Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201088
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124201088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/
X, D. E., zastúpenej Mgr. Martinom Kiricom, advokátom, Mostná 42, Nitra, IČO: 42 199 697 a 2/ F.
B., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/X, D., zastúpeného JUDr. Mgr. Máriou Kováčovou, advokátkou, Pod
Sokolom 12, Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 42 212 057, proti žalovanej: B. G., nar. XX. XX. XXXX, E.
XXXX/XXX, D., zastúpenej Mgr. Erikom Jakubíkom, advokátom, Fraňa Mojtu 269/43, Nitra, IČO: 54
673 283, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
8C/7/2024-407 zo dňa 04. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom žalobu
žalobcov zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal proti žalobcovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok
II.).

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 3 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 136
ods. 1, § 140, § 603 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali nahradenia prejavu vôle
uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnosti v k.

ú. D. E., zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 374 m2,
vo výške spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/6 k celku, a to na žalobkyňu 1/ vo výške dve pätiny
zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej a na žalobcu 2/ vo výške tri pätiny spoluvlastníckeho podielu
žalovanej. Žalobu odôvodnili tým, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2021, na základe ktorej
žalovaná nadobudla spoluvlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti od predávajúcej H. A., bolo
porušené predkupné právo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov, a to žalobcu 2/ a neb. I. J. a
neb. B. J.. Predávajúca vedela, že dlhodobým užívateľom pozemkov bol I. J. a jeho rodina. Napriek

evidenciizomrelýchosôbnalistevlastníctva,predávajúcaakovzdialenápríbuznárodinyJ.mohlaosloviť
právnych nástupcov, prípadne počkať do skončenia dedičského konania. K porušeniu predkupného
práva žalobkyne 1/ došlo v rozsahu spoluvlastníckeho podielu jej otca neb. I. J. a prapraotca neb.
B. J., s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/209/2010, publ. pod R 26/2011.Žalobcovia písomne vyzvali žalovanú na prevod získaného spoluvlastníckeho podielu, žalovaná návrhu
na uzatvorenie zmluvy nevyhovela.

4. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú. Uviedla, že žalobca sa listom zo dňa 21. 06. 2023,
doručeným žalovanej dňa 06. 07. 2023, dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy V 5417/2021, na
základe čoho nastala neplatnosť absolútna a žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná sa
snažila vyriešiť vec mimosúdne a uzatvorila Dohodu o urovnaní, ktorou vyhovela požiadavke žalobcu
a vykonala spätný prevod na pôvodného vlastníka. Konanie o vklade bolo prerušené na námietku

žalobcu 2/ pre porušenie jeho predkupného práva a dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu. Považovala žalobu za nedôvodnú pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko na strane
žalobcov musia byť všetci dedičia po poručiteľovi B. J., v mene ktorého si uplatňuje nárok len žalobkyňa
1/. Uviedla, že nemala vedomosť o dedičoch I. J.. Žalovaná konala v dobrej viere a jej jediným
úmyslom bolo zabezpečenie prístupovej cesty k jej a susedovým pozemkom. Prezentovala názor, že
žaloba nerieši vec, iba vyvoláva neistotu právnych vzťahov a reťazenie následných súdnych sporov.

Ďalej mala za to, že si žalobkyňa uplatňuje nárok vo väčšom rozsahu, ako jej priznáva zákon, keď po
podielovom spoluvlastníkovi B. J. neprebehlo dedičské konanie. Žalobcovia si nemôžu uplatniť i jeho
podiel. V prípade, ak by si žalobcovia uplatnili nárok v takom rozsahu, ako im priznáva zákon, vzhľadom
k tomu, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce, došlo by k drobeniu
poľnohospodárskej pôdy v rozpore so zákazom v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Poprela,

že by užívateľom spornej nehnuteľnosti bol I. J., keď tieto nehnuteľnosti užívala K. G..

