Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201159
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F.XX, zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom
Pugačevova 1, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. G. H., 2. A. I., C. D., 3. J. D., 4. K. D., 5. K. I.,
6. J. H., 7. K. L., žalovaní v 1. až 7. rade zastúpení správcom: Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 8. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXXX/XX, XXX
XX M. – N., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcelám O. č. XXX – záhrada o výmere XXX
m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec E., katastrálne územie
E..

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne – podiel 1:1, parcely O. č. XXX – záhrada
o výmere XXX m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec E.,
katastrálne územie E..

Žalobkyňa je p o v i n n á za prikázané podiely zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 313,50 eur,
žalovanému v 2. rade sumu 209,- eur, žalovanému v 3. rade sumu 209,- eur, žalovanému v 4. rade sumu
313,50 eur, žalovanému v 5. rade sumu 209,- eur, žalovanému v 6. rade sumu 209,- eur, žalovanému v
7. rade sumu 313,50 eur, a to všetko na účet správcu, číslo účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
variabilný symbol XXXXXXXX, poznámka: Okresný súd Humenné, A. B., a to na účet správcu Slovenský
pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, žalovanej v 8. rade sumu 156,75 eur, a to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.05.2025 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: parcely O. č.
XXX – záhrada o výmere XXX m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres H.,
obec E., katastrálne územie E., nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a uložil jej

za prikázané podiely vyplatiť žalovaným odplatu.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných podiel 3/40. Na liste
vlastníctva sú zapísaní spoluvlastníci : odporkyňa 1 - podielový spoluvlastník zapísaný pod 1 H. G.,podiel 3/20, odporkyňa 2- podielový spoluvlastník zapísaný pod 2 I. A. C. D., podiel 2/20, odporkyňa
3. - podielový spoluvlastník zapísaný pod 3 D. J., podiel 2/20, odporca 4. - podielový spoluvlastník
zapísaný pod 4 D. K. podiel 3/20, odporca 5. - podielový spoluvlastník zapísaný pod 5 I. K., podiel

2/20, odporkyňa 6. - podielový spoluvlastník zapísaný pod 6 H. J., podiel 2/20 odporca 7. - podielový
spoluvlastník zapísaný pod 7 L. K., P., SR, nar. XX.XX.XXXX podiel 3/20, všetci zastúpení: Slovenský
pozemkovýfond,Búdkova36,81715Bratislava,ideoneznámychvlastníkov,žiadenznichaniichprávni
nástupcovia až do tejto doby o nehnuteľnosti neprejavili záujem a odporkyňa 8.- podielový spoluvlastník
zapísaný pod 9 F. A. C. F., D. I. XXXX/XX, M. - N., XXX XX, SR, nar. XX.XX.XXXX podiel 3/40. Známa

spoluvlastníčka s ňou nekomunikuje a o nehnuteľnosti sa nezaujíma, ostatní vlastníci nebývajú v E., ich
pobyt navrhovateľka nepozná.

V ďalšom uviedla, že je po otcovi rodom D.. Zapísaní vlastníci sú jej právni predchodcovia od deda, jeho
súrodenci. Všetky nehnuteľnosti dlhodobo dobromyseľne užíva. Za nehnuteľnosti platí všetky verejné
dávky. Nehnuteľnosti sú reálne rozdelené v

teréne, sú ohradené. Užíva ich bez zásahu a sporov, so susedmi či tretími osobami.

Na nehnuteľnosti parcela č. O. XXX/X od roku XXXX je postavený rodinný dom č. s. XX, zapísaný na
LV č. XXXX kat. územie E., obec E., okres H.. Dom je v jej výlučnom vlastníctve. Dom bol zapísaný
na pôvodnej parcele č. O. XXX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Geometrickým

plánom č. XXXXXXXX – XX/XXXX z XX.X.XXXX boli z tejto parcely vytvorené dve parcely č. O. XXX/
X zastávaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcela č. O. XXX/X zastávaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2. Parcela č. O. XXX záhrada o výmere XXX, je pri dome a v skutočnosti sa naďalej
ako záhrada aj užíva – kosí, sadí zelenina a ostatné plodiny, stromy. Všetky parcely sú zapísané na LV
č. XXXX, kat. územie E., obec E., okres H..

