Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010899
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2214010899.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.
Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, o odvolaní poškodenej spoločnosti BLATNÁ
INVESTMENTS, s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.03.2025, č. k.

1T/242/2014-444, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. F. XXXX/X s použitím § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť zaplatiť
poškodenej spoločnosti BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín,

IČO: 36 820 482 škodu vo výške 98.851,50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného A. B. za vinného zo
spáchania prečinu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že v období od 05.
októbra 2007 do 15. októbra 2007 v Báči č. 240, okres Dunajská Streda ako konateľ spoločnosti Blatná
Investments, s.r.o. v súčasnosti so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, predtým Báč 240, IČO:

36 820 482, vybral z účtu spoločnosti sumu v celkovej hodnote 2.978.000,- Sk (98.851,50 eur), tieto
finančné prostriedky nevložil do pokladne spoločnosti ani iným spôsobom nevyúčtoval, čím spôsobil
škodu v celkovej výške 2.978.000,- Sk (98.851,50 eur).

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 237 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024, § 56 ods. 3 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere
3.000 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému pre prípad zmarenia

peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku poškodenú spoločnosť BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o. s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie poškodená spoločnosť prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu a uviedla, že v priebehu súdneho procesu bolo nepochybne preukázané,

že obžalovaný vybral z účtu po častiach poškodenej značnú finančnú hotovosť, ktorú použil vo svoj
prospech a tieto finančné prostriedky podľa výpovede svedkyne A. neboli zaúčtované na účet pokladne
poškodenej spoločnosti. Je nepochybné, že obžalovaný neoprávnene vybral značnú finančnú hotovosťz účtu poškodenej a túto finančnú hotovosť zneužil vo svoj prospech, pričom je nepopierateľné, že
obžalovaný spôsobil poškodenej škodu vo výške 98.851,50 eur. Je podľa nej nesprávne tvrdenie súdu
prvého stupňa o tom, že nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, keď odôvodnenie

rozhodnutia je formálnym interpretovaním a nedostatočne dáva odpovede na otázky týkajúce sa
spôsobenej škody zo strany obžalovaného. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku
o náhrade škody zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne,
aby rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške 98.851,50 eur.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,

obhajca obžalovaného a splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti. Verejné zasadnutie na
odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia
riadne a včas upovedomený a navyše žiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie poškodenej zamietnuť.
Splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti žiadal odvolaniu vyhovieť a obhajca obžalovaného
navrhol odvolanie poškodenej zamietnuť postupom podľa § 319 Trestného poriadku, nakoľko napadnutý

rozsudok aj vo výroku o náhrade škody považoval za vecne správny a zákonný.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu

morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená
– poškodená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie poškodenej

spoločnosti je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď
obžalovaného nezaviazal k náhrade škody. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v tom smere, že
z dokazovania nevyplynulo, či sa obžalovaný obohatil, prípadne niekoho iného obohatil a tiež nebolo

preukázané, akú časť peňazí, ak vôbec ešte nejakú, má obžalovaný poškodenej spoločnosti nahradiť, je
nelogické, nezákonné a nesprávne, pretože ak je spôsobenie škody a jej výška súčasťou opisu skutku
uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, súd v tomto rozsahu musí o povinnosti obžalovaného nahradiť
ju poškodenému vždy rozhodnúť, pokiaľ už škoda nebola uhradená celkom alebo sčasti. Ak škoda bola
sčasti uhradená, súd rozhodne len o povinnosti nahradiť ešte neuhradenú časť spôsobenej škody.

Keďže poškodená spoločnosť, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas čo do dôvodu
i výšky (viď zápisnicu o výsluchu poškodenej, č. l. 34), obžalovaný škodu neuhradil, krajský súd rozhodol
v súlade s jej návrhom a preto musel rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade škody zmeniť.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Na záver odvolací súd ešte dáva do pozornosti poškodenej spoločnosti ustanovenie § 329 Trestného
poriadku, ktorá žiadala alternatívne vec po zrušení vrátiť okresnému súdu na nové konanie

a rozhodnutie, keď takýto postup je vylúčený, pretože podľa naposledy označeného ustanovenia ak
zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne sám vo veci
rozsudkom,odkážepoškodenéhonacivilnýprocesprípadnenakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.