Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277900
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6120277900.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu Calypso AGENCY SR, s.r.o. so sídlom Matúšova 60/5, 911 01 Trenčín 1, IČO: 51 339
811, zastúpeného advokátkou JUDr. Jana Štefáneková, Vážska 45, 911 05 Trenčín, IČO: 42 144 299,
proti žalovanému EF Slovakia, s.r.o. so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 05 Trenčín, IČO: 50 009
281, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o. Legionárska 7735/31B, 911 01
Trenčín, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 60 000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/105/2020-322 zo dňa 25. októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/105/2020-322 zo dňa 25. októbra 2024, p o t v r d
z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému
proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 60 000,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2019 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobca v žalobe uviedol, že je dotknutou právnickou osobou, ktorá bola zavedená do
omylu, úmyselne a účelovo oklamaná za účelom nezákonného obohatenia žalovaným a súčasne tak
poškodenia dobrého mena žalobcu tvrdeniami žalovaného. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá je
pôvodcom konania, ktorým vznikla žalobcovi škoda veľkého rozsahu. Žalobca pre prehľadnosť tiež
uviedol, že je prevádzkovateľom Hotela a Reštaurácie Pod hradom od 12.01.2019 až do súčasnosti.
Tento komplex sa skladá z dvoch prevádzok, a to Reštaurácie Pod hradom a Hotela Pod hradom.

Žalovaný komplex prevádzok predal kúpnou zmluvou zo dňa 07.06.2018 a dodatkom k zmluve zo
dňa 28.12.2018, kedy súčasne prebehol aj zápis v katastri nehnuteľností. V období novembra 2018
žalobcu oslovil žalovaný, za účelom dohodnutia obchodného vzťahu, kde predmetom malo byť prevzatie
hmotnéhoanehmotnéhoinventáruspojenéhospriestormiabudovouReštaurácieaHotelaPodhradom,
nakoľko žalovaný budovu Hotela a Reštaurácie Pod hradom predával tretej strane, a to spoločnosti
Matúšova 8/10, s.r.o., Mierové námestie 4, 911 01 Trenčín, IČO: 51 157 454, zastúpenej konateľom
A. B., v čase predaja nehnuteľnosti zastúpenej konateľom A. C.. Žalovaný pozval na prvé obchodné

rokovanie žalobcu, ktoré prebehlo v novembri 2018, kde žalobcovi predostrel svoj obchodný návrh.
V tomto obchodnom návrhu žalovaný od začiatku celého konania uviedol žalobcu do omylu, nakoľko
žalovaný ponúkol žalobcovi odstúpenie hmotného a nehmotného inventáru Reštaurácie a Hotela Pod
hradom. Žalovaný súčasne hmotný a nehmotný inventár Hotela Pod hradom odpredával tretej strane,a to spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o. Žalobca sa podľa dohody so žalovaným spoločne dohodli na
umožnenírekonštrukčnýchprácvinteriériHotelaaReštauráciePodhradom,pričomtietomaliprebehnúť
počas Vianočných sviatkov tak, aby nenarušili plynulý prechod zmeny prevádzkovateľov a súčasne tak

otvorenie reštaurácie po Vianočných sviatkoch. Toto žalovaný žalobcovi neumožnil v plnom rozsahu
a súčasne tak znemožnil priebeh plánovaných prác žalobcovi. Zároveň žalovaný uvádzal o žalobcovi
klamlivé a lživé tvrdenia nadchádzajúcemu novému majiteľovi spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o. Tieto
klamlivétvrdeniazostranyžalovaného,adresovanéspoločnostiMatúšova8/10,vočižalobcovi,znevážili
žalobcovu dôveryhodnosť pred spoločnosťou Matúšova 8/10, s.r.o, ako novým obchodným partnerom

žalobcu. Žalovaný uvádzal spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o. nepravdivé tvrdenia o žalobcovi v zmysle,
že žalobca sa mal dopúšťať neoprávnených vstupov do priestorov Reštaurácie a Hotela Pod hradom,
aj keď toto bolo zo strany žalovaného žalobcovi povolené, ešte pred zápisom nového majiteľa, teda
spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o. do katastra nehnuteľností. Týmto konaním, žalovaný poškodil dobré
meno žalobcu pred novým obchodným partnerom, spoločnosťou Matúšova 8/10, s.r.o. Žalovaný sa
dožadoval vyplatenia ním navrhnutej sumy 90 000,- Eur za odpredaj hmotného a nehmotného majetku

komplexu Hotela a Reštaurácie Pod hradom. Uvedená suma 90 000,- Eur, zahŕňala všetok hmotný a
nehmotný majetok nachádzajúci sa v priestoroch Hotela a Reštaurácie Pod hradom, hmotný inventár, a
to nábytok, elektronické zariadenia, koberce, obrazy, obrusy, posteľné prádlo, práčky, sušičky a inventár
potrebný na riadny chod Hotela a Reštaurácie Pod hradom. Nehmotný inventár, a to dobré meno Hotela
a Reštaurácie Pod hradom, plynulý prechod zo starého prevádzkovateľa na nového prevádzkovateľa,

zároveňtakprenechanieklientelyHotelaaReštauráciePodhradom.Žalovanýsúčasnepredávalhmotný
inventár Hotela Pod hradom aj tretej strane, a to spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o., čím žalovaný svojimi
lživými a klamlivými vyjadreniami zaviedol žalobcu do omylu a nedodržal dohodnutý predmet dohody.
Súčasne tak predmetný inventár predával dvom kupcom. Žalovaný posledný mesiac prevádzkovania
Hotela a Reštaurácie Pod hradom uviedol na sociálnej sieti a aj na internetových stránkach tzv. Gastro

weboch, že priestor Hotela a Reštaurácie Pod hradom sa zatvára. Zároveň tieto klamlivé a lživé
informácie podsúval klientom a návštevníkom Hotela a Reštaurácie Pod hradom. Týmto svojim konaním
spôsobil žalobcovi škodu veľkého rozsahu, nakoľko žalobca celú klientelu Hotela a Reštaurácie Pod
hradom stratil, aj keď uvedené bolo predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Žalovanému boli odovzdané
finančné prostriedky v celkovej výške 90 000,- Eur v hotovosti, nakoľko žalovaný trval na odovzdaní

finančných prostriedkov v hotovosti, uvedenú skutočnosť žalobca nahlásil príslušnému daňovému úradu
a tento začal vo veci konať. Žalovaný zároveň doteraz napriek niekoľkým výzvam nevystavil žalobcovi
adekvátny a zákonom stanovený daňový doklad. Súčasne túto skutočnosť žalobca už taktiež ohlásil
daňovému úradu a tento začal v predmetnej veci konať. Na základe všetkých uvedených skutočností
žalobca mal zato, že nebol splnený predmet kúpno-predajnej dohody zo strany žalovaného, a preto od

dohody odstúpil. Vyzval žalovaného na prevzatie ostatného inventáru a zároveň na vrátenie zaplatenej
sumy 90 000,- Eur. Na všetky výzvy zo strany žalobcu žalovaný nereagoval. Počas konania, vedeného
na Daňovom úrade v Trenčíne číslo spisu: 102526173/2019, žalovaný potvrdil a priznal prevzatie
finančných prostriedkov, aj keď opäť klamlivo, nakoľko priznal prevzatie finančných prostriedkov len v
sume 60 000,- Eur. Zároveň tak žalovaný potvrdil a priznal prevzatie finančných prostriedkov aj pred

vyšetrovateľom PZ na policajnom oddelení v Trenčíne, číslo spisu: ČVS: ORP-72/2-VYS-TN-2020,
čo je riadne zaprotokolované v zápisnici z výsluchu. Keďže žalovaný priznal prevzatie finančných
prostriedkov a žalobca riadne a zákonne odstúpil od zmluvy, mal žalobca zato, že žalovaný ho podviedol
a nezákonne sa na jeho účet obohatil. Z uvedeného preto žalobca žiadal žalovaného o vrátenie
finančných prostriedkov, uhradených podľa predmetu kúpno-predajnej dohody v celkovej výške 60 000,-

Eur. Pre zjednodušenie dokazovania a odťaženia súdneho sporu v dokazovaní, žalobca žiadal od
žalovaného ním priznanú prevzatú hotovosť vo výške 60 000,-Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 11Up/685/2020
zo dňa 19.06.2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom

žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu zdôraznil, že absolútne rozporuje
tvrdenia žalobcu, že žalovaný ho uviedol do omylu, ako aj to, že žalovaný úmyselne a účelovo
oklamal žalobcu za účelom svojho nezákonného obohatenia. Rovnako žalovaný popieral, že by svojimi
tvrdeniami akokoľvek poškodzoval dobré meno žalobcu. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že mal
uviesť žalobcu do omylu tým, že mu mal ponúknuť odstúpenie hmotného a nehmotného inventáru

spojeného s priestormi a budovou Reštaurácie Pod hradom a Hotela Pod hradom a súčasne mal
žalovaný hmotný a nehmotný inventár Hotela Pod hradom odpredávať tretej strane, a to spoločnosti
Matúšova 8/10, s.r.o. Predmet obchodného vzťahu žalovaného a spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o.
bol odlišný od predmetu obchodného vzťahu žalovaného a žalobcu. Nie je preto pravdivé tvrdeniežalobcu, že bol žalovaným uvedený do omylu opísaným spôsobom. Predmetom obchodného vzťahu
žalovaného a žalobcu bolo riešenie odpredaja hmotného vybavenia kuchyne a reštaurácie v objekte
budovy Reštaurácie Pod hradom (ďalej len ako „Predmet predaja“). Medzi žalobcom a žalovaným

prebiehali rokovania o výške odplaty za Predmet predaja, pričom žalovaný navrhoval žalobcovi kúpnu
cenu za uvedený Predmet predaja, s ktorou žalobca nesúhlasil a účastníci konania sa doteraz nedohodli
na výške kúpnej ceny za Predmet predaja. Keďže dojednávanie predajnej ceny za Predmet predaja
nebolo účastníkmi sporu doteraz ukončené, pričom žalobca mal záujem Predmet predaja užívať (a do
dnešného dňa aj užíva), dohodli sa účastníci konania uzatvoriť v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka ústnu Zmluvu o finančnej zábezpeke. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančnej
zábezpeky žalobcom žalovanému na prenájom predmetu zmluvy (do času prechodu vlastníckeho
práva Predmetu predaja na žalobcu), na úhradu nákladov spojených s užívaním Predmetu predaja,
na úhradu prípadných škôd vzniknutých užívaním Predmetu predaja, ako aj za účelom preukázania
riadneho záujmu o uzavretie zmluvy, ktorej predmetom bude odpredaj Predmetu predaja. Žalobca
na základe Zmluvy o finančnej zábezpeke poskytol žalovanému sumu 60 000,- Eur, ktorú žalobca

poskytol žalovanému v hotovosti. Túto sumu žalovaný bezodkladne po jej obdržaní vložil na bankový
účet žalovaného - spoločnosti EF Slovakia s. r. o. (v tom čase vystupujúcej pod obchodným menom
ENJOY FOOD, s. r. o.). V čase poskytnutia zábezpeky zo strany žalobcu nebola medzi žalobcom
a žalovaným dohodnutá výška kúpnej ceny za Predmet predaja a túto sa nepodarilo účastníkom
konania dohodnúť doteraz. Žalobca Predmet predaja užíva doteraz bezodplatne. Žalovaný poprel, že

by obdržal od žalobcu sumu 90 000,- Eur z titulu akejkoľvek kúpnej zmluvy. Žalovaný uznal, že mu
žalobca poskytol v hotovosti sumu 60 000,- Eur z titulu Zmluvy o zložení finančnej zábezpeky na
čas, kým sa účastníci konania nedohodnú na kúpnej cene za Predmet predaja. V aktuálnom čase
neexistuje žiaden dôvod na vrátenie sumy 60 000,- Eur zo strany žalovaného, keďže doteraz nebol
naplnený účel Zmluvy o zložení finančnej zábezpeky a účastníci konania sa nedohodli na kúpnej cene

za Predmet predaja. Súčasne, ako už žalovaný uviedol, žalobca Predmet predaja užíva bezodplatne.
Zábezpeka slúži okrem iného na pokrytie dlžného nájomného, ako aj prípadných vzniknutých škôd,
pričom žalovaný má záujem uzatvoriť so žalobcom riadnu kúpnu zmluvu bezodkladne potom, ako sa
dohodnú na kúpnej cene za Predmet predaja. Pre úplnosť žalovaný rozporoval aj tvrdenia žalobcu o
poškodení dobrého mena žalobcu a znevážení žalobcovej dôveryhodnosti pred spoločnosťou Matúšova

8/10 s.r.o. (z dôvodu neoprávnených vstupov). Taktiež rozporoval uzatvorenie akejkoľvek kúpnej zmluvy,
ako aj rozsah žalobcom uvádzaného dojednávaného budúceho predmetu prevodu. V súvislosti s
dojednávaným predmetom prevodu poukazoval na rozporuplné tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol v Návrhu
na vydanie platobného rozkazu a predmetom prevodu, ktorý sám žalobca uvádza v dôkaze predloženom
žalobcom s názvom Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2019 (ďalej len „Odstúpenie“). V

predmetnom Odstúpení žalobca ako predmet prevodu údajnej uzatvorenej kúpnej zmluvy bol v zmysle
citácie druhého odseku Odstúpenia „záväzok žalovaného dodať žalobcovi tovar v dohodnutom rozsahu -
vybavenie a zariadenie časti reštaurácie s miestnym označením „Reštaurácia pod Hradom“ v Trenčíne“.
Uvedený predmet údajnej kúpnej zmluvy nekorešponduje s údajmi uvádzanými žalobcom v Návrhu na
vydanie platobného rozkazu, kde žalobca ako predmet dohodnutého obchodného vzťahu uvádza, že

„prevzatie hmotného a nehmotného inventáru spojeného s priestormi a budovou Reštaurácie a Hotela
Pod hradom.“ Ďalej žalobca v návrhu uviedol „ ...uvedená suma 90.000,- Eur zahŕňala všetok hmotný
a nehmotný majetok nachádzajúci sa v priestoroch Hotela a Reštaurácie Pod hradom...“ pričom presne
špecifikuje obsah hmotného aj nehmotného inventáru. Už na základe tejto nezhody v tvrdeniach žalobcu
je podľa žalovaného preukázané, že podaný návrh žalobcu je účelový v snahe zakryť skutočný vývoj

udalostí obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Na záver uviedol, že žalobcom vykonané
odstúpenie od zmluvy je neplatným právnym úkonom od počiatku, keďže k uzatvoreniu žiadnej kúpnej
zmluvy zo strany účastníkov konania doteraz nedošlo. Na základe uvedených skutočností je zrejmé,
že poskytnutá suma 60 000,- Eur z titulu Zmluvy o finančnej zábezpeke nemôže byť bezdôvodným
obohatením a neexistuje žiaden právny dôvod na jej vrátenie, keďže doteraz nebol naplnený účel

Zmluvy o finančnej zábezpeke uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný sa domnieval, že na základe
uvedených skutočností žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení (predovšetkým existenciu
kúpnej zmluvy, ako aj žalobcom uvádzaný predmet budúceho predaja).

4. Súd konštatoval, že rozsudkom sp. zn. 36Cb/105/2020 zo dňa 11.11.2022 Okresný súd Trenčín

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60 000,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania
od 21.12.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi proti
žalovanému náhradu 100 % trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob/60/2023-269 zo dňa 17.01.2024,ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.02.2024 rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/105/2020 zo
dňa 11.11.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súd prvej inštancie veľmi podrobne
v rozsudku uviedol právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.07.2024 navrhol, aby súd
pripustil zmenu žaloby tak, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60. 000,- Eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 21.12.2019 do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému
hnuteľné veci v rozsahu: z inventáru reštaurácia - markíza 1 ks, klíma 2 ks, WC komplet 2 ks, komoda 1

ks, bar masív 1 ks, výrobník ľadu 1 ks, umývačka riadu 1 ks, vinotéka + police 1 ks; a z inventáru kuchyňa
- konvektomat 1ks, fritéza dvojdielna 1 ks, sporák 6-horákový 2 ks, vzduchotechnika 1 ks, gril platňa 1
ks, ktoré sa nachádzajú v Reštaurácii pod hradom na adrese A. XX/XX, D., v budove súp. č. XX, k.ú. D..