Nenavrhuje vysporiadanie nehnuteľnosti, rozdelením podľa prvej zákonnej alternatívy. Pri prvej
zákonnej alternatíve vysporiadania, tj. rozdelenie so zachovaním vlastníctva ostatných podielových
spoluvlastníkov, účelné obhospodarovanie nehnuteľnosti nie je možné. Tiež má na nehnuteľnostiach
postavený rodinný dom. Na ocenenie nehnuteľnosti dala vypracovať znalecký posudok. Znalec Q. K.

Q., znaleckým posudkom č. XX/XXXX, stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov, ako celok, na sumu 2
090,- eur.

2. Žalovaní v 1. až 7. rade v konaní zastúpení správcom súhlasili so zrušením a vyporiadaním
podielového vlastníctva a tiež s prikázaním pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nesúhlasili

však s výškou náhrady za stratu spoluvlastníctva a to 1,54 eur/m2.

Žalovaná v 8. rade sa vo veci nevyjadrila.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV,

znaleckým posudkom č. XX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami, výpoveďou
svedka, výpoveďou zástupcu žalovaných 1. až. 7., prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento
skutkový stav veci:

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres H., obec E., kat. územie E., vyplýva, že žalobkyňa a žalovaní sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parciel O. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 a to žalobkyňa v podiele 3/40, žalovaná v 1. rade v podiele 3/20, žalovaná v 2. rade v podiele 2/20,
žalovaná v 3. rade v podiele 2/20, žalovaný v 4. rade v podiele 3/20, žalovaný v 5. rade v podiele 2/20,
žalovaná v 6. rade v podiele 2/20, žalovaný v 7. rade v podiele 3/20 a žalovaná v 8. rade v podiele 3/40.

5.Zoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXvypracovanéhoznalcomQ.K.Q.vyplýva,ževšeobecnáhodnota
nehnuteľnosti a to parciel O. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, č. XXX/X – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, spolu 2 090,-
eur, čo predstavuje 1,54 eur/m2

Znalec v posudku uviedol, že pozemky sa nachádzajú v zastavanom území obce E.. Parcely sú
zastavané stavbou rodinného domu súp. č. XX, tvoria dvor a záhradu k rodinnému domu. Susednáparcela je neregulovaný tok. Pozemky susedia aj s frekventovanou cestou Q. s intenzívnym hlukom
a prachom od automobilovej dopravy.

6. Správca nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v 1. až 7. rade vo svojich vyjadreniach uviedol,
že pokiaľ ide o samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva, nemá výhrady k zrušeniu podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázaniu parciel do výlučného vlastníctva
žalobkyne za primeranú náhradu.

V ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru vzhľadom na reálne využitie sporných parciel a ich výmeru,
počet podielových spoluvlastníkov a veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, reálna deľba je nereálna a
neúčelná, preto sa vhodnejším javí druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva.

Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady uviedol, že podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. Fond

môže previesť (teda aj vyporiadať) vlastníctvo k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní najmenej
za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné
vychádzať z trhovej ceny spornej parcely. Primeraná finančná náhrada pre ustupujúceho spoluvlastníka
má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné nadobudnúť porovnateľný pozemok v danej obci.

Poukázal, že žalobkyňa v podanej žalobe náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných vyčíslila na
základe znaleckého posudku č. XX/XXXX súdnej znalkyne Q. K. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola
určená všeobecná hodnota sporných parciel na sumu 1,54 eur/m2. V danom prípade je potrebné
posúdiť, či žalobkyňou navrhnutá výška primeranej náhrady zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote
parciel v k.ú. E.. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd. Znalecký posudok je len jeden z

dôkazných prostriedkov, ktorý podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov. Súd pri určení výšky primeranej
náhrady vychádza aj z iných dôkazov a zistení.

Na preukázanie výšky primeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov priložil:

Rozsudok Okresného súdu Humenné, sp.zn. 13C/60/2022 zo dňa 26.04.2023, právoplatný dňa
10.06.2023, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Predmetom sporu bolo
taktiež zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území E.. V konaní bol
predložený znalecký posudok č. XXX/XXXX znalkyne Q. K. Q., ktorým bolo všeobecná hodnota spornej
parcely stanovená vo výške 1,20 eur/m2. Avšak uvedeným rozsudkom bola primeraná náhrada za

podiely pre ustupujúcich spoluvlastníkov určená v sume 3,- eur/ m2.

Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k
novovytvorenej parcele I. O. D. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy vo výmere XXX m2, v kat.
území E.. Kúpna cena bola dojednaná v sume 2,90 eur/m2.

Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX a Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/
XX.XX, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území E.. Kúpna
cena predávaných pozemkov bola stanovená v sume 3,66 eur/ m2.

7. Obec E. v písomnom vyjadrení zo dňa 25.06.2025 uviedla, že pokiaľ sa jedná o žalovaných v 1. až
7. rade, pre ich správnu identifikáciu je potrebné uviesť dátum úmrtia, prípadne bydlisko. Vzhľadom na
uvedené nie je možné poskytnúť bližšie informácie o podielových spoluvlastníkoch – žalovaných v 1.
až 7. rade.

Obec E. v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2025 adresovanom žalobkyni uviedla, že parcely O. XXX/,
XXX/X, XXX, sa nachádzajú v záplavovom území obce, v blízkosti je vodný tok M.. Pri intenzívnych
prívalových dažďoch dochádza k vybreženiu a zaplaveniu týchto nehnuteľností. Naposledy došlo
k záplavám dňa 15.07.2024.

8. Svedok R. B. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o vyporiadavané pozemky, tak sa jedná
o úplne iný druh a ich stav, ako boli nehnuteľnosti v konaniach, alebo kúpnych zmluvách. Neďaleko
pozemkov sa nachádza neregulovaný tok M., ktorý sa v prípade veľkých vôd vybreží. Za ostatných
50 rokov to bolo asi 10 krát. Teda pozemky sú v chránenom vodnom pásme. Poukázal na zákono vodách č. 364/2004 Z.z. a to konkrétne na § 49, kde pri takýchto pozemkoch je ich vlastníkom zákonom
obmedzený. Napr. musí umožniť vstup ťažkej techniky na pozemok a to sa stalo aj ohľadom týchto
pozemkov. Minulý rok došlo k vybreženiu toku, zo strany Vodohospodárskeho podniku musela byť

použitá ťažká technika a na pozemku boli vykonané nevyhnutné úpravy. Ide najmä o parcely XXX a XXX/
X. Parcela XXX/X je pod domom.

Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie vo veci sp. zn. 13C/60/2022, že ohľadom pozemkov znaleckým posudkom
bola stanovená nižšia cena, tento pozemok sa nachádza neďaleko štátnej cesty na E. a neďaleko

pozemku je jazierko. Tento pozemok je bezpečnejší, hlavný tok E. sa od neho nachádza viac ako 300
m a preto aj jeho cena mohla byť vyššia.

Pokiaľ sa jedná o pozemok odpredaný p. C., tak jedná sa o úplne inú kvalitu pozemku, je situovanú
úplne inak. Jednalo sa o úzky pás, ktorý sa nachádza medzi lesnou cestou a medzi pozemkom už vo
vlastníctve p. C.. Pozemok je situovaný pod lesom, kde je odklonený vodný tok.

Pokiaľsajednáoďalšiupredloženúzmluvukupujúcehop.M.,taknaodpredanompozemkusanachádza
administratívnabudovaajemožnéjuvyužívaťnapodnikateľskéúčely.Pretoajcenapozemkovjevyššia.

9. Zástupca žalovaných v 1. až 7. rade vo svojom prednese uviedol, že súhlasí so zrušením podielového

spoluvlastníctva. Takisto súhlasí s prikázaním parciel do výlučného vlastníctva žalobkyne a pokiaľ sa
jedná o cenu za stratu podielu žalovaných v 1. až 7. rade uvádza, že toto rozhodnutie ponecháva na
úvahe súdu a pokiaľ sa jedná o trovy konania, navrhuje, aby súd žiadnej zo strán sporu ich nárok na
náhradu nepriznal.

10. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva

a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

11. Podľa § 8 ods. 1. písm. b) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom (ďalej len ,,Zákon“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k
nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 Zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných

predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13).

