Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208644
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu OZ VEĽKÝ ŠARIŠ, so
sídlom vo Veľkom Šariši - Kanaši, na ul. Bočnej č. 2832/5, IČO: 42 344 786, právne zastúpeného: JUDr.
Ing. Michalom Juhásom, advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Mojmírovej č. 12, proti žalovaným: 1/
Mesto Veľký Šariš, so sídlom vo Veľkom Šariši, na Námestí sv. Jakuba č. 1, IČO: 00 327 972, právne
zastúpenému: PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária spol. s r. o., so sídlom v Prešove, na ul.
Masarykovej č. 13, IČO: 36 492 086 a 2/ Ing. U. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S., na ul. C. č.
1, o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o určenie

vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.05.2025 č.k.
20C 61/2024-128, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému v 1. rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanej v 2. rade sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania a žalobca nemá

právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanémuv1.radetrovykonaniavrozsahu100%.Žalovanejv2.radenáhradutrovkonanianepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca je občianskym
združením zaregistrovaným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod reg. č. VVS/1 - 900/90 -
42574, pričom vznikol dňa 06.12.2013. Vychádzajúc zo stanov zo dňa 09.07.2014 jedným z cieľov jeho
založenia je aj kontrola činnosti mesta Veľký Šariš a hospodárenia s majetkom mesta.

3. Uznesením č. 4/2024-4/X zo dňa 20.02.2024 mestské zastupiteľstvo vo B. B. schválilo v bode
1 uzatvorenie zmlúv o budúcich zmluvách, ktorých predmetom je budúce nadobudnutie konkrétnych
pozemkov uvedených pod písm. a) - medzi ktorými je i pozemok parc. KN-C č. XXXX k.ú. B. B. - do
vlastníctva mesta a zároveň schválilo prevod práv a povinností z uzatvorených zmlúv podľa písm. a),
v zmysle ktorých mesto vystupuje v pozícii budúceho kupujúceho na investora PRATO s.r.o., pričom
podmienkou predmetného prevodu práv a povinností je záväzok tohto investora vybudovať na vlastné

nákladymiestnukomunikáciunadopravnénapojenielokalityV.vrátanezáväzkubezodplatnéhoprevodu
vlastníckeho práva k tejto ceste a pozemkov pod ňou v prospech mesta pod sankciou 700.000 eur.4.Dňa22.02.2024žalovanýv1.radevpostaveníbudúcehokupujúcehoažalovanáv2.radevpostavení
budúceho predávajúceho uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti č. XXXX/
XXXX, pričom predmetom prevodu budúcej kúpnej zmluvy mal byť pozemok parc. KN-E č. XXXX o

výmere 1848 m2 v k.ú. B. B..

5. Uznesením č. 38/2024-1/XII zo dňa 26.04.2024 mestské zastupiteľstvo vo B. B. schválilo prijatie
dlhodobého splátkového úveru do rozpočtu mesta B. B. od Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške
úverového rámca 2.000.000 eur za podmienok uvedených v Indikatívnej ponuke financovania pre mesto

B. B..

6. Dňa 26.04.2024 bola uzavretá zmluva o úvere č. XXX/CC/XX medzi W. W., a.s. ako veriteľom
a Mestom B. B. ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2.000.000 eur za
účelom financovania kapitálových výdavkov dlžníka schválených mestským zastupiteľstvom v rokoch
2024-2025.

7. Uznesením č. 39/2024-2/XII zo dňa 26.04.2024 mestské zastupiteľstvo vo B. B. schválilo uzatvorenie
kúpnych zmlúv, ktorých predmetom je nadobudnutie vlastníctva pozemkov uvedených pod písm. a) -
medzi ktorými je i pozemok parc. KN-C č. XXXX k.ú. B. B., pričom je uvedená kúpna cena dotknutého
pozemku vo výške 91.476 eur.

8. Dňa 26.04.2024 bola uzavretá Kúpna zmluva č. XXXX/XXXX medzi žalovanou v 2. rade ako
predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku parc. KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 1848 m2 nachádzajúcej sa
v k.ú. B. B. do výlučného vlastníctva kupujúceho za kúpnu cenu 91.476 eur, ktorú sa kupujúci zaviazal

uhradiť najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti kúpnej zmluvy.

