Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210204
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124210204.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/90/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E. XXX/XX, XXX XX F. G. F., právne zastúpený JUDr. Branislavom Bognerom, advokátom, so sídlom
Vajanského 8, 911 00 Trenčín, proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XXX, XXX XX
G., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01
Topoľčany, o zaplatenie sumy 6.242,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8C/90/2024

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 638,40 eura s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8C/90/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal voči žalovanému a pôvodne žalovanej
J. E. zaplatenia sumy 6.242,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 3 % od 30.09.2024 do
zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia (pôvodne právne odôvodnil nárok titulom náhrady

škody, čo v priebehu konania korigoval), nakoľko žalovaný užíva pozemky žalobcu bez nájomnej
zmluvy, proti vôli žalobcu a bezodplatne. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísaných na LV č. ako parcely reg. „C“ parc. č. XXX, XXX, XXX,XXX
a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X v podiele 1/2.
Žalovaný s manželkou sú bezpodielovými vlastníkmi pozemkov par.č. XXX/X J. XXX/X a žalovaný je
výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX na parc.č. XXX/X. Pozemky žalobcu sa nachádzajú
bezprostredne vedľa domu a pozemkov žalovaného. Žalovaní bez jeho súhlasu pozemky žalobcu

oplotili, pripojili k svojim a asi pred 10 rokmi začali užívať ako vlastné. Bez súhlasu žalobcu nechali
zbúrať aj nehnuteľnosti postavené na pozemkoch žalobcu. Žalobca za účelom vyriešenia veci nechal
vypracovať geometrický plán, žalovaný nereagoval. Výšku náhrady za požadované obdobie 01.10.2021do 30.09.2024 odvodzoval od obvyklej výšky nájmu v intraviláne v obci Nemčice v sume 0,30 eura za
m2 . Žalovaný nereagoval na výzvy na úhradu nájomného.

2. Žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s uplatneným nárokom a žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že manželstvo žalovaného bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným
XX.XX.XXXX. Poprel ako nepravdivé tvrdenie žalobcu o oplotení pozemkov žalobcu, pripojení k jeho
pozemkom a ich užívaní. Rovnako namietal tvrdenie o tom, že nechal zbúrať nehnuteľnosti na
pozemkoch žalobcu. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X, táto je vedená ako spoločný dvor. Žalovaný tvrdil,

že nijako nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ani mu nebráni v užívaní.

3. Pôvodne žalovaná v 2. rade oznámila súdu, že sa so žalovaným rozviedla ešte predtým, ako sa on
nasťahoval do nehnuteľnosti uvedenej v žalobe. Žalovaná tam nikdy nebývala, ani tam nikdy nemala
trvalý pobyt.

4. Žalobca v replike trval na tom, že si žalovaný na parcelách č. XXX, XXX, XXX zriadil dvor spolu
so skleníkom, záhradným nábytkom a parkoviskom pre auto. Parcelu XXX vedenú ako spoločný dvor
v plnom rozsahu užíva žalovaný, má tam zriadený chov hydiny, kurín a skladisko rôzneho materiálu.
Žalobca hľadal spôsob, ako vyriešiť problém, dokonca bola uzatvorená kúpna zmluva o odpredaju
celej časti žalobcu, ktorú žalovaný podpísal. Táto sa nerealizovala, pretože dohodnutá suma nebola

uhradená.

5. Žalovaný v duplike zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Predložené dôkazy (kúpna zmluva
a návrh geometrického plánu) nedokazujú tvrdenia žalobcu o užívaní jeho pozemkov.

6. Žalobca uviedol, že bez ohľadu na to, že žalovaný pozemky neoplotil, popiera jeho tvrdenie o tom, že
neužíva pozemky žalobcu. Pripojený geometrický plán z roku 2020 a návrh kúpnej zmluvy z roku 2003
svedčia o tom, že problém s užívaním pozemkov trvá viac ako 20 rokov. Žalobca prehodnotil právnu
kvalifikáciu uplatneného nároku na náhradu za bezdôvodné obohatenie. Predložil zmenu žaloby, na
základe ktorej požadoval priznanie sumy 5.604, eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 01.10.2024 do

zaplatenia za užívanie parciel č. XXX, XXX, XXX spolu vo výmere 137 m2 a parcely č. XXX/X o výmere
330,05 m2 v podiele 1/2, za dva roky spätne, vychádzajúc z výšky obvyklého nájmu 0,50 eura za m2.

7. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov pripustil
zmenu žaloby nasledovne:

7.1. Žalovaný H. E. trvale bytom I. XX/XXX,XXX XX G. je povinný uhradiť žalobcovi A. B. C. trvale
bytom D. E. XX, XXX XX F. G. F. titulom bezdôvodného obohatenia sumu 5.604,00 EUR s 8% úrokom od
01.10.2024 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom súdneho
výkonu rozhodnutia na účet žalobcu vedený v K. K. J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

7.2. Súd mal za to, že boli splnené podmienky na zmenu žaloby, keď výsledky doterajšieho
konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko zmena žaloby spočívala len
v navýšení ceny za užívanie na meter štvorcový a vo zvýšení percentuálnej sadzby úroku z omeškania,
pričom vecná príslušnosť tunajšieho súdu zostala zachovaná (§ 143 ods. 1 a 2 CSP). Žalovaný

so zmenou žaloby nesúhlasil z dôvodu, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v písomnom podaní.
Skutočnosť, že žalovaný rozporuje skutočnosti v žalobe a so žalobou nesúhlasí, nie je dôvodom na
nepripustenie zmeny žaloby.

8. Žalobca vzhľadom na zistenia, že manželstvo žalovaného a žalovanej v 2. rade bolo rozvedené

a žalovaná v 2. rade v dome najmenej od roku 2003 nebýva, vzal žalobu voči žalovanej v 2. rade späť.
Na základe uvedeného dispozičného úkonu žalovaného súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil
uznesením zo dňa 14.02.2025.

9. Žalobca zobral späť žalobu vo vzťahu k parcele XXX, na ktorej stojí jeho znehodnotená stavba

a ktorú žalovaný užívať nemôže. Žalobca vzal žalobu späť v sume 638,40 eura a navrhol konanie v tejto
časti zastaviť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu urobený pred začatím pojednávania súd žalobu
v tejto časti zastavil, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok I), v zmysle § 144 a 145 ods.
2 CSP. Žalovaný nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, napokon na jeho súhlas by súdneprihliadal s poukazom na § 146 ods. 1 CSP ( na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie).

10.Súdnariadilnaprejednanievecipojednávanie,ktorévykonalveczaúčastistránsporuaichprávnych
zástupcov. Právny zástupca žalobcov zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Právny zástupca
žalovaného tvrdil, že žalovaný neužíva predmetné nehnuteľnosti a tým, že ich žalobca neudržiava,
spôsobuje žalovanému škodu.

11. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že sa už od XXXX snaží o dohodu so žalobcom. Navrhol kúpnu
zmluvu, žalovaný nemal peniaze. Potom navrhoval pozemky oddeliť, s čím žalovaný nesúhlasil. Chcel
predať pozemky. Žalovaný užíva jeho pozemky, má tam uskladnené stroje, zariadenia, v minulosti tam
mal zriadený skleník. Žalobca o pozemky v G. nemá záujem, nehnuteľnosti zdedil a veľa rokov sa snaží
vec vyriešiť. Z fotografií, ktoré do konania predložil, vyplýva, že jeho pozemok je vydláždený, trvá to

niekoľko rokov. Zelenobielu vytyčovaciu tyč (viditeľnú na fotografiách) umiestnil na hranici pozemkov
žalobca, ide o hranicu medzi parcelami č. XXX J. L. XXX/X. Domy na pozemku boli zbúrané v 90-
tych tokoch, kontaktoval políciu, páchateľa nezistili. Bol vyzvaný na odstránenie stavby, ktorá ostala na
pozemku, k tomu chcel pristúpil v októbri a novembri 2024, na pozemky sa nedalo dostať. Nehnuteľnosť
v G. navštevuje 1 – 2 krát ročne v posledných rokoch. Netvrdí, že sa o pozemky stará. Začal sa o ne

starať, ale prestal asi 5 rokov dozadu. Žalovaný mu výslovne nebráni v prístupe na nehnuteľnosť, ale
postavil bránu na obecnom pozemku a cez jeho pozemok sa nemohol dostať, nakoľko tam pobehoval
pes.

12. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že pozemky žalobcu nevyužíva. V minulosti si myslel, že

scelí pozemky, ale žalobca mal prehnané požiadavky. Pozemky žalovaného udržiaval 40 rokov, kosil
ich, nakoľko znehodnocovali jeho pozemok. Brána k pozemku jej stále otvorená, pes tam nie je. Na
spoločnom pozemku má uložené veci, ale na menšej časti 2 x 2 metre. Žalobcu v posledných rokoch
na pozemku nevidel.