6. Uvedenú zmenu žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.07.2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 19.07.2024.

7. Následne v písomnom podaní zo dňa 26.07.2024 žalobca doplnil označenie vecí, ktoré mal vrátiť
žalovanému , a to
a) markíza - výsuvné tienidlo skleného prestrešenia Reštaurácie pod hradom farba šedá, materiál hustá
tkanina, fotografické vyobrazenie uvedené v prílohe č. 1, inventárne číslo 00015;

b) klíma - klimatizačná jednotka bielej farby skladajúca sa z vnútornej jednotky o rozmeroch 286mm
x 770mm x 225 mm a vonkajšej jednotky o rozmeroch 550 mm x 658 mm x 275 mm, fotografické
vyobrazenie uvedené v prílohe č. 2a a 2b, inventárne číslo 00028
c) klíma - klimatizačná jednotka bielej farby skladajúca sa z vnútornej jednotky o rozmeroch 286mm
x 770mm x 225 mm a vonkajšej jednotky o rozmeroch 550 mm x 658 mm x 275 mm, fotografické

vyobrazenie uvedené v prílohe č. 2a a 2b, inventárne číslo 00029
d)WCkomplet-bielakeramickámisasospodnýmvýpustomakeramickounádržounavodu,fotografické
vyobrazenie uvedené v prílohe č. 3, inventárne číslo 00102
e)WCkomplet-bielakeramickámisasospodnýmvýpustomakeramickounádržounavodu,fotografické
vyobrazenie uvedené v prílohe č. 3, inventárne číslo 00103

f) komoda z masívneho čerešňového dreva s prednou stenou z drevotriesky v bielej lesklej úprave,
fotografické vyobrazenie uvedené v prílohe č. 4, inventárne číslo 00011
g) bar masív - drevený masívny skelet z čerešňového dreva s dvoma úrovňami pracovnej plochy s
prednou stenou z drevotrieskovej dyhy s lesklou úpravou bielej farby s LED podsvietením, zadný stôl
má skelet z masívu čerešňového dreva s dvoma zásuvkami a spodnými uzavierateľnými priestormi -

fotografické vyobrazenie uvedené v prílohe č. 5, inventárne číslo 00001
h) výrobník ľadu - výrobník ľadu zn. Nuove technologie de freddo IFT 55, povrchová úprava nerez,
chladený vodou, so zásobníkom 15kg, výkonom 45 kg/den, prípojka 230 V/ 650 W o rozmeroch 500 mm
x 585 mm x 685 mm, fotografické vyobrazenie uvedené v prílohe č. 6, inventárne číslo 00056
i) umývačka riadu - umývačka riadu zn. EASY LINE od spoločnosti MACH v celonerezovom prevedení o

rozmeroch 460 mm x 540 mm, 690 mm, rozmery koša 400mm x 400 mm s napájaním 230V, fotografické
vyobrazenie uvedené v prílohe č. 7, inventárne číslo 00058
j) vínotéka + police - vínotéka s policami - zástena a dvere z dvojvrstvového lepeného skla, dvere
zavesené na nerezových pántoch, výška zásteny a dverí 260 mm, s policovým systémom z čerešňovej
dyhy umiestnené na dvoch stenách, rozmery políc 260mm x 200 mm x 260mm, fotografické vyobrazenie

uvedené v prílohe č. 8, inventárne číslo 00002
k) konvektomat zn. UNOX, nerezovočierne prevedenie, Nádoby: 4x GN 1/1, Rozstup vsunov: 67 mm,
Príkon: 10,5 kW, Rozmery 860 mm x 882 mm x 932 mm, Hmotnosť: 86 kg, Napätie/frekvencia: 400
V / 50-60 Hz, Otváranie sprava doľava (pánty vľavo) s možným zmenením otvárania dverí, fotografické
vyobrazenie uvedené v prílohe č. 9, inventárne číslo 00075;

l) fritéza dvojdielna - elektrická fritéza s 2 x 18 L, výklopnými špirálami, lisovanými vaňami,
termoreguláciou do 190°C a poistným termostatom, s výpustným ventilom a zbernou nádržkou na olej,
prípojka 400 V - 2 x 11,5 kW, - rozmery 800 mm x 700 mm x 900 mm, fotografické vyobrazenie uvedené
v prílohe č. 10, inventárne číslo 00074;
m) sporák 6-horákový - Sporák 6-horákový: Rozmery (Š x H x V) 1200 mm x 700mm x 900 mm, Horáky

(počet x kW) 3x 3,5 / 3x 7, Plyn (kW) 31,5, S pilotným plameňom, plechy pod horákmi sú odnímateľné
pre jednoduché čistenie, fotografické vyobrazenie uvedené v prílohe č. 11a, inventárne číslo 00071;
n) sporák 6-horákový - Sporák 6-horákový zn. Electrolux, Rozmery: (Š x H x V) 1200 mm x 700mm x
900 mm, Horáky (počet x kW) 3x 3,5 / 3x 7, Plyn (kW) 31,5, S pilotným plameňom, plechy pod horákmisú odnímateľné pre jednoduché čistenie, fotografické vyobrazenie uvedené v prílohe č. 11b, inventárne
číslo 00072;
o) vzduchotechnika - nerezové zariadenie, rozmer: 1400 mm x 1800 mm x 450 mm, s motorom,

reguláciou otáčok, nerezové lamelové ohňovzdorné tukové filtre s osvetlením a vypínačmi fotografické
vyobrazenie uvedené v prílohe č. 12a, 12b a 12c, inventárne číslo 00049;
p) gril platňa - grilovacia platňa drážkovaná - nerezové prevedenie, - hladký povrch platne, otvorený
podstavec, horáky z nerezu - termoregulácia od 160 °C do 320 °C, - grilovacia plocha 20 dm2, prípojka 6
kW, rozmery 400 mm x 700 mm x 900 mm, fotografické vyobrazenie uvedené v prílohe č. 13, inventárne

číslo 00070.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.08.2024 poukázal na to, že z uvedeného uznesenia
odvolacieho súdu je zrejmé, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy; predmetom
kúpy tejto kúpnej zmluvy boli prinajmenšom veci uvedené v Inventári kuchyne a reštaurácie; veci
tvoriace predmet kúpy boli žalovaným žalobcovi odovzdané. Následne po prezentovaní uvedeného

právneho názoru odvolacieho súdu nebolo vykonané nijaké dokazovanie, ani neboli vznesené návrhy
na doplnenie dokazovania, z ktorých by bolo možné dospieť k inému záveru (najmä nebolo vykonané
dokazovanie ohľadom zoznamu vecí tvoriacich predmet kúpy). Žalobca však aj napriek tomu v návrhu
na zmenu žaloby zo dňa 19.07.2024 uviedol len 13 položiek a celkovo 16 vecí, a to aj napriek tomu,
že v Inventári kuchyne a reštaurácie je zaradených 146 položiek, pričom celkový počet všetkých vecí v

ňom zaradených je niekoľko stoviek. V doplnení návrhu na zmenu žaloby zo dňa 26.07.2024 žalobca
aj napriek výzve súdu na doplnenie žaloby tak, aby označil veci, ktoré má žalobca vrátiť žalovanému,
nezameniteľným spôsobom, pristúpil len k bližšej špecifikácii ním už uvedených šestnástich vecí a tento
zoznam nijakým spôsobom nerozšíril. Odvolací súd v bode 74. odôvodnenia predmetného uznesenia
uviedol, že sa žalobca v prejednávanej veci môže domáhať na súde vrátenia svojho plnenia len vtedy,

ak by v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany. Keďže však žalobca v petite
žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností strán konania nevyjadril (resp. nevyjadril úplne)
a súd je viazaný žalobným návrhom, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu úspešná. Z návrhu na zmenu
žaloby zo dňa 19.07.2024, ako aj z jeho doplnenia zo dňa 26.07.2024 je zrejmé, že žalobca doposiaľ,
a to ani po výzve súdu v petite žaloby riadne a dostatočne nevyjadril synalagmatický záväzok (keďže

neuviedol všetky veci, ktoré boli predmetom kúpy), ktorý je základným predpokladom úspešnosti žaloby
na súde. Vzhľadom na to, aj na základe právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v bode 76
predmetného uznesenia je potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť, keďže žaloba nespĺňa formálne
náležitosti pre úspešné uplatnenie žaloby na súde - teda riadne vyjadrenie synalagmatickosti.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov a výsluchom konateľky žalobcu
a konštatoval, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal vrátenia kúpnej ceny v dôsledku
odstúpenia od kúpnej zmluvy. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu žalobca v návrhu na zmenu
žaloby a jeho doplnení doplnil žalobu tak, že vrátenia kúpnej ceny od žalovaného sa domáhal oproti
svojej povinnosti vrátiť žalovanému predmet kúpy v rozsahu uvedenom v návrhu na zmenu žaloby a

jeho doplnení.