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
Spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú D. E. zapísanej na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra "C"
parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 374 m2 boli v čase podania žaloby žalobkyňa 1/ v podiele 1/6 k celku

(vlastnícke právo nadobudla titulom dedenia v dedičskom konaní 13D/60/2021), žalobca 2/ v podiele
1/3 k celku, H. A. v podiele 1/6 k celku a zomr. B. J. v podiele 1/3 k celku. Kúpnou zmluvou uzatvorenou
dňa 07. 06. 2021 medzi H. A. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou nadobudla žalovaná
vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X v podiele 1/6 k celku (predmetom zmluvy boli okrem
uvedeného prevody vlastníckeho práva aj medzi inými osobami týkajúce sa iných nehnuteľností). Pred

uzatvorením kúpnej zmluvy nebola realizovaná ponuka predávajúcej na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu voči ostatným spoluvlastníkom, ktorými v tom čase boli žalobca 2/, zomr. B. J. a zomr. I. J.
(otec žalobkyne 1/ zomrel dňa XX. XX. XXXX). Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod V 5417/2021
dňa 06. 07. 2021. Žalobcovia zaslali listom zo dňa 17. 12. 2022 žalovanej návrh na uzatvorenie
kúpnej zmluvy z titulu porušenia predkupného práva, ktorým žiadali o prevod spoluvlastníckeho podielu

za rovnakých podmienok, ako ho nadobudla od pôvodnej spoluvlastníčky. Medzi stranami následne
prebiehali rokovania. Za žalovaného jednal jeho syn, L. B..

6. Žalobca 2/ zaslal žalovanej list zo dňa 21. 06. 2023 - dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu -
kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2021 v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s § 140, 602 a

nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebol oslovený p. A. s ponukou na odkúpenie prevádzaného
podielu na dotknutej nehnuteľnosti. Žalobkyňa 1/ sa listom zo dňa 28. 06. 2023 adresovaným
žalovanejdovolávalarelatívnejneplatnostiažiadalaoprevodnehnuteľnostinapôvodnúspoluvlastníčku.
Na základe dovolania sa relatívnej neplatnosti žalobkyňa a pôvodná spoluvlastníčka uzatvorili dňa
14. 07. 2023 Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bol spätný prevod spoluvlastníckeho podielu k

predmetnej nehnuteľnosti na pôvodnú spoluvlastníčku z dôvodu, že žalovanej bolo dňa 30. 06. 2023
doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti od podielových spoluvlastníkov vedených na LV č. XXXX
(účastníkom dohody bola aj tretia osoba vo vzťahu k inej nehnuteľnosti). Konanie o vklade dohody
o urovnaní prebiehalo pod V 5428/2023. Do konania podal žalobca 2/ oznámenie, ktorým namietal
voči podanému návrhu na vklad z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva a dovolával

sa neplatnosti právneho úkonu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, rozhodnutím V-5425/2023-17
zo dňa 08. 12. 2023 návrh na vklad zamietol, a to z dôvodu, že prihliadol na námietku podielového
spoluvlastníka(žalobcu 2/)ohľadneporušeniajehopredkupnéhopráva.Rozhodnutienapadliodvolaním
účastníci dohody o urovnaní. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR napadnuté rozhodnutie potvrdil
(rozhodnutie číslo VoÚ 17/2024/SI zo dňa 03. 07. 2024).

7. Žalovaná listom zo dňa 21. 10. 2024 adresovaným predávajúcej H. A. odstúpila od časti kúpnej zmluvy
zo dňa 07. 06. 2021, v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXXX (ako aj ďalšia kupujúca I. M. N. vo vzťahu k inej parcele), z dôvodu, že vyhlásenie predávajúcejo tom, že na hnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, záložné práva a ani iné právne
povinnosti a záväzky, na ktoré by bolo treba kupujúceho upozorniť, a teda nie sú zaťažené žiadnymi
právami tretích osoby, sa ukázalo ako nepravdivé. Na nehnuteľnosti viazlo zákonné predkupné právo

podielových spoluvlastníkov, o čom svedčí prebiehajúce súdne konanie. H. A. prevzala odstúpenie dňa
23. 10. 2024. Na základe návrhu žalovanej bolo vedené na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor,
pod Z 6686/24 konanie o vykonanie záznamu odstúpenia od zmluvy. Z dôvodu prebiehajúcich konaní na
súde (8C/7/2024 a 52C/6/2024) bolo konanie vo veci záznamu prerušené a z dôvodu späťvzatia návrhu
žalovanou bolo zastavené.