9. Medzi stranami nebolo sporné a súdu je známe aj z jeho činnosti, že žalovaný v 1. rade uzavrel i
s ďalšími pôvodnými vlastníkmi pozemkov v lokalite V. zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a kúpne
zmluvy za účelom realizácie investičnej akcie týkajúcej sa rozvoja mesta B. B..

10. Investičný zámer - realizácia zóny občianskej vybavenosti vyplýva i uznesenia Mestského
zastupiteľstva B. B. č. XX/XXXX-X/XIII z 18.06.2024, ktorým bol schválený zámer na odpredaj pozemkov
v lokalite V. formou uzatvorenia nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci ako výsledok obchodnej
verejnej súťaže, vrátane vypracovania podrobnej analýzy a prípravy podkladov na odpredaj pozemkov

vo vzťahu k zvolenej forme.

11. Aktuálne je žalovaný v 1. rade zapísaný na LV č. XXXX k.ú. B. B. ako výlučný vlastník pozemku parc.
KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 1848 m2 v k.ú. B. B..

12. Podanou žalobu sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve
a určenia, že žalovaná v 2. rade je vlastníčkou v petite špecifikovaných nehnuteľnosti.

13. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.6.2016) neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by
expressis verbis upravovalo prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však žaloby na
určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení
právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Prijatím Civilného sporového poriadku došlo k založeniu
novej koncepcie určovacích žalôb v podobe ustanovení § 137 písm. c) a písm. d) Civilného sporového

poriadku. Táto je založená na tom, že určovacia žaloba má smerovať k určeniu konkrétneho práva, a
to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý právny záujem. Je
samozrejme možné aj naďalej žalovať na určenie právnej skutočnosti, to je ale limitované prípustnosťou
takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. hovorí o tom, žeprípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti sa viaže na „vyplývanie“ takejto možnosti z
osobitného predpisu. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je teda skutočnosť, že oprávnenie
(možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.

15. Oproti pôvodnej právnej úprave v O.s.p. rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) C.s.p.)
a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). U žalôb na určenie práva nová právna
úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou
ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti

podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych
úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/17/2019).

16. „Dovolací súd v snahe poskytnúť dovolateľovi odpoveď na jeho námietku nesprávneho právneho
posúdeniaotázkyprípustnostijehourčovacejžalobypoukazujenajudikátR1/2023uverejnenývZbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu
(podanázaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku)ježalobouourčenieprávnejskutočnostipodľa§137
písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu,
ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021). Predmetom tohto sporu bolo určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy na byt. Dovolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že
ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností považovala žaloby o
určenie (ne)platnosti právnych úkonov, podané po 1. júli 2016, za žaloby o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) C.s.p., ktorých prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu.
Uvedenú rozhodovaciu prax potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia vo veciach sp. zn. 7Cdo/268/2019,

4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021. Uznesenie sp.zn. 7Cdo/268/2019 z 25.
novembra 2020 bolo dokonca publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR ako judikát (R 14/2021). Právny názor, podľa ktorého podľa novej právnej úpravy C.s.p. nie je možné
žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu,
je prijímaný naprieč senátmi tak občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho kolégia NS SR.

Napadnutérozhodnutieodvolaciehosúdujevsúladesvyššiecitovanouustálenourozhodovacoupraxou
dovolacieho súdu“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2024, sp. zn. 9Cdo/228/2022).

17. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. pripúšťa žalobu o určenie právnej

skutočnosti,aktovyplývazosobitnéhopredpisu.Určenieexistencieprávnejskutočnosti(napr.žeprávny
úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení
právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je
v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu,
či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová

právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).

