Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/205/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200675
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1625200675.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka – C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F.
XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava,

a otec – G. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. F. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Ľubica
Sopková, advokátka so sídlom Pribinova 3, Malacky, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07. mája 2025 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 v spojení
s opravným uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 v časti výroku II., III. a IV. (o oprave

výroku, odôvodnenia a poučenia uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24) z r u š u j e.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 v spojení
s opravným uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 v časti výroku I. (o oprave záhlavia
uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24) p o t v r d z u j e.

III.Odvolacísúdukladáotcovimaloletéhopovinnosťvlehotedo15dníodprávoplatnostitohtouznesenia
podať návrh vo veci samej o nahradenie súhlasu matky so vzdelávaním maloletého A. na Základnej
škole, I. XX, A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 súd prvej inštancie výrokom I.
nahradil súhlas matky s podaním prihlášky maloletého A. na Základnú školu, I. XX, A. a výrokom II.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 113 veta prvá a § 361 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1 a 3, §

325 ods. 1 a § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“), čl. 41 ods. 4 veta prvá a čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 35
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 18 ods. 1 až 3 Dohovoru o právach
dieťaťa a § 19 ods. 1 až 4, § 144a ods. 1 a 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej
len „Školský zákon“). Vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom otca dospel k záveru, že je daná
bezodkladná potreba úpravy pomerov, keďže je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu povinnej školskej

dochádzky maloletého v školskom roku 2025/2026, ktorý končí 4. ročník v Základnej škole v A. H.
poskytujúcej vzdelanie len pre prvý stupeň. Z obsahu spisu a vyjadrení rodičov je zrejmé, že medzinimi existuje nezhoda ohľadom výberu ďalšej základnej školy. Otec navrhuje Základnú školu, I. XX,
A., ktorá je nielen vhodná z hľadiska vzdelávacieho zamerania, ale zohľadňuje aj špecifické záujmy a
schopnosti maloletého, najmä v oblasti športu - futbalu, kde môže maloletý svoj záujem pre šport - futbal

rozvíjať aj pod dohľadom kvalifikovaného pedagogického zboru za prítomnosti zvýšeného počtu hodín
telesnej výchovy oproti bežnej základnej škole. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na skutočnosť,
že maloletý je dočasne do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky
pod sp. zn. 8P/64/2024 zverený do starostlivosti otca a preto je v záujme maloletého, aby navštevoval
školu v mieste bydliska otca. Návšteva školy v mieste bydliska matky (Základná škola s materskou

školou A. J., D. E. č. 128 – pozn. odvolacieho súdu) by nateraz spôsobila logistické komplikácie, ktoré
by negatívne ovplyvnili kontinuitu vzdelávacieho procesu maloletého. Podľa prvoinštančného súdu by
nevyhovenie návrhu viedlo k neodôvodnenému prerušeniu školského vzdelávania maloletého, čo by
malo za následok negatívny vplyv na jeho právne postavenie v súvislosti s jeho povinnosťou dochádzať
do školy, čím by došlo k porušeniu jeho práv na vzdelanie. V neposlednom rade súd prvej inštancie
doplnil, že aj keď otec podal iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neuložil mu povinnosť

podať návrh vo veci samej, keďže je predpoklad, že sa týmto neodkladným opatrením dosiahne trvalá
úprava pomerov medzi účastníkmi.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I. podala v zákonnej lehote matka
prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h)
Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

5. Nestotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko mala podozrenie na jeho neštandardný
a zaujatý postup. Poukázala na skutočnosť, že otec zmenil petit svojho návrhu len deň pred vydaním
napadnutého uznesenia, pričom v súdnom spise sa nenachádza žiadna výzva súdu na úpravu
petitu, čo podľa nej vyvoláva otázky o tom, odkiaľ otec a jeho právna zástupkyňa mali informáciu o

nevykonateľnosti pôvodného návrhu. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
nepravdivými a vyfabulovanými tvrdeniami, konkrétne, že Základná škola, I. XX, A. zohľadňuje záujem
maloletého o futbal, čo podľa nej nie je pravda. Je ľahko overiteľné, že daná základná škola nemá žiaden
súvis s futbalom a športom. Podľa matky súd prvej inštancie úplne ignoroval opakovane a konzistentne
vyjadrovaný názor maloletého, že chce žiť s matkou v E. D. a navštevovať Základnú školu A. J. C.

D. E., ktorá sa venuje sokoliarstvu, v ktorom by sa chcel maloletý rozvíjať, a taktiež futbalu, keďže jej
súčasťou je futbalový klub K. v E. D.. Prvoinštančný súd akceptuje tvrdenia otca, ktoré boli vyvrátené.
Taktiež ignoruje skutočnosť, že maloletý nechce navštevovať základnú školu v A.. Súd prvej inštancie sa
nezaoberal najlepším záujmom maloletého, nevzal do úvahy jeho želanie bývať s matkou a navštevovať
školu v D. E., nezaujímal sa o dopad rozhodnutia na jeho psychické prežívanie a kvalitu života. Matka

zdôraznila, že otcova starostlivosť spočíva v tom, že celé dni trávi v krčme a o deti (maloletý A. a jeho
mladší brat K. – pozn. odvolacieho súdu) sa starajú cudzie osoby, čo opakovane potvrdili aj maloleté deti.
Matka ďalej uviedla, že otec podal návrh dňa 07.04.2025, teda v čase, keď už bola prihláška na školu v
A. podaná a škola už dokonca aj rozhodla o prijatí dieťaťa. Otec ju ako druhého zákonného zástupcu s
otázkouďalšiehovzdelávaniamaloletéhonikdyneoslovilanekomunikovalsňou,čímkonaljednostranne

a v rozpore s § 35 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval existenciu právneho záujmu a
neodkladnej potreby úpravy, hoci otec situáciu sám účelovo vytvoril a matka už proti rozhodnutiu školy o
prijatí podala odvolanie. Prvoinštančné rozhodnutie je nezákonné aj preto, že v prípade nezhody rodičov
existuje zákonná možnosť, aby dieťa navštevovalo spádovú základnú školu, ktorá je v danom prípade
vo C. H.. Súdna prax bežne nevyhovuje návrhom na neodkladné opatrenie týkajúcich sa mimospádovej

školy pre absenciu neodkladnej potreby. Súd prvej inštancie mal maloletého k tejto otázke vypočuť, no
neurobil tak, pretože poznal jeho nesúhlasný postoj k základnej škole v A. a zámerne ho tak obišiel.

6. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník navrhujúc, aby maloletý A. pokračoval v štúdiu na
druhom stupni na Základnej škole vo C. H., ktorá je pre neho v súčasnosti spádovou školou. Uviedol, že
tvrdenie matky o dôvodoch, pre ktoré kolízny opatrovník navrhuje vo veci samej znalecké dokazovanie,jenepravdivé.Skutočnýmdôvodomjeoprávnenáobava,čimatkabudeschopnázabezpečiťrovnocenný
kontakt detí s otcom, nakoľko bolo preukázané, a konštatoval to aj Krajský súd v Trnave v uznesení
sp. zn. 15CoP/204/2024 zo dňa 20.12.2024, že matka v minulosti bránila v styku, svojvoľne a bez

súhlasu otca zmenila bydlisko a školu detí a nerešpektovala právoplatný rozsudok súdu. Kolízny
opatrovník potvrdil, že maloleté deti sa opakovane vyjadrili, že chcú bývať s matkou. Avšak upozornil,
že názor dieťaťa nemusí byť totožný s jeho najlepším záujmom a konzistentnosť týchto vyjadrení možno
spochybniť na základe audiozáznamov z pohovorov, z ktorých je naopak evidentné, že vzťah a citové
väzby medzi deťmi a otcom sa postupne prehlbujú. Práve táto skutočnosť je dôvodom, prečo navrhuje

znalecké dokazovanie, o čom boli matka aj jej splnomocnený zástupca informovaní na pojednávaní dňa
02.04.2025. Podľa záznamov z pohovorov maloletí opakovane vyjadrili nesúhlas s tým, aby boli rodičia
oboznámení s obsahom pohovorov, čo je zaznamenané na audiozázname. K otázke styku kolízny
opatrovník uviedol, že otec rešpektuje súdom nariadené neodkladné opatrenie upravujúce styk matky
s maloletými deťmi. Dodal, že samotnú neschopnosť rodičov dohodnúť sa na styku nad rámec súdneho
rozhodnutia nemožno považovať za bránenie v styku.

8. Matka v reakcii na vyjadrenie kolízneho opatrovníka označila jeho tvrdenie, že otec jej nebráni v
styku s deťmi, za zámerné prekrútenie faktov a postup kolízneho opatrovníka za hrubo neprofesionálny.
Uviedla, že otec po výkone rozhodnutia dňa 30.09.2024 okamžite podnikol kroky na izoláciu detí, zmenil
im telefónne čísla a zablokoval čísla matky a príbuzných. Kolízny opatrovník bol o týchto skutočnostiach

opakovane informovaný, no vedome a účelovo ich zamlčal. Otec taktiež svojvoľne podmienil styk
matky s deťmi prítomnosťou psychológa, čím prekročil svoje právomoci. Kolízny opatrovník v tejto
veci nezasiahol a ani to neuviedol v správe. Poukázala na to, že otec opakovane porušoval dohody
uzatvorené na sociálnej kuratele a odvolával sa na dočasné zverenie detí ako na dôvod, prečo o
všetkom rozhoduje sám. Svoje tvrdenia o bránení v styku dokladuje aj videozáznamom, na ktorom otec

odmieta jej žiadosť o stretnutie. Zdôraznila, že Okresný súd Malacky v rozhodnutí č. k. 8P/64/2024-397
otca výslovne upozornil, že hoci sú v súčasnosti maloleté deti dočasne zverené do jeho starostlivosti
a matka nemá súdom upravený styk, neznamená to, že matka stratila právo podieľať sa na starostlivosti
o maloleté deti a stretávať sa s nimi. Nečinnosť kolízneho opatrovníka a prehliadanie porušovania dohôd
zo strany otca fakticky legitimizuje správanie otca a stavia ho do pozície rodiča s výlučnou mocou. Matka

ďalej označila obvinenie zo strany kolízneho opatrovníka, že bránila otcovi v styku, za nepravdivé. Nikdy
nebolo súdom, políciou ani kuratelou preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom znemožňovala kontakt
detí s otcom. Kolízny opatrovník iba nekriticky preberá subjektívne a vnútorne rozporuplné tvrdenia
otca, ktoré už boli v konaní opakovane odhalené ako účelové a v rozpore so zistenými skutočnosťami.
Ako dôkaz uviedla zápisnicu zo dňa 02.04.2025, v ktorej sám otec priznal, že o pobyte detí v E. D.

bol informovaný mesiac vopred, dňa 15.08.2024, a preto sa nejedná o zatajovanie či bránenie v styku,
keďže ona mu navyše ponúkala rôzne formy kontaktu, ktoré ignoroval. Kolízny opatrovník úplne ignoruje
opakované prejavy agresívneho a toxického správania otca voči nej, a to aj v prítomnosti detí, ktoré si
vyžiadali zásah polície a sú doložené úradnými záznamami. Poukázala na predbežné psychologické
posúdenie, ktoré u detí potvrdilo znaky úzkostného správania. Z týchto dôvodov žiadala výmenu

kolízneho opatrovníka. Namietala tiež selektívne zaobchádzanie kolízneho opatrovníka s názorom detí,
kedy frázu „názor detí nemusí byť totožný s ich najlepším záujmom“ používa výhradne vtedy, keď
sa deti vyjadria v prospech matky, zatiaľ čo v minulosti ich názory rešpektoval. Kolízny opatrovník
vedome zamlčal všetky jej návrhy na riešenie styku (videohovory, sviatky, mediácia), ktoré otec odmietal.
Vrcholom zlyhania je podľa nej faktické zneužitie postavenia kolízneho opatrovníka na ochranu záujmov

tretích osôb, konkrétne neprimeraná a opakovaná účasť starostu obce pána L. na výkone rozhodnutia
dňa 30.09.2024, hoci nie je účastníkom konania. Jej námietka proti jeho prítomnosti bola zamietnutá
s účelovým odôvodnením, že je starostom obce, kde majú deti trvalý pobyt. Pán L. nie je neutrálny
pozorovateľ, má preukázateľné väzby na otca a jeho familiárne správanie, tykanie a autoritatívny tón
vytváraliextrémnenapätúatmosféruaprehlbovalivdeťochstres,pričomjehoúčasťbolazneužitímmoci.

Celkové pôsobenie kolízneho opatrovníka preto matka vníma ako dôkazovo tendenčné, nevyvážené
v prospech otca, zamlčiavajúce podstatné fakty, bagatelizujúce násilie a ignorujúce vôľu detí. Matka
nesúhlasila,abymaloletýA.navštevovalškoluvoC.H.,keďžepretakýtokrokneexistuježiadenodborný,
pedagogický ani psychologický dôvod. Nevidí dôvod, prečo by maloleté deti nemohli byť s ňou v E. D.,
kde sú adaptované a cítia sa bezpečne, čo kolízny opatrovník úplne ignoruje, nakoľko sa neobťažoval

získať stanoviská od učiteľov či odborníkov, ktorí deti poznajú.

