Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurucová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201788
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX,

bytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom Pugačevova
1, Humenné proti žalovaným 1. E. B., 2. F. B. G., 3. H. F., 4. C. B. G., 5. A. G., 6. I. B. G., 7. C. J., 8.
K. J., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 8. rade k parcele KN-C č. 222 záhrada
o výmere 3159 m2, zapísanej na LV č. XXX pre obec I. C., katastrálne územie I. C. a vyporiadava ho
tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje parcelu KN-C č. 222 záhrada o výmere 3159 m2,

zapísanú na LV č. XXX pre obec I. C., katastrálne územie I. C..

II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému v 1. rade E. B. XXX,- eur, žalovanému v 2. rade F. B. G. 488,-
eur, žalovanej v 3. rade H. F. 488,- eur, žalovanému v 4. rade C. B. G. 418,- eur, žalovanej v 5. rade A.
G. 418,- eur, žalovanému v 6. rade I. B. G. XXX,- eur, žalovanej v 7. rade C. J. XXX,- eur a žalovanej
v 8. rade K. J. 836,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na depozitný účet Slovenského
pozemkového fondu IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal 8. 7. 2025 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zrušil jeho podielové
spoluvlastníctvosožalovanýmikparceleC-KNč.222záhradaovýmere3159m2zapísanejnaLVč.XXX
kat. úz. I. C., obec I. C., okres M. a túto parcelu po zrušení spoluvlastníctva prikázal do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalovaným finančnú náhradu za ich zaniknuté podiely.

2.Žalobuodôvodniltým,žejeväčšinovýmpodielovýmspoluvlastníkomhoreuvedenejparcelyažalovaní

sú podieloví spoluvlastníci, ktorých pobyt nie je známy a preto ich zastupuje Slovenský pozemkový fond.

Uviedol, že požiadal zástupcu žalovaných – Slovenský pozemkový fond o odpredaj ich podielov, čo však
Slovenský pozemkový fond odmietol.

3. K navrhovanému spôsobu vyporiadania a to prikázaním celej nehnuteľnosti do jeho výlučného
vlastníctva uviedol, že ide o záhradu, o ktorú sa starali už jeho predkovia a na tejto nehnuteľnosti bol

pôvodne postavený ich rodinný dom. Všetci podieloví spoluvlastníci sú vzdialení príbuzní, ale ich pobyt
niejeznámyapretoniejemožnéuzatvoriťdohoduozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva.Na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti dal žalobca vypracovať znalecký posudok, kde znalec stanovil
všeobecnú cenu vo výške 7.518,42 eur, na základe ktorej žalobca vypočítal finančnú náhradu
odstupujúcim spoluvlastníkom tak, že vyplatí žalovanému v 1. rade sumu 836,- eur, žalovanému v 2.

rade sumu 488,- eur, žalovanej v 3. rade sumu 488,- eur, žalovanému v 4. rade sumu 418,- eur, žalovanej
v 5. rade sumu 418,- eur, žalovanému v 6. rade sumu 418,- eur, žalovanej v 7. rade sumu 418,- eur,
žalovanej v 8. rade sumu 836,- eur a to všetko na účet Slovenského pozemkového fondu.

4. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných sa vyjadril tak, že v zmysle ust. § 16 ods. 1

písm. b) a ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. je oprávnený nakladať s pozemkami, ktorých vlastník je známy,
ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností a zastupovať ich v konaní pred súdom.

Podľa § 13 a § 8 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 c) a d), ktoré
sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností, t. z. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale

ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a s pozemkami ktorých vlastník nie je známy.

Z hore uvedeného vyplýva, že u označených žalovaných ide o nezistených vlastníkov, ktorých v súdnom
spore zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond.

5. K žalobe čo do základu uviedol, že koná za nezistených vlastníkov a uznáva zásadu vyplývajúcu z ust.
§ 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nikoho nemožno spravodlivo nútiť zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve a preto čo do základu so žalobou súhlasí.

