Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Tobiašová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625204314
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7625204314.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X.
X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. X. A. Q., Y. X. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. X. A. Q., deti rodičov: matky
Y. A., H.. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. A. Q., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta
Pálfy Fabianová, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, a otca P. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. S. X. P.

XXXX/XX, X. A. Q., právne zastúpeného JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, Stará cesta č. 3139/6,
Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/168/2025-82 zo dňa 08.10.2025

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I., II., III., V. a VII.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. V predmetnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti matka navrhovala úpravu
rodičovských práv a povinností do skončenia konania, vedeného pod sp.zn. 4P/148/2024, nariadením
neodkladného opatrenia v rozsahu zverenia jej maloletých detí do osobnej starostlivosti s tým, že matka

je oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok; ďalej uloženia povinnosti otcovi platiť výživné na
maloleté deti vo výške 200,- Eur na vo vzťahu k maloletému synovi a vo výške 190,- Eur vo vzťahu k
maloletej dcére, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky a napokon úpravy stretávania sa maloletých
detí s otcom každú párnu sobotu v čase od 11:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti
prevezme v stanovený čas pred bytom starej matky a tam ich matke v stanovenom čase aj odovzdá,
pričom matka je povinná deti na styk riadne pripraviť. O trovách konania matka navrhovala rozhodnúť

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie o návrhu matky rozhodol v znení výrokov napadnutého rozhodnutia tak, že:

„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Maloleté deti X. X., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX sa dočasne odovzdávajú do

starostlivosti matky Y. A., nar. XX.XX.XXXX.
II. Mení sa uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 19CoP/45/2025 - 100 zo dňa 05. júna 2025,
vo výroku II. tak, že otec je oprávnený stretávať sa mal. X. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. X., nar.
XX.XX.XXXX, každý párny týždeň od piatka od 13:00 hod., kedy maloletých vyzdvihne zo školského
zariadenia ktoré navštevujú do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod., kedy maloletých odovzdá do
školského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú. V prípade voľného dňa, choroby alebo prázdnin

si otec maloleté deti v čase určenom ako začiatok styku prevezme v mieste bydliska matky a v čase
určenom ako koniec styku ich odovzdá matke v mieste bydliska matky riadne a včas.III. Otec P. X., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletých detí X. X., nar. XX.XX.XXXX,
a X. X., nar. XX.XX.XXXX, na každé z maloletých detí samostatne mesačne sumou rovnajúcou sa 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa zákona č.

601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, počnúc dňom 09.10.2025,
k rukám matky, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
V. Určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X. X., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX

vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 4P/148/2024, pokiaľ súd skôr nerozhodne o
jeho zrušení.
VI. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. A. Q. za kolízneho opatrovníka pre mal. X.
X., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. X., nar. XX.XX.XXXX na ich zastupovanie v konaní.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd vo veci, aplikujúc ustanovenia § 324 a nasl., tiež § 328 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (CSP), v spojení s § 2 a § 366, § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (CMP) a čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Zákon o rodine), dospel k záveru, po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
za zhodnotenia všetkých okolností, uskutočnenia výsluchov otca a matky, uskutočneného znaleckého

dokazovania vo veci samej, že návrh obsahuje skutočnosti, preukazujúce okamžitú potrebu riešiť
dočasne zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletým deťom s tým, že zmier
medzi účastníkmi konania nebol súd schopný docieliť, vzťahy rodičov sú hlboko poznačené spormi.
Prihliadal tiež na v súdnom konaní, vedenom pod sp.zn. 14C/16/2025, dňa 7.10.2025 nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal otcovi ako žalovanému sa približovať k matke ako žalobkyni,

