Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208379
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci v súčasnosti
plnoletej O. I., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, pochádzajúcu z rodičov: matky B. I., U.. J.,
C.. XX.XX.XXXX, S. R. XXXX/X, M., právne zast. JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou so sídlom
Protifašistických bojovníkov 3, Prešov, a otca B. I., C.. XX.XX.XXXX, S. B. XXXX/X X., O., v konaní o
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/162/2024-81 zo
dňa 31.3.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 30P/19/2016 zo dňa 23.05.2016 v časti výživného
na mal. O. tak, že

z v y š u j e výživné na mal. O. zo strany otca zo sumy 115,- Eur mesačne, na sumu 225,- Eur mesačne,

ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.09.2024 opakovane
do budúcna,

II. d l ž n év ý ž i v n é na mal. O. za obdobie od 01.09.2024 do 31.03.2025 vo výške 370,- Eur, je
otec povinný zaplatiť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Je nepochybné, že zmena pomerov nastala od poslednej úpravy, ktorá bola pri rozvode v roku 2016
výrazne odlišná na všetkých stranách, teda aj na strane oprávnenej maloletej, na strane matky, ako aj na
strane otca. Predovšetkým maloletá v čase posledného rozhodnutia bola žiačkou M. stupňa základnej
školy, v súčasnosti je D. na V., blízko hranice dospelosti. Zmenili sa pomery aj na strane rodičov, obom
vzrástlipríjmy,avšaknastraneotcasazmeniliajrodinnépomery,kedysaoženilamáďalšiedvemaloleté

deti, ktoré vyžadujú špeciálnu starostlivosť, keďže sú zrakovo postihnuté. Otec je riadne zamestnaný,
jeho príjem je štandardným príjmom na hranici priemerného príjmu v národnom hospodárstve. Bolo
teda dôvodné pristúpiť k zvýšeniu výživného zo strany otca v súlade s jeho príjmom, berúc do úvahy
jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Podporne v tomto prípade súd upriamuje pozornosť na Metodiku
pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné Ministerstva spravodlivosti SR. Mal. O.
je stredoškoláčka vo vekovom rozpätí 15-18 rokov, otec má tri vyživovacie povinnosti, z toho vyplýva

postup pri výpočte výživného podľa Metodiky vo výške 15% z otcovho príjmu. Keďže otcov príjem je
1.500 eur, 15 % z neho je 225 eur.
V súhrne vyššie uvedeného poukazujúc na zmenu pomerov, časový odstup od posledného rozhodnutia
súdu, príjem otca, ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca, súd rozhodol tak, že zvýšil výživné zo strany
povinného rodiča zo sumy 115 eur na sumu 225 eur mesačne, a to od 01.09.2024 - mesiaca, v ktorom

bol podaný návrh na zvýšenie výživného.
V prevyšujúcej časti poukazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie, súd návrh matky ako nedôvodný
zamietol.
Keďžesúdzvýšilvýživnéodseptembra2024,otcovivznikoldlhzaobdobieod01.09.2024do31.03.2025
vo výške 770 eur (225 - 110 x 8), pričom z dlhu 770 eur odpočítal 400 eur, ktoré otec zaplatil navyše ako

čiastočnú úhradu vodičského preukazu pre maloletú.

5. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle §
52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Namietal, že má záujem vzhľadom k svojim
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom poskytnúť dcére všetko, čo potrebuje. Maloletá O.
je silne ovplyvnená matkou a v čestnom prehlásení napísala nepravdivé informácie. Vždy sa jej snažil

poskytnúť všetko, čo bolo v jeho možnostiach, či to boli spoločné rodinné výlety, výlety karavanom,
rybačky, darčeky, torty na narodeniny, oblečenie, darčeky na Vianoce, vreckové. Aj po narodení B. a
O. mali deti spolu pekný vzťah, taktiež mala O. dobrý vzťah aj k synovi jeho manželky U., ktorého
má jeho manželka z prvého manželstva a ktorý žil s nimi v tejto dobe v spoločnej domácnosti. Obrat
nastal, keď O. prešla do puberty. O. mu časom prestala dvíhať telefón, odpisovať na SMS a v jeho

