Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203399
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724203399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX C. XX, zastúpení Občianskym
združením Právna pomoc poškodeným, so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: 50 951 947, konajúca
prostredníctvom štatutárneho zástupcu D. D. A., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal,
s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 15Csp/99/2024 – 164 zo dňa 29.
apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného vo výroku IV. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 87,38 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere – Flexipôžička registračné č. XXXXXXXXXXXXXX
je bezúročná a bez poplatkov.
II. Súd konanie o zaplatenie sumy 285,- Eur zastavuje.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného obohatenia

sumu 4.235,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške
trov konania.“
2. Ide o spor o spotrebiteľský úver – Flexipôžičku, v ktorom sa žalobcovia (manželia – spoludlžníci)
domáhali určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a zároveň
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške toho, čo zaplatili nad rámec poskytnutej istiny. Pôvodne

požadovali 4 520 EUR, v priebehu konania vzali žalobu späť v rozsahu 285 EUR (jedna splátka, ktorú
nevedeli preukázať), takže predmetom konania zostala suma 4 235 EUR. Žalovaný (postupník banky)
namietal najmä správnosť uvedenia celkovej čiastky úveru, dobrovoľnosť poistenia (a tým nezapočítaniepoistného do nákladov), premlčanie nároku a tiež to, že bezdôvodné obohatenie nemalo byť priznané
obom žalobcom solidárne.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva o úvere“) a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.520 EUR. V priebehu konania, pred
začatím pojednávania, splnomocnený zástupca žalobcov vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 285 EUR.
Z tohto dôvodu zostal predmetom konania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4.235
EUR.

4. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 2 písm. g) a h), § 9 ods. 2 písm.
j), § 11 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách ku dňu podpisu zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), § 137 písm. d) CSP a § 451 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), okresný súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcov je dôvodná. Konštatoval, že medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
patrí aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V

zmluve o úvere bola celková čiastka uvedená vo výške 26.934,80 EUR, avšak pri výške splátok 226,35
EUR (po odpočítaní poistného 12,15 EUR z anuitnej splátky) celkové náklady dlžníka predstavovali
11.935,65 EUR a celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, predstavovala 26.935,65 EUR (11.935,65
EUR + 15.000 EUR). Súd konštatoval, že celková čiastka v zmluve o úvere bola uvedená nesprávne, a to
hoci len s minimálnym rozdielom, avšak v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Nesprávne uvedenie

údaja o celkovej čiastke úveru považoval za rovnocenné situácii, akoby tento údaj v zmluve absentoval.
Z dôvodu nesplnenia obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ preto súd prvej inštancie
vyhodnotil zmluvu o úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ ako bezúročnú a bez poplatkov.
5. Okresný súd následne preskúmal nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal
na to, že žalobcovia spoločne čerpali úver ako spoludlžníci a tento úver spoločne splácali z účtu

žalobkyne 1/. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
4.235 EUR spoločne a nerozdielne žalobcom, pričom táto suma prevyšovala poskytnutú istinu, čo s
ohľadom na vykonané úhrady nebolo medzi stranami sporné. Žalobcovia nevedeli preukázať zaplatenie
jednej splátky vo výške 285 EUR, a preto v tejto časti žalobu vzali späť. V tejto časti súd konanie
zastavil s poukazom na § 144 v spojení s § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP. Námietku premlčania

vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú, vychádzajúc z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby
pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, a to s odkazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-485/19 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/268/2021 zo dňa 28.02.2022 a sp.
zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021.
6. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal z § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP

a § 262 ods. 1, 2 CSP. Mal za to, že žalobcovia boli v konaní úspešní, pričom k čiastočnému zastaveniu
konania došlo v rozsahu zaplatenia sumy 285 EUR, čo súd považoval len za neúspech v nepatrnej časti.
Z tohto dôvodu priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Odvolanie
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v rozsahu výrokov I., III. a IV., a to z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, a aby mu priznal náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, prípadne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalovaný sa nestotožnil s právnym posúdením okresného súdu vo vzťahu k bezúročnosti a

bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Uviedol, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, a nebolo teda
podmienkou poskytnutia úveru. Z tohto dôvodu poistné podľa neho nevstupovalo do výpočtu celkových
nákladov. Výška splátky bola znížená o 12,15 EUR (splátka poistného), takže samotná splátka
úveru bola vo výške 226,35 EUR. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia mali splatiť úver v
119 mesačných splátkach po 226,35 EUR, pričom rozdiel medzi súčinom 226,35 EUR × 119 =

26.935,65 EUR a výškou celkovej čiastky uvedenej v zmluve o úvere (26.934,80 EUR) predstavuje
len 0,85 EUR. Tento rozdiel považoval za zanedbateľný, keďže mal predstavovať 0,003 % z celkovej
čiastky. Tvrdil, že pri počte 119 rovnakých splátok matematicky vychádzala výška jednej splátky
226,34285714285714285714285714286 EUR, avšak takúto výšku žalobcovia objektívne nemohli
platiť. Z tohto dôvodu bola splátka zaokrúhlená na sumu 226,35 EUR. Vzniknutý rozdiel 0,85 EUR

žalobcovia podľa žalovaného neboli povinní uhradiť. Tento rozdiel považoval za bagateľný a spôsobený
obmedzeniami meny euro a použitím zaokrúhľovania. Podľa žalovaného uvedený rozdiel nemohol
objektívne ovplyvniť rozhodnutie žalobcov, či je pre nich ponúkaný úverový produkt výhodný v porovnaní
s inými ponukami. Mal za to, že zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vtejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, z ktorých podľa jeho názoru vyplýval
obdobný právny názor, aký zastával.
9. Ďalej vytýkal prvoinštančnému súdu nesprávnosť výroku o trovách konania. Okresný súd podľa jeho

názoru vychádzal len zo zásady úspechu, pričom nezohľadnil, že konanie bolo čiastočne zastavené z
dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami v rozsahu 285 EUR. Žalovaný mal za to, že v tejto časti bol daný
dôvod na aplikáciu § 256 ods. 1 CSP.
10. Žalovaný tiež namietal správnosť priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom
spoločne a nerozdielne. Podľa neho skutočnosť, že žalobcovia vystupovali ako dlžníci dvaja a že boli

nerozlučnými spoločníkmi, pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, neznamenala, že
sú zároveň obaja oprávnení na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdil, že žalobcovia nepreukázali,
že plnenie bolo poskytnuté z ich spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.Podľajehonázorumalabyťžalobaovydaniebezdôvodnéhoobohateniaminimálnevovzťahu
k žalobcovi 2/ zamietnutá.
Vyjadrenie k odvolaniu

11. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

Právne posúdenie odvolacím súdom
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu vo výrokoch

I., III. a IV. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. je potrebné podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny, a rozsudok okresného súdu vo výroku IV. je potrebné podľa
§ 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšími dôvodmi.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to v odvolaním napadnutom rozsahu vo
výrokoch I., III. a IV. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné v rozsahu výrokov I. a III., a preto rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu
potvrdil ako vecne správny. Na druhej strane odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne

dôvodné, pokiaľ smeruje proti výroku IV., t. j. proti závislému výroku o náhrade trov konania.
14. Žalovaný namietal právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého bol poskytnutý úver bezúročný
a bez poplatkov. V odvolaní predovšetkým poukazoval na to, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, a
preto nemalo vstupovať do výpočtu celkových nákladov. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ sa poistné zahŕňa do
celkových nákladov spotrebiteľa len v prípade, ak je poistenie podmienkou získania úveru alebo jeho