10. Súd uviedol, že strany sporu sú podnikatelia, žalovaný zmluvný vzťah založený kúpnou
zmluvou vznikol v rámci ich podnikateľskej činnosti, preto sa v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.,

každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením od zmluvy prijala. Ak
plnenie, ktoré bolo poskytnuté u nadobúdateľa, bolo spotrebované alebo ho nie je možné vrátiť
z iných dôvodov, je potrebné postupovať analogicky podľa § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je dobre možné vydať, čo bolo nadobudnuté, najmä

preto, že plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Záväzky strán vrátiť si
plnenie poskytnuté druhou stranou pred odstúpením od zmluvy v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka majú charakter synalagmatických záväzkov s režimom podľa § 325 Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 325 Obchodného zákonníka rieši prípady plnenia synalagmatických (vzájomne
podmienených) záväzkov. Právo odoprieť plnenie svojho záväzku vyplývajúce z tohto ustanovenia môže

zmluvnástranauplatniťvprípade,žezozmluvy,zozákonaalebozpovahyzáväzku(jednejzozmluvných
strán alebo oboch zmluvných strán) vyplýva, že zmluvné strany majú poskytnúť plnenie súčasne, alebo
ak nebolo ohľadne časovej následnosti plnení zmluvných strán dohodnuté nič. V prípade, že sa jedna
zmluvná strana domáha splnenia záväzku druhou zmluvnou stranou s tým, že je sama pripravená(subjektívny prvok) a schopná (objektívny prvok) plniť súčasne, je na dožiadanej zmluvnej strane, aby
sa posúdila pripravenosť a schopnosť žiadajúcej zmluvnej strany plniť súčasne s ňou a aby podľa toho
rozhodla.

11. Súd konštatoval, že pri synalagmatických záväzkoch je teda žalobca ako dominus litis v zmysle §
351 ods. 2 a § 325 Obchodného zákonníka povinný v žalobe vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení
strán sporu, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. V opačnom prípade nemôže súd žalobe vyhovieť
a musí ju zamietnuť. Žalobca v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 19.07.2024 a jeho doplnení zo dňa

26.07.2024 vymedzil vzájomnú podmienenosť tým, že žiadal uložiť žalovanému povinnosť vrátiť mu
kúpnu cenu 60.000,- Eur oproti jeho povinnosti vrátiť žalovanému hnuteľné veci v rozsahu: z inventáru
reštaurácia - markíza 1 ks, klíma 2 ks, WC komplet 2 ks, komoda 1 ks, bar masív 1 ks, výrobník ľadu
1 ks, umývačka riadu 1 ks, vinotéka + police 1 ks; a z inventáru kuchyňa - konvektomat 1ks, fritéza
dvojdielna 1 ks, sporák 6-horákový 2 ks, vzduchotechnika 1 ks, gril platňa 1 ks, ktoré sa nachádzajú v
Reštaurácii pod hradom na adrese A. XX/XX, D., v budove súp. č. XX, k.ú. D., ktoré bližšie špecifikoval

uvedeným podaním zo dňa 26.07.2024.

12. Ďalej súd uviedol, že z ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je tiež zrejmý rozsah
vzájomných plnení. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, má toto
plnenie vrátiť v rozsahu, v akom jej bolo poskytnuté.

13. Súd tiež uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe
ktorej žalobca uhradil žalovanému kúpnu cenu v sume 60 000,- Eur a žalovaný odovzdal žalobcovi
hnuteľné veci uvedené v listinách označených ako Inventár - kuchyňa a Inventár - reštaurácia. Žalobca
trval na tom, že od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil a v spore sa z dôvodu odstúpenia od zmluvy

domáhal od žalovaného vrátenia vyplatenej kúpnej ceny v sume 60 000,- Eur (ktorá podľa neho mala
predstavovať iba časť z celkovej zmluvne dohodnutej kúpnej ceny 90 000,- Eur) oproti svojej povinnosti
vrátiť žalovanému hnuteľné veci v rozsahu: z Inventáru reštaurácia - markíza 1 ks, klíma 2 ks, WC
komplet 2 ks, komoda 1 ks, bar masív 1 ks, výrobník ľadu 1 ks, umývačka riadu 1 ks, vinotéka +
police 1 ks; a z Inventáru kuchyňa - konvektomat 1ks, fritéza dvojdielna 1 ks, sporák 6-horákový 2 ks,

vzduchotechnika 1 ks, gril platňa 1 ks. Z listín Inventár - kuchyňa a Inventár - reštaurácia a vyjadrení
strán je však zrejmé, že žalobcovi boli okrem vecí uvedených v petite žaloby, odovzdané na základe
predmetnej kúpnej zmluvy aj ďalšie hnuteľné veci uvedené v označených listinách. Žalobca si teda v
žalobnom návrhu (petite), podľa vlastného uváženia vybral iba niektoré veci, ktoré na základe kúpnej
zmluvy prevzal od žalovaného. Súd dospel k záveru, že z uvedeného dôvodu žalobný návrh, v zmysle

§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, neobsahuje synalagmatický záväzok žalobcu vrátiť žalovanému
všetky hnuteľné veci, ktoré pred odstúpením od neho dostal. Vzhľadom k tomu súd žalobu o zaplatenie
sumy 60 000,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2019 do zaplatenia oproti povinnosti
žalobcu vrátiť žalovanému hnuteľné veci v rozsahu: z Inventáru reštaurácia - markíza 1 ks, klíma 2 ks,
WC komplet 2 ks, komoda 1 ks, bar masív 1 ks, výrobník ľadu 1 ks, umývačka riadu 1 ks, vinotéka +

police 1 ks; a z Inventáru kuchyňa - konvektomat 1ks, fritéza dvojdielna 1 ks, sporák 6-horákový 2 ks,
vzduchotechnika 1 ks, gril platňa 1 ks v celom rozsahu zamietol.

14. Súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje rozsah
synalagmatických záväzkov strán sporu, a to tým spôsobom, že každá zo strán má vrátiť plnenie, ktoré

jej pred odstúpením od zmluvy poskytla druhá strana. Žalobca pred odstúpením od predmetnej kúpnej
zmluvy poskytol žalobcovi kúpnu cenu v sume 60 000,- Eur, ktorej vrátenie spolu s príslušenstvom si
žalobca uplatnil v žalobe. Žalovaný mal na základe predmetnej kúpnej zmluvy poskytnúť žalobcovi pred
odstúpením od zmluvy hnuteľné veci uvedené v listinách označených ako Inventár - kuchyňa a Inventár
- reštaurácia. Žalobný návrh však neobsahuje povinnosť žalobcu v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného

zákonníkavrátiťžalovanémuvšetkyveciuvedenévoznačenýchlistinách,alelenveci,ktorézuvedených
listín vybral žalobca. Súd mal za to, že žalobný návrh nevyjadruje synalagmatickosť vzájomných plnení
strán sporu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie neupravuje
možnosť strany vrátiť poskytnuté plnenie len v rozsahu podľa jej výberu, ale stanovuje povinnosť vrátiť
plnenie v celom rozsahu, v ktorom mu bolo poskytnuté. Tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého hodnota

(vybraných) vecí, ktoré uviedol v doplnenej žalobe zodpovedá časti uhradenej kúpnej ceny 60 000,-
Eur, je v tomto prípade právne irelevantné, nakoľko ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka
vychádzazpovinnostivrátiťvzájomnéplneniavrozsahureálneposkytnutomaniezmluvnedohodnutom.
Vzhľadom k tomu, pokiaľ boli žalobcovi na základe kúpnej zmluvy odovzdané veci uvedené v listináchInventár - kuchyňa a Inventár - reštaurácia, mal žalobný návrh vyjadrovať vzájomnú povinnosť žalobcu
vrátiť žalovanému všetky veci uvedené v označených listinách a nielen niektoré z nich. Žalobca v
žalobnom návrhu vyjadril svoju povinnosť vrátiť žalovanému veci reálne poskytnuté na základe kúpnej

zmluvy len v ním zvolenom rozsahu (teda nie v rozsahu stanovenom § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka), a preto žaloba ani po jej zmene nespĺňala formálne náležitosti pre jej úspešné uplatnenie
na súde.

