Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210204
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124210204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.

Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. XXX/XX, F.
G. F., zastúpeného JUDr. Branislavom Bognerom, advokátom, Vajanského 8, Trenčín, IČO: 40 193 560,
proti žalovanému: H. E., nar. XX. XX. XXXX, I. XX/XXX, G., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Kišacom,
advokátom, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, IČO: 37 854 925, o zaplatenie 6.242,40 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/90/2024-186 zo dňa 11. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom konanie
o zaplatenie sumy 638,40 eura s príslušenstvom zastavil (I. výrok), druhým výrokom žalobu zamietol
a tretím výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods.1, §
451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 255 ods. 1, § 256 ods.
1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
6.242,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 3 % od 30. 09. 2024 do zaplatenia, titulom bezdôvodného
obohatenia (pôvodne právne odôvodnil nárok titulom náhrady škody, čo v priebehu konania korigoval),
nakoľko žalovaný užíva pozemky žalobcu bez nájomnej zmluvy, proti vôli žalobcu a bezodplatne. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. území G., zapísaných na LV č.
XXX ako parcely reg. „C“ parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

zapísanejnaLVč.XXXakoparc.č.XXX/Xvpodiele1/2.Žalovanýsmanželkou(pôvodnebolažalovaná)
sú bezpodielovými vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X a žalovaný je výlučným vlastníkom
rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XXX/X. Pozemky žalobcu sa nachádzajú bezprostredne vedľa
domu a pozemkov žalovaného. Žalovaní bez jeho súhlasu pozemky žalobcu oplotili, pripojili k svojim
a asi pred 10 rokmi začali užívať ako vlastné. Bez súhlasu žalobcu nechali zbúrať aj nehnuteľnosti
postavené na pozemkoch žalobcu. Žalobca za účelom vyriešenia veci nechal vypracovať geometrický
plán, žalovaný nereagoval. Výšku náhrady za požadované obdobie 01. 10. 2021 do 30. 09. 2024

odvodzoval od obvyklej výšky nájmu v intraviláne v obci G. v sume 0,30 eur za m2. Žalovaný nereagoval
na výzvy na úhradu nájomného.4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že manželstvo žalovaného bolo
rozvedené rozsudkom zo dňa 13. 07. 1989, právoplatným 31. 07. 1989. Poprel ako nepravdivé tvrdenie
žalobcu o oplotení pozemkov žalobcu, pripojení k jeho pozemkom a ich užívaní. Rovnako namietal

tvrdenie o tom, že nechal zbúrať nehnuteľnosti na pozemkoch žalobcu. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X,
táto je vedená ako spoločný dvor. Žalovaný tvrdil, že nijako nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu,
ani mu nebráni v užívaní.

5. Pôvodne žalovaná 2/ (J. E., nar. XX. XX. XXXX, G., I. XX/XXX) oznámila súdu, že sa so žalovaným

rozviedla ešte predtým, ako sa on nasťahoval do nehnuteľnosti uvedenej v žalobe. Žalovaná tam nikdy
nebývala, ani tam nikdy nemala trvalý pobyt.

6. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní, za účasti strán sporu a ich právnych
zástupcov, pripustil zmenu žaloby nasledovne: žalovaný H. E., trvale bytom I. XX/XXX, XXX XX G.
je povinný uhradiť žalobcovi A. B. C., trvale bytom D. E. XX, XXX XX F. G. F. titulom bezdôvodného

obohatenia sumu 5.604,00 eur s 8 % úrokom od 01. 10. 2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom súdneho výkonu rozhodnutia na účet žalobcu vedený v K. K.
J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca vzhľadom na zistenia, že manželstvo žalovaného
a žalovanej 2/ bolo rozvedené a žalovaná 2/ v dome najmenej od roku 2003 nebýva, vzal žalobu voči
žalovanej 2/ späť. Na základe uvedeného dispozičného úkonu žalobcu súd konanie voči žalovanej 2/

zastavil uznesením zo dňa 14. 02. 2025.

7. Žalobca zobral späť žalobu vo vzťahu k parcele č. XXX, na ktorej stojí jeho znehodnotená stavba a
ktorú žalovaný užívať nemôže. Žalobca vzal žalobu späť v sume 638,40 eur a navrhol konanie v tejto
časti zastaviť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu urobený pred začatím pojednávania, súd žalobu

v tejto časti zastavil, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok I.) v zmysle § 144 a § 145 ods.
2 CSP.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území G., obec G., okres Topoľčany, zapísaných na LV č. XXX

ako pozemky, parcely registra „C“ parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č.
XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
95 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2. Na liste vlastníctva sú zapísané
stavby - rodinný dom, a to na parcelách č. XXX, XXX, XXX a XXX. V súčasnosti vo faktickom stave
existuje len nehnuteľnosť na parcele č. XXX.

9. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území G., obec G.,
okres Topoľčany, zapísanej na LV č. XXX ako pozemok, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 661 m2, a to žalobca v podiele 1/2, žalovaný v podiele 5/12. Nehnuteľnosť
je v spoluvlastníctve tretej osoby, L. E. v podiele 1/12. Žalovaný spolu s bývalou manželkou (pôvodne

žalovanou 2/) majú zapísané v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti v katastrálnom
území G., obec G., okres Topoľčany, zapísaných na LV č. XXX ako pozemky, parcely registra „C“ parc.
č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2 a parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 168 m2. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby zapísanej na LV č. XXX, kat. územie G., ako
rodinný dom so súp. číslom XX na parcele č. XXX/X.

