Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204097
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124204097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, adresa sídla Piešťany, Krajinská 13, dieťa matky: B. C., narodená XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu D., E. F. XX, zastúpená splnomocnencom: AK Petrovič s. r. o., IČO: 54 980 682,
adresa sídla Trnava, Kollárova 32, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D.,
H. I. B. XX, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Vladimíra Chudá, advokátka, adresa sídla Piešťany,
Winterova 2, o návrhu otca na zmenu úpravy výchovného prostredia a návrhu matky na zvýšenie

výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/66/2024 – 89 z 5. marca
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., VI. a vo výroku p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd konanie o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia zastavil (výrok I.), zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. 01.09.2024 do 31.01.2025 zo sumy 200 eur mesačne na
sumu 300 eur mesačne a následne znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. zo sumy 300

eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2025 s tým, že výživné je splatné vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
01.09.2024 do 05.03.2025 v sume 500 eur povolil otcovi splácať v dvanástich pravidelných mesačných
splátkach po 42 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok prípade omeškania sa
splnením aj len jednej splátky (výrok III.), v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (výrok IV.), rozhodol,
že styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje (výrok V.), rozhodol, že týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Piešťany č. k. 9 P 148/2020 - 422 z 31.01.2023 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Piešťany č. k. 9 P 141/2007 - 89 zo 17.01.2019 v dotknutých častiach (výrok VI.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 21.05.2024 sa otec domáhal
zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa a to jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti
obochrodičovstým,žemaloletédieťabudemaťbydliskonaadresematky,aževýživnézostranyrodičov
na maloleté dieťa sa určovať nebude. Na pojednávaní súdu konanom dňa 05.03.2025 otec svoj návrh
na zmenu zverenia maloletého vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Matka s návrhom otca nesúhlasila,

považujúc tento za nedôvodný pre neschopnosť otca zabezpečiť riadnu výchovu maloletého. Zároveň
matka navrhla zvýšiť naposledy určené výživné otca na maloletého zo sumy 200 eur mesačne na
sumu 300 eur mesačne dôvodiac, že odôvodnené potreby maloletého od posledného rozhodovania
súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca podstatne vzrástli. Otec maloletého so zvýšením výživnéhonesúhlasil a v konečnom dôsledku navrhol výživné na maloletého znížiť zo sumy 200 eur mesačne
na sumu 180 eur mesačne dôvodiac, že vzhľadom na svoje doterajšie zamestnania aj jeho pracovné
zručnosti môže dosiahnuť potenciálny príjem maximálne vo výške 792 až 1.168 eur netto mesačne,

pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Kolízny opatrovník považoval
návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný a pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného,
rozhodnutie o tomto návrhu ponechal na úvahu súdu.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia maloletého A. nežijú spolu, výkon ich

práv a povinností k maloletému bol naposledy upravovaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k.
9P/148/2020 - 422 z 31.01.2023, ktorým rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.
k.9P/141/2007- 89zo17.01.2009včastivýškyvýživnéhoatotak,že zvýšilvyživovaciupovinnosťotca
voči maloletému A. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2020
s tým, že dlžné výživné za obdobie od 01.11.2002 do 31.01.2023 vo výške 1.350 eur súd povolil otcovi
zaplatiť k rukám matky maloletého v splátkach po 60 eur mesačne.

1.2.1 Maloletý A. sa v roku 2023 nachádzal osobnej starostlivosti svojej matky, mal 9 rokov, a bol žiakom
tretieho ročníka základnej školy , trpel inou atopickou dermatitídou, numulárnou dermatitídou a bola mu
predpísanáfarmakologickáliečba.Suspokojovanímodôvodnenýchpotriebmaloletého(okremnákladov
na bývanie) mala matka maloletého spojené výdavky vo výške cca 390 eur mesačne (krémy a masti na

dermatitídu 20 eur, mimoškolské aktivity 15 eur, doprava do školy, na krúžky a iné mimoškolské aktivity
30 eur poistka 28 eur, hygienické potreby 30 eur, strava 170 eur, oblečenie 70 eur, školské potreby a
pomôcky 30 eur).

1.2.2 Matka maloletého v roku 2023 spolu s maloletým A. a jej partnerom bývala v trojizbovom byte,

ktorý bol v jej osobnom vlastníctve a na kúpu ktorého čerpal hypotekárny úver vo výške 88 000 eur a
úver od D., J. vo výške 22 000 eur, ktoré úvery splácala v splátkach spolu vo výške 456 eur mesačne.
Bola zamestnaná a zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 1.000
eur. Okrem tohto príjmu čerpala daňový bonus na maloletého a rodinné prídavky. Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletému A. inú vyživovaciu povinnosť nemala a s uspokojovaním svojich osobných

potrieb mala spojené len bežné výdavky. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastnila.