silách v súčasnosti nie je opätovne obnoviť vzťah s dcérou. Má za to, že navrhovateľka zavádza súd
nepravdivými informáciami ohľadne jeho príjmov a výdavkov a dlhodobo navádza dcéru O. proti otcovi.
Každý rok si dovolí zakúpiť dovolenkový zájazd do zahraničia, a pokiaľ má otec informácie, v spoločnej
domácnosti už 8 rokov žije s partnerom, ktorý sa tiež spolupodieľa na výdavkoch v ich spoločnej
domácnosti. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovýmzisteniamaknesprávnemuposúdeniuveci.Privýpočtejehočistejpriemernejmesačnejmzdy
sanepostupovalosprávne,keďžedojehočistéhopríjmubolzarátanýajdaňovýbonusna2maloletédeti,
ktorý nie je reálnym príjmom. Na základe uvedeného je čistý mesačný príjem otca po úprave výpočtu
vo výške cca 1.230 eur. Jeho manželka je toho času nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok na
mladšiu dcéru O. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zrakové postihnutie, ktorý jej skončil v B.

202X po dovŕšení 6 roku veku dieťaťa. Manželka si aktívne vyhľadáva prácu, chodí na pohovory, avšak
je pre ňu ťažké uplatniť sa na trhu práce. Namietal, že súd podľa jeho názoru zobral do úvahy čestné
prehlásenia O. I. a zmene jeho majetkových pomeroch o navýšení sumou cca 30.000 eur. O. I. nemôže
mať vedomosť o jeho majetkových pomeroch a stave jeho finančných prostriedkov. Ako už uviedol na
pojednávaní, na dedičstvo po rodičoch má nárok. S peniazmi naložil podľa svojho najlepšieho vedomia

a svedomia a investoval ich do rodiny. Momentálne nemá žiadne finančné prostriedky, ani rezervu a
jediným príjmom je jeho príjem od zamestnávateľa. Najväčšími výdavkami sú pre neho výdavky spojené
so školou v T., cestovné, drogistický tovar, okuliare, oblečenie, obuv minimálne v 2 sadách, a ďalej sú to
zvýšené výdavky na dcéru O., kúpa špeciálnych dioptrických okuliarov, rám + špeciálne sklá cca 500 eur,pri nástupe do X. ročníka iné výdavky s tým spojené a vzhľadom na uvedené je určená výška výživného
súdom prvej inštancie 225 eur mesačne nezvládnuteľná. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na sumu 185 eur mesačne počnúc dňom nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku opakovane do budúcna.
K odvolaniu pripojil opisy mzdových listov z 3/2025 s čistou mzdou vo výške 1.487,12 eura, 2/2025
vo výške 1.409,86 eura, 1/2025 vo výške 1.598,36 eura a potvrdenie o príjme od zamestnávateľa za
obdobie roka 2024 s čistou mzdou vo výške 18.014,69 eura a zároveň s vyplateným daňovým bonusom
vo výške 280 eur za mesiace január až november 2024 a 254,11 eura za december 2024.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnúť na základe vykonaného
dokazovania a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne.
Náklady na O. vyčíslila v sume 700 eur mesačne, čo otec dieťaťa, ani súd nespochybnili. O. je žiačkou X.

ročníka V. a je teda nepochybné, že náklady vzrástli za 9 rokov od posledného určeného výživného. O.
sa aktívne venuje volejbalu, zúčastňuje sa medzinárodných súťaží, na ktoré jej neprispieva žiaden klub
a musí ich platiť navrhovateľka zo svojho príjmu. Ďalej zdôrazňuje pomer starostlivosti navrhovateľky
o dieťa v starostlivosti otca, ktorý predstavuje 100 % zo strany matky vo vzťahu k 0 % zo strany otca.
Má za to, že súd k zjavne nevyužitým schopnostiam neprihliadol a obmedzil sa na konštatovanie príjmu

otca. Jeho majetkové pomery sa zmenili, keď získal sumu 35.000 eur a zároveň sumu 6.000 eur, čo
spolu predstavuje 41.000 eur z dedenia, ako aj vyporiadania bytu s otcovým bratom. Zdôraznila, že otec
sa s dcérou nestretáva, nemá o ňu záujem, nezaujíma sa o ňu. K prispievaniu nad rámec otec zavádza,
nakoľko 5 rokov neprispieva a neprispieval ani predtým žiadnym spôsobom. Otec v roku 2024 si vybral
vo forme pôžičky 27.800 eur, ďalších 35.000 eur mu bolo bratom vyplatených a ďalších 6.000 eur zdedil

a z týchto peňazí, čo je suma 63.800 eur naložil podľa svojho vedomia a svedomia a investoval do rodiny,
ale do jeho rodiny patrí aj dcéra O., ktorá z tejto sumy nedostala ani 1 euro. Navrhla, aby odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, alternatívne zvýšil výživné na sumu 250 eur mesačne
od 1.9.2024 do budúcna.

