Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/202/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125207836
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4125207836.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.ĽubomíraBundzela,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, dieťa rodičov - matky: C. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F.

XXX, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 35P/98/2025-29 zo dňa 18.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a vo zvyšnej časti ho z r u š u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 18.08.2025 súd prvej inštancie výrokom I. dočasne zveril maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.
Výrokom II. dočasne upravil styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou
každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a
každú stredu v príslušnom kalendárnom roku od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka si maloletú

prevezme v mieste bydliska otca a maloletú po ukončení styku na tom istom mieste včas a riadne
odovzdá. V prípade, ak sa maloletá bude nachádzať v školskom zariadení, tak miestom prevzatia
maloletej bude školské zariadenie a miestom odovzdania maloletej bude bydlisko otca. Otcovi uložil
povinnosť maloletú na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie.
Výrokom III. obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. 35P/30/2025.
Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd
dočasne zverí maloletú A. do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá je
vystavená neustálym nátlakom zo strany matky, ako sú krik, hádky, fyzické napadnutia a tým, že sa

obávaobezpečnosťablahobytmaloletej,keďženeustáledochádzakincidentomvdomácnostizostrany
matky.

3.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieprávneodôvodnilaplikáciouustanovení§2ods.2,§366zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, 2 druhej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).4. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisu, vyjadrení matky a kolízneho opatrovníka dospel k
záveru, že v danej veci je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Dôvodil, že neodkladné opatrenie má
mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má byť prostriedkom

ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Uviedol, že základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Mal za to, že napriek tomu, že
rodičovské práva a povinnosti sú riadne upravené právoplatným rozsudkom č. k. 35P/29/2025–39

zo dňa 05.06.2025, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletej do spoločnej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, je nutné bezodkladne zasiahnuť nariadením neodkladného opatrenia,
nakoľko z dôvodu rodičovského konfliktu sa spoločná osobná starostlivosť o maloletú nerealizuje.
Poukázal na šetrenie kolízneho opatrovníka, ktorým bolo osvedčené, že maloletá je v súčasnosti vo
výlučnej starostlivosti otca v byte, kde tvorili spoločnú domácnosť s matkou, navyše od odchodu matky
zo spoločnej domácnosti dňa 09.07.2025 maloletá nie je s matkou v žiadnom kontakte, čo je v rozpore s

najlepším záujmom maloletej. Mal za to, že neobnovenie styku maloletej s matkou bude mať negatívny
dopad na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej, je teda nutné styk matky s maloletou opätovne
obnoviť. Preto súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia jednak maloletú dočasne zveril
do osobnej starostlivosti otca a tiež dočasne upravil styk matky s maloletou v rozsahu primeranom na
zachovanie citových väzieb medzi nimi. Pri určovaní rozsahu dočasnej úpravy styku matky s maloletou

vychádzal z rozhovoru s maloletou u kolízneho opatrovníka zo dňa 04.06.2025 zo spisu sp. zn.
35P/29/2025, z ktorého vyplýva, že maloletá vníma konflikt medzi rodičmi, má vytvorený pozitívny vzťah
k obom rodičom, pričom si vie predstaviť všetky možné formy starostlivosti o ňu. Uviedol, že kolízny
opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov striedavú osobnú starostlivosť v týždňových
intervaloch. Dodal, že matka predstavuje v živote maloletej nenahraditeľnú rolu, preto rodičovský konflikt

nemôže takýmto spôsobom zasahovať do práv maloletej na starostlivosť od obidvoch rodičov.
Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka obaja rodičia zahájili
spoluprácu s akreditovaným subjektom Familiam o. z., ktorý sa venuje podpore rodičovských
kompetencií, zlepšovaniu komunikácie medzi rodičmi a posilňovaniu vzťahov rodič a dieťa. Súčasne
rodičia zahájili spoluprácu aj s RPPS. S poukazom na matkou predložené videá apeloval na

