Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123200438
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123200438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej E. F. G., advokátom, so sídlom B. H. XXX/XX, XXX
XXB.,IČO:XXXXXXXX,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova25,824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému I. J. E. I. K., B., so sídlom J. XX, XXX XX L., IČO:
XX XXX XXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 460 eur s príslušenstvom a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Csp/2/2023 - 260 zo dňa 18.07.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., V. a VII.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

,,I. U r č u j e, že úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
z 05.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 460 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 460 Eur od 09.02.2023 do zaplatenia v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru: 57 EUR, uvedená v bode 6
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX z 05.03.2015 uzavretej medzi

účastníkmi konania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytnutí služieb č.
XXXXXXXXXX z 05.03.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
z 5.3.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie
Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej
o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných

mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení
Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX z 05.03.2015 uvedená v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.4., v znení: „V prípade
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo

záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j.
14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej
splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa

tejtoZmluvyoRÚa/aleboDohodyoposkytovaníslužieb,jeDlžník(Spoludlžník1,Spoludlžník2)povinný
zaplatiťzmluvnúpokutuvovýške0,04%dlžnejsumyzakaždýdeňomeškania(t.j.14,6%p.a.).“„Okrem
zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške
stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z

omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto
Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“ „Akékoľvek
dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty
podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to

v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX z 05.03.2015 uvedená v Zmluvných dojednaniach v článku 16. Spracúvanie osobných
údajov, bod 16.5. v znení: “ Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2

podľa ods. 16.1, 16.2., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu
podľa Zmluvy o RÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 53a ods. 1, § 54
ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 a 4, § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 137 a § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ,,CSP“).

3. Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili

zmluvu, ktorú je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú.
Žalovaný je nebankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Konštatoval, že žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa (každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách), z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva.
Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej
zmluvnej strany.

5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj
podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd prvej inštancie aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančnýzáväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

6. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania
v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7.Úverovúzmluvusúdprvejinštancievzhľadomnapovahuzmluvnýchstránpovažovalzaspotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom
skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah nebola medzi stranami ani sporná. Z formy a
obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný
už pripravený a dopisoval do neho iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy

– jednotlivé zmluvné dojednania ohľadom práv a povinností zmluvných strán – žiadnym podstatným
spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva v zmysle prijatej úpravy nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné.

8. Konštatoval, že predtým ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky,
musí dospieť k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Dospel k záveru, že zmluvné podmienky sa netýkajú

hlavného predmetu plnenia.

9. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium, kedy
môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienky. Preto aj odsek 2 (§ 53 ods. 2 OZ) je
potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri
dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť

návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok, bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). Zmluvné
podmienky v zmluve sú predtlačené na formulári, vopred pripravené, teda o ich individuálnom dojednaní
nemôže byť ani reč. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žalovaný jej dal podpísať množstvo papierov
a nič jej vysvetlené nebolo.

10. Súd prvej inštancie v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

11. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

12. Občiansky zákonník obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy demonštratívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil
dôsledkyzozmluvnéhodojednaniaštandardnejformulárovejzmluvy,akspôsobujehrubúnerovnováhuv
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/19/2021).

13. Súd prvej inštancie posudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie úveru:
57 eur, uvedenej v bode 6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Poukázal pritom na
body 59-63 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-714/22, z ktorého je nepochybné, že poplatok za
poskytnutieúverupodliehasúdnemuprieskumuneprijateľnosti.ZároveňpoukázalnarozsudkySúdneho

dvora Európskej únie C – 565/21 z 16.03.2023, C-224/19 a C-259/19, C-229/19, C-776/19, C-212/20,
C-405/21, C-321/23.

14. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj taká podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej podmienky tak napĺňa nielen
neprimeraná podmienka, ale i podmienka, ktorá je neurčitá a neprimeraná, či podmienka, ktorá je v

rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia podľa ktorého bola dojednaná. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru bolo zo strany žalovaného predformulované v
zmluve a žalobkyňa jeho znenie nemohla nijako ovplyvniť, preto táto podmienka nebola so žalobkyňou
ako spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a preto podlieha
súdnemu prieskumu. Vzhľadom na to, že táto zmluvná podmienka bola už v iných konaniach vyhlásená

za neplatnú a ide o podmienku, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, dodávateľ je povinný
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný ako dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie.