Uviedol, že v prvom rade je potrebné vyporiadať sa s možnosťou reálneho rozdelenia parcely, ktorá

je predmetom sporu a tiež s tým, aby sa mohla v budúcnosti reálne využiť. Uviedol, že vzhľadom
na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, umiestnenie spornej
parcely a jej tvar, je podľa jeho názoru reálna deľba nereálna a neúčelná. Spoluvlastnícky podiel žalobcu
na predmetnej parcele je 169/432 k celku, čo predstavuje výmeru 1235,81 m2. Spoluvlastnícky podiel
ôsmych nezistených vlastníkov je spolu 1923,19 m2 a prístup na spornú parcelu na je možný len z cesty

o šírke 12 m. Reálnym rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov by vznikli pozemky s výmerou príliš
nízkou na to, aby boli účelne využiteľné. Z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku
sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie
veci za náhradu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva.

6. Zástupca nezistených vlastníkov však nesúhlasil s cenou nehnuteľnosti určenou znaleckým
posudkom, ktorý určil všeobecnú hodnotu parcely C-KN č. 222 na sumu 2,38 eur za 1 m2 parcely.

Podľa Slovenského pozemkového fondu táto cena nezodpovedá všeobecnej trhovej hodnote parciel
v katastrálnom území obce I. C..

7. Na preukázanie výšky primeranej náhrady Slovenský pozemkový fond predložil súdu kúpnu zmluvu
medzi N. I. C. a kupujúcou, kde cena bola dohodnutá na sumu 5,- eur za 1 m2 parcely.

V katastrálnom území obce L. bola uzatvorená kúpna zmluva, kde 1 m2 bol ocenený sumou 8,70 eur

za 1 m2 a v inom prípade v katastrálnom území tejto obce bola všeobecná hodnota pozemku určená
znaleckým posudkom na sumu 2,47 eur, ale kúpna cena bola dohodnutá vo výške 7,86 eur za 1 m2.

Poukázal na to, že všeobecnú cenu a z toho vychádzajúcu primeranú náhradu, ktorá má byť vyplatená
ustupujúcemu spoluvlastníkovi, určuje súd a znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov,

ktorý podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov súdom.

Keďže pri svojej činnosti dbá na ochranu pôdneho fondu Slovenskej republiky a ochranu pôdy
nezistených vlastníkov, musí postupovať tak, ako by postupovala iná fyzická alebo právnická osoba,
ktorá by bola známa. Takáto osoba by vychádzala z trhovej hodnoty nehnuteľností a mala by záujem

získať čo najväčší majetkový prospech pre seba ako odstupujúceho spoluvlastníka.

8. Slovenský pozemkový fond ako zástupca nezistených spoluvlastníkov súhlasil so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, aj s jej prikázaním do výlučnéhovlastníctva žalobcu, ale za primeranú finančnú náhradu, ktorá bude zodpovedať trhovému princípu
ocenenia. Navrhol na vyplatení náhrady tak, že 1 m2 parcely by bol ohodnotený sumou 5,- eur.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu uviedol, že sa stotožňuje
sjehoobsahomvtom,žeparcelu,ktorájepredmetomsporu,niejemožnéreálnerozdeliťmedzivšetkých
spoluvlastníkov, lebo je úzka, má asi len 10 m a prístup iba z jednej strany od hlavnej cesty. Pri rozdelení
by tak vznikli časti, ktoré nebude možné obhospodarovať, lebo by vznikli úzke a dlhé parcely. Poukázal
tiež na to, že žalobca je takmer polovičným podielovým spoluvlastníkom.

Pokiaľideovýškufinančnejnáhrady,ktorámábyťvyplatenážalovaným,takpoukázalnato,ževychádza
zo znaleckého posudku, ktorý nechal vypracovať znalcom, ktorý určil sumu 2,38 eur za 1 m2. Znalec sa
dostatočne vysporiadal so stanovením všeobecnej hodnoty pozemku a bral do úvahy všetky aspekty.

