Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211289.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov
JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v právnej veci navrhovateľa: Združenie chovateľov
rýb na Slovensku, SNP 1074/30, Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 796 672, zastúpeného: AK JUDr. Daniela
Harkabusová, PhD., s. r. o., Ambra Pietra 10645/17, Martin, IČO: 55 897 967, proti odporcovi:
Humánny pokrok o.z., Belinského 1054/10, Bratislava, IČO: 42 272 262, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k.
48C/6/2025-154, zo dňa 27.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
podaním doručeným súdu dňa 25.11.2024 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti zdržať sa
všetkých úkonov, ktoré by neoprávnene poškodzovali dobrú povesť žalobcu a jeho členov (výrok I.
petitu), ako aj uloženia povinnosti:
- odstrániť zo všetkých verejne dostupných zdrojov verejne dostupný materiál/publikáciu s názvom „H.

na X.“, s podtitulom „X. E. Q. S. X. H. Y. F. F. Ž. O.“ zo dňa 22.11.2022;
-zastaviť šírenie iniciatívy/kampane „Y. Q. O. F.“ a odstrániť s tým súvisiace príspevky a materiál šírený
prostredníctvom webovej stránky M..sk a sociálnych sietí;
-odstrániť verejne dostupný videoklip s názvom „O. O. F. Q. F.!“ v trvaní 2 min. 12 sek., zverejnený na
sociálnej sieti Facebook, na profile užívateľa M. F.;
-odstrániť verejne dostupné špecifikované príspevky zverejnené na sociálnej sieti Instagram a

Facebook, na profile užívateľa M. F., zverejnené dňa 20.11.2024 (výrok II. petitu); pričom uviedol aj
príslušné linky k jednotlivým príspevkom a videoklipu, ktorých odstránenia sa domáhal.

2. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že je stavovským a profesijným združením, ktoré združuje
chovateľov rýb na Slovensku a jeho poslaním je presadzovanie a ochrana záujmov chovateľov rýb
na Slovensku formou aktívneho jednania s príslušnými orgánmi a organizáciami. Ozrejmil, že činnosť

vykonáva od roku 1999 a počas pôsobenia na slovenskom trhu si vybudoval postavenie silnej a stabilnej
organizácie, pričom jedným z jeho hlavných cieľov je podpora potravinovej sebestačnosti Slovenska a
tiež podpora konzumácie kvalitného rybieho mäsa konečným spotrebiteľom. Mal za to, že akékoľvek
poškodzovanie jeho dobrej povesti je spôsobilé privodiť mu ujmu, avšak nielen jemu, ale aj cieľovej
skupine osôb, ktorým v rámci výkonu svojej činnosti poskytuje pomoc, t. j. chovateľom rýb na Slovensku.
Argumentoval, že odporca dlhodobo vyvíja činnosti, ktoré sa javia ako snaha o dosiahnutie úplného

zákazu predaja živých rýb konečnému spotrebiteľovi, čím zasahuje do jeho dobrej povesti. Poukázal
na viaceré aktivity odporcu, ktoré sa stupňujú vždy v čase pred Vianocami, teda v čase určenom navýlov rýb, keďže odporca si za symbol svojej kampane vybral tradičnú rybu Vianoc - kapra obyčajného.
Dodal, že snaha o dosiahnutie úplného zákazu predaja živých rýb konečnému spotrebiteľovi je okrem
iného zrejmá z aktivít odporcu prezentovaných vo verejne dostupných iniciatívach, v publikáciách,

v kampani, ako aj v príspevkoch zverejnených na sociálnych sieťach Facebook a Instagram, na
ktoré v návrhu poukázal. Dal do pozornosti, že odporca má na sociálnych sieťach vysoké množstvo
sledovateľov,pričomorganizujepodujatiasnázvomVegánskehody,kdevyužívamodelymŕtvychkaprov
v zakrvavenej vani, resp. model časti kapra položený na stole vedľa zakrvaveného tĺčika na mäso a
zakrvavenej dosky na krájanie.

3. Ďalej uviedol, že vyššie uvedené aktivity odporcu podrobil odbornému prieskumu a oslovil dvoch
odborníkov a to Slovenskú ichtyologickú spoločnosť a P.. U. F., I.., znalca z odboru vodného
hospodárstva, odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo, ktorí posúdili správu odporcu s názvom „H. na X.“,
s podtitulom „X. E. Q.Q. S. X. H. Y. F. F. Ž. O.“, zo dňa 22.11.2022 (ďalej len „Správa“), pričom
z ich záverov vyplynulo, že Správa obsahuje málo faktov a aktuálnych informácii, s mnohými síce

relevantnými a informačnými zdrojmi, no tieto sú nesprávne interpretované a častokrát vytrhnuté z
kontextu. Publikované argumenty vyhodnotili ako tendenčné polopravdy až nepravdy, prekrúcajúce
fakty, bez odbornej znalosti biológie rýb, problematiky chovu, lovu, prepravy, spracovania a predaja
rýb. Z doposiaľ uvedeného mal za to, že Správa obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia a také
hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ a ktoré majú difamačný a česť chovateľov

rýb poškodzujúci charakter. Doplnil, že samotná kampaň odporcu „Ako vyzerá kaprie peklo“ a s tým
súvisiace príspevky a materiál šírený prostredníctvom webovej stránky humannypokrok.sk a sociálnych
sietí (M.:/..
O..X.) prezentuje heslá ako napr.: „...Predaj živých kaprov je barbarstvo, ktoré so sviatkami pokoja nemá
nič spoločné... “, ,,...S kaprami sa opakovane hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými

poraneniami na celom tele...“, ,,...Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej
kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach...“, ,,...Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to,
aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a
žiabre...“, „...Tieto reťazce a prvé mesto na Slovensku sa zaviazali nepredávať vo svojich prevádzkach
živé kapry a ani neposkytovať svoje priestory na ich predaj tretím stranám. Kaufland, Terno, Billa, COOP

