Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124212056
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124212056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ Z.
G., D.. XX.XX.XXXX, 2/ V. G., D.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., Z. D.. X, G., deti rodičov: matka I. C., D.. XX.XX.XXXX, H.
N. N. XX, a otec Z. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XX, H.. Č.. N. XX, v konaní o zvýšenie výživného
pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 82P/90/2024-235 zo dňa
08.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletých detí sa návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti Z. a V. zo sumy 200
eur na sumu 600 eur mesačne z dôvodu zvýšených výdavkov na lieky pre deti kvôli ich zdravotnému
stavu a aj z dôvodu, že jej príjmom je len dávka v hmotnej núdzi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 01.03.2021, č.k. K3-9P/73/2018 tak, že z v y
š u j e výživné otca pre maloletú Z.Í. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne a pre

maloletého V. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať
k rukám matky maloletých detí vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 24.06.2024 do budúcna.

Dlžné výživné pre maloletú Z. vo výške 646,33 eur za obdobie od 24.06.2024 do 31.03.2025 povoľuje
otcovi splácať v dvoch splátkach, prvá splátka vo výške 346,33 eur do 31.05.2025 a vo výške 300,- eur
do 31.07.2025 až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.

Dlžné výživné pre maloletého V. vo výške 542,51 eur za obdobie od 24.06.2024 do 31.03.2025 povoľuje
otcovi splácať v dvoch splátkach, prvá splátka vo výške 342,51 eur do 30.06.2025 a druhá splátka vo
výške 200,- eur do 31.08.2025 až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,

4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
§ 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých,
nakoľko obe deti navštevujú X. stupeň základného vzdelania, od posledného zvýšenia výživného

uplynuli viac ako 3 roky, a táto zmena pomerov nastala už ku dňu podania návrhu. Primerané bežné
výdavkynamaloletédetispočívajúcevstrave,poplatkuvškole,cestovného,oblečenie,hygiena,telefón,
podelenie sa na poplatkoch na bývanie, kúrenie drevom, uznal aj otec. Matka má zvýšené výdavky
vzhľadom na zlý zdravotný stav maloletých detí.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá poberala nemocenské dávky okolo 660 eur mesačne
a aktuálne poberá dávku v nezamestnanosti okolo 520 eur.

Otec na základe predchádzajúceho súdneho rozhodnutia dosiahol v pracovnom pomere u
zamestnávateľa V. S., Z..F..P.. sumu 787,80 eur mesačne, avšak tento pracovný pomer bol ukončený
dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu 03.01.2018. Toto súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania bez dôležitého dôvodu. Zároveň otec v tomto období poberal invalidný dôchodok vo výške
165 eur, teda vtedajší celkový príjem otca činil sumu 952,80 eur. Súd vzal do úvahy tvrdenie otca, že

v plnom pracovnom výkone mu bránia zdravotné obmedzenia, tieto sú však kompenzované invalidným
dôchodkom. Súd má za to, že aj napriek poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, otec má
možnosť sa zamestnať na viac hodín denne, tak ako v minulosti a dosahovať vyšší príjem. Nie je
rozhodujúce, že spoločnosť V. S., Z..F..P.. ešte prevádzkuje činnosť, ani to, že k ukončeniu pracovného
pomeru došlo dávno, t.j. ku dňu 03.01.2018. Podstatné je to, že otec v tomto zamestnaní dosahoval

príjem, tohto príjmu sa vzdal a doposiaľ už príjem v takejto výške nedosiahol. Súd zdôraznil, že ak
po roku 2010 sa zdravotný stav otca zhoršil, mal možnosť požiadať o prešetrenie svojho zdravotného
stavu Sociálnou poisťovňou, či nie sú dôvody na prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pričom otec takto neučinil.
Súd pri výpočte výšky výživného podporne použil metodiku zverejnenú na stránke MS SR, avšak

prihliadal aj na zvýšené výdavky na maloleté deti z dôvodu ich zdravotného stavu, ktoré navštevujú
viaceréodbornéambulancie.NavýživumaloletéhoV.určilvýživnévovýške160euraohľadommaloletej
Z., keďže sú vyššie výdavky z dôvodu jej výrazne zhoršeného zdravotného stavu, z dôvodu pravidelných
rehabilitácií, pričom jej odporúčaný liečebný pobyt, resp. zvažovaná operácia, preto určil výživné pre
maloletú Z. vo výške 170 eur mesačne. Obe deti navštevujú základnú umeleckú školu S., odbor hudobný