18. Žalobca prípustnosť žaloby odvodzoval od § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetný
zákon č. 138/1991 Zb. upravuje pravidlá a postup pri nakladaní s majetkom obce, pričom v úvodných

ustanoveniachokremtoho,žeuvádza,čopresnepredstavujemajetokobce(kdezákonzahŕňaifinančné
prostriedky obce), následne tiež v ďalšom odseku vymenúva, na ktoré prípady nakladania s majetkom
sa tento zákon nevzťahuje. Jednou z týchto výnimiek je i nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré
upravujúosobitnépredpisy-zákonč.523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávyaozmene
a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Finančné prostriedky získané z úveru pritom tvoria rozpočet
obce ako tzv. návratné zdroje financovania rozpočtu obce (viď. § 2 zák. č. 583/2004 Z.z.), pričom práve
rozpočet obce, rozpočtový proces i pravidlá rozpočtového hospodárenia sú práve upravené zákonom č.
583/2004 Z.z. Predmetný zákon okrem iného rieši i oprávnenia a podmienky prijímania úverov a pôžičiek
obcou a stanovuje následne spôsob hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami - podľa schváleného

rozpočtu, pričom vymedzuje aj kontrolné mechanizmy (hlavného kontrolóra obce). Žalobca označil za
majetok, ktorý bol obcou prevádzaný, práve finančné prostriedky žalovaného v 1. rade získané prijatím
úveru, ktoré sa stali návratnými zdrojmi financovania rozpočtu obce - žalovaného v 1. rade. Žalobca
mal za to, že sa pri kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými prevádzali ako majetok obce právetieto finančné prostriedky žalovaného v 1. rade spočívajúce v kúpnej cene. Súd však zastáva názor, že
žalovaným v 1. rade realizovanú úhradu kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k pozemku žalovanej
v 2. rade nemožno považovať za prevod majetku obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., ale ide o

nakladanie s finančnými prostriedkami z rozpočtu obce, ktorý je upravený zákonom č. 583/2004 Z.z..
Navyše pri zmluve o budúcej kúpnej zmluve nešlo ani o žiaden prevod majetku obce, nakoľko sa ňou
žiaden majetok žiadnej zo zmluvných strán neprevádzal.

19. Okrem vyššie uvedeného, ak by sa aj na predmetné prevody mal vzťahovať zákon č. 138/1991 Zb.

tak § 9b ods. 1 umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva
obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu buď to fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť, alebo osobe, ktorá má na veci právny záujem, a to v prípade,
ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab. V danom prípade nie sú naplnené
viaceré podmienky tohto ustanovenia, V danom prípade šlo o nadobudnutie majetku obcou, kde nie je
ani možná aplikácia postupov v zmysle § 9a a 9ab zák. č. 138/1991 Zb. Z § 9a ods. 1 zák. č. 138/1991

Zb. pritom možno jednoznačne vyvodiť, že upravuje podmienky (postup) v prípade predaja majetku
obce, nie v prípade nadobúdania majetku obcou jeho kúpou - čo bol i prípad nadobudnutia pozemku
žalovaným v 1. rade dotknutou kúpnou zmluvou. K záveru o tom, že sa nejedná o prípad žaloby o
neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva podľa § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991
Zb., možno dospieť tiež s ohľadom na logický a gramatický výklad predmetného paragrafu, keď tento

umožňuje podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníctva obce k majetku, ktorý
bol obcou prevedený - nie o určenie vlastníckeho práva všeobecne, ale len a práve o určenie vlastníctva
obce práve k tomu majetku, ktorý bol predmetom prevodu. Žalobca v danom prípade nežaluje o určenie
vlastníckehoprávaobcekfinančnýmprostriedkom,ktorébolivzmysleinterpretáciežalobcuakomajetok
obce prevedené na žalovanú v 2. rade (čo sa samozrejme javí i ako absurdná žaloba), ale domáha sa

určenia vlastníckeho práva tretej osoby - pôvodného vlastníka pozemku k tomuto pozemku, ktorý obec
nadobudla (nie predala), a to práve na úkor vlastníctva obce.