Jednota, KRAJ, TESCO, LIDL, Mesto Žilina...“ a podobne.

4. Ohľadom tvrdení prezentovaných v Správe a šírených prostredníctvom kampane uviedol navrhovateľ
viaceré protiargumenty, pre ktoré považoval informácie uvedené v danej Správe za nepravdivé,
tendenčné a vytrhnuté z kontextu. Bol názoru, že tvrdenia v Správe, v kampani, či v ďalších uvedených

materiáloch a publikáciách, šírených prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram, ako
i vyobrazovanie modelov mŕtvych kaprov hodených v zakrvavenej vani a podobne, dehonestujú
prácu chovateľov rýb a negatívne ovplyvňujú trh s trhovými rybami, čím spôsobujú ekonomickú ujmu
profesionálnym rybárom. Vzhľadom na uvedené sa obrátil na odporcu formou „Výzvy na upustenie od
neoprávnenýchzásahovdoprávanaochranudobréhomenaadobrejpovestižalobcu“zodňa6.8.2024“,

v ktorej bol odporca upozornený na porušovanie § 19b Občianskeho zákonníka a na ďalší postup v
prípade neupustenia od tohto konania. Odporca reagoval listom zo dňa 23.8.2024, v ktorom uviedol, že
jeho konanie je plne v súlade s platnou legislatívou a v citovaných dokumentoch nenachádza žiadny
náznak neoprávnených zásahov do uvedeného práva, a že daná kampaň vychádza zo súčasného
stavu vedeckého poznania a jej predmetom je ochrana kaprov, nie poškodzovanie práv navrhovateľa,

preto výzvu považoval za bezpredmetnú a napriek výzve vyššie uvedený materiál zo všetkých verejne
dostupných zdrojov neodstránil a naďalej pokračuje vo svojom konaní, so stupňujúcou sa tendenciou
v predvianočnom čase.

5. Zdôraznil, že zo strany odporcu ide o šírenie nepravdivých údajov a skutočností, ktoré sa nezakladajú

na pravde a vedeckých poznatkoch. Napriek tomu odporca nepravdivé informácie šíri, čím spôsobuje
ujmu na strane navrhovateľa a chovateľov rýb, ktorých združuje. Zo strany odporcu tak dochádza
k poškodzovaniu dobrej povesti navrhovateľa formou šírenia materiálov, publikácií, videoklipov s
nepravdivými tvrdeniami, a to vo vzťahu k širokému počtu adresátov. Dal do pozornosti, že dané
poškodzovanie je spôsobilé navodiť na strane žalobcu ujmu spočívajúcu v poklese príjmu z predaja

najmä vianočných kaprov, v zrušení povolení na ambulantný predaj na pozemkoch, ktoré boli za týmto
účelom vyčlenené samosprávami a tiež k negatívnemu ovplyvneniu správania sa spotrebiteľa. Ako
príklad uviedol dvoch členov a to chovateľa rýb: FARMA HATE, spol. s r.o. so sídlom Rybníky, Kláštor
pod Znievom, IČO: 31 385 508, ktorého tržby súvisiace s predajom kapra v roku 2022 boli vo výške343.201,36 eura a v roku 2023 klesli na sumu 75.671,95 eura. Tiež u člena Milan Mazáň, Pri Mlyne
340/1, Krpeľany, IČO: 33 859 281, boli celkové príjmy z predaja rýb za mesiac 11/2022 v sume 75.885,08
eura, za mesiac 12/2022 v sume 165.537,49 eura, pričom v tých istých mesiacoch roka 2023 klesli na

sumu 43.573,01 eura za mesiac 11/2023 a 104.456,10 eura za mesiac 12/2023. Bol preto názoru, že
konanieodporcupoškodzujedobrúpovesťnavrhovateľa,pričomtátoskutočnosťmápotenciálnegatívne
sa prejaviť minimálne na dosahovaní cieľov, pre ktoré bol ako združenie založený, t. j. presadzovanie
a ochrana záujmov chovateľov rýb na Slovensku, keď predloženými dôkazmi dostatočne osvedčil
dôvodnosťvydanianeodkladnéhoopatrenia,nakoľkotaksamotnémunavrhovateľovi,akoajjehočlenom

hrozí reálna a bezprostredná ujma na ich právach.

6. Doplneniami návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 2.12., 5.12., 11.12., a 18.12.2024,
ako aj zo dňa 27.1 a 11.2.2025 doplnil navrhovateľ podaný návrh najmä o listinné dôkazy: príspevky
odporcu na sociálnych sieťach, ktorými má naďalej pokračovať v šírení nepravdivých údajov a
skutočností, ktoré sa nezakladajú na pravde a vedeckých poznatkoch, čím spôsobuje ujmu na strane

navrhovateľa a chovateľov rýb, ktorých združuje.

7. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej
len „C. s. p.“), súd prvej inštancie konštatoval, že z dôvodu kauzálnej nepríslušnosti postúpil spor s
poukazom na § 22 písm. a), § 40 a § 43 ods. 1 C. s. p. Mestskému súdu Bratislava III, ktorý s postúpením

nesúhlasil a vec bola na rozhodnutie o príslušnosti predložená Krajskému súd v Bratislave, ktorý v
uzneseníč.k.3Ncb/21/2024-99,zodňa9.1.2025vyslovil,ženakonanievovecijepríslušnýMestskýsúd
Bratislava IV. Dňa 30.1.2025 bol predmetný spor vrátený Mestskému súdu Bratislava IV na rozhodnutie.

8. Súd prvej inštancie na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že neodkladné opatrenie je

výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi
stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda
taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je
nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je
reálna, t. j. že nie je hypotetická, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno
ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

9. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,

vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 29.7.2010, sp. zn. 2MCdo/3/2010).

10. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok preukázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,

že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav

veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú
celkom nepochybné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby
boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné prezáver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda: (i) či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, (ii) či navrhovateľom neodkladného
opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),

(iii) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) či navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp
dočasnosti), (v) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a (vi) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

12. Po oboznámení sa s návrhom a s predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k
záveru, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia,
teda nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného upravenia pomerov
medzi stranami sporu. Poukázal na to, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie ochrany v súvislosti s

tvrdenými zásahmi zo strany odporcu do práva na ochranu dobrej povesti a cti (navrhovateľa a jeho
členov), pričom žiadal v prvom rade uložiť odporcovi povinnosť v zmysle § 325 ods. 2 písm. d)
C. s. p. zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by neoprávnene poškodzovali dobrú povesť navrhovateľa a
jeho členov (výrok I.) a súčasne uložiť odporcovi povinnosť odstrániť konkrétne materiály, videoklip, či
príspevky (bližšie špecifikované v petite návrhu), ktoré sú prístupné verejnosti (výrok II.).

13. Konštatoval, že v danom prípade dochádza k stretu dvoch základných práv, a to práva na ochranu
osobnosti (navrhovateľ) a práva na slobodu prejavu (odporcu). Právo na ochranu osobnosti
vychádza z článku Čl. 19 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka,
každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Obdobná ochrana
sa poskytuje aj právnickým osobám, kde sa v zmysle § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytne
ochrana právnickej osobe v prípade porušenia práva k názvu právnickej osoby. Podľa § 19b ods. 3

Občianskeho zákonníka sa ochrana poskytuje aj v prípade neoprávneného zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby. Na strane druhej bude v zmysle Čl. 26 ods. 2 Ústavy SR garantovaná sloboda prejavu,
nakoľko platí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu.

14.Popreskúmanínávrhuna nariadenie neodkladného opatrenia, atopredovšetkým formuláciupetitu
návrhu v časti výroku I. súd prvej inštancie zistil, že tomuto nie je možné vyhovieť. Dal do pozornosti,
že petit je presná formulácia výroku, ktorého sa žalobca (navrhovateľ) domáha. Petit označuje záväznú
časť žaloby alebo iného podania adresovaného súdu, v ktorom žalobca (navrhovateľ) realizujúc

svoje dispozičné oprávnenie navrhuje, ako má súd rozhodnúť. Formulácia petitu je teda dôležitou
skutočnosťou, pretože nielenže vymedzuje predmet konania, ale od správne vymedzeného petitu závisí
spôsob rozhodnutia a následná vykonateľnosť rozhodnutia. Súd je orgán rozhodujúci na základe petitu
(žalobného návrhu), preto neprichádza do úvahy, aby v mene žalobcu (navrhovateľa) formuloval petit
žaloby alebo určoval jednotlivé obsahové zložky podania strany sporu (obdobne v uznesení Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/239/2015, zo dňa 28.4.2016). Zdôraznil, že formulácia petitu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade maximálne všeobecná a široko
koncipovaná, pričom nezodpovedá ani v návrhu tvrdeným skutočnostiam, resp. dôkazom predloženým
navrhovateľom na osvedčenie dôvodnosti podaného návrhu. Z uvedených dôvodov dospel k záveru,
že navrhovateľom vo výroku I. naformulované znenie petitu je neprimerané, neurčité a v konečnom

dôsledku aj nevykonateľné.

15. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnuté
osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie a to osvedčenie nároku v miere potrebnejna nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu a
osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Zdôraznil, že z navrhovateľom opísaného
skutkového stavu ako aj z predložených listín nezistil také konanie odporcu, pre ktoré by mohol

podanému návrhu vyhovieť. Bol názoru, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko nepoukázal na žiadne konkrétne správanie
odporcu (faktické alebo právne úkony), ktoré by odôvodňovalo záver, že takýmto konaním priamo
dochádza k neoprávneným zásahom do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa alebo cti
jeho členov. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynula skutočnosť, že by odporca navrhovateľom

uvedenými aktivitami či už formou príspevkov na sociálnych sieťach, článkov, alebo publikácií priamo
poškodzoval, resp. zasahoval do dobrej povesti navrhovateľa, nakoľko ani v jednom z týchto príspevkov
či článkov nebol označený navrhovateľ, alebo jeho člen, resp. že by týmito aktivitami odporca priamo
ohrozoval navrhovateľa alebo jeho členov na ich právach a právom chránených záujmoch.