13. V písomnom vyjadrení žalobca predložil súdu snímku z katastrálnej mapy spolu so satelitnou
snímkou terénu, v ktorej je vyznačený priebeh hraníc pozemkov, z ktorých spolu s výsledkami obhliadky
vyplýva, že žalovaný má umiestnené svoje hnuteľné veci minimálne na časti nehnuteľností, ktoré patria
žalobcovi, pričom žalobca nikdy nedal súhlas, aby žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíval takýmto
spôsobom. Z dôkazov je zjavné, že žalovaný uložil dlaždice na pozemky parc.č. XXX, XXX a časť

pozemku parc.č. XXX a tieto pozemky užíva na skladovanie jemu patriacich hnuteľných vecí. Počas
obhliadkytiežzistil,žebezjehosúhlasuvybudovalzákladovépásyprenejakústavbu.Rovnakožalovaný
skladuje hnuteľné veci aj na parcele č. XXX/X, ktorej je žalobca spoluvlastníkom. V záverečnej reči
zotrval na uvedených vyjadreniach a doplnil, že žalovaný oplotil vonkajšiu časť pozemku oplotením,
ktzoré je postavené na pozemkoch žalobcu bez súhlasu žalobcu a bez toho, aby mu takúto skutočnosť

oznámil, z čoho vyplýva, že k týmto veciam chová ako k vlastným.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení a v záverečnej reči uviedol, že pozemky žalobcu neoplotil, ani ich
nevyužíva. Rovnako namietal, že by nechal zbúrať postavené nehnuteľnosti na pozemkoch žalobcu,
toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené vypočutím svedkov. Poukázal na to, že žalobca v návrhu na

usporiadanie vzťahov zo dňa 24.08.2020 uviedol, že žalovaný užíva sčasti pozemky v jeho výlučnom
a podielovom spoluvlastníctve. Žalobca je teda v rozpore s neskorším tvrdením u užívaní pozemkov
žalovaným v celosti. Vo výzve zo dňa 21.04.2021 žalobca uviedol, že žalovaný užíva pozemky vo
výmere 350 m2, z čoho vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie v sume 350 eur ročne. Vo výzve
zo dňa 10.07.2024 žalobca uviedol, že žalovaný bezodplatne užíva pozemky vo výmere 467 m2, na

základe čoho mu vzniká škoda 1.681,10 eura ročne (467 á 0,30 eura). Vo vyjadrení zo dňa09.01.2025
žalobca tvrdí, že parcelu XXX vedenú ako spoločný dvor užíva žalovaný v plnom rozsahu, čo je
v rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami, že žalovaný užíva parcelu len sčasti. Žalovaný namieta
ikoeficientprimeranejnáhradystanovenýžalobcomna0,50eura/m2zamesiacakoničímnepreukázaný
a neprimerane vysoký. Žalobca toto tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, okrem toho je v rozpore

s jeho vlastným predchádzajúcim tvrdením, keď vo výzve zo dňa 10.07.2024 a v žalobe vychádzal
z koeficientu 0,30 eur/m2/mesiac. K parcele č. XXX/X uviedol, že ako spoluvlastník má právo na
jej užívanie a túto užíva maximálne 2x2 m2, pričom svoje veci má aj na parcele XXX, ktorú má
v spoluvlastníctve s M. E.. Vzhľadom na výmeru parcely je zrejmé, že neužíva ani zďaleka výmerupripadajúcunajehospoluvlastníckypodiel.Tútoparcelunikdyneužívalvcelosti,ibajuudržiavalkosením
40 rokov na svoje náklady, keďže sa žalobca o ňu nestaral. Pokiaľ ide o otázku kadiaľ vedie hranica
medzi obecnou parcelou XXX/X a parcelou XXX/X, táto nie je kolmá, ale smeruje šikmo. Ak by aj súd

dospel k záveru, že hranica je kolmá a je daná koncom múru rodinného domu postavenom na susednom
pozemku z ľavej strany z pohľadu od miestnej komunikácie, ani v takomto prípade by žalovaný neužíval
celé parcely žalobcu, keďže veci na fotografiách by len čiastočne zasahovali do predmetných parciel
a v podstatnej časti by sa nachádzali na parcele č. XXX/X. Žalovaný poukázal, že žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno preukázať jeho tvrdenie, že žalovaný užíva jeho nehnuteľnosti a v akom rozsahu

a rovnako aj výšku primeranej náhrady. Vykonaná obhliadka vyvrátila tvrdenie žalobcu, že by užíval
jemu patriace nehnuteľnosti o výmere 467 m2. Z opatrnosti žalovaný vniesol námietku premlčania
uplatneného nároku.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, miestnou obhliadkou,
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

16. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území G., obec G., okres N.,
zapísaných na LV č. XXX ako pozemky, parcely registra „C“ parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 25 m2, parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc.č. XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 95 m2, parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2. Na liste

vlastníctva sú zapísané stavby – rodinný dom, a to na parcelách č. XXX, XXX, XXX J. XXX. V súčasnosti
vo faktickom stave existuje len nehnuteľnosť na parcele č. XXX.

17. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území G., obec
G., okres N., zapísanej na LV č. XXX ako pozemok, parcela registra „C“ parc.č. XXX/X zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 661 m2, a to žalobca v podiele 1/2, žalovaný v podiele 5/12. Nehnuteľnosť je
v spoluvlastníctve tretej osoby, M. E. v podiele 1/12.

18.Žalovanýspolusbývaloumanželkou(pôvodnežalovanouv2.rade) majúzapísanévbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti v katastrálnom území G., obec G., okres N., zapísaných na LV

č. XXX ako pozemky, parcely registra „C“ parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2 a
parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2 . Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby
zapísanej na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. číslom XX na parcele č. XXX/X.

19. Z vykonanej miestnej obhliadky bolo zistené, že k nehnuteľnostiam strán sporu vedie z verejnej

komunikácie prístup po obecnom pozemku. V prednej časti (vzhľadom k verejnej komunikácii)
sa nachádzajú pozemky žalovaného aj s rodinným domom, za nimi sú pozemky žalobcu v tvare L, ktoré
nadväzujú na pozemky žalovaného. Po ľavej strane (z pohľadu od miestnej komunikácie) je pozemok
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Uvedené vzájomné polohy a rozloženie pozemkov vyplýva
aj z geometrického plánu a snímky katastrálnej mapy (č.l.19, 166, 173 spisu). Za rodinným domom

žalovaného je takmer po celej šírke vybudovaná dlažba. Na vydláždenej časti pozemkov sú uložené
hnuteľné veci žalovaného – nádrž na vodu, drevený pracovný stôl, plastový stôl, ručný paletový vozík
a podobne. Za vydláždenou časťou na pozemku po pravej strane z pohľadu od komunikácie (ktorý
zodpovedá parcele žalobcu č. XXX) bola umiestnená záhradná hojdačka žalovaného. Po ľavej strane,
ktorá zväčša zodpovedá spoločnému pozemku strán sporu, mal žalovaný drevený stôl a uložené rôzne

hnuteľné veci a materiál na hranici so susediacim pozemkov, približne v šírke jedného metra.

20. Svedok B. O., starosta obce G., potvrdil, že vykonávali štátny stavebný dohľad na pozemku žalobcu.
Nevedel sa vyjadriť, či žalovaný užíva nehnuteľnosti žalobcu. Vie, že v minulosti tam bol skleník. Čo
sa týka stavieb, bola to len halda ruín a pozemok nebol pokosený. Pri prvom stavebnom dohľade

v 2012-2013 bola žalobcovi uložená lehota na odstránenie stavieb, aj stavby, ktorá tam je dodnes, lehota
nebola dodržaná, bola udelená pokuta. V minulom roku začal druhý štátny stavebný dohľad na základe
podnetu suseda, ktorému padol na pozemok komín a podľa jeho vedomostí termín na odstránenie nebol
dodržaný. Stavby na parcelách č. XXX,XXX neboli ani pri prvom stavebnom dohľade. V tom čase bol
skleník na parcele č. XXX, pri druhom stavebnom dohľade nevedel uviesť, či tam skleník bol. Pozemky

boli voľné. Čo sa stalo s domami, nevie.

