Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Majerský

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205850
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425205850.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: V. K., N.. XX.XX.XXXX,
M. XX, A., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Michaela Ďuričkovičová, s. r. o., Cukrová 14,
Bratislava,
IČO: 51 240 912, proti povinnému: Unicorn Pictures Slovakia j.s.a., Doležalova 15C, Bratislava, IČO: 53

446 780, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava III č. k. 71Ca/10/2025-23, zo dňa 4.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému proti navrhovateľke nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a
povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu dňa 23.6.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by povinnému
zakázal akýmkoľvek spôsobom zverejniť, sprístupniť verejnosti, šíriť alebo akokoľvek inak použiť

audiovizuálne dielo s pracovným názvom V., ktorého súčasťou sú zábery navrhovateľky, najmä
erotického charakteru, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; skutkovo tvrdiac, že ako
herečka, pod umeleckým menom V. F., natočila audiovizuálne dielo s pracovným názvom V. a mala od
povinného
k dispozícii Zmluvu o podaní hereckého umeleckého výkonu a licenčnú zmluvu uzatvorenú podľa §
65 a nasl. a § 94 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Uviedla, že Zmluvu podpísala a

doručila povinnému, avšak on Zmluvu nepodpísal, resp. nedoručil navrhovateľke. Predmetom Zmluvy
bolo poskytnutie výkonu v audiovizuálnom diele
s pracovným názvom V. a to predovšetkým vyhotovenie zvukovo-obrazových záznamov
v jej prevedení, zaznamenanie jej výkonu na akýkoľvek nosič pre potreby projektu
s pracovným názvom V.; verejný prenos a sprístupnenie jej výkonu verejnosti; rozmnožovanie záznamu
jej umeleckého výkonu; úpravy a adaptácie jej výkonu; spájanie jej výkonu s inými predmetmi

chránenými Autorským zákonom, dabingu a postsynchróny;
za účelom vyhotovenia fotografií a za účelom výroby a predaja propagačných materiálov.
V Zmluve bola zahrnutá aj výhradná licencia bez územného obmedzenia na použitie audiovizuálneho
materiálu. Uviedla, že viackrát vyjadrila svoj názor pozastaviť výrobu, odmietla natočiť ďalšie scény a
žiadala štatutára spoločnosti, svojho vtedajšieho partnera
o ukončenie natáčania a vyjadrila svoj jednostranný nesúhlas. Po nadobudnutí osobného

a profesijného prehľadu o potenciálnych dôsledkoch zverejnenia takéhoto obsahu dňa 16.6.2025 od
Zmluvy jednostranne odstúpila. Odstúpenie bolo doručené povinnému ňou samotnou, ako aj jej právnymzástupcom prostredníctvom mailu a prostredníctvom poštového doručovateľa. Povinný na odstúpenie
reagoval, že „Je mi ľúto V. a s tým sa ja ani právnik nestotožňujeme. Materiály budú vydané a to čoskoro,
začína promo...“ Dodala, že

v súčasnosti žije usporiadaný život, podniká a buduje si profesionálnu reputáciu mimo umeleckej sféry.
Zverejnenie obsahu s erotickým charakterom by mohlo viesť
k nenapraviteľnému zásahu do jej osobnostných práv, najmä do práva na ľudskú dôstojnosť, súkromie,
česť a profesionálnu reputáciu. Zábery, ktoré chce povinný zverejniť, majú potenciál vyvolať škandál,
zosmiešnenie a verejné odsúdenie. Zverejnenie výkonu výkonného umelca, jeho meno, obrazové alebo

zvukové zachytenie, alebo akýkoľvek iný zásah do osobnostnej integrity, ktorý je spôsobilý znížiť jeho
vážnosť, dôstojnosť alebo spoločenské postavenie, je neprípustný, a to aj vtedy, keď výkonný umelec
udelil licenciu. Navrhovateľka výslovne neudelila súhlas so zverejnením erotických scén a trvá na práve
na ochranu osobnosti, ktorého sa bude domáhať súdnou cestou. Zverejnením natočeného obsahu pred
rozhodnutím súdu vo veci samej existuje bezprostredné riziko vážnej a ťažko napraviteľnej ujmy, a teda
má naliehavý záujem, aby súd bezodkladne zakázal povinnému disponovať s uvedeným dielom. Verejné

zverejnenie by v krátkom čase spôsobilo rozsiahlu ujmu, ktorá by mohla mať trvalý negatívny dopad na
jej súkromný a profesijný život.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po
právnej stránke ozrejmil, že z preventívnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok,

ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže
rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní
o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia
osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