15.Vovzťahukpoplatkuzauzatvoreniezmluvysúdprvejinštanciepoukázaltiežnaust.§53ods.4písm.
t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie
dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

16. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 57 eur, nakoľko za poskytnutie
úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi

a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za
akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd
prvej inštancie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie
plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Súd prvej
inštancie sa stotožnil a osvojil si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011

(17U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi

neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa.

17. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa
prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak

poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho
licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril
zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu,
čo je zrejmé z ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná
na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť

odmenu.

18. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 57 eur (10 % z výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru, ktoré si veriteľ hneď zrazí z poskytnutej čiastky), neprijateľnou zmluvnoupodmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo

je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie poplatku
za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. Odplatu za poskytnutie úveru
predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho
istého charakteru a účelu, len pod iným názvom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou

navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v
účtovanítakýchtopoplatkovmožnohodnotiťvovzťahukspotrebiteľoviakopoškodzujúce.Zneprijateľnej
zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobkyni, keďže neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

19. Súd prvej inštancie po posúdení zmluvnej podmienky používanej žalovaným v článku 8. Sankcie

dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nemal za preukázané, že žalovaný so
žalobkyňou ustanovenie o zmluvnej pokute osobitne vyjednával. Text v bode 8. týkajúci sa zmluvnej
pokuty hodnotil ako predtlačený vopred naformulovaný, bez možnosti, aby mohla do textu, konkrétne
výšky zmluvnej pokuty žalobkyňa zasiahnuť. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by
mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý. Žalobkyňa v prípade, ak chcela

uzatvoriť zmluvu, mala možnosť len pristúpiť k týmto dojednaniam ako celku. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka, bolo na žalovanom ako dodávateľovi, ktorý však v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s ňou formálne pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť
obsah tejto podmienky a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola
dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec.

20. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora C–776/19 z 10.06.2021, C–212/20 z 18.11.2021 a C–
405/21 z 13.10.2022, C–565/21 z 16.03.2023.

21. Zmluvná podmienka upravujúca sankcie bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný
žalovaným a naviac písaný minimalizovaným písmom bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve.

Samotná zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne. Z textu zmluvy
vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej
splátky, ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa
stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania. Súčasne
z obsahu zmluvného dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený takúto zmluvnú pokutu

voči spotrebiteľovi uplatňovať. Preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že uvedené
zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, je neurčité
a nejasné a tak ako bolo zapracované, rozhodne spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa.

22. Na záver súd prvej inštancie dodal, že všetky zmluvné dojednania, ktoré boli vyhlásené rozsudkom
za neprijateľné, boli už právoplatne vyhlásené za neprijateľné.

23. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovení § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods.
1, 2 CSP, pričom žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešnej žalobkyni v konaní zistené neboli.

24. Proti tomuto rozsudku, výrokom III., V. a VII., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napádanom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov za
odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.25. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol napádaným výrokom III. v rozpore so zákonom, v rozpore
so stanoviskom Národnej banky Slovenska a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR,
ktorá je ustálená a od ktorej odklon konajúci v rozpore s článkom 2 ods. 2 CSP a v rozpore s § 220

ods. 3 CSP ani nezdôvodnil. Povinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, resp. povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej pritom zaťažuje
všetky všeobecné súdy Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.12.2019, sp. zn.:
3Obdo/64/2019). Súd prvej inštancie v rozpore so zákonom nerešpektoval ani relevantnú súdnu prax
Najvyššieho súdu SR vo veci poplatku za poskytnutie úveru.

26. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/294/2019 poukázal na to, že z označenia sporného
poplatku vyplýva, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, t. j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú
nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda
za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok
za poskytnutie úveru teda predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho

uplatňovaniapripúšťazák.č.129/2010Z.z.atátomožnosťvyplývaajzjudikatúrySDEÚ.Nemožnoteda
v súvislosti s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej
podmienky.

27. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/47/2019 pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru

vo výške 120,- eur uviedol, že z označenia poplatok za poskytnutie úveru je jednoznačné, že má
ísť o poplatok za poskytnutie úveru, t. j. za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru,
ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, a teda
úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou
záležitosťou veriteľa a súčasťou jeho nákladov. Práve poplatok za poskytnutie úveru predstavuje

cenu za poskytovanie doplnkovej služby žalovanou, možnosť jeho uplatňovania pripúšťajú aj predpisy
upravujúce spotrebiteľské vzťahy (samotný zákon o spotrebiteľských úveroch na viacerých miestach
vyslovene odkazuje na platenie poplatkov).

28. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/292/2021 uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru

predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom a nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku
za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky.

29. Podľa názoru žalovaného výrok III. je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ
vo veci C-621/17 uviedol, že „Článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky,
podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby
také zmluvné podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v
zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku
za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne

špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.“

30. Výrok III. je v rozpore aj s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoCsp/6/2022 zo dňa
20.4.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/9/2022-40 zo dňa 1.6.2022,
ktorým bola žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom spracovateľského poplatku a

poplatku za správu úveru voči žalovanej Tatra banke a. s. zamietnutá.

31. Výrok III. rozsudku je nezákonným. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal tým,
že ide o zákonom dovolený poplatok (zákon č. 129/2010 Z.z. nezakazuje poplatok za poskytnutie úveru
na rozdiel od napríklad iných druhov poplatku).

32. Vo vzťahu k výroku V. rozsudku žalovaný uviedol, že zákonným predpokladom pre záver o
neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne
o (b) ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň (c) aby spôsobovalo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa.

33. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je iba podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo
zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu.
Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné vysvetľovať ako právne postaveniespotrebiteľa,ktorémuvrozporesozákonomnedovoľujealeboznačneobmedzujeuplatňovanienárokov,
prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo
ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno

vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka.

34. Za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona
a zodpovedá jeho zneniu a to len preto, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod.

(pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné
ustanovenie o povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku
sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah
právnej normy (zákona). Toto vyslovil napríklad vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku : „Článok 1 ods.
2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,

ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,
čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Za neprijateľnú podmienku sa nepovažujú ani ustanovenia
zmluvy o cene plnenia a o predmete plnenia.

35. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka obsahuje špecifickú

úpravu konkrétnych otázok a tiež aj špecifickú úpravu týchto otázok pre konkrétne druhy/ typy
spotrebiteľských vzťahov. Typickým príkladom sú napríklad zmluvy o finančných službách, pre ktoré
právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy (porov. § 53 ods. 14, 15 a 16) alebo zavádza
samostatnúšpecifickúúpravu.Takýmtopríkladomjeúpravasankciízaomeškaniespotrebiteľasplnením
záväzku zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu.

Uvedená úprava je zahrnutá do § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Ustanovenie § 53b ods. 1 bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou vyplývajúcou zo
zákona č. 129/2010 Z.z. Konajúci súd pri rozhodovaní ani len nepostupoval podľa § 53b Občianskeho
zákonníka. Ním vydané rozhodnutie je tak podľa žalovaného nerešpektovaním zákona. A neaplikoval

ani vykonávacie ustanovenia k § 53b Občianskeho zákonníka, ktoré regulujú maximálnu výšku sankcií.
Odôvodnenie výroku VIII. nemá oporu v žiadnom právnom predpise a je len prejavom svojvôle
konajúceho súdu. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo nariadenie vlády č.
87/1995 Z.z., na ktoré sa o.i. v návrhu na začatie konania aj poukázalo.

37. Zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda
o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota
neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00 % ročne). Okrem toho, na čo
súd prvej inštancie vôbec neprihliadol, je obmedzenie v článku 8., ods. 8.3., kedy zmluvná pokuta
spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako
5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre
obdobný typ spotrebiteľského úveru.

38. Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu
a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z
omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania.
Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké ako je uvedené v zmluve.

39. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti
zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú
pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej
sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej
výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú

sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval
dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní
prípadnejneprimeranostivýškyzmluvnejpokuty)aznamenalbyspochybneniefunkcií,ktorémázmluvná
pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čonajkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazal (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp. zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. 33Odo/1779/2006).

