Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123211429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8123211429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

JúliusaTóthaaJUDr.MonikyŠabľovej,vsporežalobcu:G&FElektros.r.o.,sosídlomŠarišská1976/18,
091 01 Stropkov, IČO: 52 760 677, právne zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom
Andreja Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovaným: 1) A. B., s miestom podnikania
C. XXX/XX, XXX XX D., IČO: 37 118 498, právne zastúpený: JUDr. Michal Roháč, advokát, so sídlom
Šmidkého 494/65, 066 01 Humenné, IČO: 56 102 151, 2) E. E., s miestom podnikania, Komárany 50,
093 01 Komárany, IČO: 55 317 146, 3) A. F. - OIL TRANS SLOVAKIA, s miestom podnikania G. XX,
XXX XX G., IČO: 50 908 529, 4) A. F., s miestom podnikania G. XXX, XXX XX G., IČO: 43 381 460, 5) E.

A., s miestom podnikania Smilno 117, 086 33 Smilno, IČO: 47 397 675, právne zastúpený: JUDr. Michal
Roháč, advokát, so sídlom Šmidkého 494/65, 066 01 Humenné, IČO: 56 102 151, 6) H. I., s miestom
podnikania D. XXX, XXX XX D., IČO: 50 811 746, právne zastúpený: JUDr. Michal Roháč, advokát,
so sídlom Šmidkého 494/65, 066 01 Humenné, IČO: 56 102 151, 7) J. K., s miestom podnikania E.
XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 52 973 301, o zaplatenie 25.253,38 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/178/2023-189 zo dňa 8. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/178/2023-189 zo dňa 8. októbra 2024.

II. Žalovanému v 1., 5. a 6. rade priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalovaným v 2., 3., 4. a 7. rade nepriznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že
žalovaní v 1. až 7.rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 7. rade
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 25.253,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 13,55 % ročne
zo sumy 25.253,45 Eur od 26.09.2023 do zaplatenia s paušálnou náhradou nákladov 40 Eur a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je obchodná spoločnosť založená podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, pričom hlavnú činnosť podnikania vykonáva v oblasti elektromontážnych,
mechanických a zámočníckych prác.

3. Dodal, že na základe dohody so spoločnosťou PFC Energie Consulting GmbH, so sídlom Merkurstr.
3A, D-67663 Kauserslaufem, Nemecko (objednávateľ) vykonával dielo - elektroinštalačné práce - na
stavbe Amazon FRA3 Bad Hersfeld. Na vykonanie diela žalobca využil služby žalovaných, ktorí pri
vykonávaní diela poškodili svetelné koľaje Sylvania RTS s napájačom 1,5 metra v počte 53 ks, svetelnékoľaje Sylvania RTS s napájačom 3m v počte 91ks a stratili DUS-pol a čelové svietidlá. Objednávateľ
vystavil faktúru č. 1231/23/035-1, v rámci ktorej uplatnil škodu voči žalobcovi v celkovej výške 25.253,38
Eur, ktorá pozostávala z: 1) Poškodených svetelných koľají Sylvania RTS s napájačom 1,5 metra v

počte 53 ks, pričom škoda za materiál, demontáž a montáž súčiastok predstavovala sumu 7.374,95
Eur, 2) Poškodených svetelných koľají Sylvania RTS s napájačom 3 metre v počte 91 ks, pričom
škoda za materiál, demontáž a montáž súčiastok predstavovala sumu 14.910,35 Eur, 3) Odstránenia
porúch na pripojení k osvetleniu Dali - a Dali káblového systému, pričom škoda predstavovala sumu
2.656,08 Eur a 4) Stratených nástrojov DUS-pol a čelové svietidlá, ktorá škoda predstavovala 312 Eur.

