Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224201286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, B., zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Martina Benčíková Poliaková, so sídlom Azovská 7, Bratislava a otca: F. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, B., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Barbora Vrbová, so
sídlom Wilsonova 6, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II č. k. 27P/62/2024-750 zo dňa 20.01.2025 v spojení s opravným uznesením

č. k. 27P/62/2024-766 zo dňa 25.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a v závislom výroku V. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
zo sumy 170,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne, počnúc od 26.04.2024, ktorú sumu je otec povinný
platiť k rukám matky, vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred. Výrokom II. zaviazal otca uhradiť k rukám
matky do 10 dní od doručenia rozsudku zročné výživné na maloletú, ktoré mu vzniklo za obdobie od

26.04.2024do31.01.2025vovýške731,-€.VýrokomIII.vozvyšnejčastinávrhmatkyzamietol.Výrokom
IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/179/2018-44 zo dňa 21.03.2019 v časti o
výške výživného. Výrokom V. žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 27P/62/2024-766 zo dňa 25.02.2025 opravil záhlavie
rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 27P/62/2024 - 750 zo dňa 20.01.2025 v časti označenia
účastníkov konania nasledovne: ,,Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, B., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. X, B., zastúpená advokátkou JUDr. Martinou Benčíkovou Poliakovou, s miestom výkonu
advokátskej činnosti Azovská 7, Bratislava a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, B., zastúpený
advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, s miestom výkonu advokátskej činnosti Wilsonova 6, Bratislava, o
návrhu matky na zvýšenie výživného, takto“ (prvý výrok). V ostatných častiach zostal uvedený rozsudok
nezmenený (druhý výrok).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 1, § 2, § 52 a § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2019 došlo nastrane maloletej k zmene pomerov. V čase rozhodovania mala maloletá deväť rokov a bola žiačkou
základnej školy, pričom finančné náklady na ňu sú neporovnateľne vyššie ako na tri a polročné dieťa.
Okrem bežných výdavkov spojených s vekom, školou a fyzickým vývojom dieťaťa, matke vznikajú aj

náklady na zdravotnú starostlivosť z dôvodu diagnostikovaného Aspergerovho syndrómu a kožného
ochorenia maloletej. Matkou vyčíslené výdavky na maloletú považoval za čiastočne nadhodnotené, a
to najmä pri položkách za stravu, drogériu a lieky. Taktiež konštatoval, že matka duplikovala náklady
na kreatívne a školské pomôcky a za nadhodnotený považoval aj výdavok na šport a voľný čas. Na
druhej strane súd prihliadol na to, že o dieťa sa stará výlučne matka, keďže otec na jej výchove a

starostlivosti nijako neparticipuje. Otec okrem bežného výživného neprispieva dcére žiadnymi platbami
navyše, či už k sviatkom alebo na prázdniny. Pri posudzovaní pomerov otca súd zistil, že hoci jeho
oficiálny príjem zo zamestnania je 948 eur netto, z výpisov z účtu vyplynulo, že má aj iný zdroj príjmu
v priemernej mesačnej výške od 457 do 1076 eur. Neuveril tvrdeniam otca, že ide o úspory z minulosti,
a považoval za pravdepodobné, že si privyrába opravou vozidiel alebo mu je časť mzdy vyplácaná v
hotovosti. Uplatnil preto princíp potencionality príjmov, keďže otec je v produktívnom veku a je zrejmé,

že si vie zabezpečiť primeraný zdroj príjmu. Zároveň prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca
k plnoletému synovi. Na základe uvedeného dospel k záveru, že výživné vo výške 250 eur je primerané
veku dieťaťa a zodpovedá aj možnostiam otca. Zamietol návrh matky v časti presahujúcej sumu 250 eur
mesačne, nakoľko zvýšenie nad túto sumu nepovažoval za dôvodné. Taktiež zamietol návrh v časti o
priznanie výživného odo dňa 01.04.2024, keďže matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by bolo možné priznať výživné spätne pred dňom podania návrhu. V súlade so zákonom súd
priznal maloletej nárok na výživné odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 26.04.2024. Nedoplatok
na výživnom, ktorý vznikol za obdobie od 26.04.2024 do 31.01.2025, bol vyčíslený na sumu 731 eur.
Týmto rozhodnutím zároveň súd zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k.
11P/179/2018-44 zo dňa 21.03.2019 v časti o výške výživného. O trovách konania bolo rozhodnuté

podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie
otec z dôvodu podľa § 365 ods. 1 pís. f) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej v celom rozsahu zamietne.