získania za ponúkaných podmienok. Odvolací súd poukazuje na to, že ani súd prvej inštancie poistné do
celkových nákladov nezarátaval, keďže od výšky anuitnej splátky odpočítal výšku poistného. Zo zmluvy
o úvere jednoznačne vyplývalo, že poistenie úveru nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru a nebolo viazané na osobitné podmienky. Žalobcovia by úver dostali poskytnutý aj v prípade, ak
by poistenie odmietli, pričom v prípade uzavretia poistenia im bol len priznaný benefit vo forme zľavy

z úrokovej sadzby. Odvolací súd preto konštatuje, že uvedená námietka žalovaného bola irelevantná,
keďže nemala žiaden vplyv na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
15. Ďalšia námietka žalovaného smerovala k samotnej skutočnosti, ktorú ani nepopieral – že celková
čiastka úveru bola v zmluve o úvere uvedená nesprávne. Žalovaný poukázal na minimálny rozdiel 0,85
EUR a tvrdil, že žalobcovia neboli povinní tento rozdiel uhradiť. Zároveň uvádzal, že rozdiel vznikol v

dôsledku zaokrúhľovania meny euro, keď výška anuitnej splátky bez poistného bola matematicky nižšia,
avšak zaokrúhlená na sumu 226,35 EUR. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ je jednou z obligatórnych
náležitostízmluvyospotrebiteľskomúvereajúdajocelkovejčiastke,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiť.
Odvolací súd konštatuje, že na splnenie povinností veriteľa podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ je nevyhnutné,
aby údaje obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve neboli len formálne uvedené, ale aby boli zároveň

úplné, určité, zrozumiteľné a predovšetkým správne (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/291/2021 zo dňa 27.11.2023, 6Cdo/144/2023 zo dňa 15.07.2025).
Zákonodarca tým chráni spotrebiteľa a napĺňa účel právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorým je
úplné a pravdivé informovanie spotrebiteľa o podmienkach záväzku, v záujme ochrany slabšej zmluvnejstrany – spotrebiteľa. Správnosť údajov nesporným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa, či
vstúpi do určitého záväzkového vzťahu. Spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným
obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva

a povinnosti. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek, hoci aj chybný údaj uvedený v zmluve, spĺňa
požiadavky § 9 ods. 2 ZoSÚ, stratilo by toto ustanovenie svoj zmysel.
16. Odvolací súd považuje za nepochybné, že jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
je aj údaj o celkovej čiastke úveru, definovaný v § 2 písm. h) ZoSÚ. Žalobcovia ako spotrebitelia na
základe správne uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru získavajú jasnú predstavu

o celkovej hodnote svojho záväzku a o tom, čo vlastne splácajú – akú sumu si reálne požičali a aká
je povaha ich záväzku z hľadiska s ním spojených nákladov. Skutočnosť, že v zmluve o úvere bola
nesprávne vypočítaná celková čiastka, ktorú mali žalobcovia ako dlžníci zaplatiť, znamená, že aby
sa žalobcovia dopátrali k skutočnej výške celkovej čiastky úveru, museli by si ju sami matematicky
prepočítať. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, že rozdiel medzi skutočnou výškou
celkovej čiastky a sumou uvedenou v zmluve je minimálny či kvantitatívne zanedbateľný – rozhodujúce

je, že obligatórny údaj je uvedený nesprávne. Postupom právneho predchodcu žalovaného, ktorý do
zmluvy o úvere uviedol nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú mali žalobcovia zaplatiť, sa podľa názoru
odvolacieho súdu veriteľ snažil obísť požiadavku správneho uvedenia obligatórnej náležitosti v zmysle
ZoSÚ. Veriteľovi (právnemu predchodcovi žalovaného) nič nebránilo v tom, aby výšku poslednej splátky
upravil tak, že by bola o 0,85 EUR nižšia, čím by celková čiastka v zmluve o úvere zodpovedala reálne

splatnej sume. Výška celkovej čiastky má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia
zmluvy o úvere a má byť v zmluve uvedená ako konkrétna suma (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 zo dňa 28.02.2024), pričom podľa názoru odvolacieho súdu musí byť táto suma
uvedená aj v správnej výške.
17. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,