K zmluve medzi N. I. C. a kupujúcou uviedol, že kupujúca mala eminentný záujme o kúpu, lebo bola

okružená cudzím pozemkom v podielovom spoluvlastníctve a aby vyrovnala hranicu so susednými
pozemkami, musela odčleniť a odkúpiť parcelu, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy.

K zmluve medzi spoločnosťou Eustream, a. s. a predávajúcimi v obci L. uviedol, že ide o firmu, ktorá
budovala plynovod medzi Slovenskom a Poľskom, išlo o strategickú stavbu európskeho významu, čomu

zodpovedala aj kúpna cena. Finančné prostriedky na projekt boli zabezpečené EÚ so stanoveným
časovým ukončením.

Aj ďalšia kúpna zmluva predložená Slovenským pozemkovým fondom sa týkala obce L., kde kupujúci
chceli sceliť pozemky do jedného celku a preto zvýšili kúpnu cenu.

Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, vrátane výšky vyplatenia finančnej náhrady ustupujúcim
spoluvlastníkom.

10. Slovenský pozemkový fond k vyjadreniu žalobcu uviedol, že spornou ostala len výška primeranej

náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov. Treba vychádzať z trhovej hodnoty, ktorá má predstavovať
taký ekvivalent, za ktorý je možné nadobudnúť porovnateľný pozemok v danej lokalite. Všeobecná cena
vecimusízodpovedaťtrhovémuprincípuocenenia,nazákladektoréhobynemalodôjsťkznevýhodneniu
jedného spoluvlastníka na úkor druhého, resp. ostatných.

Slovenský pozemkový fond sa nestotožnil so záverom znaleckého posudku Ing. Rároga, ktorý predložil
žalobca, ale poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj30/97
z 20. 10. 1997, podľa ktorého „primeranú náhradu“ je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený
vpeniazoch,umožňujúcipodľamiestnychpodmienokobstaraniepodobnejveci,akábolapredstavovaná
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať

stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola
primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme
o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu
cenu, za ktorú by bolo možné vec predať.

Konštatoval, že primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť
na iný subjekt, napr. na znalca. Treba zobrať do úvahy aj informácie príslušného orgánu miestnej
správy, informácie spoločnosti, ktoré sprostredkúvajú kúpu a predaj nehnuteľnosti a tiež poznatky
a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo
približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že

nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu.

Z toho dôvodu žiadal doplniť dokazovanie vyžiadaním správy z obce I. C..

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä z listom vlastníctva č. XXX

kat. úz. I. C., so znaleckým posudkom znalca Ing. Emila Raroga č. 28/2024, s kúpnymi zmluvami
predloženými Slovenským pozemkovým fondom, ako aj so stanoviskom Obce I. C. a zistil nasledovný
skutkový stav.12. Z listu vlastníctva č. XXX pre obec I. C., kat. úz. I. C., okres M. mal súd za preukázané, že je na
ňom zapísaná parcela KN-C č. 222 záhrada o výmere 3159 m2 ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovaných. Spoluvlastnícky podiel žalobcu je vo výške 169/432 k celku, čo predstavuje výmeru

1235,81 m2. Spoluvlastnícky podiel žalovaných je spolu vo výmere 1923,19 m2.

13. Obec I. C. súdu písomnou správou zo 7. 10. 2025 oznámila, že nemá žiadne poznatky o žalovaných,
ktorí sú spoluvlastníkmi parcely, ktorá je predmetom sporu, lebo buď zomreli, alebo sú na neznámom
mieste.

Zároveň obec oznámila, že nemá vypracovaný územný plán a nemá výhrady k prikázaniu parcely do
výlučného vlastníctva žalobcu, lebo sa o ňu žalobca dlhodobo stará. Zároveň nemá výhrady k prikázaniu
tejto parcely do výlučného vlastníctva žalobcu z hľadiska jej využitia vo verejnom záujme.