predovšetkým na otca, aby sa v prítomnosti maloletej nevyjadroval voči matke takým hanlivým a
vulgárnym spôsobom a dodal, že otec musí popracovať na svojej emocionálnej stránke, aby vedel
maloletej poskytnúť zdravé výchovné prostredie. Považoval za potrebné, aby do rozhodnutia súdu vo
veci samej podporoval maloletú v styku s matkou a tento styk sa na pravidelnej báze špecifikovanej vo
výrokovej časti napadnutého uznesenia riadne realizoval. Záverom konštatoval, že keďže sa spoločná

osobná starostlivosť ukázala ako nevhodná a nefunkčná, bude musieť po vykonaní dokazovania
v konaní o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej upraviť formu
starostlivosti o maloletú spôsobom, ktorý bude zohľadňovať najmä najlepší záujem maloletého dieťaťa.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu

z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa
ustanovenia § 363 (správne malo byť uvedené § 365) ods. 1 písm. e), f), h) CSP považujúc ho za
nesprávne. Uviedla, že súd prvej inštancie ignoroval videonahrávky, ktoré predložila spolu s vyjadrením

k neodkladnému opatreniu, a ktoré preukazujú hrubé, vulgárne a agresívne správanie otca voči nej, ako
aj jeho protiprávne konanie spočívajúce vo výmene zámkov na spoločnom byte dňa 04.07.2025, ktorým
jej otec zámerne znemožnil prístup do bytu a kontakt s maloletou. Tieto dôkazy považovala za kľúčové
pre posúdenie skutkového stavu, no súd ich nevzal do úvahy a ani neodôvodnil ich nevykonanie, čím
porušil jej právo na spravodlivý proces. Namietala, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra sa

doposiaľ nijako nevysporiadal s jej podaním zo dňa 31.03.2025 a so sťažnosťou zo dňa 27.05.2025.
Ďalej namietala, že súd prvej inštancie doposiaľ nenariadil vypracovanie psychologického posudku
maloletej ani otca, hoci je na zistenie psychického stavu maloletej, ktorá je terorizovaná fabuláciami
otca, a na posúdenie spôsobilosti otca na starostlivosť' o maloletú, nevyhnutný. Súd prvej inštancie vinila
z toho, že nepreskúmal protiprávny stav vymknutia z bytu dňa 04.07.2025, ktorý otec jasne deklaroval

pred policajnou hliadkou ako úmyselný akt a neposkytol jej pomoc pri obnovení styku s maloletou
prostredníctvom zamedzenia domáceho násilia, hoci vymknutie predstavuje týranie blízkej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Namiesto toho súd zveril maloletú otcovi, čím legitimizoval jeho
protiprávne konanie – jej vymknutie z bytu. Namietala tiež, že súd prvej inštancie, hoci je povinný overiťpravdivosť skutkových tvrdení uvedených v návrhu, ignoroval ňou predložené dôkazy (videonahrávka)
o protiprávnom vymknutí z bytu, ktoré vyvracajú nepodložené tvrdenia otca o jej údajnom nátlaku na
maloletúavyvolávaníhádok,keďžeod04.07.2025nemalasmaloletoukontaktvdôsledkuprotiprávneho

konania otca. Namiesto toho bolo účelovo prijaté potvrdenie od Obce D. E. F. o strate kľúčov, ktoré
vzniklo až dňa 21.07., deň pred výsluchom na polícii v Nitre a deň pred odovzdaním súdu. Poukázala na
skutočnosť, že z obsahu predloženej videonahrávky vyplýva, že dôvodom znemožnenia vstupu do bytu
bola otcova svojvôľa nevpustiť ju do bytu, nie strata kľúčov, pričom poukázala na repliky policajného
príslušníka a otca z predmetnej videonahrávky, z ktorých jasne vyplýva vôľa otca nevpustiť ju do bytu.

Uviedla, že súd prvej inštancie akceptoval tvrdenie otca o výmene kľúčov nedopatrením kvôli ich strate
a nekriticky akceptoval potvrdenie obce o strate kľúčov bez overenia jeho vierohodnosti. Poukázala na
to, že prvoinštančný súd nesprávne uviedol, že dňa 09.07.2025 dobrovoľne opustila spoločný byt, ktoré
zistenie by malo pochádzať od kolízneho opatrovníka. Ďalej uviedla, že z bytu bola dňa 04.07.2025
zámerne vysídlená otcom, čo nahlásila polícii aj kolíznemu opatrovníkovi. Dodala, že jej pobyt mimo
bytu a absencia kontaktu s maloletou nie sú dobrovoľné, ale sú dôsledkom protiprávneho konania otca.

