Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211698
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723211698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ J. F., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v L., na ul. S. C. č. XXX/XX, 2/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v L., na ul. S.
C. č. XXX/XX, 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v L., na ul. K. č. XX/XX, 4/ N. E., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v X. nad L., na ul. P. č. XXX/XX, 5/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v X. nad L., na ul. V.
č. XXX/X a 6/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo G. L. č. XXX, právne zastúpených JUDr. Vincentom
Lechmanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, na ul. Štefánikovej č. 40, proti žalovaným: 1/ A. K., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v L., na ul. I. č. XXXX/X, 2/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v R., na ul. S.

G. č. XXXX/XX a 3/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v R., na ul. S. G. č. XXXX/XX, právne zastúpeným
JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom v Kežmarku, na Hradnom námestí č. 77/29, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 21.02.2025 č.k. 23C 24/2023 - 189, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným sa priznáva proti žalobcom náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolavyslovil,žežalovanímajúvočižalobcom

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaní mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobcovia sú synovci a netere
neb. K. C., zomrelého dňa XX.XX.XXXX.

3.Kúpnouzmluvouazmluvouozriadenívecnéhobremena,uzatvorenými09.04.2021medziporučiteľom
K. C. a žalovanou v 3./ rade, previedol poručiteľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV

č. XXXX, kat. územie R., a to: parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 720 m2, druh pozemku: záhrada, parc.
reg. „C“ č. XXXX o výmere 276 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp.
č. XXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX. Zároveň sa zmluvou zriadilo vecné bremeno v prospech
poručiteľa spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania časti nehnuteľnosti.

4. Poručiteľ K. C. za života spísal 23.06.2021 všeobecný alografný závet za prítomnosti dvoch svedkov,
na základe ktorého za dedičov svojho hnuteľného majetku a finančných prostriedkov ustanovil rovným

dielom žalovaných, ktorí nie sú v príbuzenskom vzťahu k poručiteľovi.

5. Z lekárskej správy klinickej psychologičky z 02.01.2022 vyplýva, že výsledky vyšetrenia poručiteľa
v tp, čase jednoznačne poukazujú na deterioráciu kognitívnych schopností na podklade organickýchzmien CNS. I Keď deficit kognitívnych schopností dosahuje len hĺbku ľahkej demencie, orientácia v
sociálnej a ekonomickej sfére je veľmi slabá, je veľmi naivný a zrejme vždy potreboval v tejto sfére
pomoc. Vzhľadom na uvedené je jeho schopnosť vykonávať právne úkony nedostatočná.

6. Z lekárskej správy psychiatra z 10.01.2022 vyplýva, že poručiteľ v čase vyšetrenia psychiatrom trpel
demenciou na hranici ľahkej až stredne ťažkej.

7. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom znalcom MUDr. V. V. v závere je znalcom

uvedené, že je možné konštatovať, že poručiteľ v čase podpisu trpel ľahkou demenciou, s najväčšou
pravdepodobnosťou prevažne aterosklerotického - cievneho pôvodu. Jeho stav mu umožňoval ešte
samostatnú existenciu. V čase podpisu zmlúv si bol vedomý, že podpisuje predaj svojho majetku. Na
základe informácií, ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácie, nie je možné jednoznačne vyhlásiť, že
právne úkony v roku 2021 nebol spôsobilý vykonať. Pri ľahkej demencii, ktorou poručiteľ trpel v čase
podpisu zmluvy, je možné právny úkon za určitých okolností akceptovať.

8. Právna úprava ust. § 38 OZ upravuje dôsledky toho, ak osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne
úkony uskutoční úkon alebo osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne úkony, avšak uskutočnila
úkon za stavu, že v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou.

9. Právny úkon môže byť neplatný i z toho dôvodu, že bol urobený v duševnej poruche aj bez toho, aby
bolo potrebné, aby konajúca osoba bola pozbavená, resp. obmedzená, spôsobilosti na právne úkony. V
tomto prípade ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade,
ak osoba vykoná úkon v stave, kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať
svoje konanie. Skutočnosť, či daná osoba konala v stave duševnej poruchy, sa skúma vždy pri každom

posudzovanom úkone.

10. Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Záver o
takejto nespôsobilosti musí byť nepochybný. V takomto prípade nestačí iba pochybnosť o spôsobilosti
konajúcej osoby, ale konanie osoby v duševnej poruche, teda že osoba pri uskutočnení konkrétneho

úkonu nemohla posúdiť následky svojho úkonu alebo nemohla ovládnuť svoje správanie musí byť
nepochybný.

