Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123348573
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123348573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., F.,
2/ G. H. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. B. X, XXX XX E., F., 3/ J. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX E., F., 4/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX A., F., všetci zastúpení: Stentors advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51
757 184, proti žalovanej:
K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., zastúpená:

JUDr. Miroslava Čapková, advokátka so sídlom Námestie sv. Anny 21, 911 01 Trenčín,
IČO: 41 133 935, o zaplatenie 50.000,- Eur, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 29. novembra 2023, č. k. 81C/35/2023-108, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali

zaplatenia spolu 50.000 eur s prísl., ktorá mala byť neoprávnene vyplatená na účet žalovanej. Medzi
ich otcom ako veriteľom, spoločnosťou N. spol. s r.o. ako dlžníkom a žalovanou ako vedľajším
účastníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke (ďalej „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej bola zo
strany poručiteľa poskytnutá spoločnosti N. spol. s r.o. pôžička vo výške 1.200.000,- Eur, ktorá mala byť
vrátená poručiteľovi jednorazovou splátkou zo strany spoločnosti N. spol. s r.o. do 30.6.2018, a to tým
spôsobom, že bude vyplatená na účet žalovanej. Otec žalobcov pred splatnosťou pôžičky zomrel, avšak
žalovaná dňa 28.6.2018 previedla sumu 1.200.000,- Eur na svoj účet. Žalobcovia sa domáhali vrátenia

jej časti, pretože v konaní o dodatočnom dedičstve sa na základe rozhodnutia zo dňa 29.3.2022 stali
nadobúdateľmi pohľadávky poručiteľa vo výške 1.200.000,- Eur voči spoločnosti
N., spol. s r. o., a to každý v podiele 1.

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 31.10.2016 bola medzi otcom žalobcov
D.D.C.akoveriteľom,spoločnosťouN.,spol.sr.o. akodlžníkomažalovanouakovedľajšímúčastníkom
uzatvorená zmluva pod názvom „Zmluva

o pôžičke“, na základe ktorej bola poskytnutá spoločnosti N., spol. s r.o. pôžička vo výške 1.200.000,-
Eur s dojednanou lehotou splatnosti jednorazovo do 30.6.2018. V bode 3 zmluvy bolo dohodnuté, že
splátka pôžičky v celosti bude poukázaná na účet žalovanej s tým, že „veriteľ výslovne vyhlasuje svoju
vôľu, aby predmetná pôžička vo výške 1.200.000,- Eur bola vrátená tým spôsobom, že bude zaplatenána účet žalovanej, ktorá sa pripísaním uvedenej finančnej čiastky stáva výhradnou vlastníčkou týchto
finančných prostriedkov vo výške 1.200.000,- Eur. Žalovaná dňa 28.6. 2018 ako konateľka spoločnosti
N., spol. s r.o. previedla sumu 1.200.000,- Eur na svoj bankový účet. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že

žalobcovia 1/ - 4/ sú dedičmi po poručiteľovi D. D. C., zomrelom 27.10.2017 a v dodatočnom dedičskom
konaní mali podľa rozhodnutia dedičského súdu zo dňa 29.3.2022 nadobudnúť pohľadávku poručiteľa
vo výške 1.200.000,- Eur voči spoločnosti N., spol. s r.o. každý v 1.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 34, § 35, § 491, § 628, § 657, § 451

a § 107 Občianskeho zákonníka (OZ) a považoval žalobou uplatnený nárok za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Na žalobcoch tak podľa súdu prvej inštancie spočívalo dôkazné bremeno
preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na úkor žalobcov, žalobcovia ho však
neuniesli. Vychádzajúc z obsahu „zmluvy o pôžičke“ súd prvej inštancie konštatoval, že sa jednalo o
zmiešaný typ zmluvy v zmysle § 491 Občianskeho zákonníka. Jej súčasťou bola jednak samotná zmluva
o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená medzi právnym predchodcom

žalobcov, D. D. C. (ako veriteľom) a spoločnosťou N., spol. s r.o. (ako dlžníkom), na základe ktorej
bola za dojednaných zmluvných podmienok poskytnutá spoločnosti N., spol. s r.o. pôžička vo výške
1.200.000,- Eur
sdohodnutoulehotousplatnostijednorazovodo30.6.2018amiestomplnenia„naúčetK.D.“(žalovanej).
Zároveňbolapodľasúduprvejinštanciesúčasťoutejtozmiešanejzmluvyajdarovaciazmluvavzmysle§