1.2.3 Otec maloletého v roku 2023 žil sám vo vlastnom trojizbovom byte, na ktorého kúpu čerpal
hypotekárny úver vo výške 52 000 eur a ktorý splácal v splátkach po 150 eur. S užívaním bytu mal
spojené výdavky cca 175 eur mesačne. Mal ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a prax ako

pomocnýpracovníkvsklade,pomocnýrobotník,vodičaoperátorvýroby.Bolzamestnancomspoločnosti
K. D. B. a ako pomocná sila v sklade, z ktorej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo
výške cca 531 eur. Vzhľadom na svoje vzdelanie a prax bolo v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať priemerný mesačný netto príjem vo výške 700 až 850 eur. Platil si 2 životné poistky. Jednu po
35 eur mesačne a druhú po 33 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. nemal inú

vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky.
Okrem vlastníctva bytu iný majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Okrem súdom určeného výživného na
výživu maloletého A. iným spôsobom neprispieval.

1.2.4 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý A. mal 11 rokov, navštevoval 5 ročník

základnej školy a naďalej sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky, ktorá mala s uspokojovaním jeho
odôvodnenýchpotriebspojenévýdavkycca490eurmesačne(strava200-210eur, bývanie(vpomernej
časti) 78 eur, školské potreby a poplatky 15 eur, futbal (25+15) 40 eur, drogéria (hygienické potreby,
pracie prostriedky) 15 eur, lieky 8 až 10 eur, oblečenie a topánky pre maloletého 50 až 70 eur, výlety a
aktivity 10 eur, dary 10 eur, doučovanie anglický jazyk 30 eur ). Pre poriadok je potrebné uviesť, že matka

vyčíslila výdavky maloletého vo výške cca 815 eur mesačne. Názor maloletého bol zisťovaný procesným
opatrovníkom dňa 04.10.2024 a vykonaním pohovoru na súde dňa 27.01.2025 za prítomnosti nielen
povereného zamestnanca kolízneho opatrovníka, ale aj koordinátorky tunajšieho súdu a psychologičky
Krajského súdu v Trnave. Maloletý na oboch pohovoroch uviedol, že nemá viac záujem stretávať sa
s otcom v rozsahu, aký bol poňatý do rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/141/2017 - 89 zo

dňa 17.01.2019, keď súd schválil dohodu rodičov ohľadom stýkania sa otca a maloletého dieťaťa. Na
pojednávaní dňa 09.10.2024 súd kládol otcovi otázky, na ktoré otec odpovedal v rozpore s vyjadreniami
maloletého, ktorý si však neželal, aby bol otec informovaný o obsahu jeho vyjadrenia sa. Rovnako
tak pri vykonaní pohovoru za prítomnosti psychologičky Krajského súdu v Trnave maloletý sa vyjadril,že si neželá sprístupniť svoje vyjadrenie rodičom v žiadnej časti. Z tohto dôvodu bol prijatý záver na
oboznámenie rodičov, že maloletý pri zisťovaní jeho názoru pôsobil nervózne, prezentoval svoje pocity,
ale opakoval, že nechce o otcovi rozprávať zle. Maloletý opísal správanie sa otca voči okoliu, ktoré sa

javí byť nevhodné a nie adekvátne pre zdravý vývin maloletého. Komunikácia rodičov nie je žiadna,
maloletý sa s otcom dlhší čas nestretáva. Otec aktuálne nejaví záujem o stretávanie sa so synom, syna
ani matku nekontaktuje. Preto psychologička odporučila ponechať styk bez úpravy. Z pozorovania
maloletého A. psychologička uzavrela, že maloletý je na svoj vek vyspelý, otázky zodpovedá otvorene,
výpovede rozvíja.

1.2.5 Matka maloletého, naďalej žila s maloletým A. a svojim partnerom v trojizbovom byte ktorý je v
jej vlastníctve a okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Bola
naďalej zamestnaná v spoločnosti L. B., B. a zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto
príjem cca 1.311 eur (za január 2025 pri uplatňovaní si daňového bonusu na mal. A.). S uspokojovaním
svojichosobnýchpotriebmalaspojenépravidelnémesačnévýdavkyvo výškecca976 eur(hypotekárny

úver 300 eur, dofinancovanie úveru 175 eur, spotrebný úver 41 eur, životné poistenie 45 eur, poistenie
hypotekárneho úveru 30 eur, bývanie 78 eur, mobil 27 eur, strava 210 eur, PHM 50 eur, údržba vozidla
20 eur).

