Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212556
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124212556.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/77/2024

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: B. XXX/XX, C., zastúpená : Občianske združenie Právna pomoc
poškodeným, so sídlom: D. E. XXX/XX, F., IČO: 50 951 947, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, právne zastúpený : AK JUDr. Marek
Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO 36 865 036, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

15Csp/77/2024

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2,09 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015 a v časti o zaplatenie sumy 2,71 eur
titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
25.11.2015 zastavuje.

II. Súd určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2015, úver zo
zmluvyospotrebiteľskomúvere č.XXXXXXXXXXzodňa21.10.2015, úverzozmluvyospotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2015 a úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.12.2015, ktoré zmluvy boli uzatvorené medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom, sú bezúročné a bez poplatkov.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 8.142,72 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,78%.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/77/2024
1.Žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2024 v znení zmeny žaloby pripustenej uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 30.01.2025 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že :
- úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2015 je bezúročný a bez
poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.968,59 eur titulom bezdôvodného obohatenia,
- úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015 je bezúročný a bez

poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.264,65 eur titulom bezdôvodného obohatenia
(potom späťvzaté o 2,09 eur),- úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2015 je bezúročný a bez
poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.260,70 eur titulom bezdôvodného obohatenia
(potom späťvzaté o 2,71 eur),

- úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2015 je bezúročný a bez
poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.178,73 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako banka a žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorili :
- dňa 27.07.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany

žalovaného žalobkyni poskytnuté peňažne prostriedky vo výške 2500,- eur. Výška mesačnej splátky
bola 53,24 eur, dátum prvej splátky 15.09.2015, počet mesačných splátok 96 a celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť 5109,12 eur. RPMN 22,14%, odplata 19,90%. Žalobkyňa do dňa podania žaloby
poukázala na účet žalovaného plnenie súhrne v sume 5.413,54 eur,
- dňa 21.10.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany
žalovaného žalobkyni poskytnuté peňažne prostriedky vo výške 1900 ,- eur. Výška mesačnej splátky

bola 44,65 eur, dátum prvej splátky 20.12.2015, počet mesačných splátok 84 a celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť 3746,9 eur, RPMN 23,67%, odplata 20,86%. Žalobkyňa do dňa podania žaloby
poukázala na účet žalovaného plnenie súhrne v sume 4.164,95 eur,
- dňa 25.11.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany
žalovaného žalobkyni poskytnuté peňažne prostriedky vo výške 1 900,- eur. Výška mesačnej splátky

44,54 eur, dátum prvej splátky 20.01.2016, počet mesačných splátok 84 a celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť 3.739,15 eur, RPMN 23,67%, odplata 20,86%. Žalobkyňa do dňa podania žaloby
poukázala na účet žalovanej plnenie súhrne v sume 4.160,70 eur,
- dňa 21.12.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany
žalovanéhožalobkyniposkytnutépeňažneprostriedkyvovýške700,-eur.Výškamesačnejsplátky16,46

eur, dátum prvej splátky 20.02.2016, počet mesačných splátok 84 a celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 1.379,95 eur, RPMN 23,67%, odplata 20,86%. Žalobkyňa do dňa podania žaloby poukázala na
účet žalovanej plnenie súhrne v sume 1.655,52 eur.

3. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že vzťahy z uvedených zmlúv sú vzťahmi spotrebiteľskými, keďže žalovaný

ich uzatváral vrámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná zmluvy uzatvárala za účelom získania
finančných prostriedkov výlučne na súkromné účely – chod domácnosti. Žalobkyňa poukázala na
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úpravy spotrebiteľských zmlúv a zákona č.
129/2010 Z.z.. Dohodu o výške odplaty v uvedených zmluvách v miere takmer 100% z poskytnutých
finančných prostriedkov považovala za rozpornú s dobrými mravmi a táto spôsobuje podľa nej

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetné
zmluvy o úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné
zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími
ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa
odplaty za poskytnutie úveru. Odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň pri úrokovej sadzbe –

19,9 - 20,8 % a RPMN – 23,79 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v rozpore so zákonom, ako
i s dobrými mravmi. Namietala tiež to, že žalovaný pred poskytnutím úverov neskúmal jej bonitu. V
zmluve ani neboli uvedené príjmy dlžníčky /priemerný príjem žalobkyne - za posledných 6 mesiacov
pred uzavretím zmluvy (478,71 eur) a v zmluvách nie sú uvedené ani výdavky . Po odpočte životného

minima pre dospelú osobu, ktoré v čase poskytnutia úverov predstavovalo 198,08 eur a pre dve
maloleté osoby vo výške 2 x 90,42 eur a mesačných splátok úveru – PROFI Credit- 151,78 eur
zvyšná časť nebola postačujúca na mesačnú splátku, nakoľko po odpočte týchto položiek už sa
žalobkyňa dostala do mínusu (52,29 eur) a mala za to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou.
Vychádzajúc z uvedeného mala žalobkyňa za to, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov a žiadala aj

vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu súčtu plnení zaplatených ňou nad rámec istiny poskytnutého
úveru, keďže z jednotlivých úverov mal žalovaný nárok len na zaplatenie poskytnutej istiny úveru bez
akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

4. V ďalšom konaní žalobkyňa doplnila, že v súvislosti s úverom č. XXXXXXXXXX, vyčerpala istinu

2.500,- eur a uhradila 5.468,59 eur, preto požadované bezdôvodné obohatenie je 2.968,59 eur,
v súvislosti s úverom č. XXXXXXXXXX, vyčerpala istinu 1.900,- eur a uhradila 4.162,56 eur, preto
požadované bezdôvodné obohatenie je 2.262,56 eur, v súvislosti s úverom č. XXXXXXXXXX, vyčerpala
istinu 1.900,- eur a uhradila 4.157,99 eur, preto požadované bezdôvodné obohatenie je 2.257,99eur, v súvislosti s úverom č. XXXXXXXXXX, vyčerpala istinu 700,- eur a uhradila 1.858,82 eur,
preto požadované bezdôvodné obohatenie je vo výsledku 1.178,73 eur. Žalobkyňa tvrdila, že úvery
dosplácala, lebo jej chodili upomienky. V čase poskytnutie úverov mala dva úvery z ProfiCredit zo

dňa 20.01.2015 a 20.04.2015. Poukazovala tiež na to, že RPMN uvádzaná v zmluvách bola viac
než dvojnásobná oproti priemernej hodnote RPMN. Zdôraznila, že zástupca zastupuje žalobkyňu ako
občianske združenie a nezastupuje ju mediátor ako fyzická osoba. Žalobkyňa vyhlásila, že riadne
splnomocnila na zastupovanie v tomto konaní občianske združenie, ktoré udelené plnomocenstvo od nej
prijalo.Čosatýka impulzunato,abyžalobkyňapodalatútožalobu,začalosato,keďjejprišlooznámenie

od žalovaného úveru s koncovým č. XXXX, aby si pred splatnosťou poslednej splátky zabezpečila na
účte dostatok finančných prostriedkov. Oznámili jej, že dlží zo 700,-eur úveru ešte 392,09 eur a to po 6
či 7 rokoch splácania. Poučili ju, že ak by nebola schopná túto sumu zaplatiť naraz, že môže prísť do
banky a že jej to rozložia. Ona nemala na splácanie úverov trvalý príkaz. Banka si automaticky sťahovala
splátku z účtu. Táto výzva bola z 25.12.2022 a splatnosť poslednej splátky 392,-eur bola do 20.01.2023.
Tak po novom roku 2023 išla do banky a tam požiadala o to rozloženie splátky a tak to dosplácala. Na

základe toho listu z banky sa nad tým zamýšľala, že po 6, 7 rokoch splácania ešte dlží 392,-eur, tak si
našla p. A., oslovila ho, poslala mu všetky zmluvy a on jej oznámil, že by bolo dobré podať žalobu, lebo
je tam za tie roky bezdôvodné obohatenie. Poslal jej dohodu o zastupovaní na podpis a podali žalobu.
Ona už viedla spor o vydanie bezdôvodného obohatenia s Proficreditom, výsledkom ktorého bolo, že
jej suma bola vrátená, bolo to v roku 2018.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žaloba je šikanózna a prestavuje neúplný kompilát
nesúrodých tvrdení, všeobecných domnienok a poukazov na nesúvisiace právne predpisy, a teda nejde
o riadnu žalobu spôsobilú na prejednanie. Mal za to, že súd mal žalobkyňu vyzývať na odstránenie vád
žalobypostupompodľa§129CSP,keďžežalobanemánáležitosti,jeneurčitáanezrozumiteľná,čobráni

tomu, aby sa k nej relevantne vyjadroval. Z obsahu žaloby podľa žalovaného nie je identifikované, o ktorý
úver ide, kedy, a kým bol poskytnutý, s akým predmetom a na základe akej zmluvy, keď nie sú uvedení
jej účastníci. Účastník nebol označený v petite individualizačnými znakmi a zmlúv s konkrétnym číslom
môže byť značené množstvo. Namietal, že neboli pripojené zmluvy k žalobe. Namietal, že žalobkyňa
v zmluve uviedla len jej plnenia v súčte a neoznačila a nepredložila dôkazné prostriedky. Namietal,

že si žalobkyňa nesplnila ani povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. Vo vzťahu k určovacím
nárokom namietal, že táto otázka je predbežnou otázkou vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žalovaného
plnenia, namietal ich procesnú prípustnosť, keďže nemožno žalovať na určenie, ak je možné žalovať na
plnenie. Podľa žalovaného žalobkyňa netvrdí, čo má byť bezdôvodným obohatením, neuvádza žiadne
konkrétne plnenia. Nestačí uvádzať celkovú sumu, ak plnenie žalobkyne predstavujú viacero plnení

realizovaných viacerými platbami. Vo vzťahu ku každej platbe je podľa žalovaného povinná žalobkyňa
uviesť, kedy a koľko zaplatila a z akého titulu. Plnenia neboli špecifikované (kto, kedy, koľko plnil,
aká časť plnenia má byť bezdôvodným obohatením a kto sa mal bezdôvodne obohatiť). Nie je jasné,
či žalované sumy sú najmladšie alebo najstaršie plnenia, či je to časť nejakých plnení alebo či ide
o plnenia vykonané žalobkyňou. Vzniesol tiež námietku premlčania akéhokoľvek práva, na základe

ktoréhožalobkyňasiuplatňujesvojnároknazaplatenieanámietkumiestnejpríslušnostisúdu,ktorévšak
nijako bližšie už neodôvodnil. Namietal vo všeobecnosti, že mu zo strany žalobkyne nebolo hradené
nič. Popieral, že by žalovaný pri posudzovaní bonity nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď
táto bola skúmaná a navyše žalobkyňa úvery splácala, tak zjavne ich splácať bola schopná. Žalovaný
ďalej namietal zastúpenie žalobkyne, keď štatutár občianskeho združenia zastupujúceho žalobkyňu

je aj mediátorom a mal za to, že ide o zastretý výkon podnikateľskej činnosti a nie o výkon činnosti
občianskeho združenia, čo je v rozpore so zákonom, pretože ide o poskytovanie právnych služieb
pod zámienkou mediácie bez príslušného oprávnenia. Takisto mal za to, že zástupca žalobkyne nie je
zjavne odborne spôsobilý žalobkyňu zastupovať a že ich záujmy sú vo vzájomnom rozpore Namietal
doručenie listín predložených žalobkyňou a namietol z opatrnosti pravosť a správnosť každej jednej

listiny, ktorá bola súdu zo strany žalobkyne doručená a tiež namietal, že neboli predložené včas
zmluvy o úvere ale ani jej súčasti – obchodné podmienky či sadzobník. Namietal tiež nepredloženie
amortizačných tabuliek. Okrem toho žalobkyňa ani netvrdila a nepreukázala, že by plnila svoj dlh riadne
a včas. Ak bola v omeškaní, tak svojimi plneniami, plnila aj sankčné nároky, a preto matematické
operácie žalobkyne založené na údajnom riadnom plnení, nemajú opodstatnenie a tiež namietal, že

boli predložené len kópie listín, ktorých pravosť požadoval preukázať originálom. Namietol pripustenie
zmeny žaloby a poukazoval na skutočnosť, že vo vzťahu k zmene alebo doplneniu skutkových tvrdení,
ktoré neboli uvedené v žalobe, je potrebné tiež návrh na zmenu žaloby, inak na ne nemožno prihliadať.
Namietal, že súd navádza žalobkyňu na to, čo má v konaní tvrdiť a navrhovať aj to, že súd vyzvalžalobkyňu na doplnenie skutkových tvrdení, čo sa vylučuje, ak súd mal za to, že žaloba bola riadne
a nemala vady. Takisto namietal, že sa v danom prípade nemôže použiť objektívna premlčacia doba
ako pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Všetky náležitosti zmlúv boli uvedené tak, ako mali

