Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202318
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1225202318.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: R. L., narodená XX. W. XXXX, trvalým
pobytom H. R. - E. G., zastúpenej JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom v
Bratislave, Šustekova 51, IČO: 50 708 953, proti žalovanej: B. L., narodená XX. C. XXXX, trvalým
pobytom H. R., L. XXXX/XX, o uloženie povinnosti zdržať sa konania, o nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 01. septembra
2025, č.k. 3C/55/2025-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa "akéhokoľvek konania,

ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobkyni alebo by mohlo porušiť jej práva a oprávnené
záujmy" a povinnosť úplne sa zdržať akejkoľvek písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie
voči žalobkyni alebo akýmkoľvek iným spôsobom žalobkyňu kontaktovať. Vec po právnej stránke posúdil
podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), g) C.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Konštatoval, že žalobkyňa navrhovala neodkladným opatrením uložiť žalovanej povinnosť ju písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami úplne nekontaktovať a

aby súd mohol takémuto návrhu vyhovieť a komunikáciu žalovanej vo vzťahu k žalobkyni celkom alebo
sčasti zakázať, bolo procesnou povinnosťou žalobkyne ako navrhovateľky neodkladného opatrenia
skutkovo tvrdiť (opísať) a dostatočne hodnoverne osvedčiť, že k takémuto kontaktovaniu zo strany
žalovanej vôbec dochádza a že je vykonávané čo do rozsahu (intenzity) a obsahu neúnosným
spôsobom. To sa ale žalobkyni v konaní úspešne nepodarilo, keďže žalobkyňa nielenže žiadnymi
relevantnými dôkazmi neosvedčila samotné jej kontaktovanie žalovanou opakovanými obťažujúcimi

správami, telefonátmi, listami či iným spôsobom, ale tieto skutočnosti vo svojej žalobe a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ani náležite netvrdí. Jej tvrdenia sa totižto skôr týkajú ohovárania
a šírenia nepravdivých informácií o jej osobe, a nie toho, že je žalovanou kontaktovaná obťažujúcim
spôsobom, resp. že žalovaná sa pokúša o takýto priamy písomný, ústny či elektronický kontakt
(komunikáciu) s ňou. Samotné trestné oznámenie z 23. júla 2025 bez ďalšieho nepreukazuje
skutočnosti,ktorévňomsamauviedla.Žalobkyňavosvojomtrestnomoznámeníaninetvrdí,žežalovaná

ju neúnosným spôsobom kontaktuje alebo sa o tento kontakt pokúša, ale jej tvrdenia (obvinenia) smerujú
k tomu, že vo verejnom priestore oznamuje o nej nepravdivé údaje, ktoré ohrozujú jej dobré meno
a vážnosť v spoločnosti a narúšajú jej rodinné a spoločenské vzťahy, čo je však iný, odlišný spôsob
správania (konania), ktorý nemá vo vzťahu ku kontaktovaniu relevantnú vecnú súvislosť. Inak povedané,
skutočnosť, že žalovaná ohovára žalobkyňu, bez ďalšieho neznamená (neimplikuje), že ju žalovaná
neprimeraným a obťažujúcim spôsobom aj kontaktuje. Z predložených statusov žalovanej na sociálnej

sieti Facebook zistil, že žalovaná sa o žalobkyni vyjadruje - t. j. osoba žalobkyne je predmetom vyjadrení
žalovanej - a že tieto vyjadrenia majú vo vzťahu k nej negatívny či pejoratívny obsah. Avšak lensamotné tieto statusy nepreukazujú, či žalovaná vôbec kontaktuje žalobkyňu písomne, telefonicky či
elektronickými prostriedkami, nevyplýva z nich, či tento kontakt je ojedinelý, sporadický, opakovaný či
pravidelný, teda ako často sa uskutočňuje, čo resp. aké konkrétne skutočnosti, tvrdenia a informácie sú