10. Z vykonanej miestnej obhliadky súd zistil, že k nehnuteľnostiam strán sporu vedie z verejnej
komunikácie prístup po obecnom pozemku. V prednej časti (vzhľadom k verejnej komunikácii) sa
nachádzajú pozemky žalovaného aj s rodinným domom, za nimi sú pozemky žalobcu v tvare L, ktoré
nadväzujú na pozemky žalovaného. Po ľavej strane (z pohľadu od miestnej komunikácie) je pozemok

v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Uvedené vzájomné polohy a rozloženie pozemkov vyplýva
aj z geometrického plánu a snímky katastrálnej mapy (č. l. 19, 166, 173 spisu). Za rodinným domom
žalovaného je takmer po celej šírke vybudovaná dlažba. Na vydláždenej časti pozemkov sú uložené
hnuteľné veci žalovaného - nádrž na vodu, drevený pracovný stôl, plastový stôl, ručný paletový vozík
a podobne. Za vydláždenou časťou na pozemku po pravej strane z pohľadu od komunikácie (ktorý

zodpovedá parcele žalobcu č. XXX) bola umiestnená záhradná hojdačka žalovaného. Po ľavej strane,
ktorá zväčša zodpovedá spoločnému pozemku strán sporu, mal žalovaný drevený stôl a uložené rôzne
hnuteľné veci a materiál na hranici so susediacim pozemkom, približne v šírke jedného metra.11. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene
žaloby je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.604,- eur za užívanie jeho
nehnuteľností žalovaným, a to parciel č. XXX, XXX, XXX a parcely č. XXX/X v rozsahu podielu 1 k

celku v k. ú. G. v celkovej výmere 467 m2, za dva roky spätne, vo výške 0,50 eur za meter štvorcový.
Po zhodnotení tvrdení predkladanými stranami sporu a vykonaní dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní bolo sporné, či žalovaný užíva nehnuteľnosti žalobcu,
resp. nehnuteľnosť, ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom a sporná bola i náhrada za užívanie
nehnuteľnosti. Žalobca si uplatnil náhradu za užívanie nehnuteľností v rôznych vlastníckych režimoch

(v jeho výlučnom vlastníctve a spoluvlastníctve). Nárok žalobcu za užívanie nehnuteľností žalobcu
v jeho výlučnom vlastníctve súd posudzoval v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení. Súhlasil so žalobcom, že v prípade, ak si osoba prisvojuje úžitkovú hodnotu
veci bez právneho dôvodu, vzniká na jej strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať
oprávnenej osobe, a to obvykle vo výške nájmu predmetnej veci.

12. Nárok za užívanie časti spoločnej nehnuteľnosti súd posúdil v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný je titulom spoluvlastníctva oprávnený užívať nehnuteľnosť v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. Nárok na náhradu vzniká, ak podielový spoluvlastník užíva
nehnuteľnosť nad rozsah svojho podielu. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v
Občianskom zákonníku. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o
jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka (NS SR sp. zn. 4Cdo/298/2008).

13. V danom spore išlo v podstate o zodpovedanie skutkovej otázky, či a v akom rozsahu užíva žalovaný
predmetné pozemky. Súd prvej inštancie súhlasil so žalovaným, že žalobcu zaťažovalo dôkazné
bremeno v preukázaní tvrdenia, že žalovaný pozemky užíva a v akom rozsahu. Vo vzťahu k parcelám
č. XXX, XXX a XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
tieto pozemky užíva žalovaný v celom ich rozsahu tak, ako si žalobca uplatnil žalobou. Medzi stranami

bol sporný priebeh hranice medzi parcelou č. XXX/X (zapísanou v BSM žalovaného a bývalej manželky)
a parcelou č. XXX/X (obecný pozemok - prístup z verejnej komunikácie) na jednej strane a parcelami č.
XXX/X (v podielovom spoluvlastníctve) a č. XXX, XXX a XXX na druhej strane. Žalobca tvrdil, že hranica
pozemkov ide kolmo kopírujúc hranicu domu na susednom pozemku (fotografia na č. l. 152), prechádza
približne stredom dlažby zhotovenej žalovaným (fotografie č. l. 149, 150). Naopak, žalovaný tvrdil, že

hranica medzi jeho pozemkom a pozemkom žalobcu je v mieste, kde končí vybudovaná dlažba, teda
že dlažba je na pozemku žalovaného. V danom prípade súd súhlasil so žalovaným, že z predložených
dôkazov (satelitná snímka mapy a snímka katastrálnej mapy na č. l. 173, geometrický plán) vyplýva,
že hranica pozemku medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X je mierne šikmá a priebeh hranice medzi
pozemkom žalovaného (parcela č. XXX/X) a pozemkami žalobcu (parcely č. XXX, XXX, XXX) nie je

priamočiary a súbežný s hranicou susedného domu, ako tvrdí žalobca. Skutočný priebeh hranice v
priestore nebolo možné presne určiť porovnaním katastrálnej mapy a výsledkov obhliadky, na presné
určenie by bolo potrebné geodetické meranie (takýto dôkazný prostriedok bol navrhnutý, žalobca na
ňomnezotrvalnapriekspornostipriebehuhranice,ktorávyplynulazvykonanejobhliadky).Zvykonaného
dokazovania nebolo preukázané, či a v akom rozsahu je dlažba žalovaného položená na pozemkoch

žalobcu (parcely č. XXX, XXX, XXX) a v akom rozsahu sú na týchto pozemkoch umiestnené hnuteľné
veci. Je možné, že časť dlažby a časť hnuteľných vecí sa skutočne nachádza na pozemkoch žalobcu,
avšak rozhodne nie na celej výmere pozemkov (137 m2). Bolo povinnosťou žalobcu tento rozsah
preukázať, pretože k bezdôvodnému obohateniu žalovaného by dochádzalo len v rozsahu skutočne
užívanej výmery pozemkov žalobcu. Inak povedané, užívanie len časti pozemkov žalobcu žalovaným

neodôvodňuje priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi za celú výmeru týchto
pozemkov. Súd bez presného zamerania nedokázal vyhodnotiť, či a v akom rozsahu sú veci žalovaného
umiestnené na pozemku žalobcu.

14. Vo vzťahu k spoločnej parcele č. XXX/X súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný užíva časť

parcely pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel, nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu
na jeho strane, nakoľko toto právo mu vyplýva zo samotnej podstaty (spolu)vlastníckeho práva.
Nadužívanie spoluvlastníckeho podielu bez dohody spoluvlastníkov v rozsahu užívania nehnuteľnosti v
podiele iného spoluvlastníka môže zakladať nárok na náhradu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ak však žalobca tvrdil, že žalovaný užíva spoločnú nehnuteľnosť aj v rozsahu jeho podielu, táto
skutočnosť nebola dokazovaním preukázaná. Žalobca je spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele
1/2 k celku a žalovaný v rozsahu 5/12 k celku. Vykonanou obhliadkou bolo zistené, že žalovaný má

umiestnené veci po ľavej strane parcely z pohľadu od miestnej komunikácie (fotografia č. l. 147), pozdĺž
hranice so susedným pozemkom v šírke cca 1 meter. Súd prisvedčil žalovanému, že hnuteľné veci sú
zložené na rozlohe pozemku, ktorá určite neprevyšuje výmeru podielu pripadajúceho na žalovaného
275 m2 (5/12 z celkovej výmery 661 m2) a zároveň, že časť vecí je zrejme zložená na parcele
č. XXX (viď snímku katastrálnej mapy na č. l. 166), ktorá nie je vo vlastníctve ani spoluvlastníctve

žalobcu. Spoluvlastnícky podiel je ideálny. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo
spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným
výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, znamená mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci,
akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a
udržovanie spoločnej veci a pod. (R 19/1967). Vzhľadom na uvedené, ani tvrdenia o parkovaní vozidla

na spoločnom pozemku, ktoré predkladal žalobca (satelitná snímka mapy na č. l. 133) nepreukazujú
tvrdenia žalobcu o užívaní jeho podielu, nakoľko samotný podiel žalobcu nie je reálne v priestore
vyčlenený.