9. V priebehu konania maloletá O. nadobudla plnoletosť a písomným podaním doručeným odvolaciemu
súdu dňa 31.7.2025 sa pripojila k návrhu jej matky v plnom rozsahu. Súhlasila s pokračovaním v konaní
s tým, že v konaní nebude zastúpená právnym zástupcom. Na čestnom vyhlásení, ktoré doložila do
spisu, naďalej trvá. Uviedla, že otec sa o ňu nestará, má svoju rodinu, všetky tvrdenia o starostlivosti, o
vreckovom a o záujme o ňu sú výmysly. S otcom sa nestretáva asi 6 rokov.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku

bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 a 2 CSP).

11. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky otca plnoletej dcéry, je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o zvýšení
výživného sumou 225 eur mesačne (výrok I.), o výške dlžného výživného (výrok II.) a o trovách konania
(výrok IV.).

12. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a predodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe

tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie
vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného zo strany otca
a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP dodáva:

14. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu výživného, skúmal odvolací súd
primeranosť súdom prvej inštancie zvýšenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho
možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinného rodiča.

15. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane
plnoletej dcéry. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 9 rokov, v čase poslednej úpravy bola

plnoletá dcéra žiačkou M. stupňa základnej školy, v súčasnosti je v M. ročníku na V.. Od poslednej úpravy
v roku 2016 nepochybne teda došlo k nárastu jej výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide
o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami, na ktorých
sa otec nepodieľa. S uvedenými argumentami súdu sa odvolací súd stotožňuje. V zmysle zaužívanej
rozhodovacej činnosti súdov v oblasti výživného už samotný nástup mal. detí do zariadenia predškolskej

dochádzky, či postupný prechod na dochádzku na základnú školu, strednú školu a potom na vysokú
školu, znamená vznik výdavkov, ktoré spravodlivo odôvodňujú zaoberať sa výškou výživného. Nad
rámec toho, dospievanie detí zvyšuje ich nároky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. S
ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov čo do plnenia vyživovacej povinnosti, na takto zvýšených
výdavkoch mal. detí by sa mali podieľať obidvaja rodičia. Odvolací súd predpokladá výdavky pohybujúce

sa na úrovni medzi 350-400 eur mesačne na navrhovateľku, ak k tomu pripočítame výdavky matky na
ubytovanie, cestovné, a výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami dieťaťa, ostatné nepravidelné
výdaje. Odvolací súd tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky považuje súdom prvej
inštancie určenú sumu 225 eur, ktorou sa má podieľať otec na výžive dcéry, za primeranú, zohľadňujúc
aj prídavok na dieťa v sume 60 eur, ktorým štát prispieva matke na výchovu a výživu dieťaťa a tiež podiel

matky na výživnom. Pokiaľ teda ide o pravidelné odôvodnené potreby navrhovateľky, časť z nich mohla
a aj mala byť uspokojovaná z prídavkov na dieťa v sume 60 eur. Následne treba konštatovať, že pri
výživnom zo strany matky vo výške 225 eur a výživnom zo strany otca v tej istej sume vo výške 225 eur
a prídavkoch na dieťa vo výške 60 eur, celková suma 510 eur je postačujúca na výživu navrhovateľky.

16. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch
rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 6. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje plnoletej dcére osobnú starostlivosť,
vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletej varí, perie, pomáha s prípravou
do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére aj touto formou a

vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na
roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom
ktorej je aj plnoletá dcéra. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka,
ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky zvýšené výdavky dcéry, nie je možné od nej
spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému

konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá
na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v
peniazochauspokojovaniepotriebdieťaťatoutoformouvyvažujeplatbydruhéhorodiča(vtomtoprípade
otca). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa na zvýšených nákladoch súvisiacich suspokojením potrieb dieťaťa (stravné, ošatenie, obuv, náklady na drogériu, zdravotnou starostlivosťou a
voľnočasovými aktivitami, ktoré patria medzi oprávnené náklady) nepodieľa, dieťaťu neposkytuje žiadnu
osobnú starostlivosť, nestretáva sa s ňou vôbec, nemá žiadne výdavky spojené s jej starostlivosťou.

Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu osobnej
starostlivosti o dieťa (§ 62, ods. 4 Zákona o rodine). Za formu výkonu osobnej starostlivosti je potrebné
považovaťstykotcasdieťaťom.Vprejednávanomprípadevšakotecnezabezpečujestarostlivosťodieťa
v žiadnom rozsahu. Súdom určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na mieru nulového výkonu
osobnej starostlivosti otca považuje za spravodlivú.

17. K odvolacím námietkam otca mal. dieťaťa týkajúcich sa jeho bežných výdavkov odvolací súd uvádza,
že tieto nepovažuje za dôvodné. Uvedené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť má
aj matka, ktorá na rozdiel od otca zabezpečuje celú starostlivosť o ich dcéru, a plnenie vyživovacej
povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Rovnako odvolací súd zohľadnil
hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na dieťa a uhrádzanie nákladov na jej

odôvodnené potreby.

18. Odvolací súd má za to, že na strane plnoletej dcéry nastal objektívny nárast životných nákladov,
na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
Takzvaná valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ukladá súdu,

aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov.
Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných
ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona
o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla
odôvodniť zmenu výšky výživného. Naposledy súdom určené výživné vo výške 115 eur mesačne na

mal. dcéru v čase poslednej úpravy pokrylo jej potreby do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb
maloletejspoluspodielommatkynavýživnom.Navyšepočasdoby(9rokov)odposlednejúpravysúdom
určeného rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie,
nárastom životného zákonného minima či minimálnej mzdy.

19. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z
výživného, otca plnoletej dcéry. Ten namieta, že zo svojho príjmu nie je schopný platiť určené výživné.

20. Námietky sa týkajú skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností otca a správnosti

záveru prispievať na výživu plnoletej dcéry v súdom určenej výške. Súd prvej inštancie ustálil priemerný
čistý mesačný príjem otca na sumu 1.500 eur mesačne (príjem zo závislej činnosti, daňový bonus na
dve deti). Podľa opisov mzdových listov v marci 2025 otec dosiahol čistú mzdu vo výške 1.487,12 eura,
vo februári 2025 vo výške 1.409,86 eura, v januári 2025 vo výške 1.598,36 eura a podľa potvrdenia
o príjme od zamestnávateľa za obdobie roka 2024 dosiahol čistú mzdu vo výške 18.014,69 eura, s

vyplateným daňovým bonusom vo výške 280 eur za mesiace január až november 2024 a 254,11 eura
za december 2024. Otec namietal, že do jeho čistého príjmu bol neprávom zahrnutý daňový bonus na
dve deti. Odvolací súd uvádza, že daňový bonus je štátna dávka, nie pracovná odmena, a preto nie je
súčasťou príjmu v zmysle schopností a možností rodiča podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zo spisu
však vyplýva, že aj po odpočítaní tejto položky sa otec dlhodobo pohybuje na úrovni čistého príjmu, z

ktorého výživné 225 eur, predstavuje 15 % čistého príjmu, čo je v súlade s Metodikou výživného MS
SR pre rodiča s troma vyživovacími povinnosťami. Úprava čistého príjmu podľa odvolacej argumentácie
by nemala za následok taký pokles základu, ktorý by odôvodnil zníženie výživného o 40 eur, ako to
žiada otec. Námietka preto nie je dôvodná. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu
k skutkovému záveru ohľadne príjmov otca, a teda jeho schopností a možností (bod. 18. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia).