8. Následne žalovaná, H. A. (a I. M. N. vo vzťahu k inému pozemku) uzatvorili dňa 05. 12. 2024 Dohodu
o odstúpení od kúpnej zmluvy, kde spoločne uviedli vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k pozemku
parc.č.XXXX/Xkúpnouzmluvouzodňa07.06.2021,ževčaseprevodunehnuteľnostisineuvedomovali
právne vady pri spísaní kúpnej zmluvy a tým, že nerešpektovali predkupné právo, predávajúca
neuskutočnila ponukovú povinnosť pred predajom spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníci podali na

Okresný súd Nitra žalobu o nahradenie prejavu vôle. Aby predišli súdnym sporom, resp. aby zastavili
súdne konanie, dohodli sa na odstúpení. V rovnaký deň vyhotovili aj písomný právny úkon označený
ako Písomný prejav vôle účastníkov zmluvy odstúpiť od zmluvy v zmysle § 38 písm. h) bod 1 vyhl.
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z. Konanie vo veci záznamu
Z 7728/24 bolo z dôvodu prebiehajúcich konaní na súde (8C/7/2024 a 52C/6/2024) prerušené do

právoplatného skončenia oboch konaní.

9. Po zhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná. Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných
spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave

nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnú
povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému
predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého
predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom
predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené

v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte sa vyprofilovali
nasledujúce právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže domáhať nápravy porušenia
predkupného práva spoluvlastníkov: a/ možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu
medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou osobou) z dôvodu tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b/ možnosť domáhať sa mimosúdne od

tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla
na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od povinnej osoby (§
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu)
neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,
ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP), c/ naďalej si

ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi podielu (§
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho
k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii. Aj napriek tomu,
že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z uvedených právnych možností, ich kumulácia je
vylúčená (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008). V prípade rôznych súdnych žalôb musí

súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis verbis počíta aj samotný
zákonodarca v § 40a Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
septembra 2021, sp. zn. 8 Cdo 208/2019). V konaní nebolo sporné, že došlo k porušeniu predkupného
práva, keď predávajúca ako podielová spoluvlastníčka voči ostatným spoluvlastníkom vôbec ponuku
na odkúpenie podielu nerealizovala, čo sama v pozícii svedka uviedla s tým, že o takejto povinnosti

vedomosť nemala.

10. Žalovaná v konaní predložila viacero námietok voči žalobe. Argumentovala dovolaním sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcami. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by došlo k účinnému dovolaniu
sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobe o nahradenie prejavu vôle by už nebolo možné vyhovieť,

nakoľko dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna
neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej
neplatnosti (uznesenie NS SR zo dňa 20. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009). Súd však nemal
preukázané, že došlo k účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Právne následkydovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom dôjdenia tohto prejavu vôle
do dispozičnej sféry buď druhému účastníkovi, alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tretia osoba
všetkým účastníkom právneho úkonu. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že dovolanie sa

neplatnosti právneho úkonu bolo oboma žalobcami adresované a doručené len žalovanej, nie však
druhej účastníčke zmluvy, predávajúcej. Keďže nenastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, zmluva je platná so všetkými dôsledkami z nej vyplývajúcimi.

11. Čo sa týka námietok žalovanej uvedených na začiatku konania, týkajúcich sa skutočnosti, že ako

podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti bol vedený na liste vlastníctva nebohý B. J. (a s tým
súvisiace námietky o neúplnom okruhu žalobcov, ktorými majú byť všetci dedičia a námietky, že si
žalobkyňa uplatňuje viac, ako jej zákon priznáva vzhľadom na jej podiel), tieto (pôvodne dôvodné)
stratili svoju opodstatnenosť prejedaním dedičstva po zomr. B. J. a nadobudnutím jeho podielu na
nehnuteľnosti práve žalobkyňou 1/. V tomto kontexte je nedôvodná aj ďalšia (hypotetická) námietka
žalovanej, že (v stave pred prededením podielu po B. J.) by žalobcovia mali nárok na vykúpenie len

pomernej (nie celej) časti podielu žalovanej, čím by v rozpore so zákazom drobenia podľa § 23 ods. 1
zákona č. 180/1995 Z. z. došlo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce,
nakoľko by žalovanej zostal zvyškový spoluvlastnícky podiel. V dôsledku prededenia podielu pôvodného
spoluvlastníka na žalobkyňu si žalobcovia ako jediní ostávajúci spoluvlastníci veci môžu uplatniť a aj
uplatňujú právo na prevod celého podielu žalovanej.