20. Navyše žalobca by beztak, keďže nie je fyzickou osobou, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní
v obci nehnuteľnosť, musel v zmysle § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. preukázať svoj právny záujem

na veci, čo podľa súdu taktiež nepreukázal. Nepostačuje akýkoľvek iný záujem, vrátane verejného, ale
musí ísť o záujem ovplyvňujúci právne postavenie žalobcu ako právnickej osoby. Určenie neplatnosti
dotknutých zmlúv by však podľa súdu nemalo absolútne žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu - či
je kúpna zmluva platná alebo neplatná, nič na právnom postavení žalobcu sa nezmení

21. Žaloba o neplatnosť dotknutých zmlúv nie je prípustná ani s poukazom na ust. § 34 ods. 2
katastrálneho zákona, nakoľko u žalobcu absentuje právny záujem na podaní takejto žaloby. Aktívne
legitimovaným k takejto žalobe môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu, ak sa
žalovaný právny vzťah týka jeho právnej sféry a vyhovenie takejto žalobe by malo priaznivý dopad
na jeho právne postavenie. Ako však už súd uviedol, práve postavenie žalobcu však nie je dotknuté

napadnutými právnymi úkonmi a ako už bolo uvedené vyššie, žaloby o určenie neplatnosti právnych
úkonov, urobených subjektom verejného práva, nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako
prostriedok kontroly občanov pri nakladaní s verejným majetkom.

22. Pokiaľ ide o určenie, že žalovaná v 2. rade je výlučným vlastníkom pozemku jedná sa o žalobu podľa

§ 137 písm. c) C.s.p. a v súlade s týmto ustanovením je nevyhnutné skúmať existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov žalobca má
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené
jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez
tohto určenia stalo neistým. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí

s vyriešením otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právneho vzťahu. Je potrebné zistiť, či a ako sa následne požadované určenie môže
dotknúť právnych pomerov účastníkov. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého
odstraňuje žalobcovu neistotu určením či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny
záujem na určení je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a

žalovanými, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť inými
právnymi prostriedkami (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/117/2007 z 30.05.2008
alebo uznesenie 1Cdo/23/2023 z 27.02.2024). Ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu neexistuje stav
objektívnej právnej neistoty voči žalovaným, ktorým by jeho právne postavenie bolo ohrozené.23. Nakoľko sa právne postavenie žalobcu nijako nezmení, ani nezaloží možnosť uplatnenia žiadneho
jeho vynútiteľného práva, nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení,

čo má bez ďalšieho rovnako za následok zamietnutie žaloby.

24. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

26. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie príliš
úzko interpretoval pojem právny záujem žalobcu a to v kontexte práva na podanie žaloby podľa § 9b
zákona č. 138/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo

vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti
právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu
ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

27. Právna teória podporuje chápanie právneho záujmu v širšom kontexte, ktorý by nemal zahŕňať len

priame právo (napr. vlastnícke) na konkrétny predmet vlastníctva, ale aj širšie právne záujmy, ako sú
napr. právo na ochranu životného prostredia, prístup k informáciám alebo zásady správneho nakladania
s majetkom obce. V určitých situáciách môže verejný záujem a záujem obyvateľov obce, resp. združenia
obyvateľov obce presahovať právny záujem, najmä keď ide o ochranu verejných hodnôt alebo majetku.
Záujem žalobcu na zabezpečení dodržiavania zákonných zásad v procese nakladania s majetkom,

ktorý patrí obci, prekračuje rámec osobných preferencií, či všeobecného presvedčenia. Tento záujem je
zakotvený v konkrétnych právnych predpisoch, ktoré regulujú správu verejného majetku, ako aj ochranu
verejného záujmu, medzi ktorý patria aj finančné prostriedky. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť,
že zvolenie nezákonného postupu pri hospodárení s majetkom obce, ako sú napr. zmluvy uzatvorené
v rozpore s pravidlami transparentnosti, predstavujú nielen porušenie práva, ale zároveň predstavujú

aj hrozbu pre spravodlivé a efektívne využívanie verejných zdrojov. Takýmto spôsobom sa nezákonné
nakladanie s majetkom obce dotýka združení občanov obce, ktorí majú záujem na riadnom hospodárení
a ochrane verejných zdrojov.