11. „Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho
úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.“ (R 4/71)

12. Na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa listín predloženými žalobcami - lekárska
správa z 02.01.2022 a lekárska správa z 10.01.2022, z výsluchu svedkov - PhDr. L. W. a MUDr. E. J.,
znaleckého posudku č. XX/XXXX nie je možné bezpečne určiť, že by pán K. C. bol neschopný, resp.
nespôsobilý realizovať právne úkony v čase, ktorý predchádzal (takmer rok) vyšetreniam.

13. Z vyšetrenia vykonaného 02.01.2022 PhDr. L. W. vyplýva, že v čase vyšetrenia poručiteľ trpel ľahkou
demenciou a jeho orientácia v sociálnej a ekonomickej sfére bola veľmi slabá. V závere lekárskej správy
sa uvádza, že jeho schopnosť vykonávať právne úkony je nedostatočná.

14. Svedkyňa (PhDr. L. W.) na pojednávaní konanom 12.06.2024 uviedla, že „v akom stave boli
nebohého kognitívne schopnosti rok dozadu, čo sa týka pamäti alebo orientácie v čase a celkovo osobu,
to sa nedá spätne povedať“. Zároveň pri výsluchu uviedla, že nevie povedať, či nebohý v čase vykonania
právnych úkonov bol schopný, spôsobilý ich vykonať, pokiaľ nemáme relevantné informácie v zmysle
nejakých lekárskych záznamov.

15. Svedkyňa (MUDr. E. J.) na pojednávaní konanom 30.10.2024 uviedla, že psychologické vyšetrenie z
02.01.2021 udávalo hranicu ľahkej až stredne ťažkej demencie, ktorú svedkyňa v tom čase tiež potvrdila.
Ďalej uviedla, že osoba ani pri ľahkej demencii, ktorá už je rozbehnutá, nie je schopná právnych úkonov.
Zároveň tiež uviedla, že progresia pri demenciách je rôzna.

16. Svedkyňa tiež pri výsluchu uviedla, že „je ťažko povedať, že či sa bude rozvíjať rýchlo alebo krátko,
akýtambudetenprogres,vakomčasovomintervale.Upánaboladiagnostikovanádemencia38týždňov
po spísaní závetu alebo teda právneho úkonu, ale v priebehu roka určite už tam bola, demencia sanevyvinie za týždeň, za dva týždne, za dva mesiace. Zhoršovať sa to môže rôzne, ale demencia sa
vyvíja plýživo, to znamená, že niekedy si tie prvé príznaky demencie okolie ani sám dotyčný nemusí
uvedomiť, a to kvôli tomu, že zabúda bežné veci a vyhýba sa náročnejším úkonom kvôli tomu, že vie,

žeby ich nechápal. Čiže tie ľahké formy demencie, ktoré už sú nastupujúce, tak ani okolie si ich niekedy
nedokáže všimnúť, ale keď už trpel v čase psychologického vyšetrenia hranicou ľahkej a stredne ťažkej,
tak v čase spísania právneho úkonu trpel určite ľahkou formou demencie.“.

17. V znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom znalcom MUDr. V. V., znalec uviedol, že nie je

možnéjednoznačnevyhlásiť,žeprávneúkonyvykonanévroku2021nebohým,nebolspôsobilývykonať.
Pri ľahkej demencii, ktorou nebohý trpel v čase podpisu zmluvy, je možné právny úkon za určitých
okolností akceptovať.

18. Berúc do úvahy predložené listiny o lekárskych vyšetreniach poručiteľa, výsluch svedkýň a znalecký
posudok nemožno bezpečne a bez pravdepodobnosti hraničiacou s istotou prijať záver, že by nebohý

nedokázal posúdiť následky svojho konania, prípadne že by nedokázal ovládnuť svoje konanie v čase
podpisu právnych úkonov.

19. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať (na základe znaleckého posudku a z výsluchu
svedkýň), že v čase podpisu právnych úkonov nebohý trpel ľahkou demenciou, avšak tá ho nerobila

nespôsobilým na právne úkony. Zároveň s určitosťou nie je možné spätne od vykonaných vyšetrení
určiť, v akom rozsahu trpel nebohý demenciou, a nie je možné bezpečne, resp. s určitosťou určiť, či
nebohý chápal zmysel právnych úkonov.

20. Vychádzajúc z uvedeného právne úkony, a to kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena

z 09.04.2021 a závet z 23.06.2021, sú právnymi úkonmi platnými, a preto žalobe nie je možné vyhovieť.
Z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá.