Poukázala na videonahrávky, v ktorej sa jej otec vyhráža zmrzačením, usmrtením a pod., a kde jej pred
maloletou hrubo nadáva. Namietala, že sa prvoinštančný súd nezaoberal fenoménom domáceho násilia,
ktoré je zrejmé z predložených videonahrávok zachytávajúcich vulgárne a agresívne správanie otca a
jeho úmyselné vymknutie z bytu dňa 04.07.2025. Namiesto poskytnutia pomoci pri obnovení styku s
maloletou a zamedzení domáceho násilia, súd zveril maloletú otcovi, čím legitimizoval jeho protiprávne

konanie nielen vo veci vymknutia, ale aj vo veci domáceho násilia a ohrozil jej bezpečnosť i bezpečnosť
maloletej. Vinila súd prvej inštancie z toho, že sa nezaoberal psychickým násilím zo strany otca, ktorý
cielene manipuluje dcéru fámami o jej údajnom vzťahu a tehotenstve s rôznymi príslušníkmi rómskej
komunity, pričom otec maloletej opakovane tvrdí, že čaká „cigánske dieťa”, ktoré miluje viac ako ju,
a vyvoláva v maloletej strach z rómskej komunity tvrdeniami, že po rozvode ju odnesie do rómskej

komunity, kde jej iné rómske deti budú ubližovať. Namietala tvrdenia otca o nátlakoch, ktorým by mala
vystavovať maloletú, pričom uviedla, že od 03.07.2025 reálne v byte nebola, preto jej nie je zrejmé,
kedy a kde by sa tieto nátlaky, voči ktorým musel otec žiadať okamžité neodkladné opatrenie, mali
diať. Ďalej namietala tvrdenie kolízneho opatrovníka, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti
od 09.07.2025, kedy matka opustila spoločné bývanie v dôsledku opakovaných konfliktov s otcom,

čo vyvrcholilo až do fyzického napadnutia, čo je predmetom vyšetrovania na OR PZ. Dodala, že dňa
09.07.2025 adresovala kolíznemu opatrovníkovi e-mail ohľadne skutočností zo dňa 04.07.2025, avšak
dňa 09.07.2025 sa žiaden konflikt neuskutočnil. Zastávala názor, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď predpokladal, že jej neprítomnosť v byte je dobrovoľná, a uložil jej povinnosť stretávania
sa s maloletou v nelogicky vydelených časoch a dátumoch, ktoré nijako nezohľadňujú jej pracovnú

dobu, resp. súd jej napriek tomu, že stratila k maloletej prístup násilným vymknutím, vydeľuje časy na
styk s maloletou a chráni naratív páchateľa. Súd prvej inštancie taktiež nezohľadnil jej bezpečnosť pri
fyzickom preberaní maloletej, ktorá si vyžaduje osobný kontakt s otcom, ktorého agresivita, vulgárnosť
a vyhrážky ohrozujú jej osobu. Ďalej nezohľadnil ust. § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP a ignoroval
povinnosťchrániťmaloletúpredpsychickýmtýranímzostranyotca.Uviedla,ženiktoneskúmaljejbytové

pomery, a to ani v súvislosti s jej skôr podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
11.07.2025, v ktorom žiadala zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti a vykázanie otca z bytu.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca napadnutým
unesením súdu prvej inštancie bolo nesprávne, nakoľko súd ignoroval ňou predložené dôkazy, vrátane
videonahrávky, dokazujúce protiprávne vymknutie z bytu a systematické psychické a fyzické násilie otca,