1.2.6 Otec naďalej žil spolu so svojou partnerkou M. F. narodenou 08.02.1991 vo vlastnom trojizbovom

byte, mal ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a prax ako pomocný pracovník v sklade,
pomocný robotník, vodič a operátor výroby. Do 30.07.2024 bol zamestnaný v spoločnosti K. D. B.. Za
dané obdobie dosahoval otec príjem uvádzaný v Sociálnej poisťovni ako vymeriavací základ na plnenie
odvodovejpovinnostivovýškeod40,23eurdo124,99eurbruttomesačne.Od15.07.2024bolevidovaný
na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v

nezamestnanosti vo výške 103,70 eur mesačne. Od 01.02.2025 bol zamestnancom spoločnosti M. F.
- J. F. B. a to na pracovný úväzok 15 hodín týždenne, kde mal dojednanú základnú mzdu vo výške
310 eur brutto mesačne, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.01.2026. Na výzvy
súdu, aby otec uviedol skutkové tvrdenia k predloženým listinným dôkazom, napríklad k skrátenému
pracovnému úväzku, právna zástupkyňa otca uviedla, že predpokladajú, že súd bude vychádzať tak

ako v čase ostatného rozhodovania z potencionality príjmu otca a k predloženej pracovnej zmluve sa
viac nevyjadrili. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené výdavky (okrem výdavkov
na stravu a obliekanie) vo výške cca 757 eur mesačne (výživné 200 eur, splátka hypotekárneho úveru
171,71 eur, náklady na bývanie 200 eur za služby súvisiace s užívaním bytu + 25 eur elektrina + 4 eur
plyn, mobil a internet 38 eur, pohonné hmoty 30 eur, údržba vozidla 20 eur, životné poistenie 35 eur +

33 eur). Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, je najvyšší vymeriavací základ otca v Sociálnej
poisťovni za obdobie od 01.01.2023 do 05.03.2025 dosahoval vo februári 2023 sumu 303,73 eur brutto
a v mesiacoch apríl až jún 2024 sumu 124,99 eur brutto. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A.
mal otec vyživovaciu povinnosť aj k synovi B., narodenému XX.XX.XXXX.

1.2.7 Z informácií zverejnených na webovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že
priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky vo 4.štvrťroku
2024 dosiahla 1.643 eur brutto (čo zodpovedá príjmu vo výške cca 1.343 eur netto).

1.2.8 Partnerka otca M. F., narodená XX.XX.XXXX bola zamestnaná v spoločnosti A., B. J. B. N., O.

XXX , kde zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný brutto príjem vo výške cca 1.418 eur.
Zároveň bola zamestnaná aj v spoločnosti F. K., B., kde dosahovala vymeriavací základ vo výške 45
eur brutto mesačne.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa -

zvýšenie výživného na maloleté dieťa a to podľa § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len "ZR“
a § 121 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len "CMP“ a nárok povinného na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na plnenie podľa §
323 ods. 4 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení,

ďalej len „CSP“ a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletému A. je sčasti
za obdobie od 01.09.2024 dôvodný a preto je potrebné tomuto návrhu vyhovieť, čo však neplatilo o
návrhu matky na zvýšenie výživného od 16.07.2024 do 31.08.2024, kedy návrh matky považoval za
nedôvodný s potrebou jeho zamietnutia.1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému
uviedol, že vykonal dokazovanie k pomerom účastníkov spisovým materiálom Okresného súdu Piešťany

sp. zn. 9P/148/2020, kedy súd naposledy rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného k
maloletému dieťaťu a zistil, že v tomto konaní začatom dňa 29.10.2020 sa matka domáhala zvýšenia
výživného zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2020 a tiež
zákazu styku otca a maloletého dieťaťa. Rozsudkom zo dňa 31.01.2023 a súd zvýšil povinnosť otca
prispievať na výživu maloletého dieťaťa zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. V

čase rozhodovania súdu matka bola zamestnaná, dosahovala mesačne príjem zo zamestnania 1.000
eur v čistom, uplatňovala si prídavok na dieťa a daňový bonus. Matka žila v domácnosti spoločne s
dieťaťom a s partnerom, v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, ktorý zakúpila na hypotekárny úver
splácaný v D., J.. Otec pracoval od 01.11.2022 u zamestnávateľa K. D. B. ako pomocná sila v sklade
s príjmom v zásade v rozpätí 215 - 236 eur. Vlastnil 3-izbový byt, zakúpený na hypotekárny úver vo
výške 52.000 eur, s mesačnou splátkou 150 eur, a nákladmi spojenými s užívaním bytu v sume 170 eur

mesačne. Súd zvýšenie výživného odôvodnil tým, že otec formálne dosahoval počas konania príjem
od 215 eur do 236 eur mesačne, ale vzhľadom na jeho vzdelanie - stredoškolské s maturitou - a prax
ako pomocný pracovník v sklade, pomocný robotník, vodič, operátor výroby, mohol dosahovať vyšší
príjem s platom ponúkaným na daných pracovných pozíciách a to 900 - 1.100 eur v hrubom a teda cca
700 - 850 eur mesačne v čistom. Otec ani v tomto konaní nepreukázal objektívny dôvod, ktorý by mu

bránil pracovať na plný úväzok. Súd tak vyhodnotil, že ak je otec schopný uhrádzať najmenej od r. 2010
splátky hypotekárneho úveru vo výške 150 eur mesačne, a tiež dve životné poistky (35 eur a 33 eur), tak
je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné v sume 200 eur mesačne, ktoré je prvoradou
povinnosťou rodiča, keď každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Otec sa inak

ako platením výživného na výžive maloletého nepodieľal. Preto súd zvýšil povinnosť otca platiť výživné
s účinnosťou od 01.11.2020 na sumu 200 eur mesačne.