Na základe spôsobenej škody, objednávateľ nevyplatil žalobcovi celú odmenu za vykonané práce.
Žalobca mal voči objednávateľovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 26.138,45 Eur, ako odmenu za
vykonanie diela na stavbe Amazon FRA3 Bad Hersfeld, ktorá suma vyplýva z faktúry č. 20230098 zo
dňa19.05.2023(vrozsahu20.376,15Eur)afaktúrač.20230080zo dňa09.05.2023(vrozsahu5.762,30
Eur).Faktúrouč.1231/23/035-1objednávateľzapočítaljehonároknanáhradu škodysnárokomžalobcu
na zaplatenie odmeny v rozsahu 25.253,38 Eur a žalobcovi zaplatil iba 885,97 Eur. Prostredníctvom e-

mailu informoval žalovaných o tom, že uvedenú škodu spôsobili a uplatnil si voči ním nárok na náhradu
škody podľa zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“). Žalobca od každého zo žalovaných žiadal uhradiť pomernú časť vo výške
3.156,68 Eur do 60 dní od odoslania e-mailu. Ďalej okrem iného uviedol, že žalovaní pritom toto dielo
spoločne a nerozdielne aj vykonávali, pričom poškodili káble v lampách a vzhľadom na tento stav je

daná spoločná a nerozdielna zodpovednosť žalovaných, teda žalobca sa môže domáhať škody od
ktoréhokoľvek z nich, ako aj proti všetkým súčasne. S poukazom na solidaritu žalovaných je potrebné na
náhradu škody zaviazať všetkých spoločne a nerozdielne, nakoľko každý z nich mal rovnaké povinnosti
pri vykonávaní diela - elektroinštalačných prác.
Žalobca škodu vyčíslil vo výške 25.235,45 Eur, ktorú žalovaní spôsobili porušením povinnosti pri

vykonávaní diela, taktiež si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 13,5% ročne od 26.09.2023
do zaplatenia.

4. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ A. B., ktorý uviedol, že pre uvedenú spoločnosť pracoval,
avšak žalobca mu do dnešného dňa neuhradil faktúru. Uviedol, že pracovali správne a podľa postupu

pre spoločnosť PFC Energie Consulting GmbH, predmetná spoločnosť každý deň kontrolovala a
upresňovala postup montáže, práca bola zaznamenávaná do výkazu, kde bol uvedený počet výkonov,
na základe týchto podpísaných dokumentov, tieto spoločnosti žalobcu posielali, aby mohol fakturovať
ich vykonanú prácu. Prácu vykonávali do 05.04.2023 a žalobca im za to nič neuhradil. Dňa 27.07.2023
žalobca im zaslal e-mail o náhrade škody spoločnosti Amazon v ktorom boli uvedené mená pracovníkov,

ktorí tam pracovali. So žalobcom sa snažili spojiť, keďže práca bola riadne prebratá spoločnosťou PFC
Energie Consulting GmbH, avšak bezúspešne. Nesúhlasil so žalobou, pretože spoločnosť PFC Energie
Consulting GmbH si riadne skontrolovala a prevzala ich prácu. Následne odišli z predmetnej zákazky a
do štrnástich dní odišla aj zostávajúca časť skupiny z dôvodu nezaplatenia.
Obdobne sa vyjadrili žalovaný 2/ E. E. (č. l. 131), žalovaný 3/ A. F. (č. l. 77), žalovaný 4/ A. F. (č. l.

113) a žalovaný 6/ H. I. (č. l. 94).

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktoré zhrnul v bodoch 29. až 37. napadnutého rozsudku.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka - § 261

ods. 1a 8, § 269 ods, 2, § 373, § 379, § 536 ods. 1, 2 a 3.