28. V tejto súvislosti žalobca v širšom kontexte poukazuje aj na právo na dobrú správu vecí verejných,

garantované v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Súd prvej inštancie právny záujem
žalobcu obmedzil na jeho právne postavenie ako právnickej osoby, na ktoré podľa názoru súdu nemá
vplyv napadnutá kúpna zmluva. Právny záujem žalobcu je však potrebné skúmať so zreteľom na
individuálne okolnosti prípadu a tiež so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný
zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia, ktorým má byť ochrana oprávnených záujmov jeho členov

ako občanov mesta B. B. pred nehospodárnym, netransparentným a v rozpore so zákonnými pravidlami
uskutočneným nakladaním s verejnými prostriedkami. V takom prípade potom právne prostriedky
ochrany právneho záujmu občanov obce na riadnom hospodárení s verejnými prostriedkami nesmú byť
vykladané reštriktívne, a to predovšetkým v kontexte ústavného práva na prístup k spravodlivosti.

29. Žalobca pri definícii pojmu majetok obce v žalobe analogicky poukazoval na znenie ust. § 2 zákona
č. 92/1991 Zb., pričom majetok obce je definovaný aj v § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Súd prvej
inštancie si nesprávne vyložil aj definíciu pojmu majetok obce, a to v kontexte zákonných pravidiel
podľa ust. § 9a uvedeného zákona. Prvoinštančný súd použil predovšetkým gramatický výklad ust. §
9a zákona č. 138/1991 Zb. Doslovné znenie zákonného ustanovenia nemožno vykladať absolútne. V

prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súdneho výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152
ods. 4 Ústavy), sa súd musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť. Viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2

Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS
44/2011).30. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu je možné konštatovať, že text relevantnej právnej úpravy
podľa ust. § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. sa môže javiť ako jasný, ale určite nie je
kompletný. Právnu úpravu § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. je preto nutné interpretovať

prostredníctvomvyššieuvedenýchvýchodísknachádzaniapráva,atokonkrétnenazákladejednotlivých
výkladových metód (predovšetkým teologickým a ústavne konformným výkladom súladným s jazykovým
vyjadrením predmetného ustanovenia), ktoré sú postačujúcim východiskom pre správnu a hlavne
spravodlivú interpretáciu relevantnej právnej úpravy. Súd prvej inštancie použijúc hlavne gramatický
výklad pri svojom právnom posúdení veci vyložil právny predpis všeobecne a formalisticky, pričom

opomenul vziať do úvahy ostatné a v zmysle uvedených východísk smerodajné metodologické postupy
pri výklade právnych predpisov. Pri svojom nesprávnom právnom posúdení nevzal do úvahy účel
relevantnej právnej úpravy. Z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je jasne vymedzený účel tohto
zákona, ktorý okrem iného spočíva v stanovení pravidiel týkajúcich sa hospodárenia s majetkom
obcí. Zákonodarca pri tomto vymedzení účelu zákona neupravil žiadne limity pri stanovení pravidiel
vzťahujúcich sa na hospodárenie s majetkom obcí, t.j. či sa pravidlá vzťahujú na nákup alebo predaj.

V súlade s uvedenými východiskami je teda potrebné na skutkové okolnosti tohto prípadu aplikovať
citované ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. tak, že právo podľa § 9b tohto zákona domáhať sa
neplatnosti právneho úkonu obce, ktorá pri takom právnom úkone nedodržala zákonný postup, sa
vzťahuje aj na kúpu a aj na predaj konkrétneho majetku obce, nakoľko sa na takýto právny úkon vždy
použijú verejné prostriedky.

31. Čo sa týka vyhodnotenia nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho
práva žalovanej v 2. rade, v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 06.12.2012 sp. zn. 5Cdo 31/2011, podľa ktorého za dovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ slúži potrebám praktického života. Je prípustná aj napriek tomu, že je možná

(prípadne) i iná žaloba. Žalobcom požadované určenie vlastníckeho práva je logickým a nevyhnutným
vyústením určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pričom takéto určenie vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka odstráni stav právnej neistoty po vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy. Je preto
nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Naliehavý právny záujem na podanie takej žaloby v

tomto prípade vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 138/1991 Zb.