Vyjadril nesúhlas s matkou vyčíslenými nákladmi na maloletú, ktoré podľa neho neprimerane presahujú
všeobecne akceptované potreby detí v danom veku a matka ich žiadnym spôsobom nepreukázala.
Argumentoval, že ani z matkou doložených výpisov z účtu tieto náklady nevyplývajú, pričom z nich je
zrejmé, že matka nakupuje potraviny, drogériu aj oblečenie v najdrahších obchodoch. Zdôraznil, že hoci
aj samotný súd na pojednávaní a v odôvodnení rozsudku vyjadril názor, že matkou vyčíslené náklady sú

neprimerane vysoké, napriek tomu zvýšil výživné na sumu 250,- Eur. Argumentoval, že na pojednávaní
priznal, že k svojej oficiálnej mesačnej mzde vo výške 948,- Eur si vie privyrobiť, čím jeho celkový
mesačný príjem dosahuje sumu približne 1160,- Eur. Vzhľadom na tento príjem, a s odvolaním sa na
metodiku určovania výšky výživného, považoval súdom stanovenú sumu 250,- Eur za neprimerane
vysokú, keďže podľa jeho názoru potreby maloletej dcéry nepresahujú 400,- Eur mesačne. Súdu vytkol,

že sa nezaoberal skutočnosťou, že matka vôbec nevyužíva finančné benefity, ktoré maloletej vyplývajú
z diagnostikovaného Aspergerovho syndrómu a statusu ZŤP dieťaťa, ale všetko platí v plných sumách.
Napokon, dokazovanie ohľadom jeho vlastníctva motorových vozidiel v rokoch 2004 až 2021 považoval
za úkon presahujúci mieru primeranosti, ktorý nemá nič spoločné s aktuálne prejednávanou vecou.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu
prvej inštancie a odporučil, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil ako vecne správny.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka a uviedla, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie,
ktorý považuje za vecne správny a náležite odôvodnený po rozsiahlom dokazovaní. Tvrdenia otca v

odvolaní označila za zavádzajúce. Argumentovala, že súdu riadne preukázala a vydokladovala výdavky
na maloletú dcéru, pričom poukázala na to, že nie všetky výdavky sú hradené z účtu, ale mnohé aj
v hotovosti. Poprela tvrdenie, že by nakupovala v najdrahších obchodoch. Nákupy v obchode YEME
odôvodnila tým, že dcéra je vzhľadom na svoju diagnózu v jedle veľmi prieberčivá a má istotu, že
konkrétne, aj keď drahšie potraviny, zje. Rovnako nesúhlasila s tvrdením otca, že by súd označil

náklady na dcéru za neprimerane vysoké. Matka taktiež poprela, že by nevyužívala benefity spojené so
statusom ZŤP dcéry, pričom odkázala na podanie zo dňa 09.01.2025, ktorým súdu preukázala opak.
Ďalej spochybnila otcom deklarovanú výšku príjmu s tým, že nemôže byť na úrovni 950 € mesačne, ak
je schopný splácať hypotéku vo výške cca 650 € a hradiť ďalšie výdavky. Vyjadrila presvedčenie, žeotec musí mať aj iný, neoficiálny príjem a jeho celkový mesačný príjem odhadla na minimálne 2.000 €
netto. Pripomenula, že otec pod ťarchou dôkazov napokon pripustil, že si dokáže mesačne privyrobiť.
V tejto súvislosti poukázala na § 63 ZoR, podľa ktorého ak rodič s príjmami z inej než závislej činnosti

nesplní svoju povinnosť preukázať ich, predpokladá sa, že jeho príjem je dvadsaťnásobok životného
minima. Zároveň nesúhlasila s argumentom otca, že súd musí striktne postupovať podľa metodiky
ministerstva, nakoľko tá má len odporúčací charakter a súd postupoval správne, keď ju považoval len
za jedno z mnohých kritérií. Na záver uviedla, že sa pred podaním návrhu snažila s otcom dohodnúť, čo
však odmietol. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, alebo

alternatívne, aby ho zmenil a priznal vyššie výživné v zmysle jej pôvodného návrhu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas(§362ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok,ďalejlen„CSP“),oprávneným
subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je

dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania, s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní, bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, keď
uzavrel, že zmena pomerov od posledného rozhodnutia súdu vo veci určenia vyživovacej povinnosti

voči maloletej odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 250 eur mesačne.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

11. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o
rodine. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok
3 Dohovoru o právach dieťaťa).

12. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.14. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine prvej vety pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15. Podľa § 62 ods. 5 prvej vety zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne
vysvetlil dôvody, pre ktoré vyhovel návrhu na zvýšenie výživného plateného otcom na maloletú.
Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu súdu dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie
správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§387 ods. 2 CSP). Pre potrebu vysporiadania sa s odvolacími
námietkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.

18. Súd prvej inštancie správne zohľadnil dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodovania otca
o výške vyživovacej povinnosti voči maloletej. Naposledy bolo súdom určované výživné rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21.03.2019, kedy bola výška vyživovacej povinnosti stanovená na
sumu 170 eur mesačne. Od doby posledného rozhodovania tak uplynulo takmer 6 rokov. Za uvedené

obdobie došlo k výraznému nárastu životných nákladov, keď vývoj spotrebiteľských cien, ktorý je verejne
dostupnou informáciou (H.), bez potreby osobitného dokazovania, zaznamenal kontinuálny rast, pričom
v uvedenom období sa jednalo o rast výrazný, osobitne v rokoch 2022 a 2023. V roku 2020 sa
spotrebiteľské ceny zvýšili o 1,9 %, v roku 2021 o 3,2 %, v roku 2022 o 12,8 %, v roku 2023 o 10,5 %
a v roku 2024 o 2,8 %. Maloletá mala v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti tri a pol roka,

aktuálne v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mala deväť rokov. V čase posledného rozhodovania
bola škôlkarkou, aktuálne je žiačkou na prvom stupni základnej školy, čo má taktiež výrazný vplyv na
zvýšenie oprávnených potrieb maloletej, čo súd rovnako vo svojom rozhodnutí zohľadnil, rovnako ako
skutočnosť, že výšku oprávnených potrieb maloletej zvyšuje jej zdravotný stav (Aspergerov syndróm
a kožné ochorenie). Zohľadnil aj skutočnosť, že o maloletú sa stará výlučne matka, otec na potreby

maloletej nad rámec plnenia súdom určenej vyživovacej povinnosti neprispieva.

19. Súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil možnosti otca, keď nebral do úvahy len výlučne
príjem zo závislej činnosti, v priemere vo výške 948 eur mesačne, ale vyhodnotil jeho celkové majetkové
pomery. Samotný otec napokon v priebehu konania a aj v odvolaní pripúšťa, že si dokáže k príjmu

z pracovného pomeru privyrobiť navyše, podľa jeho tvrdení do sumy 1160 eur mesačne. V konkrétnom
prípade bola správna aplikácia ustanovenia § 75 ods. zákona o rodine a vyhodnotenie súdu prvej
inštancie, že otcom v konaní tvrdené majetkové pomery nezodpovedajú skutočnému stavu. Je zrejmé,
že suma prostriedkov, s ktorou má otec možnosť disponovať, je vyššia, nielen ako v rámci pracovného
pomere dosahovaný priemerný mesačný príjem vo výške 948 eur mesačne, ale aj ako ním tvrdených

1160 eur mesačne. Len splátka hypotéky na byt predstavuje sumu 649,79 eur mesačne, okrem toho
sú náklady na bývanie predstavované aj úhradami za služby spojenými s užívaním bytu. Rozdiel je aj
v majetkových pomeroch, kedy otec je vlastníkom bytu, garážového státia, dvoch (hoci starších) áut.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpismi z účtu otca, ktorého výsledky vyhodnocuje v bode 8
odôvodnenia. Je z neho zrejmé, že suma kreditných položiek otca v mesiaci apríl 2024 predstavovala

sumu 1405 eur, teda o 245 eur viac, ako otcom tvrdený príjem a o 457 eur viac ako jeho priemerný príjem
z pracovného pomeru. V mesiaci jún 2024 to bolo 1807 eur, teda o 647 eur viac, ako otcom tvrdený
príjem a o 859 eur viac ako jeho príjem z pracovného pomeru. V mesiaci júl 2024 to bolo 2254 eur,
teda o 1094 eur viac ako ním tvrdený príjem a o 1306 eur viac ako jeho priemerný príjem z pracovného
pomeru. V mesiaci august 2024 to bolo 2168 eur, teda o 1008 eur viac ako otcov tvrdený príjem a o 1220

eur viac, ako jeho priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru. Zdroj týchto prostriedkov je na
účely vyhodnotenia možností otca irelevantný, podstatné je, že otec mal možnosť s nimi hospodáriť,
čo aj robil a mal možnosť sa rozhodnúť na čo ich použije, to všetko ale pri akceptovaní ustanovenia
§ 62 ods. 5 prvej vety zákona o rodine a teda rešpektovaní skutočnosti, že výživné na maloleté dieťamá prednosť pred inými výdavkami rodiča. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj otcove nákupy
a predaje motorových vozidiel. Ak má otec priestor na to, aby si opakovane kupoval ojazdené autá,
povozil sa na nich, neskôr ich predal, niekedy dokonca podľa jeho vyjadrenia zo stratou, potom nemožno

otcove možnosti vyhodnocovať ako nedostatočné na plnenie v súdom určenej vyššej miere.

