných osôb
súd musí zisťovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania

s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene
pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa,
počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne.

16. Súd prvej inštancie vyššie uvedené zásady plne rešpektoval a správne sa zameral na
zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného maloletého dieťaťa a
povinných rodičov od ostatnej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Galanta
č.k. 22P/49/2018-184 zo dňa 24.07.2018 a dôsledne preskúmal pomery na strane účastníkov v
čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom porovnajúc ich s aktuálnymi pomermi. Porovnaním a

vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného v čase posledného rozhodovania
a v čase vydania napadnutého rozsudku zhodne so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd
k záveru, že návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného bol plne dôvodný a výživné vo výške
určenej prvoinštančným súdom zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a zároveň je primerané
aj odôvodneným potrebám maloletého.

17. V predmetnom konaní bolo preukázané, že nastala podstatná zmena pomerov na strane účastníkov
konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Od posledného rozhodnutia o výživnom, kedy maloletý
mal 4 roky a navštevoval predškolské zariadenie, uplynula dlhšia doba, počas ktorej podrástol
a nastúpil do základnej školy, ktorá skutočnosť samotná je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov

SR považovaná za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá v zásade odôvodňuje zvýšenie výživného,
keďže nepochybne s tým súvisí nárast nákladov na výživu maloletého dieťaťa. Správne tiež súd prvej
inštancie konštatoval, že v priebehu tohto súdneho konania maloletý postúpil už do 2. stupňa základnej
školy, čo treba vyhodnotiť ako ďalšiu významnú skutočnosť, predstavujúcu podstatnú zmenu pomerov
na strane maloletého dieťaťa a je preto nutné premietnuť ju do výšky výživného, ako to správne súd aj

urobil a s účinnosťou od 01.09.2025 výživné opätovne mierne zvýšil.

18. Nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že by súd nevychádzal pri rozhodovaní z aktuálneho stavu,
alebo nedostatočne zistil skutočný stav. Súd prvej inštancie vykonal veľmi podrobné dokazovanie nielen
ohľadom odôvodnených potrieb maloletého ale aj ohľadom možností a schopností otca ako povinného

rodiča a jeho majetkových pomerov, pričom sa správne neuspokojil len s otcom deklarovaným príjmom.
Súd s poukazom na jeho potencionálne príjmy (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) postupoval správne, keď
nevychádzal iba zo zistení, že v rozhodujúcom období bol otec evidovaný ako nezamestnaný, dlhodobo
práceneschopný a (podľa jeho tvrdení) bez akýchkoľvek vlastných príjmov s tým, že od 04.01.2025 je
zamestnaný v spoločnosti C. A., A. na čiastočný úväzok na dva dni v týždni s príjmom cca 300 Eur

mesačne a poberá invalidný dôchodok 446,10 Eur. Súd v súvislosti so skúmaním možností a schopností
otca správne vzal do úvahy rodinné prepojenie firiem C. A., A. a C. G. B., A., osobitne tiež potom
skutočnosť, že jediným spoločníkom firmy C. A., A. je druhá menovaná maďarská spoločnosť, ktorej
vlastníkmi sú práve otec s jeho manželkou E. B.. Súd prvej inštancie rovnako správne poukázal na to,
že otec bol donedávna úspešným podnikateľom, konateľom a spoločníkom firiem a súd tiež správne

aplikoval na vec aj jeho zistenia súvisiace s trestnou minulosťou otca ako aj jej následkami na otcove
podnikanie vrátane zákazu podnikania, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že uvedené nezodpovedné
správanie otca nemôže ísť na ťarchu jeho maloletému dieťaťu, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.
Pokiaľ otec v odvolaní opätovne poukazuje na viac rokov prebiehajúce konkurzné konanie vyhlásenéna jeho majetok ako dlžníka, aj tu treba aplikovať rovnakú zásadu ako je uvedené vyššie a teda je nutné
tieto skutočnosti pripísať na vrub otca samotného, keďže ide o následky jeho vlastného zavineného
konania a nemôžu byť na ujmu práv maloletého dieťaťa.