4. Súd prvej inštancie bol názoru, že v posudzovanom prípade nie je osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatrenia. Navrhovateľka v návrhu uviedla obavu, že natočené audiovizuálne dielo s pracovným názvom
V. jej po zverejnení spôsobí vážnu a ťažko napraviteľnú ujmu, ktorá by mohla mať trvalý negatívny
dopad na jej súkromný a profesijný život. Zverejnenie obsahu s erotickým charakterom by mohlo viesť

k nenapraviteľnému zásahu do jej osobnostných práv, najmä do práva na ľudskú dôstojnosť, súkromie,
česť a profesionálnu reputáciu. Zároveň tvrdila, že zábery, ktoré chce povinný zverejniť majú potenciál
vyvolať škandál, zosmiešnenie a verejné odsúdenie.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka svoje tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázala.

Nepovažoval za dostatočne osvedčené, že projekt s názvom V. bol skutočne natočený a existuje,
nakoľko navrhovateľka síce do spisu založila dokument
s názvom Zmluva o podaní hereckého umeleckého výkonu a licenčná zmluva, ktorá sa mala
týkať predmetného audiovizuálneho diela, avšak táto nie je datovaná ani žiadnou zmluvnou stranou
podpísaná.Okremtohodospisuzaložilaprepiselektronickejkomunikáciesosobouoznačenouako„..K.,

z ktorej taktiež nie je zrejmé, kedy táto komunikácia prebehla, s akými konkrétnymi osobami a akého
diela sa týka. Zároveň nemal osvedčenú ani bezprostrednú hrozbu vzniku značnej ujmy, nakoľko zo
žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že predmetné audiovizuálne dielo bude bezprostredne
zverejnené a sprístupnené širokej verejnosti. V elektronickej komunikácii osoba označená ako „..K.
uvádza len to, že „materiály budú vydané a čoskoro sa začína promo“, pričom nie je vôbec zrejmé,

o aké konkrétne materiály má ísť, čoho sa „promo“ týka a či ide o dielo, ktoré označuje navrhovateľka
ako dokument s pracovným názvom V.. Uvedené konštatovanie osoby označenej ako „..K. v
elektronickej komunikácii samo osebe nie je osvedčením bezprostrednej hrozby značnej ujmy na strane
navrhovateľky a teda ani nemôže predstavovať zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2 C.
s. p., súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol, nakoľko navrhovateľka
nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. O trováchkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému povinnému nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

7. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že v ňom súdu prvej inštancie
vyčítala záver o nepreukázaní zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. K
tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nepovažuje za dostatočne osvedčené, že projekt s názvom V. bol

skutočne natočený a existuje, uviedla, že disponuje trailerom (ukážkou), ktorý jasne preukazuje, že
audiovizuálne dielo obsahuje jej podobizeň a vystupuje v ňom v kontexte, ktorý má erotický a intímny
charakter. Okrem toho založila do súdneho spisu sms komunikáciu zo dňa 16.6.2025
s producentom a režisérom H. K. (H..K.). Uviedla, že emailom vyzvala povinného, aby sa v zmysle
doručenéhoOdstúpeniaodZmluvyopodaníhereckéhoumeleckéhovýkonualicenčnejzmluvyokamžite
zdržal akéhokoľvek spracovania, šírenia

a zverejňovania obrazovo zvukových materiálov zachytávajúcich navrhovateľku a rešpektoval jej právo
na ochranu osobnostných práv garantovaných Občianskym zákonníkom a Ústavou SR. Zároveň
Odstúpenie od Zmluvy o podaní hereckého výkonu a licenčnej zmluvy odoslala prostredníctvom
poštového doručovateľa na adresu povinného. Povinný na email nijako nereagoval a doporučená
listová zásielka bola dňa 8.7.2025 odosielateľovi vrátená ako nedoručená. Medzi stranami prebehla dňa

16.6.2025 komunikácia, v rámci ktorej navrhovateľka uviedla, „máš to na maily, príde ti to aj poštou.
Odstupujem od zmluvy, prosím rešpektuj to a týmto ťa žiadam, aby si ďalej komunikoval s mojim právny
zástupcom“. Povinný odpovedal, že „je mi lúto V., ale s tým ja ani právnik sa nestotožňujeme. Materiály
budú vydané a to čoskoro sa začína promo“. Na uvedené navrhovateľka odpovedala „Takto mi to poradili
právnici. Naozaj nechcem aby to išlo von. Rozprávali sme sa už pred rokmi, keď si chcel odo mňa natočiť