byť. Zdôrazňoval, že žalovaný je pod dohľadom NBS, a preto považoval za neprípustné, aby spätne
akékoľvek postupy, odobrené týmto regulátorom, súd vyhodnotil ako nesprávne. Takisto namietal
spôsob, akým zákonodarca upravil vo vnútroštátnom práve otázku parametrov odplaty. Takisto namietal,
že žalobkyňou tvrdený záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nestal splatným, pretože
žaloba, ktorá mu bola doručená, nebola perfektná a nárok v nej uplatnený nebol dostatočne určito

vymedzený, keďže nie je možné z nej určiť, o ktorý záväzok ide. Vo vzťahu k odplate uvedenej
v jednotlivých zmluvách poukazoval žalovaný na to, že spôsob, akým žalobkyňa posudzuje prípustnosť
jej výšky, je nesprávny a v žiadnom prípade neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN. Vytýkal, že
súd nemá skúmať absolútnu neplatnosť zmlúv nad rámec skutkových tvrdení, pričom bezúročnosť
a bezpoplatkovosť vo svojej podstate je absolútnou neplatnosťou v časti úrokov a poplatkov. Žalobkyňa
neopísala kontraktačný proces, je zrejmé, že zmluva bola uzavretá na diaľku cez internet banking, ale

nie je zrejmé konkrétne ako, teda čo, kedy, s akým obsahom zadávala, ak táto zmluva bola uzatvorená.
K otázke návrhu a prijatia návrhu zmluvy poukazoval na potrebu rozlíšenia podstatnej a nepodstatnej
zmeny, keď prijatie návrhu so zmenami spája zákon s následkami len v prípade, že zmeny sa týkajú
podstatných náležitostí zmlúv. Takýmito náležitosťami, ktorých sa majú týkať zmeny v podstatných
náležitostiach však nie sú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z potvrdenia

zmluvy vyplýva, že návrh bol akceptovaný. V praxi to funguje v tomto prípade tak, že je daný podnet,
pozvánka na návrh, v ktorej existuje istý čas a v rámci tohto časového obdobia sa budúci dlžník môže
rozhodnúť o tom, či pozvánku na návrh sa rozhodne podpísať alebo nie. Ak sa rozhodne, že áno, vykoná
on návrh vo vzťahu k banke, no medzi podnetom na návrh a vykonaním návrhu je často aj 15 či 30 dní.
Konštrukcia stanovená zákonom pre výpočet RPMN však musí reagovať na toto časové oneskorenie,

keďže pre jeho výpočet je rozhodujúci každý deň. Z tohto dôvodu nie je reálne, aby údaje v návrhu a v
potvrdení,resp.vpodnetenanávrh,bolizhodné.Navyšetonemážiadennegatívnyvplyvnaspotrebiteľa
ak RPMN je upravená v jej prospech. Toto oneskorenie má vplyv aj na konečnú výšku poskytovaného
úveru, navyše to ani nie je podstatná náležitosť zmluvy o úvere, keďže je ňou len záväzok veriteľa
poskytnúť úver dlžníkovi a navyše je uvedená výška úveru len maximálnou výškou a nie konkrétne

poskytovanouvýškouúveru.ÚdajeakoRPMN,čicelkováčiastkaspojenásúveromniesúanináležitosti,
ktoré by boli výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami, keďže stanovuje verejnoprávny predpis
spôsob, akým sa tieto vypočítavajú. Úrok si dohodnúť je možné, RPMN však nie a rovnako tak ani výška
úroku nie je podstatná náležitosť zmluvy o úvere.

6. Podanie žalobkyne zo dňa 16.12.2014 (č.l.134) v spojení s jej vyjadrením na pojednávaní dňa
30.01.2025 súd posúdil v časti o zaplatenie sumy 2,09 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015 a v časti o zaplatenie sumy 2,71
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 25.11.2015 ako čiastočné späťvzatie žaloby. Pri úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015

sa totiž žalobkyňa v žalobe domáhala sumy 2.264,65 eur a následne už len sumy 2.262,56 eur, teda
o 2,09 eur menej. Pri úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2015 sa totiž žalobkyňa v žalobe domáhala
sumy 2.260,70 eur a následne už len sumy 2.257,99 eur, teda o 2,71 eur menej. Súd preto rozhodol
o čiastočnom späťvzatí žaloby prvým výrokom rozsudku.

7. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu
späť.

8. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. S poukazom na tento dispozitívny úkon žalobkyne spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti

o zaplatenie sumy 2,09 eur a 2,71 eur, súd prvým výrokom tohto rozsudku konanie v dotknutej časti
zastavil. Žalovaný neprejavil zo žiadnych dôvodov nesúhlas s čiastočným späťvzatím v tejto časti.

11. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav :12. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa
navrhla žalovanému uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol

poskytnutýúvervsume2.500,-eur,ktorýbysazaviazalasplácaťvsplátkachpo53,75eurmesačnevždy
k 15.dňu v mesiaci, v počte 96 splátok. RPMN bola uvedená 22,17%, celková čiastka spojená s úverom
v sume 5.142,87 eur. Odplata bola uvedená vo výške 19,9%, úroková sadzba 19,9% ročne. V liste
zo dňa 27.07.2015 nazvanom ako potvrdenie o uzatvorení zmluvy sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ
potvrdzuje, že akceptáciou návrhu žalobkyne došlo dňa 27.07.2015 k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX s parametrami nasledovne: výška úveru 2.500,- eur, výška splátky 53,24 eur
mesačne splatná k 15.dňu v mesiaci, počet splátok 96, RPMN 22,14%, odplata 19,90%, úrok 19,90%,
celková čiastka spojená s úverom 5.109,12 eur. Dodatkom k zmluve zo dňa 01.08.2023 bola dohodnutá
konečná splatnosť upravená na deň 15.02.2024.

13. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému

uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol poskytnutý úver
v sume 2.500,- eur, ktorý by sa zaviazala splácať v splátkach po 47,74 eur mesačne vždy k 20. dňu
v mesiaci, v počte 84 splátok. RPMN bola uvedená 15,27 %, celková čiastka spojená s úverom
v sume 4.008,86 eur. Odplata bola uvedená vo výške 13,68%, úroková sadzba 12,90% ročne. V liste
zo dňa 21.10.2015 nazvanom ako potvrdenie o uzatvorení zmluvy sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ

potvrdzuje, že akceptáciou návrhu žalobkyne došlo dňa 21.10.2025 k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX s parametrami nasledovne: výška úveru 1.900,- eur, výška splátky 44,65 eur
mesačne splatná k 20. dňu v mesiaci, počet splátok 84, RPMN 23,67%, odplata 20,86%, úrok 19,90%,
celková čiastka spojená s úverom 3.746,90 eur. Dodatkom k zmluve zo dňa 02.11.2022 bola dohodnutá
konečná splatnosť upravená na deň 20.07.2023.

14. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému
uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol poskytnutý úver
v sume 1.900,- eur, ktorý by sa zaviazala splácať v splátkach po 44,66 eur mesačne vždy k 20. dňu
v mesiaci, v počte 84 splátok. RPMN bola uvedená 23,79 %, celková čiastka spojená s úverom v sume

3.748,67 eur. Odplata bola uvedená vo výške 20,86%, úroková sadzba 19,90% ročne. V liste zo dňa
25.11.2015nazvanomakopotvrdenieouzatvorenízmluvysauvádza,žežalovanýakoveriteľpotvrdzuje,
že akceptáciou návrhu žalobkyne došlo dňa 25.11.2015 k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX s parametrami nasledovne: výška úveru 1.900,- eur, výška splátky 44,54 eur mesačne
splatná k 20. dňu v mesiaci, počet splátok 84, RPMN 23,68%, odplata 20,86%, úrok 19,90%, celková

čiastka spojená s úverom 3.739,15 eur. Dodatkom k zmluve zo dňa 08.12.2022 bola dohodnutá konečná
splatnosť upravená na deň 20.07.2023.
15. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému
uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol poskytnutý úver
v sume 700,- eur, ktorý by sa zaviazala splácať v splátkach po 16,52 eur mesačne vždy k 20. dňu

v mesiaci, v počte 84 splátok. RPMN bola uvedená 23,73 %, celková čiastka spojená s úverom
v sume 1.385,44 eur. Odplata bola uvedená vo výške 20,85%, úroková sadzba 19,90% ročne. V liste
zo dňa 21.12.2015 nazvanom ako potvrdenie o uzatvorení zmluvy sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ
potvrdzuje, že akceptáciou návrhu žalobkyne došlo dňa 21.12.2015 k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom
úvere č. 508189244 s parametrami nasledovne: výška úveru 700,- eur, výška splátky 16,46 eur mesačne

splatná k 20. dňu v mesiaci, počet splátok 84, RPMN 23,68%, odplata 20,86%, úrok 19,90%, celková
čiastka spojená s úverom 1.379,95 eur. Dodatkom k zmluve zo dňa 11.01.2023 bola dohodnutá konečná
splatnosť upravená na deň 20.12.2024.

16. Žalobkyňa ďalej predložila svoje výplatné pásky za obdobie od januára 2015 do decembra 2015

vystavene spol. FIMAD, s.r.o., z ktorých vyplýva, že jej v danom období bolo na účet mesačne
vyplácaných v priemere 414,74 eur a tiež to, že v mesiacoch september až december 2015 jej boli
vykonávaná dve zrážky zo mzdy titulom dvoch pôžičiek od spol. Profi Credit Slovakia, s.r.o., vo vzťahu
ktorým bolo zistené, že na tunajšom súde žalobkyňa viedla konanie voči uvedenej spoločnosti o vydanie
bezdôvodného obohatenia pod sp.zn. 17Csp/34/2018.

17. Zákonné ustanovenia:Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv (ďalej len „Občiansky
zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia zmlúv (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)odplatu podľa osobitných predpisov,
file_0.png

file_1.wmf

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

file_2.png

file_3.wmf

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
file_4.png

file_5.wmf

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
file_6.png

file_7.wmf

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
file_8.png

file_9.wmf

s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
file_10.png

file_11.wmf

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
file_12.png

file_13.wmf

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
file_14.png

file_15.wmf

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
file_16.png

file_17.wmf

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

file_18.png

file_19.wmf

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

Podľa § 11 ods. 2 zákona, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený

telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa§44ods.2Občianskehozákonníka,Prijatienávrhu,ktoréobsahujedodatky,výhrady,obmedzenia

alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a
ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodnéhoobohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

18. Vo vzťahu k uvedeným štyrom zmluvám súd konštatuje, že žalovaný pri ich uzatváraní konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako banka. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako
spotrebiteľka, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala
v rámci svojho podnikania, či povolania a zmluvy uzatvárala za účelom osobnej spotreby. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. a dospel k záveru, že záväzkové vzťahy, ktorý vznikli medzi účastníkmi uvedených zmlúv, sú
vzťahmi občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona, ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

19. Súd mal preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom došlo
k uzavretiu zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2015, č. XXXXXXXXXX

zo dňa 21.10.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2015.
Nebolo sporné, že zmluvy boli uzatvorené na diaľku prostredníctvom prostriedkov elektronickej
komunikácie, keď žalobkyňa uvádzala, že zmluvy uzatvorila cez internetbanking a žalovaný uvedenú
skutočnosť potvrdil a doplnil o informáciu o spôsobe uzatvorenia zmlúv (ponuka na návrh, návrh klienta,
prijatie bankou). V danom prípade je možné identifikovať subjekty, ktoré úkony učinili, čo vyplýva aj

z obsahu návrhu a prijatia návrhu. Súd preskúmal predložené zmluvu o spotrebiteľskom úvere (každá
pozostávajúca z návrhu a prijatia návrhu) a konštatuje nasledovné:

20. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa
navrhla žalovanému uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol

poskytnutý úver v sume 2.500,- eur, okrem iného s uvedením výšky splátky 53,75 eur mesačne, RPMN
22,17% a celkovej čiastky spojenej s úverom 5.142,87 eur. V liste zo dňa 27.07.2015 nazvanom ako
potvrdenie o uzatvorení zmluvy sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ potvrdzuje, že akceptáciou návrhu
žalobkyne došlo k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 2.500,- eur,
s výškou splátky 53,24 eur mesačne, RPMN 22,14%, celkovou čiastkou spojenou s úverom 5.109,12

eur.

21. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému
uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol poskytnutý úver
vsume2.500,-eur,okreminéhosuvedenímvýškysplátky47,74eurmesačne,RPMN15,27%,celkovou

čiastkou spojenou s úverom v sume 4.008,86 eur, odplatou 13,68%, úrokovou sadzbou 12,90% ročne.
V liste zo dňa 21.10.2015 nazvanom ako potvrdenie o uzatvorení zmluvy sa uvádza, že žalovaný
ako veriteľ potvrdzuje, že akceptáciou návrhu žalobkyne došlo dňa 21.10.2025 k uzatvoreniu zmluvy
o splátkovom úvere č. 5079000910 s výškou úveru 1.900,- eur, výškou splátky 44,65 eur mesačne,
RPMN23,67%,odplatou20,86%,úrokom19,90%ročne,celkovoučiastkouspojenousúverom3.746,90

eur.

22. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému
uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol poskytnutý úver
v sume 1.900,- eur, okrem iného s uvedením splátky 44,66 eur mesačne, RPMN 23,79 %, celkovou

čiastkou spojenou s úverom v sume 3.748,67 eur. V liste zo dňa 25.11.2015 nazvanom ako potvrdenie
o uzatvorení zmluvy sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ potvrdzuje, že akceptáciou návrhu žalobkyne
došlo dňa 25.11.2015 k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 1.900,-
eur, výškou splátky 44,54 eur mesačne, RPMN 23,68%, celkovou čiastkou spojenou s úverom 3.739,15
eur.

23. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému
uzavretie zmluvy o splátkovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by jej bol poskytnutý úver
v sume 700,- eur, okrem iného s uvedením splátky 16,52 eur mesačne, RPMN 23,73 %, celkovou
čiastkouspojenousúveromvsume1.385,44eur,odplatou 20,85%.Vlistezodňa21.12.2015nazvanom

ako potvrdenie o uzatvorení zmluvy sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ potvrdzuje, že akceptáciou
návrhu žalobkyne došlo dňa 21.12.2015 k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX s
výškou úveru 700,- eur, výškou splátky 16,46 eur mesačne, RPMN 23,68%, odplatou 20,86%, celkovou
čiastkou spojenou s úverom 1.379,95 eur.24. Návrhy žalobkyne (listiny označené ako návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere –
spotrebiteľský úver) sa považujú za písomný návrh na uzatvorenie zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Následne žalobca
úver schválil, ale v časti údajov o úvere uviedol iné parametre jednotlivých úverov:
- pri č. XXXXXXXXXX sa zmena oproti návrhu žalobkyne týkala výšky mesačnej splátky, výšky RPMN

a výšky celkovej čiastky spojenej s úverom,
- č. XXXXXXXXXX sa zmena oproti návrhu žalobkyne týkala výšky úveru, výšky mesačnej splátky, výšky
úrokovej sadzby, výšky RPMN, výšky odplaty a výšky celkovej čiastky spojenej s úverom,
- pri č. XXXXXXXXXX sa zmena oproti návrhu žalobkyne týkala výšky mesačnej splátky, výšky RPMN
a výšky celkovej čiastky spojenej s úverom,
- pri č. XXXXXXXXXX sa zmena oproti návrhu žalobkyne týkala výšky mesačnej splátky, výšky RPMN,

výšky odplaty a výšky celkovej čiastky spojenej s úverom.
25. Teda možno konštatovať, že čo sa týka povinných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona - výška úveru (len pri úvere č. XXXXXXXXXX), písm. i/ zákona -
úroková sadzba (len pri úvere č. XXXXXXXXXX), písm. j/ zákona – odplata (pri úvere č. XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX), k/ RPMN a celková čiastka spojená s úverom (pri všetkých štyroch úveroch), písm.

l/ zákona – výška mesačnej splátky (pri všetkých štyroch úveroch), vzhľadom na to, že veriteľ uviedol
iné, než žalobkyňou navrhované parametre, náležitosti úveru, nedošlo k riadnej písomnej dohode
o týchto parametroch úveru. Schválenie úveru veriteľom- žalovaným ( potvrdenie o uzavretí zmluvy)
totiž predstavuje v časti údajov o výške úveru (len pri úvere č. XXXXXXXXXX), výške úrokovej sadzby
(len pri úvere č. XXXXXXXXXX), výške odplaty (pri úvere č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX), výške

splátky, výške RPMN a celkovej čiastke spojenej s úverom (pri všetkých štyroch úveroch) prijatie
návrhu, ktoré obsahuje zmeny (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto prijatie návrhu so zmenou
v uvedených častiach je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, pretože podľa
tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tým, že žalovaný ako veriteľ síce schválil úvery,

ale so zmenenými obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanými v zmysle
§ 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., takéto schválenie so zmenami je odmietnutím návrhu žalobkyne
v dotknutých častiach a považuje sa za nový návrh, ktorý opätovne vyžaduje písomné schválenie zo
strany dlžníka – žalobkyne. Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej výšky úveru, úroku, odplaty,
splátok, RPMN a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom zo strany žalobkyne už následne písomne

nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne dohodli tieto náležitosti zmluvy a že by
ich zmluvy riadne ako obligatórne náležitosti aj písomne obsahovali. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
je obligatórne písomná (§ 9 ods. 1 zákona), a teda všetky náležitosti vyžadované zákonom v § 9 ods.
2 zákona musia byť jednoznačne písomne dohodnuté a v zmluve písomne zakotvené. Nestačí, ak
sa na nich strany dohodnú ústne, resp. ak došlo k prijatiu žalovaným zmenných náležitostí zmlúv zo

strany žalobkyne konkludentne (napr. tým, že žalobkyňa čerpala úvery a tieto splácala). Teda ani prejav
žalobkyne, ktorým začala čerpať úvery, nenahrádza písomnú akceptáciu zmeny návrhu na uzavretie
týchto úverových zmlúv. Takéto povinné náležitosti, ak majú byť v zmysle zákona riadne súčasťou
písomných zmlúv, potom musia byť riadne písomne dojednané obomi zmluvnými stranami. Súd dospel
k záveru, že v predošlom odseku uvedené náležitosti jednotlivých zmlúv, ktoré boli v prijatí návrhu

žalovaným zmenené, ale následne už neboli žalobkyňou takto zmenené parametre úveru písomne
prijaté, zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne neobsahovali. Absencia týchto náležitostí má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť všetkých úverov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s písm.
b/ zák.č. 129/2010 Z.z., keďže zmeny sa týkali takých náležitostí, ktorých absencia v písomnej forme
v každom jednotlivom prípade spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

26. Súd pri tomto konštatovaní vychádzal z toho, že všetky náležitosti, ktorých absenciu súd uzavrel
v predošlom odseku, majú byť záväzné a riadne vymedzené a pre spotrebiteľa majú byť jednoznačné,
zvlášť, ak sa jedná o také náležitosti ako je výška poskytovaného úveru či výška úroku (ktorá bola
jednostrannezmenenápriúvereč.XXXXXXXXXX),aleajvýškaodplaty,RPMNčivýškacelkovejčiastky,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak spotrebiteľ disponuje návrhom zmluvy s určitým údajom ohľadom
týchto náležitostí a potom obdrží potvrdenie od banky s uvedením celkom iných náležitostí, potom podľa
názoru súdu spotrebiteľ môže byť v nejasnom postavení ohľadom takých náležitostí úveru, ktoré majú
vplyv na posúdenie rozsahu jeho úverového záväzku voči banke. O to viac preto podľa názoru súduje nutné vyžadovať konkrétne a nepochybné písomné vymedzenie týchto náležitostí, ku ktorému však
z vyššie uvedených dôvodov nedošlo. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že výška RPMN nie je
výsledkom dohody, ale určuje ju výpočet vzorcom, súd uvádza, že údaj o RPMN (tak ako aj všetky

ostatné náležitosti) v zmluve má byť uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho správnosti
v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to predovšetkým z pohľadu právnej istoty spotrebiteľa,
ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť sa rozhodnúť, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzavrie alebo nie. V tejto súvislosti preto neobstojí námietka, že RPMN nemôže byť predmetom dohody
a že jej výpočet je konkrétne určený. Jej výška musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v

čase vzniku dohody. Ako zákonom požadovaný údaj nemôže byť potom menený jednostranným úkonom
veriteľa. Ak žalovaný poukazoval na špecifický spôsob uzatvárania zmlúv na diaľku v tom zmysle, že
banka dáva klientom pozvánku na návrh, následne klient podá banke návrh a banka ho prijíma, čo trvá
istý čas, a preto dochádza k medzičasom k zmenám parametrov úveru, súd rozumie takémuto spôsobu
uzatvárania zmlúv, ale to nič nemení na tom, že ust. § 43a ods. 1 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje to, aby návrh a prijatie návrhu boli zhodné bez podstatných zmien a doplnkov, a to bez ohľadu

na to, kedy sa klient banky rozhodne na pozvanie k návrhu reagovať, teda bez ohľadu na to, kedy návrh
na uzavretie zmluvy banke podá. Rozhodujúce je nie to, čo je uvedené v pozvánke na návrh, ale to
čo je uvedené v návrhu žalobkyne ako klienta a v prijatí návrhu žalovaným ako bankou a či je možné
po porovnaní týchto dvoch právnych úkonov dospieť k záveru, že medzi zmluvnými stranami došlo
písomne k zhodným prejavom vôle a ustáleniu všetkých tých parametrov, ktoré osobitný zákon v zmluve

o spotrebiteľskom úvere vyžaduje. Takisto súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že ak prijatie návrhu
obsahuje zmeny ohľadom náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných v § 9 ods. 2 zákona,
tak že sa nejedná o situáciu predpokladanú v § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď táto situácia
podľa žalovaného dopadá len na prípady, ak nedošlo k zhode na všetkých esenciálnych náležitostiach
pre konkrétny zmluvný typ. Súd však neuzavrel, že sporné zmluvy o úvere vôbec platne nevznikli a ani

ich neposúdil ako neplatné. V danom prípade zmluvy o úvere existujú, akurát nie je v nich učinené
zadosť osobitným požiadavkám na tento typ zmlúv vyžadovaným v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. (tj.
písomné jednoznačné uvedenie všetkých povinných náležitostí vyžadovaných osobitných predpisom),
čo má v zmysle § 11 tohto zákona za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (a nie neplatnosť
zmlúv ako takých). Napokon ak žalovaný namietal, že súd sa týmto posúdením pustil do preskúmavania

zmlúv nad rámec skutkových tvrdení žalobkyne, ani s týmto sa súd nestotožnil. V prvom rade žalobkyňa
v žalobe poukazovala na ust. § 9 ods. 2 písm. j/ vyžadujúcu RPMN a poukazovala na následok z toho
plynúci podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., rovnako tak namietala odplatu. Už týmto vymedzila
svoj nesúhlas s tým, ako je uvedená odplata a RPMN, a teda nie je pravda, že by sa súd celkom
bez toho, aby žalobkyňa poukazovala na náležitosti, pustil do skúmania toho, či zmluvy majú alebo

nemajú náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 cit. zákona. Okrem toho súd uvádza, že v spotrebiteľskom
spore, aj napríklad v prípade, ak je žalovaným spotrebiteľ a žaluje ho veriteľ a žalovaný je pasívny
(a nenamieta vôbec nič), je súd povolaný skúmať vždy dodržanie predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa, a teda nepochybne okrem ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. zákona č. 129/2010
Z.z. a súd nemohol rezignovať na túto povinnosť ani v tomto spore. Ak by aj súd teoreticky vychádzal

z tvrdenia žalovaného, že bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru je čiastočná absolútna neplatnosť
zmluvy, tak súd poukazuje na fakt, že potom absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo
zo zákona, a to od začiatku ( ex tuc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd
prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu. Účastník v takomto prípade nemusí
tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej

neplatnosti. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu za predpokladu, že sa o dôvode
neplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu
uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom (napr. rozhodnutie NSSR sp.zn.
1Mcdo/12/2010 z 30.01.2013). V danom prípade potom takýto nedostatok v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti vyplynul procesne korektne zo žalobkyňou predložených dôkazov (návrhu zmluvy

a prijatia návrhu). Súd je napokon v zmysle § 191 ods. 1 CSP povinný prihliadnuť na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, a preto nepochybne taký nedostatok, ktorý v konaní z listín vyšiel najavo, súd nemohol
opomenúť. Súd pritom už na prvom pojednávaní stranám predniesol svoj predbežný právny záver
zhodný so záverom, ktorý súd odôvodňuje v tomto rozsudku, a teda stranám dal možnosť reagovať
na tieto úvahy súdu, dokonca zopakoval toto posúdenie na požiadanie žalovaného ešte aj na druhom

pojednávaní. Žalovaný sa pritom k tomuto problému rozsiahlo vyjadril. Súd má za to, že tento záver
pre strany z tohto dôvodu nemôže byť prekvapivý a súd im vytvoril dostatočný priestor na to, aby
k uvedenému argumentovali.27. Čo sa týka argumentov žalobkyne o tom, že by úvery mali byť bezúročné a bez poplatkov aj podľa §
11 ods. 2 zákona, a teda z dôvodu hrubého porušenia povinnosti žalovaného skúmať bonitu s odbornou
starostlivosťou (bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo

bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver), s týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Je síce pravda, že
žalobkyňa mala v čase poskytnutia uvedených 4 úverov už dva skoršie úvery z Profi Credit Slovakia,
s.r.o., ktoré zrejme riadne nesplácala, keď jej boli podľa výplatných pások preukázateľne realizované
zrážky zo mzdy v prospech tohto veriteľa. Tu však treba zobrať do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa

všetky štyri úvery dosplácala do konca, nebola ani pre jeden z nich vyhlásená predčasná splatnosť
úveru z dôvodu, že by bola v omeškaní so splácaním, z čoho nepochybne možno vyvodiť, že úvery boli
v jej možnostiach. Ak ich dosplácala bez omeškania, potom zrejme bola pre ich zaplatenie dostatočne
bonitná. Okrem toho, nebolo sporné tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala u žalovaného aj bežný
účet, čo napokon vyplýva aj z výpisov z bežného účtu žalobkyne založeného u žalovaného, resp. aj
z označenia čísla účtov v samotných návrhoch a prijatiach návrhov, kde sa uvádza účet žalobkyne

s označením banky 0900, ktoré patrí žalovanému. Žalovaný teda minimálne z obratov na účte mohol
a nepochybne mal vedomosť o tom, aké debetné a kreditné transakcie žalobkyňa v danom čase realizuje
a aká je jej platobná schopnosť a bilancia. V danom prípade, najmä s prihliadnutím na to, že žalobkyňa
bola schopná úvery splácať od roku 2015 prakticky až do roku 2024, nič nenasvedčuje tomu, že by
žalovaný hrubo porušil svoju povinnosť skúmať bonitu žalobkyne s odbornou starostlivosťou. Pričom

len takéto hrubé porušenie povinnosti má za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úverov a ak
takáto intenzita hrubého porušenia nebola dosiahnutá z dôvodov vyššie uvedených, o bezúročnosti
a bez poplatkovosti úverov z tohto dôvodu nemožno uvažovať. Iné, než hrubé porušenie tejto povinnosti,
síce teoreticky možné v danom prípade je, avšak nevedie k bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru,
ale len k nemožnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úverov. Možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť

úverov však žalovaný nevyužil, a preto ak by aj potenciálne menej závažným (teda nie hrubým)
spôsobom žalovaný svoju povinnosť v tomto smere porušil, nie je možné v tomto spore z toho
vyvodiť žiaden následok. Žalovaný síce počas záverečnej reči predložil aj listiny týkajúce sa spôsobu
a rozsahu skúmania bonity žalobkyne, ale súd už dokazovanie týmito listinami nevykonal. V prvom
rade, s prihliadnutím na vyššie uvedené, keď už aj z iných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, je

možné uzavrieť, že k hrubému porušeniu povinnosti žalovaného v tomto smere nedošlo a teda úvery
nie sú z tohto dôvodu bezúročné a bez poplatkov, bolo už zbytočné ešte potvrdzovať tieto okolnosti
ďalšími listinami, ktoré by na závere súdu (ktorý je napokon na prospech žalovaného, ktorý tieto listiny
predkladal) nič nezmenili. Okrem toho súd vyhodnotil, že na tieto listiny neboli žalovaným predložené
včas, a uplatnil vo vzťahu k nim sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP, o ktorej bol

žalovanýriadnepoučený.Žalovanémuničnebránilopredložiťtietolistinyskôrakopočaszáverečnejreči,
ktorá neslúži k produkovaniu nových dôkazov. Nedostatky v skúmaní bonity pritom žalobkyňa namietala
už výslovne aj v žalobe zo dňa 08.08.2024, a teda žalovaný mal možnosť listiny na preukázanie riadneho
skúmania bonity predložiť skôr, ako dňa 27.03.2025.

28. Čo sa týka námietok žalobkyne o tom, že odplata uvedená v zmluvách má byť v rozpore s dobrými
mravmi, k tomu súd uvádza, že prípustnosť odplaty sa posudzuje výlučne postupom podľa § 1 a
§ 1a Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Podľa § 1a ods. 1 tohto nariadenia, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo

pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená

podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
V danom prípade sa teda výška odplaty uvedená v zmluvách porovná s priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. A teda ak žalobkyňa predkladala tabuľky označené ako „Súhrnné

informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami pobočkami zahraničných
bánk“, predkladala tabuľky správne. Ak žalovaný poukazoval na to, že odplatu uvedenú v zmluvách
je nutné porovnávať s tabuľkami špecifikovanými podľa druhu úverov na úvery v kategórii „od 1.500,-
eur do 6.500,- eur bez zabezpečenia“, súd konštatuje, že takéto členenie úverov sa používa iba vtabuľke označenej ako „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi“, ktorá ale v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je pre určenie najvyššej prípustnej
výšky odplaty rozhodujúca. Pri úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2025 bola uvedená odplata

19,90% (v návrhu aj prijatí návrhu zhodne), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre ostatné spotrebiteľské úvery od 5 do 10 rokov bola pre 2.
štvrťrok 2015 11,01%, dvojnásobok je 22,02%, a teda odplata dohodnutá vo výške 19,9% neprevyšuje
najvyššiu prípustnú mieru odplaty. Pri úvere č. 5079000910 zo dňa 21.10.2015 nedošlo k riadnemu
uvedeniu odplaty, ako už bolo vyššie odôvodnené, a preto bolo nadbytočné skúmať, či táto bola alebo

nebola v prípustnej výške. Ale ak by aj teoreticky súd k uvedenému pristúpil, či už by posudzoval
odplatu uvedenú v návrhu (13,68%), alebo v prijatí návrhu (20,86%), keďže priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre ostatné spotrebiteľské úvery od
5 do 10 rokov bola pre 3. štvrťrok 2015 10,97%, dvojnásobok je 21,94%, a teda ani jedna z odplát
prichádzajúcich do úvahy neprevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty. Pri úvere č. 5080632691 zo
dňa 25.11.2025 bola uvedená odplata 20,86% (v návrhu aj prijatí návrhu zhodne), priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre ostatné spotrebiteľské
úvery od 5 do 10 rokov bola pre 3. štvrťrok 2015 10,97%, dvojnásobok je 21,94%, a teda odplata
dohodnutá vo výške 20,86% neprevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty. Pri úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.12.2015 nedošlo k riadnemu uvedeniu odplaty, ako už bolo vyššie odôvodnené, a preto bolo
nadbytočnéskúmať,čitátobolaalebonebolavprípustnejvýške.Aleakbyajteoretickysúdkuvedenému

pristúpil, či už by posudzoval odplatu uvedenú v návrhu (20,85%), alebo v prijatí návrhu (20,86%), keďže
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre ostatné
spotrebiteľské úvery od 5 do 10 rokov bola pre 3. štvrťrok 2015 10,97%, dvojnásobok je 21,94%, a teda
ani jedna z odplát prichádzajúcich do úvahy neprevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty.

29. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27.07.2025, č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2015 a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2015, súd určil samostatným výrokom tieto úvery za bezúročné a bez
poplatkov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný a vyplýva priamo zo zákona,
a to konkrétne z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré bolo účinné už v čase podania

žaloby (účinné od 01.01.2018), podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou. Táto žaloba je tak procesne prípustná. Námietky žalovaného týkajúce
sa nedostatku naliehavého právneho záujmu tak nereflektujú oprávnenie žalobkyne ako spotrebiteľky
podať aj určovaciu žalobu s takým výrokom, aký zvolila vyplývajúce priamo zo zákona. Ustanovenie §

11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z je procesné a účinný zákon v prechodných ustanoveniach neupravuje
iný režim pre právne vzťahy vzniknuté pred touto zmenou, preto nie je vylúčené, aby určovacia žaloba
bola podaná aj vo vzťahu k právnym vzťahom vzniknutých pred 01.01.2018. Samozrejme, podmienky
pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru určuje hmotné právo platné v
čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Vzhľadom na to, že všetky štyri úvery sú bezúročné a bez poplatkov, žalovanému vznikol nárok na
to, aby mu žalobkyňa vrátila len istinu úverov bez úrokov a poplatkov a ak žalobkyňa istinu preplatila,
vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie nasledovne:

31. Pri úvere č. XXXXXXXXXX čerpala žalobkyňa istinu 2.500,- eur, čo nebolo sporné (časť mala byť
použitá na splatenie iného úveru a časť vo výške 1.944,60 eur bola poukázaná na účet žalobkyne, čo
vyplýva aj z výpisu z účtu z 27.07.2025 ( č.l. 103). Žalobkyňa tvrdila, že celkovo na tento úver uhradila
splátky vo výške 5.468,95 eur, pričom pripojila prehľad platieb a výpisy z účtu. Z výpisov z účtu vyplýva,
že žalobkyňa uhradila na splátkach:

- v roku 2015 : 4 splátky po 53,24 eur, teda spolu sumu 212,96 eur ( č.l.103-105),
- v roku 2016: sumu 663,88 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 106 položka „splátky“),
- v roku 2017: sumu 638,89 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 107 položka „splátky“),
- v roku 2018: sumu 638,95eur (výpis z úverového účtu na č.l. 108 položka „splátky“),
- v roku 2019: sumu 638,88 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 110 položka „splátky“),

- v roku 2020: 12 splátok po 53,24 eur, teda spolu sumu 638,88 eur ( č.l. 111),
- v roku 2021: sumu 638,88 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 112 položka „splátky“),
- v roku 2022: sumu 638,90 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 113 položka „splátky“),
- v roku 2023: 7 splátok po 53,24 eur a 4 splátky po 55,11 eur, teda spolu sumu 593,12 eur ( č.l. 114).32. Z predložených dôkazov – výpisov z účtu vyplýva, že žalobkyňa zaplatila spolu 5.303,34 eur.
Žalobkyňasícedoňouspracovanýchtabuliekuviedla,žeuhradilacelkovo5.468,59eur,avšaktátosuma
z predložených dôkazov nevyplýva, keďže žalobkyňa predložila listiny preukazujúce platby na tento úver

len do novembra 2023 (hoci v predložených prehľadoch uvádza, že úver splácala aj po tomto období až
do februára 2024). Žalovaný pritom rozporoval a namietal poskytnutie plnení, keď uvádzal, že žalobkyňa
neplnila toľko, koľko uvádza, a preto bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že ňou uvádzané plnenia
skutočne žalovanému poskytla na splatenie tohto úveru. To, že žalobkyňa zahrnula plnenia do tabuľky
predstavujúcej prehľad plnení, samo osebe nie je dôkaz o tom, že toto plnenie aj žalovanému poskytla,

pokiaľ žalovaný rozporuje výšku jemu poskytnutých plnení (ale ide len o špecifikáciu poskytnutých súm
pre účely prehľadnejšej identifikácie nároku).Žalovaný dokonca uvádzal, že žalobkyňa mu neplnila nič,
čo ale preukázateľne nie je pravda, pretože predložené výpisy z účtov preukazujú plnenia tak, ako
ich súd zosumarizoval vyššie. Súd vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou, výšku plnení ustálil
podľa výpisov z účtov na sumu 5.303,34 eur. Istinu poskytnutú v sume 2.500,- eur tak preplatila o sumu
2.803,34 eur.

33. Pri úvere č. XXXXXXXXXX čerpala žalobkyňa istinu 1.900,- eur, čo nebolo sporné, čo vyplýva aj
z výpisu z účtu z 21.10.2015 ( č.l. 121). Žalobkyňa tvrdila, že celkovo na tento úver uhradila splátky
vo výške 4.162,56 eur, pričom pripojila prehľad platieb a výpisy z účtu. Z výpisov z účtu vyplýva, že
žalobkyňa uhradila na splátkach:

- v roku 2015 : 1 splátka po 44,65 eur ( č.l.121),
- v roku 2016: sumu 560,80 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 122 položka „splátky“),
- v roku 2017: sumu 535,81 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 124 položka „splátky“),
- v roku 2018: sumu 535,90 (výpis z úverového účtu na č.l. 125 položka „splátky“),
- v roku 2019: sumu 535,82 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 127 položka „splátky“),

- v roku 2020: sumu 535,80 eur ( č.l. 128-129),
- v roku 2021: sumu 535,80 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 130 položka „splátky“),
- v roku 2022: sumu 542,46 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 132 položka „splátky“),
- v roku 2023: splátky zaplatené v januári (47,95 eur), máji (47,95 eur), júni (47,95 eur) a júli (95,64 eur),
spolu 239,49 eur ( č.l. 133).

34. Z predložených dôkazov – výpisov z účtu vyplýva, že žalobkyňa zaplatila spolu 4.066,53 eur.
Žalobkyňa síce do ňou spracovaných tabuliek uviedla, že uhradila celkovo 4.162,56 eur, avšak táto
suma z predložených dôkazov nevyplýva, keďže žalobkyňa predložila listiny preukazujúce platby na
tento úver v mesiaci 2023 len za január, máj, jún a júl (hoci v predložených prehľadoch uvádza, že
úver splácala v roku 2023 aj mesiacoch február, marec, apríl). Žalovaný pritom rozporoval a namietal

poskytnutie plnení, keď uvádzal, že žalobkyňa neplnila toľko, koľko uvádza, a preto bolo povinnosťou
žalobkyne preukázať, že ňou uvádzané plnenia skutočne žalovanému poskytla na splatenie tohto úveru.
To, že žalobkyňa zahrnula plnenia do tabuľky predstavujúcej prehľad plnení, samo osebe nie je dôkaz
otom,žetotoplnenieajžalovanémuposkytla,pokiaľžalovanýrozporujevýškujemuposkytnutýchplnení
(ale ide len o špecifikáciu poskytnutých súm pre účely prehľadnejšej identifikácie nároku). Žalovaný

dokonca uvádzal, že žalobkyňa mu neplnila nič, čo ale preukázateľne nie je pravda, pretože predložené
výpisy z účtov preukazujú plnenia tak, ako ich súd zosumarizoval vyššie. Súd vychádzal z dôkazov
predložených žalobkyňou, výšku plnení ustálil podľa výpisov z účtov na sumu 4.066,53 eur. Istinu
poskytnutú v sume 1.900,- eur tak preplatila o sumu 2.166,53 eur.

