Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121201576
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6121201576.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX D. E. F., zastúpeného JUDr.
Vlasta Pastorková, advokátka, Strojárska 3998, 069 01 Snina, IČO: 51 339 820, v konaní o zaplatenie
17 133 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.12.2020 sa domáhal na
pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 17.133,-eur s príslušenstvom a to spoločne a
nerozdielne.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 15294/B.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2020 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaní boli v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho

peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že postupca uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaných A. B., dňa
23.11.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy o úvere postupca poskytol právnej predchodkyni
žalovaných peňažné prostriedky vo výške 14 000,-eur.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní napriek opakovaným výzvam postupcu neplnili v stanovených
termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy a preto postupca podaním zo dňa
02.12.2019vyhlásilmimoriadnusplatnosťúverukudňu01.12.2019,pričomvyzvalžalovanýchnaúhradu
dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnejpohľadávky sumu vo výške 17 133,00 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 13 424,29 eur, z riadneho
úroku vo výške 3 268,85 eur, z úroku z omeškania vo výške 415,86 eur a z poplatkov vo výške 24,00 eur.

2. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 12Csp/55/2021 -186 zo dňa 24.02.2022 rozhodol nasledovne:
I. Súd konanie voči žalovanému v 1.rade nad sumu 2 707,41 eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 2 707,41 eur s príslušenstvom zamieta.
III. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade nad sumu 14 425,59 eur s príslušenstvom zastavuje.
IV. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 489,35 eur spolu s 5% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 10 489,35 eur od 13.12.2020 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
V. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie sumy nad 10 489,35 eur do 14 425,49 eur s
príslušenstvom zamieta.
VI. Súd zamieta žalobu voči žalovanému v 2. rade na zaplatenie 5% úroku z omeškania ročne zo sumy
10 489,35 eur od 24.03.2020 do 13.12.2020.

VII. Súd priznáva žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%,
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.
VIII. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 22,4%,
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti

tohto rozsudku.

3. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného v 2. rade rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k.
10CoCsp/16/2022 -270 zo dňa 28.07.2022 nasledovne:
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to v celom výroku IV. a v tej časti

výrokov V. a VI., ktorými zamietol žalobu proti žalovanému v 2. rade o zaplatenie 897,80 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 897,80 eur od 13.12.2020 do zaplatenie a v celom výroku VIII.
II. Žalobca má proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 89,52 %.

4. Na základe dovolania žalovaného v 2. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením

č.k. 5Cdo/2/2023 -324 zo dňa 25.01.2024 nasledovne:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.07.2022 sp. zn. 10CoCsp/16/2022 vo výroku
o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 10 489,35 eur s prísl. a vo výroku o náhrade trov
odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia mu vracia na ďalšie konanie.

5. Následne Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 10CoCsp/11/2024 -348 zo dňa 03.06.2025 rozhodol
nasledovne:
Ruší rozsudok vo výroku IV. o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade plniť žalobcovi a vo výroku VIII.
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Po vrátení veci nariadil súd pojednávania na deň 23.10.2025. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca,
ktorý svoju neúčasť vopred riadne ospravedlnil.

7. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadrení zástupcu žalobcu,
vyjadrení zástupcu žalovaných, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou o úvere, Výzvou pred
zosplatnením, Výzvou a oznámením o oprávnenosti postúpenia pohľadávky, Oznámením o zosplatnení
úveru, Oznámením o postúpením pohľadávky, Uznesením OS Humenné sp.zn.XXX/XXX/XXXX, D.
XXX/XXXX zo dňa 21.02.2018 súd zistil tento skutkový stav:

8. Zástupca žalobcu počas konania zotrval na podanej žalobe a vyjadreniach v celom rozsahu.

9. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich podaniach v celom rozsahu. Žiadala žalobu zamietnuť

z 2 dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že v zmysle aktuálnej judikatúry, teda rozhodovacej praxe súdov, je
potrebné identifikovať splátku, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024. Ďalej
poukázala aj na ďalšie rozhodnutia NS, konkrétne sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, sp. zn.6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024 a sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023. Ako druhý dôvod, pre
ktorý žiadala žalobu zamietnuť je to, že podľa ich názoru je nárok žalobcu premlčaný. Mali za to,
že v danom prípade teda ide o neplatný právny úkon, ktorý obchádza zákon a v dôsledku toho je

tento právny úkon neplatný. Zástupkyňa žalovaného ďalej poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/152/2022 zo dňa 15.02.2025.

10. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok č.0221/2020/CE zo dňa 24.03.2020 a Prílohy k tejto
zmluve vyplýva, že na základe predmetnej zmluvy postupca Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava

postúpila žalobcovi pohľadávku vo vzťahu, RPMN žalovaným vyplývajúcu zo úverovej zmluvy zo dňa
23.11.2016.

11. Z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.11.2016 vyplýva, že predmetnou zmluvou Slovenská
sporiteľňa a.s poskytla A. B., úver vo výške 14.000,-eur, ktorý sa dlžníčka zaviazala splácať mesačnými
splátkami po 224,45 eur vždy k 22. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 22.01.2017.

Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 22.12.2024, RPMN bola dohodnutá vo výške 11,94%,
úrok vo výške 9,90% ročne.

12. Z obsahu listu pôvodného veriteľa zo dňa 30.10.2019 vyplýva, že predmetným listom boli žalovaní
vyzvaní, aby zaplatili žalobcovi dlžnú sumu vo výške 4 813,90 eur do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň

boli poučení o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca predložil súdu ako dôkaz Výpis z
Poštovej knihy o odolaní tejto výzvy žalovaným.

13. Z obsahu listu pôvodného veriteľa zo dňa 16.12.2019 vyplýva, že predmetným listom boli žalovaní
vyzvaní,abyzaplatiližalobcovidlžnúsumuvovýške16444,06eurnaúčetžalobcu.Zároveňbolipoučení

o možnosti oprávnenia postúpenia pohľadávky.

14. Listom zo dňa 02.12.2019 Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným v 1. a 2. rade vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 01.12.2019 a zároveň ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 16 444,06
eur v lehote 15 dní. Žalovaní v 1. a 2. rade prevzali toto oznámenie dňa 20.12.2019 ( doručenky na

čl.143 a čl.144 spisu LC 04)

15. Z obsahu listu pôvodného veriteľa zo dňa 31.03.2020 vyplýva, že predmetným listom pôvodný veriteľ
oznámil žalovaným, že svoju pohľadávku postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
24.03.2020 spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o.

16. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Humenné sp.zn. XXX/XXX/XXXX, D. XXX/XXXX zo dňa
21.02.2018 vyplýva, že predmetným uznesením Okresný súd Humenné prejednal dedičstvo po neb.
A. B., G. H., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, matke žalovaných, s tým, že všeobecná hodnota majetku
poručiteľky bola určená vo výške 13 524,30 eur, dlhy poručiteľky predstavovali sumu 5 803,34 eur a

čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 7 720,96 eur.

17. Z obsahu uznesenia vyplýva, že žalovaný v 1. rade I. B. nadobudol ako dedič polovicu z aktív t.j. zo
sumy 2 715,93 eur, zo sumy 678,03 eur, zo sumy 880,34 eur teda spolu sumu 2 137,15 eur (aktíva spolu
predstavovali 4 274,30 eur). Na druhej strane však žalovanému v 1. rade pripadli záväzky vo celkovej

výške 5 803,34 eur (náklady na pohreb, pohľadávka veriteľa Slovenskej sporiteľne) Z obsahu uznesenia
vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako dedič nadobudol taktiež polovicu z aktív vo výške 2 137,15 eur a
k tomu nadobudol aj podiel 1 - iny k rodinnému domu vo výške 9 250 eur, čo spolu predstavuje sumu
11 387,15 eur.