na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou súdnych pojednávaní, úkonov pred orgánmi činnými v
trestnom konaní a úkonov pred správnymi orgánmi z dôvodu, že žalovaný sa vo vzťahu k nej opakovane
dopúšťal konania rozporného so zákonom, vulgárnych osočovaní, urážok, vynucovania si osobného
kontaktu, čo možno subsumovať pod psychický nátlak, resp. jeho hrozby. Ďalej, zo spisu sp.zn.
4Em/8/2025 je zrejmé, že matka podala návrh na súdny výkon rozhodnutia Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 19CoP/45/2025 zo dňa 05.06.2025 tvrdiac, že otec matke neumožňuje sa s deťmi stretávať v
zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. Doplnil, že z podanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny X. A. Q. zo dňa 03.10.2025 vyplýva záver, že otec pozitívne nemotivuje deti k styku s matkou, čím
podporuje deti v negatívnom nastavení voči matke. Podľa záveru súdu prvej inštancie, je návrh dôvodný,
pretože v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletých detí na udržaní citovej väzby k rodičov
predovšetkým matke, zverením detí do starostlivosti matky a úpravou styku otca s maloletými deťmi.
Napriek určenej úprave styku rodičov s maloletými deťmi sa situácia nestabilizovala. Súd poukázal na
vykonané dokazovanie, záver znaleckého posudku o rodičovskej nespôsobilosti otca, ktorý povyšuje
svoj nezvládnutý rozchod s matkou nad záujem deti, aby vyrastali v pokojom prostredí. Konštatuje, že

otec svojim prístupom k výchove detí deštruuje ich zdravý vývoj a vývin, vedome a úmyselne narúša
vzťah matky k deťom bez ohľadu na ich vnútorné prežívanie. Z hľadiska záujmu detí na zachovaní
stabilityvýchovnéhoprostredia,konštatujetotovhodnejšieumatkyzasúčasnéhosplneniapredpokladov
jednotného postoja rodičov k výchove ich spoločných detí, zistených u matky, ktorá je komplexnejším
a zrelším rodičom a je spôsobilá viesť deti k otcovi. Súd preto rozhodol o zverení maloletých detí do

osobnej starostlivosti matky, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, nakoľko je to v najlepšom
záujme maloletých detí, je enormne vyšší predpoklad, že bude maloletým zabezpečovať riadnu výchovu
a výživu, ale predovšetkým je predpoklad lepšieho napĺňania aj mentálnych a emocionálnych potrieb
deti, zabezpečiť pokojné prostredie, čo u otca bezprostredne zistené nebolo. Deštruktívny spôsob jeho
výchovy počas zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti nemôže byť v žiadnom smere prínosný

a predlžovaný do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ním dochádza k ohrozovaniu dostatočnej a
zodpovednej starostlivosti o maloleté deti, čo ako zásadná okolnosť odôvodňuje okamžitú potrebu
úpravy pomerov. Navrhovateľku, ako osobu oprávnenú a vhodnú na dočasné zverenie maloletých
detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti, vyhodnotil súd prvej inštancie aj s poukazom na to, že je
riadne zamestnaná, má zabezpečené bývanie pre seba a deti, má záujem prebrať starostlivosť o ich

výchovu a výživu. Dôvodom pre neodkladnú úpravu styku sa stala okolnosť, že súd týmto rozhodnutím
rozhodol o zverení maloletých detí do dočasnej starostlivosti matky a zrejmá skutočnosť, že rodičia
komunikovať nevedia, nie sú ochotní. Dlhodobé výchovné pôsobenie otca na deti a obmedzovanie styku
s matkou - otcom vedie k citovému chladnutiu vzťahov až odcudzeniu detí s matkou, vytvára ich vnútornúrozpoltenosť, častokrát nechcú matku vidieť, preto považuje súd prvej inštancie v danom priebehu
súdneho konania na mieste zabezpečiť otcovi rozsah styku v trvaní víkendu v párnom týždni, s tým že
preberanie aj odovzdávanie detí bude realizované v škole, ktorú maloleté deti navštevujú, všetko do

právoplatného rozhodnutia vo veci, s poučením otca, že ak vplyv otca na deti neprestane mať negatívne
dopady, súd nariadi styk otca s deťmi pod dohľadom tretej osoby, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu
otca na deti, v krajom prípade až zákaz styku otca s deťmi. Sledujúc najlepší záujem maloletých detí súd
nariadil otcovi maloletých detí povinnosť uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere určením minimálneho
zákonného výživného, teda 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo

nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, čo je v schopnostiach otca, do rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom výšky výživného, ako aj úprave styku, zamietol. Ďalej súd
ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka na ich zastupovanie v konaní, v zmysle § 330 ods.
1 CSP určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP.