628 Občianskeho zákonníka uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcov, D. D. C. (ako darcom)
a žalovanou (ako obdarovanou), predmetom ktorej bolo darovanie finančných prostriedkov vo výške
1.200.000,- Eur. Vychádzajúc z predmetnej zmluvy považoval súd prvej inštancie za nepochybné,
že právny predchodca žalobcov D. D. C. prejavil vôľu dobrovoľne a bezplatne prenechať žalovanej
finančné prostriedky vo výške 1.200.000,- Eur, keď v bode 3 zmluvy jednoznačne vyhlásil, že splátka

pôžičky v celosti bude poukázaná žalovanej s tým, že pripísaním uvedenej finančnej čiastky sa žalovaná
stane výhradnou vlastníčkou týchto finančných prostriedkov. Hoci bol otec žalobcov v čase darovania
finančných prostriedkov ako veriteľ len vlastníkom pohľadávky vo výške 1.200.000,- Eur voči spoločnosti
N., spol. s r.o. je podľa súdu prvej inštancie možné považovať za existujúci majetok darcu nie len to,
čo v momente daru už skutočne existuje, ale i majetkové hodnoty, o ktorých sa v čase daru bezpečne

vie, že určite rozmnožia majetok darcu (vrátená pôžička splatná v budúcnosti). Z uvedeného súd prvej
inštancie uzavrel, že pokiaľ žalovaná od spoločnosti N., spol. s r.o. prijala plnenie vo výške 1.200.000,-
Eur na svoj bankový účet, žiadnym spôsobom sa bezdôvodne neobohatila na úkor žalobcov, keďže na
strane žalovanej existoval právny dôvod na prijatie predmetnej finančnej čiastky z titulu darovania.

1.4 Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o darovanie pre prípad smrti
majúce za následok neplatnosť darovacej zmluvy v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka, pretože k
darovaniu finančných prostriedkov medzi poručiteľom a žalovanou došlo ešte za života poručiteľa a čas
darovania nebol viazaný na okamih smrti, teda nemalo sa plniť po darcovej smrti.

1.5 Na veci nemení podľa súdu prvej inštancie nič ani skutočnosť, že predmetná pohľadávka bola
predmetom dodatočného dedičského konania po poručiteľovi, v ktorom túto nadobudli žalobcovia na
základe schválenej dedičskej dohody. Zaradenie pohľadávky voči tretej osobe do aktív dedičstva totiž
podľa súdu prvej inštancie nepreukazuje existenciu pohľadávky ani nezakladá právo dedičov na jej
vymáhanie a nemá žiadne následky voči tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o dedičstve

(uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/156/2008 zo dňa 1.4.2009).

1.6 Z uvedených dôvodov, a tiež pre neopodstatnenosť námietky premlčania považoval súd prvej
inštancie žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom

v rozsahu 100 %.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali rozhodnutie zmeniť
a žalobe vyhovieť, event. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že okamihom poukázania sumy
pôžičky spoločnosti N., spol. s.r.o. nemal otec žalobcov požičané peňažné prostriedky v držbe, bol de

facto i de iure len vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti N., spol. s.r.o. na zaplatenie sumy 1.200.000,-
Eur. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že k darovaniu finančných prostriedkov medzi otec žalobcov a
žalovanou došlo ešte za jeho života poručiteľa, nie je tento záver podľa žalobcov správny, a to právez dôvodu, že poručiteľ už tieto finančné prostriedky nemal (nakoľko ich požičal spoločnosti N., spol.
s.r.o.). Nemohol ich teda podľa žalobcov platne súčasne požičať a darovať,
avzásadebollenvlastníkompohľadávky.Zobsahu„zmluvyopôžičke“nemožnopodľažalobcovdospieť

ani k záveru, že poručiteľ daroval žalovanej (bezodplatne postúpil) pohľadávku vo výške 1.200.000,- Eur,
nakoľko z obsahu „zmluvy o pôžičke“ nie je zrejmé, že by sa Žalovaná stala novým veriteľom pohľadávky
a žalovaná je v nej definovaná len ako platobné miesto.

