Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122209317
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122209317.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej,
v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., 2/ F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. I., žalobcovia obidvaja zastúpení spoločnosťou: JUDr.
Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, proti

žalovaným: 1/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX K., 2/ L. J. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX/XX, XXX XX K., žalovaní v rade 1/ a 2/ obidvaja zastúpení JUDr. Zdenkou Hulmanovou,
advokátkou so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, IČO: 40 004 163, o ochranu vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 45C/95/2022-186 zo
dňa 10. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 45C/95/2022-186 zo dňa 10. marca 2025 vo výroku

II. o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I., zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 45C/95/2022-186
zo dňa 10. marca 2025 n e d o t k n u t é .

Žalobcom v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

6Co/83/2025

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %

(výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že o zastavení konania rozhodol podľa § 145 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami
v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu s poukazom na skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ odstránili dôvody
žaloby. Z pripojenej dokumentácie zo dňa 10.03.2025 vyplýva, že výkopové práce, ktoré realizovali, boli
odstránené a pozemok žalobcov v rade 1/ a 2/ bol uvedený do pôvodného stavu.

3. Pri rozhodovaní o trovách konania konajúci súd vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP, keď konštatoval
procesné zavinenie žalovaných v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) na zastavení
konania. Zároveň akcentoval, že zavinenie v súvislosti so späťvzatím žaloby treba posudzovať výlučne
z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by
išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V posudzovanom prípade sa žalobcovia v rade
1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) v tomto spore žalobou domáhali voči žalovaným ochrany vlastníckeho

práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaní po podaní žaloby na súd odstrániliz pozemku žalobcov výkopové práce a terén upravili do pôvodného stavu (čo preukazuje i pripojená
fotodokumentácia na č. l. 178 spisu), žalobcom v rade 1/ a 2/ prináleží nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, a to
proti jeho výroku II., ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že odvolací súd prizná žalovaným v rade 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
5. Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP].
6. Žalovaní nesúhlasili s výrokom súdu prvej inštancie o trovách konania. Uviedli, že v tomto
konaní boli vykonané procesné úkony – písomné podania žalobcov v rade 1/ a 2/, ako aj písomné
podania žalovaných v rade 1/ a 2/, z ktorých vyplynulo, že žalovaní dňa 22.06.2022 podali na príslušný
správny orgán žiadosť o vydanie stavebného povolenia
na stavbu oporného múru na pozemku parcele KN-C č. 721/745, čím mali byť zabezpečené aj

požiadavky žalobcov deklarované v žalobe. Žalobcovia teda mali vedomosť o snahe žalovaných v rade
1/ a 2/ vybudovať oporný múr a čo najskôr uviesť príslušné pozemky do pôvodného stavu,
no napriek tomu svojimi nedôvodnými podaniami toto stavebné konanie predlžovali. Rovnako účelovo
pristúpili žalobcovia aj k podaniu žaloby na súd v čase už priebehajúceho stavebného konania, kde sa
(okrem iného) dožadovali aj ochrany vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré nie sú v ich vlastníctve.

Súd prvej inštancie z predmetných písomných podaní a priložených listín mohol zistiť, že práce, ktoré
žalobcovia v rade 1/ a 2/ uvádzali, sú prácami prípravnými na stavbu, k realizácii ktorej žalovaní
v rade 1/ a 2/ nemohli pristúpiť bez právoplatného stavebného povolenia, a zároveň, že žalobcovia
sa dožadujú ochrany vlastníckeho práva aj vo vzťahu k cudzím pozemkom, v dôsledku čoho nemohli
byť v konaní plne úspešní tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Keďže súd prvej inštancie

z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
o trovách konania je nesprávne. Súd prvej inštancie neposudzoval procesné zavinenie strán sporu
na zastavení konania výlučne z hľadiska procesného. Práve naopak, zaoberal sa predmetom sporu
a posudzovaním dôvodnosti žaloby z hľadiska hmotného práva. Okrem toho žalobcovia v rade 1/ a 2/ si
v podaní, ktorým zobrali žalobu späť náhradu trov konania neuplatňovali, o čom telefonicky oboznámili

aj právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/. Súd prvej inštancie teda o trovách konania rozhodoval
i napriek tomu, že zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ k uplatneniu nároku na ich náhradu nedošlo.

7. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie okresného súdu vo výroku II.
o trovách konania ako vecne správne potvrdiť.

8. Uviedli, že napadnuté uznesenie považujú za zákonné a vecne správne a odvolanie žalovaných
označili za nedôvodné. Zdôraznili, že okresný súd postupoval správne, keď priznal žalobcov v rade
1/ a 2/ náhradu trov konania. Žalobcovia boli totiž nútení domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho
práva z dôvodu nezákonného zásahu žalovaných. Až po podaní žaloby žalovaní tento nezákonný zásah
odstránili, v dôsledku čoho je zrejmé, že procesne zavinili zastavenie tohto konania, a preto súd prvej

inštancie postupoval správne, keď ich zaviazal na znášanie trov súdneho konania, ktoré oni sami zavinili.
Zároveň žalobcovia poukázali aj na záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.08.2020,
kde stavebný úrad skonštatoval, že výkopovými prácami bolo zasiahnuté do susedných pozemkov
a samotná žalovaná v rade 2/ uviedla, že pripúšťa, že sa mala so žalobcami dohodnúť
na spoločnom postupe pri stavaní oporného múra a že oporný múr by chceli postaviť a susedné parcely

dať do pôvodného stavu. Žalovaným teda nič nebránilo postupovať v súlade so zákonom a nezasahovať
do vlastníckeho práva žalobcov garantovaného Ústavou SR i Občianskym zákonníkom. Žalobcovia by
tak neboli nútení domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva na súde.

9. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

10. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že po podaní odvolania žalobcov proti napadnutému Krajský súd,
ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie vo výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodnépre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd

v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

12.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnarelevantnúodvolaciuargumentáciu
žalovaných v rade 1/ a 2/ formulovanú v ich opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje

na zodpovednosť žalobcov v rade 1/ a 2/ za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

13. Odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a 2/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

14. Z obsahu predloženého spisového materiálu je totiž zrejmé, že žalobcovia podali

dňa 14.l1.2022 na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd uložil žalovaným
povinnosť odstrániť výkop zasahujúci do pozemku KN-C parcely č. 721/382, nachádzajúceho sa v kat.
území E., o výmere 27,5 m2, označeného ako 1 v zmysle geometrického zamerania M. L. N. č.
45876479-100-2022 a tiež zasahujúci
do pozemku K-NC parcely č. 721/817, nachádzajúceho sa v kat. území E., o výmere 70 m2, označeného

ako 2 v zmysle geometrického zamerania M. L. N. č. 45876479-100-2022, a to uvedením do pôvodného
stavu – vykonaním vhodného stabilizačného opatrenia výstavbou gabionového oporného múru na
hranici KN-E parcely č. 449/217 a KN-C parcely č. 721/745 v šírke výkopu označeného v geodetickom
zameraní M. L. N. č. 45876479-100-2022 a navezením zeminy do úrovne terénu vo výške KN-C parcely
č. 721/382, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne si žalobcovia v rade 1/ a 2/ uplatnili voči

žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (č. l. 3 spisu).

15. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2023 žiadali žalobu žalobcov
zamietnuť. Súčasne si uplatnili voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V tomto podaní žalovaní (o.i.) uviedli, že výkopové práce, ktoré uskutočnili a na ktoré poukazujú

žalobcovia v rade 1/ a 2/ v žalobe, sú súčasťou prípravy pozemkov na začatie výstavby oporného
múru po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli nútení výkopom
zasiahnuť aj do pozemkov susediacich, medzi ktoré patrí aj pozemok parcela KN-C č. 721/382, a to
z dôvodu svahovitého terénu, ktorý pre zabezpečenie stability oporného múru vyžaduje zárez aj
do týchto pozemkov. Bezprostredne po vybudovaní oporného múru, a to z materiálu uvedeného