aj výtvarný, pričom všetky výdavky detí nad sumu 100 eur na dieťa hradí matka, pričom deťom poskytuje
osobnú starostlivosť a bývanie.
Následne v bode 40. odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vypočítal výšku dlžného výživného
pre maloletú Z. a maloletého V.. Vzhľadom na to, že ide o vyššie sumy dlžného výživného, pričom nie
je v možnostiach otca tieto sumy uhradiť naraz, určil otcovi dlhšiu lehotu a rozvrhol dlžné výživné do 2

splátok pre každé dieťa tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku s uvedením, že ak otec sa omešká
s platením prvej splátky, stane sa splatným celý dlh naraz. Nakoľko matka žiadala zvýšiť výživné na
každé maloleté dieťa na sumu 300 eur mesačne, čo súd považoval za neprimerané potrebám detí, v
prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí.
Poukázal, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s prihliadnutím na jeho príjem, ktorý dosahoval u
zamestnávateľa V. S., Z..F..P.. vo výške 787 eur od februára 2017 do decembra 2017, avšak podľa

názoru otca tento postup súdu nie je správny. Tento príjem otec nedosahoval dlhodobo, bol to príjem len
za 10-11 mesiacov a od ktorého ku dňu vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uplynulo
8 rokov, takýto príjem otca nemožno považovať za relevantný len z dôvodu, že k jeho ukončeniu došlo
dohodou bez uvedenia dôvodu jeho skončenia. Otec v konaní uvádzal, že tento zamestnávateľ končil,
došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa s mimoriadnou

odmenou 450 eur. Samotná skutočnosť, že otcovi zamestnávateľ vyplatil mimoriadnu odmenu, logicky
preukazuje, že to bola iniciatíva zamestnávateľa ukončiť s otcom pracovný pomer dohodou, nie iniciatíva
otca. Tvrdenie súdu, že zamestnávateľ ukončil svoju činnosť, nie je v konaní dôležitá, pretože ak
zamestnávateľ ukončil svoju činnosť, pochopiteľne tam otec nemohol ďalej pracovať. Otec si hľadalzamestnanie a pracoval u niekoľkých ďalších zamestnávateľov. Otec však má len základné vzdelanie a
zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % oproti zdravej fyzickej osobe. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zdôraznil, že súdom určené výživné na 2 deti spolu

vo výške 330 eur mesačne nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca
detí. Otec má priznanú invaliditu v rozsahu 55 %, má základné vzdelanie, nevlastní nehnuteľnosti, ani
hodnotnejšie hnuteľné veci. Jeho príjem je vo výške 477 eur, z toho invalidný dôchodok v sume 237
eur a príjem na základe dohody 240 eur mesačne. Napriek tomu súd určil, aby otec si plnil vyživovaciu
povinnosť vo výške 330 eur spolu na obe deti, t.j. 70 % zo svojho príjmu, čo nezodpovedá jeho

schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Súd ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadom
výšky výživného pre maloletú Z.. Poukázal na časté návštevy odborných ambulancií, no matka okrem
rehabilitácií u maloletej Z. nepreukázala žiadne údajné časté návštevy odborných lekárov a zvýšené
výdavky na maloleté deti s tým súvisiace. Naopak, otec poukázal na to, že možnosti, schopnosti a
majetkové pomery matky sú nepomerne priaznivejšie ako uňho, nakoľko žije vo vlastnom rodinnom
dome. O náklady vo svojej domácnosti sa matka delí so svojou matkou, t.j. starou matkou detí. Matka nie

je invalidná na rozdiel od otca, od decembra 2024 poberá dávku v nezamestnanosti 530 eur mesačne,
poberá 2x prídavok na dieťa spolu v sume 120 eur mesačne. Doteraz otec si plnil výživné v sume 200
eur mesačne na obe deti a stará matka, ktorá žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí a
s deťmi poberá celkom starobný dôchodok v sume 614 eur, teda príjem v domácnosti matky vrátane
otcovho výživného je v sume 1.464 eur. Naproti tomu otec maloletých detí nemá vlastnú nehnuteľnosť

na bývanie, poberá invalidný dôchodok v sume 237,60 eur mesačne a mzdu u zamestnávateľa A. N.
vo výške 240 eur (10 hodín týždenne x 6 eur), t.j. spolu príjem otca činí sumu 477 eur mesačne. Otec
zdôraznil, že súdom určené výživné nereflektuje sociálnu situáciu, zdravotné, príjmové a majetkové
pomery otca a je určené v neprimerane vysokej výške. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne.

6. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca
zamietol a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v plnom rozsahu.

7. K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd

odvolanie otca ako nedôvodné zamietol a potvrdil rozsudok ako vecne správny. Poukázala, že pracovný
pomer otca v spoločnosti V. S., Z..F..P.. zanikol na základe dohody medzi zamestnávateľom a
zamestnancom, nie z objektívnych dôvodov, pritom otec sa aj vyjadril, prečo tam odmietal pracovať a
takisto na zamestnávateľa poslal inšpektorát práce. Nie je to však prvý zamestnávateľ, komu otec robil
problémy. Otec uviedol, že je schopný pracovať, opakovane pracoval po ukončení zamestnania, a to, že

má zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % oproti zdravej fyzickej osobe, mu nebránilo
doteraz v práci, a ani do dnešného dňa nerieši otec svoj zdravotný stav, keď súdu predložil staré lekárske
správy z roku 2011, kedy mu bol priznaný invalidný dôchodok. Od tohto dátumu otec nepožiadal o
prehodnotenie svojho zdravotného stavu. Otec v konaní tvrdil, že si hľadá zamestnanie, matka uviedla,
žeotec3mesiacepracovalnačierno.Odapríla2025másícedohoduna10hodíntýždenne,noskutočne

je v A. podstatne viac, čo svedčí o úmyselnom zatajovaní skutočného rozsahu príjmu a účelnosti
znižovania si tak vyživovacej povinnosti voči deťom zo strany otca, aj zo strany zamestnávateľa. Matka
je informovaná o tom, že otec nerobí pondelky a utorky, ostatné dni pracuje 6-6,5 hodín v A., t.j. pracuje
viac ako 10 hodín týždenne a zarába podstatne viac. K predošlému zamestnávateľovi, kde robil v A. u
U. T., sa vyjadril, že nechce mať trvalý pracovný pomer a chce pracovať len na dohodu, aby nemusel

platiť vyššie výživné. Samozrejme, otec aj tomuto zamestnávateľovi poslal inšpektorát práce na kontrolu
a aj finančnú kontrolu. Všade, kde sa otec chce zamestnať, si pýta dohodu. Otec zároveň tvrdí, že nemá
finančné prostriedky, no platí si advokátku, ktorá ho zastupovala v konaní a pripravovala mu aj odvolanie,
čo spochybňuje jeho tvrdenie o nedostatku financií. Matka poukázala, že žije v spoločnej domácnosti
s 2 deťmi a svojou matkou. Nie je zamestnaná, poberá len dávku v nezamestnanosti, výživné, rodinné

prídavky. Príjem v domácnosti, ktorý uviedol otec v odvolaní v sume 1.464 eur, nie je pravdivý. Povinnosť
plniť si vyživovaciu povinnosť vyplýva rodičom maloletých detí, nie starým rodičom, preto matka žiada,
aby odvolací súd na príjem jej matky, starobnej dôchodkyne, neprihliadal. Otec sa pred exekútorkou
vyjadril, že ak mu zoberú vodičský preukaz, prestane platiť aj tých 200 eur. Navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslala vyjadrenie matka, s ktorým súhlasila. Zvýšené výživné
považuje za opodstatnené vzhľadom na potreby a zvyšujúce sa životné náklady maloletých detí.9. K vyjadreniu matky zaslal rozsiahlu repliku otec, v ktorej poukázal, že má podozrenie, že matka
nedodržiava liečebný režim, že matka chodila na pojednávanie s deťmi, že matka mu odovzdávala deti
bez liekov, ignoruje jeho SMS. Opätovne zdôraznil, že pracovný pomer zo spoločnosťou V. S., Z..F..P..