21. Svedok C. P., bývalý vlastník susedného pozemku potvrdil, že na pozemku žalobcu stáli dva tri
domy, teraz tam stojí posledný. Z domov padal na časť jeho pozemku materiál, riešil to cez obec aj ceztresné oznámenie. Stavby sa podarilo zbúrať. Stavby spadli samé, išlo o nemurované stavby, pred 20
rokmi bol pri tom, keď padla plrvá stavba. Z posledného domu začali opätovne opadávať škridly, preto
inicioval konanie cez okresný úrad. Čo je na pozemkoch, kde boli predtým domy, nevie, nakoľko postavil

plot a na pozemok žalobcu nie je vidno. Na pozemkoch žalobcu bol v rokoch 2011, 2012 a minulý rok
pri stavebnom dohľade. Nevie, čo bolo na pozemkoch uložené, vie, že tam bolo auto, ale nevie, či išlo
o pozemok žalobcu alebo žalovaného.

22. Návrhom zo dňa 24.08.2020 žalobca navrhol žalovanému usporiadanie pozemkov v zmysle

vypracovaného návrhu geometrického plánu, pričom odpoveď na návrh urgoval listom zo dňa
08.10.2020. Výzvou na usporiadanie vzťahov zo dňa 21.40.2021 žalobca žiadal od žalovaného náhradu
za užívanie jeho pozemkov vo výmere 350 m2 1.050 eur (1 euro/m2 ročne). Žalobca výzvou zo dňa
10.07.2024 požadoval náhradu škody od žalovaného za užívanie jeho pozemkov vo výške 140 eur
mesačne (0,30 eura/m2 mesačne) za tri roky spätne, t.j. vo výšje 5.043 eur.

23. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

28. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

29. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa ods. 2 cit.
ustanovenia ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

30. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žaloby je nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 5.604 eur za užívanie jeho nehnuteľností žalovaným, a to parciel č
XXX,XXX,XXX a parcely XXX/X v rozsahu podielu 1 k celku v k.ú. G. v celkovej výmere 467 m2, za dva
roky spätne, vo výške 0,50 eura za meter štvorcový.

31. Po zhodnotení tvrdení predkladaným stranami sporu a vykonaní dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní bolo sporné, či žalovaný užíva nehnuteľnosti žalobcu,
resp. nehnuteľnosť, ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom a sporná bola i náhrada za užívanie
nehnuteľnosti.

32. V danom prípade si žalobca uplatňuje náhradu za užívanie nehnuteľností v rôznych vlastníckych
režimoch (v jeho výlučnom vlastníctve a spoluvlastníctve). Nárok žalobcu za užívanie nehnuteľností
žalobcu v jeho výlučnom vlastníctve súd posudzuje v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení. Súd súhlasí so žalobcom, že v prípade ak si osoba prisvojuje úžitkovú

hodnotu veci bez právneho dôvodu, vzniká na jej strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať
oprávnenej osobe, a to obvykle vo výške nájmu predmetnej veci.33. Bezdôvodné obohatenie spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý,
napr. pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa
(obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili

aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide
preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy, alebo iného titulu.
Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je, vzhľadom na povahu plnenia, schopný vrátiť ho, je
povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Pretože účelom je tu

odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku
plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.
Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú
by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie)
veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla

právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste
ačaseplatil,akbyvecužívalnazákladeplatnejnájomnejzmluvy.Obvyklénájomnéjenájomnýmtržným.
(Najvyšší súd SR, 5Cdo/8/2009, 13. 11. 2009).

34. Nárok za užívanie časti spoločnej nehnuteľnosti súd posúdil v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný je titulom spoluvlastníctva oprávnený užívať nehnuteľnosť v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. Nárok na náhradu vzniká, ak podielový spoluvlastník užíva
nehnuteľnosť nad rozsah svojho podielu. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený
v Občianskom zákonníku. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne
o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. (NS SR sp. zn. 4Cdo/298/2008).

35. V danom spore išlo v podstate o zodpovedanie skutkovej otázky, či a v ako rozsahu užíva žalovaný
predmetné pozemky. Súd súhlasí so žalovaným, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v preukázaní
tvrdenia, že žalovaný pozemky užíva a v akom rozsahu. Vo vzťahu k parcelám č. XXX, XXX J. XXX
vo výlučnom vlastníctve žalobcu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tieto pozemky užíva
žalovaný v celom ich rozsahu tak, ako si žalobca uplatňuje žalobou. Medzi stranami bol sporný priebeh

