Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200725
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8824200725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: A., B., so sídlom C. X,
XXX XX D. - B. C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXX/XX,
XXX XX G., právne zastúpená: H. B., so sídlom I. XX, XXX XX G. - B., IČO: XX XXX XXX, o určenie
neúčinnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
5C/20/2024 – 199 zo dňa 24.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“
alebo ,,prvoinštančný súd“) určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21.07.2023, uzatvorená medzi
A.J.,bytomB.XXX/XX,G.,nar.XX.XX.XXXXakopredávajúcimažalovanouakokupujúcou,predmetom
ktorého je prevod vlastníctva nasledujúcich nehnuteľností:

- list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc.
č. XXXX/XX o výmere 227 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku pozemku
parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/1 k celku na rodinnom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/
XX;
- list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc.
č. XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha;

- list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc.
č. XXXX/XX o veľkosti 16 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku
parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 59 m2, ostatná plocha;
-listvlastníctvač.XXXX:spoluvlastníckypodieloveľkosti1/20kcelkunapozemkuparcelyreg.„C“,parc.
č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko nachádzajúce sa v katastrálnom
území G., obci G., okrese K. L. M., je voči žalobcovi právne neúčinný.
Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania a nárok na náhradu trov konania o

neodkladnom opatrení v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 34, § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/, § 42b ods. 1, 2, 4, §
116 Občianskeho zákonníka.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca preukázal, že je veriteľom, ktorý má vymáhateľnú pohľadávku.
Žalobca preukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky právoplatným platobným rozkazom, ktorým bola
jeho dlžníkovi a ručiteľovi uložená platobná povinnosť, ktorá predstavuje žalobcovi prisúdenú peňažnú
pohľadávku.Keďžežalobažalobcusmerujeprotižalovanej,ktorájeosobou,vprospechktorejbolprávny
úkon urobený a ktorá priamo s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon, a to kúpnu zmluvu z

21.7.2023, podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej bola splnená.

4. Osoba blízka dlžníkovi (ručiteľovi), ktorou je v danom prípade žalovaná ako sestra ručiteľa, sa môže
v zmysle § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o
dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť,
napriek tomu, že vynaložila starostlivosť k spoznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a išlo pritom o náležitú

starostlivosť. Je na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také
dôkazy, z ktorých vyplýva, že boli naplnené uvedené podmienky obrany proti odporovacej žalobe vo
vzťahu k jej osobe.

5. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho
pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

6. Predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je súčasné splnenie podmienok: existencia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu; ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu konaním
dlžníka (ručiteľa), alebo ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou; k
ukracujúcemu konaniu dlžníka (ručiteľa) došlo v posledných troch rokoch; právny úkon bol vykonaný

medzi dlžníkom (ručiteľom) a osobou jemu blízkou (alebo v prospech blízkej osoby). Dôkazné bremeno
týkajúce sa týchto okolností ťaží veriteľa. Pokiaľ veriteľ dôkazné bremeno na tieto okolnosti unesie,
zákon poskytuje možnosť druhej strane preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

7. Žalobca disponuje exekučným titulom, a to platobným rozkazom sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
24.07.2023, ktorým Okresný súd Banská Bystrica zaviazal dlžníka ako žalovaného v 1. rade a ručiteľa
A. J. ako žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 59.641,46 eur spolu s ďalším príslušenstvom, ktorý
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023. Žalobca ďalej preukázal,
že túto pohľadávku si uplatňuje proti dlžníkovi a ručiteľovi v exekučnom konaní (Oznámenie o stave

exekučnéhokonaniasúdnehoexekútoraC.H.N.G.sp.zn.XXXXX/XXXX/XX).Jezrejmé,žeexekučným
titulompriznanúpohľadávkusižalobcaakoveriteľvymáha,nebolopreukázané,žebydošlokjejsplneniu
alebo by inak zanikla, čím žalobca uniesol dôkazné bremeno o tomto predpoklade odporovateľnosti.

8. V zmysle záverov Ústavného súdu SR v uznesení č.k. II. ÚS 753/2015-41 zo dňa 15.06.2015, žalobca

uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ako aj pokiaľ ide o to, že
k ukracujúcemu konaniu ručiteľa došlo v posledných troch rokoch a právny úkon bol vykonaný medzi
ručiteľom a osobou jemu blízkou.

9. Spornými skutočnosťami zostali skutočnosti, či právnym úkonom ručiteľa došlo k ukráteniu

uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky a či žalovaná ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla
poznať, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu.

10. Kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, ktorý takto nemá možnosť na základe
ručiteľského záväzku uspokojiť svoju pohľadávku. Odporovať možno aj právnym úkonom ručiteľa.

Opačný výklad by bol výkladom proti účelu tohto inštitútu, ktorý má chrániť veriteľa pred úkonmi
ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok.11. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva, a to existencia ukracujúceho
právneho úkonu (in fraudem creditoris) medzi ručiteľom a kvalifikovanou treťou osobou, takýmto je
kúpna zmluva z 21.7.2023 uzavretá medzi ručiteľom predávajúcim A. J. a žalovanou ako kupujúcou,

ktorá je zároveň sestrou ručiteľa.

12. Tvrdenia žalovanej, že v prípade predaja nehnuteľností za sumu 450 000,- eur, išlo o ekvivalentný
právny úkon, ostali len v rovine tvrdenia a preukázané neboli. Žalovaná síce súdu predložila znalecký
posudok, ktorým boli predávané nehnuteľnosti ohodnotené na sumu 419.000,- eur, teda namietala,

že došlo k odpredaju predmetných nehnuteľností za trhovú cenu. Už len samotným namietaným
prevodom vlastníckeho práva sa zhoršilo postavenie žalobcu, keďže ručiteľ preukázateľne nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok mimo spoluvlastníckeho podielu na malom pozemku (57 m2) v Obci G.,
nevlastní ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, zostatok na jeho dvoch bankových účtoch je záporný,
nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Nie je tak vlastníkom žiadneho majetku,
na ktorý možno zriadiť exekučné záložné právo, resp. vykonať exekúciu jeho predajom.

