Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/115/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212541

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124212541.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/115/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXXX/XXX, XXX XX D. A., právne zastúpený JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84,
949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ E. F., G. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I., 2/
G. A., narodený XX.XX.XXXX, XXX XX J. XXX, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Gabriel
Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o určenie neplatnosti časti

kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

8C/115/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8C/115/2024

1. Žalobou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 03.12.2021 s dodatkom č. 1 ku
kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu
žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade ku konkrétne určeným nehnuteľnostiam – pozemkom

špecifikovaných v žalobe, titulom nárokov z porušenia predkupného práva. Žalobca dôvodil, že žalovaná
v 1. rade uzatvorila so žalovaným v2. rade uvedenú kúpnu zmluvu bez toho, aby žalobcu ako
podielového spoluvlastníka vyzvala na uplatnenie predkupného práva, pričom nešlo o prevod blízkej
osobe. Účastníkom kúpnej zmluvy bola aj K. C., ktorá je starou mamou žalovaného v 2. rade, túto časť
kúpnej zmluvy nenapáda.2. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú, keďže aj on má predkupné
právo, ktoré na neho prešlo zo starej mamy, ktorá mu previedla podiely na pozemkoch súčasne so

žalovanouv1.rade.Vspoločnomvyjadrenížalovaníuviedli,ženazáklade§116Občianskehozákonníka
považujú žalovaní a žalovaná za osoby navzájom blízke, nakoľko žalovaná v1. rade je švagrinou starej
mamy žalovaného v 2. rade. Kúpnou zmluvou sa zlúčila časť dedičstva po prastarých rodičoch, čím sa
zamedzilo ďalšej rozdrobenosti podielov.

3. Žalobca v replike zdôraznil, že žalovaná v 1. rade ako predávajúca mala povinnosť pred tým, než
previedla svoj podiel na žalovaného v 2. rade, ponúknuť na odkúpenie aj ostatným spoluvlastníkom.
Poukázal na znenie § 116 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že žalovaná v 1. rade nie je vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade blízkou osobou, je iba švagrinou starej matky žalovaného v 2. rade.

4. Žalovaní dupliku nepredložili.

5. Na nariadenom pojednávaní, ktoré súd vykonal za účasti právnych zástupcov strán sporu
a žalovaného v 2. rade, právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach. Právny zástupca
žalovaných ospravedlnil neúčasť žalovanej v 1. rade zo zdravotných dôvodov a uviedol, že žalovaní sú
blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi nimi ide o vzťah v rodinnom

pomere, kde ujmu jedného žalovaného by druhý žalovaný dôvodne pociťoval ako vlastnú. Príbuzenský
pomer odvodzuje od toho, že žalovaná v 1. rade je sestrou starého otca žalovaného v 2. rade,
mali spoločných rodičov L. a L. C.. Ďalej namietal, že dodatočne odpadol dôvod neplatnosti, keďže
žalovaný v 2. rade nadobudol podiely na sporných nehnuteľnostiach aj od K. C., teda sa stal podielovým
spoluvlastníkom, na základe čoho bol konvalidovaný dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko došlo

k prevodu spoluvlastníckych podielov medzi podielovými spoluvlastníkmi. Namietal, že na predložených
listoch vlastníctva je niekoľko desiat spoluvlastníkov, čo predstavuje prekážku resp. nemožnosť využiť
postup podľa § 140 O.z. t.z. ponúknuť ostatných spoluvlastníkov podiel na predaj. V zmysle zákona
180/1995 Z.z., § 23 ods. 1 a § 24 ods. 1, ktorý zakazuje drobenie poľnohospodárskej pôdy, nie je
ani možné použiť druhú vetu § 140 O.z., nakoľko by došlo k drobeniu pozemkov. Napokon namietal

neprípustnosť petitu, ktorým žalobca žiada určenie neplatnosti zmluvy, s poukazom na § 137 CSP.

6. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že bývali sme spolu so prastarou mamou L. C. v jednej domácnosti
a žalovaná v 1. Rade každý deň navštevovala L. C. až do jeho siedmich rokov. Bol s ňou každý deň za
toto obdobie. Pamätá si, keď sa mu stal úraz, utekala so ním k susedovi a išli sme na pohotovosť. Volal

ju teta E., považuje ju za ďalšiu starú mamu, častejšie sa s ňou stretávam ako so svojom starou mamou.
Potom pani L. C. zomrela, začal chodiť do školy, stretávanie sa už s tetou E. nedialo na dennej báze,
stretávali sa raz, dvakrát za mesiac, čo pretrváva aj do dnes. Stretávajú sa aj na svadbách , štátniciach ,
pohreboch. Prastarí rodičia L. a L. C. s mojimi starými rodičmi postavili dom, svoj pôvodný predali, z tohto
vyplatili tetu E. a preto zvyšný majetok v rodine mal pripadnúť mne, s čím súhlasili aj všetky deti tety E..