7. V rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom prípade ide o podnikateľov,
pri ktorých je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti ako aj na ich nesporné vyjadrenia, že sa ich
záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti a ich záväzkový vzťah spadá pod režim Obchodného

zákonníka.
Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými súd prvej inštancie posudzoval ako zmluvu o dielo
uzavretú ústne. Dával do pozornosti, že žalobca v predmetnom prípade netvrdil a ani nepreukazoval,
že žalovaní by vykonali dielo s vadami, teda, že žalovaní nevykonali dielo riadne a včas, žalobca v
predmetnom prípade tvrdil, že žalovaní v 1. až 7. rade pri vykonávaní prác spôsobili škodu, konkrétne

na svetelných koľajach Sylvania RTS s napájačom 1,5 metra v počte 53 ks, svetelných koľajach
Sylvania RTSsnapájačom3mvpočte91ksastratiliDUS-polačelovésvietidlá.Náhradaškodyvzmysle
Obchodného zákonníka je upravená ako sekundárna právna povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil
primárnu právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Predpokladmivzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Obchodného zákonníka je porušenie povinnosti, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V predmetnom prípade tak bolo na
strane žalobcu, aby preukázal, že žalovaní porušili nejakú svoju povinnosť a v priamom dôsledku tohto

porušenia vznikla žalobcovi škoda.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o skutkový stav nebolo sporné to, že žalovaní v 1.
až 7. rade vykonávali pre žalobcu stavebné práce na stavbe Amazon FRA3 Bad Hersfeld. Žalobca v
žalobe tvrdil, že pri vykonávaní diela žalovaní poškodili svetelné koľaje Sylvania RTS s napájačom 1,5

metra v počte 53 ks, svetelné koľaje Sylvania RTS s napájačom 3 m v počte 91 ks a stratili DUS-pol
a čelové svietidlá, išlo o majetok hlavného objednávateľa, ktorý bol pripravený do prevádzky. Žalovaní
podľa objednávky tieto práce vykonávali od 24.03.2023 a žalovaní uvádzali vo svojich vyjadreniach, že
práce vykonávali do 05.04.2023, aj keď predložili faktúry, ktorými si uplatňovali u žalobcu ako odberateľa
cenu za vykonané práce a aj za obdobie až do 28.04.2023 (viď faktúra vystavená A. F. č. 201207
č. l. 80). Prvá informácia kedy žalobca žalovaných vyzval na náhradu škody je zo dňa 27.07.2023.

Podľa preukazovaného listinného dôkazu žalobcom spoločnosť PFC Energie Consulting GmbH si škodu
voči žalobcovi uplatnila prostredníctvom faktúry č. 1231/23/035 - 1 (č. l. 51) zo dňa 21.07.2023. S
ohľadomnauvedené,žalobcatvrdilavtomtokonanísiuplatnilnáhraduškody,ktorámalabyťspôsobená
žalovanými.

9. Súd prvej inštancie uzavrel, že z uvedených skutočností a vykonaných dôkazov vyplýva, že k
poškodeniu svetelných koľají Sylvania RTS a strate DUS-pol a čelových svietidiel došlo. Čo však v
konaní preukázané nebolo, že škodu spôsobili práve žalovaní v 1. až 7. rade, nebol preukázaný čas,
kedy došlo ku vzniku škody. Taktiež nebolo preukázané, že škoda vznikla pri výkone činností, ktoré
vykonávali žalovaní. Súd na tomto mieste poukazuje aj na záznamy o výkone činnosti žalovaných na

stavbe Amazon FRA3 Bad Hersfeld, ktorí tam pracovali zrejme do 28.04.2023. Rozsah škody bol
vyčíslený len na základe nákladov, ktoré vyčíslila spoločnosť PFC Energie Consulting GmbH žalobcovi.
Z tohto vyčíslenia však nie je možné určiť, či predmetnú škodu spôsobili žalovaní a taktiež takéto
vyčíslenie nemožno považovať za objektívne určené pre potreby tohto konania.