12. V konaní nebolo sporné, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 07. 06. 2021 boli, okrem
predávajúcej, na liste vlastníctva ako spoluvlastníci evidovaní žalobca 2/, neb. I. J. (otec žalobkyne 1/) a
prapraotec neb. B. J. (prapraotec žalobkyne 1/). V súvislosti s otázkou, či si môže žalobkyňa uplatňovať
nároky z porušeného predkupného práva, aj keď v čase jeho porušenia nebola spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti, sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcov. Najvyšší súd SR v konaní sp. zn.
6Cdo/386/2012 uviedol, že dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa a ku dňu smrti právnej
predchodkyne sú jej dedičia aj nositeľmi zákonného predkupného práva. Na uvedených záveroch
nemení nič ani skutočnosť, že osoby žalobcov v tom čase neboli zapísané v katastri nehnuteľností ako
spoluvlastníci nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností sa totiž v takomto prípade uskutočňuje

formou záznamu, ktorý má iba deklaratórnu povahu (ním nedochádza k vzniku, zmene alebo k zániku
práva). Až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu treba dedičov považovať za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Po vydaní rozhodnutia o dedičstve za osobu v
konaní aktívne legitimovanú treba považovať osobu, ktorá konkrétnu nehnuteľnosť nadobudla. Ohľadne
spätosti zákonného predkupného práva so spoluvlastníckym podielom dal súd prvej inštancie do

pozornosti významné aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/239/2012 zo dňa 13. 08. 2015, uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 7/2016,
ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/209/2010 zo dňa 27. 10. 2010. Z uvedených rozhodnutí
vyplýva ťažiskový záver, že v prípade zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka ide
o vecné právo, ktoré je späté s jeho spoluvlastníckym podielom a ako také nie je viazané na osobu

spoluvlastníka, ale prevodom spoluvlastníckeho podielu prechádza na nadobúdateľa spoluvlastníckeho
podielu. Sumarizujúc uvedené východiská možno konštatovať, že oprávneným na uplatnenie niektorého
z nárokov z porušenia zákonného predkupného práva je vždy len aktuálny podielový spoluvlastník
spoločnej veci bez ohľadu na skutočnosť, že k prípadnému porušeniu zákonného predkupného práva
došlo pred nadobudnutím dotknutého spoluvlastníckeho podielu od toho predchádzajúceho podielového

spoluvlastníka, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené. Súdna prax dospela súčasne k
záveru,že„kporušeniupredkupnéhoprávapodielovéhospoluvlastníkadochádzaužsamotnýmvznikom
právneho úkonu (uzavretím kúpnej zmluvy), pretože vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je
základom porušenia predkupného práva (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/37/2007 zo dňa 30. 01. 2008).
Vzhľadom na uvedené je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne 1/ (samozrejme aj žalobcu 2/, táto

však spochybnená nebola) a okruh aktívne legitimovaných osôb je úplný.

13. V priebehu konania došlo k odstúpeniu žalovanej od časti kúpnej zmluvy dňa 21. 10. 2024, ako
aj k dohode o odstúpení medzi žalovanou a predávajúcou dňa 05. 12. 2024. Vzhľadom na polemiku
medzi stranami sporu ohľadom vecno-právnych účinkov odstúpenia súd prvej inštancie uviedol, že

predmetnáspornáotázkaodstúpeniaodzmluvyakospôsobuzánikuvlastníckehoprávabolaopakovane
judikovaná súdnymi autoritami, kedy súdy vyslovili záver, že nakoľko odstúpenie od zmluvy má i vecno-
právne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo
prevodcu. Týmto právnym úkonom odstúpenia od kúpnej zmluvy nastali vecno-právne účinky majúceza následok obnovenie pôvodného stavu medzi stranami kúpnej zmluvy tak, ako keby k jej uzavretiu
nedošlo, kedy na obnovenie vlastníckeho práva už nie je potrebné konštitutívne rozhodnutie správy
katastra (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010, publikovaný pod R 81/2014; uznesenie NS

SR sp. zn. 2Obdo/99/2020; analogicky rozhodnutie IV. ÚS 4/2021).

14. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovanej, že nemôže v tomto konaní predbežne
posúdiť platnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Pre meritórne rozhodnutie sporu je potrebné,
aby súd vyhodnotil skutkové tvrdenia strán (zistil skutkový stav) a právne ich posúdil. Niektoré, pre

meritum veci rozhodujúce právne skutočnosti, nie sú len jednoduché fakty, ale predstavujú kombináciu
skutkového a právneho posúdenia (tzv. zložené právne skutočnosti). Ak je zložená právna skutočnosť
pre dôvodnosť žalobného nároku relevantná, predstavuje predbežnú otázku. Súd nezistil dôvody, pre
ktoré by nemohol predbežne posudzovať platnosť úkonov, od ktorých závisí zistenie, komu svedčí
aktuálne vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a s tým aj súvisiace posúdenie pasívnej vecnej
legitimácie. Súd sa nestotožnil s tým, že neplatnosť by mohol posudzovať len súd na základe žaloby

oprávnenej osoby, t. j. druhého účastníka právneho úkonu. Nič na uvedenom závere nemení ani
subjektívna záväznosť rozsudku, teda že rozsudok v predmetnom konaní o nahradenie prejavu vôle
pôsobí len medzi stranami sporu, a nie voči tretím osobám. Od zmluvy možno odstúpiť, len ak je to v
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd súhlasil so
žalobcami, že kúpna zmluva neobsahovala ustanovenia o odstúpení od zmluvy. Preto v takomto prípade

pre platné odstúpenie musí byť daný zákonný dôvod odstúpenia zakotvený v Občianskom zákonníku
(prípadne v inom právnom predpise). Vo vzťahu k odstúpeniu od časti kúpnej zmluvy z dňa 21. 10.
2024 žalovaná uvádzala, že išlo o odstúpenie v zmysle § 507 Občianskeho zákonníka (všeobecná
zodpovednosť za vady v znení do 30. 06. 2024), podľa ktorého, ak nemožno vadu odstrániť a ak
nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať

sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo
opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. Žalovaná v písomnom právnom úkone odstúpenia uviedla, že
od zmluvy odstupuje z dôvodu, že predávajúca vyhlásila, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy,
vecné bremená, záložné práva a ani iné právne povinnosti a záväzky, na ktoré by bolo treba kupujúcich
upozorniť, a teda nie sú zaťažené žiadnymi právami tretích osôb, pričom toto tvrdenie sa ukázalo ako

nepravdivé, viazlo tu zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov, ktoré nebolo uplatnené,
o čom svedčí prebiehajúci súdny spor. Žalovaná tak odstúpila pre právne vady kúpenej veci. Pokiaľ
žalovaná tvrdí, že od zmluvy odstúpila titulom uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady, musí
zároveň preukázať, že na uplatnenie takéhoto práva boli splnené podmienky a že toto právo v čase
jeho realizácie trvalo, resp. nezaniklo. Je pravdou, že jedným z takýchto práv je právo na odstúpenie

od zmluvy, avšak kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, len ak vadu vytkol u
predávajúceho bez zbytočného odkladu, najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od prevzatia veci. Ak v
tejto lehote vadu nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady zaniknú (§ 599 Občianskeho zákonníka).
Uvedenálehotajeprekluzívna,tedamázanásledokzánikprávanaodstúpenieodzmluvy,akvadyneboli
vytknuté včas, t. j. do 24 mesiacov od prevzatia veci (kúpna zmluva neobsahuje ustanovenia o prevzatí

veci,pretojetrebavychádzaťzdátumunadobudnutiavlastníckehoprávažalovanou–vkladvlastníckeho
práva bol povolený dňa 06. 07. 2021). Žalovaná nepreukázala, kedy konkrétne predávajúcej právne
vady vytkla a či išlo naozaj o vytknutie právnej vady v zmysle uplatnenia zodpovednosti za vadné
plnenie. Predávajúca v rámci svedeckej výpovede na otázku, kedy ju kontaktovala žalovaná s tým, že na
predmetnej nehnuteľnosti viaznu právne vady, uviedla, že približne pred dvoma rokmi, t. j. bez uvedenia

konkrétneho dátumu. Listinné dôkazy konkrétne vytknutie právnej vady žalovanou voči predávajúcej
nepotvrdzujú. Je preukázané a nesporné, že predávajúcu kontaktovali žalobcovia za účelom riešenia
porušeného predkupného práva, avšak ani vzájomné jednania medzi nimi, resp. vyjadrenie žalovanej,
že nie je problém spätný prevod nehnuteľnosti na predávajúcu, nepreukazujú, že žalovaná vytkla právnu
vadu predávajúcej. Tomuto nenasvedčuje ani obsah dohody o urovnaní zo dňa 14. 07. 2023, ktorý bol

reakciou na (neúčinné) dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené dospel
súd prvej inštancie k tomu, že žalovaná nepreukázala, že jej právo na odstúpenie od zmluvy v roku 2024
existovalo, resp. že z dôvodu preklúzie nezaniklo.