15. Keďže žalovaný mal vo veci úspech súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi

náhradu 100% trov konania.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) CSP.

17. V odôvodnení odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že svoju vzájomnú pripravenosť plniť

vyjadril už na prvom pojednávaní v tejto právnej veci dňa 06.05.2022, kedy jeho návrh na zmenu
petitu žaloby tak, aby vyjadrila synalagmatický záväzok bol súdom prvej inštancie zamietnutý. Žalobca
preto v nasledujúcom súdnom konaní po vrátení veci na súd prvej inštancie, opätovne podal návrh na
zmenu petitu, ktorú už súd prijal, avšak vyzval žalobcu na upresnenie petitu. Žalobca podaním zo dňa
26.07.2024 svoj petit upresnil, pričom následne už súd o zmene petitu uznesením nerozhodol. Žalobca

to považuje za procesné pochybenie súdu, teda za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

18. Žalobca ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na bod 17. odôvodnenia rozsudku, pričom žalobca nesúhlasí

s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý označoval sumu 60.000,-Eur za kúpnu cenu. Podľa žalobcu
sa súd dopustil neprípustného zjednodušenia, resp. zhrnutia skutkového stavu do vety, ktorá ako celok
nie je pravdivá a nevychádza zo skutkového stavu tak, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov. Toto
nepravdivé skutkové tvrdenie bolo následne brané do úvahy pri ďalšom rozhodovaní súdu a vyplynuli
z neho nesprávne závery. Žalobca sa obrátil na súd so žalobou o zaplatenie sumy 60.000,-Eur preto,

že preukazovanie skutočne zaplatenej kúpnej ceny vo výške 90.000,-Eur by bolo pre neho obžiažne
(hoci aj v tomto konaní bolo výpoveďami svedkov preukázané, že kúpna cena bola vyššia než suma
60.000,-Eur).

19. Žalobca tvrdí, že kúpna cena nebola dohodnutá vo výške 60.000,-Eur, ale vo výške 90.000,-

Eur, o ktorej výške svedčil aj jeho vtedajší zamestnanec A. E. B. na pojednávaní dňa 06.05.2022,
ktorý vypovedal aj o tom, ako bola suma 90.000,-Eur uhradená a následne aj o ďalších okolnostiach
svedčiacich v prospech skutočností, že kúpna cena bola skutočne vyplatená vo výške 90.000,-Eur
(nahlásenie na daňový úrad, trestné oznámenie). Podľa žalobcu je logické, že žalobca by šiel proti
vlastným záujmom, keby pri kontrolách na daňovom úrade uvádzal vyššiu kúpnu cenu. Zároveň tvrdí, že

o výške kúpnej ceny svedčila zhodne so svedkom A. B. aj svedkyňa A. E., ktorá bola do veci do veľkej
miery zainteresovaná, nakoľko sama s finančnými prostriedkami disponovala. Tá rovnako uviedla, že
kúpna cena bola ustálená na sume 90.000,-Eur. Aj svedok A. F. uviedol, že kúpna cena sa ustálila na
sume 90.000,-Eur a svedok G. E. rovnako uvádzal, že kúpna cena bola stanovená na sumu 90.000,-
Eur. Dokonca svedok G. A. na pojednávaní dňa 12.10.2022 uviedol, že dohoda o kúpnej cene bola

najskôr 150.000,-Eur, potom 90.000,-Eur. Nehovoril o tom, že kúpna cena sa zmenila a bola 60.000,-
Eur. B. 60.000,-Eur G. A. spomínal v súvislosti s tým, že potvrdil prevzatie sumy 60.000,-Eur. Neskôr na
otázku vtedajšieho prokuristu žalobcu, prečo zvyšok sumy kúpnej ceny, ktorej prevzatie nepotvrdil (ani
nevylúčil) súdne od žalobcu nevymáhal, svedok G. A. uviedol, že zvyšok sumy nevymáhal od žalobcu,
lebotonemalkedyvymáhať,čobolovskutočnostiúčelovétvrdenie.To,ževýškakúpnejcenybolavyššia

ako suma 60.000,-Eur vyplýva aj zo samotného listinného dôkazu – Inventár Reštaurácia a Inventár
Kuchyňa, kde s počítaním súm, ktoré sú uvedené pri niektorých položkách musíme dospieť k záveru,
že presahuje žalovanú sumu 60.000,-Eur.

20. Pokiaľ ide o rozsah plnenia, svedkovia G. E. aj A. H. F. uviedli, že napriek tomu, že veľká

časť vecí, ktoré mala obsahovať kuchyňa zmizli v medziobdobí od zaplatenia kúpnej ceny december
2018 a sprístupnenia nehnuteľnosti žalobcovi dňa 12.01.2019. Podľa žalobcu preto nie je správne
konštatovanie súdu, že žalobca pred odstúpením od kúpnej zmluvy poskytol žalovanému kúpnu cenuv sume 60.000,-Eur. Nejde o pravdivé skutkové tvrdenie, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že
kúpna cena bola 90.000,-Eur a súd sa vo svojom odôvodnení nemôže o také skutkové tvrdenie opierať.
21. Žalobca sa domáhal zaplatenia nižšej sumy, ako by mu v skutočnosti náležalo (teda vrátenia časti

kúpnej ceny, čo však bolo jeho dispozičným právom). Žalobca mal právo žiadať menej, čomu prispôsobil
aj ďalší procesný postup.

22. Prevzatím uvedeného skutkového tvrdenia do odôvodnenia sa súd dopustil chybného úsudku
v ďalšom odôvodnení rozsudku.

23. Žalobca tiež uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vzájomná
reštitučná povinnosť vyplývajúca z § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vychádza z povinnosti vrátiť
vzájomné plnenia v rozsahu reálne poskytnutom a nie zmluvne dohodnutom. S uvedeným právnym
názorom žalobca nesúhlasí a má za to, že súd vec v tomto ohľade nesprávne právne posúdil.

24. Plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému, ako aj žalovaný žalobcovi bolo reálne deliteľné. Na
strane žalobcu boli poskytnuté peniaze, t.j. veci určené podľa množstva a druhu (zaplatené pred
poskytnutím predmetu kúpy) a na strane žalovaného šlo o plnenie spočívajúce v jednotlivých hnuteľných
veciach, ktoré boli, resp. ktoré mali byť žalobcovi odovzdané, t.j. plnenie jednotlivo určenými hnuteľnými

vecami, ktoré sú samostatne prevoditeľné. Je zrejmé, že šlo o jednotlivo určené hnuteľné veci, z ktorých
viaceré (najmä tie hodnotnejšie), mali samostatne určenú kúpnu cenu (ako vyplýva zo zoznamu Inventár
Reštaurácia a Inventár Kuchyňa). Tieto veci mali byť žalobcovi protokolárne odovzdané a spolu za
uvedené veci bola dohodnutá kúpna cena vo výške 90.000,-Eur. Napokon nie všetky tieto hnuteľné veci
boli žalobcovi žalovaným odovzdané, čo vo svojej výpovedi dosvedčil aj prevádzkový riaditeľ – svedok

A. H. F.. Totiž medzičasom od zaplatenia kúpnej ceny zo strany žalobcu počas doby, kedy došlo zo
strany žalovaného k sprístupneniu nehnuteľnosti, kde sa hnuteľné veci, ktoré boli predmetom predaja
nachádzali, uplynulo niekoľko týždňov. A v čase, keď ich do svojej dispozície dostal žalobca, už niekoľko
vecí, ktoré boli predmetom predaja chýbalo, a teda nedošlo k ich reálnemu odovzdaniu.