13.Hocivzásadeodporovateľnýmibynemalibyťtzv.ekvivalentnéprávneúkony,priktorýchnedochádza
k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, pretože dostáva protiplnenie rovnocennej povahy, musí
však ísť o reálne ekvivalentné právne úkony, preto záver, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným
úkonom musí byť vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za
plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Súd musí mať

teda preukázané, že pokiaľ došlo k transformácii majetku dlžníka takýmto úkonom nedošlo k zhoršeniu
možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa.
14. Toto v danom prípade preukázané nebolo, nakoľko zo žalobcom predloženého Oznámenia o stave
exekučného konania súdneho exekútora C. H. N. G. z 5.4.2024 je zrejmé, že v rámci prebiehajúcej
exekúcie nebol zistený žiadny majetok ručiteľa a zároveň sa exekvované nároky nepodarilo doposiaľ

vymôcť ani čiastočne. Kúpnou zmluvou tak došlo k transformácii majetku ručiteľa takým spôsobom, že
došlo aj k zhoršeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa.
15. Pokiaľ by bol dlžník resp. v danom prípade ručiteľ svoj dlh riadne a včas uhradil, žalobca by
samozrejme toto konanie neinicioval. Jedným zo základných princípov demokratického štátu a trhového
hospodárstva je to, že dlžník svoj dlh uhradí riadne a včas. V danom prípade sa dokonca jedná o

judikovanú pohľadávku, ktorú ručiteľ doposiaľ neuhradil a súd má za to, že práve z dôvodu neochoty,
resp. neschopnosti uhradiť svoj dlh, realizuje úkony v úmysle ukrátiť svojho veriteľa.
16. Išlo o prevod nehnuteľností, ktorým ručiteľ zámerne vyňal nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej
sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane banky. To všetko v úmysle, aby nehnuteľnosti
zostali v jeho rodine. Vo svetle uvedených skutočností sa javí, že jediným zámerom a účelom prevodu

nehnuteľností bolo znemožniť uspokojenie nárokov iných veriteľov, okrem jedného, ktorý mal svoju
pohľadávku zabezpečenú záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam.
17. V konaní nebolo žalovanou preukázané, že by kúpna zmluva z 21.7.2023 bola aj reálne
ekvivalentným právnym úkonom.
18. V zmysle kúpnej zmluvy z 21.7.2023 kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala

450.000,- eur. Časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur mala byť podľa zmluvy žalovanou
uhradená predávajúcemu pred podpisom kúpnej zmluvy, čo predávajúci v zmluve svojim podpisom
potvrdil. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,- eur sa žalovaná zaviazala uhradiť
predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru v dvoch častiach tak, že časť vo
výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na účet predávajúceho (o čom predložila v priebehu konania

potvrdenie na č.l. 117 spisu) a časť kúpnej ceny vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť na
vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho v O. P.
19. Žalovaná síce preukázala vyplatenie časti kúpnej ceny v sume 61.300,- eur (bezhotovostným
vkladomdňa24.7.2023)aúhradučastikúpnejcenyvovýške211.000,-eurnavyrovnaniehypotekárneho
úveru predávajúceho v O. P. (čo ani nebolo sporným vzhľadom na znenie zmluvy), nepreukázala však

vyplatenie časti kúpnej ceny v sume 177.700,- eur priamo ručiteľovi pred podpisom zmluvy. Sama
žalovaná preukázala predložením znaleckého posudku cenu prevádzaných nehnuteľností, preto táto
ani nebola v konaní sporná. Keďže nebolo v konaní preukázané, že za predmetné nehnuteľnosti ručiteľ
obdŕžalekvivalentnéprotiplnenie,nemožnokúpnuzmluvuz21.7.2023považovaťzareálneekvivalentný
právny úkon.

20. Samotné vyhlásenie ručiteľa ako predávajúceho v kúpnej zmluve, že obdŕžal túto časť kúpnej
ceny, nie je potvrdením, že táto časť kúpnej ceny bola aj reálne vyplatená. Žalobca preukázal, že
majetok ručiteľa po zmenšení v dôsledku kúpnej zmluvy nepostačuje na úhradu jeho pohľadávky (v
rámci prebiehajúcej exekúcie), ktorá len na dlžnej istine predstavuje sumu 59.641,46 eur, k čomuje potrebné ešte pripočítať príslušenstvo pohľadávky. Podľa žalobcom predloženého Oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie z 2.3.2023, predstavovala pohľadávka žalobcu
62.811,99 eur a podľa vyčíslenia pohľadávky vrátane príslušenstva ku dňu 21.7.2023, v zmysle

vyjadrenia žalobcu z 23.1.2025, predstavovala pohľadávka žalobcu 69.373,80 eur, pričom tento dlh
naďalej narastá. V prípade kúpnej zmluvy tak nešlo o ekvivalentný právny úkon. Žalovaná totiž v konaní
pred súdom nepreukázala, že by suma 177.700,- eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2023 bola reálne
uhradená.
21. Je na žalovanej ako osobe blízkej ručiteľovi (sestre ručiteľa), aby si splnila dôkaznú povinnosť

a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené podmienky
ubránenia sa odporovacej žalobe. Žalovaná musí preukázať, či a ako vyvinula v dobe uzavretia
odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala a
že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by
žiadnu takúto činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala
náležitústarostlivosť,nemôžesaztohodôvoduodporovacejžalobeubrániť.Samotnétvrdeniežalovanej

ako osobe blízkej ručiteľovi, že vzhľadom na jej pobyt v zahraničí nemala žiadnu vedomosť o jeho
podnikateľských aktivitách, nevedela o jeho ďalších dlhoch, nie je pre ubránenie sa odporovacej
žalobe postačujúce. Žalovaná nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť,
z výsledkov ktorých by mohla ukracujúci úmysel jej brata (ručiteľa) rozpoznať alebo sa o ňom aspoň
dozvedieť.Naviaczasituácie,kedyakosamauviedla,vedelaoproblémochvpodnikaníbratavdôsledku

pandémie, vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov na splácanie hypotekárneho úveru v
O., P.. Žalovaná vedela o existencii hypotéky a aj neschopnosti brata túto hypotéku splácať a sama
potvrdila, že motívom jej konania bolo zachovanie nehnuteľností v rodine, kedy hrozilo, že by brat mohol
o nehnuteľnosti prísť.
22. Náležitá starostlivosť vyžaduje určitú aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu k

zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa v čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu. Žalovaná
nepreukázala žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zodpovedala vynaloženie náležitej starostlivosti z jej
strany.
23. Bolo v konaní preukázané, že žalovaná mala priamu vedomosť o tom, čo je účelom prevodu
nehnuteľností kúpnou zmluvou z 21.7.2023, a to zachovanie nehnuteľnosti v rodine, nakoľko hrozila

dražba nehnuteľností jej brata zo strany iného veriteľa (záložného). Uvedené skutočnosti aj sama
potvrdila. Žalovaná uviedla, že vedela o finančných problémoch brata v čase prevodu, že nebol schopný
uhrádzať splátky hypotekárneho úveru záložnému veriteľovi. Z uvedeného konania je zrejmý motív
žalovanej ako aj jej brata ako predávajúceho z kúpnej zmluvy z 21.7.2023 a zároveň ručiteľa, voči
ktorému má žalobca judikovanú pohľadávku, uspokojiť záložného veriteľa, aby nedošlo k realizácii