15. Navyše, v zmysle § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré

možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za
vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Je síce pravdou, že kúpna
zmluva obsahuje vyhlásenie, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, avšak vzhľadom na výsledky
dokazovania nejde o autentické vyhlásenie predávajúcej, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že zmluvukoncipovala žalovaná ako kupujúca, predávajúca do nej nezasahovala, zmluvu ani nečítala (aj keď
mala tú možnosť), vo všetkom sa spoľahla na žalovanú. Preto pokiaľ tvrdenú vadu - predkupné právo
ostatných spoluvlastníkov bolo možné zistiť z evidencie nehnuteľností, nemôže žalovaná na základe

tohto dôvodu uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Napokon žalovaná nerozporovala, že sa
profesijne venuje kúpe nehnuteľností, preto o predkupnom práve ostatných spoluvlastníkov a s tým
súvisiacich nárokov si mohla (mala) byť vedomá. Napokon súd sa stotožňuje s tvrdením, že samotné
predkupné právo, ktoré pôsobí zo zákona, nie je právnou vadou veci, touto je až jeho porušenie
nerealizovaním ponukovej povinnosti a následným uplatnením nárokov ostatných spoluvlastníkov z

porušenéhopredkupnéhopráva.Súduzavrel,ženemalpreukázanéplatnéodstúpenieodkúpnejzmluvy
právnym úkonom zo dňa 21. 10. 2024.

16. Následne žalovaná a predávajúca ako účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili dohodu o odstúpení od
kúpnej zmluvy, reflektujúc porušenie predkupného práva ostatných spoluvlastníkov z dôvodu predídenia
súdnym sporom, resp. zastavenia predmetného súdneho konania. Dohodu o odstúpení od zmluvy ako

dvojstranný právny úkon platná právna úprava nevylučuje. Dohoda o odstúpení od zmluvy nemusí byť
viazaná na existenciu nejakého dôvodu (Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo/111/2008). To znamená, že
dohoda o odstúpení od zmluvy uzatvorená účastníkmi danej zmluvy môže byť založená na akomkoľvek
dôvode, dokonca môže byť platne uzatvorená aj bez uvedenia dôvodu.

17. Otázku konkurencie práva na nahradenie prejavu vôle vyplývajúceho z porušenia predkupného
práva a práva na odstúpenie od zmluvy bola v súdnej praxi riešená. Ústavný súd SR v rozhodnutí
sp. zn. III. ÚS 725/2016 zo dňa 25. 10. 2016 konštatoval, že krajský súd konal v medziach svojej
právomoci a v súvislosti s podstatnou argumentáciou sťažovateľov (ktorí v sťažnosti namietali možnosť
odporcov odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu ich skôr uplatneného práva na kúpu

spoluvlastníckeho podielu z porušeného predkupného práva a v tej súvislosti považovali napadnuté
rozhodnutie krajského súdu za nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé, keďže v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa krajský súd nevenoval sťažovateľmi nastolenej argumentácii vzťahu konkurencie proti
sebe stojacich dvoch práv, a to práva sťažovateľov na nahradenie prejavu vôle na jednej strane a práva
odporcov na odstúpenie od kúpnej zmluvy) postupoval správne. Krajský súd v danej veci vyvodil, že

tým, že navrhovatelia neuplatnili relatívnu neplatnosť právneho úkonu (predmetnej kúpnej zmluvy), a
právny úkon bol teda naďalej platný, nezabránili tomu, že odporcovia mohli od tejto kúpnej zmluvy
odstúpiť, ak sa dozvedeli o tom, že predkupné právo bolo porušené, a zo strany predávajúcej boli
uistení o tom, že vo vzťahu k predmetu prevodu neviazlo predkupné právo. Za daných okolností
tak uplatnené predkupné právo zo strany navrhovateľov vo vzťahu k odporcom na odkúpenie ich

