Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625202434
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625202434.7

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
D. proti žalovanému: B. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX F., o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 18.07.2025
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2025 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, konkrétne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G., obec H., stavby –
rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX/X, hospodárska budova č. súp. XXX na parcele č. XXX/
X, pozemky registra „C“, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 96 m2, parc. č. XXX/

X – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 24 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie,
výmera 145 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 31 m2, parc. č. XXX/X –
záhrada, výmera 627 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie (na ktorej sa nachádza garáž),
výmera 44 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 36 m2, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu vo výške 68.000,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia,
ktorej sa domáha v tomto konaní.

Účelom tohto návrhu je zabezpečiť, aby v prípade úspešnosti žaloby žalobcu mohla byť vymáhaná
pohľadávka efektívne vykonateľná aj v exekučnom konaní, a aby žalovaný medzičasom nenakladal
so svojím majetkom spôsobom, ktorý by zmaril výkon rozhodnutia, napr. prevodom alebo zaťažením
nehnuteľnosti. Ide o zákonný nástroj zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorý nevylučuje dispozíciu s
majetkom, ale viaže ho záložným právom zapísaným v katastri, čím sa vytvára právna istota a ochrana
žalobcu. Zabezpečovacie opatrenie je žiadané vzhľadom na existujúce riziko, že žalovaný v úmysle

vyhnúť sa prípadnej exekúcii prevedie alebo inak scudzí predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú jediným
relevantným majetkom, z ktorého možno v budúcnosti nárok uspokojiť. Cieľom tohto návrhu je teda
predísť nenahraditeľnej majetkovej ujme a zabezpečiť, aby sa navrhovaný nárok mohol po právoplatnom
skončení konania vymáhať aj reálne – nie len formálne.
Tento návrh žalobca podáva v nadväznosti na procesný postup súdov nižšej a vyššej inštancie vo veci
jeho predchádzajúcej žiadosti o neodkladné opatrenie. Okresný súd Lučenec napriek tomu, že mal

k dispozícii všetky relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy, nepoučil žalobcu o existencii a vhodnosti
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP, a tým ho ponechal v presvedčení, že ním navrhnutý
spôsob ochrany (neodkladné opatrenie) je právne prípustný. Až Krajský súd v Banskej Bystrici v
uznesení sp. zn. 11Co/59/2025 výslovne uviedol, že účel sledovaný návrhom je možné dosiahnuť
výlučne zabezpečovacím opatrením, pričom neodkladné opatrenie má voči nemu iba subsidiárny
charakter. Z uvedeného vyplýva, že procesná pasivita a nedostatočná komunikácia okresného súdu

viedli k zbytočnému predlžovaniu konania a potrebe podania odvolania, ktoré by nebolo potrebné, ak by
súd prvej inštancie konal aktívne a v súlade s princípom efektívnej ochrany práv podľa § 2 CSP. Z tohtodôvodu postupuje v plnej zhode s právnym názorom odvolacieho súdu a žiada o zriadenie záložného
práva na nehnuteľnosti žalovaného, ktoré sú predmetom konania vedeného pod sp. zn. 10C/32/2025,
aby bola riadne zabezpečená jeho peňažná pohľadávka z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ďalej odôvodnil tým, že medzi účastníkmi
prebieha občianskoprávne konanie, v ktorom sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
minimálne 68.000,- Eur, pričom presná výška má byť určená na základe znaleckého dokazovania.
Predmetom tohto nároku sú rozsiahle investície do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. G.,
okres H., ktorú ako dlhodobý užívateľ zveľaďoval vlastnými prostriedkami v rokoch 2000 až 2019. V

uvedenom období na svoje náklady vykonal rekonštrukčné, technické, inžinierske a stavebné práce,
vrátane výstavby garáže (cca 12.000,- Eur), rekonštrukcie strechy na rodinnom dome a hospodárskej
budove (12.990,- Eur), vybudovania oplotenia a brán (cca 8.000,- Eur), realizácie prípojok (voda, plyn,
kanalizácia, elektrina), nového kúrenia, elektroinštalácie (cca 10.000,- Eur), rozsiahlych interiérových
prác (sadrokartóny, obklady, kozub, kúrenie, plastové okná a dvere, cca 47.800,- Eur), exteriérových
úprav vrátane záhrady, jazierka, chodníkov a dlažieb (cca 16.480,- Eur). Celková hodnota doložených