ďalšie scény, ktoré som odmietla, vedel si
o tom. Nesúhlasím s tým aby sa to vydalo ale som otvorená dohode, poďme to vyriešiť...“. Povinný
reagoval „Poďme to vyriešiť? Je to vyriešené, dostala si 15 000 eur.. Na všetko sú svedkovia... ako by
si si predstavovala takúto situáciu vyriešiť? Z tvojej strany lebo ja som
v práve a vie to a určite ma tvoj právny zástupca s tým mailom neodradil“. Mala za to, že predmetná

komunikácia preukázateľne potvrdzuje, že Odstúpenie od zmluvy bolo povinnému riadne doručené
prostredníctvom emailu a poznal jej výslovný nesúhlas so zverejnením
a šírením diela. Uvedená skutočnosť spolu s existenciou traileru zakladá reálne a konkrétne riziko,
že dôjde k zverejneniu audiovizuálneho materiálu bez súhlasu, resp. s jej výhradným nesúhlasom.
Zverejnením diela by mohlo dôjsť k závažnému zásahu do jej osobnostných práv (česť, ľudská

dôstojnosť, súkromie, dobré meno) a to s dlhodobým dopadom na jej profesijný a osobný život. Ide o
ujmu, ktorá je ťažko napraviteľná v zmysle § 325 C. s. p.. Nestotožnila sa s tvrdením súdu prvej inštancie,
že nemal osvedčenú ani bezprostrednú hrozbu značnej ujmy, nakoľko zo žiadneho dôkazu založeného
v spise nevyplýva, že predmetné audiovizuálne dielo bude bezprostredne zverejnené a sprístupnene
širokej verejnosti. Účelom neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku vážnej ujmy ešte predtým, ak k

nej dôjde.
V prípade zverejnenia audiovizuálneho materiálu s erotickým obsahom už nebude možné zvrátiť jeho
distribúciu, a teda by išlo o neodstrániteľný zásah do jej základných práv, najmä práva na ľudskú
dôstojnosť, súkromie, česť a profesionálnu reputáciu, ktoré sú chránené Občianskym zákonníkom a
Ústavou SR. Zábery, ktoré chce povinný zverejniť majú potenciál vyvolať škandál a verejné pohoršenie.

8. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vo výroku správne (§ 387 ods. 1
C. s. p.).

10. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,

konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam navrhovateľky v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú
správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu

najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej
inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcich v neosvedčení
naliehavosti potreby úpravy pomerov medzi stranami založenom na závere, že projekt s názvom V.
bol skutočne natočený a existuje, a zároveň v neosvedčení bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko
zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že predmetné audiovizuálne dielo bude bezprostredne zverejnené

a sprístupnené verejnosti; a súčasne súc viazaný dôvodmi odvolania a argumentami odvolateľky,
ktoré majú naplnenie odvolacích dôvodov preukazovať; odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v
odvolaní nepreukázala nesprávnosť dôvodov, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže podstata jej odvolania spočívala výlučne v replikácii argumentov návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd nepovažuje vôbec za procesne hospodárne v

akomkoľvek rozsahu právne zastúpenej navrhovateľke zdôvodňovať vlastné skutkové a právne závery,
pretože by sa prelínali s vecnou argumentáciou súdu prvej inštancie, s ktorou, ako už uviedol, sa v
stotožňuje.

17. A pokiaľ navrhovateľka v odvolaní doplnila dôkaz - trailer s názvom V. F.; tak odvolací súd uvádza,

že po procesnej stránke je takýto postup v zásade neprípustný. Civilný sporový poriadok s takouto
eventualitou počíta a pomenúva takýto procesný postup odvolateľa ako uplatnenie novôt, teda v
posudzovanom prípade uplatnenie prostriedkov procesného útoku navrhovateľkou, ktoré neuplatnila v
konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom
pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany

a procesného útoku (§ 149 C. s. p.), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s
ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom
rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude
podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak
tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty
postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

19. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré bolo redukované výlučne na posúdenie

návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia bez umožnenia súdu prvej inštancie posúdiť trailer s
názvom V. F.; si v odvolacom konaní uplatnila novoty, avšak v podanom odvolaní nekonkretizuje dôvod
ich uplatnenia podľa § 366 C. s. p. a tiež neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tento prostriedok procesného útoku nemohla použiť v
doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na nové dôkazy neprihliadol.

20. A pretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mali preukazovať
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; bolo potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného
odvolania navrhovateľky nevyvrátili skutkový a právny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka
neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky v ich súhrne ako právne

irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie; preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa §
387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému, ktorý mal v odvolacom

konaní plný úspech a ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (R
72/2018).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.