10. Súd prvej inštancie dával do pozornosti, že žalobca nepredložil ani stavebný denník, alebo iný doklad
z účtovníctva žalobcu, z ktorého by vyplývalo, že žalobca o tejto škode aj účtuje, resp. či sa akýmkoľvek
spôsobom v dôsledku konania žalovaných v 1. až 7. rade zmenšil (nezväčšil) majetok žalobcu, a preto
nie je možné určiť, či ku vzniku škody na strane žalobcu skutočne došlo. Jediný dôkaz, z ktorého by
bolo možné vychádzať, že ku vzniku určitej škody na strane žalobcu došlo, je faktúra spoločnosti PFC

Energie Consulting GmbH a zmienka o odpočítaní jej pohľadávok zo dňa 21.07.2023. Žalobca taktiež
nepreukázal, akú právnu povinnosť mali žalovaní porušiť (a teda ani, či túto právnu povinnosť žalovaní
porušili), ktorá by mala k spôsobeniu škody viesť, ako ani kauzálny nexus medzi porušením povinnosti
a vznikom škody, tzn. že práve a len porušením právnej povinnosti žalovaných došlo ku vzniku určitej
škody na strane žalobcu. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď je vzniknutá škoda v príčinnej súvislosti

s porušením povinností (kauzálny nexus).

11. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné
bremeno, nakoľko nepreukázal, že došlo k spôsobeniu škody žalovanými, neustálil a nepreukázal
výšku škody, ktorú mali žalovaní spôsobiť, nepreukázal porušenie povinnosti žalovaných, ktoré malo k

spôsobeniu škody viesť, ako ani kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Dôkaz,
ktorý musí poskytnúť strana zaťažená dôkazným bremenom je úspešne predložený ak nadobudne na
základe neho súd presvedčenie (na úrovni praktickej istoty) o pravdivosti tvrdenej skutočnosti (Dělení
důkazního břemena v civilním soudním sporu. Brno: MU, 1996), a to v danej právnej veci žalobcom
uskutočnené nebolo. Žalobca nepreukázal, že škodu spôsobili žalovaní v 1. až 7. rade a preto súd

zamietol žalobu aj vo vzťahu k žalovanému 7/, ktorý sa vo veci nevyjadril a bol pasívny.

12. Záverom súd prvej inštancie dodal, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočnýchdetailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. až
7. rade priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , nakoľko boli v konaní
plne úspešní.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil odvolacími

dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

15.Nesúhlasilsprávnymnázoromsúduprvejinštancie,ženeuniesoldôkaznébremeno,ženepreukázal,
že škodu spôsobili žalovaní, ani kedy k nej došlo, ani že vznikla pri výkone ich činnosti, pričom súd mu
tiež vytkol, že žalobca nepredložil stavebný denník, či účtovné doklady dokazujúce, že mu škoda vznikla.
Tvrdil, že súd nezohľadnil všetky ním predložené dôkazy a ignoroval zásadnú skutočnosť, že žalovaní

nepopreli rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu.

16. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie tým, že vyžadoval ďalšie dôkazy a to aj k nesporným
tvrdeniam zaťažil žalobcu nad rámec procesných povinností a porušil tým jeho právo na spravodlivý
proces.

17. Žalobca v odvolaní poukazoval na nesprávne skutkové zistenia súvisiace s porušením povinnosti
žalovaných podľa § 415 OZ. Tvrdil, že žalovaní v 1. až 7. rade porušili tzv. prevenčnú povinnosť, keď
na stavbe, kde pôsobili ako jeho subdodávatelia, poškodili majetok, ktorý nebol predmetom ich prác.
Uviedol, že žalovaní na stavbe Amazon FRA3 Bad Hersfeld pracovali do apríla 2023, pričom poškodený

majetok napr. svetelné koľaje s napájačom, nebol súčasťou ich elektroinštalačných prác. Zdôraznil, že
poškodenie bolo zistené nemeckým objednávateľom PFC Energie Consulting, ktorý dňa 31.05.2023
oznámilžalobcovi,žezačalvýpočetškody.Škodabolaopravenákrátkopoodchodežalovanýchaoprava
bola následne finančne vyčíslená. Poukazoval na to, že žalovaní nepopreli, že na stavbe pracovali, ani
že iné osoby tam neboli prítomné.

18. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že procesná obrana žalovaných spočívala len v tvrdení, že „vykonali
práceriadneabezvád“,čoniejeúčinnépopretietvrdeniaopoškodenícudziehomajetku.Pretoskutkové
tvrdenia žalobcu boli nesporné a nebolo potrebné ich dokazovať.

19. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil ani s postupom súdu prvej inštancie týkajúcom sa použitia
§ 151 CSP, keďže každá strana nesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany a nepopreté
tvrdenia sa preto považujú za nesporné a nie je ich potrebné dokazovať. Preto súd prvej inštancie
prekročil zásadu formálnej pravdy a suploval procesnú aktivitu protistrany, v dôsledku čoho jeho postup
je v rozpore s § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd vychádzať zo zhodných tvrdení strán. V tejto

súvislosti poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/34/2017 a nález Ústavného
súdu SR I. ÚS 90/2024, podľa ktorého súd nemôže „vyšetrovacím spôsobom“ popierať skutkové
tvrdenia, ktoré protistrana nepoprela.

20.Vrámcipodanéhoodvolaniasažalobcajednotlivovenovalpredpokladompotrebnýmnapreukázanie

nároku na náhradu škodu. Uviedol, že žalobca vznik škody preukázal a žalovaní ju nijako nespochybnili.
Za dôkaz označil zápočet nemeckej spoločnosti PFC Energie Consulting, ktorá započítala voči
pohľadávke žalobcu (26.138,45 Eur) svoj nárok na náhradu škody (25.253,38 Eur). Žalobca následne
obdržal len 885,07 Eur, čo predstavuje majetkový úbytok. Škoda sa teda prejavila ako ušlý zisk, keďže
žalobca nedosiahol odmenu, ktorú by inak dostal, nebyť konania žalovaných.

21.Žalobcatakistonamietal,žesúdprvejinštancienesprávnepožadovalstavebnýdenníkaleboúčtovné
doklady, pretože zákon neurčuje konkrétne formy dôkazov, ktorými sa škoda preukazuje, pričom zápočet
sám osebe je účtovným dokladom, ktorý preukazuje majetkovú zmenu. Uviedol, že výška škody bola
presne vyčíslená, čo vyplýva z ním predložených dôkazov a preto tvrdenie súdu o nepreukázaní škody

je v rozpore s obsahom spisu.

22. Žalobca rovnako namietal aj záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní kauzálneho nexusu medzi
konaním žalovaných a vznikom škody a tvrdil, že škoda vznikla priamo v dôsledku konania žalovaných,ktorí poškodili majetok na stavbe, v čoho dôsledku nemecký objednávateľ vykonal zápočet voči
žalobcovi, pričom žiadna iná skutočnosť nezapríčinila túto finančnú stratu. Keďže žalovaní nepopreli, že
na diele pracovali, neuviedli, žeby na mieste pôsobili aj iné osoby a nikdy nespochybnili, že škoda bola

uplatnená voči žalobcovi, podľa názoru žalobcu je príčinná súvislosť jednoznačne daná.

23. Žalobca záverom v odolaní uviedol, že splnil všetky zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaných
za škodu t.j. protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť, zavinenie. Žalovaní nepopreli skutkové
tvrdenia, ktoré tieto predpoklady napĺňajú. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu zamietol pre

neunesenie dôkazného bremena.

24. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie, prípade aby rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

25. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovaným v 1. až 7. rade. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zaslali

súdu prvej inštancie žalovaní v 1., 5. a 6. rade, zastúpení advokátom. V podanom vyjadrení sa žalovaní
stotožnili so závermi súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok považovali za spravodlivý, plne súladný
so zákonom a odôvodnený.

26. Žalobu považovali za zmätočnú, opierajúcu sa o dôkazy, ktoré nie sú právne relevantné resp. dôkazy

vôbec neexistovali. Dôkazy zo strany žalobcu a výber dôkazov boli v žalobe eklektické.