obsahom tohto vzájomného kontaktu (komunikácie) medzi sporovými stranami, a teda či tento kontakt
je zo strany žalovanej vykonávaný v takej miere, ktorá je neúnosná a pre žalobkyňu natoľko obťažujúca,
že možno o nej objektívne nadobudnúť presvedčenie, že ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu.
So zreteľom na uvedené nevyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
o uloženie povinnosti nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami, pretože pri skúmaní splnenia predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia v tejto časti nemal žiadnym dôkazom osvedčené, že žalovaná niektorou uvedenou formou
kontaktuje žalobkyňu neprimeraným či obťažujúcim spôsobom v takej miere, že je ohrozená jej telesná
alebo duševná integrita, a teda že medzi sporovými stranami nastal a doposiaľ pretrváva taký stav
právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezodkladne vyžadoval upraviť pomery medzi nimi uložením
práve tejto žalobkyňou požadovanej povinnosti. Z dôvodu, že žalobkyňa v tomto smere neosvedčila

potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP ako neopodstatnený zamietol. Podľa § 328 ods. 1 in fine CSP
zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti podľa § 325 ods. 2 písm.
d/ CSP, t. j. v časti o uloženie povinnosti žalovanej "zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo
spôsobiťmorálnučiinúujmužalobkynialebobymohloporušiťjejprávaaoprávnenézáujmy",pretožeide

o natoľko neurčito a vágne vymedzenú povinnosť, že z takéhoto vymedzenia nie je vôbec zrejmé, akého
konkrétneho konania sa má žalovaná zdržať a čo všetko ešte môže robiť a čo už si dovoliť nemôže.
Tento nedostatok by zároveň viedol aj k nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia s takýmto obsahom.
Poznamenal, že v podstate každá, hoci aj mierna (drobná, ľahká, nepatrná) kritika či už len samotné
vyjadrenie (prejavenie) nesúhlasu s konaním alebo správaním sa kritizovanej osoby sú spôsobilé viac

či menej zasiahnuť do jej práv a právom chránených záujmov a spôsobiť jej určitú (väčšiu či menšiu)
morálnu, reputačnú alebo inú obdobnú ujmu, prípadne aspoň vyvolať antipatie vo vzťahu ku kritizovanej
osobe. Avšak nie každá kritika či len prosté vyjadrenie nesúhlasu sú zároveň neoprávneným konaním,
pretože sloboda prejavu nechráni len príjemné, priaznivé alebo neutrálne vyjadrenia a informácie, ale
za splnenia zákonom predpokladaných podmienok chráni aj také prejavy, ktoré môžu jednotlivca či

spoločnosť urážať, šokovať alebo znepokojovať. Aby kritika mohla byť považovaná za neoprávnenú,
musí mať aj určitú intenzitu. Preto úplne zakázať žalovanej akékoľvek, hoci aj len mierne konanie
potenciálne spôsobilé privodiť žalobkyni čo i len nepatrnú morálnu či inú ujmu alebo porušiť jej (nijako
bližšie nešpecifikované - pozn.) práva a chránené záujmy, ktoré pre svoj nízky stupeň intenzity ani len
nemusí nadobudnúť charakter protiprávnosti, tak nespĺňa ani kritérium proporcionality neodkladného

opatrenia ako jednu z kumulatívnych zákonných podmienok pre jeho nariadenie, a preto aj z tohto
dôvodu návrh žalobkyne nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nie je vecne opodstatnený.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, aby jej návrhu bolo vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom,
nakoľko dostatočne preukázala a zdôvodnila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu
jej osoby proti konaniu žalovanej. Nesúhlasila so záverom súdu, že neosvedčila potrebu zákazu

kontaktovania, pretože podľa súdu netvrdila ani nepreukázala, že by ju žalovaná priamo kontaktovala
písomne,telefonickyaleboelektronicky.Žalobkyňaužvnávrhujasneuviedla,žesprávaniežalovanejmá
opakovaný a cielený charakter, ktorého podstatou je neustály a nepredvídateľný zásah do jej súkromia a
rodinného života. Žalovaná opakovane zverejňuje nepravdivé a útočné informácie, ktoré sú adresované
priamo žalobkyni, pričom ich cieľom je vyvolať u nej stres, obavy o deti a pocit trvalého ohrozenia. V