II. Odvolanie otca a vyjadrenia účastníkov

4. Proti rozhodnutiu súd prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Okrem už uvedeného, v rámci

relevantných okolností pre toto konanie, otec namietal, že súd nezisťoval aktuálny názor maloletých
detí, ktorý majú odmietavý postoj k matke. Namietal, že deti nemanipuluje, nebráni ich kontaktu s
matkou,pravidelneimpripravujeosobnéveci,sprostredkovalstretnutiadeťomskolíznymopatrovníkom,
príslušníci PZ sa viackrát presvedčili, že deti odmietajú ísť k matke dobrovoľne. Matka nepreukázala, že
sa vie postarať, dlhodobo sa nezaujímala o deti, neuhrádzala výživné, predkladané čestné vyhlásenia

matky a jej známych hodnotí ako účelové, nevierohodné, mnohé pochádzajúce od osôb, ktoré neboli
priamym svedkom rodinných vzťahov. Súd nezhodnotil, podľa otca, že násilné odtrhnutie detí od otca
by znamenalo psychickú traumu. Poukázal na chyby v znaleckom posudku, ktoré namietal. Plní všetky
rodičovské práva a povinnosti od roku 2019, kedy došlo k separácii rodičov. Jeho aktuálny príjem
predstavuje,podľavlastnýchslov,1000,-EurvčistomvyčísleníakoSZČO,dlhynemá,mesačnévýdavky

vyčíslil spolu v sume 1245,- Eur. V rámci odvolacieho petitu navrhoval odvolateľ zamietnutie návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, zverenie mu maloletých detí do osobnej starostlivosti
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, úpravu stretávania sa matky s maloletými deťmi,
určenie vyživovacej povinnosti matke v rozsahu 30 % sumy životného minima, bez náhrady trov
konania účastníkom. S poukazom na nariadené neodkladné opatrenie uznesením č.k. 4P/48/2025-43

zo dňa 26.3.2025, žiadal, aby súd do rozhodnutia vo veci samej nariadil neodkladným opatrením matke
povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 120,- Eur mesačne a maloletého syna 80,- Eur
mesačne, vždy 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od vykonateľnosti rozhodnutia, bez nároku
účastníkov na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý ku dňu 06.11.2025 uviedol, že matke naďalej nie
je umožnený žiaden plnohodnotný kontakt s maloletými deťmi, osobný alebo telefonický. Keď sa matka
dostaví pred bydlisko otca, deti stoja pred činžiakom, ale nie sú jej odovzdané otcom. Na mobilných
telefónoch detí je matka zablokovaná a deťom sa nedovolá. Kolízny opatrovník nepostrehol žiadne
pozitívne kroky zo strany otca, ktoré by napomohli realizácii osobného kontaktu matky s maloletými

deťmi. Po nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 08.10.2025, otec dňa 17.10.2025 navštívil s
maloletou dcérou Centrum poradenstva a prevencie, lebo dcéra uvádza, že k matke nechce ísť a že
sa zabije. Zo správy centra zo dňa 23.10.2025 vyplýva odporúčanie pre rodičov iniciovať starostlivosť o
dieťa pedopsychiatrom a klinickým psychológom a zvážiť možnosť hospitalizácie dieťaťa. Matka hľadala
riešenie, objednala dcéru na vyšetrenie ku klinickej psychologičke, o čom mala otca informovať. Dňa

06.11.2025 pri pohovore bolo otcovi zo strany úradu odporúčané zvážiť najprv konzultáciu s dieťaťom
u klinického psychológa, ktorý stav dieťaťa posúdi a ak to bude nevyhnutné, tak následne vyhľadajú
pedopsychiatra. Otec uviedol, že ide s dcérou rovno k detskému psychiatrovi. V predchádzajúcom
obdobíotecvyhrotilsituáciuprivolávanímpolicajnýchhliadokkodovzdaniudetímatkealebovyžiadaním,
abypolíciaskontrolovalastavdetí,kýmboliumatky.Jemožnéskonštatovať,žeotecvtomtonegatívnom