19. Nie je pravda, že súd prvej inštancie ignoroval otcovu ekonomicko-sociálnu situáciu, alebo jeho
zdravotný stav. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal všetko potrebné dokazovanie, z vykonaných
dôkazov aj vychádzal a tieto dôkazy riadne vyhodnotil a to každý osobitne ale aj v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k správnym záverom, majúcim podľa názoru odvolacieho súdu pevnú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie tiež podrobne a zrozumiteľne opísal svoje úvahy, ktoré
ho viedli k aplikovaniu potencionálneho príjmu u otca maloletého a spôsob, akým zohľadnil majetkové
pomery otca (vlastníctvo nehnuteľností, motorových vozidiel) ako aj jeho výdavky (napr. vysoká spotreba
elektriny na veľkometrážnu garáž a pod.), pričom je celkom nepochybné, že súd vychádzal z aktuálneho
skutkového stavu, ktorý však správne vyhodnotil v širších súvislostiach, spomínaných už vyššie.
Nemožno poprieť, že otec má zdravotné problémy, je ZŤP a poberá invalidný dôchodok, napriek tomu

aj odvolací súd považuje za správny záver vyplývajúci z dokazovania, že s prihliadnutím na všetky
skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo je treba mať za to, že otec zámerne v konaní neuvádza svoje
skutočnépríjmyasvojživotnýštandard,ktorýjeneprimeranevyššínežjehooficiálnedeklarovanépríjmy.
Odvolací súd dodáva, že je nepochybne vyšší než mal v čase posledného rozhodovania súdu (a ako
bolo už uvedené, na jeho zníženie v dôsledku zavineného konania otca súd neprihliada), pričom jeho

maloleté dieťa má právo na tomto štandarde sa podieľať.

20. Vo svetle uvedených skutočností potom aj odvolaciu argumentáciu otca, ktorý namietal, že po
vyhlásení rozsudku bol prepustený z pracovného pomeru v spoločnosti C. A., A., treba brať ako účelovú
vzhľadom na osobné prepojenie otca na túto spoločnosť, v ktorej má nepriamo majetkovú účasť on

aj jeho manželka a súd pri aplikácii § 75 ods. 1 Zákona o rodine na takéto konanie otca nemôže
prihliadať.Pokiaľideoplánovanúoperáciukĺbu,tátomávzásadezanásledokibadočasnúneschopnosť
práce a niet dôvodu, aby niekoľko týždňov prípadne mesiacov znížených príjmov dokázalo tak radikálne
poznačiť inak veľmi priaznivé majetkové pomery otca, aby toto mohlo byť s prihliadnutím na celkovú
jeho ekonomickú situáciu dôvodom na určenie nižšieho výživného maloletému.

21. Výživné na maloletého A., zvýšené súdom zo sumy 100 Eur od podania návrhu na sumu 170
Eur do 31.08.2024 a následne od 01.09.2024 do budúcna na sumu 200 Eur, je preto určené správne,
keď zodpovedá tak možnostiam a schopnostiam otca a jeho majetkovým pomerom ako aj veku a
odôvodneným potrebám dieťaťa, pričom zohľadňuje zmeny pomerov, ktoré nastali od posledného

rozhodovania o výživnom. Skutočnosť, že aj matke sa zvýšili príjmy a zlepšila celková ekonomická
situácia, nemá na správnosť takto určeného výživného žiadny zásadný vplyv. Je to totiž práve matka,
ktorá aj po zvýšení výživného zostáva okrem poskytovateľky osobnej starostlivosti o dieťa zároveň aj
jeho hlavnou živiteľkou, nakoľko odôvodnené výdavky maloletého ustálené súdom vo výške 500 Eur sú
evidentne z otcom poskytovaného výživného uhrádzané len čiastočne a zvyšok finančného zaťaženia

naďalej znáša matka, ktorej zlepšená finančná situácia toto umožňuje.

22. Vychádzajúc z uvedeného je preto suma určeného výživného zodpovedajúca kritériám zakotveným
Zákonom o rodine a odvolacie námietky otca nepovažoval odvolací súd za spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia. Preto rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil tak v časti bežného výživného (výrok III.) ako aj v časti zročného výživného (výrok IV., ohľadom
ktorého otec neuviedol žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné sa osobitne
vysporiadať) spolu s vecne správnymi závislými výrokmi VI. a VII. Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52
CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.