35. Pri úvere č. XXXXXXXXXXX čerpala žalobkyňa istinu 1.900,- eur, čo nebolo sporné, čo vyplýva
aj z výpisu z účtu z 25.11.2025 ( č.l. 86). Žalobkyňa tvrdila, že celkovo na tento úver uhradila splátky
vo výške 4.157,99 eur, pričom pripojila prehľad platieb a výpisy z účtu. Z výpisov z účtu vyplýva, že
žalobkyňa uhradila na splátkach:
- v roku 2016: sumu 559,48 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 87 položka „splátky“),

- v roku 2017: sumu 534,48 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 88 položka „splátky“),
- v roku 2018: sumu 534,59 (výpis z úverového účtu na č.l. 90 položka „splátky“),
- v roku 2019: sumu 534,49 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 91 položka „splátky“),
- v roku 2020: 12 splátok po 44,54 eur, spolu 534,48 eur ( č.l. 93-94),
- v roku 2021: sumu 534,48 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 95 položka „splátky“),

- v roku 2022: sumu 544,50 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 96 položka „splátky“),
- v roku 2023: 6 splátok po 54,51 eur a v júli ešte sumu 108,86 eur, spolu 435,92 eur
36. Z predložených dôkazov – výpisov z účtu vyplýva, že žalobkyňa zaplatila spolu 4.212,42 eur.
Žalobkyňa ale pri uplatnení bezdôvodného obohatenia vychádzala z toho, že uhradila menej, len4.157,99eur(uplatňujerozdielmedzi1.900eura4.157,99eur,teda2.257,99eur).Súdnemôžeprekročiť
návrh a prípadne prisúdiť viac, než žalobkyňa žiada, a preto súd konštatuje, že tvrdené úhrady v sume
4.157,99 eur boli v celom rozsahu preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný dokonca

uvádzal, že žalobkyňa mu neplnila nič, čo ale preukázateľne nie je pravda, pretože predložené výpisy
z účtov preukazujú plnenia tak, ako ich súd zosumarizoval vyššie. Boli preukázané tvrdenia žalobkyne
o tom, že istinu poskytnutú v sume 1.900,- eur preplatila o sumu 2.257,99 eur.

37. Pri úvere č. XXXXXXXXXX čerpala žalobkyňa istinu 700,- eur, čo nebolo sporné, čo vyplýva aj

z výpisu z účtu z 21.12.2015 ( č.l. 66). Žalobkyňa tvrdila, že celkovo na tento úver uhradila splátky
vo výške 1.878,73 eur pričom pripojila prehľad platieb a výpisy z účtu. Z výpisov z účtu vyplýva, že
žalobkyňa uhradila na splátkach:
- v roku 2016: sumu 206,06 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 67 položka „splátky“),
- v roku 2017: sumu 197,52 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 69 položka „splátky“),
- v roku 2018: sumu 197,54 (výpis z úverového účtu na č.l. 70 položka „splátky“),

- v roku 2019: sumu 197,53 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 72 položka „splátky“),
- v roku 2020: sumu 197,52 eur ( č.l. 73-74),
- v roku 2021: sumu 197,52 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 75 položka „splátky“),
- v roku 2022: sumu 197,54 eur (výpis z úverového účtu na č.l. 77 položka „splátky“),
- v roku 2023: 11 splátok za január až november po 20,33 eur, spolu 223,63 eur ( č.l. 78-79).

38. Z predložených dôkazov – výpisov z účtu vyplýva, že žalobkyňa zaplatila spolu 1.614,86 eur
Žalobkyňa síce do ňou spracovaných tabuliek uviedla, že uhradila celkovo 1.858,82 eur (resp. niekde
aj 1.878,73 eur), avšak táto suma z predložených dôkazov nevyplýva, keďže žalobkyňa predložila
listiny preukazujúce platby na tento úver len do novembra 2023 a nebolo preukázané, či a v akej výške
splácala úver aj po tomto období (uvádzala, že úver splácala až do decembra 2024). Žalovaný pritom

rozporovalanamietalposkytnutieplnení,keďuvádzal,žežalobkyňaneplnilatoľko,koľkouvádza,apreto
bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že ňou uvádzané plnenia skutočne žalovanému poskytla na
splatenie tohto úveru. To, že žalobkyňa zahrnula plnenia do tabuľky predstavujúcej prehľad plnení,
samo osebe nie je dôkaz o tom, že toto plnenie aj žalovanému poskytla, pokiaľ žalovaný rozporuje
výšku jemu poskytnutých plnení (ale ide len o špecifikáciu poskytnutých súm pre účely prehľadnejšej

identifikácie nároku). Žalovaný dokonca uvádzal, že žalobkyňa mu neplnila nič, čo ale preukázateľne nie
je pravda, pretože predložené výpisy z účtov preukazujú plnenia tak, ako ich súd zosumarizoval vyššie.
Súd vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou, výšku plnení ustálil podľa výpisov z účtov na sumu
1.614,86 eur. Istinu poskytnutú v sume 700,- eur tak preplatila o sumu 914,86 eur.

39. Celkové bezdôvodné obohatenie, predstavujúce plnenie nad rámec poskytnutých istín úverov tak
činí spolu 8.142,72 eur. Z dôvodu nepreukázania vzniku bezdôvodného obohatenia nad túto sumu
(nepreukázané platby splátok v takom rozsahu, ako žalobkyňa tvrdila), súd vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovaný len všeobecne uvádzal, že nebolo preukázané, že plnenie zaplatila žalobkyňa. S týmto
tvrdením sa súd nestotožnil, keď z predložených listín vyplýva, že platby na úvery boli realizované

z účtu evidovaného na meno B. A.. Navyše žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne o tom, že
platby boli realizované spôsobom, ktorým si žalovaný ako banka priamo z jej bankového účtu strhávala
jednotlivé splátky, a teda súd vychádzal z tohto tvrdenia ako z nesporného. Za takýchto okolností potom
možno uzavrieť, že ten, z koho dispozície sa platili prostriedky na splácanie úverov u žalovaného, bola
žalobkyňa.

40. Ak žalovaný namietal, že nie je možné nárok žalobkyni priznať bez amortizačnej tabuľky, s takýmto
názorom sa súd nestotožnil. Súd uvádza, že bezúročnosť a bez poplatkovosť úverov nastupujúca ako
ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch má v prípade
spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa
vzniká bezdôvodné obohatenie. Na to, aby súd vedel identifikovať rozsah bezdôvodného obohatenia,

tedarozsahplnenianadrámecposkytnutejúverovejistiny,niejenutnévedieť,akáčasťkaždejjednotlivej
splátkypripadánaistinu,akáčasťnaúrokyaakáčasťnapoplatky,keďžejehorozsahsadámatematicky
zistiť aj len pri vedomosti o výške poskytnutej istiny a výške plnení vykonaných spotrebiteľom. Vnútorné
členenie splátok nie je v tomto ohľade podstatné. Ak sa aj každá mesačná splátka, ktorú žalobkyňa
na jednotlivé úvery zaplatila, delila na istinu, úroky a poplatky, bez ohľadu na to, aké bolo toto

členenie, celá splátka musela byť použitá na úhradu istiny, pretože na úroky a poplatky žalovanému
nárok nikdy nevznikol, a teda aj len pri vedomosti o zaplatených splátkach ako celku je možné určiť
rozsah bezdôvodného obohatenia. Ak žalovaný mieril touto argumentáciou k tomu, že žalobkyňou
vykonané platby mohli byť platbami aj na nejaké iné čiastkové nároky (uvádzal, že prípadne na sankciespojené s omeškaním), k tomu súd uvádza, že nebolo preukázané, že by nejaké sankcie za omeškanie
so splácaním vôbec žalobkyňa bola povinná platiť, keď žalovaný nekonkretizoval žiadne konkrétne
omeškanie žalobkyne, za ktoré by si žalovaný dôvodne účtoval sankcie za omeškanie (navyše, muselo

by ísť len o omeškanie so splácaním istiny, keďže nárok na úroky a poplatky žalovanému nevznikol).
Navyše, nevedno, z akého dôvodu by žalobkyňa mala byť v omeškaní, keď každý mesiac mala
žalobkyňa zaplatiť splátku pozostávajúcu z istiny, úrokov a poplatkov, avšak žalovanému nárok na úroky
a poplatky nevznikol, a teda namiesto toho, aby na splatenie istiny (na ktorej zaplatenie ako jedinej mal
žalovaný nárok) išla len časť splátky, bolo treba použiť na jej splatenie celú splátku (teda aj tú časť, ktorá

by inak pripadala na úroky a poplatky). Inými slovami, namiesto toho, aby žalobkyňa zaplatila každý
mesiac iba konkrétnu časť splátky istiny podľa amortizačnej tabuľky, tak na istinu splatila každý mesiac
viac,nežbolopredpísané,pretožeajčasťpripadajúcanaúrokyapoplatkybola,resp.malabyťpoužitána
zaplatenieistiny,atýmpádomsplácalamesačnenaistinuviac(akobysisplátkyistinyvždypredplácalaaj
na obdobie vopred). Odhliadnuc od toho, že žalovaný nepreukázal, kedy, s akou sumou bola žalobkyňa
dôvodne v omeškaní, je preto nepravdepodobné, že by bola v omeškaní so splácaním istiny, keď na

splatenie istiny išlo (resp. malo ísť) mesačne viac, než by vyplývalo z amortizačnej tabuľky ako splátka
istiny. V takom prípade je omeškanie so splácaním vylúčené. Ak aj boli súčasťou splátky akékoľvek
poplatky či úroky, nárok na ne žalovanému nevznikol, pričom to platí aj o prípadných poplatkoch za
poistenie úverov. Poistenie nebolo súčasťou návrhu ani prijatia návrhu pri úvere č.XXXXXXXXXX, preto
priňomnebolopotrebnéaniuvažovaťoprípadnejpovinnostižalobkyneplatiťajpoplatokzapoistenie.Pri

úveroch č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX je uvádzaný poplatok za poistenie k úveru,
tedanepochybneideopoplatokosobitnéhodruhuspojenýsúverom,naktorýzdôvodubezpoplatkovosti
úverov nárok žalovanému nevznikol. Súd navyše pre úplnosť konštatuje, že pri nich je síce dojednané
poistenie k úverom, avšak poistenie predstavuje vedľajšiu službu, ktorú sa žalovaný zaviazal zabezpečiť
uzatvorením poistnej zmluvy s poisťovateľom. Takúto skutočnosť (uzatvorenie poistnej zmluvy) však

žalovaný v konaní nepreukázal, a teda aj s poukazom na toto nie je dôvod uvažovať o tom, že by
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného malo byť nižšie o sumy, ktoré mali byť použité na
zaplatenie poplatkov za poistné pri týchto troch úveroch. Okrem toho pri úvere č. XXXXXXXXXX,
porovnajúc návrh, kde je výška poplatku za poistenie 1,61 eur a prijatie návrhu, kde je výška poplatku
za poistenie 1,51 eur, je otázne, či vôbec došlo k dohode o konkrétnej výške poplatku za poistné, ktorý

pri tomto úvere bola žalobkyňa povinná platiť, keďže úprava výšky v prijatí návrhu vykonaná bankou, je
prijatím návrhu so zmenou, ktorá si vyžadovala opätovné prijatie tejto zmeny zo strany klienta.