v očakávanom stavebnom povolení a nie z materiálu, ktorý určujú žalobcovia v rade 1/ a 2/, dôjde
zo strany stavebníkov (žalovaných v rade 1/ a 2/) k úprave terénu susediacich pozemkov, vrátane
pozemku vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ do pôvodného stavu, a to zahrnutím výkopu a následným
návozom ornice, na ktorú bude vysiata tráva. Zároveň žalovaní zdôraznili, že pozemok KN-C parcelu
č. 721/382 žalobcovia žiadnym spôsobom nevyužívajú a tento ani neudržiavajú kosením. Doplnili, že

dňa 22.06.2022 žalovaní podali na príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na
stavbu oporného múru na pozemku KN-C parc. č. 721/745, no i napriek ich súčinnosti ako stavebníkov
so týmto administratívnym orgánom nebolo doposiaľ vydané stavebné povolenie a stavebné konanie
sa neskončilo aj z dôvodu podnetov a námietok žalobcov v rade 1/ a 2/ podaných na výkon štátneho
stavebného dohľadu či v samotnom stavebnom konaní. Následne dňa 25.04.2023 Mesto K. – Stavebný

úrad vydal žalovaným v rade 1/ a 2/ stavebné povolenie na stavbu „Zárubný múr a oplotenie RD“ K. na
pozemku registra „C“ parcele č. 21/745 v kat. území E.. Súčasne na základe námietky žalobcu v rade
1/ zo dňa 20.03.2020 bol dňa 18.08.2020 vykonaný štátny stavebný dohľad za účasti M. O. C., L. J. G.,
A. B., F. B., kde bolo stavebníkom L. J. G., A. G. nariadené uviesť výkop
do pôvodného stavu, t. j. vrátiť zeminu, ktorá bola odvezená, čím došlo k narušeniu terénu. Stavebníkmi

bolo zasiahnuté do pozemku, ktorý je výlučne vo vlastníctve A. B. a M. F. B.. Ďalej stavebníci zasiahli
aj do pozemku SPF, kde manželia B. majú zriadené vecné bremeno na právo prechodu a prejazdu.
Z vyjadrenia k uvedenému záznamu č. 13566/2020-SU-PA zo strany stavebného úradu vyplýva, že
stavebník L. G. a A. G. zasiahli výkopovými prácami do susediacich pozemkov, čo L. G. pripustila, že
konala svojvoľne, bez súhlasu p. B. a zasiahli tak výkopovými prácami do ich pozemku, a zároveň sa

vyjadrili, že oporný múr postavia a okolité pozemky vrátia do pôvodného stavu. Dňa 24.02.2022 sa
opätovne stretli na mieste výkopu oporného múru, v danej veci sa absolútne nič nezmenilo, bol urobený
zápis s konštatovaním, že stavebné práce ešte nezačali, kde bolo žiadané o vrátenie pozemkudo pôvodného stavu. Na základe týchto okolností si dali žalobcovia vypracovať inžiniersko-geologický
posudok, kde je uvedené, že stabilita svahu pre sklon k zárezu, ktorý bol zrealizovaný pod predmetnou
parcelou C-KN č. 721/382, nevyhovuje.

16. Žalovaní vo svojej replike zo dňa 16.06.2023 oznámili súdu, že zo strany stavebného úradu došlo
k vydaniu právoplatného stavebného povolenia, na základe ktorého sú žalovaní oprávnení vykonávať
stavebné práce smerujúce k vybudovaniu oporného múru a oplotenia. Zároveň uviedli, že po ukončení
stavebných prác dôjde k vybudovaniu oporného múru, ktorý vo svojej žalobe požadovali aj žalobcovia

v rade 1/ a 2/.

17. Následne bolo toto konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 16C/16/2024 na návrh
strán sporu prerušené, pričom dňa 18.09.2024 požiadali žalobcovia o pokračovanie v konaní. Okresný
súd preto dňa 19.09.2024 vydal uznesenie č. k. 45C/95/2022-163 o pokračovaní v tomto konaní.