15.Ajvprípade,akbymalsúdpreukázanýzákladnároku(vznikbezdôvodnéhoobohatenia,nadužívanie

spoluvlastníckeho podielu), nebolo by možné žalobe vyhovieť z dôvodu nepreukázania výšky náhrady.
Žalobca síce správne vychádzal z výšky obvyklého nájmu veci, avšak svoje tvrdenie o výške obvyklého
nájomného nijako nepreukázal, pričom pôvodne požadoval plnenie vo výške 0,30 eur/m2 (v samotnej
žalobe ako aj vo výzve pred podaním žaloby), po zmene žaloby požadoval plnenie vo výške 0,50 eur/m2
(bez zdôvodnenia tejto zmeny). Výšku obvyklého nájmu 0,50 eur/m2 žalovaný (hoci aj v záverečnom

vyjadrení) poprel ako neprimerane vysokú, žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia. V danom prípade dôkazné bremeno znáša žalobca.

16. K ostatným tvrdeniam predloženým do konania súd uviedol, že skutočnosť o vykopaných
základových pásoch preukázanú nemal (v priebehu obhliadky žalobca na ne neupozornil, z jednotlivých

fotografií jednoznačne nevyplývajú). K tvrdeniu, že žalovaný postavil plot na pozemku žalobcu súd
uviedol, že nie je súdu zrejmé, o akú časť oplotenia má ísť. Z vyjadrenia svedka M. vyplynulo, že
oplotenie medzi jeho pozemkom (susediaci pozemok po pravej strane) a pozemkom žalobcu postavil
svedok (fotografia č. l. 155). Z ľavej časti oplotenie nie je vyhotovené, hranicu tvorí múr rodinného
domu postaveného na susednom pozemku. Pokiaľ žalobca v úvode konania tvrdil, že mu žalovaný bráni

vo vstupe na pozemok, ani táto skutočnosť nebola preukázaná, napokon na tomto tvrdení nezotrval.
Žalovaný na obecnom pozemku síce zhotovil bránu od vstupu z miestnej komunikácie, avšak tvrdil, že ju
neuzamyká. Žalobca v konečnom dôsledku ani neuvádzal, že pre uzamknutú bránu sa nemohol na svoje
nehnuteľnosti dostať. Tvrdenia o tom, že žalobcovi bráni vo vstupe na jeho pozemky pes žalovaného,
preukázané neboli. Čo sa týka tvrdenia o zbúraní stavieb žalobcu žalovaným, tieto preukázané neboli,

z výsluchu svedka M. vyplýva, že tieto spadli samé následkom ich zlého technického stavu. V zásade
zodpovedanie tejto spornej otázky nemá vplyv na uplatnený nárok. V konaní neboli preukázané ani
tvrdenia o zriadení chovu hydiny a kurína na spoločnom dvore, ani o zriadení skleníka (tento sa na
pozemku v minulosti síce nachádzal, avšak v čase obhliadky už nie).

17. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, nakoľko
si žalobca uplatnil náhradu za dva roky spätne pred podaním žaloby, a teda nárok by premlčaný nebol,
a to ani v časti vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(podľa ktorého sa uplatňuje dvojročná subjektívna premlčacia doba odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a trojročná objektívna premlčacia

doba odo dňa, keď k nemu došlo) a ani v časti náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu v
zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (ktorý upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu).

18. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní tvrdenia
o užívaní nehnuteľností žalovaným v žalobcom tvrdenom rozsahu (resp. v konkrétnej časti), ani v

preukázaní výšky požadovanej náhrady.

19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že vzhľadom na zamietnutie žaloby, bol v
konaní o zaplatenie sumy 5.604,- eur úspešný žalovaný, preto mu prislúcha nárok na náhradu trovkonania. Rovnako je tomu tak aj v zastavujúcej časti konania v sume 638,40 eur s príslušenstvom
titulom zavinenia žalobcu na zastavení konania, keďže žalobca vzal žalobu späť po vlastnom zhodnotení
podanej žaloby. Inak povedané, za situácie, keď žalobca vzal žalobu späť, a to nie preto, že dosiahol

to, čo v žalobe požadoval, z procesného hľadiska platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi v zmysle zásady úspechu a zásady zavinenia náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku II. a III. podal žalobca odvolanie, a to z dôvodov:

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP),
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP),
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP).

21. Žalobca konkrétne namietal, že súd vytýčil termín obhliadky na mieste samom na pojednávaní
dňa 14. 02. 2025 na termín 25. 03. 2025 a následne bol termín obhliadky presunutý na deň 01.
04. 2025. Žalovanému teda bol poskytnutý čas presahujúci 1 mesiac (presne 46 dní) na to, aby z

predmetných pozemkov patriacich žalobcovi odpratal svoje hnuteľné veci a presunul ich na iné miesto
(čo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj urobil). Stav, ktorý bol zistený obhliadkou na mieste
samom dňa 01. 04. 2025 nezodpovedá tomu, ako žalovaný v skutočnosti užíval jemu patriace
nehnuteľnosti. O tom, že žalovaný pred konaním obhliadky užíval tieto pozemky v podstatne väčšom
rozsahu svedčí aj fotodokumentácia predložená žalobcom na pojednávaní dňa 14. 02. 2025. Aj napriek

tomu,žežalovanýmalobjektívnemožnosťpredkonanímobhliadkysvojehnuteľnévecizjehopozemkov
vypratať, pri obhliadke bolo zistené, že hnuteľné veci žalobcu (nádrž na vodu, železná hojdačka,
záhradný nábytok), ktoré sú uložené na parc. č. XXX zaberajú takmer celú plochu tohto pozemku.
Naviac, z fotodokumentácie vyhotovenej súdom počas obhliadky je jednoznačne zrejmé, že na zadnej
časti parcely č. XXX žalovaný bez vedomia žalobcu vybudoval základové pásy pre stavbu. Stavebné