41. Súd posúdil aj premlčanie uplatnených nárokov, a to jednak z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku
premlčania (ktorú ale nijako neodôvodnil – poznámka súdu), ale aj preto, že tak súd musí urobiť podľa

§ 54a Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak si nárok uplatňuje spotrebiteľ voči dodávateľovi.
Súd konštatuje, že čo sa týka objektívnej premlčacej doby, v zmysle judikatúry najvyšších súdnych
autorít, je nutné použiť 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo/268/2021 z 28.02.2022). Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EU C - 485/19
zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, je nevyhnutné na

tento typ nárokov (tj. nárok spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe konštatovania
o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru) subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez skúmania zavinenia. Dovolací súd v uvedenej veci
vo vzťahu k aplikovaniu objektívnej premlčacej doby vyslovil, že nie je možné od spotrebiteľa ani
žiadať, aby spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia

vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky, pre uplatnenie 10-ročnej
objektívnej premlčacej doby dokazoval, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. V danom prípade
preto bez ohľadu na to, či dodávateľ mal alebo nemal úmysel bezdôvodne sa obohatiť, je nutné
použiť v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít 10 ročnú premlčaciu dobu, ktorá
do podania žaloby neuplynula. Žaloba bola podaná dňa 08.08.2024, premlčaný by tak bol nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutý pred 08.08.2014. Avšak samotné úvery boli čerpané až
v roku 2015, tj. pred menej ako 10 rokmi, a tak nárok žalobkyne premlčaný z pohľadu plynutia objektívnej
premlčacej doby byť nemôže, keďže bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť skôr, než vôbec boli
úvery čerpané a než vôbec bolo začaté s ich splácaním. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, aj
tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/268/2021 z 28.02.2022, v zmysle

ktorého pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je
potrebné za podstatné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky
spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ vpresvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami
vo výške dohodnutej v zmluve. Okrem toho bolo konštatované, že realite praktického života, a teda aj
zdravému rozumu odporuje požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov zo strany

spotrebiteľa. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť,
alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Najvyšší súd v
danej veci uzavrel, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu
začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú)

vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih,
v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v
súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo
nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedených východísk dospel k záveru, že ani subjektívna premlčacia doba
žalobkyni ešte neuplynula, a teda nárok bol uplatnený včas. Žalobkyňa tvrdila, že o bezúročnosti a bez

poplatkovosti úverov sa dozvedela začiatkom roku 2023, keď jej v decembri 2022 prišla výzva na
doplatenie úveru č.XXXXXXXXXX, kde zistila, že po 6-7 rokoch splácania zo 700,- eurovej istiny musí
zaplatiť ešte 392,- eur, čo sa jej nezdalo. Začiatkom roku 2023 sa preto skontaktovala so štatutárom
združenia, ktoré ju v tomto spore zastupuje, aby sa poradila, poslala mu všetky doklady a on jej
oznámil,žetuvzniklobezdôvodnéobohatenie.Nazákladetohopotomudelilazdruženiuplnomocenstvo.

V danom prípade súd vychádzal z toho, že skutočnú vedomosť o tom, že na strane žalovaného na úkor
žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov,
žalobkyňa získala začiatkom roku 2023, odkedy počítajúc 2 roky, do podania žaloby ani subjektívna
premlčacia doba neuplynula. V prípade spotrebiteľa, u ktorého je daný informačný deficit, aktuálna
judikatúra umožňuje odvíjať počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení

odzískaniaskutočnejvedomostiopodstatnýchskutkovýchotázkach,ktorúspotrebiteľzískalmomentom
porady s advokátom (napr. NSSR sp.zn. 4Cdo/281/2021 z 24.08.2022). Nebol preukázaný žiaden iný
skorší moment než začiatok roku 2023, kedy žalobkyňa skutočne získala vedomosť o tom, že by sporné
štyriúverymalibyťbezúročnéabezpoplatkov.Anižalovanýnetvrdilanepreukázalvtomtosmerežiaden
iný konkrétny skorší moment, ktorý by nasvedčoval tomu, že žalobkyňa potrebnú vedomosť skutočne

získala skôr, ako sama tvrdí (napr. z predsúdnej komunikácie strán sporu alebo z iných zdrojov). Ani
skutočnosť, že žalobkyňa už skôr viedla s iným dodávateľom spor o vydanie bezdôvodného obohatenia
z inej úverovej zmluvy nedokazuje, že by skutočnú reálnu vedomosť o bezúročnosti a bez poplatkovosti
konkrétne 4 sporných úverov mala už skôr. Dôležitá je totiž len reálna vedomosť žalobkyne o tom, že
práve a len tieto 4 úvery sú bezúročné a bez poplatkov a nie to, či mala a mohla už skôr pri vynaložení

istej miery starostlivosti zistiť, že vady spôsobujúce bezúročnosť a bez poplatkovosť majú aj ďalšie jej
štyri úverové zmluvy uzatvorené so žalovaným (napr. z toho, že by si porovnala, či tieto štyri úvery
nemajúobdobnénedostatky,akozmluvazpredošléhosporuapod.). Súdpretosprihliadnutímnavšetko
vyššie uvedené konštatuje, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Vo vzťahu k rozšírenému nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré súd vo vzťahu k úverovým zmluvám č. XXXXXXXXXX a č.

XXXXXXXXXXpripustilakozmenužalobyuznesenímzodňa30.01.2025,súduvádza,že totorozšírenie
sa týkalo pri úvere č. XXXXXXXXXX (o sumu 55,03 eur) a č. XXXXXXXXXX (o 223,48 eur) úhrad
žalovanej vykonaných v roku 2024 (aj po podaní žaloby), ako to vyplýva z vypracovaných prehľadov
úhradajvyjadreniazástupcužalovanejnapojednávanídňa30.01.2025,kedypriúvereč.XXXXXXXXXX
zdôvodnil, že ide o rozšírenie za obdobie splácania splátok žalobkyňou až do decembra 2024. Pri úvere

č. XXXXXXXXXX súd žalobu zamietol čo sa týka bezdôvodného obohatenia vzniknutého platením
splátoksplatnýchponovembri2023,keďžetietoplatbypreukázanéneboli,atedazamietnutábolaajčasť
pripustená ako zmena žaloby, a teda bolo nadbytočné skúmať či by vo vzťahu k nej došlo alebo nedošlo
k premlčaniu, keďže tu bol iný dôvod pre zamietnutie žaloby v tejto časti. Pri úvere č. XXXXXXXXXX platí
to isté. Súd žalobu tiež zamietol čo sa týka bezdôvodného obohatenia vzniknutého platením splátok

splatných po novembri 2023, keďže tieto platby preukázané neboli, a teda zamietnutá bola aj časť
pripustená ako zmena žaloby, a teda bolo nadbytočné skúmať či by vo vzťahu k nej došlo alebo nedošlo
k premlčaniu, keďže tu bol iný dôvod pre zamietnutie žaloby v tejto časti.

42. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je nárokom, kde by si boli strany dohodli, resp.

kde by bola inak určená splatnosť, preto treba splatnosť a okamih omeškania posudzovať v kontexte
§ 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal, že nároky uplatnené žalobou nie sú ešte splatné,
s čím sa súd nestotožnil. Splatnosť v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bola vyvolaná doručením
žaloby žalovanému, k čomu došlo dňa 20.08.2024, ktorá, ako bude ďalej odôvodnené, bola žalobouprejednateľnou, z ktorej vyplývalo, aký nárok, voči komu, z akých úverových zmlúv, z akého dôvodu
avakejvýškežalobkyňauplatňuje,atedaišlootakýprocesnýúkon,ktorýbolspôsobilývyvolaťsplatnosť
žalobou uplatneného nároku. Dňa 21.08.2024 (nasledujúci deň po jej doručení) bol žalovaný povinný

podľa § 563 Občianskeho zákonníka dlh splniť a ak tak neurobil, od 22.08.2024, je žalovaný v omeškaní
s plnením dlhu. Žalobkyni priznaná pohľadávka voči žalovanému je tak v čase rozhodnutia súdu už
v celom rozsahu splatná.

43. Čo sa týka zvyšných námietok žalovaného, tieto súd posúdil ako neopodstatnené. Pokiaľ žalovaný

namietal miestnu príslušnosť súdu, túto svoju námietku vôbec neodôvodnil, len uviedol, že ju namieta
z opatrnosti. Tunajší súd však je miestne príslušný v zmysle § 19 písm. d/ CSP, podľa ktorého
popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má
adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie
v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má
adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Trenčín, a preto tento je miestne príslušný na

prejednanieveci.Ajzastúpeniežalobkynebolopodľanázorusúdubezvád.Zpísomnéhoplnomocenstva
pripojeného kžalobevyplýva,žežalobkyňaudelilaObčianskemuzdruženiuPrávnapomocpoškodeným
plnomocenstvo okrem iného aj na zastupovanie pri všetkých úkonoch v súvislosti s určením úveru
za bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia k úverom č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27.07.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2015,

č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2015, a teda okruh vymedzených oprávnení plne korešponduje
s predmetom tohto sporu. Splnomocnené občianske združenie má v zmysle oboznámených stanov
združenia v cieľoch združenia aj ochranu spotrebiteľov. Zastúpenie žalobkyne týmto združením
zameraným na ochranu spotrebiteľov je v súlade s § 291 ods. 1 CSP. Napokon udelenie tohto
plnomocenstva aj na zastupovanie v tomto spore potvrdila žalobkyňa výslovne aj ústne na pojednávaní

a štatutár združenia potvrdil, že toto plnomocenstvo prijal, a teda nepochybne došlo k udeleniu
plnomocenstva na zastupovanie aj v tomto spore, čo vyplýva jednak z písomného plnomocenstva
a jednak aj z ústnych vyhlásení a konania samotného splnomocnenia a splnomocniteľa. V danom
prípade niet pochýb, že plnomocenstvo bolo udelené občianskemu združeniu, za ktoré koná štatutár
JUDr. Ján Michňák. Z ničoho nevyplýva, že by bol žalobkyňou splnomocnený JUDr. Michňák ako fyzická

osoba, či ako mediátor, keď výslovne je označený splnomocnenec Občianske združenie Právna pomoc
poškodeným, ktoré opatrilo plnomocenstvo okrem iného aj svojou pečiatkou. To, že je na priloženom
plnomocenstve ako kontaktný údaj na štatutárneho zástupcu uvedený email D., nič nemení na tom,
že žalobkyňou splnomocnené je občianske združenie, ako to vyplýva z celého obsahu plnomocenstva.
Napokon, štatutár združenia na seba mohol uviesť akýkoľvek kontakt (napríklad aj email tretej osoby, ak

by združenie svoj email zriadený nemalo), ale nech by bol kontakt uvedený na tlačive kohokoľvek, nič to
nehovorí o tom, kto je splnomocnencom. Ak bolo žalobkyňou splnomocnené jednoznačne a bez pochýb
občianske združenie, ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore, práve naopak, vychádzajúc z cieľov
a zamerania združenia je jasné, že obaja majú rovnaký cieľ, a síce, učiniť zadosť ochrane spotrebiteľa
v spore s dodávateľom. Súd na strane zástupcu nezistil ani dôvod, pre ktorý by mal vydať uznesenie

o tom, že zastúpenie nepripúšťa pre zjavnú nespôsobilosť zástupcu riadne žalobkyňu zastupovať (§ 89
ods. 2 CSP) tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu podala žalobu, ktorá bola
spôsobilá na prejednanie (ako bude ďalej odôvodnené), zástupca reagoval na výzvy súdu, zúčastňoval
sa pojednávaní, na ktorých reagoval a nijakým spôsobom nesťažoval ani nepredlžoval toto konanie.
Napokon § 89 CSP slúži primárne na ochranu osoby zastupovanej a nie na ochranu protistrany, ktorej

práv a povinností sa prípadné nepripustenie zastúpenia ani nijako nedotýka, preto týmto posúdením
súdu nemohol byť žalovaný nijako dotknutý na svojich právach.

44.Žalovanýnamietal,žežalobažalobkynenebolaprejednateľná,malavadyavytýkalsúdu,ženevyzval
žalobkyňu na odstránenie jej vád postupom podľa § 129 CSP. S touto argumentáciou sa súd tiež

nestotožnil. Z podanej žaloby je nepochybne zrejmé, kto (žalobkyňa ako dlžník), s kým (so žalovaným
ako veriteľom), aké zmluvy o úveroch (označené číslami zmlúv) a kedy uzatvoril (označené dátumami),
s akým obsahom, keď ich obsah bol vo vzťahu ku každej úverovej zmluvy v skratke ale dostatočne
uvedený. Ďalej bolo tvrdené, aký je dôvod podania žaloby, aké vady sa zmluvám o úvere vytýkajú a aký
nárok, na akom skutkovom základe žalobkyňa žiada, a to vo vzťahu ku každej úverovej zmluve zvlášť.