16. K argumentácii navrhovateľa o poklese príjmu z predaja živých rýb dvoch jeho členov uviedol,

že pokles príjmu jedného (nakoľko k návrhu boli predložené len príjmy a výdavky P. P.) z celkového
počtu 47 členov ešte nezakladá dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z preložených
listín nebolo jednoznačne preukázané, čo bolo dôvodom tohto poklesu, resp. že by tento pokles
priamo súvisel s konaním, či aktivitami odporcu. Dal do pozornosti, že potrebu neodkladnej úpravy
pomerov nemožno odvodzovať iba z potenciálnej obavy a predpokladov navrhovateľa. Odôvodnenie

návrhu preto vyhodnotil ako nedostatočné, pričom predpoklady boli len v hypotetickej rovine (tvrdenie
navrhovateľa, že poškodzovanie dobrej povesti je spôsobilé navodiť mu ujmu spočívajúcu v poklese
príjmu z predaja živých rýb, či zrušení povolení na ambulantný predaj, resp. spôsobilé negatívne sa
prejaviť na dosahovaní jeho cieľov a pod.). Sumarizujúc uviedol, že úvahy navrhovateľa neposkytujú
žiadny skutkový základ pre záver o existencii reálneho a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej

ujmy na strane navrhovateľa, resp. jeho členov, a teda ani pre záver o splnení predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), §
326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a

§ 337 ods. 1 až ods. 3 C. s. p. a § 19b ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný, keďže navrhovateľ neosvedčil potrebu
úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
C. s. p., nakoľko bol navrhovateľ v konaní neúspešný a odporcovi žiadne trovy konania nevznikli.

18. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a
návrhu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§
393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym, resp. neúplným skutkovým zisteniam, napriek
tomu, že označil dôkazy, ktorými dostatočne osvedčil zásah do jeho dobrej povesti. Podotkol, že tvrdené
zásahy do dobrej povesti konkrétnymi verejnými vyjadreniami odporcu na sociálnych sieťach, resp. vo

verejneprístupnýchzdrojoch(uvedenýchvnavrhovanomvýrokuII.)nebolizostranysúduprvejinštancie
správne na základe osvedčených skutočností ustálené, preto bol názoru, že napadnuté uznesenie
je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Rozporoval závery súdu prvej inštancie (v odsekoch 29
a 30 uznesenia), že nebol osvedčený žiadny skutkový podklad pre záver o existencii reálneho a
bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na strane navrhovateľa. Uvedené úvahy súdu prvej

inštancie uviedol ako formálne, keď mal za zrejmé, že skresľujúce a manipulatívne tvrdenia odporcu sa
môžu týkať len jeho. Dodal, že v návrhu dostatočne špecifikoval, prečo sa označené verejné informácie
a názory odporcu nemôžu považovať za vedecky podložené, ale naopak objektívne skreslené a do
veľkej miery nepravdivé, čo podložil aj vyjadrením Slovenskej ichtyologickej spoločnosti a znaleckým
posudkom P.. F. č. 4/2024, avšak dané dôkazy súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil.

20. Dôvodil, že ani sloboda prejavu nemôže byť bezbrehá a nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv iného, pričom dostatočne preukázal, že odporca v oblasti predaja živých rýb používa manipulatívne,
skresľujúce, prípadne výslovne nepravdivé tvrdenia zamerané na úplný zákaz predaja živých rýb, čímzasahuje do dobrej povesti navrhovateľa, ako právnickej osoby združujúcej chovateľov a predajcov rýb
na Slovensku a zastupujúcej ich záujmy. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že neposkytol odpoveď na
argumentáciu o nepravdivosti a manipulatívnej povahe tvrdení odporcu. Namietal aj záver, že pokles

príjmov u jedného z členov navrhovateľa ešte nezakladá dôvod na nariadene neodkladného opatrenia,
keď v podanom návrhu príkladmo uviedol aj informáciu o poklese príjmu aj vo vzťahu k druhému svojmu
členovi, ktorým bola FARMA HATE, spol. s r.o.. Za zrejmé považoval, že pokiaľ sa predaj živých rýb
opisuje ako kruté zaobchádzanie, takáto verejná kampaň negatívne vplýva na ochotu spotrebiteľa kúpiť
siživúrybu,pričomtakýtoefektniejeokamžitý,alenabiehapostupne,čosasnažilpreukázaťuvedenými

údajmi o ekonomických výsledkoch svojich dvoch členov.

