Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225200873
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4225200873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek
s. r. o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. X, G. H. I., J. I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným
Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom pre okres Komárno, obec a katastrálne územie D.
na LV č. XXX ako:
- pozemok parcely reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 6664/9 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 395 m2,
- pozemok parcely reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 6664/10 záhrada o výmere
577 m2,
ktoré sú v podiele 1/2-iny na mene žalobkyne a v podiele 1/2-iny na mene žalovaného.

II. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v y p o r i a d a v a tak, že podiel žalovaného
na nehnuteľnostiach uvedených v bode I. tohto rozhodnutia p r i k a z u j e do

vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu v sume 15.700,- eur, ktorú sumu je povinná žalobkyňa
zaplatiť žalovanému do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.03.2025 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na tom skutkovom základe, že
žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi (o veľkosti podielu 1/2 pre každého) nehnuteľností
evidovanýchOkresnýmúradomKomárno,katastrálnymodborompreokresKomárno,obecakatastrálne

územie D. na LV č. XXX ako pozemok parcely reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č.
6664/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2, a ďalej ako pozemok parcely reg. „C“ evidovanej
na katastrálnej mape pod parc. č. 6664/10 záhrada o výmere 577 m2 (pozn. súdu - ďalej v texte aj
ako predmetné nehnuteľnosti). Žalobkyňa uviedla, že žalovanému listom zo dňa 29.07.2020 navrhla
zrušenie a vyporiadanie predmetných nehnuteľností. Zároveň uviedla, že hodnota podielu žalovaného
bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. Ota Pisoňa zo dňa 14.03.2025 na sumu 15.700,- eura,
pričom znalec neodporučil reálnu deľbu pozemkov. Na základe uvedeného preto žiadala, aby súd podiel

žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach za náhradu prikázal do jej vlastníctva.2. Žaloba spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa
06.08.2025 (odmietol prevziať zásielku). Žalovaný sa napriek výzve k podanej žalobe a ani k jej prílohám
nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne v priebehu celého konania nepoprel.

3. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 03.11.2025 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu.
Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 17.10.2025, svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Súd
sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania žalobkyňou, a to

predovšetkým Znaleckým posudkom č. 28/2025 zo dňa 24.02.2025 na určenie ceny predmetnej
nehnuteľnosti, výpisom z LV č. XXX pre k. ú. D. zo dňa 10.02.2025, výzvou žalovanému zo dňa
29.07.2020.

4. Z pripojeného výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. D. zo dňa 10.02.2025 vyplynulo, že žalobkyňa
a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý o veľkosti podielu 1/2

k celku.

5. Zo Znaleckého posudku č. 28/2025 zo dňa 24.02.2025 vyplynulo, že znalec určil všeobecnú hodnotu
predmetnej nehnuteľnosti zaokrúhlene na sumu 31.400,- eura. Zároveň uviedol, že pozemok s parc.
č. 6664/9 je prístupný cez prístupovú asfaltovú komunikáciu, pozemok s parc. č. 6664/10 je prístupný

cez pozemok s parc. č. 6664/9. V prípade reálnej deľby je možnosť samostatného prístupu na pozemok
s parc. č. 6664/10 odčlenením pozemku z parc. č. 6664/9, čím sa stáva táto parcela nevhodná ako
stavebný pozemok, lebo jej rozloha a rozmer stavebného pozemku bude zmenšený o prístupovú
komunikáciu cez pozemok s parc. č. 6664/9, čím nebude zachovaný pomer pozemku 3:2 a preto reálnu
deľbu neodporúčal.

6. Z listu zo dňa 29.07.2020 adresovaného žalobkyňou žalovanému vyplynulo, že žalobkyňa žalovaného
oslovila so zámerom odkúpenia podielu žalovaného na predmetnej nehnuteľnosti.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností o veľkosti podielu
1/2 pre každého. Žalobkyňa žalovanému listom zo dňa 29.07.2020 navrhla zrušenie a vyporiadanie
predmetných nehnuteľností. Hodnota podielu žalovaného bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. Ota
Pisoňa zo dňa 14.03.2025 na sumu 15.700,- eura, pričom znalec neodporučil reálnu deľbu pozemkov.

9. Podľa § 136 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho
zákonníka), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

10. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany

majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.15. V predmetnej veci sa žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka podanou žalobou domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak, aby tieto boli prikázané do

jej výlučného vlastníctva za jej súčasnej povinnosti žalovanému vyplatiť primeranú náhradu.

16. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy len v prípade, ak podieloví
spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým

konaním, čo znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek (jedným
alebo viacerými) z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a
stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Stranami sporu musia byť všetci spoluvlastníci, súd nemôže
prejednať návrh len s niektorými zo spoluvlastníkov. Z procesného hľadiska sú výrok rozhodnutia o
zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navzájom
viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol. Súd je

viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom
vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Ak teda súd zruší podielové
spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia § 142 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný
záväzným poradím, pričom ako prvé je skúmanie podmienok rozdelenia veci, ďalej prikázanie veci

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a napokon nariadenie predaja veci
a rozdelenie výťažku. V prípade, ak strany v konaní pred súdom dosiahnu zmier, je možné docieliť
akýkoľvek spôsob vyporiadania bez ohľadu na jeho zákonné poradie. Zákon takisto určuje hľadiská,
na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak
prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však

o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon, aj zo jazykového vyjadrenia posudzovanej právnej normy
vyplýva,žesúdnane„iba“prihliadne),súdprihliadainainéokolnostiprípadu.Veľkosťspoluvlastníckeho
podielu pritom nie je rozhodujúca.

17. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd

tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob
vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo
k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci (jeden alebo viacerí) záujem svoj podiel
predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku
prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy,

ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa
v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž
stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci.

18. V predmetnej veci preto súd v prvom rade skúmal, či nie je možné rozdelenie veci. Zo Znaleckého

posudku č. 28/2025 zo dňa 24.02.2025 vyplynulo, že znalec reálnu deľbu neodporúčal predmetnej
nehnuteľnosti, keďže v prípade reálnej deľby je možnosť samostatného prístupu na pozemok s parc.
č. 6664/10 len odčlenením pozemku z parc. č. 6664/9, čím sa stáva táto parcela nevhodná ako
stavebný pozemok, lebo jej rozloha a rozmer stavebného pozemku bude zmenšený o prístupovú
komunikáciu cez pozemok s parc. č. 6664/9, čím nebude zachovaný pomer pozemku 3:2. Ako bolo

uvedené vyššie, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva jeho rozdelením je vhodné najmä vtedy,
ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti.
V danom prípade žalovaný v priebehu konania neprejavil záujem o udržanie si vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, keďže v priebehu konania sa k veci samej (t. j. k spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva) žiadnym spôsobom nevyjadril. Z uvedeného mal súd za to, že reálna

deľba predmetných nehnuteľností nie je vhodná a preto k reálnej deľbe predmetných nehnuteľností
nepristúpil.

19. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým z
preferovaných spôsobov - prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva.

Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník (spoluvlasník) veci má záujem stať sa
vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové
vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi. V danom prípade mal súd za to, že boli splnené
podmienky na vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci žalobkyni, ktorá mala záujem stať savlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom žalovaná uvedený spôsob vyporiadania v priebehu
celého konania nenamietala.

20. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa sa podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností
stala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2020, žalovaný na základe osvedčenia o dedičstve zo
dňa 22.06.2016. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že veľkosť spoluvlastníckych
podielov žalobkyne i žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam sú rovnaké. V konaní nebolo preukázané
násilné správanie žiadneho zo spoluvlastníkov. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa chce predmetné

nehnuteľnosti i naďalej využívať a postaviť na nich rodinný dom. V konaní nebolo spochybnené, že by sa
žalobkyňa nebola schopná a ochotná o predmetné nehnuteľnosti ďalej starať. Žalovaný bol v priebehu
celého konania neaktívny, skutkové tvrdenia žalobkyne nespochybnil a ani nepredložil žiaden dôkaz,
ktorý by tvrdenia žalobkyne spochybnil. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd dospel
k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na prikázanie
spoluvlastníckeho podielu žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyni. Súd má za to, že tým,

žežalobkyňasastanevýlučnouvlastníčkoupredmetnýchnehnuteľnostísavytvoriapriaznivépodmienky
na nerušené využitie predmetných nehnuteľností.

21. Čo sa týka primeranej náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu k predmetným
nehnuteľnostiam, súd považoval za primeranú náhradu sumu vo výške 15.700,- eura. Podľa súdnej

praxe základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena veci obvyklá v danom mieste
a čase rozhodovania s tým, že túto súd určí zodpovedajúcim podielom z celej veci, nie cenou, za
ktorú by bolo možné podiel predať. Na základe Znaleckého posudku č. 28/2025 zo dňa 24.02.2025
bolo preukázané a žalovaným nespochybnené, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je
31.400,- eura. Keďže podiel žalobkyne i žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach je rovnaký,

žalobkyňa je povinná žalovanému zaplatiť sumu 15.700,- eura, t. j. polovicu všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností a ktorá podľa názoru súdu predstavuje zodpovedajúci podiel z celej veci.

22. Podľa § 232 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade súd vzhľadom na výšku vyporiadacieho

podielu 15.700,- eura umožnil žalobkyni túto sumu zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
z dôvodu, že žalobkyňa uviedla, že na zaobstaranie uvedenej sumy v hotovosti bude potrebovať lehotu
aspoň 30 dní. Súd uvedenej žiadosti žalobkyne vyhovel vzhľadom na výšku plnenia, keďže zaobstaranie
uvedenej sumy (napr. vybavenie úveru či navýšenie úveru) vyžaduje určitý čas a súd lehotu 30 dní
považoval vzhľadom na výšku plnenia za primeranú a určil žalobkyni na splnenie jej povinnosti 30 dňovú

lehotu od právoplatnosti rozsudku.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v
konaníúspešnávcelomrozsahu,súdjejvočižalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnom

rozsahu.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
– Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.