Mám aj ďalších súrodencov, tí však neprejavili záujem o pozemky. Zo strany žalobcu bol kontaktovaný
asi pred rokom, kedy riešili cenu prípadne výmenu pozemku, teda ho akceptoval ako vlastníka. Žaloba
mu prišla na vyjadrenie pred Vianocami. Ako laik nepovažoval za potrebné popisovať a vyjadrovať
sa k vzťahu medzi ním a tetou E.. Mal za to, že uzatvára zmluvu s dvoma starými mamami. M. E.
(žalovaná) je momentálne po porážke, má diagnózu slonie nohy, z týchto dôvodov už nie je mobilná,

aj na vyšetrenia chodí len prevozovou sanitkou. Býva doma, starajú sa o ňu jej príbuzní F., ak sú títo
niekde preč, napríklad na dovolenke, tak chodia tam oni – on, mama, poprípade brat, podľa toho, ako im
to vydá vzhľadom na robotu. Vtedy chodia dennodenne. Na otázku uviedol, že má vedomosť o čestných
vyhláseniach. Čestné vyhlásenie žalovanej v 1. rade písal on na počítači v jej domácnosti. Bol tam on,
mama, teta E. a jej syn L.. Stretnutie bolo vopred dohodnuté s tetou E. a jej synom L.. Štylizovali to

spolu, slová, ktoré sú uvedené vo vyhlásení, uviedla ona. On to spísal na počítači. Potom si to prečítali
žalovaná v 1. rade, mama a L.. Potom to žalovaná podpísala. Čestné vyhlásenie N. F. napísal on sám
u seba doma. Pri tom nebol, iba mu volal, že by bolo dobré potvrdiť náš príbuzenský vzťah.

7. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že bolo preukázané, že žalobca nemohol svoje

predkupné právo využiť. Zo strany žalovaných nebola dôvodnosť žaloby spochybnená.8. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol, že predávajúci nebol povinný poskytnúť
spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom, pretože išlo o prevod medzi blízkymi
osobami, čo vyplýva z výsluchu žalovaného a predložených čestných vyhlásení.

9. Súd zohľadnil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného
v 2. rade, listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to najmä výpismi z listov vlastníctva,
kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatkom č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, katastrálnym spisom
H. XXXX/XXXX, čestnými vyhláseniami a zistil tento skutkový stav.

10. Žalovaná v 1. rade bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností – pozemkov: parcely registra
„E“, v obci J., katastrálne územie J., E. D. A., evidovaných na
- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 615 m2 v podiele 840/35154;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 49907 m2, parc. č. XXXX/X lesný pozemok
o výmere 219716 m2, v podiele 840/351540;

- LV č. XXX ako parc č. XXX trvalý trávny porast o výmere 597 m2 v podiele 40/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 11089 m2, parc. č. XXXX lesný pozemok
o výmere 5859 m2, v podiele 40/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 2561 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast
o výmere 2097 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 1000 m2, , v podiele 40/351540;

- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 101684 m2 v podiele 40/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 20933 m2, v podiele 40/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 3999 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast
o výmere 4730 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 4250 m2, v podiele 40/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 903 m2 v podiele 40/351540;

- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 1601 m2, parc. č. XXX trvalý trávny porast
o výmere 14761 m2, v podiele 40/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 1120 m2, (v súčasnosti v LV č. XXXX), v
podiele 840/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 1583 m2, parc. č. XXX trvalý trávny porast

o výmere 727 m2, v podiele 840/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere l51 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast
o výmere 428 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 489 m2, parc. č. l458/1 trvalý trávny
porast o výmere 7506 m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 277 m2, parc. č. XXXX/X trvalý
trávny porast o výmere 507 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 5943 m2, parc. č. XXXX

trvalý trávny porast o výmere 5352 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 8207 m2, v podiele
840/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 5278 m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávny
porast o výmere 1320 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 773 m2, parc. č. XXXX trvalý
trávny porast o výmere 1449 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 7808 m2, parc. č. XXXX