2.2. Ďalej žalobcovia namietali, že ak súd prvej inštancie v odseku 24 odôvodnenia rozsudku uvádza,

že otec žalobcov, bol vlastníkom pohľadávky vo výške 1.200.000,- Eur voči spoločnosti N., spol. s r.o.
z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke až do jej vyplatenia Žalovanej (a teda aj v čase svojej smrti),
čo predstavovalo aktívum dedičstva, mal správne dospieť k záveru, že táto pohľadávka mala byť ako
aktívum do dedičstva po otcovi žalobcov zahrnutá a ako taká v rámci dedičského konania vysporiadaná.

2.3. Žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že v rámci konsenzuálnej darovacej zmluvy je možné celkový

procesdarovaniarozdeliťnadvečasti:uzatvoreniezmluvyanásledneodovzdaniedaru.Vtejtosúvislosti
považovali za významné, že otec žalobcov ako darca zomrel pred odovzdaním daru žalovanej, teda k
reálnemu odovzdaniu daru žalovanej do času jeho smrti nedošlo. Nenastal teda vecno-právny účinok
darovacej zmluvy, a to odovzdanie daru (finančných prostriedkov). Úvaha, že darom bola pohľadávka
nie je namieste, pretože to zo „zmluvy o pôžičke“ nevyplýva. Podľa žalobcov si mala žalovaná správne

uplatniť pohľadávku voči otcovi žalobcov v dedičskom konaní po jeho smrti, čo však neurobila.

2.4. Podľa žalobcov je z uvedeného zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil
keď ustálil, že medzi otcom žalobcov a žalovanou bola platne uzatvorená darovacia zmluva pretože
nereflektoval na skutočnosť, že k plneniu zo zmluvy o pôžičke došlo po smrti poručiteľa a že pred smrťou

poručiteľa nenastali vecno-právne účinky darovacej zmluvy.

2.5. Žalobcovia poukazovali aj na to, že „zmluva o pôžičke“ nemôže byť vnímaná ako zmiešaná zmluva
podľa ustanovenia § 491 OZ nakoľko je z nej bez najmenších pochybností zrejmé, že ju zmluvné
strany uzatvorili ako zmluvu o pôžičke podľa ustanovenia § 657 OZ, čo je zrejmé z odkazu na zákonné

ustanovenie.

2.6. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že pre toto konanie je bez významu
nadobudnutie pohľadávky na vrátenie pôžičky žalobcami v dodatočnom dedičskom konaní. Zdôraznili,
že žalovaná bola účastníkom dedičského konania po otcovi žalobcov

v postavení závetnej dedičky. Nebola len účastníkom konania o dodatočnom prejednaní majetku po
poručiteľovi, nakoľko bola výlučne závetnou dedičkou. V záujme zachovania právnej istoty považovali
žalobcovia za nevyhnutné vychádzať zo záverov dodatočného dedičského konania, v zmysle ktorého
žalobcovia nadobudli pohľadávku na vrátenie pôžičky a poukázali na závery plynúce z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn.

PL. ÚS 43/95 z 10. septembra 1996 a síce, že v prípade existencie právoplatného rozhodnutia
v konkrétnej veci je potrebné preferovať princíp právnej istoty účastníkov právoplatne skončeného
súdneho konania.

2.7. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcov nijako nevysporiadal ani so skutočnosťou, že zo sumy

1.200.000,- Eur bolo žalovanou pred podaním žaloby v tejto veci už čiastočne plnené
a bola uhradená suma 5.000,- Eur s príslušenstvom.

2.8. Rovnako mal podľa žalobcov ostať zo strany súdu prvej inštancie nevyriešený konflikt údajného
darovania finančných prostriedkov s dedičským právom. Považovali za nesprávne konštatovanie súdu

prvej inštancie, že neplatnosť darovacej zmluvy by nastala len vtedy, pokiaľ by v zmluve bolo dojednané,
že k odovzdaniu daru má dôjsť až po smrti darcu, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené
dojednané nebolo. S tým žalobcovia nesúhlasili
a považovali daný záver za nesprávny, keďže žalovaná realizovala prevod finančných prostriedkov
v sume 1.200.000,- Eur v jej prospech po smrti otca žalobcov. Takéto darovanie pre prípad smrti je

výslovne zakázané v § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda v právnom poriadku Slovenskej
republikyneprípustné.Žalobcoviavtomtosmerepoukazovalinaskutočnosť,žedarovaciazmluva,ktorej
účinky majú nastať až po smrti darcu, je absolútne neplatná, nakoľko sa tým obchádza kogentná úprava
dedičského práva. V neposlednom rade tak došlo k stavu, že sa aj po smrti otca žalobcov disponovalos aktívami tvoriacimi dedičstvo. To však bolo podľa žalobcov možné do okamihu právoplatného
rozhodnutia súdu v dedičskom konaní iba so súhlasom súdu.