hranice medzi parcelou č. XXX/X (zapísanej v BSM žalovaného a bývalej manželky) a parcelou č. XXX/X
(obecný pozemok – prístup z verejnej komunikácie) na jednej strane a parcelami č. XXX/X (v podielovom
spoluvlastníctve) a č. XXX, XXX J. XXX na druhej strane. Žalobca tvrdil, že hranica pozemkov ide kolmo
kopírujúc hranicu domu na susednom pozemku (fotogragia na čl. 152), prechádza priblžne stredom
dlažby zhotovenej žalovaným (fotografie č.l. 149, 150). Naopak, žalovaný tvrdí, že hranica medzi jeho

pozemkom a pozemkom žalobcu je v mieste, kde končí vybudovaná dlažba, teda že dlažba je na
pozemku žalovaného. V danom prípade súd musí súhlasiť so žalovaným, že z predložených dôkazov
(satelitná snímka mapy a snímka katastrálnej mapy na č.l. 173, geometrický plán), že hranica pozemku
medzi parcelami XXX/X a XXX/X je mierne šikmá a priebeh hranice medzi pozemkom žalovaného
(746/1) a pozemkami žalobcu (parcely č. XXX, XXX, XXX) nie je priamočiary a súbežný s hranicou

susedného domu, ako tvrdí žalobca. Skutočný priebeh hranice v priestore nemožno presne určiť
porovnaním katastrálnej mapy a výsledkov obhliadky, na presné určenie by bolo potrebné geodetické
meranie(takýtodôkaznýprostriedokbolnavrhnutý,žalobcanaňomnezotrvalnapriekspornostipriebehu
hranice, ktorá vyplynula z vykonanej obhliadky). Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, či
a v akom rozsahu je dlažba žalovaného položená na pozemkoch žalobcu (parcely č. XXX, XXX, XXX)

a v akom rozsahu sú na týchto pozemkoch umiestnené hnuteľné veci. Je možné, že časť dlažby a časť
hnuteľných vecí sa skutočne nachádza na pozemkoch žalobcu, avšak rozhodne nie na celej výmere
pozemkov (137 m2) . Bolo povinnosťou žalobcu tento rozsah preukázať, pretože k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného by dochádzalo len v rozsahu skutočne užívanej výmery pozemkov žalobcu. Inak
povedané, užívanie len časti pozemkov žalobcu žalovaným neodôvodňuje priznanie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia žalobcovi za celú výmeru týchto pozemkov. Súd bez presného zamerania
nedokáže vyhodnotiť, či a v akom rozsahu sú veci žalovaného umiestnené na pozemku žalobcu.36. Vo vzťahu k spoločnej parcele č. XXX/X súd uvádza, že ak žalovaný užíva časť parcely pripadajúcej
na jeho spoluvlastnícky podiel, nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, nakoľko
toto právo mu vyplýva zo samotnej podstaty (spolu)vlastníckeho práva. Nadužívanie spoluvlastníckeho

podielu bez dohody spoluvlastníkov v rozsahu užívania nehnuteľnosti v podiele iného spoluvlastníka
môže zakladať nárok na náhradu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak však žalobca tvrdí, že
žalovaný užíva spoločnú nehnuteľnosť aj v rozsahu jeho podielu, táto skutočnosť nebola dokazovaním
preukázaná. Žalobca je spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele 1/2 k celku a žalovaný v rozsahu
5/12 k celku. Vykonanou obhliadkou bolo zistené, že žalovaný má umiestnené veci po ľavej strane

parcely z pohľadu od miestnej komunikácie (forografia č.l. 147), pozdĺž hranice so susedným pozemkom
v šírke cca 1 meter. Možno prisvedčiť žalovanému, že hnuteľné veci sú zložené na rozlohe pozemku,
ktorá určite neprevyšuje výmeru podielu pripadajúceho na žalovaného 275 m2 (5/12 z celkovej
výmery 661 m2) a zároveň že časť vecí je zrejme zložená na parcele č. XXX (viď snímku katastrálnej
mapy na č.l. 166), ktorá nie je vo vlastníctve ani spoluvlastníctve žalobcu. Spoluvlastnícky podiel je
ideálny. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na

určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú
na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a udržovanie spoločnej veci a pod
(R 19/1967). Vzhľadom na uvedené ani tvrdenia o parkovaní vozidla na spoločnom pozemku, ktoré

predkladal žalobca (satelitná snímka mapy na č.l. 133) nepreukazujú tvrdenia žalobcu o užívaní jeho
podielu, nakoľko samotný podiel žalobcu nie je reálne v priestore vyčlenený.