18. Na zistený skutkový stav aplikoval nasledovné právne normy:

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.
20. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
21. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo

postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Na zistený skutkový stav, za použitia vyššia uvedených právnych noriem, súd takto spor právne
posúdil:

25. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a právnou predchodkyňou žalovaného bola dňa 23.11.2016 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere
(spotrebiteľský úver) na základe ktorej poskytol bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 14
000 eur s úrokom 9,9 %, s RPMN 11,94 %, ktorý bola právna predchodkyňa žalovaného povinná
splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 224,45 eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným

sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
predpisy spotrebiteľského charakteru. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je
rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva
o úvere, nepomenovaná zmluva), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v
prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi
na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako
obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Právny predchodca žalobcu
jeprávnickouosobou,ktorávrámcipredmetusvojhopodnikaniaposkytujespotrebiteľskéúveryaprávna

predchodkyňa žalovaného je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
27. Zmluva uzavretá medzi právnymi predchodcami strán sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou

aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.28. Súd v danej veci v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní a teda či
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka.
29. Súd s poukázaním na § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods.8 zákona o

bankáchskúmalčivdanejvecidošlokplatnémuvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveruakopodmienky
postupiteľnosti pohľadávky na tretiu osoby.
30. Vychádzajúc z ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nevyužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.
V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,

vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka
je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov.
Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využil, čím
spôsobil zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.
Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená

zmluva spotrebiteľská, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo
potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa
zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne

doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.
31. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre

uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
32. Konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie premlčacej
doby. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa
30.11.2022, ktorý prijal právny záver: „ Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia
na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde

mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej
od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za
súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že
tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu“.

Obdobne aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024
„... V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý

dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale
i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba

dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v
dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“V súlade so závermi rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod číslom 34/2025, právny úkon veriteľa (či už upozornenie pred
zosplatnením alebo samotný úkon zosplatnenia), ktorý neobsahuje presnú a nezameniteľnú identifikáciu

tej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ uplatňuje právo na predčasné splatenie úveru,
je pre svoju neurčitosť absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ. Neurčitosť spočíva práve v tom, že
bez tejto konkretizácie nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom
stanovených podmienok.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon, akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná

premlčacia doba upravená v ust. § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka. Záver, podľa ktorého právny
úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka má
oporu vo vykonanom dokazovaní.
34. Po preskúmaní obsahu listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 02.12.2019 označeného
ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil

žalovanému, že pohľadávka zo zmluvy sa stala splatnou v celom rozsahu naraz, súd zistil, že tento úkon
právneho predchodcu žalobcu je neurčitý, pretože v tomto liste nie je riadne špecifikovaná omeškaná
splátka, pre ktorú veriteľ sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Riadne špecifikovaná
omeškaná splátka, nie je uvedená ani v liste právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.10.2019
označeného ako „Výzva“, ktorý predchádzal vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. V tomto smere súd

uvádza, že nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru
spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k
splneniu podmienky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorá umožňuje využitie práva podľa ust. §
565 Občianskeho zákonníka. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej možnosti, či k zosplatneniu
dlhu došlo v súlade so zákonom je nutné, aby bolo zrejmé, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní.

S poukázaním sa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať tento právny úkon
postupcu za neplatný a to z dôvodu jeho neurčitosti.
35. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.06.2018 vydaného
vo veci 6Co/26/2017, podľa ktorého „taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu, by mal
obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť

svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor
určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto je neplatný pre jeho neurčitosť (§37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).“ Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove aj v iných konaniach, napr.
22CoCsp/161/2018, 7CoCsp/18/2022, 20CoCsp/25/2022, 22CoCsp/30/2023.
36. V danom prípade tak neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru ku dňu

01.12.2019 podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že
právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť tohto
právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny
predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. Pohľadávka sa nestala splatnou pred postúpením, čo
znamená neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka a nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie na strane žalobcu.
37. Rozsudok Veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
30. júla 2025, sp. zn. 1VCdo/4/2025, zjednotil rozdielnu rozhodovaciu prax senátov a prijal pre senáty
najvyššieho súdu záväzný právny názor (§ 48 ods. 3 CSP), podľa ktorého: „Ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu

banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto
výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani
oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“

38. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca nenadobudol predmetnú

pohľadávku, ktorá bola predmetom žaloby a preto súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobu žalobcu zamietol.39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
41.Vdanomprípadebolažalobazamietnutá,tedamožnokonštatovať,ževkonaníbolúspešnýžalovaný
a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.