27. Orbiter dictum uviedli, že žalobca nevyužil priestor na prezentáciu svojich dôkazov ani ich neuviedol
také dôkazy, ktoré by odôvodňovali ním uplatnený nárok. Poukazujúc na tzv. doktrínu RAVEN súd prvej
inštancie postupoval plne v súlade so zákonom.

28. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a žalovaným priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

29. Vyjadrenie žalovaných v 1., 5. a 6. rade k odvolaniu bolo doručené žalobcovi dňa 09.01.2025.

Žalobca odvolaciu repliku vo veci nepodal.

30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) CSP.
Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný

procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl priaplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

36. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalobcu uviesť nasledovné:

37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť,
či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovaným v 1. až 7. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 25.253,38 Eur
s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

38. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku upravená ako zodpovednosť za porušenie
povinnosti zo záväzku, teda je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zavinenie sa nevyžaduje.
Z objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu je možné sa liberovať. Liberačné dôvody
Obchodný zákonník označuje ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Žalobca si v konaní uplatňuje
náhradu škody voči žalovaným a teda bolo jeho povinnosťou nielen preukázať protiprávny úkon

žalovaných, vznik škody ale aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody
(následkom), t.zn. vzťah príčiny a následku. Všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je
porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Úkon je
protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť.

39. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa
ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním
(opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byt' predvídateľná. Uvedené je

explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že kto poruší svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane.

40. Pokiaľ žalobca uvádza, že preukázal predpoklady zodpovednosti za škodu odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúcim sa právneho zhodnotenia

uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady škody a na tieto závery v plnom rozsahu poukazuje. Teda
žalobca nepreukázal, že došlo k spôsobeniu škody žalovanými, neustálil a nepreukázal výšku škody,
ktorú mali žalovaní spôsobiť, nepreukázal porušenie povinnosti žalovaných, ktoré malo k spôsobeniu
škody viesť, ako ani kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

41. Odvolací súd je toho názoru, že vo veci nie je daný právny základ na uplatnený nárok. Zo strany
žalobcunebolapreukázanáobjektívnazodpovednosťzaškoduvzmysleObchodnéhozákonníka,keďže
nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti na strane žalovaných, v dôsledku ktorého (porušenia
povinnosti) by žalobcovi vznikla škoda uplatnená v žalobe. Nebolo preukázané porušenie povinnosti
ani splnenie podmienok objektívnej zodpovednosti žalovaných v zmysle § 373 ObZ. Žiadne porušenie

povinnosti však na strane žalovaných preukázané nebolo.

42.Žalobcavodvolanínamietal,žesúdprvejinštancienesprávneinterpretovalustanovenia§151CSPa
§ 186 ods. 2 CSP, keďže jeho uplatnený nárok nebol zo strany žalovaných účinne popretý. Tvrdil, že jeho
skutkové tvrdenia boli nesporné, a preto ich nebolo potrebné dokazovať. Súd mal podľa neho vychádzať

zo zhodných tvrdení strán podľa § 186 ods. 2 CSP a nemal suplovať procesnú aktivitu žalovaných.

43. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a imzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

44. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 v tejto súvislosti uviedol,
že „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať

uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného

bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

45. Z uvedeného odvolací súd vyvodzuje, že pre úspech v prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že žalovaní v 1. až 7. rade mu spôsobili škodu, pričom medzi ich konaním a vznikom škody

existovala príčinná súvislosť. Na základe predložených dôkazov odvolací súd konštatuje, že žalobca
toto dôkazné bremeno neuniesol. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, keďže neuniesol dôkazné bremeno.

46. K námietke žalobcu, že žalovaní nepopreli jeho tvrdenia, a preto ich mal súd považovať za nesporné,

odvolací súd uvádza, že nemožno spravodlivo požadovať, aby žalovaní účinne popierali skutočnosti,
ktoré žalobca nepreukázal. Ani prípadná pasivita žalovaných nemôže viesť k úspechu žalobcu, ak
nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Strana totiž nemôže popierať to, čo nebolo preukázané.