9. Otec v rámci vyjadrenia k odvolaniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a vecne správne. Podľa otca súd prvej inštanciesprávne vyhodnotil, že je v najlepšom záujme maloletého navštevovať základnú školu v A.. Samotný
maloletý si želá na túto školu nastúpiť, teší sa na ňu a úspešne na nej absolvoval prijímacie talentové
skúšky, kde sa umiestnil medzi 20 najlepšími uchádzačmi. Otec ďalej zdôraznil, že táto základná škola

ponúka v porovnaní so spádovou základnou školou vo C. H. neporovnateľne lepšie možnosti nielen
pre rozvoj nadania maloletého na šport, ale aj v oblastiach ako netradičná výučba matematiky, rozvoj
čitateľskej a finančnej gramotnosti, či podpora kritického myslenia a prezentačných schopností, čo je
zrejmé aj z webovej stránky základnej školy v A.. Otec z týchto dôvodov nesúhlasil s návrhom kolízneho
opatrovníka, aby maloletý pokračoval v štúdiu na základnej škole vo C. H.. Vzhľadom na rozhodnutie

riaditeľky základnej školy v A. zo dňa 04.06.2025 o prijatí maloletého do triedy so športovou prípravou
(ďalej len „SPP“) otec navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového
poriadku napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým nahradí súhlas
matky s podaním prihlášky maloletého na Základnú školu, I. XX, A. do triedy s SPP a zároveň nahradí
súhlas matky so vzdelávaním maloletého v triede s SPP Základnej školy, I. XX, A..

10. K vyjadreniu otca podala vyjadrenie matka. Zotrvala na tom, že rozhodnutie o zmene školy bolo
jednostranným rozhodnutím otca, ktoré bolo až následne formalizované návrhom na súd, čo je v
rozpore so zákonom a princípmi rovnocennej rodičovskej zodpovednosti. Zdôraznila, že zmenu školy
bez konsenzu je možné vykonať len výnimočne, na základe dôkladného posúdenia, ktoré však v konaní
pred súdom prvej inštancie prebehlo len veľmi povrchne. Poukázala na to, že tvrdenie otca o všestrannej

vhodnosti základnej školy v A. je nepreukázané. Otec nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by odborne
vyhodnotil, či je maloletý pripravený na zvýšené fyzické, psychické a organizačné požiadavky triedy
s rozšírenou športovou prípravou. Napriek tomu, že maloletý absolvoval talentové skúšky s cieľom
zaradenia do triedy so športovou prípravou, tieto skúšky prebehli bez jej vedomia a súhlasu. Uviedla, že
športové nadanie nemôže byť dominantným kritériom pri výbere školy. Vzhľadom na vek maloletého sa

jeho záujmy môžu meniť a výkonnostný šport so zvýšenou záťažou predstavuje potenciálne riziko pre
jeho harmonický vývoj, ak nie je vyvážený so všeobecným vzdelaním a sociálnymi väzbami. Matka ďalej
uviedla, že maloletý sa opakovane vyjadril, že nechce chodiť do základnej školy v A.. Túto školu nepozná
a nemá tam žiadnych spolužiakov. Spresnila, že na uvedenú školu do atletickej triedy ide len jeden
spolužiak, syn pána L., ktorého maloletý odmieta pre jeho neprimerané správanie. Podľa matky otec

nerešpektuje dlhodobé želanie maloletého navštevovať základnú školu v D. E., ktorá ponúka podobné
aktivity ako základná škola v A., pričom zoznam záujmových činností nie je dostatočným dôvodom na
narušenie kontinuity vzdelávania. Je dôležité, aby škola zodpovedala individuálnym potrebám dieťaťa,
jeho emocionálnej stabilite a každodennej dostupnosti v spojitosti s praktickým výkonom starostlivosti,
ktorú v rozhodujúcej miere vykonáva matka. Významným faktorom je aj to, že maloletí A. a K. môžu

spoločne navštevovať základnú školu v D. E. až do 9. ročníka, čo predstavuje stabilné a dlhodobé
riešenie ich vzdelávania bez potreby ich rozdeľovania. Obaja bratia sú na seba silno naviazaní a
pravidelne sa spoločne hrávajú aj v priestoroch školy, čo bolo pozorované aj v septembri 2024. Ich
spoločná dochádzka prispieva k pocitu bezpečia a súdržnosti, a preto by ich rozdelenie mohlo mať
negatívny dopad na ich psychiku a citový vývoj. Matka v súvislosti so základnou školou v D. E. poukázala

inavideozáznamzoficiálnejnávštevyministrainvestícií,regionálnehorozvojaainformatizácieSR,ktorý
vo svojom verejnom vystúpení školu opakovane vyzdvihol ako príklad výnimočne kvalitnej a odborne
vedenej vzdelávacej inštitúcie. Podľa sa maloletý dostal na základnú školu v A. vďaka vplyvu pána L., čo
podľa nej poukazuje na nezákonné a diskriminačné postupy pri prijímaní. Z vyššie uvedených dôvodov
žiadala o zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Súd prvej inštancie dňa 12.08.2025 predložil spis s odvolaním matky Krajskému súdu v Trnave ako
odvolaciemu súdu. Krajský súd v Trnave prípisom sp. zn. 12CoP/141/2025 zo dňa 27.08.2025 vrátil
spis súdu prvej inštancie z dôvodu potreby vykonania opravy záhlavia uznesenia č. k. 8P/50/2025-24,
v ktorom absentovalo označenie splnomocnenej zástupkyne otca.

12. Súd prvej inštancie vydal dňa 17.09.2025 uznesenie č. k. 8P/50/2025-93, ktorým rozhodol
nasledovne:
„I. Uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 sa v záhlaví o p r a v u j
e tak, že záhlavie správne znie:

„Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloletého A. B. M. N. O. P. C. Q. F.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa rodičov C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX a
G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK so
sídlom Malacky, Pribinova 3, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto“II. Uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 sa vo výroku o p r a v u j
e tak, že výrok správne znie:

„Súd u d e ľ u j e namiesto matky C. C., nar. XX.XX.XXXX, súhlas
- s podaním prihlášky na vzdelávanie maloletého A. v Základnej škole, I. M. F. XX
- so vzdelávaním maloletého A., v Základnej škole, I. XX, A..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

III. Uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 sa v časti odôvodnenia
opravuje tak, že odôvodnenie správne znie:
„1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2025 sa otec domáha nariadenia neodkladného
opatrenia na udelenie súhlasu namiesto matky so vzdelávaním maloletého A. a zároveň sa predmetným
podaním domáha nariadenia neodkladného opatrenia na určenie výživného pre obe maloleté deti.

2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/50/2025-11 zo dňa 10.04.2025 súd vylúčil konanie o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie výživného na maloleté deti na samostatné konanie a
zároveň toto konanie spojil s konaním vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou 8P/64/2024 o
návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o nahradenie súhlasu otca na

zmenu trvalého bydliska maloletých detí a o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí s tým, že
vec bude ďalej vedená na tunajšom súde pod spisovou značkou 8P/64/2024 (konanie nie je doposiaľ
právoplatné ukončené).

3. Dňa 06.05.2025 doplnil otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tak, že žiadal, aby súd

neodkladným opatrením udelil súhlas namiesto matky aj s podaním prihlášky na vzdelávanie maloletého
A. na vybranú školu.

4. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí sú bývalými partnermi, pričom z ich vzťahu
sa narodili dve maloleté deti A., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného

súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 26.05.2023 bola schválená rodičovská dohoda účastníkov, na základe ktorej súd zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých výživným vo
výške 170 Eur pre maloletého A. a 160 Eur pre maloletého K. a schválil dohodu rodičov o stretávaní
sa otca s deťmi. Uviedol, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/64/2024-156 zo dňa 12.09.2024 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/204/2024-587 zo dňa 20.12.2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2025, bola matke uložená povinnosť okamžite povinná odovzdať
maloleté deti do starostlivosti otca a to do doby právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/64/2024 , odvolací
súd pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023 vo

výrokoch o zverení maloletých detí, o výživnom na maloleté deti a o styku otca s maloletými deťmi; vo
zvyšku odvolací súd návrh otca zamietol. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v školskom roku 2024/2025
maloletýA.navštevuje4.ročníkZákladnejškolyvA.H.,vzdelávanie vpredmetnejškoleje zabezpečené
iba do 4. ročníka a je potrebné maloletého A. prihlásiť do 5. ročníka na inú základnú školu, aby mohol
pokračoval v povinnej školskej dochádzke. Vyjadril sa, že rajónovou základnou školou pre maloleté

dieťa pre ďalšie vzdelávanie je Základná škola vo C. H., avšak podľa jeho tvrdenia túto školu navštevuje
veľa detí z marginalizovaných a sociálne slabších skupín, táto škola nemá dobrú reputáciu. Uviedol,
že s maloletým A. sa rozprával o vybranej základnej škole v A., maloletý predmetnú základnú školu
chce navštevovať, nakoľko táto základná škola má špecializované športové triedy, maloletý chodí
na futbal a na tejto základnej škole môže rozvíjať svoj talent a vášeň pre šport priamo na škole.

Okrem iného sa navrhovateľ vyjadril, že na túto základnú školu bude v 5. ročníku chodiť aj niekoľko
aktuálnychspolužiakovmaloletéhoA.,tátoškolamávýbornéreferencieamáúspechyajvpredmetových
olympiádach, pričom kladie dôraz na výučbu cudzích jazykov. Navrhovateľ uviedol, že matka maloletých
detí sa v konaní 8P/64/2024 na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 02.04.2025 na otázku jeho právnej
zástupkyne, či súhlasí s plnením povinnej školskej dochádzky A. na Základnej škole v A. vyjadrila, že

nesúhlasí s pokračovaním vzdelávania maloletého A. na uvedenej škole, pričom sa vyjadrila, že podľa
nej chcú maloleté deti navštevovať školu v D. E.. Vzhľadom k uvedenému je podľa otca jednoznačne
preukázané, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa existuje nezhoda ohľadne základnej školy, v ktorej
by mal maloletý absolvovať povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho bol nútený podať návrh naudeleniesúhlasunamiestomatkynasúdatovzáujmemaloletéhodieťaťavsúvislostisplnenímpovinnej
školskej dochádzky.

5. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

12. Podľa článku 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na vzdelanie. Školská

dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.

13. Podľa § 35 Zákona č. 33/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení

súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

14. Súd poukazuje na skutočnosť, že v ustanovení § 35 Zákona o rodine nejde o výpočet taxatívny
a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí

naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných
vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákonodarca sa pri ich zakotvení inšpiroval doterajšou
súdnou praxou, ako aj právnou teóriou (pozri napr. R 8/1971).

15.Podľačlánku18ods.1,2,3Dohovoruoprávachdieťaťa,ktoréprijaloValnézhromaždeniaSpojených

národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

16. Podľa § 19 ods. 1. Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní(školský zákon), a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Školský zákon“), nikoho nemožno oslobodiť od plnenia
povinnej školskej dochádzky.

17. Podľa § 19 ods. 2,3,4 Školského zákona, povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac
do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinná

školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok
veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zákonný zástupca dieťaťa
požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo
šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva
a prevencie, súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

18. Podľa § 114a ods. 1 Školského zákona, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o
ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo
neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak.19. Podľa § 114a ods. 3 Školského zákona, rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané
podľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka.

Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za
nedostatok podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu,
riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu
doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa
doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.

20. Dieťa ako plnohodnotný nositeľ práv a povinností musí byť v právnych vzťahoch plne rešpektované,
a to nie ako objekt právnych vzťahov, ale ako ich subjekt, s garantovaním všetkých práv a právom
chránených záujmov. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je primárnym kritériom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú.

21. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu
preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo
zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia.

22. Pri prijímaní takéhoto (neodkladného) opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným,
prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o
neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť
spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň

osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie
navrhovateľ neodkladného opatrenia.

23. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu. Subjekt navrhujúci vydanie neodkladného opatrenia musí preukázať potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa rozumie
stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.

24. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti ktoré by mal súd
inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie.

25. Súd skúmajúc splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil s návrhom
otca a z týchto zistil, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú primárne upravené rozsudkom Okresného
súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 26.05.2023,
ktorým bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o výške

výživného pre maloleté deti a stretávaní sa otca s deťmi.
Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 8P/64/2024 na základe návrhu matky vedie konanie o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o nahradenie súhlasu otca na
zmenu trvalého bydliska maloletých detí, zároveň na základe návrhu otca konanie o zmenu zverenia
maloletých detí do starostlivosti otca; konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Uznesením č. k.

8P/64/2024-156 zo dňa 12.09.2024, vykonateľným toho istého dňa, v spojení s opravným uznesením
8P/64/2024-180 zo dňa 16.09.2024, súd nariadil matke odovzdať maloleté deti do starostlivosti otca,
rozhodol o dočasnom zverení maloletých detí do starostlivosti otca, matku dočasne zaviazal platením
výživného vo výške 70 Eur na každé z detí, pozastavil účinnosť vyššie uvedeného rozsudku v časti
výroku o výživnom pre maloleté deti a nahradil súhlas matky so vzdelávaním maloletých detí v

Základnej škole A. H.. Krajský súd v Trnave svojím uznesením č. k. 15CoP/204/2024-587 zo dňa
20.12.2024 uvedené rozhodnutie v časti výroku o odovzdaní maloletých detí a nahradení súhlasu matky
so vzdelávaním maloletých detí v Základnej škole A. H. potvrdil, zmenil výrok o dočasnom zverení
maloletých detí do starostlivosti otca a o určení výživného pre maloletí deti zo strany matky tak, že
návrh otca v tejto časti zamietol a zmenil výrok o pozastavení účinnosti rozsudku tunajšieho súdu

8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023 tak, že pozastavil účinnosť daného rozhodnutia vo výroku o zverení
maloletých detí do starostlivosti matky, o výživnom a úprave styku otca s deťmi.
Uznesením č. k. 21Em/7/2024-26 zo dňa 30.09.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2024,
súd nariadil výkon rozhodnutia predmetného neodkladného opatrenia, rozhodnutie bolo vykonanédňa 30.09.2024, od uvedeného dňa sú deti v domácnosti otca (odvolanie matky voči uzneseniu o
nariadení výkonu rozhodnutia bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoE/14/2024-116 zo
dňa 16.12.2024 odmietnuté).