2.9. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že žalovaná bola povinná informovať žalobcov ako zákonných
dedičov a aj samotného notára ako súdneho komisára v rámci dedičského konania o existencii
pohľadávky ako dedičstva, keďže tento majetok existoval ku dňu smrti otca žalobcov a bolo ho potrebné
započítať do všeobecnej hodnoty. Zopakovali, že predpokladom platnosti darovania medzi živými je,
aby odovzdanie daru nastalo ešte za života darcu. V danom prípade však došlo k prevodu daru -

finančných prostriedkov z dedičstva až po smrti darcu, čo už samo o sebe zakladá podľa žalobcov
neplatnosť darovacej zmluvy. To vyplýva podľa žalobcov aj zo skutočnosti, že na platnosť darovacej
zmluvy sa vyžaduje, aby bol darca vlastníkom predmetu darovania, inak by nemohlo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva pri odovzdaní daru. Otec žalobcov však už nebol po svojej smrti majiteľom ani
finančných prostriedkov v sume 1.200.000,- Eur a ani pohľadávky na vrátenie sumy 1.200.000,- Eur.
Uvedený majetok prešiel ku dňu smrti poručiteľa na žalobcov. Z uvedeného dôvodu tak nemohli podľa

žalobcov ani prevzatím daru nastať vecno-právne účinky darovania a žalovaná sa tak nikdy nemohla
stať a ani nestala vlastníkom predmetných peňažných prostriedkov.

2.10. Argumentácie a stanovísk uvedených v odvolaní sa žalobcovia pridržiavali aj vo svojich ďalších
podaniach v odvolacom konaní.

3.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, pretože
odvolacie námietky žalobcov považovala za neopodstatnené. Stotožnila sa so záverom súdu prvej
inštancie o platnom uzatvorení darovacej zmluvy a poukázala na to, že jej obsahom vôbec nebola
dohoda o plnení po smrti darcu. Nejedná sa preto o darovanie pre prípad smrti, ako nesprávne uvádzajú

žalobcovia. Rozhodnutie v dodatočnom dedičskom konaní považovala za nesprávne a poukázala na
to, že pohľadávka na vrátenie pôžičky zanikla splnením ešte predtým, ako dedičský súd vykonal súpis
majetku. Za podstatné však žalovaná považovala najmä to, že takéto rozhodnutie v dedičskej veci
nezakladá povinnosť dlžníka plniť, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie. K čiastočnému plneniu
sumy 5.000 eur uviedla, že k nemu nedošlo dobrovoľne, ale v exekúcii, a to len preto, že pri vydaní

exekučného titulu, ako aj v exekúcii jej bolo doručované do elektronickej schránky a využitím fikcie
doručenia, a o konaniach preto nemala vedomosť.

4.1. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 380 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

4.2. Podľa ust. § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

4.3. Podľa ust. § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

4.4. Podľa ust. § 628 ods. 3 OZ neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej
smrti.

4.5. Odvolací súd sa stotožňuje s principiálnym záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalovanou
a otcom žalobcov došlo k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná ako
obdarovaná nadobudla peňažnú sumu 1.200.000 Eur, a preto nie je daný dôvod na jej vrátenie ako
bezdôvodného obohatenia.

4.6. Nie je dôvodná námietka žalobcov, že otec žalobcov nemohol peniaze platne darovať, z dôvodu,
že by v čase darovania nebol ich vlastníkom. Je síce pravdou, že peniaze, ktoré otec žalobcov
požičal následne práve preto už nemal, no táto skutočnosť sama o sebe nebráni platnému darovaniu.
Z komentára k ust. § 628 OZ vyplýva, že je prípustné tiež darovanie veci, ktorej darca nie je ešte

vlastníkom, ale má obligačné právo ju nadobudnúť (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 628. 2. vydanie. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2019). Je nesporné, že otec žalobcov mal na základe zmluvy o pôžičke uzavretej so
spoločnosťou N., spol. s.r.o. ako dlžníkom obligačné právo nadobudnúť peniaze, ktoré sa súčasne sozmluvou o pôžičke zaviazal darovať žalovanej. Vzhľadom na uvedený výklad ust. § 628 OZ preto daru
predchádzajúce požičanie „tých istých“ peňazí nebolo prekážkou platného darovania žalovanej.