1.5 Porovnaním pomerov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v konaní sp. zn.
9P/148/2020 zo dňa 31.01.2023 s pomermi v čase rozhodovania súdu v tomto konaní, dospel súd

k právnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a tiež na
strane povinného otca. K zvýšeniu výživného na sumu 200 eur mesačne došlo v konaní sp. zn.
9P/148/2020 spätne odo dňa 01.11.2020, to znamená, že súd mal z vykonaného dokazovania za
to, že už čase 01.11.2020 bolo v schopnostiach a možnostiach otca, a zároveň to zodpovedalo
odôvodnených potrebám mal. dieťaťa, podieľať sa na výžive mal. A., vtedy vo veku 6 rokov, výživným

v sume 200 eur mesačne. V čase predchádzajúceho súdneho konania a rozhodovania súdu bol
maloletý žiakom základnej školy na prvom stupni. V tomto konaní bolo nesporným, že od 01.09.2024
maloletý A. navštevuje 5. ročník základnej školy. Zmenu v životnej etape maloletého dieťaťa zohľadňujú
súdy v rozhodovacej činnosti najmä vo vzťahu k výživnému, nakoľko je nepochybné, že výdavky na
uspokojovanie potrieb dieťaťa sa rastúcim vekom dieťaťa zvyšujú, keďže nároky dieťaťa rastú či už do

stravy, či do ošatenia, drogérie, alebo záujmov dieťaťa a pod.

1.6 Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa, keďže vzrástli nároky na stravu maloletého, v predchádzajúcom konaní
ustaľované v sume 170 eur mesačne, aktuálne v sume 210 eur mesačne. Vzrástli tiež výdavky na

drogériu cca o 5 eur (pôvodne 30 eur, aktuálne 35 eur), pribudol výdavok na mobil a internet pre
maloletého (30 eur) a výdavok na lieky a vitamíny (15 - 20 eur). Podstatným výdavkom, ktorý v konaní
oproti predchádzajúcemu konaniu pribudol, je výdavok na doučovanie z anglického jazyka, ktorý matka
uhrádza od školského roku 2023/2024. Preto návrh matky na zvýšenie výživného súd zhodnotil ako
dôvodný, keď jednotlivé výdavky na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa vzrástli min. o infláciu

cien potravín, drogérie, a úhrne tak predstavujú už významný nárast v nákladoch, ktoré matka na
maloletého uhrádza. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že súčasné pravidelné mesačné
výdavky na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého A. prevyšujú 400 eur mesačne. Pokiaľ
otec sporoval výšku výdavku na doučovanie, keď v zmysle potvrdenia vystaveného študijným centrom
zo dňa 18.10.2024 prebieha doučovanie maloletého A. v rozsahu dvoch vyučovacích hodín týždenne a

ide o doučovanie individuálne, súd zohľadnil tvrdenie otca, že tento výdavok je (aktuálne po narodení
mal. B.) prevyšujúci životnú úroveň otca, a mal za to, že pokiaľ matka vynaložila 277 eur za doučovanie
mal. A. (za 16 vyučovacích hodín), preukazuje to vyššiu životnú úroveň matky (žijúcej s partnerom) a
je dôvodným zohľadniť tento výdavok na ťarchu povinného otca len v rozsahu nákladov za skupinovýkurz ponúkaný inými jazykovými školami v D., ktoré si účtujú za jednu vyučovaciu hodinu 5,50 eur, čo
predstavuje cca 30 eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane povinného otca, a to
zvýšením potenciálne dosahovaného príjmu otca v trhovom hospodárstve Slovenskej republiky, ako aj

vznikom druhej vyživovacej povinnosti narodením maloletého B. dňa 22.02.2025. Pri posudzovaní výšky
zvýšeného výživného súd vychádzal, a otec tak aj otvorene navrhoval, z potenciálneho príjmu otca, ktorý
by otec mohol dosahovať v prípade, že by bol riadne zamestnaný a bol by zamestnaný na plný pracovný
úväzok. Súd sa nestotožnil s obranou právnej zástupkyne otca, že v možnostiach a schopnostiach otca
nie je dosahovať priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Otec žije a pracuje v trnavskom kraji, ktorý