trvalý trávny porast o výmere 4607 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 17049 m2, parc. č.
XXXX trvalý trávny porast o výmere 11922 m2, v podiele 840/351540;
- LV č. XXX parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 322 m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast
o výmere 167 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1320 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o
výmere 1356 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 568 m2, parc. č. XXXX M. trávny porast

o výmere 590 m2, parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 1011 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast
o výmere 1899 m2, v podiele 840/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 1636 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast
o výmere 1946 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 2140m2, parc. č. XXXX trvalý trávny
porast o výmere 3266 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 3215 m2, parc. č. XXXX ostatná

plocha o výmere l40 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 1485 m2, v podiele 840/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 252 m2, parc. č. XXX trvalý trávny porast o
výmere 205 m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 752 m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávny
porast o výmere 983 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 439 m2, , v podiele 840/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 2690 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast

o výmere 791 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 604 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny
porast o výmere 1906 m2, v podiele 840/351540;
- LV č. XXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 1618 m2, parc. č. XXX trvalý trávny porast
o výmere 3906 m2,- LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 15088 m2 v podiele 840/351540;
- LV č. XXXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 22237 m2 v podiele 840/351540;
- LV č. XXXX ako parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 19019 m2 v podiele 840/351540;

- LV č. XXXX ako parc. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 2025 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere
2144 m2, v podiele 840/351540.

11. Spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností je aj žalobca.

12. Žalovaná v 1. rade ako predávajúca previedla kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX v znení je
dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v rozsahu na ňu
pripadajúcich spoluvlastníckych podielov na žalovaného v 2. rade ako kupujúceho. Predmetom kúpnej
zmluvy bol aj prevod vlastníckeho práva v príslušných spoluvlastníckych podieloch z ďalšej predávajúcej
K. C. na žalovaného v 2. rade ako kupujúceho. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. H. XXXX/
XXXX.

13. Žalobca zaslal žalovaným a K. C. listiny označené ako Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu
podľa § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka, v ktorej ako podielový spoluvlastník vyššie
uvádzaných nehnuteľností dovolával neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
a jej dodatku zo dňa XX.XX.XXXX.

14.ŽalovanávčestnomvyhlásenízodňaXX.XX.XXXXprehlásila,žežalovanýv2.radejepreňublízkou
osobou z dôvodu, že sú spolu v rodinnom pomere, pretože žalovaný v 2. rade je vnukom jej brata, ale
aj z dôvodu, že sa o neho starala do jeho siedmych rokov, keď v rodine A. bývala jej mama L. C. a ona
ju pravidelne navštevovala a starala sa o ňu a zároveň sa pri tej príležitosti starala aj o žalovaného v 2

rade. Odvtedy majú naozaj blízky vzťah, je to pre ňu ako jej vnuk, má ho veľmi rada a on ju volá teta E..
Teraz navštevuje on ju, lebo má zlý zdravotný stav, a to nielen na sviatky, ale aj v bežné dni. Ich rodiny
si navzájom pomáhajú a v prípade, ak by žalovaný alebo jeho rodina utrpela akúkoľvek ujmu, tak by
túto ujmu pociťovala ako vlastnú. Okrem oho bola kúpna zmluva uzatvorená aj za účelom vyporiadania
vzťahov k nehnuteľnostiam, ktorí sú uvedené v zmluve, pretože ešte za života jej rodičov sa s rodičmi

a jej bratom L. C. (starým otcom žalovaného v 2. Rade) dohodli, že nehnuteľnosti v kat. území J., O.
P. D. pripadnú jej bratovi, avšak pri dedičskom konaní sa to žiaľ neurobilo.

15. N. F., syn žalovanej v 1. Rade, v čestnom vyhlásené zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že má vedomosť
o tom, že jeho mama previedla pozemky v kat. území O., J. P. D. na žalovaného v 2. Rade a súhlasí

s tým, pretože žalovaný je príbuzný a tieto pozemky mali patriť rodine jeho uja L. C., starého otca
žalovaného, na čom sa dohodli ešte jeho starí rodičia, jeho mama a ujo L. C., ktorý už nežije. Žalovaný
oslovil pred podpisom zmluvy jeho a jeho troch súrodencov a všetci vyslovili súhlas na prevod pozemkov,
pretože mali vedomosť o želaní starých rodičov. Uviedol, že on spolu so súrodencami a mamou považuje
žalovaného a jeho rodinu za im blízke osoby, okrem iného aj pre to, že majú spoločných predkov.

16. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ods. 2 cit ust. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

17. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený

buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

19. Podľa § 40a veta prvá, druhá Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.20. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

22. Žalobca žiada určiť neplatnosť časti kúpnej zmluvy na základe toho, že ako opomenutý podielový
spoluvlastník sa pri porušení svojho predkupného práva dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu
– kúpnej zmluvy voči účastníkom tejto zmluvy, ktorou žalovaná v 1. rade previedla vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade v príslušných spoluvlastníckych podieloch.

23. V prípade poručenia predkupného práva má opomenutý podielový spoluvlastník na výber

z troch možností, a to dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu, domáhať sa voči
nadobúdateľovi podielu, aby mu podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok alebo ponechať si
zachované predkupné právo. Žalobca využil prvú možnosť a požadoval určenie neplatnosti časti kúpnej
zmluvy. Žalovaní namietali neprípustnosť takejto žaloby, súd sa s touto námietkou nestotožnil. V prípade
učenia neplatnosti zmluvy, či už z dôvodu absolútnej alebo relatívnej neplatnosti, ide nepochybne

o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktorá je prípustná len v prípade, ak
oprávneniepodaťtakútožalobuvyplývazosobitnéhopredpisu.Žalobnýnávrhznejúcinaurčenieprávnej
skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. Podľa
názoru súdu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka je normou, ktorá umožňujú podanie žaloby
o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP (obdobne uznesenie Najvyššieho súd SR

sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24.01 2024). Pokiaľ hmotné právo dovolanie sa relatívnej neplatnosti
pripúšťa, aj procesné právo musí takúto žalobu umožniť.

24. Vo vzťahu k vecnému prejednaniu nároku súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné uzatvorenie
kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim,

ani nerealizovanie ponukovej povinnosti voči ostaným spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
pred prevodom spoluvlastníckych podielov žalovanej na žalovaného. Sporným bolo, či sú si žalovaní
blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, teda či bola alebo nebola žalovaná v1.
rade povinná ponúknuť svoje podiely ostatným spoluvlastníkom na odkúpenie. Žalovaní namietali aj
nemožnosť realizácie ponukovej povinnosti, resp. nemožnosť realizácie predkupného práva vzhľadom

na zákaz drobenia pozemkov.

25. Ak žalovaní namietali, že na listoch vlastníctva je uvedený veľký počet spoluvlastníkov, čo
predstavuje prekážku ponúknuť ostatným spoluvlastníkom podiel na predaj, súd pripúšťa, že z tohto
dôvodu môže byť realizácia ponukovej povinnosti problematická, avšak zákon takúto výnimku, ktorá

by zbavovala predávajúceho jeho povinnosti ponúknuť podiel ostatným spoluvlastníkom na odkúpenie,
nepozná. Súd nemohol akceptovať ani námietku o nemožnosti aplikácie druhej vety § 140 Občianskeho
zákonníka ( ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov) vzhľadom na zákaz drobenia pozemkov vyjadrený v § 23 ods. 1 a 24
ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Uvedená námietka by bola aktuálna najskôr v prípade, ak by k takejto situácii skutočne došlo, skôr sa
nemávýznamstakoutohypotetickousituáciouzaberať(navyšesúddávadopozornosti,zákazdrobenia,
ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom
pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho
práva zanikne). Rovnako sa súd nestotožnil ani s tvrdením o dodatočnej konvalidácii neplatného

právneho úkonu – kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj od
K. C., čím dodatočne odpadol dôvod neplatnosti. Právna úprava nevylučuje prevody podielov medzi
podielovými spoluvlastníkmi z povinnosti ponúknuť podiel aj ostatným spoluvlastníkom na odkúpenie
v rámci predkupného práva. Jedinú výnimku stanovuje len v prípade blízkych osôb, čo bola ostatná
a najpodstatnejšia námietka žalovaných. Žalovaní tvrdili, že sú osobami v rodinnom pomere, kedy by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, preto súd zisťoval, či je
daná existencia tejto výnimky.26. Spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu jemu blízku, nevzniká povinnosť ponúknuť
podiel ostatným spoluvlastníkom. Pre vyriešenie otázky, či bola žalovaná v1. rade povinná realizovať
ponuku v rámci predkupného práva, je teda potrebné vyriešiť otázku, či sú žalovaní navzájom blízkymi

osobami. Kategóriu blízkych tvoria podľa § 116 Občianskeho zákonníka okrem príbuzných v priamom
rade, súrodencov a manžela aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby
sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Existencia príbuzenského pomeru medzi žalovanými je daná, keď žalovaná v 1. rade je sestrou
starého otca žalovaného v 2. rade. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí

o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí
byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju
vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou
subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve
„dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116 vnáša do posudzovania
vzájomného vzťahu prvok objektívnosti (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,

Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019).