20. Neobstojí ani otcova argumentácia vo vzťahu k matkou vyčísľovaným výdavkom na maloletú,
ktoré považoval za neprimerane vysoké. Súd prvej inštancie nevychádzal pri určovaní zvýšeného
výživného z matkinho vyčíslenia. V bode 13. odôvodnenia rozsudku uvádza, ktoré položky považuje za

nadhodnotené a v akej výške ich na účely určenia výživného uznáva. Odvolací súd na túto argumentáciu
súdu prvej inštancie v celom rozsahu odkazuje a stotožňuje sa s ňou. Táto argumentácia dostatočne
vyvracia otcovu predstavu, podľa ktorej náklady na pokrytie oprávnených potrieb nepresahujú výšku
400 eur mesačne.

21. Podľa otca súdom stanovená výška výživného v sume 250 eur mesačne nezodpovedá odporúčacej

tabuľke, ktorú vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti SR by výška ním hradeného výživného mala
predstavovať sumu zodpovedajúcu pomeru 14 % na ním dosahovanom príjme (nakoľko má zároveň
vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi I.). Odvolací súd k tomuto argumentu uvádza, že
odporúčacia tabuľka, na ktorú otec odkazuje, nemôže byť v konkrétnom prípade v plnej miere
aplikovaná. V prípade maloletej sa jedná o dieťa so zhoršeným zdravotným stavom (Aspergerov

syndróm, kožné problémy), ktorý náklady na saturáciu jej oprávnených potrieb zvyšuje. Zároveň, táto
tabuľka, na ktorú otec odkazuje, bola Ministerstvom spravodlivosti SR zverejnená vo februári 2024.
V sprievodnom texte vysvetľuje, že ju nemožno aplikovať plošne a z akých dôvodov. V tomto prípade
je to jednak vyššie spomenutý zdravotný stav maloletej, ale aj skutočnosť, že v prípade maloletej
už bolo v minulosti stanovené výživné, vo výške 170 eur mesačne, pričom od doby stanovenia tejto

výšky výživného uplynulo takmer šesť rokov. Nezohľadnenie uplynutej doby a zvýšenia potrieb maloletej
len z dôvodu mechanického uplatnenia neskôr vypracovanej a zverejnenej odporúčacej tabuľky by
nereflektovalo špecifiká konkrétneho posudzovaného prípadu a bolo v priamom rozpore so záujmom
maloletej a to aj v prípade, že súd prvej inštancie pri určovaní výživného vychádzal len z otcom tvrdeného
príjmu vo výške okolo 1160 eur mesačne. Otec matke vyčítal aj to, že nevyužíva benefity pre maloletú,

na ktoré má nárok v súvislosti s jej zdravotným stavom. Hoci táto výhrada, ak by bola dôvodná, by mala
svoje opodstatnenie z pohľadu vytvorenia lepších podmienok pre maloletú, nebola by výhradou, ktorá by
v konkrétnom prípade s ohľadom na argumenty súdu prvej inštancie vyššie doplnené odvolacím súdom
odôvodňovala určenie výšky vyživovacej povinnosti v nižšej miere, k akej po skutkovom vyhodnotení
a právnom posúdení dospel súd prvej inštancie. Navyše, ako matka uviedla vo svojom vyjadrení

k odvolaniu otca, zvýhodnenia patriace dcére z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu matka uplatňuje,
čo v konaní aj riadne preukázala.

22. Po zohľadnení všetkých skutočností tak súdom prvej inštancie určené zvýšené výživné v sume
250 eur mesačne je primerané, zodpovedá tak možnostiam oboch rodičov, ako aj zvýšeným potrebám

maloletej, zohľadňuje tak vývoj životných nákladov ako aj vyšší vek maloletej v porovnaní s naposledy
určeným výživným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21.03.2019. Zvýšenému výživnému
zodpovedá aj súdom vypočítané zročné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodovania súdu
prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 v odvolaním otca napadnutých výrokoch I. a II., ako aj v závislom výroku

o trovách konania potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu
trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd

nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

24. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.