21. S poukazom na § 365 ods. 3 C. s. p. bol názoru, že vo veci sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a ktoré prehlbujú
dôvodnosť podaného návrhu, keď poukázal na skutočnosť, že na sociálnej sieti Facebook boli dňa 11.3.,
13.3. a 14.3.2025 (teda už po zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej

inštancie) uverejnené tri príspevky odporcu, ktoré osvedčujú tvrdenia o zásahoch do dobrej povesti
navrhovateľa. Poukázal na znenie príspevkov a linky na ne a uviedol, že z týchto dôkazov jednoznačne
vyplýva, že odporca pokračuje v kampani proti predaju živých kaprov, pričom je bez významu, že v
daných príspevkoch primáme útočí na obchodný reťazec COOP Jednota. Dodal, že v príspevku zo
dňa 13.3.2025 už odporca spája údajnú krutosť aj s „veľkochovom“, teda nielen s predajom živých

kaprov, čím priamo zasahuje do dobrej povesti a cti navrhovateľa, keďže združuje a zastupuje členov
podnikajúcich práve v oblasti veľkochovu rýb. Mal za to, že bez významu nie je ani používanie hashtagu
#., ktoré je špecificky zamerané na vytvorenie a rozšíreniu dojmu o trápení živých zvierat zo strany
prevádzkovateľov veľkochovov rýb. Odporca teda svoju kampaň stupňuje a pritom zrejme sleduje
cieľ postupne dosiahnuť zákaz predaja a nie je možné vylúčiť, že aj chovu jatočných zvierat (rýb),

pričom zasahuje do dobrej povesti a cti navrhovateľa vyvodzovaním neprimeraných a negatívne citovo
podfarbených tvrdení z pseudovedeckých záverov. S ohľadom na uvedené namietal záveru súdu prvej
inštancie, že v príspevkoch odporcu nie je navrhovateľ nikde priamo označený, pretože z povahy veci
sa tieto tvrdenia týkajú výlučne chovateľov a predajcov rýb a bol názoru, že dané okolnosti zvyšujú
naliehavosť potreby vydania navrhovaného neodkladného opatrenia.

22. Zároveň na podporu tvrdení o ekonomických dosahoch manipulatívnej kampane odporcu predložil
aj údaje o ekonomických výsledkoch členov navrhovateľa, ktorými okrem mnohých iných sú: Slovenský
rybársky zväz; spoločnosť DONA, s. r. o. Veľké Revištia, IČO: 31 704 336, ktorej obchodnou činnosťou je
chov, spracovanie a konzervovanie rýb a výroba rybích výrobkov, ako aj spoločnosť KOLTER a.s., IČO:

36530697,ktorejhlavnouobchodnoučinnosťoujenákupapredajnásadovýchatržnýchsladkovodných
rýb. Argumentoval, že z týchto údajov vyplýva viditeľný pokles predaja vianočnej ryby a to v dôsledku
kampane „O. F.“. Doplnil, že uvedené dôkazy nepredložil ako dôvod pre nariadenie neodkladného
opatrenia sám o sebe, ale len ilustračne, za účelom preukázania možných dopadov manipulatívnej
kampane odporcu na správanie sa spotrebiteľov, ktoré nabiehajú postupne. Sumarizujúc uviedol, že

vo svetle uvedených nových skutkových tvrdení a dôkazov na ich preukázanie napadnuté uznesenie
nemôže obstáť ako vecne správne.

23. Súdu prvej inštancie vytkol aj nesprávne právne posúdenie veci, keď formálne odmietol bod I.
petitu návrhu na základe jeho údajnej všeobecnosti, keď za situácie, keď je atakovaný spolu so svojimi

členmi neustávajúcimi manipulatívnymi tvrdeniami odporcu na rôznych sociálnych platformách a www.
stránkach, neprichádza do úvahy iný ako všeobecný zákaz zdržať sa takýchto tvrdení, keďže pri
akejkoľvek konkretizácii tvrdení pro futuro by odporca nepochybne zmenil len textáciu týchto vyjadrení,
ale ich zmysel by ostal zachovaný. Bol názoru, že aj v prípade prezentovaného právneho názoru súdu
prvej inštancie k petitu I. návrhu nič nebránilo tomu, aby bolo návrhu vyhovené len v navrhovanom petite

II. Nesprávne právne posúdenie veci videl tiež v nedostatočnom vysporiadaní sa so stretom práva
na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu, keď súd prvej inštancie dal jednoznačne prednosť
slobode prejavu, avšak táto neoprávnene zasahuje do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa
a jeho členov, čo nebolo nijako zohľadnené. Taktiež dal do pozornosti, že súd prvej inštancie nevzal
do úvahy ani okolnosť, že odporca realizuje svoju slobodu prejavu na základe pseudovedeckých a

skreslených tvrdení, čo bolo v návrhu dostatočne osvedčené. K odvolaniu pripojil príspevky odporcu zo
dňa 13.3. a 14.3.2025, podklady k predaju vianočnej ryby na stredisku SRZ v Malom Záluží za roky 2021
až 2024, a k vianočným predajom kaprov spoločnosťou DONA, s. r. o. Veľké Revištia, ako aj ratingové
ukazovatele spoločnosti KOTLER, a.s., spracované Slovenskou Sporiteľňou, a.s..24. Odporca vo vyjadrení sa k návrhu neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa, po
rekapitulácii predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, poukaze na zakotvenie a obsah práva
na slobodu prejavu a na postavenie privilegovaných skupín pri realizácii slobody prejavu, na rozlíšenie

hodnotiacich úsudkov a skutkových tvrdení a aj s poukazom na povinnosti súdu pri uložení predbežných
opatrení obmedzujúcich slobodu prejavu bol názoru, že nariadením neodkladného opatrenia by prišlo k
neodôvodnenémuzásahudojehoprávanasloboduprejavu,ktorýbybolpriaplikáciištandardovochrany
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR neudržateľný. Zdôraznil, že je občianskym
združením,ktoréhopredmetomčinnostijeokreminého,presadzovanieriešenízameranýchnazlepšenie

podmienok chovu hospodárskych zvierat, najmä na zníženie ich zbytočného utrpenia prostredníctvom
zabezpečenia pre ich chov vyhovujúcich hygienických a priestorových podmienok.