kontexte dlhodobo pokračujúcej šikany nemožno ochranu pred neželaným kontaktom chápať výlučne
ako reakciu na fyzické správy alebo telefonáty, pretože aj verejné útoky, ktoré majú jasného adresáta a
zasahujú do jeho integrity, predstavujú formu nevyžiadanej komunikácie, ktorej sa žalobkyňa má právo
brániť. Skutočnosť, že predložila aj trestné oznámenie taktiež nemožno zľahčovať len preto, že jeho
podanie samo osebe neznamená uznanie viny. Trestné oznámenie je dôkazom, že žalobkyňa sa už

muselaobrátiťnaorgányčinnévtrestnomkonanízdôvodupretrvávajúcehoaintenzívnehozasahovania
žalovanej do jej práv a že sa reálne obáva ďalšieho eskalovania konania žalovanej. Nemožno preto od
nejspravodlivožiadať,abyčakalaažnavýsledoktrestnéhokonania,keďžejehotrvaniejeneistéapočas
tohto času by bola vystavená ďalším zásahom. Súd preto nesprávne oddeľuje šírenie nepravdivýchinformácií od potreby zákazu kontaktovania. Verejné šírenie urážlivých tvrdení, ktoré majú konkrétneho
adresáta a opakovane naňho smerujú, nemožno vylúčiť z pojmu kontakt, pretože jeho účelom je
priamo zasiahnuť do života žalobkyne, vyvolať u nej strach, psychický tlak a narušiť jej rodinné

zázemie. Takéto konanie má rovnaký účinok ako priame správy alebo telefonáty, pretože vyvoláva
u žalobkyne pocit neustáleho prenasledovania zo strany žalovanej a nemožnosti sa voči tomuto jej
konaniubrániť.Pretopovažovalazaopodstatnené,abyochranapredkontaktomzahŕňalaajtakútoformu
komunikácie. Zdôraznila, že účelom navrhovaného opatrenia nie je sankcionovať bežné vyjadrovanie
názorov, ale zabrániť ďalšiemu psychickému nátlaku a eskalácii zásahov, ktoré majú negatívny dopad na

jej zdravie a psychickú pohodu maloletých detí. Ochrana pred neželaným kontaktom má v tomto prípade
predovšetkým preventívny charakter, pretože bez rýchleho zásahu súdu hrozí pokračovanie konania
žalovanej a ďalšie prehlbovanie ujmy, ktorú nemožno neskôr napraviť len konštatovaním porušenia
práv. Nesúhlasila ani s tvrdením konajúceho súdu, že navrhované neodkladné opatrenie je neurčité a
nevykonateľné, keď jasne uviedla, že konanie žalovanej spočíva v opakovanom šírení nepravdivých
tvrdení na sociálnych sieťach, lživých obvineniach z ubližovania maloletým deťom a v ďalších prejavoch,

ktorých cieľom je poškodiť dobré meno a povesť žalobkyne a zasahovať do jej rodinného života. Z
takto vymedzených skutkových okolností je zrejmé, že sa domáhala zákazu konkrétneho konania,
ktoré ohrozuje jej práva a nie všeobecného zákazu akejkoľvek kritiky. Skutočnosť, že výrok návrhu bol
formulovaný širšie, nemôže byť dôvodom na úplné zamietnutie, preto že bolo možné petit spresniť tak,
aby bol vykonateľný. Nežiadala, aby súd žalovanej zakázal vyjadrovať názor alebo kritiku, ale aby jej

zakázal šíriť nepravdivé informácie a lživé obvinenia, ktoré majú za cieľ poškodiť jej povesť a vzťah
k maloletým deťom. Sloboda prejavu neznamená právo šíriť klamstvá alebo obvinenia, ktoré môžu
vážne zasiahnuť do cti, rodinného života a psychickej pohody maloletých detí. Navrhované opatrenie
je dočasné, obmedzené len do rozhodnutia vo veci samej a jeho účelom je zabrániť pokračovaniu
správania, ktoré Žalobkyni spôsobuje ujmu a ktoré nemožno napraviť až následným rozhodnutím. V