dražby. Takýmto postupom došlo k ukráteniu žalobcu, ktorý by sa v prípade realizácie dražby mohol
uspokojiť z jej výťažku. Žalovaná nepreukázala, že by vynaložila náležitú starostlivosť vo vzťahu
k zisteniu úmyslu jej brata ukrátiť žalobcu ako veriteľa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, sama
uvádzala, že sa nezaujímala o podnikateľské aktivity brata, hoci potvrdila, že o jeho finančných
problémoch v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaná nepreukázala tvrdenú ekvivalenciu kúpnej

zmluvy z 21.7.2023, nepreukázala reálne vyplatenie časti kúpnej ceny predávajúcemu. Zároveň žalobca
preukázal aktuálnu insolventnosť ručiteľa v rámci prebiehajúcej exekúcie. Žalovaná na pojednávaní dňa
27.3.2025 konštatovala aktuálnu insolventnosť brata, keď uviedla, že momentálne nemá dostatočné
finančnéprostriedky,abyuhradilpredmetnúpohľadávku.Vtýchtosúvislostiachbolopotrebné,vzhľadom
na konkrétne preukázané skutočnosti, posudzovať aj otázku ekvivalencie odporovateľného právneho

úkonu, kedy bol tento realizovaný medzi ručiteľom a jemu blízkou osobou, s jasne určeným zámerom
uspokojiť záložného veriteľa a zachovať nehnuteľnosť v rodine, bez ohľadu na možnosť uspokojenia
iných veriteľov, vrátane žalobcu. Celé toto konanie ručiteľa a žalovanej, nemôže súd hodnotiť inak,
ako konanie v skutočnosti ukracujúce žalobcu v možnosti uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky.
Ak žalovaná tvrdí, že žalobcovi poskytla primeranú náhradu za prevod nehnuteľností (čo nebolo

preukázané) a poskytnutím primeranej náhrady nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľa, súd konštatoval,
že reálne v danej veci k takémuto ukráteniu došlo. Žalobca totiž preukázal, že nemá ako v súčasnosti
uspokojiť svoju právoplatne priznanú pohľadávku, hoci v majetku ručiteľa boli pred uzavretím kúpnej
zmluvy so žalovanou nehnuteľnosti v hodnote 419.000,- eur. Nepochybne neuhradením časti kúpnej
ceny(nepreukázanímuvedenejskutočnostivkonaní)bolažalovanátouosobou,ktorámalajednoznačne

z uvedeného právneho úkonu prospech. Žalovanou tvrdené preukázanie nadobudnutia finančných
prostriedkov bratom vo výške pohľadávky (čo nie je preukázaná skutočnosť, nakoľko pohľadávka
žalobcu bola ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vrátane príslušenstva vyššia ako len suma jej istiny),
nie je zároveň preukázaním, že kúpna zmluva bola ako celok reálne ekvivalentným právnym úkonom.Posudzuje sa totiž ekvivalentnosť celého odporovateľného právneho úkonu a pre toto konanie je
relevantným, že nebyť tohto úkonu, veriteľ by sa z majetku dlžníka (ručiteľa) mohol aspoň čiastočne
uspokojiť (Rc 64/2002). Pokiaľ žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní

poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2662/99, príhodnejším je rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 720/2011, podľa záverov ktorého inštitút odporovateľnosti dopadá
aj na prípady, keď dlžník zmarí uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že svojim právnym úkonom
zvýhodní iného svojho veriteľa, ak zvýhodnenie iného veriteľa má za následok zmenšenie majetku
dlžníka bez toho, aby dlžník mal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť na (plné) uspokojenie. Uvedené

plne zodpovedá skutkovej situácii zistenej v tomto konaní.
24. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil rozsudok a žalobu zamietol.
25.Uviedla,ževkonanípreukázala,ženadobudlanehnuteľností,ktorébolipredmetomkúpnejzmluvyza
cenu, ktorá zodpovedala hodnote stanovenej znalcom. Hodnota vyplatená žalovanou predávajúcemu, aj

po uspokojení záložného hypotekárneho veriteľa, prevyšovala niekoľkokrát pohľadávku žalobcu. Kúpna
zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice, v ktorej je osvedčené vyplatenie kúpnej sumy
vo výške uvedenej v znaleckom posudku. Napriek uvedenému dospel súd prvého stupňa k záveru, že
žalovaná nepreukázala ekvivalentnosť právneho úkonu, avšak v rozpore s tým uviedol, že žalovaná
predložilaznaleckýposudok,zktoréhovyplýva,žekúpnacenasarovnalatrhovejhodnotenehnuteľností.

Ohľadne skutkových zistení, je odôvodnenie súdu prvého stupňa nelogické, jednotlivé tvrdenia súdu sa
vzájomne vylučujú.
26. Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že v konaní nebolo preukázané vyplatenie kúpnej ceny v
ekvivalentnej hodnote k nehnuteľností. Žalovaná pritom predložila znalecký posudok, ďalej výpis z účtu
predávajúceho ako aj notársku zápisnicu, pričom z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že kúpna cena

bola stanovená ekvivalentne trhovej hodnote nehnuteľností, časť kúpnej ceny bola použitá na uhradenie
splatného hypotekárneho úveru a zostatok, ktorý niekoľkokrát prevyšoval hodnotu pohľadávky žalobcu
bol vyplatený na účet predávajúceho a prevzatý ním v hotovostí, čo osvedčuje notárska zápisnica.
Žalovaná tak namieta nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa.
27. Žalovaná naďalej trvá na tom, že neexistuje jednotná súdna doktrína ohľadne toho, že zmenou

povahy majetku z nehnuteľností na finančné prostriedky je naplnená podmienka in fraudem creditoris.
Opätovne poukázala na odborný článok Odporovateľnosť ekvivalentných právnych úkonov, časopis
Súkromné právo č. 2, roč. 2018, dostupné na legalis.sk, v ktorom autor uvádza, že prevláda názor, že
pokiaľ následkom dlžníkovho právneho úkonu nebolo zmenšenie jeho majetku, pretože za prevedené
majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná náhrada,

nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
28. Súd prvého stupňa, síce v rozsudku uviedol, že z hľadiska či došlo k ukráteniu veriteľa, je
nevyhnutné posudzovať každý prípad jednotlivo s ohľadom na skutkové okolnosti veci, ale následne
rozhodol stereotypne - paušalizujúco bez zohľadnenia osobitných skutkových okolností danej veci.
Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s preukázaným tvrdením žalovanej, že v danom prípade, aj