skončil dohodou, ale kvôli tomu, že vedel, že prevádzka v P. končí a nechcel si na poslednú chvíľu
hľadať nové zamestnanie. Je pravdou, že písal na inšpektorát práce, nakoľko si hájil svoje práva. Aj na
prevádzku A. N. poslal inšpektorát práce, ktorý tiež uznal jeho podnet, kde tento zamestnávateľ porušil
zákon. Položil otázku, prečo matka skončila pracovať vo firme v G. - N., kde zarábala v čistom cca 1.200
eur. Predložil potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, že jeho zdravotný stav bol posúdený

posudkovým lekárom dňa 10.01.2012 so záverom, že bol uznaný invalidným s dátumom vzniku invalidity
dňa 14.05.2009 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 55 %. Ďalšia
kontrolná lekárska prehliadka nebola určená. Vyjadril sa k predchádzajúcim zamestnávateľom. Nie je
pravda, aby pracoval u nich na čierno. Zotrval na tom, že matka má lepšie majetkové pomery. Otec
poukázal, že platí, koľko môže, neporušuje žiaden zákon. Matka môže kľudne požiadať na ÚPSVaR o
náhradné výživné.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na

úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,

presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia
a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo

dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

14.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. So všetkými odvolacími námietkami a tvrdeniami otca sa
už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté rodičmi v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre
zvýšenie výživného na maloleté deti na rozsah zvýšenia súdom prvej inštancie.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,

ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných
ustanovenízákonajenevyhnutnépreviesťporovnanieokolnostídôležitýchpreurčovanievýživnéhotakv
dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam, ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne

napríklad vývojom životných nákladov.

17. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti

oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

18. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj
č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného

postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

19. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že maloletá Z. a maloletý V. sú stále osobami oprávnenými
z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Súd prvej inštancie

dostatočne odôvodnil zistenú zmenu pomerov na strane povinných rodičov z výživného, aj na strane
maloletých detí.

21. Matka je od decembra 2024 evidovaná na úrade práce, zamestnávateľ jej dal výpoveď v skúšobnej
dobe, nakoľko bola 1 rok práceneschopná. Požiadala si o invalidný dôchodok, avšak kvôli miere poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 35 % pre ochorenie chrbtice a platničiek, nemá nárok na
invalidný dôchodok. Poberá podporu v nezamestnanosti od decembra 2024 vo výške 530 eur, prídavky
na 2 deti vo výške 120 eur a otec jej posiela výživné v sume 200 eur. Mesačne platí 90 eur za elektrinu,
73,50 eur za internet, za drevo zaplatila 400 eur, za benzín 80 eur, 10 eur poistenie pre seba a pre deti,
100 eur stravu pre ňu, splátky za mobily, za výlety do školy zaplatila pre obe deti 200 eur.

22. Maloletá Z. je žiačkou X. ročníka R. S. N.. Matka pred súdom prvej inštancie uviedla, že mesačne
jej platí cestovné 50 eur, stravu doma 250 eur, oblečenie 150 eur, poplatky ZUŠ (flauta a výtvarná) 25
eur, kredit na mobil 20 eur, bežné lieky a Euthyrox a inhalačné spreje 50 eur.
Maloletý V. je žiakom X. ročníka R. S. N.. Matka pred súdom prvej inštancie uviedla, že mesačne mu

platí cestovné 50 eur, stravu doma 250 eur, oblečenie 150 eur, bežné lieky a Euthyrox 50 eur, poplatky
ZUŠ (akordeón a výtvarná) 25 eur, kredit na mobil 20 eur, manipulačný poplatok 8 až 12 eur polročne.
Maloleté deti sú často choré a pravidelne navštevujú odborné ambulancie -ortopedickú,
endokrinologickú, kardiologickú, gastroenterologickú, alergologickú, očnú, kožnú, rehabilitačnú,nefrologickú. Obe deti nosia okuliare, majú ploché nohy a za vložky do topánok matka dopláca 7 eur
2x ročne; od ortopéda majú odporúčanú rehabilitáciu. Maloletá nosí korzet, má odporúčanie na ďalšie
liečenie (ktoré treba financovať), prípadne bude musieť absolvovať operáciu, chodí na rehabilitácie

každé3mesiace.Každých6mesiacov,resp.každé3mesiace,podľavýsledkovkrvi,maloletýnavštevujú
endokrinológiu, alergológiu (maloletá užíva inhalačné spreje). S maloletým chodí matka raz ročne na
kožné, nakoľko má seboreu po tele v záhyboch; na kardiológiu chodia 1-krát za rok.