návrhu nešlo o zákaz bežnej kritiky, ale o nevyhnutnú ochranu pred nepravdivými tvrdeniami, ktoré sa
dotýkajújejrodičovskýchschopnostíavzťahukdeťom,pričomtotosprávanieužpreukázateľneprebieha
a má negatívny vplyv na psychický stav maloletých. V prípade pochybností o presnom znení petitu mal
súd vyzvať na jeho upresnenie a nie návrh zamietnuť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nesmeruje k obmedzeniu bežného prejavu žalovanej, ale k poskytnutiu dočasnej a nevyhnutnej ochrany

žalobkyne pred konkrétnym správaním, ktoré už preukázateľne zasiahlo do jej osobnostných práv a
psychickej pohody maloletých detí. Ide o opatrenie, ktoré má zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu ujmy, kým
nebude rozhodnuté vo veci samej, a ktorého povaha je výlučne preventívna a dočasná.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že nič z toho, čo zdieľala nie je klamstvo,

všetko je pravda. Neklamala v žiadnom príspevku, žalobkyňu má už celé mesiace zablokovanú na
všetkých dostupných sieťach. Stojí si za výpoveďou na polícii.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených dôvodov
podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Medzi základné hodnoty ľudskej osobnosti nepochybne patria i ľudská dôstojnosť a osobná česť.
Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskymzákonníkom. Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí
každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku
život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej

ľudskejbytosti.Každýmárovnaképrávonazachovanieľudskejdôstojnostianarovnakúochranupredjej
ponižovaním. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby,
ktorú požíva pre svoje správanie, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje
jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Rovnako je však chránené právo na súkromný život, ktorý
zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života v intímnej a rodinnej sfére,

no tiež vnútorného myšlienkového a citového života, resp. prežívania. Takto chápané právo na súkromie
spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu
majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na
ochranu súkromia ide v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej
osoby, i v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Ak dôjde k zásahu do
práva na súkromný život, nie je potrebné, aby tento zásah mal súčasne i difamujúci charakter.

8. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p. sú splnené
iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená
telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia
je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže

byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna
integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho
Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v

občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného
Nariadenia.

9. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany
žalobkyne nebola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby naliehavej úpravy

pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobkyňa je
zostranyžalovanejvystavenáopakovanémupsychickémuubližovaniuvpodobeponižujúcehourážania,
osočovania, vulgárneho nadávania či obťažovania, ktoré je spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie.
Žalobkyňa nebezpečné správanie zo strany žalovaného, ako aj stav, ktorý neznesie odklad, hodnoverne
neosvedčila žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami o nebezpečných prejavoch správania žalovanej v opise

rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ňou predložené listinné
dôkazy nemôžu tento nedostatok jej návrhu nahrádzať. Žalobkyňa tak neosvedčila zásah do jej
osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie žalovanej vo
verejnom šírení nepravdivých informácií alebo stupňovanie závažnosti jej správania na facebooku.
Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia nebola žalobkyňou podložená konkrétnymi a

relevantnými tvrdeniami na základe ktorých by bolo možné nadobudnúť presvedčenie, že žalobkyňa
môžebyťvblízkejbudúcnostivystavenáhrozbehrubéhoverbálnehoatakuzostranyžalovanej.Samotné
zvyšujúcesanapätievovzájomnenarušenýchvzťahochvsúvislostisprebiehajúcimikonaniamiohľadne
maloletých detí nie je dôvodom na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

10. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila také nebezpečné prejavy správania
žalovanej,ktorézakladázávažnýdôvoddomnievaťsa,žemôžebyťbezprostredneohrozenájejduševná
integrita pri jej písomnom, telefonickom alebo elektronickom kontakte so žalovanou. Správne poukázal
súd prvej inštancie na to, že žalobkyňa v rámci skutkového opisu rozhodujúcich skutočností netvrdila, že
ku kontaktovaniu, ktoré žiada zakázať, zo strany žalovanej dochádza, neuviedla jeho rozsah ani obsah.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so súdom prvej inštancie, že šírenie nepravdivých informácií nie je
relevantným dôvodom pre zamedzenie kontaktovania. Žalobkyňou namietané správanie žalovanej vo
verejnom priestore je odlišné od správania, ktoré žiada žalovanej neodkladným opatrením zakázať.