anekritickyakceptovaljehopotvrdenieostratekľúčov.Žiadala,abyodvolacísúdpriznalodkladnýúčinok
odvolaniu, nakoľko okamžitá vykonateľnosť uznesenia by spôsobila nenapraviteľnú ujmu obmedzením
jej styku s maloletou a ohrozením jej psychického vývoja v starostlivosti otca. Ďalej navrhla, aby odvolací
súd nariadil vyhotovenie psychologického posudku maloletej a otca na overenie miery odcudzenia dcéry
spôsobeného jeho štvaním a dopadu jeho násilného správania na jej psychiku, ako aj pomoc so vstupom

nezaujatého odborníka, ktorý dcére vysvetlí pravdu o jej protiprávnom vymknutí z bytu, otcovom násilí,
vulgárnosti a dôvodoch rozpadu vzťahu rodičov, aby sa podporila regenerácia jej vzťahu s maloletou.
Ďalej žiadala, aby odvolací súd vydal pokyny na ochranu najlepšieho záujmu maloletej v ďalšom konaní
účasťou prokurátora, zabezpečil jej bezpečný, nerušený a neohrozený styk s dcérou a zabránil ďalšej
indoktrinácii zo strany otca k maloletej.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil potrebu okamžitej ochrany práv a záujmov maloletej z dôvodu existujúceho konfliktu medzi
rodičmi, ktorý negatívne ovplyvňoval psychickú pohodu maloletej. Uviedol, že rozhodnutie o zverenímaloletej do osobnej starostlivosti otca je dočasné a rešpektuje zásadu minimalizácie zásahu do
rodičovských práv, keďže matke maloletej bol zároveň zachovaný a upravený pravidelný kontakt s
maloletou. Uviedol, že prvoinštančný súd mal za to, že neobnovenie styku maloletej s matkou bude mať

negatívny dopad na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej a je nutné obnoviť styk matky s maloletou,
pretonariadenímneodkladnéhoopatreniadočasneupravilstykmatkysmaloletouvrozsahuprimeranom
nazachovaniecitovýchväziebmedzinimi.Dodal,ženariadenéneodkladnéopatrenievytvárapriestorna
stabilizáciu pomerov, obnovu komunikácie medzi rodičmi a odbornú intervenciu prostredníctvom RPPS
a akreditovaného subjektu Familiam o. z.. Ďalej uviedol, že spoločná osobná starostlivosť o maloletú sa

ukázala ako nevhodná a nefunkčná a že súd v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletej bude musieť po vykonaní dokazovania upraviť formu starostlivosti o maloletú
spôsobom, ktorý bude zohľadňovať jej najlepší záujem. Dodal, že otec maloletej musí popracovať na
emocionálnej stránke, aby vedel maloletej poskytnúť zdravé výchovné prostredie a je potrebné, aby do
rozhodnutia súdu vo veci samej podporoval maloletú v styku s matkou a tento styk sa na pravidelnej
báze špecifikovanej vo výrokovej časti uznesenia riadne realizoval.

Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil, nakoľko je v súlade s najlepším záujmom maloletej.
Pravidelný, stabilný a bezpečný kontakt maloletej s oboma rodičmi predstavuje základný predpoklad pre
jej zdravý psychický, emocionálny aj fyzický vývin.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP),

preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. zmeniť (§ 388 CSP) a návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť a vo zvyšnej časti je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia
na základe návrhu, ktorým sa otec domáhal, aby súd dočasne zveril maloletú A. do jeho osobnej
starostlivosti.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky,
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zároveň rozhodol o úprave styku
maloletej s matkou.

11. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde Nitra je vedené doposiaľ nerozhodnuté
konanie týkajúce sa maloletej, a to konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 35P/30/2025.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,

pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

20. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

21. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.

V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou

a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy.22. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

23. Obsahom spisu má odvolací súd za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti
od začiatku júla 2025 a faktickú osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva otec.
Na súde prvej inštancie je pod sp. zn. 35P/30/2025 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, ktoré nie je
právoplatne skončené.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 35P/29/2025-39 zo dňa 05.06.2025 súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej maloletú zveril do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že
obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pričom výživné počas trvania spoločnej

osobnej starostlivosti oboch rodičov neurčil.

24. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia i celého
spisového materiálu, ako aj s obsahom odvolania matky a vyjadrenia kolízneho opatrovníka a dospel
k záveru, že v prejednávanej veci nebolo osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov,

a to dočasným zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, tak ako to vo svojom návrhu otec
žiadal. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby
boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti prichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t. j. napríklad v

prípade,akbybolbezprostredneohrozenýalebonarušenýživot,zdravie,zdravývývin,výchovačivýživa
maloletéhodieťaťa.Odvolacísúdvšakzoskutkovýchokolnostívprejednávanejveci nemalpreukázané,
resp. osvedčené, že by maloletá bola v akomkoľvek ohrození, keď otec vo svojom stručnom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia síce uviedol, že maloletá je vystavená neustálym nátlakom zo
strany matky, ako sú krik, hádky, fyzické napadnutia a vyjadril obavu o jej bezpečnosť a blahobyt, keďže

neustále dochádza k incidentom v domácnosti zo strany matky, avšak svoje strohé tvrdenia nepodložil
žiadnym relevantným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné ním deklarované (údajné) nevhodné
konanie matky vo vzťahu k maloletej považovať za preukázané, resp. na účely konania o nariadení
neodkladného opatrenia aspoň za osvedčené.
I keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že po preskúmaní obsahu

spisu, vyjadrení matky a kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že v danej veci je dôvodné nariadiť
neodkladné opatrenie, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom k uvedenému záveru dospel.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd musel konštatovať, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
zaoberal obsahom vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie výlučne v domácnosti
otca, pričom prešetrenie pomerov na strane matky úplne opomenul, a následne v správe o maloletej

adresovanej súdu prevzal tvrdenia otca, a to i napriek skutočnosti, že niektoré z nich sú zo strany otca
prezentovanéspôsobom,ktorýsaodvolaciemusúdujavíakonedôveryhodný(napr.otcomprezentovaná
výmena zámkov, ktorá predchádzala matkinmu odchodu zo spoločnej domácnosti). Kolízny opatrovník
napriek nízkej hodnovernosti otcom deklarovaných skutočností názor a stanovisko matky nezisťoval,
keďzároveňzobsahusprávykolíznehoopatrovníkaniejemožnéjednoznačnevyvodiťaniakýpostojmá

k danej veci samotná maloletá. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné uviesť, že i napriek tomu,
že súd prvej inštancie doručil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia matke s možnosťou
sa k nemu vyjadriť, sa následne s vyjadrením matky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým
spôsobom nezaoberal, a to napriek tomu, že matka tvrdenia otca o jej dobrovoľnom opustení spoločnejdomácnosti a dobrovoľnom neudržiavaní kontaktu s maloletou poprela a poukazovala na skutočnosť,
že prístup do spoločnej domácnosti jej bol zamedzený výmenou zámku na dverách zo strany otca. Súd
síce v napadnutom uznesení v stručnosti uviedol, ako sa matka k návrhu otca vyjadrila, avšak následne

na svoju povinnosť vysporiadať sa s ňou vo vyjadrení deklarovanými skutočnosťami a predloženými
dôkazmi, ktoré vôbec nekorešpondujú s tvrdeniami deklarovanými otcom, rezignoval, pričom na základe
matkou predložených videí apeloval na otca, aby sa v prítomnosti maloletej nevyjadroval voči matke
takým hanlivým a vulgárnym spôsobom, ktorý označil za absolútne nevhodný s tým, že otec musí
popracovať na svojej emocionálnej stránke, aby vedel maloletej poskytnúť zdravé výchovné prostredie.

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe dostupných dôkazných prostriedkov mal zistiť
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, na základe ktorých však, vzhľadom na výraznú protichodnosť
tvrdení otca a tvrdení matky, ako i vzhľadom na skutočnosť, že otec svoje tvrdenia uvedené v návrhu
nepodporil žiadnym dôkazom, nemohol dospieť k záveru o tom, že otec skutkové okolnosti, ktoré sú
predpokladom vyhovenia jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčil. Na tomto mieste
je potrebné zdôrazniť, že osvedčenie skutkových okolností, vzhľadom na charakter konania o nariadení

neodkladného opatrenia, v ktorom sa nevykonáva štandardné dokazovanie ako v konaní vo veci samej,
musí spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, z ktorej súd pri rozhodovaní vychádza. Berúc do úvahy
charakter inštitútu neodkladného opatrenia, kedy súd rozhoduje v skrátenom konaní a vychádza zo
skutkových zistení vyplývajúcich z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z obsahu súdneho
spisu, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že v prejednávanej veci naliehavú potrebu

úpravy pomerov účastníkov konania formou autoritatívneho zásahu súdu nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia nevzhliadol, pretože otec nevyhnutnosť takéhoto zásahu žiadnym spôsobom
neosvedčil.

25. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletej bol

upravený rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 35P/29/2025-39 zo dňa 05.06.2025, ktorým súd schválil
rodičovskú dohodu, ktorou maloletú zveril do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Napriek
tomu, že dňa 05.06.2025 sa rodičia na forme výkonu osobnej starostlivosti o maloletú vedeli dohodnúť,
otec po uplynutí relatívne krátkeho času dňa 22.07.2025 podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom požadoval zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, a to na základe ničím

nepodložených a nepreukázaných tvrdení, ktoré nie je možné považovať za spôsobilé privodiť (i keď len
dočasnú) zmenu formy zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Žiada sa zdôrazniť, že úprava
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ako aj zmena úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá bola judikovaná právoplatným súdnym rozhodnutím,
formou nariadenia neodkladného opatrenia, má byť výnimočná, a to s prihliadnutím na charakter tohto

inštitútu. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má
zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie
osobných sporov medzi rodičmi, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského vzťahu. V rodičovských
vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého
rodičaakprávammaloletéhodieťaťa,čobymalimaťnazretelipredovšetkýmrodičiamaloletéhodieťaťa.

26. Čo sa týka úpravy styku matky s maloletou odvolací súd vzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie
najmä v tom smere, že pri určovaní rozsahu dočasnej úpravy styku vychádzal z pohovoru s maloletou
u kolízneho opatrovníka zo dňa 04.06.2025 zo spisu sp. zn. 35P/29/2025, z ktorého vyplýva, že maloletá
vníma konflikt medzi rodičmi, má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom si vie predstaviť

všetky možné formy starostlivosti o ňu. Správa, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, nielenže nie
je obsahom spisového materiálu, teda odvolací súd nemal možnosť posúdiť tvrdenia v nej uvedené,
ale zároveň ide o správu, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie súdu v inom (predchádzajúcom)
konaní vedenom pod sp. zn. 35P/29/2025, v ktorom rodičia dospeli ohľadne starostlivosti o maloletú
k rodičovskej dohode, ktorú súd schválil, a teda neposkytuje relevanciu pre nariadenie neodkladného

opatrenia o dočasnej úprave styku matky s maloletou. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia o dočasnej úprave styku matky s maloletou založil na neaktuálnej správe
z vykonaného pohovoru s maloletou, s poukazom na to, že maloletá nie je s matkou od 09.07.2025
v žiadnom kontakte, bez skúmania okolností, pre ktoré sa tak deje a bez zisťovania skutočností, tak
na strane maloletej ako aj jej matky, dôležitých pre prijatie záveru o nutnosti nariadenia neodkladného

opatrenia dočasne upravujúceho styk matky s maloletou a jeho rozsahu, takýto postup nenachádza
oporu v zákone.27. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu obsahom spisového materiálu nebolo možné prisvedčiť
názoru súdu prvej inštancie o preukázanej, či osvedčenej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania spôsobom ním zvoleným.

Každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase
rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby
neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených
práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona

o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o
maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade
s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného procesného
inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím
výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní formou procesného inštitútu
neodkladného opatrenia.

28. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletej je potrebné apelovať na nich oboch, aby
uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie
ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletej rešpektovali vzájomné práva ako rodičov,
ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že

maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi
rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci
negatívny dopad prebiehajúcich konaní na jeho psychiku. V záujme maloletej je, aby mala vytvorený
blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto
vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované

negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa
obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletou, ale aj vzťahu
druhého rodiča s maloletou.

29. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie vo výroku I. za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil a návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol a vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

30. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol za použitia

§ 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).