úpravy (vybudované základové pásy) na pozemku parc. č. XXX boli zrejme viditeľné nielen počas
obhliadky, ale sú jasne viditeľné aj na satelitnej snímke predmetných nehnuteľností predloženej súdu.
Napriek tomu súd neodôvodnene na túto skutočnosť neprihliadol, pričom v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že žalobca na existenciu základových pásov v priebehu obhliadky neupozornil. V tejto
súvislosti považoval za potrebné uviesť, že úlohou žalobcu nie je upozorňovať súd na skutočnosti,

ktoré museli byť pre každého, kto sa na obhliadke zúčastnil zjavné a ktoré jednoznačne vyplývajú
z fotodokumentácie vyhotovenej samotným súdom, ako aj z dôkazov, ktoré žalobca predložil ešte pred
konaním obhliadky.

22. Zdôraznil, že parc. č. XXX, XXX a XXX sú v jeho výlučnom vlastníctve, takže žalovaný by na ne

nemal bez jeho výslovného súhlasu ani vstupovať, a už vôbec nemá právo na týchto pozemkoch bez
jeho vedomia vykonávať akékoľvek stavebné úpravy (ukladať dlažbu alebo budovať základové pásy) a
používať ich na skladovanie jeho hnuteľných vecí.

23. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXX/X, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve s veľkosťou jemu

patriaceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2, trval na tom, že žalovaný užíva väčšiu časť tohto
pozemku, než by zodpovedal veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný nepoprel, že na tomto
pozemku parkoval svoje motorové vozidlo (čo je v konečnom dôsledku viditeľné na fotodokumentácii,
ktorú súdu predložil aj na satelitnej snímke) a zároveň pripustil, že pozemok kosil a že ho využíva na
skladovanie svojich vecí. Domnieva sa, že žalovaný užíva tento pozemok pre svoje účely v rozsahu,

ktorý prekračuje veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu 5/12.

24. Pokiaľ obhliadka mala preukázať rozsah, v akom žalovaný užíval jemu patriace nehnuteľnosti,
považuje závery, ktoré súd dovodil z tejto obhliadky na mieste samom zo dňa 01. 04. 2025 za právne
bezvýznamné a odporujúce skutočnosti, pretože:

a) rozsah užívania pozemkov, zistený pri obhliadke, nezodpovedá skutočnému rozsahu, v akom
žalovaný jeho pozemky užíva - žalovaný pred konaním obhliadky mal možnosť prevažnú časť
hnuteľných vecí predtým uložených na všetkých parcelách, za užívanie ktorých sa domáha náhrady,
odpratať na iné miesto,b) súd v rozpore s objektívnym stavom na mieste nesprávne interpretoval zistené skutočnosti, resp.
účelovo opomenul stavebný zásah vykonaný žalovaným (vybudovanie základových pásov) na jeho
parcele č. XXX,

- súd si neodôvodnene osvojil argumentáciu žalovaného o údajnej spornosti priebehu hranice medzi
jeho pozemkami parc. č. XXX, XXX a XXX a pozemkom parc. č. XXX/X, ktorý patrí žalovanému.

25. Súdu prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu v priebehu konania opakovane
predložil dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú jeho tvrdenia o skutočnom priebehu hranice medzi

vyššie uvedenými nehnuteľnosťami žalobcu a žalovaného. Zo satelitnej snímky s vyznačenými
hranicami katastrálnych pozemkov vyhotovenej prostredníctvom webového portálu zbgis.skgeodesy.sk,
ktorú dňa 04. 04. 2025 predložil súdu, ako aj z geometrického plánu a snímky z katastrálnej mapy
jednoznačne vyplýva, že hranica medzi pozemkami prebieha tak, ako ju žalobca označil zelenobielou
vytyčovacou tyčou na fotografiách predložených súdu na pojednávaní dňa 14. 02. 2025. Žalovaný počas
celéhokonanianenamietal,žepredmetnávytyčovaciatyč,takakojezachytenánapredloženejfotografii,

neoznačuje hranicu jemu patriaceho pozemku. Pokiaľ sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral
na skutočnosť, že hranica medzi pozemkami parc. č. XXX, XXX a XXX a pozemkom parc. č. XXX/X
prebieha mierne šikmo a nekopíruje líniu priečelia vedľa stojacej nehnuteľnosti na parc. č. XXX, túto
skutočnosť považuje za marginálnu a nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci a táto drobná chyba v
žiadnom prípade nemôže odôvodniť zamietnutie žalobného návrhu v celom rozsahu. Ak pripustí, že

hranica medzi pozemkami prebieha mierne šikmo smerom dozadu za líniou priečelia vedľa stojaceho
domu (na parc. č. XXX), tak ľavý predný roh parc. č. XXX (pri pohľade od ulice tak, že dom žalovaného
je na pravej strane a dom na susednej parcela na ľavej strane) je vzdialený od pomyselnej línie tvorenej
priečelím susedného domu necelý 1 meter, pričom línia skutočnej hranice pozemkov XXX, XXX a XXX
sa približuje k línii danej koncom domu na parc. č. XXX tak, že pravý predný roh parc. č. XXX sa už

nachádza na tejto línii domu. Celková dĺžka hranice pozemkov XXX, XXX a XXX a pozemku XXX/X
meria 13 m, takže sporná plocha hranice tvorí trojuholník so stranami 1m a 13m, ktorého plocha je
približne 5 m2. V pomere k celkovej výmere pozemkov, ktorých užívanie je predmetom žaloby (467 m2),
je výmera tejto spornej časti zanedbateľná a zároveň sporná časť hranice pozemkov sa smerom k parc.
č. XXX postupne zužuje tak, že hranica parc. č. XXX je už takmer totožná s líniou susednej stavby.

26. Dlažba, ktorú žalovaný vybudoval pozdĺž hranice svojho pozemku parc. č. XXX/X zjavne zasahuje
podstatnou časťou aj na jemu patriace parc. č. XXX, XXX, XXX a bez ohľadu na skutočnosť, či v čase
konania obhliadky dňa 01. 04. 2025 na nej boli, alebo neboli uložené hnuteľné veci žalovaného, samotný
fakt, že žalovaný uložil bez jeho vedomia dlažbu na jeho nehnuteľnosti preukazuje, že tieto nehnuteľnosti

žalovaný bez právneho dôvodu užíva. O oprávnenosti jeho uplatneného nároku ďalej svedčí skutočnosť,
že svedok N. potvrdil, že na jemu patriacich nehnuteľnostiach žalovaný postavil a užíval skleník, ktorú
skutočnosť žalovaný nepoprel.