23. Otec je invalidným od 14. mája 2009 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55

% na základe Odborného posudku a invalidite zo dňa 02.09.2010 pre stav po polytraume pri dopravnej
nehode v roku 2007 a pre pretrvávajúce funkčné následky. Podľa pracovnej rekomandácie môže otec
vykonávaťprácubezzaťažovaniaosovéhoaparátu,respektívebeznutnostidlhšejchôdzeastátia;môže
vykonávať ľahšie robotnícke profesie. Dátum kontrolnej lekárskej prehliadky posudkový lekár určil na
október 2011, kedy je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej zmeny miery
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

24. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 237,60 eur mesačne. V roku 2023 bol zamestnaný
v spoločnosti V.A. N., Z..F..P.. s čistým mesačným príjmom 310 eur mesačne. Pracovný pomer bol
ukončený dňa 31.12.2023 z dôvodu, že o to požiadal zamestnanec - otec.

25. U zamestnávateľa A. N., Z..F..P.. bol otec zamestnaný od 01.02.2023 do 22.12.2023 na základe
dohody o pracovnej činnosti s čistým mesačným príjmom 57,80 eur. U zamestnávateľa N.. U. T., N.V.,
bol otec zamestnaný od 02.01.2024 do 31.01.2024 na základe dohody o pracovnej činnosti s čistým
mesačným príjmom 167,69 eur. Pracovný pomer nebol predĺžený, nakoľko zamestnávateľ nebol s
pracovným výkonom otca spokojný. U zamestnávateľa A. N., Z..F..P.. bol otec zamestnaný od apríla

2025 do septembra 2025 na základe dohody o pracovnej činnosti s vymeriavacím základom 504 eur,
t.j. 60 eur mesačne (s dohodnutou odmenou 6 eur za hodinu, dohodnutý rozsah pracovnej činnosti
10 hodín týždenne). Z dohody o pracovnej činnosti (predloženej otcom súdu prvej inštancie) uzavretej
medzi zamestnávateľom A. N., Z..F..P. a zamestnancom Z. G. dňa 31.03.2025 vyplýva, že dohoda
bola uzatvorená na dobu určitú, a to do dňa 31.12.2025. Od 01.01.2025 je otec vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v nezamestnanosti v sume 177,70 eur mesačne. Otec
uviedol, že z celkového príjmu 400 eur mesačne platí výživné vo výške 200 eur mesačne, paušál na
telefón 35 eur, zvyšok dá na stravu, hygienu a oblečenie, nevlastní žiaden majetok.

26. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné

prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť

konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná.
Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej
úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

27. Matka si plní vyživovaciu povinnosť výlučnou osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Pri
stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia
nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne
a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo
zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon

starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

28. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného na
maloleté deti neprihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav, za nedôvodnú. Súd prvej inštancie mal

za preukázané, že aj v pôvodnom konaní aj v tomto konaní o zvýšenie výživného, otec je invalidným
dôchodcom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Odvolací súd dáva
do pozornosti, že podľa pracovnej rekomandácie uvedenej posudkovým lekárom v posudku zo dňa
02.09.2010 môže otec vykonávať prácu bez zaťažovania osového aparátu, respektíve bez nutnostidlhšej chôdze a státia; môže vykonávať ľahšie robotnícke profesie a zároveň dátum kontrolnej lekárskej
prehliadky posudkový lekár určil na október 2011, kedy nastane podľa posudkového lekára reálny
predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej zmeny miery poklesu schopnosti zárobkovej

činnosti u posudzovaného - t.j. u otca.

29.Odvolacísúdnepopieraskutočnosť,ževstarostlivostiomaloletédetijesúdvsúladesustanoveniami
§ 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré
nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na

preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže
byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná
na zistenie skutočného stavu veci.