kraj sa v rámci Slovenskej republiky radí do hornej polovice hospodársky rozvinutých krajov, a v rámci
priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2024 je tretím najbohatším regiónom. Bratislavský
a trnavský kraj ponúka množstvo pracovných pozícií pri dosiahnutom vzdelaní otca so základnou
mzdou a benefitmi nad priemerom miezd v krajine. Podľa zverejnených informácií Štatistického úradu
SR v bratislavskom kraji je pritom priemerná mzda za 4.kvartál roku 2024 vo výške 1.975 eur, v
trnavskom kraji za totožné obdobie priemerná mzda vo výške 1.495 eur v hrubom. Priemerná mesačná

mzda zamestnanca v národnom hospodárstve v 4. štvrťroku 2024 dosiahla dokonca sumu 1.643 eur
v hrubom. Otec v konaní tvrdil svoje mesačné výdavky v sume 756,71 eur (uvedené vyššie v odseku
25). V týchto výdavkoch otca pritom neboli zohľadnené položky ako náklady na stravu otca, náklady
na ošatenie a obuv u otca, či náklady na drogériu, ktoré nepochybne predstavujú u dospelého jedinca
v súčasnosti min. sumu 200 - 250 eur mesačne. Pokiaľ je otec schopný uhrádzať svoje potreby, čo

nepochybne je a miesto pravdivého tvrdenia a dokazovania svojich príjmov (a výdavkov) žiada súd,
aby vychádzal z potenciálneho príjmu, aký asi môže mať, je dôvodným vychádzať z potencionálne
dosahovaného príjmu povinného otca na trhu práce, ktorému aktuálne zodpovedá priemerná mzda v
národnom hospodárstve Slovenskej republiky za štvrtý štvrťrok 2024 a teda z príjmu v sume 1.643 eur v
hrubom, čomu zodpovedá 1.343 eur v čistom, a nie z nižších súm, aké navrhoval otec, ktoré by tak mohli

byť v skutočnosti v prospech otca a primerane by nezodpovedali jeho skutočnému možnému príjmu.
Otec si vedome nesplnil svoju povinnosť voči súdu, a táto skutočnosť mu nemá byť poľahčujúcou
okolnosťou pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného pre primerané plnenie si zákonnej
vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.

1.7 Súd preto pri zohľadnení potenciálneho priemerného čistého príjmu povinného otca na trhu
práce pre zamestnancov v Slovenskej republike (1.343 eur) za obdobie október až december 2024,
zvýšil povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletého A. s účinnosťou od 01.09.2024 zo sumy
200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne. Zvýšené výživné predstavuje cca 22 % z potenciálne
dosahovaného čistého príjmu otca a zodpovedá primerane aj metodike Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky rešpektujúc vek dieťaťa, a najmä jeho etapu života. Dňa 22.02.2025 otcovi
pribudla druhá vyživovacia povinnosť k maloletému B., ktorú podstatnú okolnosť súd opäť v súlade s
metodikou Ministerstva spravodlivosti SR zohľadnil a rozhodol tak, že od 01.02.2025 je povinnosťou otca
podieľať sa na výžive maloletého A. sumou 200 eur mesačne, čo predstavuje cca 16 % z potenciálne
dosahovaného príjmu otca pri dvoch na výživu odkázaných maloletých deťoch. Uvedené výživné

(200 eur) neumožňuje uspokojovať odôvodnené potreby maloletého A. ani v jednej polovici, avšak
nebolo možné prehliadať túto podstatnú zmenu pomerov na strane otca, keďže je povinnosťou otca
zabezpečovať aj uspokojovanie potrieb novonarodeného dieťaťa, spolu s matkou maloletého B., ktorá
bola riadne zamestnaná, a preto jej vznikol nárok na materské vo výške 75 % z denného vymeriavacieho
základu, aký dosahovala zo zamestnania za predchádzajúci kalendárny rok, kedy M. F., matke mal. B.,

vznikol nárok na dávku z nemocenského poistenia.

1.8 Nedoplatok povinného otca na takto zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do
31.01.2025 vypočítaný pri zvýšení výživného za dané obdobie o 100 eur mesačne tak predstavoval (5
mesiacov x 100 eur) 500 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou

straty výhody splátok v pravidelných 24 mesačných splatiť do jedného roka v 12tich pravidelných
mesačných splátkach po 42 eur od doručenia rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
omeškania s plnením aj len jednej splátky, čo by viedlo k jednorazovej splatnosti celého dlhu na
zročnom výživnom. Rozsudky týkajúce sa výživného sú vykonateľné doručením. Otec na pojednávaní
dňa 05.03.2025 predniesol, že je ochotný vzdať sa syna, tak aby si ho priateľ matky osvojil a aby