27. Pokiaľ ide o stanovenú náhradu za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu vo výške 0,50 eur/

m2/mesiac, žalobca uviedol, že vychádzal pri jej určení z obvyklej ceny nájomného za porovnateľné
pozemky v danom mieste a čase. Domnieva sa, že takto stanovená výška náhrady za užívanie je
dokonca výrazne podhodnotená. Nájomné vo výške 0,50 eur/m2/mesiac za užívanie pozemkov, ktoré
sú evidované ako zastavaná plocha a nádvorie a ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce, je naopak
možné považovať za veľmi nízke. Samotnému súdu musí byť z jeho rozhodovacej praxe známe, že

výška nájomného za porovnateľné pozemky je oveľa vyššia. Je pravdou, že v čase podania žaloby
náhradu vyčíslil sumou 0,30 eur/m2/mesiac, ktorú následne v podaní zo dňa 13. 02. 2025 v rámci návrhu
na pripustenie zmeny žalobného petitu zvýšil na sumu 0,50 eur/m2/mesiac. Zdôraznil, že žalovaný v
priebehu celého konania stanovenú náhradu nenamietal, a to ani vo výške 0,30 eur/m2/mesiac, ani
vo výške 0,50 eur/m2/mesiac. Po prvý raz uplatnil svoje výhrady až vo svojom záverečnom návrhu,

teda až po skončení dokazovania vo veci. Naviac, obsah záverečnej reči žalovaného, ktorú právny
zástupca žalovaného predložil súdu v písomnej podobe, nie je súčasťou zápisnice z pojednávania zo
dňa 11. 04. 2025, ani nebol zverejnený v elektronickom súdnom spise. S obsahom záverečnej reči sa
teda žalobca, ani jeho splnomocnený právny zástupca nemali možnosť sa podrobnejšie oboznámiť, ani
na túto námietku relevantne reagovať. Súd teda svojim postupom znemožnil, aby uskutočňoval jeho

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uplatnenie námietky
vočipožadovanejvýškenáhradyzaužívaniepozemkovažposkončenídokazovaniavovecinemôžebyť
v zmysle ustanovení CSP považované za včasné uplatnenie prostriedku procesného útoku a procesnej
obrany. Súd na takúto námietku uplatnenú až po skončení dokazovania vo veci nemá prihliadať.Poukázal na to, že ak strana uplatnila prostriedok procesného útoku alebo obrany až v záverečnej reči,
teda po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania, súd by naň nemal prihliadať. Na základe tejto
skutočnosti je preto aj požadovanú výšku náhrady za užívanie jemu patriacich nehnuteľností vypočítanú

z obvyklého nájomného vo výške 0,50 eur/m2/mesiac potrebné považovať za nespornú. V závere
navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

28.Žalovanýkodvolaniužalobcupodalvyjadrenieauviedol,žehopovažujenedôvodné.Spoukazomna
ust. § 149 CSP poprel skutkové tvrdenia a právne závery uvedené žalobcom v jeho odvolaní. Namietol
ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by si odpratal svoje hnuteľné veci z predmetných pozemkov pred
vykonanou obhliadkou. Stav zistený obhliadkou dňa 01. 04. 2025 zodpovedá užívaciemu stavu.

29. Tiež namietal, že by vybudoval základové pásy na pozemku na zadnej časti parc. č. XXX. V danom

prípade sa nejedná o betónové pásy, ale o súčasť oplotenia - oporný múrik, ktoré musel po sťažnostiach
susedov vybudovať z dôvodu zosúvania sa pôdy z búraniska. Tento oporný múrik sa nachádza na
hranici pozemkov. Oplotenie budoval sused C. M., keďže bez oporného múrika by oplotenie spadlo a
nachádza sa aj na pozemku M..

30. Ďalej namietal, že by na pozemok žalobcu ukladal dlažbu a na nej skladoval hnuteľné veci. Dlažba
je voľne uložená na jeho pozemku ako chodník, aby nemusel chodiť po blate a táto je voľne uložená
na jeho pozemku.

31. K tvrdeniu žalobcu, že počas celého konania nenamietal existenciu vytyčovacej tyče, ktorá má

označovať hranicu pozemku patriaceho žalobcovi uviedol, že o žiadnej vytyčovacej tyči nevie, túto si ani
nevšimol na fotografii, preto sa k nej ani nemohol vyjadrovať. Pokiaľ sa vytyčovacia tyč nachádza na
pozemku, tak túto tam musel niekto, zrejme žalobca, bez jeho vedomia doložiť za účelom manipulácie
v rámci tohto súdneho konania. Namietal, že zriadil na pozemku žalobcu skleník. V danom prípade sa
jednalo o fóliovník 3 x 3 m2, ktorý bol pred viac ako štyrmi rokmi odstránený - premiestnený na jeho

časť pozemku.

32. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a ustálil skutkový
stav a vec správne posúdil i po právnej stránke. Žalobca v danej veci neuniesol ťarchu dôkazného
bremena, keď tvrdil, že žalovaný mal údajne užívať jemu patriace nehnuteľnosti v rozsahu 467 m2, čím

mu malo údajne vzniknúť bezdôvodné obohatenie v sume 5.604,- eur. Žalobca v podanej žalobe mimo
iného tvrdil, že bez jeho súhlasu a dohody žalovaný oplotil jeho pozemky (parc. č. XXX, parc. č. XXX,
parc. č.XXX, parc. č. XXX, ktoré vlastní v celosti a parc. č. XXX/X, ktorú vlastní v jednej polovici) a
pripojil ich k svojim pozemkom asi pred 10 rokmi a začal ich užívať ako svoje vlastné. Toto nepravdivé
tvrdenie nebolo ničím preukázané. Žalovaný neoplotil pozemky žalobcu a ani ich neužíva. Napokon aj

sám žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 06. 02. 2025 (na strane 2 pod písmenom b/ v
rozpore s jeho predchádzajúcim tvrdením) priznal, že pozemky žalovaný neoplotil.

33. Rovnako žalovaný vo svojom vyjadrení namietal ako nepravdivé tvrdenie žalobcu v žalobe, že mal
bez jeho súhlasu nechať zbúrať nehnuteľnosti, ktoré boli postavené na parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX.