keby nedošlo k uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy, by sa žalobca nemohol uspokojiť predajom
dotknutých nehnuteľností, nakoľko tu existovalo záložné právo inej banky - záložného veriteľa, ktorá
v čase kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy už začal s jeho výkonom. Súd prvého stupňa, v
súvislosti s jeho argumentáciou, že zmena povahy majetku predávajúceho z nehnuteľného majetku
na finančné prostriedky, sa nevysporiadal so zásadným argumentom žalovanej, že pokiaľ došlo by k

predaju nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva v prospech hypotekárnej banky, predávajúci
by už naďalej disponoval taktiež len finančnými prostriedkami. V takom prípade by žalobca, keďže
nebol záložným veriteľom, nemohol svoju pohľadávku uspokojiť v rámci výkonu záložného práva,
ani predajom dotknutých nehnuteľností, ale rovno len z finančných prostriedkov, ktoré by boli po
uspokojení hypotekárneho veriteľa vyplatené predávajúcemu. Z rozsudku súdu prvého stupňa tak

možno nepriamo dovodiť, že i takýto úkon - predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva by
mal byť odporovateľný, zrejme voči hypotekárnej banke ako žalovanej. Uvedené považuje žalovaná za
výklad ad absurdum a namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
29. Žalovaná si je vedomá judikatúry, ktorá uvádza povinnosť osoby blízkej vykonať s náležitou
starostlivosťou také úkony, z ktorých by bolo možné rozpoznať ukracujúci úmysel predávajúceho. Avšak

ani v jednom zo súdnych rozhodnutí a ani v rozhodnutí súdu prvého stupňa v prejednávanej veci sa
neuvádza, čo konkrétne mala žalovaná vykonať, aby sa vyhla žalobe. Žalovaná mala vedomosť o tom,
že predávajúci má finančné problémy a jej konanie - uzatvorenie kúpnej zmluvy - bolo motivované tým,
aby predávajúci tieto dlhy - a to najmä dlh hypotekárny uhradil. Žalovaná sa však mohla spoliehaťlen na vyhlásenie predávajúceho. Ak jej predávajúci svoj dlh voči žalobcovi zatajil - žalovaná mala za
to, že tým, že uhradila kúpnu cenu v zmysle znaleckého posudku nemohla sa dopustiť ukracujúceho
úkonu. Žalovaná nemala možnosť overiť si tvrdenia predávajúceho o jeho finančnej situácii, nakoľko

nedisponuje právom overovať si informácie, ktoré podliehajú bankovému a daňovému tajomstvu. Zo
žiadneho súdneho rozhodnutia teda nevyplýva, čo konkrétne mohla a mala žalovaná urobiť, okrem
samotnejkomunikáciespredávajúcim.Sohľadomnauvedenénamietažalovanáivtejtočastinesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a zároveň namieta i nedostatočné odôvodnenie rozsudku
ohľadne tejto otázky.

30. Žalovaná teda má za to, že predávajúci ako dlžník žalobcu síce previedol nehnuteľností na žalovanú,
avšak urobil tak odplatne a do svojho majetku nadobudol ekvivalentné finančné prostriedky, z ktorých
sa žalobca mohol uspokojiť. I po odpočítaný úhrady hypotekárneho úveru predávajúceho v O. P. zostalo
v majetku predávajúceho dostatok finančných prostriedkov na pokrytie dlhu voči žalobcovi. To, že nemá
momentálne predávajúci tieto finančné prostriedky na účte môže predsa znamenať aj to, že predávajúci
uspokojil svojich aj iných veriteľov (okrem žalobcu) a nezostal mu už majetok na uspokojenie žalobcu.

To ale nemôže byť podľa názoru žalovanej dôvodom na vyslovenie neúčinností kúpnej zmluvy, ktorú s
predávajúcim uzatvorila. Z uvedeného dôvodu žaloba nebola dôvodná.
31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že v konaní preukázala
nadobudnutie nehnuteľností od svojho brata za cenu stanovenú znaleckým posudkom, predovšetkým
žalovaná nepreukázala, že finančné prostriedky boli v celom rozsahu bratovi reálne poskytnuté.

Nepostačuje len to, že sa dlžník a žalovaná dohodli na ekvivalentnej kúpnej cene, ale bolo potrebné
preukázať tiež to, že bola v celom rozsahu reálne uhradená. Toto však žalovaná nepreukázala.
Žalovaná preukázala len úhradu časti kúpnej ceny, ktorá však celkom zjavne nezodpovedala
hodnote prevádzaných nehnuteľností. Rovnako nie je pravdivé vyhlásenie žalovanej, že hodnota
vyplatená žalovanou dlžníkovi po uspokojení hypotekárneho úveru niekoľkokrát prevyšovala žalobcovu

pohľadávku.Okremvyplateniahypotekárnehoúveru,zčohodlžníkreálne-logicky-nenadobudolžiadne
finančné prostriedky, preukázala iba úhradu časti kúpnej ceny vo výške 61.300,- eur. Táto suma by
zjavne nepostačovala ani len na úhradu celej žalobcovej pohľadávky, ktorá bola v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie aj s príslušenstvom vo výške okolo 70.000,- eur a ďalej narastá. Úhradu zvyšnej
časti kúpnej ceny (177.700,- eur) žalovaná nikdy nepreukázala ani len v časti. V konaní nikdy nebolo

sporným, že žalovaná a dlžník sa dohodli na kúpnej cene prevyšujúcej hodnotu nehnuteľností podľa
znaleckého posudku. Sporným však bolo, či žalovaná dohodnutú kúpnu cenu aj skutočne zaplatila a či
teda dlžníkovi poskytla reálne plnenie zodpovedajúce skutočnej hodnote prevádzaných nehnuteľností.
Túto skutočnosť však žalovaná nepreukázala. Reálnu úhradu kúpnej ceny rovnako nijako nepreukazuje
aniznaleckýposudokanotárskazápisnica,naktorésažalovanáopakovaneodvolávavrámciodvolania.