Oznámila zároveň, že nemá poznatky o trhovej hodnote parcely.

14. Žalobca predložil do konania znalecký posudok znalca Ing. Emila Raroga č. 28/2024 na určenie
všeobecnej hodnoty parcely, ktorá je predmetom sporu. Podľa záverov posudku je hodnota parcely KN-
C č. 222 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. I. C. vo výške 7.518,42 eur, t. z. 2,38 eur za 1 m2 parcely.

Znalec vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty jednak z kópie katastrálnej mapy o umiestnení
parcely v obci, z jej fotodokumentácie, ale aj z ponúk na predaj pozemkov v širšej lokalite zverejnených
narealitnýchportáloch,akoajzkúpnejzmluvyopredajiparcelyKN-E141/1zastavanáplochaanádvorie
a parcely KN-E 1080 orná pôda, kde predávajúcou bola Obec I. C. a kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 3,026 eur za 1 m2 parcely.

15. Slovenský pozemkový fond predložil snímok o umiestnení spornej parcely v teréne, z ktorého je
zrejmé, že ide o tak úzku parcelu s jediným prístupom z cesty, že reálne rozdelenie v prospech všetkých
podielových spoluvlastníkov je neúčelné.

Zároveň predložila kúpnu zmluvu medzi predávajúcou N. I. C. a kupujúcou fyzickou osobou, predmetom
ktorej boli parcely zastavaná plocha a nádvorie a záhrada v obci I. C. a kúpna cena bola stanovená na
sumu 5,- eur za 1 m2 parcely.

Z ďalšej predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúcou bola Slovenská republika, zastúpená

Slovenským pozemkovým fondom a kupujúcimi fyzické osoby s tým, že predmetom predaja boli parcely
v obci L. a všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom vo výške 2,90 eur za 1 m2.
Účastníci zmluvy sa však dohodli na cene 8,70 eur za 1 m2 parcely.

Bola tiež predložená kúpna zmluva, kde predávajúcou bola Slovenská republika, zastúpená Slovenským

pozemkovým fondom a kupujúcim spoločnosť euastream, a. s. Bratislava a predmetom boli pozemky
v obci L., kde všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom vo výške 2,47 eur za 1
m2, ale medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá suma 7,86 eur za 1 m2.

16. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka poluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a

o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.17. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníkom vzťahu, ak to nechce. Autoritatívne rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, ak sa podieloví spoluvlastníci
nedohodli na jeho zrušení. Účastníkmi konania pred súdom musia byť všetci spoluvlastníci, lebo súd
nemôže prejednať návrh len s niektorými z nich. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového
spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, lebo ten vyplýva priamo
z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia je dané poradie

pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení a to tak, že v prvom rade má súd
spoluvlastníctvo vyporiadať rozdelením veci podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Ak to
nie je dobre možné, v druhom rade prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku, ako postup
v treťom rade, prichádza do úvahy len vtedy, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

Ak rozdelenie veci nie je účelné a súd pristúpi k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že celý
predmet spoluvlastníctva prikáže do výlučného vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
musí prihliadnuť na účelné využitie veci a s tým spojenú starostlivosť o predmet spoluvlastníctva
v budúcnosti.

18. Žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že nechce
ďalej zostať v spoluvlastníctve so žalovanými, ktorí sú nezistenými vlastníkmi. Mal snahu o odkúpenie
ich podielov, avšak Slovenský pozemkový fond, ako ich zástupca, s tým nesúhlasil. Keďže dohoda
s nezistenými spoluvlastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je možná,
nezostávalo mu iné, než podať žalobu na súd.

Žalobca žiadal, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva mu bola celá parcela KN-C č. 222 zapísaná
na LV č. XXX kat. úz. I. C. prikázaná do výlučného vlastníctva.