že v zmluve o úvere nebola správne uvedená celková čiastka, ktorú mali žalobcovia ako spotrebitelia
zaplatiť, v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Žalobcovia boli povinní zaplatiť len
poskytnutú istinu. Suma, ktorú uhradili nad rámec istiny, a ktorej výška nebola rozporovaná ani v
odvolacomkonaní,predstavujebezdôvodnéobohatenienastranežalovaného,ktoréjepovinnývzmysle

§ 451 ods. 1, 2 OZ vydať žalobcom. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného
týkajúcu sa solidárneho postavenia žalobcov. Z obsahu zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že
žalobcovia úver čerpali spoločne ako dlžníci, pričom ho čerpali a splácali ako manželia. Keďže podľa
zákona patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetko, čo manželia nadobudli počas jeho
trvania (s výnimkou niekoľkých zákonných výnimiek), ex lege do tohto spoluvlastníctva patrí aj ich

príjem. V konaní bolo preukázané, že úver splácali spoločne. Nemožno spravodlivo požadovať od
žalobcov, aby dokazovali, že úver nesplácali zo spoločného majetku patriaceho do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Skutočnosť, že úver bol splácaný z účtu žalobkyne 1/, sama osebe nepreukazuje, že
nejde o spoločné prostriedky manželov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani túto námietku žalovaného
nepovažoval za dôvodnú.

18. S ohľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že odvolanie žalovaného voči výrokom I. a
III. nie je dôvodné, a preto v tomto odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil rozsudok okresného súdu
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
19. Na druhej strane sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalovaného týkajúcou sa nesprávnosti
výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 285 EUR z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby žalobcami v tejto časti. Tento procesný úspech žalovaného považoval
okresný súd za neúspech žalobcov len v nepatrnej časti, a preto im priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 256 CSP však mal žalovaný procesný úspech v časti
o zaplatenie sumy 285 EUR, ktorú skutočnosť bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania. V otázke trov konania nemožno v danom prípade hovoriť o čisto bagateľnom

neúspechu žalobcov. Žalobcovia sa pred čiastočným späťvzatím žaloby domáhali zaplatenia sumy
4.520 EUR bez príslušenstva, pričom v priebehu konania zobrali žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
285 EUR (jedna splátka, ktorú nevedeli preukázať). Týmto čiastočným späťvzatím žaloby žalobcovia
procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti, čo je podľa § 256 ods. 1 CSP potrebné zohľadniť
pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd konštatuje, že úspech žalobcov vo veci samej s

ohľadom na priznaný nárok predstavoval 93,69 % (4.235 EUR : 4.520 EUR × 100 %), pričom úspech
žalovaného predstavoval 6,31 % (100 % – 93,69 %). Čistý úspech žalobcov tak predstavuje 87,38 %
(93,69 % – 6,31 %).20. S ohľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil závislý výrok o trovách
konania – výrok IV. rozsudku okresného súdu – a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 87,38 %, o ktorých

výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).
Trovy odvolacieho konania
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní, vedenom na základe odvolania žalovaného, tento nebol úspešný

ani čiastočne vo veci samej, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsahu vo veci samej – vo výrokoch I. a III. – potvrdil ako vecne správny, pričom rozsudok okresného
súdu zmenil len v závislom výroku o trovách konania (výrok IV.). Procesný úspech v odvolacom konaní
tak v celom rozsahu prináleží žalobcom. Žalobcovia 1/ a 2/ sa však k podanému odvolaniu žalovaného
nevyjadrili a v súvislosti s odvolacím konaním im nevznikli žiadne preukázateľné trovy. Odvolací súd
preto rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/, hoci sú procesne úspešnou stranou v odvolacom konaní,

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže im žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
objektívne nevznikli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28. februára 2018).
12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.