21. Výrok o trovách bol odvodený ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

22. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok
zmeniť tak, aby ich žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadovali rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedli, že rozsudok je nespravodlivý
a nesprávny. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

23. Je potrebné uviesť, že úkony vykonané neb. K. C. vo svojich súvislostiach nemožno hodnotiť

ako právne úkony vykonané v súlade s dobrými mravmi, resp. úkony vykonané osobou, ktorá si bola
vedomá ich následkov tak, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch. Zároveň kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 09.04.2021 možno
hodnotiť ako zmluvu, pri ktorej bola zneužitá neskúsenosť, rozumová vyspelosť, dôverčivosť pána K.
C. s cieľom získať majetkové hodnoty za plnenie v značnom nepomere k hodnote týchto nehnuteľností.

Prvoinštančný súd sa podrobnejšie nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré z vykonaného dokazovania
vyplynuli a ktoré závery súdu prvej inštancie spochybňujú. Zároveň sa žiadnym spôsobom nevyjadril k
možnosti uplatnenia ust. § 39a Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku kúpnej zmluve a zmluve o zriadení
vecného bremena zo dňa 09.04.2021 napriek tomu, že na uvedené bolo poukázané nielen v žalobe
samej, ale aj v rámci vyjadrenia zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 21.02.2025.

24. S ohľadom na vykonané dokazovanie nemožno opomenúť fakt, že osobnosť neb. K. C. bola
preukázateľne pri lekárskych vyšetreniach za jeho života veľmi ovplyvniteľná, oklamateľná a dôverčivá.
Uvedené zahŕňa jeden z kvalifikačných predpokladov úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Nie
je možné opomenúť ani fakt, že nebohý K. C. najprv predal svoje obydlie žalovanej v 3. rade za sumu

100.000 eur, pričom hodnoty nehnuteľností v danej lokalite boli v danom čase nepomerne vyššie a
následne o niekoľko mesiacov určil žalovanú v 3. rade ako závetnú dedičku svojho majetku. Je tak
zrejmé, že minimálne žalovaná v 3. rade získala majetkovú hodnotu K. C. v hrubom nepomere vočivlastnému plneniu, a to najmä ak má následne byť aj dedičom prípadne takto vyplateného finančného
plnenia.

25. Súd prvej inštancie vykonal výťah niektorých vyjadrení svedkov v konaní tak, aby to zodpovedalo
výsledku súdneho konania. Nie sú však riadne zohľadnené písomné vyjadrenia -odborné správy o
vyšetrení PhDr. L. W., klinickej psychologičky a MUDr. E. J., psychiatričky, ktoré vyšetrenia sa udiali
ešte za života nebohého K. C. a teda zistenia tam uvedené, boli prezentované priamym pozorovaním
dotknutej osoby. Závery týchto správ o vyšetrení sú tak jednoznačné a vylučujú schopnosť a spôsobilosť

K. C. vykonať právne úkony, ktoré sú predmetom sporu. Dôležitým faktom je aj skutočnosť, že sama
psychiatrička MUDr. E. J. uviedla v správe, že sa toto vyšetrenie deje pre právne účely, a teda bola si
vedomá zodpovednosti za svoje závery. Zároveň pred súdom boli prezentované ďalšie dôkazy, ktoré
osvedčovali, že osoba nebohého K. C. bola osoba ľahko ovplyvniteľná, čo sa jeho vekom znásobilo.
Jedná sa predovšetkým o výpoveď žalobkyne v 2. rade a výpoveď svedkyne A. C.. K týmto dôkazom sa
prvoinštančný súd bližšie nevyjadruje, neuvádza ako tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti s ostatnými

dôkazmi vyhodnotil, resp. prečo tieto dôkazy pri rozhodovaní viac zohľadnil, resp. prečo tieto dôkazy
neboli vo veci relevantné. V tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný a nespĺňa v plnom rozsahu zákonné
požiadavky vyjadrené v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

26. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný

eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. Súd prvej inštancie tak nedal vyjadrenie k dôkazom ako jednotlivo, tak ani vo vzájomných
súvislostiach. Boli vybraté dôkazy, resp. časti z dôkazov, ktoré svedčia záveru súdu o tom, že nie je

možné bezpečne určiť, že by pán K. C. bol neschopný, resp. nespôsobilý realizovať právne úkony v
čase, ktorý predchádzal (takmer rok) vyšetreniam. Aj keď stav ľahkej demencie sám o sebe automaticky
nevylučuje vykonávanie právnych úkonov, rozhodujúce je, či osoba s demenciou je v čase vykonávania
právneho úkonu schopná posúdiť jeho dôsledky a či je jej vôľa slobodná a vážna. V danom prípade
možno mať za to, že stav ľahkej demencie pána K. C. v čase podpisu jednotlivých právnych úkonov