konaní pokračuje. Kolízny opatrovník považuje za evidentné, že otec nekoná v záujme maloletých
detí. Dáva do pozornosti skutočnosť, že rodinné vzťahy boli odborne posúdené ustanoveným súdnym
znalcom, ktorý zistil, že otec vylučuje matku zo života detí, znevažuje ju a nemotivuje deti na kontakt
s ňou. Deťom vysiela signál, že o matku nemajú mať záujem, na základe čoho deti matku odmietajú asú otcom v tomto smere podporované. Deti sa vyjadrujú tak, aby otca chránili, vyhoveli mu a zavrhujú
matku. Vplyv otca na deti smerom k matke je rozhodujúci a silný. Otec úplne zlyháva v tom, aby deti
viedol k vzťahu s matkou. Nestojí o to, aby deti mali dobrý vzťah s matkou, práve naopak, zdá sa, že

je v tom osobne veľmi pomstychtivý. Matka sa oprávnene domáha kontaktu s maloletými deťmi, ten je
matke znemožňovaný otcom dlhodobo a úplne od augusta 2025. Otec mal možnosť spolupracovať s
matkou na starostlivosti o deti formou striedania v týždňových intervaloch, čo nebolo matke umožnené
realizovať. Do času právoplatne skončeného konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
vzhľadom na prežité situácie, predmetné neodkladné opatrenie poskytne priestor na opätovný rozvoj

vzťahu, ktorý je medzi matkou a deťmi vytvorený a umožní nielen matke preukázať svoje rodičovské
zručnosti, ale zároveň umožní otcovi prehodnotiť svoj doterajší postoj a prístup k situácii. Nie je v záujme
detí, aby neudržiavali s matkou absolútne žiaden kontakt.

6. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu opätovne opísala sled udalostí v rámci rodinných
vzťahov, popísala charakteristiku otca, označila jeho tvrdenia za klamstvo. Uviedla k výchove otca, že

deti sa v škole zhoršili, najmä dcéra, ktorá nemá problém klamať, udrieť spolužiakov, kopať do brata.
Syna označila za zakríknutého, ktorý nemal sklon k agresivite a v škole v prírode napadol spolužiakov.
Spolužiačky dcére napísali, že nemá kamarátky, lebo sa s ňou nedá vydržať. Dcére otec neumožnil
pokračovať v jazde na koni, navštevovať ZUŠ, hoci pekne kreslila a aj synovi, hoci nechcel, otec nariadil
box. Box u dcéry, podľa matky, vyvoláva agresívne a násilné správanie, hreší, nadáva, neprimerane a

nevhodne na trinásťročné dievča. Prihlášku detí na box nepodpísala. Spochybnila aj čestné prehlásenia,
predložené otcom. K aktuálnej situácii uviedla matka, že deti vyvedie pred blok na styk, ale nemajú
tašky, oblečenie, nie sú riadne pripravené na to, aby mohli ísť k nej. Ako veľký stres pre deti označila
spôsob,akýmprebiehaodovzdávanie.Odzvereniajejdetídoosobnejstarostlivostidetinevidela.Čestné
prehlásenia, preložené otcom, označila matka ako šablónu, narýchlo spísanú, nevie kým podpísanú.

Písmo na čestnom prehlásení dcéry, považuje za iné ako písmo dieťaťa, sfalšované. Za ohrozenie detí
považuje matka samotné správanie sa otca k deťom, jeho prístup k nim, dôsledky jeho výchovy, nútenie
detí chodiť na krúžky, ich vyhadzovanie z domu, keď prišli spokojné od matky a z oslavy narodenín dcéry,
ktorúzorganizovala,ďalejobmedzovaniekontaktovdetíspríbuznými,vyberaniedetízoškolykvôliúčasti
na súdnom pojednávaní, deti vidia otca pravidelne pod vplyvom alkoholu, vynucovanie si poslušnosti

krikom, deťom sa zhoršili známky v škole, zmena správania sa detí voči okoliu a spolužiakom. Otec
sa nedokáže správať podporujúc matku, pred deťmi sa o matke vulgárne vyjadruje, núti ich povedať,
že ju nemajú radi, dcéra znalkyni povedala, že je v poriadku, keď otec matku z bil, lebo je silnejší, núti
deti klamať, a pod., z čoho odvádza matka obavy aj o partnerský život detí v budúcnosti. Otec bol od
14.02.2019 do mája 2019 vo väzbe a bol odsúdený za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, nie

je tak pravda, že sa o deti staral od roku 2019. Na deti nemal čas, obmedzovali ho, nedisponuje jedinou
fotografiou v škôlke alebo v škole. Popísala napadnutie syna otcom. Starala sa o deti do roku 2024,
keby bola nútená odísť od násilníka.