Na tunajšom súde sa zároveň pod sp. zn. 21Em/6/2024 viedlo konanie o výkon rozhodnutia vo veci
starostlivosti o maloleté deti na základe návrhu otca maloletých detí z dôvodu nerešpektovania rozsudku
č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023 v časti o úprave stretávania sa otca s deťmi matkou; vo veci
výkon rozhodnutia nariadený nebol, otec podaním doručeným dňa 17.01.2025 vzal svoj návrh späť;
uznesením tunajšieho súdu 21Em/6/2024-83 zo dňa 20.03.2025 súd konanie zastavil, rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2025.

26. Súd po oboznámení sa s návrhom otca a súvisiacim spisovým materiálom, týkajúcim sa maloletého
A. dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný. Maloletý A. je povinný pokračovať v plnení školskej
dochádzky, pričom doterajšia škola, ktorú maloletý A. navštevuje - Základná škola v A. H., poskytuje
vzdelávanie iba do 4. ročníka, čím sa vytvára právna potreba zabezpečiť kontinuitu povinnej školskej

dochádzky na inej škole. Pre obvod obce, v ktorej má maloletý A. aktuálne svoje bydlisko, je spádovou
školou pre druhý stupeň základnej školy Základná škola s materskou školou, A. XXX, C. H.. Otec
maloletého dieťaťa v zmysle podaného návrhu proponoval školu - Základná škola, I. XX, ktorá je
podľa jeho názoru nielen vhodná z hľadiska vzdelávacieho zamerania, ale zohľadňuje aj špecifické
záujmy a schopnosti maloletého A. najmä v oblasti športu - futbalu, keď môže maloletý svoj záujem

o šport - futbal rozvíjať aj na školskej pôde, pod dohľadom kvalifikovaného pedagogického zboru
za prítomnosti zvýšeného počtu hodín telesnej výchovy oproti bežnej základnej škole. Súd zároveň
prihliada na skutočnosť, že dieťa je dočasne do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 8P/64/2024 v starostlivosti otca, je preto logické, aby dieťa navštevovalo
školu v mieste resp. v okolí svojho terajšieho bydliska, keďže doposiaľ nie je skončené konanie vo

veci samej a rodičia nevedia dospieť k žiadnej dohode, pokiaľ matka uvádza, že chce, aby maloletý
navštevoval školu podľa jej výberu (v mieste jej terajšieho bydliska), súd podotýka, že pre dieťa by to
spôsobilo komplikácie v súvislosti s dopravou, keďže vzdialenosť medzi bydliskami rodičov je 170 km,
v súčasnosti je pozastavená účinnosť rozhodnutia o zverení maloletých detí matke a zároveň nie je
v záujme maloletého A., aby bol oddelený od svojho mladšieho brata tým, že by súd zrušil pôvodné

rozhodnutie o neodkladnom opatrení v časti týkajúcej sa iba maloletého A.. Vo veci samej prebieha
dočahovanie, súd teda v rámci kontinuity vzdelávacieho procesu maloletého A. návrhu otca vyhovel.
Súd zároveň posudzoval návrh otca aj s ohľadom na rozdiel medzi spádovou školou a školou podľa
výberu otca, pričom v tomto sa zhoduje s výberom otca - otcom vybraná škola je špecializovanou
školou, zameranou na športovú aktivitu detí, maloletý A. hráva aktívne futbal, preto výber tejto školy

bude v jeho záujem, okrem toho návšteva tohto školského zariadenia maloletého neprimerane nezaťaží,
vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého a školou je 11 km, čo je iba o 6,4 km viac, ako medzi
miestom jeho bydliska a školou spádovou. Súd zároveň podotýka, že nevyhovenie návrhu otca by viedlo
k neodôvodnenému prerušeniu školského vzdelávania maloletého, keďže matka žiadne návrh týkajúci
sa nahradenia súhlasu otca v súvislosti s pokračovaním vzdelávania maloletého nepodala - vo veci

pritom ide o návrhové konanie, keďže rodičia musia vo svojom návrhu presne uviesť, o nahradenie
akého prejavu vôle druhého rodiča sa domáhajú.

27. Súd podotýka, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím iba dočasným - bude trvať do času, kým sa
nerozhodne o výchovnom prostredí maloletého - teda ktorému z rodičov bude maloletý zverený, resp.

či súd rozhodne o zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (v tejto časti nie je súd návrhmi
rodičov viazaný), preto neuložil otcovi povinnosť s poukazom na § 336 ods. 1 CSP podať návrh vo veci
samej - ďalšie vzdelávanie maloletého bude závisieť od toho, v starostlivosti ktorého z rodičov bude
maloletý po rozhodnutí súdu vo veci samej, resp. prípadnom novom neodkladnom opatrení, ktorým by
sa menila starostlivosť rodičov o maloletého.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. “

IV. Uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 8P/50/2025-23 (správne malo byť č. k. 8P/50/2025-24 –

pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 07.05.2025 sa v poučení opravuje tak, že poučenie správne znie:

„P o u č e n i e:Proti tomuto uzneseniu je v zmysle § 357 písm. d) CSP prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.“
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario)dospel

k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 v spojení s opravným
uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 v časti výroku I. (oprava záhlavia) je potrebné potvrdiť
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24 zo
dňa 07.05.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 v časti výroku
II., III. a IV. (oprava výroku, odôvodnia a poučenia) je potrebné zrušiť (§ 389 písm. d) Civilného sporového

poriadku).

14. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď opravným uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 opravil okrem záhlavia
odvolaním napadnutého uznesenia č. k. 8P/50/2025-24 (v zmysle pokynu odvolacieho súdu) aj výrok,

odôvodnenie a poučenie predmetného uznesenia.

15. Vykonanie opravy výroku, odôvodnenia a poučenia uznesenia č. k. 8P/50/2025-24 súd prvej
inštancie odôvodnil tým, že pri kontrole celého súdneho rozhodnutia zistil, že účastníkom konania
bola doručená nesprávna (pracovná) verzia uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorá nebola sudcom

opravená ani osobne autorizovaná (podpísaná). Došlo teda k zrejmej nesprávnosti, keď pri technickej
manipulácii so spisom (elektronickej komunikácii) došlo k náhlemu zlyhaniu informačných prostriedkov
v spojení s náhlym zlyhaním činnosti osoby pri opise a expedovaní predmetného uznesenia, kedy výrok,
odôvodnenie i poučenie prvopisu rozhodnutia nachádzajúceho sa v zbernom spise sa nezhoduje s
výrokomaodôvodnením rovnopisuzaslanémuúčastníkomkonania(zaslanábolaneupravenápracovná

verzia rozhodnutia). Výrok a odôvodnenie rovnopisov predmetného uznesenia, preto nie sú totožné s
prvopisom - skutočná, sudkyňou opravená a vlastnoručne podpísaná verzia uznesenia o neodkladnom
opatrení, založená v zbernom spise, sa obsahovo odlišuje od verzie, ktorá bola účastníkom konaniaexpedovaná a zaevidovaná do elektronického súdneho spisu; týmto teda zo strany súdu prišlo k
administratívnejchybe,ktorámohlamaťvplyvnariadneuplatnenieprocesnýchprávúčastníkovkonania.