je potrebné posúdiť aj s ohľadom na osobnosť pána K. C., jednotlivé lekárske správy, ktoré sú ako
dôkazy súčasťou spisu, ako aj okolnosti, za akých tieto úkony nebohý pán K. C. vykonal. Minimálne
úkon závetu dňa 23.06.2021 realizoval K. C. v krátkom čase po smrti manželky, teda ani mesiac po jej
smrti, čo vyplýva aj zo správy PhDr. L. W. zo dňa 02.01.2022 a rovnako aj zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX znalca MUDr. V. V.. Odborné psychologické a psychiatrické vyšetrenia vo vzťahu k realizovaným

úkonom K. C. boli realizované ešte za jeho života dňa 02.01.2022 a 10.01.2022. V oboch prípadoch
zhodne psychologička PhDr. L. W. a psychiatrička MUDr. E. J. uviedli, že K. C. nebol v čase realizácie
úkonov spôsobilý na vykonávanie právnych úkonov v takom rozsahu ako sú predmetom podanej žaloby,
teda nebol spôsobilý uzavrieť kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 09.04.2021
a zriadiť závet zo dňa 23.06.2021. Aj v samotnom znaleckom posudku č. XX/XXXX znalec MUDr.

V. V. v závere uviedol, že právny úkon vykonaný pánom K. C. v stave ľahkej demencie možnosť za
určitých okolností akceptovať. Nebola však zodpovedaná otázka, či okolnosti, za ktorých pán C. úkony
realizoval, boli a sú akceptovateľné. Žalobcovia majú za to, že v danom prípade boli prezentované
a preukázané také okolnosti, kedy platnosť takto vykonaných úkonov nie je možné akceptovať ani s
ohľadom na pomerne všeobecné závery predmetného znaleckého posudku. Je potrebné poukázať na

obsah jednotlivých dokumentov právnych úkonov, ktoré pán K. C. vykonal, že nešlo o jednoduché a
bežné právne úkony, na ktoré bol počas svojho života zvyknutý a zároveň, že v danom prípade a v
danom čase bol osobnostne pán K. C. natoľko ovplyvniteľný, že bol ochotný vykonať aj takéto úkony
bez náležitého vysvetlenia a pochopenia týchto úkonov.

27. Súdna spravodlivosť nemá byť len formálna, ale má byť aj materiálne naplnená. Žalobcovia
nepovažujú rozsudok za spravodlivý, najmä ak okolnosti prípadu svedčia o nekalom konaní žalovaných
na úkor osoby vyššieho veku s cieľom získať majetkové hodnoty veľkého rozsahu bez primeraného
protiplnenia, resp. bez akejkoľvek odplaty.

28. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.29. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcov nie je opodstatnené.

30. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

31. Pokiaľ ide o námietky žalobcov o porušení ich práv na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.

32. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

33. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

34. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo

k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

35. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

36. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

37. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnurozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

38. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

39.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

40. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

41. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

42. V prejednávanej veci žalobcovia svoju žalobu opierali o nepriaznivý duševný stav poručiteľa
neumožňujúci mu uzatvoriť platnú kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa
09.04.2021 a ani zriadiť platný závet zo dňa 23.06.2021. Išlo teda o nárok opierajúci sa o ust. § 38

ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Na podporu svojho tvrdenia predložili do
spisu lekársku správu PhDr. L. W. zo dňa 02.01.2022 a lekársku správu MUDr. E. J. (predtým R.)
zo dňa 10.01.2022. Aj keď v týchto lekárskych správach PhDr. L. W. a MUDr. E. J. dospeli k záveru
o neschopnosti poručiteľa vykonať sporné úkony v roku 2021, uvedené bolo výrazne spochybnené

znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom MUDr. V. V. z odboru psychiatrie, ktorý
pri jeho vypracovaní vychádzal nielen so žalobcami predložených lekárskych správ, ale aj z ďalšej
zdravotnej dokumentácie. Podľa znalca poručiteľ v čase podpisu trpel ľahkou demenciou s najväčšou
pravdepodobnosťou prevažne aterosklerotického - cievneho pôvodu. Jeho stav mu umožňoval ešte
samostatnú existenciu, bol orientovaný v čase a registroval udalosti, ktoré sa v uvedenom období stali.