40. Žalovaný poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2023
zo dňa 27.3.2024 a sp. zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.1.2023, ktorý sa síce zaoberá problematikou výšky
odplaty pri spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zákonný
limit odplaty v § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže niektoré súdy napriek tejto právnej

úprave posudzujú samostatne výšku zmluvného úroku (ako jednej súčasti odplaty) so zásadou dobrých
mravov, pričom dovolací súd uviedol, že ide o nesprávny postup zasahujúci do princípu právnej istoty.
Rozhodujúca totiž podľa neho je právna úprava zavádzajúca limit pre výšku odplaty a pokiaľ zmluvné
úroky nepresiahnu tento limit (za predpokladu, že iná odplata nebola dohodnutá), potom nie je možné
dohodu o úrokoch posudzovať podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver možno aplikovať
aj pri sankciách, teda aj pri zmluvnej pokute, ktorej výška je v súlade s právnou úpravou a teda nemožno

dospieťkzáveruojejneprimeranosti.Podľaeurópskejjudikatúrytestneprijateľnostizmluvnejpodmienky
sa vykonáva v porovnaní s právnou úpravou príslušného členského štátu. Ide vlastne o skúmanie
podmienky „hrubej nerovnováhy“ teda, či zmluvná podmienka nepredstavuje odklon od zákonnej úpravy
v neprospech spotrebiteľov. Poukázať možno na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-321/22 zo
dňa 23.11.2023. Podľa neho značná nerovnováha môže vyplývať zo samotnej skutočnosti dostatočne

závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.

41. Pretože výrok o náhrade trov konania je závislým od rozhodnutia vo veci samej, potom za nesprávny
a nezákonný považuje žalovaný aj tento závislý výrok o náhrade trov konania.

42. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na rozsudky Krajského súdu v Prešove, ktorými boli
právevovzťahukžalovanejurčenézaneprijateľnétotožnézmluvnépodmienky,atorozsudokKrajského

súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo dňa 10.12.2024 (posudzovaná úverová zmluva zo dňa
05.10.2017 obsahujúca identické zmluvné ustanovenia) a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
11CoCsp/12/2024 zo dňa 28.11.2024 (posudzovaná úverová zmluva zo dňa 21.11.2017 obsahujúca
identické zmluvné ustanovenia). Citovala ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 2 ods. 1 CSP.

43. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru v odvolaní poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/294/2019, sp. zn. 5Cdo/47/2019 alebo sp. zn. 4Cdo/292/2021, tak
tieto rozhodnutia sú už prekonané vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, podľa
ktorej je citovaná vnútroštátna judikatúra v rozpore s únijným právom. Poukázala na aktuálny rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/24 zo dňa 05.06.2025. Rovnako odkázala na odôvodnenie rozsudku

Súdneho dvora EÚ vo veci C-714/22, na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsudku.

44. Žalovaný vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru opomína ťažiskovú argumentáciu, a to
posúdenie predmetného poplatku skrz ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t) OZ.

45.Uviedla,žejemylnápredstavažalovaného,pokiaľzamietnutiežalobyvčastiourčenieneprijateľnosti
poplatku za poskytnutie úveru opiera o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/2017 z 03.10.2019.
V tomto konaní pred SD EÚ sa posudzovalo maďarské spotrebiteľské právo, ktoré nie je zhodné so
slovenským spotrebiteľským právom.

46. Smernica Rady 93/13/EHS nevyžaduje plnú harmonizáciu, preto § 53 ods. 4 písm. t) OZ nie je
v rozpore so Smernicou, a preto ani rozsudok SD EÚ C-621/17 nijakým spôsobom neruší slovenskú
právnu úpravu obsiahnutú v § 53 ods. 4 písm. t) OZ a naviac, ak ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t) OZ,
ani nie je v žiadnom rozpore s rozsudkom SD EÚ vo veci C-621/17, ale je s ním v zhode, nakoľko § 53

ods. 4 písm. t) OZ ani podrobnú ani žiadnu špecifikáciu všetkých služieb poskytnutých ako protihodnotu
dotknutých poplatkov, nevyžaduje.47. Opätovne vo vzťahu k Smernici Rady 93/13/EHS zdôraznila, že v čl. 3 ods. 3 ustanovila, že
príloha obsahuje indikatívny nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé,
a to na účely minimálnej harmonizácie. Nič preto nebráni tomu, aby národná právna úprava poskytla

spotrebiteľom ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vo väčšom rozsahu a na účely
minimálnej harmonizácie slúži Smernica na inšpirovanie národných zákonodarcov. Vychádzajúc z tohto
konceptu, slovenský zákonodarca v § 53 ods. 4 OZ transponoval postupne viaceré zmluvné podmienky
a postupne tento zoznam rozširoval.

48. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobkyňa poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-598/21 zo dňa 09.11.2023, konkrétne bod 70. a 71. V zmysle citovaného rozsudku neobstojí tvrdenie
žalovaného, že má ísť o akési preklenutie znenia právneho predpisu do zmluvy, keďže nejde o kogentné
ustanovenie. Napadnuté dojednanie totiž žalovanému ako veriteľovi umožňuje sankcionovať omeškanie
spotrebiteľa zmluvnou pokutou v rozsahu súčtu všetkých sankcií za omeškanie, medzi ktoré patrí
okrem iných aj úrok z omeškania a náhrada škody, a to v plnej výške. To znamená, že žalovaný, by v

prípade platnosti tejto zmluvnej podmienky bol od spotrebiteľa oprávnený požadovať v súhrne sankcie
za omeškanie vo výške presahujúcej limit stanovený nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., keďže popri
úroku z omeškania by bol oprávnený požadovať aj zmluvnú pokutu a náhradu škody.

49. Z formulácie neprijateľnej zmluvnej podmienky nevyplýva, že by zmluvná pokuta mohla byť

uplatňovaná len do výšky istiny úveru ako to vyplýva z § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
keďže nie je možné vychádzať z toho, že veriteľ by si v takom prípade (teda ak by zmluvná pokuta
dosiahla istinu úveru) zmluvnú pokutu už neuplatňoval z dôvodu, že by to bolo v rozpore s právnou
úpravou. Posudzovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky totiž závisí od formulácie konkrétnej zmluvnej
podmienky, či by teoreticky a teda objektívne mohla viesť k situácii spôsobujúcej jej neprijateľnosť,

teda vedúcej k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa. V danom
prípade z formulácie neprijateľnej zmluvnej podmienke vyplýva možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty
aj úrokov z omeškania a náhrady škody a to aj v prípade, ak zmluvná pokuta dosiahne istinu úveru,
keďže ustanovenie o zmluvnej pokute nie je formulované tak, že platí len do doby pokiaľ zmluvná pokuta
nedosiahne istinu úveru.

50. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty nespočíva v tom, že by obsahovala inštitút, ktorý právna úprava
nepozná alebo v rozsahu, ktorý právna úprava nepripúšťa, ani v tom, že by bola neplatnou podľa
všeobecných ustanovení OZ. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba považovať takú, ktorá nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). V súdenej veci to vníma žalobkyňa tak, že ak by spotrebiteľ
predmetnú zmluvnú pokutu chcel alebo ju mohol ovplyvniť a bola by vykompenzovaná aj nejakou
protihodnotou, zo strany veriteľa, ktorý by dával do pomeru povinnosť dlžníka s nejakým právom
alebo výhodou, tejto zmluvnej pokute zodpovedajúcou, mohlo by sa dôjsť k záveru, že sa nejedná o
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

51. Ak však veriteľ za omeškanie okrem regulárnych úrokov uložil spotrebiteľovi aj ďalšiu sankciu za
omeškanie, ktorú vo formulárovej zmluve nemohol odmietnuť, ak chcel úver získať, využil tým obchodník
svoju mocenskú nadvládu nad spotrebiteľom. Mal len dve možnosti, buď úver prijať s podmienkami
stanovenými obchodníkom alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemal žiaden priestor.

52. Poukázala aj na rozhodovaciu prax súdov, že ak súdy rozhodujú o zmluvných podmienkach ako sú
zrážkyzomzdyaďalšiezabezpečovacieinštitúty,dohodyouznanídlhu,dohodyopredĺženípremlčacích
dôb, následky odstúpenia od zmluvy, určité prípady postúpení pohľadávok, niektoré výpovede zmlúv,
určité rozhodcovské doložky, určité plnenia spotrebiteľa tretej osobe, rôzne administratívne poplatky,

pokuty telefónnych operátorov, atď., tak určujú neprijateľnosť zmluvných podmienok nie preto, že ide o
právne inštitúty, ktoré sú právom zakázané, ale sú neprijateľnými preto, lebo sú neprijateľnými v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ.

53. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej podmienky sa podľa § 53 ods. 1 OZ hodnotí so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí a nielen podľa toho, akú absolútne najvyššiu sankciu zákonodarca pripúšťa alebo že určitý právny
inštitút ako taký nezakazuje.54. Žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného
procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení

dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný a zamietnuť v tejto časti žalobu.
Otázka individuálneho kontraktačného procesu preto patrí k podstatným skutočnostiam pri určovaní
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V súdenej veci, zmluvná pokuta nielenže nebola individuálne
dojednané, ale je aj neproporcionálna, na úkor spotrebiteľa.