Poukázal na to, že reálne rozdelenie tejto parcely medzi všetkých spoluvlastníkov nie je účelné, lebo by

boli vytvorené veľmi úzke a dlhé parcely, ktoré by nebolo možné účelne využívať. Keďže je väčšinovým
spoluvlastníkom žiadal, aby mu celá parcela bola prikázaná do výlučného vlastníctva a to aj vzhľadom
na to, že patrila už jeho právnym predchodcom, na ktorej mali postavený aj rodinný dom. V súčasnej
dobe je užívateľom tejto parcely a má záujem aj v budúcnosti sa o ňu starať a využívať pre svoju potrebu.

Navrhol, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatí ustupujúcim
spoluvlastníkom za ich zaniknuté podiely finančnú náhradu, kvôli čomu nechal vypracovať znalecký
posudok na určenie trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Poukázal na to, že znalec
určil trhovú hodnotu vo výške 2,38 eur za 1 m2.

K zmluvám predloženým Slovenským pozemkovým fondom uviedol, že jednak dve zmluvy sa týkajú
inéhokatastrálnehoúzemiaazmluva,ktorásatýkapredajačastiparcielvrovnakomkatastrálnomúzemí,
bola uzatvorená za situácie, že kupujúca mala eminentný záujem na kúpe určitej plochy v danej obci.

19. Slovenský pozemkový fond zastupujúci nezistených spoluvlastníkov so zrušením podielového

spoluvlastníctva súhlasil s uvedením, že rešpektuje názor, že nikoho nemožno nútiť, aby zostal
v spoluvlastníctve s tým, s kým v spoluvlastníctve byť nechce. Zároveň sa vyjadril tak, že súhlasí aj
s navrhnutým spôsobom vyporiadania, lebo reálne rozdelenie parcely, ktorá je predmetom sporu, nie je
účelné vzhľadom na jej tvar, umiestnenie v intraviláne obce a jednu prístupovú cestu. Rešpektoval to,
že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom a v prípade reálneho rozdelenia parcely podľa

výškypodielovjednotlivýchspoluvlastníkov,byustupujúcispoluvlastnícimalimaťprikázanétaképarcely,
ktorých využitie by nebolo účelné. Išlo by o úzke, dlhé pozemky, ktoré by v budúcnosti nemali reálne
využitie.

Zástupca nezistených spoluvlastníkov však nesúhlasil s navrhnutou výškou finančnej náhrady, lebo

podľa jeho názoru všeobecná hodnota porovnateľných parciel v danej obci je 5,- eur za 1 m2 a žalobca
podľa predloženého znaleckého posudku chce vyplatiť žalovaným len sumu 2,38 eur za 1 m2.20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba o zrušenie podielového
spoluvlastníctva je čo do základu opodstatnená, lebo žalobca je jedným z podielových spoluvlastníkov
parcely KN-C č. 222 záhrada o výmere 3159 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. I. C. a naďalej nechce

zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí sú nezistenými vlastníkmi.

V zmysle zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve, ak to sám nechce, súd
považoval podanú žalobu za dôvodnú, pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva.

21. Ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhol žalobca prikázanie celej spornej
parcely do jeho výlučného vlastníctva s poukazom na to, že táto parcela patrila v minulosti už jeho
právnym predchodcom, mali na nej postavený rodinný dom a v súčasnej dobe sa o túto parcelu stará,
užíva ju a aj v budúcnosti má záujem ju obhospodarovať.

K navrhnutému spôsobu vyporiadania nemal výhrady ani zástupca nezistených vlastníkov, lebo tak

z katastrálnej mapy, ako aj z leteckej snímky tejto parcely, je zrejmé, že ide o úzky a dlhý lán pôdy, na
ktorý je prístup len z hlavnej cesty. V prípade reálneho rozdelenia tejto parcely podľa výšky podielov
jednotlivých spoluvlastníkov, by v prospech žalovaných, ako nezistených spoluvlastníkov, mali byť
vytvorené parcely podľa výšky ich podielov. Vzhľadom na výšku podielov k celkovej výmere by museli
byť vytvorené úzke lány pôdy, ktoré by v budúcnosti nemali reálne využitie.