11. V časti uloženia zdržania sa konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu alebo porušiť

práva a oprávnené záujmy žalobkyne odvolací súd zastáva zhodne so súdom prvej inštancie názor, že
takýto žalobný petit je nevykonateľný pre jeho široko a všeobecne vymedzený rozsah. Takto širokým
vymedzením zákazu konania by nebola zachovaná primeranosť (proporcionalita) a došlo by tým k
zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovanej. Preventívny (kvázicenzúrny) zásah do slobodyprejavu spočívajúci v zákaze určitým spôsobom sa vyjadrovať, môže byť len krajným prostriedkom
ochrany osobnostných práv, a preto absolútny zákaz vyjadrovania sa prichádza do úvahy len v
závažných prípadoch, v ktorých iný prostriedok by nebol spôsobilý nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi

ochranou práva na slobodu prejavu a ochranou práva na súkromie. Správne preto súd prvej inštancie
zohľadnil aj princíp proporcionality, ktorého nerešpektovanie by v konečnom dôsledku predstavovalo
značne represívny zásah štátnej moci do ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu a práva na
informácie.

12. Odvolací súd tak nepovažoval na základe tvrdení žalobkyne obsiahnutých v návrhu, ňou
predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia, nevyhnutnú potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe nebolo
možnévyvodiťtakénebezpečnékonaniežalovanej,ktorépredstavuje bezprostrednéareálneohrozenie
jej duševného zdravia a jej osobnostnej integrity, ako to predpokladá ust. podľa § 325 ods. 2 písm. g),
d) C.s.p. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré

poukazovala žalobkyňa vo svojom odvolaní, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

13. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, pre osvedčenie naliehavej potreby úpravy
vzťahov medzi stranami nepostačuje len tvrdenie o neoprávnenosti zásahu v dôsledku uverejnenia

nepravdivých či difamačných tvrdení, bez súčasného osvedčenia takej (značnej a závažnej) intenzity
zásahu do chránených práv navrhovateľa, že okamžitá ingerencia zo strany štátu (súdnej moci) do
ústavouzaručenejslobodyprejavujenevyhnutnepotrebnáprezabránenierozširovania(už)vzniknutých
negatívnych následkov alebo pre zamedzenie vzniku ďalšej (novej) ujmy, ktorých (úplné) odstránenie
či (aspoň čiastočné) eliminovanie by nebolo už dobre možné dosiahnuť právnymi prostriedkami, ktoré

možno uplatniť len žalobou vo veci samej.

14. Na základe opisu rozhodujúcich skutočností o verejnom šírení nepravdivých informácií nemožno
nadobudnúť presvedčenie, že žalobkyňa bude v blízkej budúcnosti vystavená kontaktu so žalobkyňou,
resp. hrozbe verbálneho útoku. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp.

eliminovanie, bežných konfliktov, nezhôd a nedorozumení pri akomkoľvek narušení vzájomných
vzťahov, ale je potrebné osvedčiť taký stupeň intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie
útočníka v jeho rizikovom správaní bezprostredne ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu slabšej
(chránenej) osoby. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie, resp.
subjektívny pocit, o nevhodnom/neoprávnenom správaní sa žalovaného. Odvolací súd preto uzavrel, že

nemožno usudzovať na také nebezpečné správanie žalovanej, ktoré by predstavovalo bezprostredného
ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia
musíbyťpresvedčivopodloženákonkrétnymiarelevantnýmiokolnosťamikaždéhojednotlivéhoprípadu,
keďže aj na strane pôvodcu zásahu ide o obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci
a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný (rodinný) život v zmysle čl.

16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, a práva na slobodu pohybu v zmysle čl. 23 ods.1 Ústavy SR.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).