Napreukázanieekvivalentnostiprávnehoúkonujenevyhnutnédokázať,žedlžníkskutočnedostalreálne
protiplnenie.
32. Pokiaľ žalovaná súdu vyčíta, že neuviedol čo konkrétne mala žalovaná vykonať, aby sa vyhla žalobe,
súd v rámci odôvodnenia podrobne vysvetlil, že bolo potrebné, aby tvrdila a preukázala, že konala s
náležitou starostlivosťou v snahe rozpoznať prípadný ukracujúci úmysel dlžníka, svojho brata. Nič také

netvrdila ani nepreukázala. Nie je úlohou súdu sporové strany poučovať o tom, akým spôsobom majú
v konaní formulovať svoje skutkové tvrdenia a viesť dokazovanie, a to ani v odôvodnení rozsudku. To
platí osobitne v prípade, v ktorom mala žalovaná odbornú právnu pomoc v podobe advokáta.
33. Taktiež neobstoja tvrdenia žalovanej o tom, že jej dlžník zatajil existenciu dlhu voči žalobcovi a ani to,
že si nemala možnosť overiť tvrdenia dlžníka o jeho finančnej situácii. Na preukázanie dobromyseľnosti

žalovanejnepostačujejejtvrdenieotom,ženevedelaodlhochdlžníkaaleboojehoukracujúcomúmysle.
Uvedené pre ubránenie sa odporovacej žalobe nepostačuje. V konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaná vedela o problémoch dlžníka v podnikaní ako aj o tom, že nemá dostatok finančných
prostriedkov na splácanie hypotekárneho úveru. Toto priznáva aj v samotnom odvolaní. Rovnako vedela
o motíve dlžníka zachovať nehnuteľnosti v rodine, keby hrozilo, že by o tieto mohol prísť. To, či vedela o

pohľadávkežalobcualebonie,jebezpredmetné,nakoľkovzmysleustálenejrozhodovacejpraxenemusí
úmysel dlžníka smerovať k ukráteniu konkrétneho veriteľa, ale k ukráteniu veriteľov vo všeobecnosti.
34. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
35. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že ani žalobca ani súd v napadnutom rozsudku neuvádzajú,
z akého dôvodu nie je notárska zápisnica vyhotovená notárom ako zástupcom štátu dostatočným

dôkazom preukazujúcim vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 177 700 eur. Poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 100/2013 (29Cdo/2543/2011). Žalovaná namieta
nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa, čo do objasnenia z akého dôvodu suma 61 300
eur, ktorej vyplatenie mal súd za preukázané, nebola považovaná súdom za dostatočnú na uspokojenieveriteľa, ktorý si v upomínacom konaní uplatnil pohľadávku vo výške 59.641,46 eur, a prečo bol celý
právny úkon - kúpna zmluva v plnej výške uznaný súdom za ukracujúci úkon. Súd bol povinný vo svojom
rozsudku, a to vo výroku samom uviesť, v akej časti bol napadnutý právny úkon úkonom ukracujúcim

a v odôvodnení rozsudku uviesť z akých dôvodov.
36. Opätovne poukazuje na to, že sa mohla spoliehať len na vyhlásenie predávajúceho ohľadne
jeho dlhov, keďže nemala možnosť overiť si tvrdenia predávajúceho o jeho finančnej situácii, nakoľko
nedisponuje právom overovať si informácie, ktoré podliehajú bankovému a daňovému tajomstvu. Trvá
na tom, že nemohla urobiť viac ako urobila a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje v tomto

smere za nedostatočné, keď toto neuvádza, čo konkrétne mohla a mala žalovaná urobiť, aby sa zbavila
zodpovednosti.
37. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukazuje
žalovaná vo svojom vyjadrení, predstavuje ojedinelé rozhodnutie vynútené špecifickými okolnosťami
daného prípadu. Väčšinová rozhodovacia prax súdov, vrátane rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
ČR, sa dlhodobo prikláňa k záveru, že nadobúdateľ nehnuteľností musí preukázať reálne poskytnutie

ekvivalentného protiplnenia. To v tomto prípade zo strany žalovanej nebolo preukázané. Ekvivalentný
právny úkon je taký, pri ktorom došlo k reálnemu zaplateniu primeraného protiplnenia/kúpnej ceny,
čo musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázané. Samotná dohoda o výške kúpnej ceny tak
nepostačuje, ale nadobúdateľ je povinný preukázať aj jej reálnu úhradu dlžníkovi. Z rozhodnutia
citovaného žalovanou nevyplýva taký záver, že aj v situácii, keď bola reálne uhradená len časť

dohodnutejkúpnejceny,pôjdeoekvivalentnýprávnyúkon.Naopak,NajvyššísúdČRexplicitnepoukázal
na to, že ak nedôjde k reálnej úhrade celej kúpnej ceny, je potrebné vysvetliť dôvody, pre ktoré nedošlo
k úhrade celej kúpnej ceny. Ak žalovaná nepreukázala úhradu celej kúpnej ceny (čo nepreukázala a
na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie), bola povinná uviesť a preukázať dôvody, pre ktoré
sa tak doposiaľ nestalo. Žiadne také však nikdy netvrdila. Z tohto dôvodu jej obrana nemôže reálne

uspieť, aj keby sa na tento prípad aplikovalo ňou citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Aktuálna
rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR sa prikláňa k záveru, že v konaní o určení neúčinnosti právneho
úkonu musí nadobúdateľ preukázať, že reálne poskytol, čiže dlžníkovi uhradil, ekvivalentné protiplnenie.
38. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, v rámci ktorého vyjadruje prekvapenie nad tým, z akého dôvodu
notárska zápisnica o kúpnej zmluve nie je pre súd prvej inštancie dostatočným dôkazom preukazujúcim

vyplatenie celej kúpnej ceny. V rámci notárskej zápisnice o kúpnej zmluve notár neskúmal a ani
neosvedčoval samotné poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaná zjavne nerozlišuje úkony notára
a jeho účinky, kedy notárska zápisnica o právnom úkone podľa ust. § 46 a nasl. zákona č. 323/1992
Zb. o notároch neslúži na osvedčenie vyhlásení účastníkov, ktoré obsahuje, ale jej zmyslom je poňať
do nej právny úkon - tu kúpnu zmluvu. Aby mala notárska zápisnica účinky ako ich chce dovodzovať

žalovaná, potom by muselo ísť o notársku zápisnicu podľa ust. § 56 ods. 1 písm. h) zákona č. 323/1992
Zb. o notároch, ktorou sa osvedčujú právne významné skutočnosti - odovzdanie hotovosti, k čomu tu
nedošlo. Z tohto dôvodu notárska zápisnica o kúpnej zmluve sama o sebe nie je dôkazom o úhrade
ekvivalentnej kúpnej ceny. Ide len o vyhlásenie účastníkov právneho úkonu, ktoré notár ani neskúma
a ani neosvedčuje, keďže ho iba pojíma do zápisnice ako súčasť právneho úkonu bez toho, aby

preveroval jeho pravdivosť. V tomto smere platí judikatúra vyšších súdov ohľadom vyhlásenia účastníka
v zmluve o prijatí prostriedkov v hotovosti, ktoré samé o sebe nepostačuje na preukázanie ich reálneho
zloženia. Napr. Krajský súd v Nitre sp. zn. 25Co/289/2012. Na druhej strane, ak by skutočne došlo k
vyplateniu finančných prostriedkov, nepochybne by žalovaná nemala mať žiadny problém predložiť aj
ďalšie dôkazy, ktoré by danú skutočnosť potvrdzovali. Osobitne pokiaľ nejde o žiadnu malú sumu, ale

o sumu vo výške 177.000,- eur.
39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 14.10.2025 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.
40. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovanou tvrdených vád

rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov
ako ich vymedzila odvolateľka v podanom odvolaní.
41. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