V čase podpisu zmlúv si bol vedomý, že podpisuje predaj svojho majetku. Znalec taktiež predpokladal
jeho zvýšenú ovplyvniteľnosť, ako aj to, že tiež by pravdepodobne mal problémy pokiaľ by mal
samostatne porozumieť obsahu dokumentov, pretože by nemusel chápať detaily a súvislosti dlhšieho a
komplikovanejšieho textu. Na strane druhej znalec poukázal na predpoklad, že po vysvetlení by mohol
porozumieť podstate podpisovanej zmluvy. Podľa záveru znaleckého posudku na základe informácií,

ktoré znalcovi boli k dispozícii zo zdravotnej dokumentácie, nie je možné jednoznačne vyhlásiť, že
právne úkony v roku 2021 poručiteľ nebol spôsobilý vykonať. Pri ľahkej demencii, ktorou nebohý K.
C. trpel v čase podpisu zmluvy, je možné právny úkon za určitých okolností akceptovať. Podľa znalca
zdravotný stav poručiteľa mu umožňoval ešte samostatnú existenciu minimálne po hospitalizácii naneurológii a na ODCH v roku 2020, kde je uvedené, že je mobilný a schopný aj ďalších činností.
V zdravotnej dokumentácii sa nenachádzali informácie o zhoršení jeho stavu od čase hospitalizácie
v roku 2020. Poručiteľ K. C. chodil na pravidelné kontroly - u obvodného lekára, na neurologickú a

hematologickú ambulanciu. Monitoroval si krvný tlak, pričom znalec nenašiel žiadne informácie o stave
zmätenosti alebo dezorientácii. Bol si vedomý úmrtia svojej manželky a hovoril o tom na hematologickej
ambulancii.

43. Znalecký posudok znalca MUDr. V. V. prevzal právny zástupca žalobcov dňa 29.10.2024. Keďže

sa tak stalo krátko pred pojednávaním nariadeným na deň 30.10.2024, pojednávanie bolo odročené na
ďalší termín, a to na 21. februára 2025 o 10:00 hodine. Následne podaním doručeným prvoinštančnému
súdu dňa 17.02.2025 (č.l. 176 spisu), žalobcovia oznámili, že vo veci nebudú predkladať znalecký
posudok a ani ďalšie odborné vyjadrenie, nakoľko od uvedených dôkazov upúšťajú. Zo strany žalobcov
tak neboli ničím právne významným spochybnené závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom
MUDr. V. V..

44. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje nepochybné
zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť. V zmysle záverov znaleckého posudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací
súd, neschopnosť poručiteľa K. C. realizovať sporné právne úkony v roku 2021 nebola jednoznačne

preukázaná, a teda v tomto smere si žalobcovia nesplnili svoju procesnú dôkaznú povinnosť, čo má za
následok neunesenie dôkazného bremena.

45. Vo veci nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcov o možnosti uplatnenia ust. § 39a
Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa

09.04.2021.

46. V zmysle ust. § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenia v hrubom nepomere.

47. Občiansky zákonník v ust. § 39a kumuluje jednak objektívnu stránku úžery a jednak subjektívnu
stránku. Tou objektívnou, vždy jednoznačne zistiteľnou je to, čo je uvedené v závere vety. Slová „dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenia v hrubom nepomere“ sú vyjadrením tejto objektívnej stránky úžery. Častým prípadom hrubého
nepomeru vo vzájomnom plnení je dojednanie neprimeranej ceny, ktorá je podstatne nižšia než aká je
obvyklá.

48. V prejednávanej veci žalobcovia vo svojej žalobe len poukázali na skutočnosť, podľa ktorej hodnota
nehnuteľností s ohľadom na jej stav a lokalitu je nepomerne vyššia v porovnaní s dohodnutou kúpnou
cenou vo výške 100.000 eur. Toto svoje tvrdenie ničím nepodložili a dokonca ani neuviedli výšku tejto
obvyklej ceny. K hodnote nehnuteľností sa vyjadrovala iba svedkyňa A. C., vypočutá na pojednávaní
konanom dňa 30.10.2024, keď pri svojej výpovedi uviedla, že dom má hodnotu už nejakých 300.000,

avšak bez akéhokoľvek dôkazu toto tvrdenie potvrdzujúceho. Len samotné tvrdenie svedkyne nemožno
považovať za dôkaz potvrdzujúci obvyklú cenu nehnuteľností vo výške 300.000 eur. Žalobcovia preto
ani v tomto smere neuniesli svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k hrubému nepomeru medzi dojednanou
a obvyklou kúpnou cenou.

49. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

50.Zároveňvodvolacomkonaníúspešnýmžalovanýmbolapriznanáináhradatrovodvolaciehokonania
v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v rozsahu 100 %.

51. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).