Podľa názoru súdu, žaloba bola dostatočná na to, aby bol nárok riadne identifikovaný a aby súd ale aj
protistrana vedela, čo je predmetom žaloby, z akého dôvodu sa žaloba podáva, kto ju podáva a proti
komu, čo sa ňou sleduje a určitý a vykonateľný bol aj žalobný petit, pričom požiadavka žalovaného, že
v petite má byť uvedený konkrétne označený subjekt (menom, adresou, IČOm), ktorý má plniť, resp.subjekt, ktorému má byť plnené, z obsahu ustanovení CSP vôbec nevyplýva. Plne postačuje, ak je
nezameniteľne v žalobe označený žalovaný aj žalobkyňa (čo boli) a v petite je následne použitý len
pojem „žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni“, pričom je nepochybné kto a komu má čo plniť. Z petitu

bolo zrejmé tiež, aký určovací výrok chce žalobkyňa aby bol vyhlásený a aj to, akú sumu od žalovaného
požaduje, a to z každej zmluvy zvlášť. Súd nemal vôbec žiadne pochybnosti o tom, aké nároky,
z akého dôvodu sú predmetom sporu, žaloba bola v celom rozsahu zrozumiteľná, nebolo pochybností
o individualizácii nárokov či identifikácii strán sporu. Na základe žaloby tak, ako bola formulovaná ani
nie je možné, aby prípadne bol nárok zamenený s nejakým iným nárokom, aby tam opísané úverové

zmluvy boli zamenené s nejakými inými zmluvami. Napokon žalobkyňa úvery a zmluvy identifikovala na
základe listín vystavených žalovaným, teda použila čísla a dátumy, ktoré len opísala z listín vystavených
žalovaným. Nevedno teda, aké iné identifikačné znaky zmluvných vzťahov by mala žalobkyňa ešte
použiť, keď nie tie, ktoré ako identifikačné znaky použil a vymyslel žalovaný ako banka (najmä číslo
úveru). Platí pritom, že aj keď neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu
žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po

skutkovej stránke. Všetky tieto požiadavky, vrátane požiadavky na určitosť, zrozumiteľnosť, identifikáciu
sporových strán, identifikáciu ich zmluvných vzťahov a nárokov z nich plynúcich v žalobe boli podľa
názoru súdu dostatočne naplnené. Žalobný petit aj skutkové tvrdenia boli produkované v žalobe v takom
rozsahu a v takej kvalite, ktorá umožňovala nepochybne zistiť, čo je predmetom sporu a z akého dôvodu.
Žiadnu vadu súd preto v žalobe nevzhliadol. Náhľad žalovaného na to, aké sú požiadavky na žalobu

a kedy je žaloba v poriadku, je podľa názoru súdu prehnane formálna a ani nemá oporu v procesnom
predpise. Nie je pritom pravdou, že by súd potvrdil existenciu vád žaloby tým, že vyzval žalobkyňu na
doplnenie skutkových tvrdení. Výzva na doplnenie skutkových tvrdení je totiž celkom legitímny inštitút,
ktorý predpokladá § 150 CSP v žalobách, ktoré boli riadne podané, kedy súd má možnosť vyzvať stranu,
aby svoje tvrdenia ešte v konkrétnom smere doplnila, a to za účelom spravodlivej a účinnej ochrany

práv. Súd dokonca v spotrebiteľskom spore má možnosť ex offo vykonávať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol a ktoré by mohli svedčať v jeho prospech (čo súd ani nečinil), a preto o to viac musí byť možné,
aby súd spotrebiteľa vyzval, aby svoje tvrdenia doplnil v tom smere, že ich ešte bližšie konkretizuje.
Takýto korektív je výslovne zákonom dovolený a predpokladaný, a preto súd nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že tým súd jednostranne pomáha žalobkyni, resp. dokonca že ide o svojvoľný postup

súdu. Ide o inštitút, ktorý je súdmi využívaný, a to nielen v spotrebiteľských sporoch a nielen vo vzťahu
k spotrebiteľom. Žalobkyňa pritom na výzvu adekvátne reagovala, keď okrem toho, že sumarizovala
zmluvné dokumenty (prehľadne ku každej úverovej zmluve zvlášť), doložila súdu aj prehľadné tabuľky
(opäť ku každej úverovej zmluve zvlášť), ktoré umožňovali identifikovať jednotlivé platby žalobkyne
za rozhodné obdobie, ktoré tvorili základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia ( č.l. 134 a nasl.)

a ktorými boli plnenia v dostatočnej miere a riadne špecifikované, čím žalobkyňa učinila zadosť výzve
súdu na špecifikáciu platieb žalobkyne. V spore pritom nebolo sporné, že žalobkyňa so žalovaným
uzatvárala zmluvy cez internetbanking na diaľku, napokon žalobkyňa doložila ku každej úverovej zmluve
návrh a prijatie návrhu, z ktorých nepochybne bolo možné následne tento spôsob uzatvorenia zmlúv
aj verifikovať. Sama v doplnení tvrdení uviedla, že zmluvu uzatvárala cez internetbanking George

a disponuje návrhmi zmlúv a ich potvrdeniami, čo bolo pre účely zdôvodnenia spôsobu uzatvorenia
zmlúv postačujúce. Ak žalovaný tvrdil, že tento postup súd pred nim zatajil, lebo mu súd nedoručil aj
výzvusúdunadoplnenieskutkovýchtvrdeníadresovanúžalobkyni,čímmalúdajnesúdpochybiť,stýmto
sa súd nestotožnil, lebo strana má síce právo reagovať na podania protistrany (čo bolo splnené, pretože
listiny a podania, ktoré žalobkyňa na výzvu súdu doručila, boli mu doručené, a to dokonca dvakrát), ale

zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu nevyplýva, že by súd bol povinný stranám doručovať
aj písomnosti (výzvy), ktoré doručuje protistrane. Napokon, súd (keďže nemá čo pred žalovaným tajiť),
doručil výzvu, ktorú žalobkyni doručoval, aj nad rámec svojich povinností na vedomie aj žalovanému
(doručenú ju mal 26.02.2025), aby sa z nej žalovaný mohol uistiť o tom, čo bolo jej obsahom. Ak
žalovaný tvrdil, že na takéto doplnené skutkové tvrdenia už aj tak súd nemôže prihliadnuť, pretože

neboli súčasťou zmluvy a žalobkyňa nepodala návrh na pripustenie zmeny žaloby spočívajúci v doplnení
skutkových tvrdení, ani s týmto náhľadom sa súd nestotožnil. Je pravdou, že podľa § 140 ods. 2 CSP
zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe.
O takýto prípad sa však v danej veci nejednalo, nakoľko žalobkyňa si od počiatku uplatňuje totožný
nárok z totožného skutkového deja, bez toho, aby sa zmenil skutkový stav rozhodný pre posúdenie

tohto nároku čo sa týka skutkových tvrdení. Súd v tejto veci od počiatku subsumuje ten istý skutkový
stav (vyvodzovaný z tvrdenej bezúročnosti a bez poplatkovosti stále tých istých štyroch úverov) pod
právnu normu a nedošlo k takému odchýleniu sa od v žalobe vylíčených skutočností, ktoré by bolo
možné označiť za podstatnú zmenu alebo doplnenie skutkových tvrdení. To, že žalobca počas sporurozvíjaj svoju argumentáciu zhrnutú v žalobe, neznamená, že sa vždy jedná o zmenu žaloby, ak súčasne
skutkové tvrdenia v takto rozvitej argumentácii stále vychádzajú z toho istého skutkového vylíčenia,
ktoré opísal v žalobe. V opačnom prípade (optikou žalovaného) by strany nemohli v ďalšom priebehu

sporu do svojich ďalších podaní obsiahnuť „ani vetu naviac“ oproti žalobe, čo samozrejme nie je možné,
najmä ak napr. žalobca má tiež právo reagovať na tvrdenia protistrany, a ak svojou argumentáciou
postupne žalobca reaguje na vyvíjajúcu sa procesnú situáciu. Podstatné je, že od počiatku do konca
sa táto argumentácia týkala stále rovnakého skutkového deja, ktorý tvorí od počiatku základ pre všetky
uplatnené nároky. Na to teda, aby súd na doplnenie skutkových tvrdení zo strany žalobkyne (najmä na

doplnenie všetkých platieb žalobkyne a špecifikáciu ňou učinenú) prihliadal, nebolo treba, aby o nich
osobitne rozhodoval ako o zmene žaloby. Zmenou žaloby ale už bol fakt, že žalobkyňa v dôsledku
toho, že aj po podaní žaloby ešte platila nejaké splátky úverov č. 5075129792 a č. 5081869244, čím
sa malo bezdôvodné obohatenie pôvodne zažalované navyšovať, rozšírila nárok o ďalšiu sumu, keďže
išlo o kvantitatívnu zmenu žaloby. Z obsahu podaní žalobkyne pritom jednoznačne vyplývalo, že sa
domáha žalobkyňa viac na týchto dvoch úveroch, než v pôvodnej žalobe, výslovne uviedla, že sa

domáha viac a koľko presne predstavuje takto zvýšený nárok, domáhala sa vydania takto navýšeného
bezdôvodného obohatenia, a preto bez akýchkoľvek pochybností sa jednalo o zmenu žaloby, o ktorej
súd musel rozhodnúť, či ju pripustí alebo nie. Uvedené vyplývalo z podania žalobkyne doručeného
dňa 16.12.2024, ktorá požiadavka na priznanie vyššieho plnenia bola výslovne zduplikovaná ešte aj na
pojednávanídňa30.01.2025.Súdupretoneostávaloničiné,akootejtozmenežalobyrozhodnúť.Nebolo

dôvodom zmenu žaloby nepripustiť, ak táto spočívala len v navýšení peňažného plnenia z dôvodu
ďalších platieb žalobkyne za ďalšie obdobie, ale právne posúdenie ostávalo stále rovnaké, nijako sa
nemenil základ žaloby, ani právna argumentácia, nevyžadovalo si to iné dokazovanie, keďže dovtedy
produkované dôkazy boli základom aj pre rozhodnutie o zmenenej žalobe, nevyžadovalo si to ďalšiu
dovtedy nepredpokladanú aktivitu strán ani súdu. Zmena žaloby reagovala v podstate len na plynutie

času. Uznesenie o zmene žaloby súd nevyhotovoval písomne, keďže bolo vyhlásené na pojednávaní
za prítomnosti oboch strán, nebolo proti nemu ani prípustné odvolanie a tiež sa nikomu ním neukladala
žiadna povinnosť. Napokon, ako už aj bolo vyššie odôvodnené, žaloba v časti nároku pripustenej týmto
uznesením ako zmena žaloby bola zamietnutá (za roky 2024 pre nepreukázanie nebolo plnenie priznané
na týchto dvoch úveroch), a preto v tejto časti bol žalovaný úspešný a nemohol byť ani zmenou žaloby

v konečnom dôsledku poškodený. Ak žalovaný namietal, že žalobkyňa nepredložila zmluvy, súd uvádza,
že predložila návrhy všetkých štyroch úverových zmlúv a ich prijatia, čo je vo svojom súhrne zmluva,
a to považuje súd za dostatočné preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a jeho
obsahu. V danom prípade uvedených úverov nešlo o klasickú úverovú zmluvu vyhotovenú na jednom
písomnom dokumente, ktorú by strany uzatvárali (podpisovali) v jednom momente, preto ani nebolo

možné pripojiť zmluvu v tomto zmysle slova, keď zmluvu tu predstavoval návrh a prijatie návrhu teda
dva listinné dokumenty.

45. Pokiaľ žalovaný namietal na poslednom pojednávaní, že mu bol prednes žalobkyne predložený
písomne a žiadal, aby súd mu dal ešte lehotu na vyjadrenie sa k nemu, toto súd už žalovanému

neumožnil. V danom prípade zástupca žalobkyne na pojednávaní mal ústny prednes, ktorý čítal
z písomnej prípravy a po dokončení prednesu po jednom vyhotovení tohto písomného prejavu odovzdal
súdu aj protistrane. V danom prípade totiž ani nešlo o podanie, ktoré by bola žalobkyňa bola vôbec
povinná predkladať súdu či protistrane, keďže išlo len ústny prednes na pojednávaní a žalobkyňa
ho už nadbytočne predkladala aj v písomnom podobe, čo sa ani štandardne nerobí a od strany ani

neočakáva. Súd pritom nemal pochybnosti o tom, že to čo ústne prezentoval zástupca žalobkyne na
pojednávaní, bolo obsahom písomného podania, nakoľko uvedený prednes bol z písomnej prípravy
na pojednávaní zástupcom v celom rozsahu čítaný a napokon, aj zo zvukovej nahrávky vyplýva, že
prednes zodpovedal písomne predloženému vyhotoveniu tohto prednesu. Žalovaný mal možnosť na
prednes žalobkyne reagovať, čo aj pomerne obsiahlo využil, pričom v uvedenom prednese žalobkyne

(ktorý predložila aj písomne, hoci nemusela), sa neuvádzali žiadne nové skutočnosti, ktorým by sa už
strany neboli bývali venovali skôr a na reakciu proti ktorým by bolo nutné ešte poskytovať osobitný
časový priestor. Súd nevykonal dôkazy ešte žalovaným na poslednom pojednávaní navrhované, a síce
amortizačnú tabuľku, ktorej nepotrebnosť súd už odôvodnil vyššie, ani metadáta z internetbankingu
týkajúce sa kontraktačného procesu, ku ktorým žalovaný neuvádzal ani to, o aké konkrétne dáta by

malo ísť a čo podstatné pre tento spor by sa nimi malo preukázať. Rovnako tak súd nezabezpečoval
výpisy z bežného účtu žalobkyne, ktoré okrem toho, že neboli bližšie identifikované (číslom či obdobím,
ktoré by malo byť relevantné), ani nebolo nutné zabezpečovať, najmä ak záver súdu, ktorý prijal
k otázke skúmaniu bonity, vyznel v prospech žalovaného, a preto nebolo treba zisťovať z výpisovz účtov platobnú schopnosť žalobkyne. Ďalej žalovaný žiadal dokumenty z internet bankingu, ale ani na
otázku súdu nevedel identifikovať, aké dokumenty by to mali byť, a preto nebolo možné ani vyhodnotiť,
aká okolnosť tvrdená v tomto spore by sa mala týmito neidentifikovanými dokumentmi preukazovať.