21. Odvolací súd rešpektuje, že otec má ďalšie dve maloleté deti, ktoré vyžadujú špeciálne okuliare
a zvýšenú starostlivosť. Zároveň však platí, že vyživovacia povinnosť voči plnoletej O. predchádza
iným výdavkom domácnosti (napr. úvery, nadštandardné potreby, výdavky manželky). Skutočnosť,

že manželka je nezamestnaná, nie je okolnosťou znižujúcou vyživovaciu povinnosť otca, keďže
nejde o vyživovanú osobu, ale o samostatnú dospelú osobu. Otec svoje zvýšené výdavky deklaroval
len všeobecne, bez predloženia konkrétnych účtov alebo rozpočtov. Výživné 225 eur preto nie je
neprimerané ani v kontexte jeho ďalších vyživovacích povinností.22. Otec namieta, že matka nemôže vedieť o jeho majetkových pomeroch a že zdedené prostriedky už
nemá. Odvolací súd uvádza, že zo spisu a z vyjadrenia otca vyplýva, že v posledných rokoch získal

minimálne 41.000 eur (dedičstvo + vyplatenie bratom), a v roku 2024 čerpal pôžičku vo výške 27.800
eur. Nie je rozhodujúce, ako tieto prostriedky minul, ale že objektívne preukazujú jeho nadštandardné
majetkovémožnostivrelevantnomobdobí.Otecnepreukázal,žebytietoprostriedkypoužilajvprospech
O., hoci je jeho povinnosťou podieľať sa na jej životnej úrovni. Námietka otca preto nie je dôvodná.

23. Otec namietal, že dieťa je ovplyvňované matkou, že sa o dcéru zaujímal a že prehlásenia dcéry
sú nepravdivé. Odvolací súd konštatuje, že spis obsahuje vyhlásenie už plnoletej O., ktorá jasne a
konzistentneuvádza,žeotecneprejavujezáujemanestretávasasňou.Tentopostojjestabilnýdlhodobo
(6 rokov). Súd rozhoduje o výživnom, nie o úprave styku alebo o výchovných opatreniach, preto otázky
vzťahov medzi rodičmi nie sú predmetom posúdenia. Prípadný nedostatok kontaktu s dieťaťom nesmie
viesť k znižovaniu vyživovacej povinnosti.

24. Odvolací súd pri zvýšení výživného nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti
súdov a stotožňuje sa s posúdením súdu prvej inštancie, že vo veci došlo k významným a relevantným
zmenám pomerov, maloletá (v priebehu konania už plnoletá) O. sa nachádza vo výrazne odlišnom
vývojovom štádiu ako v čase posledného určenia výživného v roku 2016 - dnes je žiačkou X. ročníka

V., čo so sebou prináša podstatne vyššie výdavky, otcovi aj matke vzrástli príjmy. Otec má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, avšak táto skutočnosť sama osebe nezbavuje otca povinnosti podieľať sa
na výžive prvého dieťaťa primerane jeho možnostiam a schopnostiam. Výživné 225 eur zodpovedá
metodikeMSSR(15%príjmu),zodpovedáaktuálnympotrebámdieťaťa,zodpovedádlhodobémupríjmu
otca, nijako neohrozuje jeho existenčné potreby, predstavuje primerané spravodlivé vyváženie medzi

potrebami dieťaťa a možnosťami otca. Odvolací súd preto nepovažuje návrh otca na zníženie na 185
eur za dôvodný.

25. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie
pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení

vychádzal z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Súd prvej inštancie
správne vypočítal dlžné výživné za obdobie od 1.9.2024 do 31.3.2025, správne zohľadnil, že otec
poskytol čiastočné plnenie vo výške 400 eur (úhrada vodičského oprávnenia), a správne určil výšku
dlžnej sumy. Čo sa týka splatnosti dlžného výživné, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP
a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody

splátok by nemalo ťaživý dopad na dieťa, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie
plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej
veci, priznanému nároku, považuje za spravodlivý a primeraný spôsob zaplatenia dlžného výživného
určený súdom prvej inštancie, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri
primeranej prezieravosti si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného

výživného. Je nepochybné, že aj matka musela potreby dcéry uspokojovať postupne tak, ako vznikali,
preto odvolací súd má za to, že spôsob zaplatenia dlžného výživného určený súdom prvej inštancie je
primeraný na to, aby otec dlžné výživné uhradil.

26. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej

úpravy výživného so súčasnými pomermi a v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom
prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o
zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, závislom výroku o trovách
konania, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, s výnimkou

nenapadnutého výroku III., a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania
niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).