spoluvlastníckeho podielu nemohlo byť v danom prípade nadradené inému zákonnému právu, ktoré v
tom čase mohlo byť použité v zmysle platného zákona na odstránenie závadného stavu. Tento záver
považoval ústavný súd za ústavne konformný. Ústavný súd Slovenskej republiky, v uznesení sp. zn.
I. ÚS 131/2018 zo dňa 18. 04. 2018 uviedol, že pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci
pri porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho

zákonníka a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú
zachované, čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak
možnosť uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva vrátane oprávnenia
domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých

došlo k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa
jej neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho
podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie
zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k

naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda. Ústavný súd konštatoval, že v okolnostiach
danej veci nenašiel žiadne relevantné dôvody, ktoré by z ústavnoprávneho hľadiska boli spôsobilé
spochybniť imanentný záver krajského súdu, že po navrátení veci do pôvodného stavu („restitutio
in integrum“) obnovením pôvodnej štruktúry vlastníckych (spoluvlastníckych) práv k nehnuteľnostiam
spoluvlastníci, ktorých zákonné predkupné práva boli pôvodne porušené, sa už nemôžu úspešne

domáhať na bývalých nadobúdateľoch predaja spoluvlastníckeho podielu. Najvyššie súdne autority tak
vyriešilikolíziuvyššieuvedenýchprávtak,žeakdôjdekodstúpeniuodscudzovanejzmluvy,ktoroudošlo
k porušeniu predkupného práva podielových spoluvlastníkov, obnovuje sa pôvodný vlastnícky stav, a
nie je možné sa domáhať nahradenia prejavu vôle ako nároku z porušeného predkupného práva.18. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2366/2016,
kde súd posudzoval situáciu, kedy odstúpeniu od prevodných zmlúv zo strany žalovaného predchádzalo

podanie žaloby, ktorou žalobcovia uplatnili svoj nárok plynúci z porušenia predkupného práva, keď
sa postupom v zmysle § 603 ods. 3 Obč. zákonníka domáhali vyhlásenia prejavu vôle žalovaného
s uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy. Najvyšší súd konštatoval, že po uplatnení tohto právneho
nároku, ak boli k nemu splnené všetky hmotnoprávne predpoklady, už nebolo možné účinne odstúpiť od
uvedených prevodných zmlúv, pretože tomu bránila v medziobdobí (novo) nastávajúca hmotnoprávna

situácia (vzniknutá tým, že žalobcovia ako dotknutí podieloví spoluvlastníci uplatnili popísaný predmetný
nárok). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že Ústavný súd SR sa
explicitne vo vyššie uvedených rozhodnutiach nezaoberal tým, či je možné odstúpenie od zmluvy aj po
podaní žaloby na nahradenie prejavu vôle. V daných prípadoch išlo o odstúpenie od zmluvy zrejme pred
podaním žalôb na súd, avšak už za situácie, keď si podieloví spoluvlastníci uplatnili právo na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu, pričom ani takto

uplatnené právo nebránilo platnému odstúpeniu od zmluvy. V konaní pred Krajským súdom v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/118/2022 odvolací súd rozsudkom zo dňa 07. 11. 2023 dokonca zmenil vyhovujúci
rozsudoksúduprvejinštancieonahradeníprejavuvôlenazamietajúci,akceptujúcodstúpenieodzmluvy
až v odvolacom konaní (po predložení veci na odvolací súd). Súdna prax tak akceptovala situáciu,
že právo na odstúpenie od zmluvy nezaniká vykonaním voľby konkrétneho prostriedku pri porušení

predkupného práva, t. j. realizovaním výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy, teda sa nevytvorí nový
hmotnoprávny stav, kedy už nie je možné od zmluvy odstúpiť. To znamená, že súdy v Slovenskej
republike následne neprijali konštrukciu a závery uvádzané Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí, na ktoré
poukazovala žalobkyňa (resp. súdu nie je známe žiadne také rozhodnutie).

19. K námietke žalobcov na obchádzanie zákona v súvislosti s odstúpením od zmluvy dospel súd k
otázke,čiježiadúce,udržateľnéasúladnésúčelompredkupnéhoprávaajehoochrany,abyužvzniknuté
nároky z porušenia predkupného práva – povinnosť kupujúceho predať vec za rovnakých podmienok
spoluvlastníkom, mohli byť zmarené realizovaním práva na odstúpenie od zmluvy. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a obnovuje sa pôvodný stav, t. j. v danom prípade pôvodný stav

pred porušením predkupného práva, pričom predkupné právo zostáva zachované. Spoluvlastník sa tak
nedostane do horšieho postavenia, v akom bol pred porušením predkupného práva, resp. nevznikne
mu žiadna ujma. Preto nemožno konštatovať, že by odstúpením od zmluvy došlo k obchádzaniu účelu
ustanovení zákona o predkupnom práve.