25. Pokiaľ by žalobca prevzal premisu súdu, že mal v rámci vzájomnej reštitučnej povinnosti v petite
označiť všetky veci, ktoré boli uvedené v zozname Inventár Reštaurácia a Inventár Kuchyňa, sám
vyplnil viac ako žalobou žiada od žalobcu, a teda nešlo by o vzájomné (synalagmatické) plnenie. Je
nepochybné, že žalobca označil veci, pri ktorých bola zrejmá a dohodnutá kúpna cena a označil veci,
ktoré vo svojej dispozícii má a vie ich preto oproti povinnosti žalovaného zaplatiť túto časť kúpnej ceny

vrátiť.

26. V prípade, ak by oproti povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 60.000,-Eur stála povinnosť žalobcu
vrátiť všetky veci, ktoré sú uvedené na zozname Inventár Reštaurácia a Inventár Kuchyňa, nešlo by
synalagmu vzájomnú, ale na strane žalovaného by vzniklo bezdôvodné obohatenie.

27. Vrátenie všetkých týchto vecí zo strany žalobcu by ani nebolo reálne možné, nakoľko ich žalovaný
žalobcovi neodovzdal, hoci bol na to viacnásobne žalobcom vyzvaný. Po prevzatí sumy 90.000,-Eur sa
totiž žalovaný odmlčal.

28. Žalobca tiež konštatoval, že žalovanému nebráni, aby žalobcu vyzval na to, aby plnil a vrátil mu
veci, ktoré neboli v navrhnutom synalagmatickom petite obsiahnuté a nachádzali sa na zozname vecí
Inventár Reštaurácia a Inventár Kuchyňa za predpokladu, že nimi žalobca disponuje. Žalobca bude
následne pripravený ostatné veci vydať oproti povinnosti žalovaného vrátiť časť zo zvyšku zaplatenej
kúpnej ceny (t.j. sumy 90.000,-Eur). Podľa názoru žalobcu samotná procesná iniciatíva na splnenie

záväzku protistrany vo zvyšku kúpnej ceny je plne v dispozičnej sfére druhej strany, ktorá sa svojho
plnenia môže domáhať sama.

29. Žalobca tiež namieta, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o jediné ustanovenie právneho
predpisu, a to § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd ako jediné odôvodnenie uviedol, že toto

ustanovenie vychádza z povinnosti vrátiť poskytnuté plnenie v rozsahu reálne poskytnutom a nie
zmluvnedohodnutom.Vďalšomodôvodneníuvádza,žepokiaľžalobcoviboliposkytnutévecivzozname
Inventár Reštaurácia a Inventár Kuchyňa mal žalobný návrh viazať na veci uvedené v týchto listinách.
Podľa žalobcu v priebehu konania bolo preukázané, že nie všetky z uvedených vecí boli odovzdané,súd sa však žiadnym spôsobom nezaoberal tým, že následná synalagma vo veci by bola takýmto
plnením zo strany žalobcu voči žalovanému neproporčná, a teda nešlo by v skutočnosti o synalagmu.
Súd prvej inštancie v tomto smere pochybil, nakoľko sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, čím odňal

možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať. Rozhodnutie v tomto smere žalobca považuje za
nepresvedčivé.

30. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil a sám
rozhodol vo veci tak, že zaviaže žalovaného na úhradu žalovanej sumy oproti povinnosti žalobcu vrátiť

veci uvedené v zmenenom petite návrhu, ktoré zodpovedajú sume 60.000,-Eur.

31. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby priznal žalovanému náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

32. Žalovaný uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné, so žalobcom uvedenými skutkovými
tvrdeniami sa súd prvej inštancie presvedčivo vysporiadal v rozsudku, pričom žalovaný sa k nim v konaní
pred súdom prvej inštancie už viackrát vyjadril.

33. Čo sa týka otázky synalagmatickosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 41Cob/60/2023 a na odôvodnenie uvedené v bodoch 68., 69. a 76 tohto uznesenia. Tvrdí, že
ztýchtočastíodôvodneniauzneseniajezrejmýprávnynázorodvolaciehosúdu,žemedzistranamisporu
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom kúpy tejto kúpnej zmluvy boli prinajmenšom veci uvedené
v Inventári Kuchyne a Reštaurácie a veci ako predmet kúpy boli žalovaným žalobcovi odovzdané. Tento
právny názor krajského súdu prevzal aj Okresný súd Trenčín, čo vyplýva z predbežného posúdenia,

ktoré súd uviedol na pojednávaní dňa 19.07.2024.

34. Podľa žalovaného odvolací súd a následne aj súd prvej inštancie dospeli k právnemu názoru, že
medzi stranami došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli prinajmenšom veci uvedené
v Inventári Kuchyne a Reštaurácie, pričom tieto boli zo strany žalovaného žalobcovi aj odovzdané.

35. Následne po prezentovaní uvedených právnych názorov oboch súdov nebolo vykonané nijaké
dokazovanie ani neboli vznesené návrhy na doplnenie dokazovania, z ktorých by bolo možné dospieť
k inému záveru (najmä nebolo vykonané dokazovanie ohľadom zoznamu vecí tvoriacich predmet kúpy),
hoci žalobca mal priestor takéto dokazovanie navrhnúť. Žalobca však aj napriek tomu v zmene petitu

uviedol len 13 položiek a celkovo 16 vecí, a to napriek tomu, že v Inventári Kuchyne a reštaurácie je
zaradených 146 položiek, pričom celkový počet všetkých vecí v ňom zaradených je niekoľko stoviek.

36. Žalovaný na zdôraznenie poukázal na bod 74. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu a tvrdí,
že žalobca v petite žaloby vzájomnú viazanosť reštitučných povinností strán konania nevyjadril (resp.

nevyjadril úplne) a súd je viazaný žalobným návrhom, a preto nemôže byť žaloba z tohto dôvodu
úspešná.

37. Žalobca však počas konania, a to ani po výzve súdu po vrátení veci z odvolacieho súdu, v petite
žaloby riadne a dostatočne nevyjadril synalagmatický záväzok (keďže neuviedol všetky veci, ktoré boli

predmetom kúpy), ktorý je základným predpokladom úspešnosti žaloby na súde.

38. Vzhľadom na to, aj na základe právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v bode 76. jeho
uznesenia bolo potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť, keďže žaloba nespĺňa formálne náležitosti
pre úspešné uplatnenie žaloby na súde, teda riadne vyjadrenie synalagmatickosti, a teda súd prvej

inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení žalobu
správne zamietol.

39. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, ako zavádzajúco uvádza žalobca v odvolaní, že kúpna
cena v kúpnej zmluve (od ktorej žalovaný neplatne odstúpil) bola dojednaná vo výške 90.000,-Eur,

pričom ide len o tvrdenie žalobcu, ktoré v konaní nijako nebolo preukázané, resp. žalobca ani nemal
ambíciu preukazovať, keďže sám podal žalobu len o zaplatenie 60.000,-Eur, teda zvyšných ním
tvrdených (údajných) 30.000,-Eur priamo on sám na základe jeho vlastného rozhodnutia neurobil
predmetom tohto konania a ani sa nedomáhal ich vrátenia. Je však zrejmé, že žalobca v konanínepreukázal, že by žalovanému odovzdal nielen 60.000,-Eur (čo medzi stranami nebolo sporné), ale
až 90.000,-Eur (čo žalovaný rozporoval a žalobca v konaní nepreukázal). Z toho vyplýva, že súd prvej
inštancie správne vychádzal v konaní len z toho, čo bolo preukázané, a to že zaplatená kúpna cena

bola vo výške 60.000,-Eur (nie 90.000,-Eur).

40. Žalobca v podstate v odvolaní požaduje od súdu, aby napriek tomu, že v konaní bolo preukázané,
že zaplatená kúpna cena bola vo výške 60.000,-Eur vychádzal z toho, že zaplatených bolo až 90.000,-
Eur (hoci to nijako nepreukázal), čo je zjavne neprípustné, a preto je rozsudok súdu v tomto ohľade

správny a zákonný. Žalovaný teda považuje za správne konštatovanie uvedené súdom prvej inštancie
v bode 17. napadnutého rozsudku.

41. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdí a vychádza aj z viacerých skutkových tvrdení, ktoré v konaní pred
súdom neboli preukázané (napr. že kúpna cena bola dojednaná jednotlivo na niektoré konkrétne veci,
alebo že niektoré veci žalobne neprevzal a pod.), teda celá jeho argumentácia je účelová a nepoužiteľná

pre toto konanie. Žalovaný poukázal na bod 17. napadnutého rozsudku, kde je jasne a presvedčivo
popísané, čo všetko bolo v konaní pred súdom preukázané, teda čo bolo predmetom uzatvorenej kúpnej
zmluvyaakákúpnacenabolazaplatená.Synalagmatickosťmusívždyspočívaťvovrátenísivzájomných
plnení, avšak vždy len tých, ktoré boli v konaní pred súdom preukázané, ak teda žalobca tvrdí, že to
bolo inak, mal možnosť to v konaní pred súdom preukázať, čo sa však nestalo. Nie je však možné, aby

sa teraz v odvolaní domáhal nárokov vyplývajúcich zo skutočností, ktoré v konaní pred súdom neboli
preukázané.

42. Podľa žalovaného nie je možné sa stotožniť ani s nesprávnym tvrdením žalobcu, ktorý v odvolaní
uviedol, že pokiaľ by žalobca prevzal premisu súdu, že mal v rámci vzájomnej reštitučnej povinnosti

v petite označiť všetky veci, ktoré boli uvedené v zozname Inventár Reštaurácia a Inventár Kuchyňa,
sám by plnil viac ako žiada od žalobcu, a teda nešlo by o vzájomné (synalagmatické plnenie).

43.Žalovanýuviedol,žepokiaľideouzatvoreniekúpnejzmluvypodľaObchodnéhozákonníkajeprávom
zmluvných strán, aby si sami podľa svojho vlastného uváženia dohodli výšku kúpnej ceny za predmet

kúpy. Podľa žalovaného je absurdný argument žalobcu, ktorý opakovane uvádza, že dôvod prečo podľa
jeho názoru naplnil znaky synalagmatického záväzku pri úprave petitu je ten, že predmet kúpy má vyššiu
hodnotu ako bola dohodnutá kúpna cena. Bolo výlučne na vôli zmluvných strán akú kúpnu cenu si
dohodnú za dané veci, avšak ak si ju už raz dohodli a zaplatili, tak potom si musia žalobca a žalovaný
po prípadnom odstúpení od kúpnej zmluvy vrátiť vždy len a práve túto kúpnu cenu a tieto veci.

44. Žalovaný má za to, že žalobca ďalej už len opakuje svoju predchádzajúcu argumentáciu uvedenú
v odvolaní, ku ktorej sa žalobca vyjadril.

45. Žalovaný ešte dodal, že súd prvej inštancie mal a mohol žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že samotné

odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy bolo neplatné, keďže žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal akého konkrétneho porušenia by sa mal žalovaný dopustiť, ktoré by žalobcu oprávňovalo
na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Každopádne žalovaný platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy v konaní
rozporoval a žalobca naopak v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by jeho platnosť v konaní
preukázali (hoci to bol žalobca kto niesol v tejto otázke dôkazné bremeno), teda žaloba bola nedôvodná

aj z tohto dôvodu.

46. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

47. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP) prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

48. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.49.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

50. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

51. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade

preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na
základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

52. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému
postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalobca ako odvolateľ

mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalobcovi nebolo odňaté žiadne právo,
ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesným-právnym predpisom, pretože
žalobca mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky
procesného útoku v konaní.

53. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný
súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 60.000,-Eur s príslušenstvom a priznal žalovanému proti
žalobcovi náhradu 100 % trov konania. Žalovaná suma predstavuje vrátanie kúpnej ceny v sume
60.000,-Eur (žalobca tvrdí, že zaplatil 90.000,-Eur) na tom skutkovom základe, že žalobca odstúpil od

kúpnopredajnej zmluvy. V danej veci už súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 36Cb/105/2020-188
zo dňa 11. novembra 2022, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému
náhradu 100 % trov konania, avšak tento rozsudok súdu prvej inštancie bol uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania žalovaným uznesením, č.k. 41Cob/60/2023-269
zo dňa 17. januára 2024 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že muselo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy minimálne v rozsahu žalovaným odovzdaných vecí žalobcovi, čo korešponduje aj so samotnými
skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe, ako aj v priebehu konania. Zároveň vyslovil záväzný právny
názor, ktorý súd prvej inštancie rešpektoval pri rozhodnutí napadnutým rozsudkom, a to, že v dôsledku
vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinnosti účastníkov z neplatnej zmluvy (§ 457 OZ) je

aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie kúpnej ceny) viazané
na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie veci) a že povinnosť jednej z nich
plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej strany. Odvolací súd vyslovil názor, že žiadna zo strán
nemôžesamostatneuplatniťsvojeprávonaplnenieposkytnutépodľaneplatnejzmluvy,zrušenejzmluvy,
lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. Ďalej

konštatoval, že so zreteľom na uvedené sa žalobca v prejednávanej veci môže domáhať na súde
vrátenia svojho plnenia len vtedy, ak by v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej
strany, alebo len ak by nebol povinný vrátiť plnenie žalovanému. Odvolací súd zo spisu zistil, že v danej
veci o tento prípad nejde, a preto sa žalobca nemohol domáhať samotného plnenia, ale má uvedenú
vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností strán konania primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže

žalobca v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností strán konania nevyjadril a súd je
viazanýžalobnýmnávrhom,nemôžebyťžalobaztohtodôvoduúspešná.Zároveňodvolacísúdpoukázal
na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia NS SR, sp.zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorý
konštatoval, že za daného skutkového stavu (vyššie uvedeného) nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá
nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej

povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia (ZSP. 22/2018) .

54. Odvolací súd tiež konštatoval, že ustanovenie § 457 OZ teda vychádza zo vzájomnej viazanosti práv
a povinností účastníkov neplatnej zmluvy, zrušenej zmluvy. Právo jednej zmluvnej strany na vydanieposkytnutého plnenia je podmienené povinnosťou druhej zmluvnej strany vrátiť druhému všetko, čo
podľa zmluvy dostal. K vzájomnej podmienenosti nárokov dochádza priamo zo zákona a túto vzájomnú
viazanosť plnení treba rešpektovať aj pri formulácii žalobného petitu. Pokiaľ žalobný petit nevyjadruje

vzájomnú (synalagmatickú) viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej, zrušenej zmluvy
podľa § 457 OZ, t.j. povinnosť v tomto prípade žalobcu plniť oproti splneniu povinnosti žalovanému voči
nemu, takejto žalobe nemožno vyhovieť. Súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť, pretože by
išlo o poučenie hmotnoprávne.

55. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci odvolacím súdom dôsledne riadil právnym názorom
vysloveným v zrušujúcom uznesení a umožnil žalobcovi, aby v petite žaloby vyjadril vzájomnosť
plnení strán konania. Žalobca tak urobil podaním zo dňa 19.07.2024 a požiadal súd o pripustenie
zmeny žaloby tak, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60.000,-Eur s 5 %
úrokom z omeškania od 21.12.2019 do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému hnuteľné
veci, ktoré v tomto podaní uviedol. Okresný súd o pripustení zmeny žaloby rozhodol na pojednávaní

dňa 19.07.2024 podľa § 142 ods. 1 CSP, pričom písomným podaním zo dňa 26.07.2024 žalobca
doplnil označenie vecí, ktoré mal vrátiť žalovanému, avšak sa jedná o tie isté veci, ktoré už uviedol
v podaní zo dňa 19.07.2024, pričom ich bližšie špecifikoval názvom, rozmermi, a teda údajmi, ktoré tieto
hnuteľné veci presne špecifikujú. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepožiadal
o zmenu žaloby tak, že by do petitu žaloby vyjadril všetky hnuteľné veci, ktoré boli žalovaným žalobcovi

odovzdané, mal za to, že neboli splnené formálne podmienky žaloby, teda nebola vyjadrená vzájomná
viazanosť plnení do formulácie žalobného petitu, a preto žalobu žalobcu zamietol.

56. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

57. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

58. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán

alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

59. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od

zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

60. Podľa § 325 Obchodného zákonníka, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku
druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná
ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku

vyplýva niečo iné.

61. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

62. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie síce pripustil zmenu žaloby
na pojednávaní dňa 19.07.2024, avšak súd prvej inštancie už o zmene žaloby uplatnenej žalobcom
podaním zo dňa 26.07.2024 uznesením nerozhodol, a teda ide o procesné pochybenie súdu, teda za
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd konštatuje, že s touto
odvolacou námietkou nesúhlasí.

63. Odvolací súd má za to, že podanie žalobcu zo dňa 26.07.2024 už nebolo návrh na zmenu žaloby,
tak ako tvrdí žalobca, ale išlo iba o upresnenie špecifikácie hnuteľných vecí, ktoré už žalobca uviedol
v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 19.07.2024, o ktorej už súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenužaloby pripustil. Preto nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 CSP aj
o tejto bližšej špecifikácii hnuteľných vecí, a preto zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k vade konania
tak, ako tvrdí žalobca v odvolaní.

64. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že kúpna cena bola
60.000,-Eur a tvrdí, že kúpna cena bola v sume vyššej, podľa jeho tvrdenia 90.000,-Eur, odvolací súd
nesúhlasíanistoutoodvolacounámietkou.Žalobcovisatotižvkonanívierohodnenepodarilopreukázať,
žebykúpnacenabolavsume90.000,-Eurtak,akovkonanítvrdil.Výpoveďsvedkov,naktorýchvýpoveď

žalobca v odvolaní poukazuje, a to na svedeckú výpoveď A. F. a G. E., ktorí mali podľa žalobcu potvrdiť,
že kúpna cena bola stanovená na 90.000,-Eur, sama o sebe toto tvrdenie svedkov nepreukazuje, že
kúpna cena zo strany žalobcu bola naozaj uhradená v sume 90.000,-Eur tak, ako tvrdí žalobca. Zároveň
listinný dôkaz – Inventár Reštaurácia a Inventár Kuchyňa nie je dôkazom preukazujúcim, že kúpna
cena bola dohodnutá v sume 90.000,-Eur. Pokiaľ v tomto listinnom dôkaze sú uvedené ceny niektorých
hnuteľných vecí, nepreukazuje to dohodu o cene v sume 90.000,-Eur tak, ako tvrdí žalobca. Cena

dohodnutá v rámci kúpnej zmluvy nemusí korešpondovať so skutočnou cenou jednotlivých hnuteľných
vecí, avšak odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa podarilo v konaní
preukázať kúpnu cenu len vo výške 60.000,-Eur, keďže ide o nesporné skutkové tvrdenie, ktoré žalovaný
v konaní nepoprel. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď ustálil kúpnu cenu hnuteľných vecí na sumu
60.000,-Eur, t.j. v sume, ktorá bola v konaní preukázaná.

65. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v konaní žiadal menej, ako bolo za hnuteľné veci z jeho strany
žalovanému zaplatené, a preto prispôsobil petit žaloby k hnuteľným veciam, ktoré má vrátiť žalobca
žalovanému v sume uplatnenej žalobcom v tomto konaní, odvolací súd nesúhlasí ani s touto odvolacou
námietkou. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že strany konania sú povinné vrátiť si

vzájomné plnenia v rozsahu reálne poskytnutom. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že na strane žalobcu boli
poskytnuté peniaze, t.j. veci určené podľa množstva a druhu a na strane žalovaného šlo o plnenie
spočívajúce v jednotlivých hnuteľných veciach, t.j. plnenie jednotlivo určenými hnuteľnými vecami, ktoré
sú samostatne prevoditeľné. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca v samotnej žalobe
nehovoril o uzatvorení viacerých kúpnych zmlúv na každú hnuteľnú vec, resp. niektoré hnuteľné veci

samostatne, ale skutkovo vymedzil, že medzi stranami bola uzatvorená kúpna zmluva. Z uvedeného
vyplýva, že všetky hnuteľné veci, ktoré boli odovzdané žalovaným žalobcovi, ktorých prevzatie potvrdil
žalobcaužvsamotnomnávrhunavydanieplatobnéhorozkazu,kdeuviedol,že„Uvedenásuma90.000,-
Eur zahŕňala všetok hmotný a nehmotný majetok nachádzajúci sa v priestoroch Hotela a Reštaurácie
Pod hradom, hmotný inventár: nábytok, elektronické zariadenia, koberce, obrazy, obrusy, posteľné

prádlo, práčky, sušičky a inventár potrebný na riadny chod Hotela a Reštaurácie Pod hradom“, a preto
všetky takto špecifikované hnuteľné veci mali byť zo strany žalobcu vyjadrené v podaní zo dňa
19.07.2024, ktorým žalobca požiadal o zmenu žaloby. Keďže kúpna zmluva, ako už bolo uvedené
vyššie bola uzatvorená len jedna na súbor hnuteľných vecí, ktoré už v samotnom návrhu na vydanie
platobného rozkazu žalobca bližšie špecifikoval a ktorých obsah sa nestotožňuje s jeho návrhom na

zmenu žaloby, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom uplatnený petit nespĺňa
formálne náležitosti, teda nezohľadňuje skutočne poskytnuté si plnenia strán konania navzájom, a preto
správne dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné z tohto dôvodu vyhovieť.

66. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že všetky hnuteľné veci uvedené v inventári ani neprevzal, lebo

medzičasomoduzatvoreniazmluvydoprevzatiaprevádzkyužtamniektorévecineboli,žalobcavkonaní
túto skutočnosť vierohodne nepreukázal, teda nezvládol dôkazné bremeno tohto tvrdenia.

67. Odvolací súd zároveň konštatuje, že pokiaľ bola uzatvorená jedna kúpna zmluva, v rámci ktorej
bola za súbor hnuteľných vecí vyjadrená len jedna kúpna cena, išlo o súbor hnuteľných vecí ocenených

dohodou strán na jednu sumu, pričom strany konania sú si povinné vydať všetko, čo si navzájom
odovzdali. Pokiaľ si žalobca tak ako tvrdí, avšak v konaní to vierohodne nepreukázal uplatnil sumu nižšiu
vo výške 60.000,-Eur oproti dohodnutej ceny 90.000,-Eur, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na to, že
žalobca je povinný vydať žalovanému všetky hnuteľné veci, ktoré prevzal od žalovaného, čo musí byť
vyjadrené v petite žaloby a nemôže žalobca pristúpiť sám k určeniu, ktoré hnuteľné veci si on oceňuje

na sumu 60.000,-Eur, a ktoré je ochotný žalovanému vydať. Takýto postup nemá oporu v zákone. Súd
preto nemohol v konaní zvažovať proporčnosť žalobcom uplatnenej sumy v konaní s cenou hnuteľných
vecí, ktoré by mal žalobca vydať žalovanému.68. Odvolací súd zároveň nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepresvedčivé, nakoľko z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, akým myšlienkovým
postupom sa riadil pri rozhodnutí vo veci.

69. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

70. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím
záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania, ktoré v dostatočnom rozsahu zodpovedal, pričom dospel súd prvej inštancie

k záveru, že žalobca v konaní nemôže mať úspech. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu
neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP.

71. Odvolací súd tiež konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý
proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi
ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právny predpisov (sp.zn. II.ÚS 197/07, sp.zn. IV.

ÚS 251/03, sp.zn. II. ÚS 3/97).

72. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalobcu ohľadne nepresvedčivosti
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku prvej inštancie za opodstatnenú.

73. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobcom uplatnený
petit žaloby po formálnej stránke nevyjadruje reštitučnú povinnosť vzájomných plnení strán konania
v celom rozsahu, následkom čoho dospel k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť a súd sa nezaoberal
ďalšími žalovaným namietanými skutočnosťami, tak súd prvej inštancie postupoval správne, nakoľko
z dôvodu formálnej vady žaloby by bolo ďalšie vykonávanie dokazovania nadbytočné.

74. Žalobca v podanom odvolaní napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania.

75. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne

rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalobca zároveň
v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania.

76. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

77. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s
§ 262 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie.

78. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).