prác a investícií presahuje 100.000,- Eur, z ktorých si v žalobe nárokuje len 68.000,- Eur ako minimálnu
hodnotu bezdôvodného obohatenia. Dôvodnosť tohto nároku je podložená konkrétnymi dôkazmi, ktoré
boli predložené súdu. Žalovaný neskôr nadobudol predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
bez poskytnutia akejkoľvek náhrady, hoci mal vedomosť o investíciách a ich rozsahu. Napriek tomu v
súčasnosti ponúka celý areál na predaj za sumu 180.000,- Eur, čím dochádza k reálnemu ohrozeniu

vykonateľnosti budúceho rozsudku – v prípade scudzenia nehnuteľnosti by došlo k zmareniu výkonu
rozhodnutia o náhrade bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia – zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného – je
dôvodný, účelný a nevyhnutný, aby sa zabezpečil účel a výsledok prebiehajúceho konania a chránili
sa práva žalobcu pred nenahraditeľnou majetkovou ujmou. Nehnuteľnosti sú jediným reálne známym

a likvidným majetkom žalovaného, pričom ich scudzenie by nenávratne znemožnilo výkon rozhodnutia.
Bez zriadenia záložného práva by súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia stratilo zmysel, a
žalovanýbysavedomevyholuspokojeniuzákonnéhonároku.Navrhovanápeňažnápohľadávkavyplýva
z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého minimálna výška je žalobcom vyčíslená sumou 68.000,- Eur,
pričom ide o konzervatívny základ žalobného nároku podložený účtenkami, faktúrami a hotovostnými

dokladmi o kúpe materiálu, listinnými dôkazmi o realizovaných stavebných zásahoch, vyjadrením
Mestského úradu Lučenec, ktorý potvrdzuje konkrétne rekonštrukčné práce a priznaním právneho
zástupcu žalovaného o rozsahu stavebných prác realizovaných žalobcom. Navrhovaná suma 68.000,-
Eur teda nepredstavuje len orientačný alebo svojvoľný odhad, ale hodnotu, ktorú je žalobca už v tejto
fáze schopný doložiť ako osvedčenú a ktorá zároveň predstavuje len časť z celkových investícií (viac ako

100.000,- Eur). Je pravdou, že výsledná výška pohľadávky bude predmetom znaleckého dokazovania,
avšaktonevylučujemožnosťzriadeniazáložnéhoprávaužteraz,pretožezákonnevyžadujeprávoplatné
rozhodnutie, ale existenciu osvedčenej peňažnej pohľadávky a dôvodnú obavu z ohrozenia jej výkonu.
Údaje v katastri nehnuteľností svedčia o tom, že vlastník aktívne nakladá s nehnuteľnosťou, čo ďalej
prehlbuje dôvodnú obavu žalobcu z možného scudzenia majetku pred právoplatným skončením sporu.

Nehnuteľnosti sú vhodné na zaťaženie záložným právom, keďže tvoria súbor stavebných a
pozemkových jednotiek so samostatným hospodárskym významom, nachádzajú sa vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, zatiaľ nie sú predmetom iných práv tretích osôb, a ich predaj by reálne ohrozil
vykonateľnosť budúceho rozhodnutia v konaní sp. zn. 10C/32/2025. Zriadenie záložného práva preto
žalobca považuje za primerané, účelné a nevyhnutné na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky v

súlade s § 343 CSP. Primeranosť rozsahu zabezpečovacieho opatrenia a navrhované záložné právo
sa týka celého nehnuteľného areálu zapísaného na LV č. XXX, ktorý tvorí nedeliteľný funkčný celok
– pozostávajúci z obytných, hospodárskych a technických stavieb, ako aj naväzujúcich pozemkov.
Jednotlivé časti tohto areálu (napr. parcely, hospodárska budova, garáž) sú vzájomne previazane
využívané, čo vylučuje reálnu možnosť oddeleného zabezpečenia bez zásadného zníženia hodnoty