Za daného stavu, po zistení všetkých relevantných skutočností preukázaných listinnými dôkazmi, súd
nielen zrušil podielové spoluvlastníctvo, ale pristúpil aj k jeho vyporiadaniu spôsobom navrhnutým
samotným žalobcom. V súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prikázal celú parcelu do
výlučného vlastníctva žalobcu, lebo mal za preukázané, že jej reálne rozdelenie nie je možné vzhľadom

na účelnosť jej využitia v budúcnosti po prípadnom reálnom rozdelení podľa výšky spoluvlastníckych
podielov.

Zrušenie samotného spoluvlastníctva, ani jeho vyporiadanie, nebolo medzi stranami spornými, lebo tak
žalobca, ako aj zástupca nezistených spoluvlastníkov dospeli k názoru, že je potrebné zrušiť podielové

spoluvlastníctvo medzi nimi a vyporiadať ho tak, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného
vlastníctva žalobcu.

22. Spornou skutočnosťou bola výška odplaty, ktorú má žalobca vyplatiť žalovaným ako ustupujúcim
podielovým spoluvlastníkom.

Na preukázanie všeobecnej hodnoty parcely, ktorá je predmetom sporu, predložil žalobca znalecký
posudok znalca O. F., ktorý určil hodnotu celej parcely vo výške 7.518,42 eur, čo vzhľadom na výmeru
parcely 3159 m2 značí, že 1 m2 bol ohodnotený sumou 2,38 eur. Zástupca nezistených spoluvlastníkov
s tým nesúhlasil a predložil do konania kúpne zmluvy týkajúce sa odpredaja parciel v širšej lokalite

s tvrdením, že výšku odplaty stanovuje súd a nie je viazaný znaleckým posudkom, lebo ten je len jeden
z dôkazov preukazujúcich všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Navrhol, aby žalovaným za ich zaniknuté
podiely žalobca vyplatil sumu 5,- eur za 1 m2 parcely.

23. Súd rozhodol o výške výplaty ustupujúcim spoluvlastníkom podľa znaleckého posudku predloženého

žalobcom, t. z. určil sumu 2,38 eur za 1 m2 ako primeranú a zodpovedajúcu trhovej, všeobecnej hodnote
danej nehnuteľnosti.

Zobral do úvahy nielen spôsob výpočtu trhovej hodnoty, ale aj popis a účelné využitie parcely a tiež to,
že znalec zohľadnil aj ponuky predaja parciel v širšom okolí obce na realitných trhoch, ale aj obdobnú

kúpnu zmluvu uzatvorenú samotnou obcou ako predávajúcou.

Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že parcela KN-C č. 222 tvorí rozsiahlu prieluku medzi riedkou
zástavbou rodinných domov s dĺžkou od 120 do 170 m a šírkou 10 m. Parcela je prístupná len
z miestnej komunikácie a siaha až k lesu na svahu s východnou orientáciou. Ide o parcelu, ktorá nie

je poľnohospodársky obrábaná a inžinierske siete, elektrika a zemný plyn sú v cestnom telese, pričom
prípojka pre značnú dĺžku parcely je investične náročná. Obec je vzdialená od okresného mesta asi 35
km a je takmer bez občianskej vybavenosti. Ide o záhradu bez využitia, podobne ako množstvo okolitých,
právne nevysporiadaných parciel.Znalec porovnával aj trhovú hodnotu obdobných pozemkov v okolitých obciach a to N., M., P. E. D.
a zohľadnil kúpnu zmluvu týkajúcu sa pozemku priamo v obci I. C.. Predmetnou kúpnou zmluvou Obec