27. Pokiaľ ide o subjektívne pocity žalovaných spočívajúce v ich vnímaní vzájomného vzťahu, obaja
kladú ich vzťah na roveň vzťahu priamych príbuzných – starej mamy a vnuka. Žalovaná sa vyjadrila, že
žalovaný je ako jej vnuk, rovnako aj žalovaný sa vyjadril, že žalovanú považuje za ďalšiu starú mamu.

Obaja potvrdili, že sa v minulosti stretávali na dennej báze (do 7 roku žalovaného), že sa pravidelne
navštevujú, pomáhajú si, stretávajú sa na rodinných udalostiach. Aktuálne, keď žalovaná potrebuje
pomoc iných osôb z dôvodu zlého zdravotného stavu, v prípade potreby (ak sú primárne sa starajúce
osoby preč) žalovanú denne žalovaný, jeho matka alebo brat navštevujú. Obaja žalovaní tvrdili, že sa
žalovaná o žalovaného starala do jeho siedmych rokov z dôvodu, že žalovaná denne navštevovala

domácnosť žalovaného, kde žila aj jej matka, o ktorú sa chodila starať. Uvedené tvrdenia neboli zo strany
žalobcu popreté. Je možné vychádzať z toho, že osoby, ktoré spolu trávia dennodenne určité určitý čas,
pričom ide o maloleté dieťa nízkeho veku a osobu, ktorá sa o neho stará (prípadne dáva na neho pozor),
si rozvinú medzi sebou puto, ktorého obsahom je vzájomná náklonnosť, pomoc, solidarita. V takom
prípade aj z objektívneho hľadiska je možné konštatovať, že medzi takýmito osobami ide kvalitatívne

o blízky vzťah. Aj keď v danom prípade tvrdená starostlivosť zrejme nenahrádzala starostlivosť rodičov
(sústavnú osobnú starostlivosť o dieťa), predstavovala zrejme len výpomoc, nič to nemení na tom, že
intenzita stretávania sa, vzájomných interakcií a stráveného času museli byť značné (na denne báze
počas siedmych rokov). Popísaný stav je možné naozaj porovnať so vzťahom starého rodiča a vnuka. Aj
keď sa potom intenzita stretávania znížila, rodiny žalovaných navzájom udržujú dlhodobo dobré vzťahy,

navštevujú sa, pomáhajú si. Vzhľadom na uvedené je možné odôvodnene urobiť záver, že ujma jedného
z nich sa u druhého prejavuje ako jeho ujma, a teda ide o osoby blízke podľa legálnej definície v § 116
Občianskeho zákonníka. Skutočnosti tvrdené stranami sporu a potvrdené N. F. v čestnom vyhlásení o
účele prevodu pozemkov (t.j. že pozemky podľa želania starých rodičov mali pripadnúť bratovi žalovanej
v 1. rade - starému otcovi žalovaného v 2. rade), nie sú sami o sebe spôsobilé spochybniť predkupné

právo ostatných spoluvlastníkov, resp. nevylučujú povinnosť ponukovej povinnosti pri prevode podielu,
avšakdokresľujúcelkovýobrazvzťahovmedzirodinamižalovanýchaosvedčujúblízkosťtýchtovzťahov.

28. Súd dodáva, že vyjadrenia žalovanej v 1. rade sú len vo forme čestného vyhlásenia, ktoré

spisoval žalovaný v 2. rade (diktovaním žalovanej za prítomnosti aj iných osôb, ktorá následne
po prečítaní verifikovala vyhlásenie podpisom), avšak žalobca však nespochybnil obsah čestného
vyhlásenia žalovanej, ani jeho autenticitu.

29. Ak súd dospel k záveru, že išlo o prevod spoluvlastníckych podielov medzi blízkymi osobami,

nemala žalovaná v 1. rade povinnosť ponúknuť svoj podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom, a teda
k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo, čím neboli splnené predpoklady na vyhovenie žalobe
a súd musel žalobu zamietnuť.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli v konaní úspešní žalovaní, svedčí im nárok
na náhradu trov konania, ktorú im súd priznal v plnom rozsahu.32. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

8C/115/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.