25. Dal do pozornosti, že kampaň s názvom „O. F.“ je jedna z mnohých jeho celospoločenských
kampaní a je zameraná na zlepšenie podmienok chovu kaprov, a to i prostredníctvom informovania
širokej verejnosti o hygienických a životných podmienkach kaprov, nakoľko spoločensky zodpovedné

podnikanie je v dnešnej dobe pre veľké množstvo spotrebiteľov dôležitým faktorom pri ich rozhodovaní.
Mal za to, že šírenie informácií o skutočných podmienkach chovu kaprov je vecou všeobecného
(verejného) záujmu, teda úplne legitímnym chovaním. Ozrejmil, že daná kampaň nie je jeho izolovanou
iniciatívou v rámci Slovenska, ale aktivity zamerané na zlepšenie podmienok chovu hospodárskych
zvierat sú bežnou súčasťou verejnej diskusie vo viacerých vyspelých krajinách, a to až do takej miery,

že sú alebo majú byť vo forme právnych predpisov premietnuté do právnych poriadkov.

26. Vzhľadom na uvedené akcentoval, že ako občianske združenie informujúce v rámci kampane o
veciach verejného záujmu má v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva privilegované
postavenie, t. j. patrí mu zvýšená ochrana pri potenciálnych zásahoch do tejto slobody a prípadný

zásah do jeho slobody prejavu zo strany súdu by musel byť náležite odôvodnený relevantnými
argumentami. Dodal, že nie je možné povedať, že v danom prípade ide o neoprávnenú kritiku, či o exces,
nakoľko hodnotiace úsudky prezentované v kampani sa opierali o objektívne existujúce fakty, keď je
preukázateľné, že živý predaj kaprov je z hľadiska hygienických a priestorových podmienok chovom,
ktorý najmenej zodpovedá prirodzeným podmienkam života a biologickým potrebám kaprov a nie je

sporné, že kapry v takýchto podmienkach určitým spôsobom trpia. Nepoprel, že formulácie použité v
kampani sú do istej miery zjednodušujúce a expresívne, sloboda prejavu ale zahŕňa aj možnosť uchýliť
sa aj k určitému stupňu zjednodušenia, preháňania a dokonca provokácie ako nepochybne vyplýva
aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. Mal za to, že v
danom prípade je použitie expresívnych výrazov akceptovateľné, keďže zmyslom kampane je pritiahnuť

pozornosť a záujem verejnosti k danej problematike.

27. Navrhovateľ v odvolacej replike uviedol, že sa nestotožňuje s právnym náhľadom odporcu na
posudzovanú vec, jeho argumentáciu považoval za nepriliehavú a účelovú. Zdôraznil, že v žiadnom
prípade nemal za cieľ dosiahnuť zákaz kampaňovania odporcom pre účely, o ktorých je tento

presvedčený, že slúžia verejnému záujmu, preto aj z hľadiska princípu proporcionality by nariadenie
neodkladného opatrenia odporcu neobmedzilo nad nevyhnutný rozsah pre to, aby nedochádzalo k
zásahom do dobrej povesti navrhovateľa. Vyjadril ochotu viesť odbornú debatu, avšak mal za to, že
odporca bez akejkoľvek odbornej protiargumentácie trvá na vykresľovaní chovateľov rýb ako „mučiteľov“
živých bytostí. Nespochybnil, že mimovládne organizácie môžu v dobrom úmysle presadzovať účel,

ktorý považujú za verejne prospešný a zhodol sa s odporcom, že podmienky chovu a porážky jatočných
zvierat môžu byť vecou verejného záujmu, avšak aj v takom prípade by presadzovatelia rôznych
kampanínatietoúčelynemalizasahovaťdodobrejpovestisvojichnázorovýchoponentov.Dopozornosti
dal, že podaným návrhom sa len domáha obmedzenia odporcu pri používaní negatívneho a vedecky
nepodloženého citového zafarbenia označenia chovateľov rýb ako mučiteľov živých bytostí. Vo vzťahu

k argumentácii odporcu uviedol, že aj sám je nositeľom istého verejného záujmu, a to konkrétne záujmu
na presadení čo najväčšej konzumácie rybieho mäsa, ktoré má nesporne pre zdravie ľudí prospešné
účinky a v podmienkach SR je nedostatočná. Vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam Európskeho súdu
pre ľudské práva na ktoré poukazoval odporca dal do pozornosti, že tieto vychádzajú z iných skutkových
okolností, preto nie sú aplikovateľné na daný prípad. Doplnil, že z uvedených rozhodnutí vo všeobecnej

rovine vyplýva, že pri kampani vo verejnom záujme je aj zo strany mimovládnej organizácie (obdobne
ako pri masmédiách) tolerovateľný „istý stupeň hyperbolizácie a preháňania“, v tomto konkrétnom
prípade však obvinenia boli veľmi vážne a neboli prezentované ako hodnotové úsudky, ale ako faktickétvrdenia, navyše emočne výrazne podfarbené výrazmi ako kaprie peklo, personalizáciou utrpenia rýb,
ich prirovnaním k zabíjaniu ľudí (O. O.) a pod..