Uvedené ani nebol riadny dôkazný návrh. Ak sa navrhovala ako dôkaz tabuľka zhody k zákonu č.
129/2010 Z.z. (nebolo ani tvrdené, čo podstatné pre tento spor by sa ňou preukázať) a smernica
2008/48 v oficiálnom znení z vestníka, tak súd uvádza, že právne predpisy a ich znenie ani nie sú
považované za dôkazy, z ktorých by mali vyplynúť nejaké skutkové okolnosti. Napokon žalovaný ani
nevedel identifikovať, či všetky tieto navrhované listiny bude vedieť zabezpečiť sám, alebo či žiada,

aby ich zabezpečil súd, a preto jeho návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere ani neboli úplné.
Nič napokon žalovanému nebránilo, aby zabezpečil, resp. navrhol tieto dôkazy už aj skôr, najmä ak sa
žalovaný vyjadroval opakovane v konaní, a to ešte aj po prvom pojednávaní konanom dňa 30.01.2025,
kedy súd stranám ešte uložil lehotu na sumarizáciu tvrdení a dôkazov, kedy možnosť predložiť či
navrhnúť ešte nejaké dôkazy ani nevyužil. Súd preto vo vzťahu k týmto návrhom (okrem toho, že
bolo nadbytočné zabezpečovať ich z vyššie uvedených dôvodov, resp. že tieto listiny ani neboli riadne

identifikované), uplatnil aj sudcovskú koncentráciu, pretože žalovaný nevyužil možnosť predložiť ich
včas, hoci nebola preukázaná žiadna objektívna prekážka, ktorá by mu v tom bránila. Dôkazy – výpis
z úverového registra a zo sociálnej poisťovne, nakoniec žalovaný predložil vrámci záverečnej reči,
a k týmto listinám sa súd už vyjadroval na inom mieste. Vzhľadom na závery súdu ohľadom skúmania
bonity, nebolo potrebné zisťovať či úver z Proficreditu bol alebo nebol v úverovom registri evidovaný.

Bez ohľadu či bol alebo nebol evidovaný, nešlo by aj tak o hrubé porušenie povinnosti žalovaného
skúmať bonitu. Všetky listiny, ktorých podstatný obsah súd na poslednom pojednávaní oboznámil, mali
strany doručené už skôr riadne, a preto ich oboznámený obsah nepredstavoval nič nové, k čomu
by strany nevedeli a nemohli zaujať stanovisko aj skôr, resp. bezprostredne na pojednávaní. Žiadna
taká okolnosť, ktorú súd z týchto listín na pojednávaní zosumarizoval a oboznámil, nebola novou

skutočnosťou, ktorú by sa strany dozvedeli až na pojednávaní prvýkrát. Ak sa žalovaný domáhal toho,
aby súd ešte odročil pojednávanie, aby sa mohol vyjadriť k oboznámeným listinám, súd už pojednávanie
z tohto dôvodu neodročoval, pretože všetky listiny predložené žalobkyňou mal žalovaný doručené
už skôr, o ich obsahu dlho vedel a teda mal možnosť a vytvorený časový priestor sa k nim vyjadriť
už skôr. K tabuľkám – priemerným hodnotám RPMN za 2. a 3. štvrťrok, ktoré žalobkyňa predložila

až na poslednom pojednávaní, nebolo treba produkovať žiadne vyjadrenia žalovaného nad rámec
tých, ktoré už vo svojom prednese realizoval, a to najmä ak súd dospel aj bez potreby osobitného
ďalšieho vyjadrenia žalovaného k záveru o tom, že odplaty pri jednotlivých úveroch najvyššiu prípustnú
hranicu odplaty neprevyšujú, ktorý záver je v prospech žalovaného. Akékoľvek ďalšie odročovanie
za účelom vyjadrovania sa k nim zo strany žalovaného preto bolo zbytočné a nehospodárne. Ak

žalovaný namietal, že nemal doručené riadne listiny predložené žalobkyňou v reakcii na výzvu súdu
zo dňa 21.11.2024, súd uvádza, že tieto žalovaný mal doručené vzhľadom na ich objem presahujúci
možnosť doručovania elektronicky písomne dňa 10.01.2025 (doručenka na č.l.147), čo je samo osebe
riadny spôsob doručenia listín advokátovi, keďže vzhľadom na to, že § 105 CSP nevylučuje doručenie
písomností aj prostredníctvom doručujúceho orgánu, v danom prípade pošty, skutočnosť, že písomnosť

nebola doručená právnemu zástupcovi žalovaného do elektronickej schránky, nezakladá podľa názoru
súdu vadu, pre ktorú by bolo potrebné konštatovať, že doručenie listín nebolo účinné ( k rovnakému
záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí č.k. 7Sk/22/2018 z 27.11.2019, alebo aj Krajský súd v Nitre
sp.zn. 12CoCsp/24/2022 z 22.08.2022). Napriek tomu, že už prvé doručenie bolo účinné, súd vykonal
úkony, ktorými bol formát listín zmenšený, aby ich bolo možné doručiť aj do elektronickej schránky

advokáta žalovaného a súd doručil dodatočne všetky tieto listiny právnemu zástupcovi žalovaného aj do
schránky dňa 26.02.2025. Doručenie touto formou bolo nad všetky pochybnosti aj prehľadné, keď všetky
listiny týkajúce sa jednotlivých úverov boli zosumarizované vždy do jedného súboru označeného číslom
úveru, a preto ani nemohol byť problém sa v týchto listinách zorientovať tak, ako to nerobilo žiaden väčší
problém ani súdu. Doručené ich mal právny zástupca žalovaného teda celkovo dvakrát a nepochybne

mal dostatočný časový priestor sa s ich obsahom oboznámiť, zaujať k nim stanovisko aj skôr, všetko bez
potreby žiadať o odročenie v poradí druhého pojednávania pre účely zaujatia stanoviska k týmto listinám.
Žalovaný ďalej v podaní z 27.02.2025 v bode 304 na strane 55 jeho vyjadrenia z opatrnosti namietol
pravosť žalobkyňou predložených listín a žiadal, aby doložila originály všetkých listín, rovnako aj na
poslednom pojednávaní poprel pravosť všetkých listín. Takéto všeobecné popretie pravosti všetkých

predložených listín, navyše bez toho, aby žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré popiera pravosť listín
- ktorých konkrétne a z akého dôvodu a bez toho, aby produkoval konkrétne tvrdenia, z ktorých
by vyplývali dôvody, pre ktoré by bolo potrebné trvať na doložení ich originálu, súd nepovažoval
ani za riadne popretie, keď žalovaný len en bloc z opatrnosti namietol všetky listiny bez toho, abytúto námietku podoprel tvrdeniami, pre ktoré sa rozhodol túto námietku vzniesť. Podľa názoru súdu
aj popretie pravosti listín musí byť sprevádzané uvedením vlastného tvrdenia o tom, prečo by listiny
žalobkyňou predložené v kópii nemali byť pravé, prečo neobstoja a prečo sa žiada o predloženie ich

originálov (§ 151 ods. 2 CSP) a pri absencii týchto tvrdení tak nie je popretie vykonané žalovaným
ani účinné. Navyše, pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o
originál listiny alebo o odpis či fotokópiu, lebo aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz
zákonom predpokladaným spôsobom, navyše, ak žalovaný neuviedol vôbec žiadne konkrétne dôvody,
pre ktoré by spochybňoval pravosť listín predložených žalobkyňou a potrebu porovnania obsahu kópií s

originálom. Súd z tohto dôvodu nepovažoval popretie učinené žalovaným za riadne a účinné. Navyše,
pri zmluvných dokumentoch (návrh zmluvy, jeho prijatie), ak nebolo sporné, že ide o zmluvu uzatváranú
cez internetbanking a ak žalovaný tvrdil, že žalobkyňa má tieto dokumenty uložené v bankovej aplikácii
v príslušnej časti, odkiaľ je ich možné získať (vo význame vytlačiť na papier a predložiť súdu),
potom vyznieva minimálne protichodne, ak na jednej strane žalovaný odkazuje žalobkyňu na to, že
je jednoducho možné si v príslušnej sekcii bankovej aplikácie zmluvné dokumenty stiahnuť a vytlačiť

a keď takéto dokumenty žalobkyňa predloží, potom sa dožaduje ich doloženia originálom bez podloženia
tejto požiadavky relevantným dôvodom. Žalovaný pritom nedokladal ani žiadne listiny, ktorých obsah by
spochybňoval obsah listín predložených žalobkyňou a z ktorých by bolo možné mať pochybnosti o tom,
či tie listiny, ktoré predložila žalobkyňa, obstoja, či sú pravé, prípadne či sú v nejakom konkrétnom
rozsahu upravované. Žalovaný sa však obmedzil len na paušálne popretie úplne všetkých listín, bez

akýchkoľvek konkrétnych argumentov, čo nezodpovedá ani predpokladom účinného popretia. Ani na
pojednávaní dňa 27.03.2025 žalovaný nedoplnil konkrétne dôvody tejto procesnej obrany, trval na tom,
že namieta pravosť, resp. už navyše uvádzal, že namieta aj správnosť všetkých listín. Správnosť listín
navyše predtým výslovne ani nepoprel (v predošlom písomnom podaní v bode 304. výslovne poprel
len pravosť), a preto vo vzťahu ku tejto dodatočne produkovanej námietke, správnosti okrem toho, že

bola všeobecná bez uvedenia konkrétnych tvrdení, tak ani nebola produkovaná včas a tak súd uplatnil
vo vzťahu k nej sudcovskú koncentráciu konania, keďže správnosť dovtedy výslovne nenamietal, hoci
mu v tom nič nebránilo. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal z listín predložených
žalobkyňou.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47.Žalobkyňa sa domáhala jednak určenia, že všetky štyri úvery sú bezúročné a bez poplatkov a tiež
vydania bezdôvodného obohatenia na úvere č. XXXXXXXXXX v sume 2.968,59 eur (po zmene žaloby),
č. XXXXXXXXXX v sume 2.264,65 eur, č. XXXXXXXXXX v sume 2.260,70 eur a č. XXXXXXXXXX
vsume1.178,73eur(pozmenežaloby),spolu8.672,67eur(100%).Súdvyhovelžalobevčastiurčovacej
celkom a v časti o plnenie iba čiastočne. Pre účely určenia pomeru úspechu a neúspechu strán súd

zohľadnil to, že určovací výrok sám osebe ani nebol hlavný, skôr len sprevádzajúci, bol úzko spätý
s výrokom o plnenie. Síce na požadovanom určení bol daný naliehavý právny záujem, a preto bolo treba
sa aj ním zaoberať, ale na druhej strane, predstavoval „len“ otázku, ktorú by si súd musel zodpovedať
tak či tak, aj keby sa výslovne o určenie nežalovalo a žalovalo by sa len o plnenie. Nešlo v prípade
určenia o nejaký ďalší, iný nárok, ktorý by pre žalobkyňu predstavoval ďalší úspech navyše. Išlo o dva

spojené a na seba nadväzujúce nároky, kedy určovací nárok tvoril „len“ akúsi predbežnú otázku k žalobe
oplnenie.Pretosúdneposudzovalpomerúspechuaneúspechutak,žebypočítalplnýúspechžalobkyne
v určovacej časti a čiastočný úspech v časti o plnenie, ale pomeroval iba úspech strán v časti o plnenie,
a to vzhľadom na spätosť určovacieho výroku s výrokom o plnenie a vzhľadom na fakt, že hlavným
nárokom je nárok o plnenie. Plný úspech žalobkyne by predstavovalo priznanie sumy 8.672,67 eur.

Žalobu vzala žalobkyňa späť v časti o zaplatenie sumy 2,09 eur a 2,71 eur, v ktorej časti procesné
zavinenie na zastavení konania nesie žalobkyňa, keďže žalovaný nedal podnet na späťvzatie v tejto
časti tým, že by po podaní žaloby zaplatil uvedenú časť nároku. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné
zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania
náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, teda v tejto bol úspešný žalovaný. Rovnako ako bol

úspešný aj v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (165,25 eur +96,03 eur +263,87 eur). Žalobkyňa bola
úspešná v časti o zaplatenie 8.142,72 eur, tj. 93,89%. Vo zvyšku bol úspešný žalovaný (529,95 eur, čo
je 6,11%). Úspešnejšia v konaní bola žalobkyňa, ktorej čistý úspech (úspech – neúspech) je 87,78%.Preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,78 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

15Csp/77/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 12. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025