32. Okrem vyššie uvedeného bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré spočíva v
nedostatočnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s relevantnou
argumentáciou žalobcu týkajúcou sa definície pojmu majetok obce, za ktorý sa považujú aj finančne
prostriedky.Definíciatohtopojmujepritomrelevantnáksprávnemuposúdeniuprávnehozáujmužalobcu
na podanie žaloby. Prvoinštančný súd preto rezignoval na svoju úlohu ako garanta spravodlivosti a

všeobecnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Keďže súd prvej
inštancie rozhodol bez toho, aby sa zaoberal meritórnymi dôvodmi žaloby, odňal žalobcovi právo na
prístup k spravodlivosti.

33. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

34. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

35. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

36. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.37. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

38. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

39. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

40. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

41. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

42. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

43. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné poukázať na ust. § 137 písm. c) a d) C.s.p.,

podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

44. V prípade posudzovania sporu v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p., musí žalobca preukázať naliehavý

právny záujem. S touto otázkou súvisí vecná legitimácia v spore. Súd skúma vecnú legitimáciu, či už
aktívnu alebo pasívnu aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu
žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohtohmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne hľadisko
žalobcu, ale vždy je podstatné objektívne hľadisko, t.j. či niekto je alebo nie je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu.

45. V posudzovanom prípade žalobca nebol účastníkom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe
nehnuteľností zo dňa 22.02.2024 a ani kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2024. Vo vzťahu k tejto časti žaloby
týkajúcej sa určenia neplatnosti právnych úkonov preto žalobcovi oprávnenie podať žalobu v zmysle ust.
§ 137 písm. c) C.s.p. nepatrí.

46. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od
zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a podobne. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.

47. V prípade žalobcom požadovaného určenia neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe
nehnuteľností zo dňa 22.02.2024 a kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2024, ide o žalobu v zmysle ust. § 137
písm. d) C.s.p., keďže sa ňou žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť týchto

dvoch zmlúv. V danom prípade nie je podstatné preukázanie naliehavého právne záujmu zo strany
žalobcu ako v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. Určenie platnosti alebo neplatnosti tejto právnej
skutočnosti sa žalobca mohol domáhať iba v prípade, ak by vyplývala expresis verbis z osobitného
predpisu. Úspech, resp. neúspech žalobcu v konaní však spočíval v tom, či boli splnené predpoklady
na určení neplatnosti právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal.

48. Podľa ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať
neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na
tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

49. Vyššie uvedené ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. sa ale nevzťahuje na akékoľvek právne
úkony ale len na právny úkon prevodu majetku obce na tretiu osobu ak prevod majetku obce nebol
realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za
cenu stanovenú podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu

pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti takéhoto prevodu v zmysle
uvedeného ustanovenia a žaloba musí byť pre nesplnenie podmienok zamietnutá.

50. Ak samotným zákonodarca v ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. použil jednoznačný termín
„prevod majetku“ je nepochybné, že týmto prevodom sa v danom prípade rozumie predaj majetku obce

a to v zmysle ust. § 9b zákona č. 138/1991 Zb.

51. V posudzovanom prípade nešlo o prevod majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností a kúpnej zmluvy, ktorými žalovaný v 1. rade nadobúdal
od žalovanej v 2. rade ďalšiu nehnuteľnosť do majetku obce. Takéto nadobúdanie ďalšieho majetku

nemožno subsumovať pod ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. upravujúce výlučne predaj obecného
majetku a nie jeho nadobúdanie.

52. V danom prípade nie je možné pripustiť stav, aby každý mohol namietať a dovolávať sa neplatnosti
právnych úkonov voči akémukoľvek orgánu štátnej moci bez ohľadu na to, či tu existuje nijaké zákonné

usmernenie alebo nie. V posudzovanej veci zákonodarca v ustanovení § 9b Zákona o majetku obcí
umožnil fyzickej osobe s trvalým pobytom v obci, fyzickej osobe vlastniacej nehnuteľnosti v obci, ako aj
osobe, ktorá má na veci právny záujem, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, avšak iba za splnenia
podmienok v tomto zákonnom ustanovení uvedených.

53. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.54. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1. rade bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods.
2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalovanú v

2. rade, tejto náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko v súvislosti s týmto štádiom
konania jej žiadne trovy nevznikli.

55. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).