55. Vzhľadom na znenie a obsah napadnutej zmluvnej podmienky nemožno očakávať, že rozumný
spotrebiteľ by s takouto zmluvnou podmienkou súhlasil, pretože sa jedná iba o jednostranné
zvýhodnenie dodávateľa. Z napadnutej zmluvnej podmienky nevyplývajú žiadne „výhody“ alebo
„protiplnenia“ pre spotrebiteľa, preto nemožno dospieť k záveru, že možno „rozumne očakávať, že by
tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“ (viď rozsudok SD EÚ
vo veci Aziz). Oprávnenie iba dodávateľa sankcionovať porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa a

naopak absenciou oprávnenia spotrebiteľa taktiež si nárokovať zmluvnú pokutu v prípade porušení zo
strany dodávateľa, predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

56. Zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na včasné
plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania

dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti
dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie
zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná
pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie.

57. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej pokuty, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci
aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda
absolútne neplatnú. Súdu je z jeho činnosti aj známy postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným
zmluvným podmienkam, ktorý nerešpektuje § 53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok dôvodnejšia.

58. Obdobnú zmluvnú podmienku určila za neprijateľnú aj Slovenská obchodná inšpekcia rozhodnutím
č. P/0436/07/11 z 15.03.2012. Podstatné však je, že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už
bolo súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté pred mnohými rokmi a o jej neprijateľnosti súdy rozhodujú
doposiaľ.

59. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že napádaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

60. Je potrebné skúmať konanie žalovaného (dodávateľa a tvorcu zmluvných podmienok), ako
si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru.

61. Čo sa týka trov konania žalobkyňa uviedla, že v prípade, ak spotrebiteľ uspeje s vyhlásením

aspoň jednej zmluvnej podmienky za neprijateľnú (v konkrétnom prípade právoplatným II., IV. a VI.
výrokom rozsudku), tak mal v konaní úspech 100 % a prizná sa mu plná náhrada trov konania. Uvedené
zodpovedá aj cieľom ochrany spotrebiteľa a možnosti nechať si konkrétnu zmluvnú podmienku posúdiť
súdom a znášanie trov konania spotrebiteľom čo len čiastočne by ho mohlo od uplatňovania jeho práv
odradiť.

62. Žalobkyňa navrhla postupom podľa § 390 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

63. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadeniapojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 18.11.2025 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

64. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

65. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

66. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok III.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
- poplatku za poskytnutie úveru, výrok V. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky - zmluvnej pokuty
a súvisiaci výrok VII. o trovách konania. Keďže výroky I., II., IV. a VI. rozsudku žalovaný odvolaním

nenapadol, neboli preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako také nadobudli
právoplatnosť.

67. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu

odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré

by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia

a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany
uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého
rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

68. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalovaným podaného odvolania a dospel k
záveru,žesúdprvejinštancievykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

69. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konaniesa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania. Žalovaný nekonkretizoval nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, ktorým by malo
dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Daná odvolacia námietka naplnená nebola.

70. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V postupe súdu prvej

inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené ani iné vady a žiadnu takúto vadu neuviedol ani
odvolateľ.

71.Kodvolaciemudôvoduvzmysle§365ods.1písm.f)CSPodvolacísúduvádza, že skutkovézistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP

(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.), a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

72. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení
dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor
medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej

súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a
z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

73. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové
zistenia vychádzajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105762 zo

dňa 05.03.2015, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo
vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

74. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr.
Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). V rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval
opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu.

75. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste
ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj
predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

76. K odvolacím námietkam žalovaného vo vzťahu k zmluvnej podmienke o poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 57 eur uvedenej v bode 6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.

8500105762 zo dňa 05.03.2015 (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že
dojednanie o poplatku bolo žalovaným v zmluve o revolvingovom úvere predformulované a žalobkyňa
nemohla znenie, ani obsah predmetnej podmienky ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok
za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), preto podlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na to, že táto zmluvná podmienka bola už v
iných konaniach vyhlásená za neplatnú a ide o podmienku, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný ako dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu
na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu
alebozaplatiťprimeranéfinančnézadosťučinenie.Zaktuálnejrozhodovacejpraxejepotrebnéspomenúť
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/8/2025 zo dňa 18.08.2025, ktorým odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priamo voči žalovanému určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky
týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru.