30. „V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je úlohou súdu dokázať pri pasivite

účastníka, najmä majúcej znaky úmyslu zastierať skutočnosť, že tvrdenia účastníka sú pravdivé,
respektíve nepravdivé, špeciálne vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, ako v danom prípade, až
do úrovne finančného, či majetkového auditu povinného rodiča nariadením znaleckého dokazovania.
Dokazovanie predstavuje širokú škálu súdom využívaných prostriedkov na preukázanie potrebných
skutočností. Príslušná metodológia dokazovania má za úlohu posunúť finálne zistenia k hranici

objektivity, transparentnosti a preskúmateľnosti, pričom dokazovanie môže súd vykonávať ex officio
alebo na návrh. Iba súd pritom rozhoduje o pripustení poskytnutých dôkazov. Platí však, i keď nie
absolútne, že každý účastník konania primárne by mal preukázať svoje tvrdenia. Cielené prenášanie
bremena dôkazu na súd odporuje zásade hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania“. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/9/2025 zo dňa 28.08.2025).

31.Otecvkonanípredsúdomprvejinštancie,anivodvolacomkonanínepreukázalnáležitýmspôsobom,
z akého dôvodu nepožiadal Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v zmysle poučenia zo strany posudkového lekára, na základe ktorého by mohlo dôjsť
k navýšeniu tejto miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následne k zvýšeniu výšky

invalidného dôchodku, keďže otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že prácu môže
vykonávať iba na základe dohody o vykonaní práce, t.j. len niekoľko hodín týždenne, a nie na celý
pracovný pomer, práve z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu.

32. Ak otec nepožiadal Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, odvolací súd má za to, že k zhoršeniu zdravotného stavu otca nedošlo. Otec tiež
nepreukázal, z akých dôvodov pracoval len na základe dohody o pracovnej činnosti, z čoho vyplýva, že
otec môže dosahovať príjem na základe riadneho pracovného pomeru tak, ako tomu bolo v roku 2018
v spoločnosti V. A. N..

33.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej
osoby.

34. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím

konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

35. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovanýpríjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

36. Otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 08.04.2025 rozporoval výšku výdavkov na
maloleté deti, ktorú uvádzala matka. Následne otec uznal výdavky na jedno dieťa vo výške 272 eur.
Obaja rodičia by sa mali rovnomerným spôsobom podieľať na výdavkoch na maloleté deti, avšak z
vykonaného dokazovania vyplýva, že matka svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní
výlučnou osobnou starostlivosťou o deti.

37. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že zdravotný stav maloletých
deti je nepriaznivý. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom častou
návštevou odborných lekárov - výdavky na lieky, cestovné, parkovanie, kúpeľnú liečbu, rehabilitácie.
Maloletá Z. má vzhľadom na diagnózu: juvenilná idiopatická skolióza hrudníkovo driekovej oblasti
opakovane indikovanú kúpeľnú liečbu a konzultáciu operačnej intervencie. Maloletý V. má na základe

kardiologického vyšetrenia tiež odporúčanú kúpeľnú liečbu v N. G..

38. Odvolací súd s poukazom na ním vyššie uvedenú argumentáciu ohľadom neunesenia dôkazného
bremena otca v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom a jeho možnosti, resp. nemožnosti
pracovať na celý pracovný pomer, čo odvolací súd považuje za vzdanie sa vyššieho príjmu (aj vyššej

sumyinvalidnéhodôchodku)bezobjektívnehodôvodu,dospelkzáveru,žesúdprvejinštancievzhľadom
na zvýšené výdavky matky súvisiace so zlým zdravotným stavom maloletých detí postupoval v ich
najlepšom záujme, keď zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú Z. zo sumy 100 eur mesačne na
sumu 170 eur mesačne a pre maloletého V. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne od
24.06.2024 (od podania návrhu matky) do budúcna.

39. Odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť odvolacích námietok otca, preto potvrdil napadnutý
rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti ako vecne správny,
postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

41. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods.
3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto
prípadneďalšietvrdeniaprednesenéúčastníkmikonanianapojednávanínaodvolacomsúdebynemohli
mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe
spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz

potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo
51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo 56/2011).

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).