4.7. Otec žalobcov mal obligačné právo na vrátenie peňazí, ktoré sa súčasne zaviazal darovať. Jeho
smrť pred vrátením pôžičky mala skutočne za následok, že tu v čase jeho smrti bola pohľadávka na
vrátenie pôžičky od spoločnosti N., spol. s.r.o. a bolo dôvodné ju prejednať ako dedičstvo, pokiaľ však
táto pohľadávka predtým nezanikla splnením. K tomu aj skutočne došlo, keďže spoločnosť N., spol.
s.r.o. splnila svoj dlh presne v súlade s dohodou so svojim veriteľom – otcom žalobcov. Jeho smrť nič

nezmenila na trvaní povinnosti spoločnosti N., spol. s.r.o. splniť dlh spôsobom v zmluve dohodnutým.

4.8. V nadväznosti na uvedené nie je dôvodná námietka žalobcov, že pokiaľ otec žalobcov ako darca
zomrel pred odovzdaním daru žalovanej, tak k reálnemu odovzdaniu daru žalovanej do času jeho smrti
nedošlo. Je síce pravdou, že do času smrti otca žalobcov nedošlo k realizácii odovzdania daru, ako
modusu nadobudnutia vlastníctva z konsenzuálnej darovacej zmluvy, to však nič nemení na tom, že

naďalej v pôvodne dohodnutom obsahu trval záväzok spoločnosti N., spol. s.r.o., teda vrátane spôsobu
vrátenia peňazí odovzdaním peňazí žalovanej. Nie je daný žiaden dôvod, pre ktorý by právo otca
žalobcov na vrátenie peňazí od spoločnosti
N., spol. s.r.o. malo byť z hľadiska obsahu jeho smrťou akýmkoľvek spôsobom modifikované.
Preto odovzdanie daru prostredníctvom spoločnosti N., spol. s.r.o. k tomu povinnej bolo riadnym

odovzdaním daru uzatvárajúcim naplnenie predpokladov prevodu vlastníckeho práva k darovaným
peniazom v prospech žalovanej.

4.9. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že žalovaná si mala uplatniť pohľadávku voči otcovi žalobcov v dedičskom
konaní po jeho smrti, to síce urobiť mohla, avšak len v prípade, pokiaľ táto pohľadávka nezanikla

splnením. Táto okolnosť však ostáva úplne bez vplyvu na to, že žalovanou prijaté plnenie bolo v súlade
s právom a nie je daný dôvod na jeho vrátenie žalobcom, ako sa toho domáhajú žalobou. Ako bolo
uvedené, darovacia zmluva bola uzatvorená platne a v súlade s právom došlo aj k odovzdaniu daru,
hoci sa tak stalo až po smrti otca žalobcov.

4.10. Na výsledku sporu nie je spôsobilá zmeniť nič ani námietka žalobcov, že „zmluva o pôžičke“
bola súdom prvej inštancie právne kvalifikovaná ako zmiešaná zmluva podľa ustanovenia § 491 OZ.
Podstatné je, že súd prvej inštancie v tomto právnom úkone správne identifikoval zmluvu o pôžičke
poskytnutej otcom žalobcov v prospech spoločnosti N., spol. s.r.o. a súčasne darovaciu zmluvu medzi
otcom žalobcov ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, a že prijal tomu zodpovedajúce závery

o existencii práv a povinností z týchto záväzkov vyplývajúcich. Úvahy o tom či ako celok predstavujú
tieto úkony zmiešanú zmluva v zmysle ust. § 491 OZ nemajú dopad na praktickú stránku veci, pretože
Občiansky zákonník v ust. § 491 žiadne práva a povinnosti z takéhoto typu zmluvy nenormuje, iba
pripúšťa možnosť jej uzavretia. Ani táto námietka žalobcov preto nie je spôsobilá pre záver o vecnej
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.