sa so synom viac náhodne nestretol, predáva aj byt na J. P. v D.. Uvedený prednes súd zhodnotil
tak, že nedoplatok otca na zročnom výživnom bude v schopnostiach otca uhradiť v krátkej budúcnosti
aj jednorazovo, avšak možnosť splátkového splnenia povinnosti súd otcovi ponechal, nakoľko išlo
o emočné tvrdenie otca, ktoré odznelo výlučne ako tvrdenie otca bez preukázania faktických krokovpredaja (napr. inzercia, nadviazaná spolupráca s realitnou kanceláriou či uzavretá zmluva o budúcej
kúpnej zmluve) so zohľadnením osobnosti otca (matkou preukazované starším znaleckým posudkom
z neukončeného trestného konania vedeného proti otcovi pod sp. zn. PN-23T/9/2020 pre prečin

nebezpečného vyhrážania sa matke a prečin výtržníctva), ktorú bolo možné vnímať aj na pojednávaní
ako impulzívnu, sebastrednú, s nie adekvátnymi reakciami. Týmto súd prvej inštancie zmenil rozsudok
Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/148/2020 zo dňa 31.01.2023 v dotknutej časti zvýšeného výživného.

1.9 V prevyšujúcej časti súd návrh matky - pôvodne zvýšiť výživné od 16.07.2024 - zamietol, keďže

k prechodu maloletého na druhý stupeň základnej školy došlo s účinnosťou od 01.09.2024, a matka
nepreukázala, že by zvýšené výdavky týkajúce sa odôvodnených potrieb maloletého A. ako pomôcky
na futbal, a najmä súkromné hodiny doučovania maloletého z anglického jazyka boli vynakladané v
už letných mesiacoch júl, august 2024, keďže z potvrdenia o navštevovaní študijného centra BASIC
Piešťany o. z. vyplývalo, že cez prázdniny maloletý centrum nenavštevuje, a teda tento výdavok vzniká
v zásade počas školského roka.

1.10 Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že
rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých
predpokladov považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým

dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto
prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu. Ďalšími
významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho zisťovania a v
neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd iba bez ďalšieho
prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na starostlivom

a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Súd zhodnotil okolnosti prejednávanej veci, a dospel k
záveru, že je potrebné zmeniť rodičmi pôvodne dohodnutú úpravu stýkania sa otca so synom na tzv.
bezúpravovú, teda tak, aby nebolo možné domáhať sa stretnutia núteným výkonom rozhodnutia a teda
k stýkaniu môže dôjsť len dobrovoľnej báze z oboch strán, od otca a od maloletého dieťaťa zároveň.

1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
VII.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na § 52 CMP a vecne tým, účastníci si
nárok na náhradu trov konania neuplatnili a ani súd nevidel žiaden dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý
by sa mal pri rozhodovaní o trovách konania odkloniť od generálnej klauzuly.

2. Rozsudok vo výroku II. a III. napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého s návrhom
na jeho zmenu zníženie výživného na maloletého zo sumy 200 eur na sumu 180 eur mesačne viniac
súd prvej inštancie, že tento v konaní neprihliadol na z dokazovania preukázané zvýšenie príjmu
matky o 450 eur mesačne, ako ani na to, že schopnosti otca prispievať na výživu maloletého nie sú tak
široké, aby bolo možné z jeho strany určiť výživné v takom rozsahu, aby boli uspokojované aj široké

potreby maloletého dieťaťa, keďže otec nie je schopný vzhľadom na svoje vzdelanie a doterajšiu prax
dosahovať príjem aký dosahujú priemerne zamestnanci v národnom hospodárstve Slovenskej republiky
vo výške cca 1.343 eur netto mesačne. O tom svedčí aj znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v
psychológii a psychiatrii spol. s r.o. z 03.07.2018 číslo 30/2018, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného
konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 23 T/9/2020, z ktorého je zrejmé,

že otec má poruchu osobnosti s impulzívnymi a nezadržanlivými rysmi so slabšie diferencovanou a
egocentrický orientovanou emotivitou, že jeho osobnosť je málo prispôsobivá, so zvýšeným sklonom k
impulzívnym reakciám, že otec je málo empatickou osobnosťou k potrebám iných, v dôsledku čoho je aj
menej schopný efektívnejšej komunikácie. Podľa jeho názoru je v možnostiach otca dosahovať príjem
na pracovných pozíciách pomocný pracovník v sklade, pomocný robotník, alebo vodič v mieste jeho

bydliska vo výške cca tisíc až 1.250 eur brutto, čo predstavuje sumu 792,56 až 1.167,96 eur netto.

3. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť, podporujúc záver súdu o potrebe vyhodnotenie
potenciálneho príjmu otca aj z pohľadu výšky jeho výdavkov a zohľadniac skutočnosť, že otec pracuje

u otca svojej partnerky, matky svojho druhého dieťaťa a preto je možné dôvodne sa domnieva, že má
optimalizovaný príjem, nakoľko z deklarovaného príjmu by otec nepokryl ani len svoje základné potreby,
nehovoriac o ostatných pravidelných mesačných výdavkoch otca a jeho rodiny. Pokiaľ otec poukazuje
na znalecký posudok matka namieta, že doposiaľ otec nikdy nenamietal, že by mal zníženú schopnosťdosahovať zárobok pre svoju osobnostnú štruktúru, ktorej tvrdený negatívny vplyv na dosahovanie
jeho zárobku ani neobjektivizoval. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou a je zručný stavebnej
činnosti, keďže viac ako 20 rokov zhotovuje, montuje strešné konštrukcie, krytiny, plášte a pokiaľ je

aj toho času u svojho zamestnávateľa zaradený ako pomocný pracovník na stavbe alebo v sklade,
jeho zaradenie je pod úroveň jeho kvalifikácie. Zodpovednosť otca ako povinného rodiča je dosahovať
príjem podľa svojich možností a schopností a preto jeho vyhýbavé správanie sa k plneniu si vyživovacej
povinnosti a k dosahovaniu vyššieho príjmu zodpovedajúcemu jeho zručnosti nemôže byť dôvodom
pre zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému najmä za situácie, kedy odôvodnené

výdavky maloletého vzrástli jeho nástupom na vyšší stupeň vzdelávania.

4. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu otca sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je
dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je (po späťvzatí návrhu otca na zmenu zverenia

maloletého a zastavení konania v tejto časti) návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu Piešťany
č. k. 9 P/148/2002 C - 422 z 31.01. 2023 v časti o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k maloletému a to zvýšením výživného otca voči maloletému z doterajších 200 eur mesačne na 300 eur
mesačne. od 01.09.2024 do 31.01.2025 a znížením rozsahu vyživovacej povinnosti otca za obdobie od
01.02.2025 zo sumy 300 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca maloletého, predmetom odvolacieho konania je
preskúmať, či súd prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči maloletému A. zo sumy 200
eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 01.09.2024 do 31.01.2025 a zároveň znížil výživné otca zo
sumy 300 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.02.2025.

7. Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na Skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním

sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca maloletého s takýmito dôvodmi, a tým
vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov
konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie
(§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť
nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu

hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh

(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby

bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia
okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie
je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na
to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa

nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene
pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu
o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na
jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov

a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene
výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe
zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho
úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –

okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená
strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb

– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

9.6 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že od
posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému je maloletý A. viac
ako o 2 roky starší a už navštevuje druhý stupeň základnej školy (keď v čase ostatného rozhodovania
súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému navštevoval len prvý stupeň základnej školy),
v dôsledku čoho jeho odôvodnené výdavky vzrástli o cca 100 - 210 eur mesačne (zo sumy cca 390 eur

mesačnenasumucca600eurmesačne-pripočítajúcksumeustálenejsúdomvovýške30eur mesačne
na doučovanie z anglického jazyka sumu 110 eur, ktorú bude naďalej platiť len matka maloletého ako
nadštandardný výdavok maloletého), súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o
potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom (z dôvodu podstatnej zmeny v pomeroch na
strane maloletého) a to jeho zvýšením a následne vzhľadom na ďalšiu podstatnú zmenu okolností na

strane otca maloletého (pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti) jeho následným znížením ,
postupom podľa § 26 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ako aj § 121 a § 157 CMP. Neobstojí preto námietka otca
o nesprávnom právnom posúdení veci - o nesprávnej aplikácii práve citovaných zákonných ustanovení
na prejednávanú vec.9.7 Pokiaľ ide o námietku otca maloletého o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia
a následného zníženia výživného na maloletého (t.j. o nesprávnej aplikácii § 75 ods. 1 veta prvá a §

78 ods. 3 ZR na prejednávanú vec) odvolací súd uvádza:

9.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR a
dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého ako aj na strane jeho rodičov je
dôvodným za obdobie od 01.09.2024 do 31.01.2025 zvýšiť výživné otca na maloletého A. z doterajších

200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a následne vzhľadom na ďalšiu podstatnú zmenu okolností
na strane otca maloletého ( pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti) znížiť výživné zo sumy 300
eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.02.2025 s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa
odvolací súd stotožňuje a tak námietky otca a o nesprávnej aplikácii práve citovaných ustanovení ZR
na prejednávanú vec považuje za nedôvodné .