16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že na č. l. 24 až 26 spisu je zažurnalizovaný koncept
uznesenia č. k. 8P/50/2025-24, pričom na č. l. 27b až 27d spisu sa nachádza prvopis uznesenia č.
k. 8P/50/2025-24 (označený európskym identifikátorom judikatúry - R.:K.:P.:XXXX:XXXXXXXXXX.X),
nakoľko tento bol elektronicky autorizovaný sudkyňou súdu prvej inštancie (č. l. 29 spisu) a ktorého
rovnopisy boli doručené účastníkom konania. Porovnaním obsahu konceptu a prvopisu uznesenia č. k.

8P/50/2025-24 je zrejmé, že tieto nie sú obsahovo totožné (najmä pokiaľ ide o výrok a odôvodnenie), keď
koncept uznesenia č. k. 8P/50/2025-24 reaguje aj na zmenu návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 06.05.2025.

17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na
uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

19. Podľa § 222 veta prvá Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje

sudca.

20. Podľa § 61 veta prvá vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské
súdy (ďalej len „Spravovací a kancelársky poriadok“), ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú

inak, prvopis rozhodnutia súdu autorizuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý
rozhodnutie vydal.

21. Podľa § 237 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak
nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.

22. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby
v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
subjektom konania.

23. Postupom podľa § 224 Civilného sporového poriadku možno opraviť ktorúkoľvek časť rozhodnutia
kedykoľvek, teda aj po právoplatnosti rozhodnutia. Účelom zakotvenia daného ustanovenia bolo
napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia. Predmetom
opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v
písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú výsledkom chyby v

počítaní. Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že
ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a
okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby a ktoré sú úplne zjavné. Tieto pochybenia
sa môžu zreteľne prejaviť v rozpore výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia, v rozpore vyhláseného
znenia výroku rozhodnutia zachyteného v zápisnici a výroku v jeho písomnom vyhotovení alebo

viditeľných chýb spôsobených mechanickou činnosťou, napríklad preklepom.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky na vydanie
opravného uznesenia vo vzťahu k oprave výroku, odôvodnenia a poučenia uznesenia č. k.
8P/50/2025-24. Písomné vyhotovenie uznesenia (prvopis) v zmysle § 222 Civilného sporového poriadku

v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku podpisuje vo veci konajúci sudca, pričom
z ustanovenia § 61 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku vyplýva, že prvopis rozhodnutia súdu
autorizuje samosudca, ktorý rozhodnutie vydal. Ako už bolo vyššie uvedené súd prvej inštancie
vykonanú opravu odôvodnil tým, že výrok a odôvodnenie rovnopisov uznesenia č. k. 8P/50/2024-24
nie sú totožné s prvopisom, t. j. skutočná, sudkyňou opravená a vlastnoručne podpísaná verzia

uznesenia o neodkladnom opatrení, založená v zbernom spise, sa obsahovo odlišuje od verzie, ktorá
bola účastníkom konania expedovaná a zaevidovaná do elektronického súdneho spisu. Odvolací súd
nevie, čo má prvoinštančný súd na mysli pod pojmom „zberný spis“, keďže zberné spisy sa v zmysle
Spravovacieho a kancelárskeho poriadku zakladajú buď pre agendu správy súdu (§ 250) alebo presúdy druhej inštancie (§ 192), avšak z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 8P/50/2025
je nepochybné, že na č. l. 27b až 27d spisu sa nachádza prvopis uznesenia č. k. 8P/50/2025-24,
keďže tento je elektronicky autorizovaný sudkyňou (obsahuje i európsky identifikátor judikatúry), pričom

práve jeho rovnopisy boli doručené účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené preto nemožno súhlasiť
s tvrdením súdu prvej inštancie, že výrok a odôvodnenie rovnopisov uznesenia č. k. 8P/50/2025-24 nie
sú totožné s prvopisom tohto uznesenia a že účastníkom bola doručené pracovná verzia uznesenia
o neodkladnom opatrení. Hoci je zrejmé, že prvopis uznesenia č. k. 8P/50/2025-24 nie je obsahovo
totožný s jeho konceptom nachádzajúcim sa na č. l. 24 až 26 spisu, uvedenú skutočnosť nie je možné

napraviť vydaním opravného uznesenia, a to s poukazom na ustanovenia § 237 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, z ktorého vyplýva, že súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo
vyhlásené, len čo ho vydal. V prípade vydania rozhodnutia je teda súd viazaný prvopisom rozhodnutia,
nie jeho konceptom. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nemožno preto hovoriť o chybe
v písaní, chybe v počítaní ani sa nejedná o zrejmú nesprávnosť.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24
zo dňa 07.05.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 v časti
výroku II., III. a IV. (o oprave výroku, odôvodnenia a poučenia uznesenia súdu prvej inštancie č. k.
8P/50/2025-24) v zmysle ustanovenia § 389 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušil, keďže nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak vzhľadom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky,
ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia č. k. 8P/50/2025-24 zo dňa 07.05.2025 v spojení
s opravným uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 v časti výroku I., je posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradil súhlas matky s podaním

prihlášky maloletého A. na Základnú školu, I. XX, A..

27. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.(1) Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.(2)

30. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím

konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

32. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

33. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienkyna zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na

zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

34. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Školského zákona, nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej
dochádzky (1). Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak
dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak (2).

35. Podľa § 20 ods. 1 Školského zákona, povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v
stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 30 ods. 1 Školského zákona, základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi,

ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku
v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní v
plnoorganizovanej základnej škole.

37. Podľa § 20 ods. 5 Školského zákona, žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v

školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje
dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej
škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

38. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich

právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre

súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom
dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred
záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd
môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí

starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie
môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená
ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

39. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí
sa len na osvedčenie najzákladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy
pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu

do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje
legitímny cieľ.

40. Z obsahu spisu a z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu vyplýva a je nesporné, že
naposledy o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. vo veci samej bolo

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023, právoplatným
avykonateľnýmdňa26.05.2023,ktorýmbolaschválenárodičovskádohoda,vzmyslektorejbolimaloletý
A. a jeho mladší brat K. zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletých detí a zároveň bol upravený jeho styk s maloletými deťmi. Na Okresnom súde
Malacky v súčasnosti prebieha pod sp. zn. 8P/64/2024 konanie o návrhu matky na zmenu úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o nahradenie súhlasu otca na zmenu
trvalého bydliska maloletých detí, ako aj o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností. V rámci tohto konania Okresný súd Malacky uznesením č. k. 8P/64/2024-156 zo dňa
12.09.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 8P/64/2024-180 zo dňa 16.09.2024, na čas doprávoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8P/64/2024, uložil
matke povinnosť odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti otca, uložil matke povinnosť počnúc vydaním neodkladného opatrenia prispievať na výživu

maloletého A. sumou 70,- eur mesačne a na maloletého K. sumou 70,- eur mesačne, ktoré bude
platiť k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, pozastavil účinnosť rozsudku Okresného
súdu Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023 vo výroku o výživnom pre maloleté deti a udelil
namiesto matky súhlas so vzdelávaním maloletých detí v Základnej škole A. H., so sídlom A. H. F.
XX. Na základe odvolania matky Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 15CoP/204/2024-587 zo dňa