záložného práva a jeho praktickej vymožiteľnosti. Navyše, žalovaný ponúka celý súbor nehnuteľností
ako jeden funkčný celok na predaj, iný relevantný majetok nevlastní, čo bolo overené z verejne
dostupných databáz a záložné právo sa má týkať len zabezpečenia pohľadávky vo výške 68.000,- Eur,
ktorá predstavuje len časť reálnej hodnoty investícií. Za týchto okolností je návrh primeraný, vecne
opodstatnený a nepresahuje mieru potrebnú na zabezpečenie pohľadávky podľa § 343 CSP. Žalobca

súhlasí, aby súd prípadne obmedzil rozsah záložného práva len na tie nehnuteľnosti, ktoré sám súd
uzná za nevyhnutné na zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ by mal za to, že návrh postihuje väčší rozsah
majetku než je nevyhnutné.Z dostupných informácií a dôkazov vyplýva, že žalovaný už inzeruje celý nehnuteľný komplex na predaj
cez realitnú kanceláriu v odhadovanej cene 180.000,- Eur, nezaplatil ani len časť hodnoty investícií
žalobcu, a neprejavil žiadnu ochotu situáciu riešiť mimosúdnou cestou. Vzhľadom na túto konšteláciu

skutkových okolností je viac než zrejmé, že žalovaný vedome koná s cieľom speňažiť majetok, na
ktorom žalobca preukázateľne participoval, bez akejkoľvek refundácie alebo zohľadnenia jeho investícií.
Takéto konanie hrubo odporuje princípu zákazu zneužitia práva, a ak by došlo k prevodu vlastníctva na
tretiu osobu, žalobca by bol nenávratne ukrátený o možnosť akéhokoľvek reálneho uspokojenia svojho
nároku.

Žalobca upozornil, že aj podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/59/2025 bola
výslovne vyslovená nevyhnutnosť použiť zabezpečovacie opatrenie namiesto neodkladného opatrenia,
čo zaväzuje okresný súd ako súd prvej inštancie rešpektovať právny názor odvolacieho súdu (§ 221
CSP). Z týchto dôvodov žalobca výslovne žiadal, aby súd neodkladne rozhodol a bez ďalšieho nariadil
záložné právo ako jediné zákonné, primerané a efektívne opatrenie na ochranu práv žalobcu, inak by
došlo k ich nenávratnému porušeniu.

2. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil výpis z LV č. XXX, k.ú. G.,
inzerát realitnej kancelárie A. I. J. zo dňa 03.03.2025 na predaj rodinného domu s veľkým pozemkom
a záhradou v G., e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a realitnou kanceláriou A. I. J. zo dňa
11.03.2025, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11Co/59/2025-113 zo dňa 10.07.2025,

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/556/2016-430 zo dňa 20.11.2018 a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi
prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán,
predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá amá za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia
sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva
dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením

vypočutéanapokonuznesenieonariadeníneodkladnéhočizabezpečovaciehoopatreniajevykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

14. Zabezpečovacie opatrenie je inštitút civilného sporového procesu, ktorý povoľuje súdnym
rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.

Tento inštitút má posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už
bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia
pohľadávky veriteľa. Je ho možné nariadiť iba na návrh, pričom zákonným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie peňažnej pohľadávky veriteľa a súčasne osvedčenie
existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia

zároveň musí osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej
navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že
v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo
veci samej, resp. k zmareniu prípadnej exekúcie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne,
musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť

ohrozenia práv navrhovateľa.

15. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva. Netreba však opomínať, že zabezpečovacie opatrenie možno
zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu,

ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom
nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie
opatrenie musí spĺňať požiadavku primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka
a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný
nepomer.

16. V danom prípade sa žalobca, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, domáha
predbežnej súdnej ochrany nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 68.000,- Eur formou
zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného z obavy, že v prípade
úspešnosti jeho žaloby by jeho vymáhaná pohľadávka nebola v exekučnom konaní efektívne

vykonateľná. Uplatnená peňažná pohľadávka predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť
titulom investícií žalobcu a rekonštrukcie nehnuteľnosti v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného.