III. Právne posúdenie veci odvolacím súdom

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods.
1 a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu podľa zásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom za daných okolností, preukázaných tiež v

konaní vedenom pod sp.zn. 4P/148/2024, sp.z. 4Em/8/2025, dospel k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie o osvedčení naliehavej potreby úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, za stotožnenia sa v celom rozsahu s dôvodmi
rozhodnutia a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení, najmä § 367 CMP. Ďalej už odvolací súd na
toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nadväzuje, keďže konanie pred súdom prvej inštancie tvorí jeden

celok s konaním pred odvolacím súdom (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020 a
ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

8. Odvolací súd následne, v kontexte odvolacích námietok, poukazuje na relevantné skutkové zistenia
a to tak osvedčenými skutočnosťami v predmetnom konaní a najmä dokázanými v ďalších konaniach,

vedených vo veci starostlivosti súdu o predmetné maloleté deti. Odvolací súd tak upriamuje pozornosť
odvolateľa - otca maloletých detí na skutočnosť, že súd, tak prvoinštančný ako aj odvolací, disponuje
podkladmi zo všetkých doterajších konaní vo veci spoločných maloletých detí a posudzuje rodičovské
práva a povinnosti v záujme maloletých detí aj vzhľadom na ich vývoj na časovej osi. Otec nijakoneosvedčil, ani v priebehu predmetného odvolacieho konania, žeby rešpektoval rovnocenné postavenie
matky spoločných detí, žeby bol nápomocný a reálne usiloval o vytvorenie priestoru pre matku vo
výchove dcéry a syna, doteraz v jeho faktickej osobnej starostlivosti a jeho odvolacie námietky tak

naďalej ostávajú len v rovine jeho tvrdení. Naopak, zjavné a v spisovej dokumentácii zaznamenané, tak
z podaní kolízneho opatrovníka, ako aj z jeho vlastných vyjadrení a predložených listinných dôkazov,
je jeho úsilie presvedčiť okolie, najmä súd, o znížených rodičovských schopnostiach matky maloletých
detí. Matka maloletých detí, na podklade osvedčených skutočností, aj jednoznačne preukázaných
dôkazmi, disponuje potrebnými rodičovskými zručnosťami a súdu nie je zrejmé, ani v rovine osvedčenia,

žeby v domácnosti matky neboli vytvorené podmienky pre zdravý vývoj a výchovu maloletých detí.
V priebehu konania bolo naopak preukázané vyhovujúce prostredie pre výchovu maloletých detí v
domácnosti matky, či jej priamou osobnou starostlivosťou. Pretože odvolací súd preberá pre účely
rozhodnutia osvedčený stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje správnosť
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v danom prípade, za aplikácie inštitútu neodkladného
opatrenia podľa § 367 CMP z hľadiska zásahu do rodičovských práv a povinností a do práv detí,

keďže došlo v danom prípade k osvedčeniu bezprostredného zasahovania do výchovy maloletých
detí negatívnym spôsobom otcom. K námietkam odvolateľa odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa
svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden dôkaz nemá

predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. K
námietke nevykonania, či nedostatku dôkazov, odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom konania o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je vyriešenie presadzovaného záujmu rodiča a prípadných animozít rodičov
navzájom, ale zabezpečenie možnosti riadnej výchovy maloletého dieťaťa.

9. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 CSP)
tak vo výroku I. o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ako aj v ďalších
výrokoch II., III. V. a VII. o styku nepreferenčného rodiča - otca s maloletými deťmi, upraveného
s ohľadom na nežiadúcu konfrontačnú komunikáciu rodičov medzi sebou, s cieľom predídenia
traumatizujúcich zážitkov pre maloleté deti pri ich odovzdávaní; tiež o úprave vyživovacej povinnosti,

uloženej otcovi dočasne v minimálnom možnom rozsahu opätovne na podklade doterajšieho vývoja
rodinných vzťahov, predpokladajúc osvedčenú neschopnosť rodičov sa na tomto spolupodieľaní na
výchove a výžive spoločných detí dohodnúť a napokon vrátane ohraničenia doby trvania dočasnej
úpravy do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, tiež nepriznania nároku účastníkov na náhradu trov konania.

10. K odvolacej námietke, týkajúcej sa rešpektovania názoru maloletých detí, odvolací súd zdôrazňuje,
že v žiadnom prípade nie je adekvátne prenášať akýmkoľvek spôsobom zodpovednosť za rodinné
vzťahy a riešenie situácie v rodine na maloleté deti prostredníctvom deťmi vysloveného názoru, resp.
prejavenej vôle, s poukazom na stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej zisťovanie názoru maloletých

detí súdom má jednoznačne dôležitý význam a dochádza k tomuto prevažne v konaní vo veci samej, kde
súd vykonáva dôkladné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu, najmä ak vyjadrenia rodičov
sú navzájom protichodné a odlišne popisujúce konkrétne skutočnosti, ako je tomu v tomto prípade.
Názor maloletého dieťaťa je pre rozhodnutie v merite veci relevantný, keďže je to dieťa, ktoré je nútené
znášať partnerský rozchod svojich rodičov, s dopadom na jeho bezpečné prostredie, pocit stability a

celkovú výchovu. Z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa smerodajným je najmä zjavné zhoršovanie
prežívania dlhodobého rodičovského konfliktu ich spoločným maloletým dieťaťom. Zisťovanie názoru
dieťaťa nie je dôkazným prostriedkom na zistenie skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch
účastníka konania. Ide o úkon sui generis, ktorým súd poskytuje priestor na realizáciu participačných
právdieťaťa.Citovanéustanovenie§43ods.1Zákonaorodinepredstavujevnútroštátnutranspozíciučl.

12 Dohovoru o právach dieťaťa. V právnom priestore Európskej únie je primárnym zdrojom všeobecné
zakotvenie ochrany práv detí v čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a osobitne sú práva dieťaťa na
slobodné vyjadrovanie svojich názorov upravené v článku 24 Charty základných práv Európskej únie,
kde sa uvádza: „Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu
slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú,

s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť.“ Procesnoprávnu úpravu participačných práv detí obsahuje
v Civilnom mimosporovom poriadku, uplatňovaním špecifických postupov súdu, článok 7 CMP, ktorý
umožňuje súdu odkloniť sa od klasickej formy realizácie určitých úkonov, v záujme hospodárnosti
konania a ochrany práv a právom chránených osôb tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.Napokon, súd zohľadňuje, že názory detí, ktoré je potrebné vziať do úvahy, nie sú nevyhnutne nemenné
a ich námietky, ktorým treba venovať náležitú váhu, nie sú nevyhnutne dostatočné na to, aby prevážili
nad záujmom rodičov, najmä napríklad pokiaľ ide o pravidelný kontakt s ich dieťaťom (rozsudok ESĽP

vo veci K.B. a ďalší v. Chorvátsko, č. 36216/13 z 18. septembra 2017).

11. V danej veci napokon odvolací súd opakovane konštatuje, že v priebehu konania nebolo preukázané,
resp. osvedčené nevyhovujúce prostredie pre výchovu maloletých detí v domácnosti matky. Okolnosti
narušenia zdravého výchovného prostredia maloletých detí, ako aj priebeh výkonu rodičovských práv

otca a rovnako tak matky, majú byť primárne predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej o
úpravurodičovskýchprávapovinností,ktoréaktuálneprebieha,jevštádiuneprávoplatnéhorozhodnutia
o úprave rodičovských práv a povinností v záujme maloletých detí (rozsudkom zo dňa 13.11.2025 v
konaní pod sp.zn. 4P/148/2024). Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4
Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov,
ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov.

12. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP a § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nebol
zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie podľa § 53 a nasl. CMP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.