Toto nepravdivé tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené i vypočutými svedkami - starostom obce B. N., ako i
svedkom C. M. na pojednávaní dňa 14. 02. 2025, ktorí potvrdili, že nehnuteľnosti schátrali v dôsledku
toho, že žalobca ich neudržiaval, za čo bol riešený aj samotnou obcou.

34. Žalobca v návrhu na usporiadanie vlastníckych vzťahov zo dňa 24. 08. 2020, ktoré doložil k žalobe

uvádza: „Napriek opakovaným pokusom, do dnešného dňa sa mi nepodarilo uzatvoriť dohodu s pánom
H. E., ktorý využíva sčasti pozemky, ktoré sú v mojom výlučnom vlastníctve (parc. č. XXX, XXX, XXX,
XX) a sčasti aj pozemok, ktorý máme v spoluvlastníctve 745/1)“. Žalobca tu teda v rozpore s neskoršími
tvrdeniami uvádza, že mal predmetné parcely užívať sčasti, a nie v celosti, ako to tvrdí neskôr v žalobe.
Vo výzve žalobcu zo dňa 21. 04. 2021 už v rozpore s týmto tvrdením uvádza, že: „Ohliadkou na mieste

samom bolo zistené, že užívate pozemky v rozsahu 350 m2.“

35.Vpísomnomstanoviskužalobcuzodňa06.02.2025žalobcatvrdil,že„Predmetomžalobyjenáhrada
škody, ktorá mi vznikla tým, že žalovaný 1/ H. E. užíva mne patriace nehnuteľnosti (parc. č. XXX, XXX,XXX a XXX v celosti a parc. č. XXX/X v 1 ) a odmieta mi zaplatiť obvyklé nájomné“. V zmene návrhu
na začatie konania zo dňa 13. 02. 2025 už žalobca uviedol, že parc. č. XXX žalovaný neužíva, nevzniká
mu za užívanie tohto pozemku bezdôvodné obohatenie, ako je mylne uvedené v žalobe, a v tejto časti

vzal žalobca svoju žalobu späť. Žalobca sa teda rozporuplne vyjadroval jednak k rozsahu, v ktorom má
žalovaný údajne užívať jemu patriace parcely a tiež rozporuplne k výške nároku za toto údajné užívanie.

36. Žalovaný namietal i koeficient primeranej náhrady stanovený žalobcom 0,50 eur/m2/mesiac,
z ktorého vychádzal pri výpočte údajného bezdôvodného obohatenia, ako ničím nepreukázaný a

neprimerane vysoký. Žalobca svoje tvrdenie o výške primeranej náhrady 0,50 eur/m2/mesiac nepodložil
žiadnym relevantným dôkazom. Okrem toho, je toto jeho ničím nepodložené tvrdenie v rozpore i s jeho
vlastnými predchádzajúcimi tvrdeniami, keď vo výzve zo dňa 10. 07. 2024 vychádzal z koeficientu 0,30
eur/m2/ mesiac, rovnako ako v žalobe zo dňa 30. 09. 2024.

37. Vo výzve z roku 2021 uvádzal, že jeho údajné bezdôvodné obohatenie predstavuje 350,- eur

ročne. V tejto súvislosti poukázal na ťarchu dôkazného bremena, ktorá zaťažovala žalobcu, teda, že
žalobca bol povinný preukázať žalovaný nárok, teda, že žalovaný užíva jemu patriace nehnuteľnosti v
rozsahu 467 m2 a aj výšku údajného bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na celkovú výmeru tejto parcely je zrejmé, že žalovaný z nej neužíva
ani zďaleka výmeru pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel. Obhliadka ako i fotografie, ktoré boli

súdom vyhotovené, vyvrátili tvrdenie žalobcu, že by užíval 467 m2 patriacich žalobcovi. Žalobca tvrdí,
že žalovaný užíva jemu patriace nehnuteľnosti a to parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
25 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 95 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 600 m2, v ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel
1-ice, teda výmeru 330,50 m2. Pokiaľ ide o parc. č. XXX/X, táto je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu

a žalovaného u každého v 1/2-ici, v žiadnom prípade predmetnú parcelu č.XXX/X neužíva v celosti,
dokonca ani v jednej polovici, hoci má právo užívať ako podielový spoluvlastník, rovnako ako má právo
túto užívať žalobca, v čom mu nebráni. Uviedol, že spoločnú parcelu nikdy neužíval v celosti, ale iba
udržiaval, a to kosením buriny a zeliny 40 rokov a to na jeho náklady, keďže žalobca sa o predmetnú
parcelu, rovnako ako ani o stavby, nestaral. Tvrdenie žalobcu o tom, že ju užíva, je nepravdivé. O tom, že

tátoparcelasanijakonevyužíva,svedčiaajfotografiezobhliadky.Zpohľaduodmiestnejkomunikáciena
ľavej strane vedľa susednej nehnuteľnosti z ľavej strany má na parc. č.XXX/X na kraji veci v menšej časti
ako 2 x 2 metre a tieto má aj na jeho parc. č. XXX, ktorú má v spoluvlastníctve s L. E.. Ako spoluvlastník
teda neužíva, ani zďaleka, ani polovicu z predmetnej spoločnej parc. č. XXX/X. Celá ostatná časť parc.
č. XXX/X je voľná a prístupná žalobcovi. Pokiaľ ide o otázku, kadiaľ vedie na mieste samom hranica

medzi obecnou parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, k tejto sa žalobca a žalovaný na obhliadke mieste
samom vyjadrili rôzne, podľa žalobcu je táto hranica daná koncom múru rodinného domu postaveného
na susednom pozemku (z ľavej strany z pohľadu miestnej komunikácie), podľa žalovaného je hranica
nižšie a je daná koncom dlažby. Žalovaný tvrdí, že veci, nachádzajúce sa na fotografiách, sa nachádzajú
na parc. č. XXX/X patriacej žalovanému a jeho bývalej manželke. Poznamenal, že hranica medzi parc.

č. XXX/X a XXX/X, nie je kolmá, ale smeruje šikmo. V každom prípade ťarcha dôkazného bremena
zaťažovala žalobcu, aby navrhol a trval na vykonaní takých dôkazov, ktoré by preukázali jeho tvrdenie,
že by užíval jemu patriace parcely v rozsahu 467 m2, keďže za takejto výmery vychádza pri výpočte
údajného bezdôvodné obohatenia. Naopak, je to žalobca, ktorý sa o svoje nehnuteľnosti už celé
roky nestará, čím znehodnocuje aj susediace pozemky zaburinením a hlodavcami, ktoré prebehujú

na susediace pozemky. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci ako i vo výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.

38. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

39. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v zmysle ust. § 363 CSP (náležitosti odvolania) sa
v odvolaní popri všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čohosa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní poukazujú na ust. § 365
ods. 1 písm. b/, d/ a f/ CSP.

40.Odvolacísúdsa vplnomrozsahustotožňujesprávnymzáveromsúduprvejinštancieonedôvodnosti
žaloby žalobcu v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd
dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje
vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú

obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento
prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, t. j. námietkami týkajúcimi
sa nesprávneho procesného postupu, inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

a nesprávnym skutkovým zisteniam.

41. K námietkam produkovaným žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd zaujíma nasledovné
stanovisko.

42. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku,
táto je naplnená vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv,
dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé,
pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Žalobca v súvislosti
s uvedenou námietkou uviedol, že súd tým, že vytýčil termín obhliadky viac ako mesiac po pojednávaní,

umožnil žalovanému odpratať a presunúť na iné miesto hnuteľné veci, a teda stav zistený pri obhliadke
nezodpovedá tomu, čo žalovaný v skutočnosti užíval. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku
žalobcu o tom, že obhliadka sa vykonala viac ako mesiac od realizovaného pojednávania. V tejto
súvislosti krajský súd konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie, keď najskôr nariadil
pojednávanie, na ktorom vypočul strany sporu a svedkov a následne vykonal navrhnuté dokazovanie

(teda i obhliadku na mieste samom), je plne v súlade s postupom aprobovaným CSP. Nie je zrejmé,
ako inak mal súd postupovať pri zisťovaní rozsahu ne/užívania nehnuteľností žalovaným. Odvolací súd
poukazujeinato, že žalobcasaprostredníctvomsvojhozástupcukzápisnicizohliadkyvyjadrilvpodaní
zo dňa 04. 04. 2025 (č. l. 172), v ktorom vyjadrení uvedené nenamietal. Pokiaľ by bol konal žalovaný
spôsobom, ako predpokladá žalobca, teda pokiaľ by bol presunul ku dňu konania hnuteľné veci na iné

miesto,tedamimopozemkovvovlastníctvealebospoluvlastníctvežalobcu,nevidísúdracionálnydôvod,
prečo to žalobca neuviedol vo svojom vyjadrení k vykonanej obhliadke. Naopak, popisuje v ňom, aké
hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného sa na jeho pozemkoch nachádzali a tvrdí, že obhliadkou bolo
preukázané, že žalovaný užíva jeho nehnuteľnosti v celkovej výmere 467 m2.

43. Rovnako tak žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že pri obhliadke zistil, že žalovaný v zadnej
časti parc. č. XXX bez jeho súhlasu vybudoval základové pásy pre nejakú stavbu. Namietal tiež,
že súd na uvedené skutočnosti neprihliadol a v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca na ne pri
obhliadke neupozornil, pričom mal za to, že nie je jeho úlohou súdu upozorňovať na skutočnosti,
ktoré sú z obhliadky zjavné. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedenou námietkou žalobcu, nakoľko

pokiaľ žalobca tvrdí, že si až pri samotnej obhliadke všimol, že žalovaný mal vybudovať základové
pásy pre stavbu, bolo jeho povinnosťou na to súd upozorniť, pretože súd obhliadkou zisťoval ním
tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe, resp. pri výsluchu strán sporu a svedkov. Žalovaný k uvedenej
námietke uviedol, že nejde o základové pásy, ale o oporný múrik pri oplotení (ktorý bolo podľa jeho
tvrdenia potrebné vybudovať kvôli zosuvu pôdy), a ktorý sa podľa jeho tvrdenia nachádza na hranici

pozemkov. Z uvedeného je zrejmé, že na to, aby sa súd mohol vysporiadať s uvedenou námietkou, bolo
potrebné, aby žalobca pri obhliadke na uvedené „pásy“ upozornil a v prípade, ak by bolo zrejmé, že sa
nachádzajú na hranici pozemkov, bolo potrebné k tomu navrhnúť dokazovanie, ktoré by preukázalo, či
ide o základové pásy stavby alebo oporný múrik a či sa nachádzajú na pozemku vo výlučnom vlastníctve
žalobcu a v akom rozsahu.

44. Domnienka žalobcu, že pri spoločnom pozemku žalovaný užíva väčšiu časť, než aká zodpovedá
veľkosti jeho podielu, je vyvrátená vykonaným dokazovaním a najmä vykonanou obhliadkou na mieste
samom. Pokiaľ zistenia súdu pri obhliadke chcel žalobca vyvrátiť, nestačí svoj nesúhlas postaviťna domnienkach, ale musí tvrdené skutočnosti preukázať a na ich preukázanie navrhnúť vykonanie
dôkazov. Vo vzťahu k námietkam o rozsahu užívanej plochy na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý ho neuniesol, čo bol aj dôvod na

zamietnutie žaloby, keďže súd mal jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k pozemku v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu žalovaný neužíva väčšiu časť pozemku, než ktorá zodpovedá jeho
spoluvlastníckemupodielu.Pokiaľideoužívaniepozemkovvovýlučnomvlastníctvežalobcužalovaným,
z vykonanej fotodokumentácie je zrejmé, že tieto nie sú užívané na celej ploche pozemku, ako to
tvrdí žalobca, a preto ani nemôže žiadať od žalovaného bezdôvodné obohatenie za celú plochu, ktorú

žalovaný neužíva. Bolo potrebné, aby žalobca navrhol na preukázanie rozsahu užívania jeho pozemkov
vykonanie dokazovania, čo ale neurobil, a preto súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť.

45. Námietku žalobcu, že sa nemohol oboznámiť so záverečnou rečou žalovaného a reagovať tak na
jeho námietky (najmä týkajúce sa výšky uplatnenej náhrady za užívanie nehnuteľnosti), súd považoval
za nedôvodnú. V rámci prednesu záverečnej reči strany sporu majú právo zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť

sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Pokiaľ právny zástupca žalovaného namietal výšku náhrady
za užívanie pozemkov v spolu/vlastníctve žalobcu, išlo o jeho vyjadrenie k dokazovaniu, na čo mal
nepochybne právo. Okrem toho, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný výšku náhrady za užívanie
spochybnil aj v priebehu konania, konkrétne vo svojom podaní zo dňa 03. 04. 2025, v ktorej sa vyjadril
k vykonanej obhliadke, kde uvádza..... „V tejto súvislosti namietame i výpočet žalovanej sumy 5604

eur žalobcom, ktorý vychádza z výmery 467m2 a sumy 0,50 eur/m2/mesiac.“ Uvedená námietka teda
nebolauplatnenáažpovykonanídokazovaniaažalobcamalmožnosťsaknejvyjadriť,nakoľkouvedené
vyjadreniebolozaslanéžalobcovidňa07.04.2025navedomie,čovyplývazospisusúduprvejinštancie.

46. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu
tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde
a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu
vzmysle§365ods.1písm.b)CSPvšakpôjdevtedy,aknesprávnyprocesnýpostupsúdu,znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania

(vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je
možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon
normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

47. Pokiaľ ide o námietky subsumované pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, (t. j. na základe

vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd uvádza, že žalobca
namieta zistenia pri obhliadke, ktoré ale nenamietal počas konania, ani vo svojom vyjadrení k zápisnici
z vykonanej obhliadky a jeho námietky sú len v pozícii jeho tvrdení, ničím nepodložené. Súd prvej
inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, a to nielen výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov,
ale aj obhliadkou na mieste samom, pričom pri obhliadke boli prítomné strany sporu a ich právni

zástupcovia. Obhliadkou bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vo vzťahu k spoločnému pozemku
neužíva väčší rozsah, než zodpovedá veľkosti jeho podielu a pokiaľ ide o užívanie pozemku vo
vlastníctve žalobcu, k zisteniu jeho rozsahu nenavrhol žalovaný vykonať žiadne dokazovanie, a nie je
v schopnostiach a možnostiach súdu tento rozsah určiť, pričom je zrejmé, že žalovaný neužíva takú
časť výmery pozemku vo vlastníctve žalobcu, za akú žiada žalobca priznať bezdôvodné obohatenie. Len

samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, alebo prosté
spochybňovaniesprávnostirozhodnutiasúdučikritikajehoprístupuzvolenéhopriprávnomposudzovaní
veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. f) CSP.48. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nevyhnutným predpokladom pre nárok
spoluvlastníka za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je užívanie
tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho

podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní
siúžitkovejhodnotyvecivoväčšejmiere,nežzodpovedájehopodielu.Niejepritomrozhodujúce,čitento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní

celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej
neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade
nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu
svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník, prípadne

spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie
časti veci treťou osobou.

49. Súd prvej inštancie konštatoval na základe vyššie uvedených skutočností a tvrdení žalobcu
o výlučnom užívaní pozemku žalovaným, že sa prednostne zaoberal tým, či žalovaný skutočne

užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný svoju procesnú
obranu postavil na tvrdení, že vykonáva svoje vlastnícke právo v rámci svojho spoluvlastníckeho
podielu, nie nad jeho rozsah a zároveň, že žalobca v konaní nepreukázal, že by užíval spoločnú
nehnuteľnosť nad rozsah jeho podielu. Podľa súdu prvej inštancie z vykonanej obhliadky jednoznačne
vyplynulo, že žalovaný neužíva vyšší podiel spoločnej nehnuteľnosti, než ktorý zodpovedá veľkosti

jeho spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca
neposkytol súdu relevantný dôkaz o nadužívaní spoločnej nehnuteľnosti (parc. č. XXX/X) žalovaným,
keď žalobca výsledok vykonanej obhliadky spochybnil len svojim tvrdením, že medzičasom žalovaný
vykonal také úpravy, čo do hnuteľných vecí majúcich sa nachádzať na spoločnej nehnuteľnosti, a teda že
skutkový stav zistený ohliadkou nezodpovedá situácii pri podaní žaloby. Išlo však len o tvrdenie žalobcu,

ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal.

50. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu,

napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia

predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca
neuviedolkonkrétnepochybeniesúduprvejinštancievjehoprocesnompostupe(okremporušeniapráva
na spravodlivý proces, ku ktorej sa odvolací súd vyjadril), a preto uvedený odvolací dôvod považuje
odvolací súd za nenáležitý.

51. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k jeho
tvrdeniu, že žalovaný užíva pozemky v jeho vlastníctve resp. spoluvlastníctve, spolu vo výmere 467
m2 a tiež následne náhrada za užívanie uvedených pozemkov, ku ktorej nepredložil žiadne dôkazy.
K tvrdeniu žalobcu, že pri jej stanovení vychádzal z obvyklej ceny nájomného za porovnateľné
pozemky v danom mieste a čase, neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by to vyplynulo.

Žalobcom prezentovaný názor, že samotnému súdu musí byť z jeho rozhodovacej praxe známe, že
výška nájomného za porovnateľné pozemky je oveľa vyššia, je nenáležité a vyjadruje nepochopenie
žalobcu, na základe čoho vydáva súd svoje rozhodnutie. Výška náhrady je daná lokalitou, v ktorej sa
pozemky nachádzajú, druhom pozemku, časom, v ktorom došlo k jeho užívaniu a teda musí byť vždy
daná na základe presne stanovených kritérií. Nemôže byť stanovená na základe „domnienky“ žalobcu,

že takto stanovená náhrada je výrazne podhodnotená (ako uvádza žalobca v podanom odvolaní).

52. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jehoneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchtoskutočnostítiežtvrdí(uznesenienajvyššiehosúduz24.júna2010sp.zn.5Obo/52/2010).Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že žalovaný užíva zo spoločného pozemku výmeru väčšiu,

než pripadá na veľkosť jeho podielu, a tiež, že žalovaný užíva v celom rozsahu sporné pozemky
v jeho výlučnom vlastníctve. Bolo povinnosťou žalobcu, aby navrhol súdu na preukázanie svojich tvrdení
vykonanie dôkazov, ktoré by to preukázali (hranica pozemkov, veľkosť výmery pozemkov, na ktorej sa
nachádzajú hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, ako i dôkazy o obvyklej výške nájmu za pozemky
v totožnej lokalite a rovnakom čase). Pretože žalobca žiadne návrhy na vykonanie dokazovania v konaní
neprodukoval,súdzvlastnejiniciatívytakétodôkazynemôževykonaťapretosprávnesúdprvejinštancie

skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, od ktorých odvodzoval svoj nárok
v tomto konaní.

53. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
54. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu

byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody

sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

57. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).