Podľa § 16 ods. 2 Zákona, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy
zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.12. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 uviedol: ,,Potreba
zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je

zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a
zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami.
Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka,
aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou
stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený

predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je
potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“

,,Na základe judikatúry NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený
vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno

vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a
povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho
subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava
vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon

priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho
vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri
nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ – uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo
dňa 28.02.2022.

13.Vdanejprávnejvecisúdjetotohonázoru,žeužalovanýchv1.a2.radeideonezistenýchvlastníkov,
ktorých so zákona zastupuje správca a to Slovenský pozemkový fond.

14. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by
bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší
spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo
na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie

podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z
toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný
žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným

spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).

V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk
výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).

15. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len

dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany
sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-
ktorej strany.

16. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, všeobecným
hľadiskom, ktorý zoberie súd do úvahy pri každom spôsobe vysporiadania spoločnej veci. Osobitný
význam má toto hľadisko práve pri prikazovaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
pretože väčšinový spoluvlastník (spoluvlastníci) bude mať predovšetkým záujem na tomto spôsobevysporiadania. Súd v takom prípade musí osobitne prihliadať na záujmy „menšinových“ spoluvlastníkov,
ktorí nesmú byť z tohto dôvodu ukrátení na svojich právach.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť zo
spoluvlastníctva vylúčený, nie je pre výsledok konania hľadisko veľkosti ich podielov významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom

spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť
zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania významné. Pri

prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať (pozri Ro VS v
Prahe z 28. 2. 1994, sp. zn. 3 Cdo 82/93) (Uz NS ČR z 24. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2491/2005).

17. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže

prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci,
kto ju zveľaďoval a pod.

Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka
zhodnotiť dom za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem niektorého so spoluvlastníkov

v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a investovať do
nej. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je však potrebné vychádzať
z charakteru stavby v dobe vysporiadania; súd nemôže v tomto konaní uvažovať o tom, ako by
vysporiadaná vec mohla slúžiť svojmu vlastníkovi, keby sa stala inou vecou.

18. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností žiadala podielové
spoluvlastníctvo so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť,

aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre
zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, teda všetci súhlasili
s tým, aby predmetné parcely boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a preto súd podielové

spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nehnuteľnosti: parcely O. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, č.
XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec E., katastrálne územie
E., prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

19. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva
žalobkyne, žalovaným vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa vyčíslila
vyrovnacieho podiely v cene podľa ňou predloženého znaleckého posudku vypracovaného Q. Q. a to
pri cene 1,54 eur/m2. Správca zastupujúci žalovaných v 1. a 7. rade s takouto cenou nesúhlasil
a predložil súdu súdne rozhodnutie, kde bola dohodnutá cena v priebehu súdneho konania 3,- eurá/m2.

Zástupca žalovaných zároveň predložil 2 kúpne zmluvy na základe ktorých došlo k prevodu pozemkov
v katastrálnou území obce Ubľa, pričom cena určená znalcom bola 2,26 eur/m2 a konečná dohodnutá
kúpna cena 3,66 eur/m2.

20. Spornou otázkou tak v konaní zostala iba výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných.

Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.Znalec v znaleckom posudku predloženom žalobkyňou vychádzal pri oceňovaní daných nehnuteľností
a stanovení primeranej náhrady pri výplate z ceny stanovenej formou polohovej diferenciácie, pričom

súd prvej inštancie z tohto posudku vychádzal. Znalec pri stanovení ceny bral v úvahu špecifické
podmienky umiestnenia pozemkov, teda že parcely sa nachádzajú v zastavanom území obce E.. Parcely
sú zastavané stavbou rodinného domu súp. č. XX, tvoria dvor a záhradu k rodinnému domu. Susedná
parcela je neregulovaný tok. Pozemky susedia aj s frekventovanou cestou Q. s intenzívnym hlukom
a prachom od automobilovej dopravy. Parcely sú v záplavovom území toku M., ktorý v prípade vysokej

vody sa vybrežuje a zaplavuje predmetné parcely.