20.12.2024 predmetné uznesenie Okresného súdu Malacky v spojení s opravným uznesením v časti
výroku o odovzdaní maloletých detí a o udelení súhlasu namiesto matky so vzdelávaním maloletých
detí v Základnej škole A. H. potvrdil, v časti výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
otca a o určení výživného pre maloleté deti zo strany matky zmenil tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a v časti výroku o pozastavení účinnosti rozsudku Okresného súdu
Malacky č. k. 8P/22/2023-50 zmenil tak, že pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Malacky č.

k. 8P/22/2023-50 zo dňa 23.05.2023 vo výrokoch o zverení maloletých detí, o výživnom na maloleté
deti a o styku otca s maloletými deťmi. Okresný súd Malacky na základe návrhu otca uznesením č.
k. 21Em/7/2024-26 zo dňa 30.09.2024 nariadil výkon predmetného neodkladného opatrenia núteným
odňatím maloletých detí matke dňa 30.09.2024 v čase o 09.00 hod. v mieste bydliska detí v E. D.,
alternatívne v mieste školského zariadenia v D. E., ktoré deti navštevujú. Proti tomuto uzneseniu podala

matka odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoE/14/2024-116 zo dňa
16.12.2024 odmietnuté. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že maloletý je od 30.09.2024 na základe
uznesenia Okresného súdu Malacky č. k. 8P/64/2024-156 zo dňa 12.09.2024 v spojení s opravným
uznesením č. k. 8P/64/2024-180 zo dňa 16.09.2024 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 15CoP/204/2024-587 zo dňa 20.12.2024 v dočasnej osobnej starostlivosti otca. Otec s maloletým

a s mladším bratom maloletého, ktorého má taktiež v dočasnej osobnej starostlivosti, žije v obci A.
H.. Matka žije v D. E.. Rodičia maloletého majú medzi sebou konfliktný vzťah a o podstatných veciach
ohľadom maloletého sa nevedia dohodnúť. Otec podal dňa 07.04.2025 na súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zmenený podaním zo dňa 06.05.2025, ktorým sa domáha udelenia
súhlasu namiesto matky s podaním prihlášky na vzdelanie maloletého v Základnej škole, I. XX, A. a so

vzdelávanímmaloletéhovtejtozákladnejškole.Poukazujenato,žemaloletývškolskomroku2024/2025
navštevoval 4. ročník Základnej školy v A. H., ktorá však poskytuje vzdelanie iba do 4. ročníka. Preto
je potrebné maloletého prihlásiť do 5. ročníka na inú základnú školu, aby mohol pokračoval v povinnej
školskej dochádzke. Spádovou základnou školou maloletého pre ďalšie vzdelávanie je Základná škola
vo C. H., avšak podľa otca túto školu navštevuje veľa detí z marginalizovaných a sociálne slabších

skupín a táto škola nemá dobrú reputáciu. Uvádza, že sa s maloletým rozprával o vybranej základnej
škole v A., pričom maloletý predmetnú základnú školu chce navštevovať, nakoľko táto základná škola
má špecializované športové triedy, maloletý chodí na futbal a na tejto základnej škole môže rozvíjať
svoj talent a vášeň pre šport. Táto škola má tiež výborné referencie a úspechy aj v predmetových
olympiádach,pričomkladiedôraznavýučbucudzíchjazykov.Otecpoukazujenanezhodumedzirodičmi

ohľadom základnej školy, ktorú má maloletý navštevovať, nakoľko matka chce, aby maloletý navštevoval
základnú školu v D. E.. Otec má zo to, že je nelogické, aby maloletý navštevoval základnú školu v D.
E., keďže maloletý (a jeho brat K.) je v súčasnosti v osobnej starostlivosti otca. Matka s návrhom otca
na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí. Zdôrazňuje, že základná škola v A. nie je spádovou
školou maloletého. Žiada však, aby maloletý navštevoval základnú školu v D. E., ktorá sa venuje

sokoliarstvu (v ktorom by sa chcel maloletý rozvíjať) a ktorej súčasťou je aj futbalový klub K., ktorý v roku
2024 maloletý chvíľku navštevoval. Matka poukazuje na odmietavý postoj maloletého s navštevovaním
základnej školy v A. a na jeho želanie navštevovať základnú školu v D. E.. Podľa kolízneho opatrovníka
má maloletý pokračovať v štúdiu na druhom stupni na základnej škole vo C. H., ktorá je spádovou školou
maloletého. Rozhodnutím riaditeľky Základnej školy, I. XX, A. č. 72/2025-32-004 zo dňa 04.06.2025 bol

maloletý od 01.09.2025 prijatý do triedy s SPP (s rozšírenou športovou prípravou – pozn. odvolacieho
súdu).

41. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel po preskúmaní spisového
materiálu k záveru, že otec osvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a preto bolo

potrebné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania nahradením súhlasu matky s podaním
prihlášky maloletého na Základnú školu, I. XX, A.. V preskúmavanej veci je nesporné, že Základná
škola A. H., so sídlom A. H. F. XX, ktorú maloletý navštevoval v školskom roku 2024/2025, poskytuje
vzdelávanie iba v rámci prvého stupňa, tzn. od 1. do 4. ročníka. Vzhľadom na ustanovenie § 19 ods. 1a 2 Školského zákona a § 30 ods. 1 Školského zákona je nevyhnutné, aby maloletý v školskom roku
2025/2026 pokračoval v plnení povinnej školskej dochádzky na tzv. plnoorganizovanej základnej škole,
t. j. na základnej škole, ktorá má všetkých deväť ročníkov.

42.Vzmysleustanovenia§20ods.5Školskéhozákonažiakplnípovinnúškolskúdochádzkuvzákladnej
škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „ spádová škola“), ak zákonný zástupca
pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako
spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie. Pre obvod obce A. H., v ktorej

má maloletý svoje bydlisko, je spádovou základnou školou maloletého pre druhý stupeň Základná škola
s materskou školou, A. XXX, C. H.. Vyššie citované zákonné ustanovenie však umožňuje, aby maloleté
dieťa mohlo plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej ako spádovej škole. V konaní je zrejmé, že otec
pre maloletého uprednostňuje Základnú školu, I. XX, A., ktorá je podľa jeho názoru vhodnejšia z hľadiska
vzdelávacieho zamerania a zároveň reflektuje i na špecifické záujmy a schopnosti maloletého v oblasti
športu. Matka síce v odvolacom konaní poukazuje na skutočnosť, že základná škola v A. nie je spádovou

školou maloletého, avšak z obsahu jej odvolania i jej ďalších vyjadrení v odvolacom konaní možno
vyvodiť, že chce, aby maloletý navštevoval Základnú školu s materskou školou A. J., D. E. F. XXX.
V zmysle čl. 5 Zákona o rodine je prvoradým záujem dieťaťa, na ktorý odvolací súd prednostne prihliadal
pri rozhodnutí o podanom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia reflektujúc na objektívne
existujúci stav. V preskúmavanej veci je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, ktorú zobral na zreteľ aj súd

prvej inštancie, že maloletý je dočasne zverený do starostlivosti otca, je preto v záujme maloletého,
aby navštevoval základnú školu v okolí svojho bydliska. Za súčasného stavu rozhodne nie je v záujme
maloletého, aby navštevoval základnú školu v D. E., ktorá je od jeho bydliska vzdialená cca 200 km. Je
nemysliteľné, aby maloletý denne cestoval do základnej školy vzdialenej 200 km od jeho bydliska.