28. Bol názoru, že takéto negatívne emočné zafarbenie fakticky prezentovaných skutočností narúša
jeho dobrú povesť a dobrú povesť jeho členov, pričom sekundárne samozrejme negatívne zasahuje aj
verejný záujem na zvýšení spotreby rybacieho mäsa z hľadiska zdravotných benefitov obyvateľstva. Z
hľadiskaprincípuproporcionalitypoukázalnato,žeprekorektnéavecnévedeniedebatyopodmienkach
chovu a predaja rýb nie je takéto výrazné negatívne emočné zafarbenie zo strany odporcu vôbec

potrebné. Sumarizujúc uviedol, že cieľom navrhovaného neodkladného opatrenia je vytýčiť hranicu
medzi slobodou prejavu občianskeho subjektu (ktorú rešpektuje a nenúti odporcu s ním súhlasiť) a
používanými výrazovými prostriedkami zo strany odporcu, keď mal za to, že petit návrhu tieto parametre
spĺňa.

29. Odporca v odvolacej duplike dal do pozornosti, že v návrhu absentuje akékoľvek bližšie preukázanie

konkrétnych škôd, ako aj preukázaný kauzálny vzťah medzi nimi a činnosťou odporcu. Za podstatné
okolnosti veci považoval tú skutočnosť, že navrhovateľ opakovane poukázal na negatívny dosah na jeho
dobrú povesť, avšak nikde konkrétne nepreukázal, že by mu vznikla akákoľvek reálna škoda konaním
odporcu. Práve naopak, škodu preukazuje zmenou predaja rýb jeho členov tretími, a najmä slobodnými
osobami a tržnými účastníkmi. Mal za zrejmé, že nie je zodpovedný za slobodné rozhodnutia tretích

strán a tak celú argumentáciu navrhovateľa označil za existujúcu v rovine predpokladov, resp. obavy,
že by mohol utrpieť ujmu. Bol názoru, že bez konkrétne preukázaných škôd, ktoré by spôsobil, zostáva
prípadné obmedzenie jeho činnosti neprípustným zásahom do ústavne garantovanej slobody prejavu,
ktorú špecificky ukázal práve s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kde bola
sloboda prejavu garantovaná aj vtedy, keď skutočne vznikla škoda danému navrhovateľovi priamo

odporcom v daných prípadoch.

30. Pozornosť upriamil aj na skutočnosť, že navrhovateľ sa nevyjadril k jeho argumentácii, prečo nie je
navrhované neodkladné opatrenie primerané a prečo nie je nevyhnutné. Mal za to, že z povahy veci
nie je vhodné, aby bolo zasahované súdnou cestou do takejto diskusie a šlo by o významné porušenie

slobody prejavu. Do preukázania konkrétnej škody spôsobenej navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s
konaním odporcu považoval požadovaný súdny zásah do slobody prejavu za nedôvodný a v rozpore so
zásadou proporcionality, ktorým by došlo k limitovaniu legitímnej spoločenskej kritiky. Ak by bolo návrhu
vyhovené, súd by musel skúmať každé vyjadrenie z hľadiska jeho „emočného zafarbenia“, čo by bolo
ťažko vymáhateľné a neprimerane zasahujúce do komunikácie v rámci verejnej diskusie. Zdôraznil, že

zo strany odporcu nebol vykonaný žiadny útok „na mieru“ voči navrhovateľovi, celá jeho činnosť bola
a je všeobecného charakteru, pričom navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, že by osobitne cielil svoje
aktivity na navrhovateľa, alebo akýmkoľvek spôsobom úmyselne znižoval predaj rýb jeho členov.

31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1

C. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

32. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

33. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

35. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

36. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť už súdom prvej inštancie do pozornosti
danú skutočnosť, že neodkladné opatrenie, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný
okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie totiž vyvolávajú nutnosť v záujmeprávnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by
nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým
stanoveným spôsobom.

37. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho
nenariadenímbysazhoršilapozíciajehonavrhovateľaalebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo

rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej
miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

38. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že pre preukázanie
dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť existenciu hmotnoprávneho
nároku a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá vychádza z osvedčenia hrozby vzniku ujmy alebo

jej prehlbovania, pričom bremeno osvedčenia uvedených predpokladov spočíva na navrhovateľovi.

39. Navrhovateľ v konaní argumentoval ujmou, ktorá mala spočívať v poklese tržieb súvisiacich s
predajom rýb u špecifikovaných členov navrhovateľa v roku 2023, v porovnaní s rokom 2022, a ktorá
mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s predmetnou kampaňou odporcu. Súd prvej inštancie v danej

súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní predložil dôkazy o poklese predaja
len u jedného z jeho členov (P. P., G.: XX XXX XXX), pričom hoci navrhovateľ poukázal na pokles predaja
aj u ďalšieho člena, konkrétne u spoločnosti FARMA HATE, spol. s r.o., IČO: 31 385 508, uvedené
tvrdenie dôkazne neosvedčil.