17. Žalobca svoj návrh odôvodňuje aj tým, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G. sú jediný
relevantný majetok žalovaného, z ktorého možno v budúcnosti uspokojiť nárok žalobcu. Dôvodí tiež tým,

že žalovaný svoje nehnuteľnosti ponúka na predaj za cenu 180.000,- Eur.

18. Lustráciou v katastri nehnuteľností má súd osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. G., obec H., G. H., parcely registra „C“, parc. č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, parc. č. 128/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere

24 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 627 m2, parc. č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
36 m2, stavby – rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX/X, hospodárska budova č. súp. XXX na
parcele č. XXX/X. Na nehnuteľnostiach neviazne žiadna ťarcha, ani nie je vyznačená žiadna plomba,

ktorá by značila, že tieto nehnuteľnosti, resp. práva k nim budú dotknuté zmenou.

19. Pokiaľ žalobca vyčíslil svoju pohľadávku vo výške 68.000,- Eur, uvedená suma zatiaľ nie je súdne
priznaná, jedná sa o uplatnený nárok bez rozhodnutia súdu. Len tvrdená existencia pohľadávky a jej
deklarovaná výška zo strany žalobcu nie je dostatočným osvedčením neodkladnej potreby dočasnej

úpravy pomerov medzi stranami sporu. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol
ohrozený, by patrilo také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, ale aj iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
môže ovplyvniť jeho majetkové pomery. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa(žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol reálne spôsobilý vyvolať potrebu
poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu
mohli celkom zjavne utrpieť. Ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný iný ako označený nehnuteľný majetok

nevlastní, samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20. Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1157), „zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je

možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do
majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ
nároku nie je minimálne osvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu“. Žalobca síce v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že jeho
žalobný nárok je podložený účtenkami, faktúrami a hotovostnými dokladmi o kúpe materiálu, ako
aj listinnými dôkazmi o realizovaných stavebných zásahoch, tieto však súdu neboli doposiaľ v priebehu

celého konania predložené. Ako ďalšie dôkazy označil „vyjadrenie Mestského úradu Lučenec, ktoré
potvrdzuje konkrétne rekonštrukčné práce“ a „priznanie právneho zástupcu žalovaného o rozsahu
stavebných prác realizovaných žalobcom“, tieto sú však bez bližšieho označenia, špecifikácie či citácie
a natoľko neurčité, že súd nevie posúdiť ani to, či sa vôbec vzťahujú na predmetnú vec. Preto súd
musel konštatovať, že ani pohľadávka žalobcu nie je dostatočne osvedčená, čo je predpoklad nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia.

21. Podľa názoru súdu žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal, že sa
žalovaný zbavuje, resp. má v úmysle zbaviť svojho majetku. Pokiaľ bola zo strany žalobcu predložená
inzercia na predaj „rodinného domu s veľkým pozemkom a záhradou v Opatovej“ za kúpnu cenu

170.000,- Eur, z predloženého inzerátu ani nie je jasné, že sa jedná o dom vo vlastníctve žalovaného;
uvedené možno dovodiť len z následnej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a realitnou kanceláriou
A.I.J..Zinzercievšakniejezrejmáskutočnosť,žebynehnuteľnosťbolapredávanávzáujmeznižovania
hodnoty majetku žalovaného, nakoľko ide o predaj za kúpnu cenu a jej výšku žalobca nenamietal.
Z inzerátu pritom vyplýva, že nehnuteľnosť bola zaradená do ponuky ešte dňa 03.03.2025, teda ešte

pred začatím tohto konania (žaloba bola podaná na súde až dňa 04.06.2025), teda nebola preukázaná
obava žalobcu, že by sa žalovaný zbavoval majetku v súvislosti s týmto súdnym konaním, o ktorom
žalovaný zrejme nemá ešte ani vedomosť, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalobca obrátil
na žalovaného s predžalobnou výzvou alebo návrhom na mimosúdne rokovania pred začatím súdneho
konania a vzhľadom na opakovane podávané návrhy žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

a teraz i zabezpečovacieho opatrenia ešte súd nemal príležitosť pristúpiť k vykonávaniu úkonov podľa
§ 167 CSP a doručiť žalovanému žalobu s výzvou na vyjadrenie (§ 167 ods. 2 CSP), čo by automaticky
znamenalo jeho vedomosť o tomto spore.