Správca zastupujúci žalovaných v 1. až 7. rade vyššie uvedenú cenu namietal, poukázal na to, že
cena musí byť primeraná a má zodpovedať trhovej cene nehnuteľnosti. V konaní predložil návrhy
dvoch kúpnych zmlúv týkajúcich sa odpredaja nehnuteľnosti v katastrálnom území E.. Pozemky boli
ohodnotené znalcami, ktorí určili všeobecnú cenu 2,26 eur/m2. Na základe individuálnych dohôd medzi

predávajúcim a kupujúcimi, boli pozemky odpredávané za cenu 3,66 eur/m2.

Súd poukazuje, že pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle §
185 ods. 2 CSP. O relevantné dôkazy pritom nemusí byť núdza.

Predložené návrhy kúpnych zmlúv súd nepovažoval za rozhodné dôkazy pre stanovenie ceny náhrady
za spoluvlastnícke podiely žalovaných, predmetom odpredaja boli pozemky inej bonity a v inej lokalite
a konečná kúpna cena bola výsledkom koncenzu medzi zmluvnými stranami, pričom cena určená
znalcami v znaleckých posudkoch bola nižšia. Žiadny z pozemkov sa nenachádzal v záplavovom území,

čo podľa názoru súdu má značný vplyv na cenu týchto pozemkov.

V danej veci žalobkyňa navrhla výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných vo
výške 1,54 eur/2 v zmysle predloženého znaleckého posudku. Súd dospel k záveru, že žalobkyňou
navrhnutá výške náhrady za spoluvlastnícke pomery je primeraná.

Podľa veľkosti podielov jednotlivých žalovaných preto súd uložil žalobcovi zaplatiť náhradu žalovaným:
žalovanému v 1. rade sumu 313,50 eur, žalovanému v 2. rade sumu 209,- eur, žalovanému v 3.
rade sumu 209,- eur, žalovanému v 4. rade sumu 313,50 eur, žalovanému v 5. rade sumu 209,- eur,
žalovanému v 6. rade sumu 209,- eur, žalovanému v 7. rade sumu 313,50 eur, a to všetko na účet

správcu, číslo účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXX, poznámka:
Okresný súd Humenné, A. B., a to na účet správcu Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15
Bratislava, žalovanej v 8. rade sumu 156,75 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Uvedené zákonné ustanovenie

predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní,
v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej
nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov,by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný
postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

Súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcu nemožno nútiť, aby zotrval v
spoluvlastníckom zväzku so žalovanými, ktorí sú neznámymi vlastníkmi, ktorých v spore zastupoval
zákonný zástupca a to Slovenský pozemkový fond. Zástupca žalovaných nemal žiadne výhrady k
zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prikázaniu nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu.
Spornou v konaní bola iba výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných. Neexistovala žiadna

možnosť iným spôsobom dospieť k vzájomnej dohode ako cestou súdu. Zástupca žalovaných je
právnickou osobou zriadenou štátom, ktorý koná v rozsahu zákonom vymedzených práv a povinností,
teda aj spravuje a nakladá s pozemkami ktorých vlastníci nie sú známi a zastupuje ich v konaniach
týkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov k nim. Súd preto vzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa na aplikáciu § 257 CSP a s poukazom na uvedené žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania
nepriznal.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 zo dňa 27.01.2015 v ktorom
uviedol: ,, Je totiž potrebné si uvedomiť, že prípadný postup podľa§ 142 ods. 3 OSP (čoho sa dožadujú
sťažovatelia) by znamenal, že trovy zaplatené sťažovateľmi by im museli nahradiť žalovaní, ktorí v
konaní s ohľadom na jeho výsledok stelesnený vo výroku prvostupňového rozsudku, ako aj s ohľadom

na ich postoj k žalobe sťažovateľov neboli o nič menej úspešní než sťažovatelia. Celkom správne preto
okresný súd uzavrel, že je „spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy ním v konaní vynaložené
sám“. Práve takto vymedzené spravodlivostné kritérium je pre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti
výroku okresného súdu v otázke trov konania, ako aj potvrdzujúceho výroku krajského súdu dôležitejšie
než detailné skúmanie doslovného znenia zákonného textu v § 142 ods. 2 a 3 OSP.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.