43. Otec v konaní osvedčil, že je v záujme maloletého, aby navštevoval základnú školu v A.. Z
otcom predložených listinných dôkazov bolo osvedčené, že táto základná škola má od 5. ročníka triedy
so športovou prípravou zamerané na atletiku, je zapojená do Športovej akadémia A. S. a disponuje
nadštandardnými podmienkami pre športové aktivity (atletický ovál, dve telocvične, posilňovňa), čo je
nepochybne v záujme maloletého, ktorý sa podľa zhodného vyjadrenia rodičov venuje futbalu. Základná

škola v A. zároveň ponúka inovatívne vyučovacie metódy, navýšenie počtu rôznych predmetov (napr.
dejepisu, biológie, výtvarnej výchovy) a taktiež rôzne druhy krúžkov. Podľa názoru odvolacieho súdu
cestovanie do základnej školy v A. nebude predstavovať pre maloletého neprimeranú záťaž, keďže
vzdialenosť medzi bydliskom maloletého a touto základnou škole je 11,4 km, t. j. iba o cca 6,7 km viac
ako medzi bydliskom maloletého a jeho spádovou školou. Odvolací súd mal teda za to, že v súčasnosti

je v záujme maloletého, aby navštevoval základnú školu v A..

44. Je síce pravdou, že súdna prax bežne nevyhovuje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
týkajúcim sa mimospádovej školy, avšak v danom prípade je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti
preskúmavanej veci, keď ani jeden z rodičov nesúhlasí s tým, aby maloletý navštevoval spádovú školu.

45. V preskúmavanej veci je daná naliehavá potreba nariadiť neodkladné opatrenie, keďže je nutné,
aby maloletý do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej (odvolací súd uložil otcovi povinnosť podať
návrh vo veci samej o nahradenie súhlasu matky so vzdelávaním maloletého v Základnej škole, I. XX, A.)
pokračoval v plnení povinnej školskej dochádzky, toho času tak, kde je predpoklad, že sa budú rozvíjať

jeho schopnosti. O tom, či táto škola je vhodnou aj do budúcna je však potrebné dokazovanie vo veci
samej. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vydaním uznesenia
o nahradení súhlasu matky s podaním prihlášky maloletého na základnú školu v A. sa dosiahne trvalá
úprava pomerov medzi účastníkmi.

46. V súvislosti s podozrením matky na možnú zaujatosť súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie
vydal napadnuté uznesenie len deň po doručení návrhu otca na zmenu petitu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom v súdnom spise sa nenachádza žiadna výzva prvoinštančného súdu na
úpravupetitunávrhuotca,ktorýbolvpôvodnomznenípodľamatkynevykonateľný,odvolacísúduvádza,
že sa jedná o špekuláciu matky. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na zmenu petitu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia doručila splnomocnená zástupkyňa otca deň potom, čo oznámila súdu prvej
inštancie prevzatie právneho zastúpenia otca a po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý otec podával sám, zmenila petit tohto návrhu ako osoba právne erudovaná. Procesnáúprava Civilného mimosporového konania umožňuje, aby navrhovateľ počas konania menil svoj návrh
na začatie konania (§ 28 Civilného mimosporového poriadku).

47. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou matky, že otec podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia až po vydaní rozhodnutia o prijatí maloletého na základnú školu v A.. Z obsahu
spisu je zrejmé, že otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd prvej inštancie dňa
07.04.2025, pričom rozhodnutie o prijatí maloletého na Základnú školu, I. XX, A. od 01.09.2025 bolo
riaditeľkou tejto základnej školy vydané dňa 04.06.2025.

48. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch maloletého,
odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia nevyžaduje vykonať dokazovanie, nakoľko
právna úprava priamo súdu umožňuje rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu účastníkov konania. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje
v krátkej zákonnej lehote (§ 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom v tomto konaní sa

spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (§ 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

49. Matka v odvolacom konaní poukazovala na negatívny dopad nariadeného neodkladného opatrenia

na súrodenecké vzťahy medzi maloletým a jeho bratom, ktorí podľa vyjadrenia matky môžu spoločne
navštevovať základnú školu v D. E.. Odvolací súd na tento argument matky nemohol prihliadať, nakoľko
k rozdeleniu súrodencov nariadením neodkladného opatrenia nedôjde, keďže maloletý K. nenavštevuje
základnú školu v D. E. a rovnako ako maloletý aj on sa od 30.09.2024 nachádza v dočasnej starostlivosti
otca.

50. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

51. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24 zo
dňa 07.05.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 8P/50/2025-93 zo dňa 17.09.2025 v časti výroku
I. (o oprave záhlavia uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 8P/50/2025-24) podľa § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku potvrdil.

52. Nakoľko v rámci konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je súd viazaný návrhom
účastníkov na začatie konania, t. j. nie je viazaný tým, čoho sa účastníci domáhajú, odvolací súd
nepovažoval za potrebné nahrádzať súhlas matky s podaním prihlášky maloletého do triedy s SPP (tak
ako žiadal otec v odvolacom konaní), keďže predmetom konania o neodkladnom opatrení bolo určenie
školského zariadenia, v ktorom bude maloletý pokračovať v plnení v povinnej školskej dochádzke.

53. V predmetnej veci išlo o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, preto odvolací
súd v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil otcovi povinnosť podať
návrh na začatie konania vo veci samej o nahradenie súhlasu matky so vzdelávaním maloletého na
Základnej škole, I. XX, A., čo samozrejme nebráni matke podať návrh vo veci samej. Odvolací súd má

za to, že v preskúmavanej veci nariadené neodkladné opatrenie nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci
samej, nakoľko súd vychádzal len z osvedčených skutočností, pričom o tom, či základná škola v A. je
vhodným školským zariadením pre maloletého aj do budúcna, je potrebné dokazovanie vo veci samej,
najmä ak je tu nesúhlas matky s plnením povinnej školskej dochádzky maloletým na tejto základnej
škole. Z rovnakého dôvodu preto nebolo dôvodné neodkladným opatrením nahrádzať súhlas matky so

vzdelávaním maloletého na základnej škole v A. tak, ako požadoval otec v rámci svojho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporovéhoporiadkuvspojenís§396ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,pretožeideokonanie,v
ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden

z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu
výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového
poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca
potreba spravodlivého usporiadania veci.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).