18. Podaním zo dňa 03.03.2025 žalobcovia v zmysle ust. § 144 a nasl. CSP zobrali žalobu o ochranu
vlastníckeho práva v celom rozsahu späť s odôvodnením, že žalovaní odstránili dôvody žaloby. Dňa
10.03.2025 žalobcovia pripojili do spisu fotodokumentáciu osvedčujúcu pravdivosť ich tvrdení i stavebné
povolenie vydané Mestom K. – Stavebným úradom dňa 25.04.2023 č. 6589/2023-120727/2023-SU-
PAA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2023. Nadväzne súd prvej inštancie na základe tohto

dispozitívneho úkonu žalobcov v rade 1/ a 2/ konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil a s prihliadnutím
na vzniknutú procesnú situáciu postupom podľa § 256 ods. CSP rozhodol aj o trovách konania tak,
že žalobcom rade 1/ a 2/ priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

19. Následne súd prvej inštancie na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu konanie podľa § 145

ods. 1 CSP zastavil. Zároveň s prihliadnutím na vzniknutú procesnú situáciu konajúci súd postupom
podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách konania tak,
že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a

pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila.
Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak
niejepreukázané, žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,ktorý

sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí žaloby (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011,

tiež nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o
dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný

alebo nie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď
uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej
vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.

21. V posudzovanom prípade bolo teda dôvodom späťvzatia žaloby žalobcami ich rozhodnutie
nepokračovať v tomto súdnom konaní začatom dňa 14.11.2022, pretože predmet sporu odpadol.
Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalovaní už minimálne v mesiaci 08/2020 zasiahli do
výkonu vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. E., a to ku KN-C parceleč.721/382–ornápôdaovýmere3391m2zapísanejnaLVč.XXXX,aletieždovýkonuichprávavecného
bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez pozemky povinného z vecného
bremena (SR v zastúpení SPF) nachádzajúcich sa v tom istom katastrálnom území, a to C-KN parcelu

č. 721/816 – ostatné plochy o výmere 24 m2 , C-KN parcelu č. 721/817 – zastavané plochy o výmere
218 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 2/2014 vyhotovenom M. P. O., úradne overeného
Okresným úradom Žilina dňa 31.03.2014 pod č. 534/2014 z pôvodnej E-KN parcely č. 449/216 – ostatné
plochy o výmere 1468 m2 a E-KN parcely 449/217 – zastavané plochy o výmere 2422 m2 a tiež cez C-
KN parcelu č. 721/665 – orná pôda o výmere 770 m2. Žalobcovia teda pristúpili k svojmu dispozitívnemu

úkonu z dôvodu, že žalovaní po vydaní stavebného povolenia č. 6589/2023-120727/2023-SÚ-PAA zo
dňa 25.04.2023, právoplatného dňa 31.05.2023 zrealizovali výstavbu oporného múru a oplotenia ich
rodinného domu a následne navozili okolo zeminu, kde zarovnali terén. To znamená, že žalobcovia
podaližalobunasúdzdôvodudlhotrvajúcehozásahudoichpráv zostranyžalovaných.Skutočnosť,
žežalobcoviabránilisvojeprávaajvstavebnomkonaní,imnemôžebyťpričítanávneprospech.Žalovaní
pomerne účelovo prehliadajú fakt,

že k realizácii výstavby oplotenia pristúpili bez existencie stavebného povolenia, nerešpektujúc práva
žalobcov. Následne sa žalovaní v tomto spore zachovali v zmysle požiadavky (žalobného petitu)
žalobcov, keďže dotknuté pozemky uviedli do pôvodného stavu, a preto nesú procesnú zodpovednosť
na zastavení konania. Zároveň z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ si uplatnili voči
žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100% (č. l. 3 spisu) a v súvislosti s jej späťvzatím sa žalobcovia tohto
ich nároku výslovne nevzdali (č. l. 174 spisu) a ani z obsahu spisu nevyplýva žiadna dohoda strán sporu
ohľadne trov konania. Súčasne odvolací súd pripomína,
že rozhodovanie o trovách konania nemá byť len výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či
úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu tak, ako tomu bolo i v posudzovanom

prípade (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 480/2018).

22. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov v rade
1/ a 2/ ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných
podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo

výroku II. o trovách konania ako vecne správne p o t v r d i l .

23. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného súdu
nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v rade 1/ a 2/, ktorí boli v tomto štádiu konania úspešní,
priznal nárok na ich náhradu proti žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali,
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne v lehote 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

6Co/83/2025

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].