22. Aj pokiaľ by bola pohľadávka priznaná súdom v plnej sume 68.000,- Eur uplatnenej žalobcom, vo

vzťahu k hodnote nehnuteľností, ku ktorým žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného
práva by podľa názoru súdu bol takýto postup v rozpore s princípom proporcionality. V konaní o
zabezpečovacom opatrení je súd totiž povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha
zabezpečovacieho opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi majetkom (hodnotou

majetku) žalovaného a pohľadávkou žalobcu.

23. Súd v tejto súvislosti poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43Cob/76/2017 zo dňa 25.05.2017, podľa ktorého súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady
dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením (zriadením

tzv. sudcovského záložného práva) vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality. Teda aby
zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach
žalovaného aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho
práva najmä tým, že pohľadávka by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne
vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti.

24. Žalobca pritom navrhuje zabezpečiť nehnuteľný majetok žalovaného podľa svojho vyjadrenia
v hodnote 180.000,- Eur (inzerát realitnej kancelárie na predaj nehnuteľnosti uvádza kúpnu cenu
170.000,- Eur). Navrhované zriadenie záložného práva však smeruje na zabezpečenie pohľadávkylen vo výške 68.000,- Eur. Súd preto poukazuje na nesplnenie podmienky proporcionality zo strany
žalobcu, vo vzťahu k samotnému petitu návrhu. Žalobca dostatočne neosvedčil, že by bolo potrebné
zabezpečovacím opatrením zaťažiť všetky nehnuteľnosti žalovaného, ktorých hodnota niekoľkonásobne

prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu, ktorú navrhuje zabezpečiť.

25. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu uviedol, že súhlasí, aby súd prípadne obmedzil rozsah záložného
práva len na tie nehnuteľnosti, ktoré sám súd uzná za nevyhnutné na zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ
by mal za to, že návrh postihuje väčší rozsah majetku než je nevyhnutné, v tejto súvislosti súd tiež

uvádza, že konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a
možno ho nariadiť len na návrh, v zmysle § 156 CSP. V návrhu musí žalobca jednoznačne vymedziť
predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo. Súd je viazaný návrhom na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v
takom rozsahu, ako to navrhne žalobca.

26. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

27. Pokiaľ žalobca upozornil súd, že aj podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 11Co/59/2025 bola výslovne vyslovená nevyhnutnosť použiť zabezpečovacie opatrenie namiesto

neodkladného opatrenia, čo zaväzuje okresný súd ako súd prvej inštancie rešpektovať právny názor
odvolacieho súdu (§ 221 CSP), súd poznamenáva, že odvolací súd sa vyjadril k tomu, že neodkladné
opatrenie nie je jediným vhodným a účinným prostriedkom právnej ochrany, ako mylne žalobca
uvádzal, naopak, dal za pravdu prvoinštančnému súdu v konaní sp. zn. 20C/29/2025 o vhodnosti
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má v tomto prípade prednosť pred neodkladným opatrením.

Odvolací súd sa však nezaoberal dôvodnosťou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tomto
konkrétnom prípade, keďže návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tom čase ani
nebol podaný a teda nebolo zrejmé ani opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu.
Súdsastotožňujesnázoromkrajskéhosúduovhodnostipoužitiazabezpečovacieho(nieneodkladného)
opatrenia ako takého na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, čo zodpovedá aj normatívnemu

textu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP. Z vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu však nevyplýva,
žesúdmusítakémutonávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia(akbudepodaný)bezďalšieho
aj automaticky vyhovieť.