42. Žalovaná namietala nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu. Súdne rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže
byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad tzv. dotvorenia skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku. Odvolací súd zisťoval, či v prejednávanej

veci prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.
Prvoinštančný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy relevantné pre rozhodnutie o veci. Prvoinštančný
súd správne vyhodnotil, ktoré z dôkazov je vo veci potrebné vykonať a následne aj vyhodnotiť, ktorý
dôkaz je spôsobilý priviesť súd k ďalším skutkovými zisteniam a ktoré dôkazy majú vplyv na správne
ustálenie skutkového stavu. Prvoinštančný súd tieto dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. To, akým spôsobom hodnotil dôkazy súd uviedol v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Súd dôkazy hodnotil v prejednávanej veci správne, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pretože výsledky hodnotenia dôkazov zodpovedajú pravidlám formálnej logiky. Tento
postup prvoinštančného súdu je postupom autonómnym, do ktorého odvolací súd nezasahuje. Odvolací
súdsa stotožňujesoskutkovýmstavomtak,akohozistilprvoinštančnýsúdajetýmtoskutkovýmstavom
viazaný.

43. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,
že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie
uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
44. Súd prvého stupňa zistil tento skutkový stav, ktorý nebol sporný:

45. Žalobca ako veriteľ uzavrel so spol. L. Q., B. ako dlžníkom podľa Obchodného zákonníka zmluvu o
splátkovom úvere dňa 24.09.2020, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 84.000,-
eur. Dohodou o ručení uzavretou podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola súčasťou
úverovej zmluvy, zaručil sa za predmetný úver A. J..
46. Na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G., z 20.3.2023, v poznámke bolo poznamenané Oznámenie

o začatí výkonu záložného práva veriteľom O. R. D. P., formou dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z.,
P-86/2023 – 51/23.
47. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX dňa 24.07.2023,
uložil povinnosť spol. L. Q., B. a A. J. zaplatiť žalobcovi sumu 59.641,46 eur spolu s ďalším
príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023.

48. Vo forme notárskej zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX dňa 21.07.2023
bola uzatvorená kúpna zmluva medzi A. J. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom
ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností v kat. úz. G. na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parc.
reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1, parc. reg. „I.“, parc. č.XXXX/XX v podiele 1/1, rodinného
domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX, liste vlastníctva č. XXXX, pozemku

parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX v podiele 1/2, liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parc. reg. „I.“,
parc. č. XXXX/XX, pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX v podiele 1/4, liste vlastníctva č. XXXX,
pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX v podiele 1/20. Dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti
predstavovala 450.000,- eur. Podľa zmluvy časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur žalovaná
ako kupujúca mala uhradiť predávajúcemu po podaní návrhu vkladu Zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 21.7.2023 k predmetu prevodu v prospech K., P.. na zabezpečenie hypotekárneho
úveru, pred podpisom kúpnej zmluvy. Predávajúci svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto časti kúpnej
ceny. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,- eur sa kupujúca zaviazala uhradiť
predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru peňažným ústavom K., P. v dvoch
častiach takto: časť vo výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na účet predávajúceho po splnení

podmienok na poskytnutie úveru kupujúcej a časť vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť na
vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho, ktorý vznikol a bol zabezpečený Zmluvou o zriadení
záložného práva pre O., P., po splnení podmienok na poskytnutie úveru kupujúcej.
49. Znaleckým posudkom č. 74/2023 znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a
odhad hodnoty nehnuteľností H. S. C. hodnota nehnuteľností, a to pozemkov resp. príslušných

spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX a rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. G. bola stanovená na sumu 418.856,97
eur (419.000,- eur po zaokrúhlení).50. Žalovaná je vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXXprek.ú.G.-pozemkuparc.reg.„I.“,parc.č.XXXX/XXovýmere227m2,ostatnáplocha,pozemku
parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX o výmere 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavby - rodinného

domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1, liste vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. G. - pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha, v podiele 1,
liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. - pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2,
zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/20, liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. - pozemku parc.
reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 16 m2, ostatná plocha, pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX

o veľkosti 59 m2, ostatná plocha, v podiele 1/4. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. L. XXXXX/
XXXX zo dňa 21.7.2023, K./XXXX zo dňa 08.08.2023 - 184/23. Pri všetkých nehnuteľnostiach je na
listoch vlastníctva v časti tiarch pri žalovanej ako vlastníčke resp. spoluvlastníčke vyznačené záložné
právo v prospech spol. K. T. D., P., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo
dňa 21.07.2023, K./XXXX zo dňa 08.08.2023 - XXX/XX, -XXX/XX.
51. Z Oznámenia o stave exekučného konania súdneho exekútora C. H. N. G. z 5.4.2024 vyplýva, že

A. J. je majiteľom dvoch bankových účtov so záporným disponibilným zostatkom, nie je vlastníkom ani
držiteľom žiadneho motorového vozidla a je spoluvlastníkom pozemku o výmere 57 m2 v podiele 6/60,
zapísanom na LV č. XXXX k.ú. G.. Súdny exekútor v závere oznámenia uviedol, že pohľadávka je ťažšie
vymožiteľná.
52. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav

súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.
53.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.
54. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil
z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
55. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto

dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
56. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky
dopĺňa.
57. Predmetom konania je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2023 uzatvorenej medzi

A. J. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k pozemkom a rodinnému domu. Žalobca disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
platobným rozkazom na sumu istiny 59 641,46 eur spolu s príslušenstvom. V exekučnom konaní
v prospech oprávneného žalobcu nebola vymožená žiadna suma a vzhľadom na pomery aj A. J. (ako
ručiteľa) pohľadávka je ťažšie vymožiteľná.