37.Ajvprípade,žebymalsúdpreukázanýzákladnároku(vznikbezdôvodnéhoobohatenia,nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu), nebolo by možné žalobe vyhovieť z dôvodu nepreukázania výšky náhrady.

Žalobca síce správne vychádza z výšky obvyklého nájmu veci, avšak svoje tvrdenie o výške obvyklého
nájomného nijako nepreukázal, pričom pôvodne požadoval plnenie vo výške 0,30 eura/m2 (v samotnej
žalobeakoajvovýzvepredpodanímžaloby),pozmenežalobypožadovalplnenievovýške0,50eura/m2
(bez zdôvodnenia tejto zmeny). Výšku obvyklého nájmu 0,50 eura/m2 žalovaný (hoci aj v záverečnom
vyjadrení) poprel ako neprimerane vysokú, žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojho

tvrdenia. V danom prípade dôkazné bremeno znáša žalobca.

38. K ostatným tvrdeniam predloženým do konania súd uvádza, že skutočnosť o vykopaných
základových pásoch súd preukázanú nemá (v priebehu obhliadky žalobca na ne neupozornil,
z jednotlivých fotografií jednoznačne nevyplývajú). K tvrdeniu, že žalovaný postavil plot na pozemku

žalobcu súd uvádza, že nie je súdu zrejmé, o akú časť oplotenia má ísť. Z vyjadrenia svedka P. vyplýva,
že oplotenie medzi jeho pozemkom (susediaci pozemok po pravej strane) a pozemkom žalobcu postavil
svedok (fotografia č.l. 155). Z ľavej časti oplotenie nie je vyhotovené, hranicu tvorí múr rodinného domu
postaveného na susednom pozemku. Pokiaľ žalobca v úvode konania tvrdil, že mu žalovaný bráni
vo vstupe na pozemok, ani táto skutočnosť nebola preukázaná, napokon na tomto tvrdení nezotrval.

Žalovaný na obecnom pozemku síce zhotovil bránu od vstupu z miestnej komunikácie, avšak tvrdil, že ju
neuzamyká. Žalobca v konečnom dôsledku ani neuvádzal, že pre uzamknutú bránu sa nemohol na svoje
nehnuteľnosti dostať. Tvrdenia o tom, že žalobcovi bráni vo vstupe na jeho pozemky pes žalovaného,
preukázané neboli. Čo sa týka tvrdenia o zbúraní stavieb žalobcu žalovaným, tieto preukázané neboli,
z výsluchu svedka P. vyplýva, že tieto spadli samé následkom ich zlého technického stavu. V zásade

zodpovedanie tejto spornej otázky nemá vplyv na uplatnený nárok. V konaní neboli preukázané ani
tvrdenia o zriadení chovu hydiny a kurína na spoločnom dvore, ani o zriadení skleníka (tento sa na
pozemku v minulosti síce nachádzal, avšak v čase obhliadky už nie).

39. Námietka premlčania vznesenej žalovaným dôvodná nebola, nakoľko si žalobca uplatňuje náhradu

za dva roky spätne pred podaním žaloby, a teda nárok by premlčaný nebol, a to ani v časti vydania
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého sa
uplatňuje dvojročná subjektívna premlčacia doba odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a trojročná objektívna premlčacia doba odo
dňa, keď k nemu došlo) a ani v časti náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 101

Občianskeho zákonníka (ktorý upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu).40. Sumarizujúc uvedené súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v preukázaní tvrdenia o užívaní nehnuteľností žalovaným v žalobcom tvrdenom rozsahu (resp.
v konkrétnej časti), ani v preukázaní výšky požadovanej náhrady.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

43. Vzhľadom na zamietnutie žaloby bol v konaní o zaplatenie sumy 5.604 eur úspešný žalovaný,
preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania. Rovnako je tomu tak aj v zastavujúcej časti konania
v sume 638,40 eura s príslušenstvom titulom zavinenia žalobcu na zastavení konania, keďže žalobca

vzal žalobu späť po vlastnom zhodnotení podanej žaloby. Inak povedané, za situácie, keď žalobca
vzal žalobu späť, a to nie preto, že dosiahol to, čo v žalobe požadoval, z procesného hľadiska platí,
že zavinil, že konanie muselo byť zastavené (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
457/2018). Súd preto priznal žalovanému vo či žalobcovi v zmysle zásady úspechu a zásady zavinenia
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

44. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/90/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.