47. V sporoch o náhradu škody nesie dôkazné bremeno ohľadom preukázania predpokladov

zodpovednosti za škodu výlučne žalobca. Pasivita žalovaných by mohla mať význam len v prípade, ak
by žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal. Ak dôkazné bremeno neuniesol, nemožno jeho tvrdenia
považovať za nesporné.

48. Zmyslom prejednacej zásady nie je priznávať práva tomu, kto svoje tvrdenia nepreukáže.

Ustanovenie § 151 CSP, na ktoré žalobca poukazuje, možno aplikovať iba pri účinných tvrdeniach
podložených dôkazmi. Ak žalobca len tvrdil, ale svoje tvrdenia nepreukázal, nevznikla žalovaným
povinnosť ich popierať, keďže popierať možno len účinne tvrdené a dôkazmi podložené skutočnosti.

49. Keďže žalobca nepreukázal svoj nárok z hľadiska hmotného práva, teda nepreukázal, kto spôsobil

škodu, v čom spočívalo porušenie právnej povinnosti žalovaných, ani príčinnú súvislosť medzi týmto
porušením a vznikom škody, nemožno od žalovaných spravodlivo požadovať, aby vyvracali, že škodu
nespôsobili.

50. Odvolací súd je toho názoru, že neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu následne

nedošlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaných v 1. až 7. rade a títo teda ani nemali povinnosť
vyvracať, že škodu žalobcovi nespôsobili. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že za takejto situácie
by sa žalovaní navyše ocitli v pozícii, kedy by mali vyvracať negatívnu skutočnosť, t. j. okolnosť, že
nespôsobili škodu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009, v zmysle ktorého „bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda
môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého
účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, abypreukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať,
aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze.“

51. Odvolací súd k vyššie uvedenému ešte dopĺňa, že nie je ani pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaní
nepopreli rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu. Žalovaní, ktorí v konaní boli aktívni tieto tvrdenia
žalobcu popreli tým, že so žalobou nesúhlasili, preto bolo povinnosťou žalobcu v zmysle vyššie
uvedeného uniesť dôkazné bremeno, čo sa však nestalo, a preto neunesenie dôkazného bremena zo
strany žalobcu sa premietlo aj do zamietajúceho výroku voči pasívnym žalovaným (žalovaný v 7. rade).

52.Odvolacísúdajvzhľadomnavyššieuvedenéjetohonázoru,žezostranysúduprvejinštancienebolo
porušené žalobcom tvrdené právo na spravodlivý proces, keďže zo stany súdu bolo správne aplikované
ustanovenie § 150 CSP, § 151 CSP ako aj § 186 ods. 2 CSP a nebol narušený princíp rovnosti zbraní.
Žalobcom v podanom odvolaní uvádzané skutočnosti, že žalovaní nepopreli prácu na stavbe, ani to že
nikto druhý tam nepracoval, ako aj zápočet zo strany nemeckého objednávateľa a tým spôsobený ušlý

zisk, žalobcu nezbavuje povinnosti uniesť dôkazné bremeno a preukázať ním tvrdený nárok. Zo strany
súdu prvej inštancie boli správne a náležite použité ustanovenia Civilného sporového poriadku - § 150
CSP, § 151 CSP ako aj žalobcom namietaný § 186 ods. 2 CSP.

53. Odvolací súd takisto dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom

rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a preskúmateľnosti.

54. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči

výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

55. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

56. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o

vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym

poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

57. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

58. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sanepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

59. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces, k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo právnemu posúdeniu veci, či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného
odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli
viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

60. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,

vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň potvrdil aj
závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.

61. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1., 5. a 6. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Povinnosť nahradiť tieto trovy má neúspešný žalobca.
O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením. Hoci aj žalovaní v 2., 3., 4. a 7. rade boli v odvolacom konaní úspešní, keďže im v súvislosti
s týmto konaním nevznikli žiadne trovy, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

62. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).