58. Nebolo v konaní sporné, že A. J. ako žalobcov dlžník previedol kúpnou zmluvou nehnuteľnosti
na svoju sestru žalovanú. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 21.07.2023. Žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a výška pohľadávky ku dňu 01.03.2023 bola vo výške 62 811,99 eur. Platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023.
59. O. R. D. P. ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva formou dražby podľa zákona č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Podľa nesporných skutkových tvrdení žalovanej, motívom
uzavretia kúpnej zmluvy bolo zabrániť výkonu záložného práva dražbou nehnuteľností, úhradou dlhu
z hypotekárneho úveru a teda zachovanie nehnuteľnosti v rodine.
60. Nebolo sporné ani to, že napriek predaju nehnuteľností a podľa zmluvy a tvrdenia žalovanej,
A. J. za predaj nehnuteľností obdŕžať na účet sumu 61 300 eur, čo bolo preukázané aj potvrdením

o bezhotovostnom vklade zo dňa 24.07.2023, pohľadávku žalobcu však neuhradil.
61. Spornou skutočnosťou bolo a aj v odvolacom konaní zostalo zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej
ceny vo výške 177 700 eur, ktorú podľa zmluvy žalovaná ako kupujúca mala uhradiť predávajúcemu
po podaní návrhu vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetu prevodu v prospech K., P. na
zabezpečenie hypotekárneho úveru a pred podpisom kúpnej zmluvy.

62. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a určil neúčinnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo
dňa 21.07.2023, uzatvorenej medzi A. J. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom
ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností – rodinného domu a pozemkov, voči žalobcovi.63. Prvoinštančný súd konštatoval, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi A. J. a jeho sestrou žalovanou
došlokukráteniužalobcu,ktorýbysavprípaderealizáciedražbymoholuspokojiťzjejvýťažku.Žalovaná
nepreukázala, že by vynaložila náležitú starostlivosť vo vzťahu k zisteniu úmyslu jej brata ukrátiť žalobcu

ako veriteľa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy. Žalovaná tiež nepreukázala ekvivalenciu kúpnej zmluvy
z 21.07.2023, nepreukázala reálne vyplatenie časti kúpnej ceny predávajúcemu. Žalobca preukázal
insolventnosť ručiteľa v prebiehajúcej exekúcii. Aj žalovaná potvrdila insolventnosť brata, keď uviedla,
že nemá dostatočné finančné prostriedky, aby uhradil pohľadávku.
64. V týchto súvislostiach súd prvej inštancie posudzoval aj otázku ekvivalencie odporovateľného

právneho úkonu, kedy bol tento realizovaný medzi ručiteľom a jemu blízkou osobou, s jasne určeným
zámerom uspokojiť záložného veriteľa a zachovať nehnuteľnosť v rodine, bez ohľadu na možnosť
uspokojenia iných veriteľov, vrátane žalobcu. Konanie ručiteľa a žalovanej, prvoinštančný súd hodnotil
ako konanie ukracujúce žalobcu v možnosti uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca nemá
ako uspokojiť svoju právoplatne priznanú pohľadávku, hoci v majetku ručiteľa boli pred uzavretím kúpnej
zmluvy so žalovanou nehnuteľnosti v hodnote 419.000,- eur. Nepochybne neuhradením časti kúpnej

ceny (nepreukázaním uvedenej skutočnosti v konaní) bola žalovaná tou osobou, ktorá mala z právneho
úkonu prospech. Posudzuje sa ekvivalentnosť celého odporovateľného právneho úkonu a pre toto
konanie je relevantným, že nebyť tohto úkonu, veriteľ by sa z majetku dlžníka (ručiteľa) mohol aspoň
čiastočne uspokojiť.
65. Zásadnou podmienkou odporovateľnosti je to, že sporný právny úkon ukracuje uspokojenie

veriteľovej pohľadávky. Kúpna zmluva zo dňa 21.07.2023, uzatvorená medzi A. J. ako predávajúcim
(bratom žalovanej) a žalovanou ako kupujúcou spĺňa charakter úkonu in fraudem creditoris. Ide o úkon,
ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter
možno právnemu úkonu prisúdiť, pretože je naplnená objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca
v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka.

66. Brat žalovanej, ako dlžník žalobcu a osoba, s ktorou uzavrela kúpnu zmluvu, nebol v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie solventný, aby mohol uhradiť žalobcovu vymáhateľnú pohľadávku
(Oznámenie o stave exekučného konania súdneho exekútora C. H. N. G. z 5.4.2024). K reálnemu
ukráteniu veriteľa tak došlo v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka, keďže pred uzavretím
kúpnej zmluvy dlžník disponoval nehnuteľnosťami v hodnote 419.000,- eur.

67. Pri ekvivalentných právnych úkonoch medzi blízkymi osobami je potrebné zohľadniť všetky
relevantné okolnosti prípadu a dôsledne vyhodnotiť prípadnú odporovateľnosť úkonu, v záujme
zabezpečenia efektívnej a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľa, bez
neadekvátneho zásahu do právnej sféry dlžníka a osoby, ktorá jeho majetok nadobudla.
68. Kúpna zmluva zo dňa 21.07.2023, charakter ekvivalentného právneho úkonu nespĺňa, vyplatenie

častikúpnejcenyvovýške177700eur,ktorámalabyťpodľazmluvyvyplatenážalovanoupredpodpisom
zmluvy v hotovosti, nebolo preukázané.
69. Spornou a nepreukázanou skutočnosťou aj v odvolacom konaní zostalo vyplatenie zostávajúcej
časti kúpnej ceny vo výške 177 700 eur, ktorú podľa zmluvy žalovaná ako kupujúca mala
uhradiť predávajúcemu pred podpisom kúpnej zmluvy v hotovosti. V konaní však túto skutočnosť

žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, nepredložila k tejto skutočnosti žiadne dôkazy a ani
nenavrhla na túto skutočnosť vykonať dokazovanie. Nebolo tak v konaní preukázané, aby žalovaná
nadobudla nehnuteľnosti za cenu, ktorá zodpovedala hodnote stanovenej znalcom. Znaleckým
posudkom hodnota nehnuteľností, a to pozemkov resp. príslušných spoluvlastníckych podielov na
týchto pozemkoch a rodinného domu bola stanovená na sumu 418.856,97 eur (419.000,- eur po

zaokrúhlení). Časť kúpnej ceny vo výške 211.000 eur bola uhradená na vyrovnanie hypotekárneho
úverupredávajúcehov O.,P..Potvrdenímobezhotovostnomvkladezodňa24.07.2023bolopreukázané
zaplatenie časti kúpnej ceny na účet predávajúcemu 61 300 eur. Zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny
177 700 eur nebolo preukázané. Práve z tejto skutočnosti, správne, súd prvého stupňa vyvodil, že
kúpna zmluva nebola ekvivalentným právnym úkonom. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide

len vtedy, ak nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, pretože za prevedené veci sa
dlžníkovi reálne dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná rovnocenná náhrada. Hodnota
prevádzaných nehnuteľností bola 419 000 eur, v konaní bolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny spolu
vo výške 272 300 eur (211 000 eur + 61 300 eur), čo ekvivalentnosti prevodu dlžníkovho majetku
nezodpovedá.