40. Vo všeobecnosti je tiež potrebné uviesť, že aj v prípade, že by spotrebiteľ disponoval informáciami z
verejnej kampane týkajúcej sa nejakého produktu, je zrejmé, že ide len o jednu zo zložiek vplývajúcich
na ochotu spotrebiteľa ku kúpe produktu, keď medzi takéto zložky patria napr. aj cena produktu a iné,
preto nie je možné založiť záver o príčinnej súvislosti medzi poklesom predaja rýb u členov navrhovateľa
a kampaňou odporcu na konaní tretích osôb (spotrebiteľov), do nákupného rozhodovania ktorých sa

premietajú viaceré faktory.

41. Aj s ohľadom na uvedené odvolací súd v zhode s argumentáciou odporcu a závermi súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil (dostatočne nespravdepodobnil) príčinnú súvislosť
medzi tvrdenou ujmou (resp. jej zväčšením) a označeným zásahom odporcu, ktorá by zakladala

záver o naplnení podmienky osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti vydania
neodkladného opatrenia.

42. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že v danom prípade nejde o naliehavú a náhlu situáciu,
vytvárajúcu nezvratný právny stav, keď aj navrhovateľ sám argumentoval len postupným prejavovaním

sa následkov tvrdeného zásahu odporcu (výsledkami predaja v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022)
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal s takmer ročným odstupom (dňa 25.11.2024).
Navrhovateľ teda v konaní neosvedčil, že by sa zhoršila jeho právna pozícia (náhle) do takej miery, že
by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu a ktorá by vyžadovala bezodkladné
riešenie v podobe vydania neodkladného opatrenia.

43. Neobstojí ani námietka, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že odporca používa
pseudovedecké a skreslené tvrdenia, ktorú osvedčoval navrhovateľ predloženými vyjadreniami
Slovenskej ichtyologickej spoločnosti a znalca P.. F., I... Hodno uviesť, že argumentácia o vecnej
správnosti argumentov odporcu v zásade presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení a

prípadnú relevanciu by mala len v prípade súčasného osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami (ktorá podmienka nebola v konaní naplnená), a to v rámci osvedčenia existencie
hmotnoprávneho nároku na ochranu dobrej povesti navrhovateľa v zmysle § 19b ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

44. V danej súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že zásah do dobrej povesti navrhovateľa nemožno
vyvodiť z doposiaľ v konaní osvedčených skutočností, keďže zo žiadneho predloženého dôkazu
nevyplynulo, že by odporca navrhovateľa alebo jeho člena v predmetnej kampani priamo označil, na
čo poukázal aj súd prvej inštancie. Odvolací súd podotýka, že hoci sa kampaň odporcu za zlepšeniepodmienokchovukaprovnavrhovateľanepriamodotýka,nakoľkozdružujechovateľovrýbnaSlovensku,
nemožno ju bez ďalšieho automaticky považovať za zásah do osobnostných práv navrhovateľa, keďže
nebolo osvedčené, že by bola vedená inak ako vo všeobecnej rovine, bez atakov vo vzťahu k

navrhovateľovi alebo k jeho členom.

45. Je potrebné dodať, že hoci navrhovateľ v podanom odvolaní predložil ďalšie listinné dôkazy a
produkoval nové skutkové tvrdenia, pri posudzovaní naplnenia podmienok na vydanie neodkladného
opatrenia je odvolací súd viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2

C. s. p.), nemôže teda pri posúdení vychádzať z dodatočne doplnených a osvedčovaných podstatných
tvrdení, na vyhodnotení ktorých súd prvej inštancie založil rozhodnutie o podanom návrhu.

46. Navrhovateľ tiež namietal nesprávne právne posúdenie navrhovaného petitu I. súdom prvej
inštancie, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by neoprávnene
poškodzovali dobrú povesť žalobcu a jeho členov. Odvolací súd s ohľadom na už uvedené konštatuje,

že akéhokoľvek by sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia pri vyhodnotení daného navrhovaného
výroku, založeného na závere o nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti, z čoho by prípadne vyplývalo
procesné pochybenie v nedostatku výzvy na odstraňovanie vád podľa § 129 ods. 1 C. s. p. (nakoľko
v prípade daného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o podanie, ktoré má charakter
podania vo veci samej), rovnako by aj na tento navrhovaný výrok dopadol záver konania o nedôvodnosti

návrhu pre neosvedčenie nevyhnutných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, preto danú
námietku vyhodnotil ako irelevantnú.

47. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa k uvedenej námietke odvolací súd poznamenáva, že
navrhovateľomformulovanápovinnosťvpetiteI.návrhujezároveňvrozporesozásadouproporcionality,

keď by predstavovala obmedzenie odporcu vykonávať neurčitú a ničím nešpecifikovanú množinu
úkonov, a to nielen v súvislosti s označenou kampaňou na ochranu kaprov.

48. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného odvolania navrhovateľa
nevyvrátili skutkový a právny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil splnenie

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odvolací
súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré
z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie; preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi
priznal proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).