9.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

9.7.6 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia

povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Vodiacou zásadou na

strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s
rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča , potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,
pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou
osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba

považovať jeho reálny priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahuje za posledný kalendárny rok pred
vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako
je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti
v odbore a podobne ). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce

jeho skutočné zárobkové ( prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.9.7.9 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd

rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na
dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie
jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania
vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania
alebo zárobku. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd

pristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždýzrodičov.
Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho, ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom

nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosťodieťa,prípadnestarostlivosťospoločnúdomácnosť. Vtejtosúvislostiajodvolacísúddáva
do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom
– tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného
za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf;ďalej len „Metodika“).

9.7.10 Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu
záveru o schopnosti otca (vzhľadom na jeho vek 44 rokov, fyzickú zdatnosť, zdravotný stav, získané

vzdelanie - stredoškolské, pracovné zručnosti a pod.) pracovať na plný pracovný úväzok a vzhľadom
na jeho miesto trvalého pobytu (západoslovenský kraj SR a mesto D.) dosahovať priemernú mzdu v
národnom hospodárstve Slovenskej republiky vo výške cca 1.643 eur brutto, čo zodpovedá sume cca
1.350 eur netto. Tu odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce zdôvodnenie takéhoto
záveru súdom prvej inštancie v jeho rozsudku (bod 29. až 31.). Vychádzajúc z uvedeného, z vykonaného

dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné dospieť k záveru o opodstatnenosti
výkonu práce otca len v rozsahu polovičného pracovného úväzku, prípadne o akomkoľvek znížení
pracovnej schopnosti otca vzhľadom na jeho osobnostné rysy popisované v otcom namietanom
znaleckom posudku. Potenciálny priemerný mesačný netto príjem otca preto od roku 2023 stúpol o cca
500 eur mesačne (1.350 - 850 = 500). Z vykonaného dokazovania bolo ďalej jednoznačne preukázané,

že matka maloletého mala v roku 2023 príjem cca 1.000 eur netto mesačne a v roku 2025 príjem vo
výške 1.320 eur netto mesačne. Jej priemerný mesačný netto príjem teda stúpol o cca 320 eur (1.320
– 1.000 = 320).

9.7.11 Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav potom súd prvej inštancie správne zvýšené výdavky

maloletého A. vo výške vo výške cca 210 eur mesačne (490 – 390 = 100 k čomu je potrebné
pripočítať výdavok na doučovanie maloletého z anglického jazyka vo výške 110 eur hradený len
matkou) pokryl v období od 01.09.2024 do 31.01.2025 príspevkom zo strany matky vo výške
cca 110 eur mesačne (t.j. sumou zodpovedajúcou cca 35% z jej zvýšeného príjmu cca 320 eur
netto mesačne, namiesto Metodikou určenej sumy a cca 70 eur mesačne zodpovedajúcej 22% zo

zvýšeného príjmu matky, považujúc výdavky matky na doučovanie maloletého vo výške cca 110 eur
mesačne za nadštandardné), vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o maloletého realizovanú bez
akejkoľvek pomoci a príspevku zo strany otca maloletého a zvýšením výživného zo strany otca o 100
eur mesačne (t.j. sumou zodpovedajúcou cca 22% z jeho zvýšeného potenciálneho príjmu cca 500
eur netto mesačne postupujúc pri určovaní výživného na maloleté dieťa spôsobom zohľadňujúcim

nárok dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov (Metodiku) a zohľadniac aj skutočnosť, že
na osobnej starostlivosti o maloletého a výžive maloletého sa otec okrem platenia súdom určeného
výživnéhožiadnymspôsobomnepodieľa. Zároveňsúdprvejinštancieprirozhodovanísprávnezohľadnil
skutočnosť, že otcovi maloletého v mesiaci február 2025 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to kjeho synovi B., v dôsledku čoho správne znížil výživné na maloletého tak, aby výživné zo strany otca
maloletého predstavovalo sumu 200 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá cca 16% z jeho potenciálneho
netto príjmu vo výške cca 1. 343 eur netto mesačne. Takto určený podiel rodičov na pokrytí zvýšených

odôvodnených potrieb maloletého na jednej strane zodpovedá možnostiam a schopnostiam rodičov
prispievať na jeho výživu a druhej strane zohľadňuje aj rozsah reálne vykonávanej osobnej starostlivosti
o maloletého zo strany jeho rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ otec maloletého prispeje na
výživu maloletého sumou 200 eur mesačne a matka maloletého sumou cca 290 (22% zo sumy 1.320
eur) eur mesačne a k tomu sa pripočítajú rodinné prídavky na maloletého vo výške 60 eur mesačne,

vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého A. a zároveň
bude naplnené jeho právo podieľať sa na zmenenej životnej úrovni jeho rodičov.

10. S ostatnými námietkami otca maloletého sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

11. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.1 a ods.2 CSP ako
vecne správne potvrdil, keďže súd prvej inštancie rozhodol správne aj o zročnom výživnom a o trovách
konania.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).