70. Notárska zápisnica, v ktorej je spísaná kúpna zmluva, je solemnizačnou notárskou zápisnicou podľa
§ 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, ktorou notár spísal účastníkom na základe ich vyhlásenia notársku zápisnicu o zmluve.
V rámci solemnizačnej činnosti notár vystupuje ako autor týchto listín a znenie obsahu právneho úkonuformuluje tak, aby zodpovedal vôli účastníkov. Nejde o notársku zápisnicu podľa § 56 Notárskeho
poriadku, o osvedčení právne významných skutočností, v ktorej by notár na žiadosť účastníka osvedčil
skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom na uplatnenie práva alebo ktorými by mohli byť spôsobené

právne následky. Pri verifikačnej (osvedčovacej) činnosti notára, je jeho úlohou vo forme verejnej listiny
zabezpečiť dôkaz o osvedčovanej skutočnosti. Z notárskej zápisnice zo dňa 21.07.2023 nevyplýva, aby
okrem spísania kúpnej zmluvy obsahovala aj osvedčenie skutočnosti – vyplatenie časti kúpnej ceny.
Neobsahuje presný opis deja, ktorý by sa uskutočnil v prítomnosti notára a ktorého by bol svedkom, ale
iba vyhlásenie zúčastnených o udalosti, ktorá sa mala odohrať pred podpisom kúpnej zmluvy a ktorú

notár pojal do zápisnice o právnom úkone tak, ako to uviedli, bez toho, aby osvedčil túto skutočnosť.
71. Ak žalovaná poukazuje na odborný článok Odporovateľnosť ekvivalentných právnych úkonov, tak
sa v ňom uvádza, že nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky, keď za prevedené
majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná náhrada.
V predmetnom spore nebolo preukázané zaplatenie celej kúpnej ceny žalovanou predávajúcemu, teda
aby dostal obvyklú cenu alebo primeranú náhradu.

72. Dostatok finančných prostriedkov v majetku predávajúceho na pokrytie dlhu voči žalobcovi, po
odpočítaní úhrady hypotekárneho úveru predávajúceho v O. P., nebolo preukázané žiadnym dôkazom.
Suma vyplatená žalovanou predávajúcemu, vyplatenie ktorej bolo v konaní preukázané, 61 300 eur,
neprevyšovala pohľadávku žalobcu, ktorá bola iba na istine 59 641,46 eur, a spolu s príslušenstvom
prevyšovala preukázateľne vyplatenú časť kúpnej ceny. Taktiež nebolo preukázané žiadnym dôkazom,

aby nemal predávajúci finančné prostriedky na účte z dôvodu, že uspokojil svojich aj iných veriteľov.
73. S námietkou žalovanej, že aj keby nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, by sa žalobca nemohol
uspokojiť predajom nehnuteľností, pretože existovalo záložné právo inej banky, sa súd prvej inštancie
vysporiadal v bode 101. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď uviedol, že žalobca by sa v prípade
realizácie dražby mohol uspokojiť z jej výťažku.

74. Žalovaná v odvolaní uvádza, že predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva by mal
byť odporovateľný, voči hypotekárnej banke ako žalovanej, následne považuje takýto výklad za
ad absurdum. Takéto úvahy žalovanej, nemožno z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyvodiť.
Žalovaná ďalej namieta, že pokiaľ by došlo k predaju nehnuteľností v rámci výkonu záložného práva
v prospech hypotekárnej banky, žalobca by nemohol svoju pohľadávku uspokojiť v rámci výkonu

záložného práva, ale len z finančných prostriedkov, ktoré by boli po uspokojení hypotekárneho veriteľa
vyplatené predávajúcemu. V tomto smere možno súhlasiť so žalovanou, že žalobca by sa mohol
uspokojiť z finančných prostriedkov, ktoré by boli po uspokojení hypotekárneho veriteľa vyplatené
predávajúcemu, pretože by dražobník musel odovzdať výťažok dražby predchádzajúcemu vlastníkovi
a ten by finančnými prostriedkami disponoval, avšak po predaji nehnuteľností žalovanej dlžník žalobcu

aj napriek tvrdeniu žalovanej o zaplatení celej kúpnej ceny (v konaní nepreukázanom), finančnými
prostriedkami nedisponuje.
75. Občiansky zákonník preferuje právnu pozíciu ukráteného veriteľa a prostredníctvom konštrukcie
vyvrátiteľnej zákonnej domnienky zjednodušuje odporovanie tým úkonom dlžníka, ktorými došlo
k prevodu exekvovateľného majetku na osobu jemu blízku. U blízkej osoby Občiansky

zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznala. Blízka
osoba môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku v konaní vyvráti
a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadom náležitej starostlivosti má žalovaný. Pokiaľ žalovaný neunesie
dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol prezumovaný ukracujúci

úmysel dlžníka poznať, súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu.
76. Žalovaná dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnosti, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať, neuniesla. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní
ukracujúceho úmyslu dlžníka mala ako blízka osoba preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného
právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa

o ňom dozvedela. Žalovaná zákonnú domnienku nevyvrátila. Vo všeobecnosti zákon kladie zvýšené
nároky na blízku osobu pri uzatváraní právnych úkonov, ktorá má vo vlastnom záujme verifikovať
úmysel dlžníka. V opačnom prípade musí znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa môže
z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej
pohľadávky.

77. Pokiaľ žalovaná kladie otázku, čo mohla a mala urobiť, tak dôkazné bremeno ohľadom zisťovania
úmysludlžníkazaťažovaložalovanú,ktorávšakžiadendôkazvtomtosmerenenavrhlavykonať.Navrhla
výsluch dlžníka, ktorý však neskôr vzala späť. Ani výsluchom žalovanej nebola preukázaná náležitástarostlivosť z jej strany pri uzatváraní kúpnej zmluvy k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ale ani
žiadnym iným dôkazom. Aby predávajúci dlh voči žalobcovi žalovanej zatajil, tak nebolo preukázané.
78. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalovanej

za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
79. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú stranu v odvolacom
konaní považuje žalobcu, ktorému voči neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím

po právoplatnosti tohto rozsudku.
80. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).