28. Záverom súd považuje za nevyhnutné dodať k výhradám žalobcu, že „nepoučil žalobcu o existencii

a vhodnosti zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP, a tým ho ponechal v presvedčení, že
ním navrhnutý spôsob ochrany (neodkladné opatrenie) je právne prípustný, pričom až Krajský súd v
BanskejBystricivuznesenísp.zn.11Co/59/2025výslovneuviedol,žeúčelsledovanýnávrhomjemožné
dosiahnuť výlučne zabezpečovacím opatrením, a teda procesná pasivita a nedostatočná komunikácia
okresného súdu viedli k zbytočnému predlžovaniu konania a potrebe podania odvolania, ktoré by nebolo

potrebné, ak by súd prvej inštancie konal aktívne a v súlade s princípom efektívnej ochrany práv podľa
§ 2 CSP“, že poučenie o procesných právach a povinnostiach žalovaného podľa § 160 ods. 1 CSP
neznamená právne poradenstvo zo strany súdu ani nesmie smerovať k hmotnoprávnemu posúdeniu
sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/97/2023).
Súd neposkytuje právne rady, na to slúži Centrum právnej pomoci alebo advokáti. O možnosti zvoliť

si zástupcu, ako aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci bol žalobca poučený (poučenie
o procesných právach a povinnostiach strán sporu mu bolo doručené dňa 10.06.2025 – doručenka je
založená na č.l. 269 spisu).
Okrem toho neobstojí tvrdenie žalobcu, že až Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn.
11Co/59/2025 (zo dňa 10.07.2025) výslovne uviedol, že účel sledovaný návrhom je možné dosiahnuť

výlučne zabezpečovacím opatrením, pričom neodkladné opatrenie má voči nemu iba subsidiárny
charakter. Zrejme uniklo pozornosti žalobcu, že v predmetnom konaní sp. zn. 10C/32/2025 odvolací
súd – Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení č.k. 11Co/57/2025-318 zo dňa 26.06.2025
uviedol k odvolacej argumentácii žalobcu nasledovné: „Záverom (pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že
v tejto fáze konania neexistuje žiadny iný účinný právny prostriedok ako neodkladné opatrenie, ktorý by

mohol zachovať právny stav do rozhodnutia vo veci samej, ochrániť predmet sporu pred jeho zánikom
alebo prevodom, zabezpečiť výkon budúceho rozhodnutia, ak by bol nárok navrhovateľa uznaný;
a bez nariadenia „predbežného“ opatrenia sa spor stane bezpredmetným a navrhovateľovi vznikne
nenahraditeľná škoda v dôsledku vedomého a účelového konania žalovaného) považuje odvolací súddať do pozornosti ust. § 324 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením; podľa §343 ods.
1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.“. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené už dňa 04.07.2025. Napriek
tomu dňa 16.07.2025 podal v predmetnej veci ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
bolo totožné s návrhmi už skôr podanými v konaní sp. zn. 20C/29/2025 aj 10C/32/2025.
Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, že procesná pasivita a nedostatočná komunikácia okresného súdu viedli

k zbytočnému predlžovaniu konania a potrebe podania odvolania, ktoré by nebolo potrebné, ak by súd
prvej inštancie konal aktívne a v súlade s princípom ochrany práv podľa § 2 CSP, je potrebné dodať,
že nie je úlohou súdu, aby strane sporu „nadiktoval“, aký návrh si má podať, aby bola v spore úspešná
a súd mohol jej návrhu vyhovieť. Takýto postup by bol porušením zásady rovnosti zbraní zvýhodnením
jedného z účastníkov. Okrem toho neuniklo pozornosti súdu, že hoci aj prvoinštančný súd v konaní sp.
zn. 20C/29/2025 žalobcu upozornil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v danom

prípade vhodný právny prostriedok a mal si podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
žalobca s týmto názorom súdu vyjadreným v uznesení č.k. 20C/29/2025-62 zo dňa 12.06.2025
nesúhlasil, proti rozhodnutiu sa odvolal a rozsiahlo argumentoval, prečo názor prvoinštančného súdu
nepovažuje za správny. Krajský súd v Banskej Bystrici následne uznesením č.k. 11Co/59/2025-113 zo
dňa 10.07.2025 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. To znamená, že prinajmenšom už v deň, keď bolo

žalobcovi doručené uznesenie č.k. 20C/29/2025-62 zo dňa 12.06.2025, t.j. dňa 12.06.2025 (ako bolo
zistené zo spisu sp. zn. 20C/29/2025), mal žalobca informáciu, že si mal podať návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.