4.11. Pokiaľ žalobcovia považovali za významné pre toto konanie nadobudnutie pohľadávky na vrátenie
pôžičky žalobcami v dodatočnom dedičskom konaní, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že to vplyv na tento spor nemá. V dedičskom konaní bolo konštatované dedenie pohľadávky
voči spoločnosti N., spol. s.r.o., teda odlišnému subjektu ako je žalovaná, a už len preto bol záver

o irelevancii takéhoto dedičského rozhodnutia pre tento spor správny. To bez ohľadu či žalovaná bola
alebo nebola účastníčkou dedičského konania o predmetnej pohľadávke. Akokoľvek by súd vychádzal
zo záverov dodatočného dedičského konania, v zmysle ktorého žalobcovia nadobudli pohľadávku na
vrátenie pôžičky voči spoločnosti N., spol. s.r.o., nebolo by z toho možné dovodiť záver, že sú oprávnení
na plnenie od žalovanej.

4.12. Čo sa týka námietky žalobcov, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením že zo sumy
1.200.000,- Eur bolo žalovanou pred podaním žaloby v tejto veci už čiastočne plnené
a bola uhradená suma 5.000,- Eur s príslušenstvom, odvolací súd k tomu v zmysle ust. § 387 ods. 3
CSP uvádza, že hoci žalovaná túto skutkovú okolnosť potvrdila, keď uviedla, že sa jednalo o exekučné

vymoženie plnenia priznaného platobným rozkazom, o ktorom nemala pre elektronické doručovanie
vedomosť, nenachádza odvolací súd v tomto čiastkovom plnení žiaden dôvod, s ktorým by právo spájalo
záver o existencii zvyšku žalobcami tvrdeného dlhu. Z tohto čiastkového plnenia preto nebolo možné
dovodiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.4.13. Čo sa týka námietky neplatnosti darovania pre rozpor s citovaným ustanovením § 628 ods. 3
OZ, podľa ktorého je neplatná darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, ani táto

námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne uviedol, že darovaciu zmluvou takéto plnenie
dojednané nebolo. Obsah darovacej zmluvy skutočne neumožňuje záver, že k plneniu daru malo dôjsť
až po darcovej smrti. Okolnosť, že k tomu tak v skutočnosti došlo nemá pôvod v obsahu zmluvy,
ale v objektívnej okolnosti, že darca zomrel L. ako malo byť zrealizované odovzdanie daru v zmluve
dojednané. Darovacia zmluva nijako neupravovala, že jej účinky majú nastať po smrti otca žalobcov,

ako nesprávne uvádzajú žalobcovia. Sama zmluva však so smrťou darcu nijako nepočítala, a preto sa
nejedná o darovanie pre prípad smrti, a teda darovanie neplatné. Samotné odovzdaniu daru po smrti
darcu bez ďalšieho nenapĺňa znaky darovania pre prípad smrti. Ako bolo uvedené, došlo k nemu v tomto
prípade v dôsledku splnenia povinností darcovho dlžníka (spoločnosti
N., spol. s.r.o.), ktoré smrťou darcu nezanikli.

4.14. Napokon odvolací súd nenachádza možný dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v poukaze žalobcov na to, že žalovaná bola povinná informovať žalobcov ako zákonných dedičov a
aj samotného notára ako súdneho komisára v rámci dedičského konania o existencii pohľadávky ako
dedičstva, keďže tento majetok existoval ku dňu smrti otca žalobcov a bolo ho potrebné započítať do
všeobecnej hodnoty.

4.15. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že otec žalobcov nebol po svojej smrti majiteľom ani finančných
prostriedkov v sume 1.200.000,- Eur a ani pohľadávky na vrátenie sumy 1.200.000,- Eur, s týmto sa
odvolací súd stotožňuje. Nič to však nemení na tom, že odovzdanie daru spoločnosťou N., spol. s.r.o.
bolo realizáciu práv a povinností, ktoré tu napriek smrti otca žalobcov naďalej existovali. Hoci sa teda

žalobcovia smrťou svojho otca stali majiteľmi pohľadávky voči spoločnosti N., spol. s.r.o., nič to nemenilo
na tom, že dlh zodpovedajúci tejto pohľadávke mal byť splnený práve tak, ako k tomu v skutočnosti
došlo, teda k rukám žalovanej.

4.16. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie správne, keď žalobu zamietol a odvolací súd

preto napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania zodpovedajúcemu úspechu
žalovanej v spore v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

5.1 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

6.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).