77. Vo vzťahu k námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nezdôvodnil odklon od rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa dovolací súd k poplatku za poskytnutie

úveru nestaval kriticky, odvolací súd poukazuje na aktuálnejší rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 05. júna 2025 vo veci C-280/24. Podľa tohto rozhodnutia článok 4 ods. 2 a článok 5
Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka
týkajúca sa poplatku za poskytnutie úveru, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, spĺňa

požiadavku transparentnosti stanovenú v týchto ustanoveniach len z toho dôvodu, že jednak z názvu
tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony vykonané veriteľom, ktoré sú potrebné na uzavretie
tejto zmluvy a sú internou záležitosťou veriteľa a jednak, že výška uvedeného poplatku je v uvedenej
zmluve presne určená. Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle,
že zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej

so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať
skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje
pri uzatváraní tejto zmluvy a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa
jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú
podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa prenáša náklady

na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky
neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru.

78. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05. júna 2025 vo veci C-280/24,
považuje odvolací súd rozhodnutia uvádzané žalovaným v odvolaní za prekonané.

79. Z rozsudku Súdneho dvora vyplýva, že veriteľ musí preukázať, že provízia (poplatok) zodpovedá
skutočne poskytnutým službám a nákladom, ktoré vynaložil. Žalovaný uvedené v konaní nepreukázal.
Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu
plnenia. Žalovaný nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť

poplatok 57 eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Samotné
spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, je tu rovnaký
záujem veriteľa na poskytnutí úveru spotrebiteľovi ako záujem spotrebiteľa na získaní úveru, a preto
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

80. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie k zmluvnej podmienke uvedenej
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX z 05.03.2015 v článku
8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.4.. Odvolací súd zdôrazňuje, že takáto zmluvná podmienka bola
opakovane vyhlásené súdmi za neprijateľnú, a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 20Csp/35/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/5/2022 zo dňa
21.07.2022, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo dňa 16.9.2024 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa 30.01.2025, rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/154/2024 zo dňa 11.02.2025 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/10/2025 zo dňa 19.06.2025, rozsudkom Okresného súdu Bardejov
č.k. 3Csp/42/2024-61 zo dňa 26.2.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3CoCsp/15/2025 zo dňa 4.11.2025.

81. Z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej
zmluvnej podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným,
odkazujúc naviac i na malé písmo bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Odhliadnuc od malého
písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere koncipovaná celá rovnako mierne zmenšeným
písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne
a nejasne (z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade

omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri
mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného
úroku z omeškania), súdy považovali za rozhodujúce, že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa
predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola osobitne vyjednaná zmluvnými
stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom na tento spôsob dojednania sankcie

v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať, že spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa.

82. Pokiaľ žalovaný argumentoval splnením zákonných limitácií sankcií, resp. existenciou zmluvných
dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných podmienok pre sankcie

v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov (§ 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom dôsledku pre
vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty je irelevantná, nakoľko a priori došlo k vnúteniu dojednania
o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy. Za problematický je potrebné považovať najmä
spôsob dojednania zmluvnej pokuty. Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej

pokute osobitnú pozornosť zmluvných strán.

83. Napokon je potrebné dodať, že veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky
bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou zmluvnou pokutou - nad rámec štandardných
úrokov z omeškania, čo v konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať
úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania. Predmetné zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že zmluvnú pokutu by si
veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda aj pri omeškaní v trvaní napr. jedného

dňa by okrem omeškanej splátky žalovaný musel uhradiť naviac aj zmluvnú pokutu.

84. Záverom odvolací súd uzatvára, že dojednanie v bode 8. zmluvy (sankcie), ani nekorešponduje
s právnou úpravou nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 8.4. zmluvy veriteľ má právo požadovať aj náhradu škody (ďalšia

sankcia – akékoľvek iné plnenie za omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov podľa
§ 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), vzniknutej porušením povinností, čo ale nie je zohľadnené
v bode 8.2. (a následne 8.3.) pri maximálnej výške sankcií, a preto táto podmienka nie je v súlade s §
3a ods. 1, ani 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

85. Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka aj
prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie spôsobom prezentovaným žalovaným.

86. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., V. a VII. ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

87. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom
konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalobkyniv rozsahu 100 %, ktorá podala vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

88. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).