I. C. odpredala fyzickej osobe podiel v parcelách KN-E 141/1 zastavaná plocha a nádvorie a KN-E 1080
orná pôda za trhovú cenu 3,026 eur. Táto trhová cena je primeraná cene stanovenej znalcom za 1 m2
parcely, ktorá je predmetom sporu, lebo v prípade predloženej kúpnej zmluvy išlo o zastavanú plochu
a nádvorie a v prípade parcely, ktorá je predmetom sporu, ide o záhradu. Rozhodujúcim kritériom je aj
umiestnenie danej parcely, spôsob jej využitia a tiež záujem kupujúceho o kúpu. Všeobecná hodnota

vždy zodpovedá ponuke a dopytu na realitnom trhu v danom prostredí.

Znalec konštatoval, že v prípade prejednávanej parcely ide o parcelu bez využívania, podobne ako
množstvo okolitých, právne nevysporiadaných parciel.

Súd sa tak stotožnil s výškou hodnoty 1 m2 parcely, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva.

24. Pokiaľ ide o kúpne zmluvy predložené zástupcom nezistených spoluvlastníkov, tak len jedna sa
týkala priamo obce I. C., kedy predávajúcou bola samotná obec a kupujúcou fyzická osoba a kúpna
cena bola dohodnutá na sumu 5,- eur za 1 m2 parcely. Išlo však o záujem kupujúcej na kúpe parciel KN-

C 620/2 a 622/2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom za tým účelom, aby bol vytvorený prístup
k hlavnej ceste. Tomu zrejme zodpovedala aj výška kúpnej ceny.

Pokiaľ ide o ďalšie dve zmluvy, jednak sa týkali iného katastrálneho územia (obec L.) a jednak kúpna
cena nezodpovedala cene určenej znaleckým posudkom.

V jednom prípade bola cena stanovená na sumu 2,90 eur za 1 m2, ale účastníci zmluvy sa dohodli
na sume 8,70 eur za 1 m2 a v druhom prípade bola stanovená znaleckým posudkom suma 2,47
eur za 1 m2, ale dohodnutá kúpna cena bola vo výške 7,86 eur za 1 m2. Súd nemohol vychádzať
z takto dohodnutých kúpnych súm, lebo nie je zrejmé, z akého dôvodu pristúpili kupujúci na úhradu

vyššej sumy, než bola stanovená znaleckým posudkom. V prípade spoločnosti eustream je zrejmé,
že išlo o výstavbu plynovodu, kde finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti boli zabezpečené
prostredníctvom Európskej únie s určením časového rámca na ich využitie. Túto situáciu nemožno
porovnať s určením výšky finančnej náhrady v prejednávanom prípade, lebo znalec v znaleckom
posudku uviedol, že ide o parcelu bez využitia v obci, kde je ponuka takýchto parciel značná. Spoločnosť

eustream bola nútená kupovať pozemky, na ktorých došlo k výstavbe plynovodu.

25. Súd po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pristúpil k určeniu výšky finančnej
náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom a to tak, že akceptoval sumu 2,38 eur za 1 m2 a výšku výplaty
pre každého ustupujúceho spoluvlastníka určil podľa metrov štvorcových zodpovedajúcich podielu

k celkovej výmere parcely.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, lebo súd nielen zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo v súlade jeho návrhom, ale podľa predloženého znaleckého posudku určil aj výšku
finančnej náhrady, ktorá bude žalovaným vyplatená za ich zaniknuté podiely.

Žalobca si náhradu trov konania voči žalovaným neuplatnil s odôvodnením, že ich zástupca súhlasil so

zrušením spoluvlastníctva aj navrhnutým spôsobom jeho vyporiadania.

Súd rešpektujúc stanovisko žalobcu, že náhradu trov konania si neuplatňuje, rozhodol tak, že mu vo
vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.