20. Žalobcovia namietali, že konane žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci došlo k
odstúpeniam od zmluvy so značným časovým odstupom niekoľkých rokov nielen od uzatvorenia zmluvy,
ale aj od momentu, čo žalobcovia oznámili predávajúcej a žalovanej porušenie predkupného práva. Pre
posúdenie súladnosti s dobrými mravmi je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti danej prejednávanej
veci. Medzi zainteresovanými osobami prebiehali viaceré jednania s rôznym obsahom. Koncom roka

2022 vyzvali žalobcovia žalovanú na uzatvorenie kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok, za akých
nadobudla podiel žalovaná (nedohodli sa z dôvodu nárokov žalovanej na cestu). Začiatkom roka 2023
riešil syn žalobcu 2/ p. B. s právnym zástupcom žalovanej zámenu sporných pozemkov za pozemky
žalovanej a I. N.. Predávajúcu p. A. oslovila najskôr žalobkyňa a následne syn žalobcu s tým, že
podiel nadobudne naspäť a následne prevedie na žalobcov. Žalobcovia doručili žalovanej dovolanie

sa relatívnej neplatnosti zmluvy, na základe čoho bol dohodou o urovnaní vykonaný spätný prevod
na p. A.. K povoleniu vkladu však nedošlo, nakoľko žalobca (za ktorého konal jeho syn), doručil do
konania námietku porušenia jeho predkupného práva a dovolanie sa relatívnej neplatnosti (súd nie je
oprávnený hodnotiť postup správneho orgánu v danej veci, avšak podľa názoru súdu, ak dochádza k
spätnému prevodu podielu na pôvodného spoluvlastníka z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu pre porušenie predkupného práva, reparuje sa porušený právny stav a v takom
prípade nevzniká predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, nakoľko by to bolo v rozpore s účelom
prostriedkov ochrany predkupného práva). Uvedený postup odôvodnil tým, že pôvodná spoluvlastníčka
prestala komunikovať, dala sa zastúpiť právnym zástupcom žalovanej a mali obavu, že pri ponuke
navýši cenu. Následne, keď žalobcovia podali žalobu a došlo k prededeniu podielu na žalobkyňu (teda

žalobe by bolo možné vyhovieť), žalovaná od zmluvy odstúpila jednostranným právnym úkonom, pričom
potom návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností vzala späť – tu nevyznieva dôveryhodne
tvrdenie žalovanej na pojednávaní, že nevie, z akého dôvodu kataster konanie zastavil. Potom uzatvorila
dohodu o odstúpení od zmluvy, kde ako účel uviedli účastníci dohody ukončenie súdneho konania. Jezrejmé, že obe strany (žalobcovia i žalovaná) sa snažili vyriešiť situáciu podľa svojich predstáv a cieľov,
niekedy aj neštandardne. Je pravda, že žalovaná chce dosiahnuť tento cieľ (prístupovú cestu) za stavu,
keď došlo k porušeniu právnej normy, avšak odstúpením od zmluvy žalovaná už (spolu)vlastníčkou byť

prestáva, nastalo restitutio in integrum, t. j. práva spoluvlastníka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka
boli týmto v prospech pôvodného spoluvlastníka opätovne prinavrátené (obnovené). Ak sa aj žalovaná
zjavne snaží navrátiť pôvodný vlastnícky stav (sledujúc zrejme tvrdený cieľ), nie je možné na základe
hypotetických úvah o budúcom konaní žalovanej a p. A. (ktorá naposledy avizovala, že nemá záujem na
žiadnom opätovnom predaji svojho podielu, ak by jej podielové spoluvlastníctvo obnovilo) konštatovať,

že sa prieči dobrým mravom. Súd vie zhodnotiť len preukázané skutočnosti. Úvaha súdu založená na
aplikácii § 3 Občianskeho zákonníka musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, z ktorých vypláva
rozpor s dobrými mravmi. Ak žalovaná využila zákonný nástroj (dohodu o odstúpení), ktorej výsledkom
bude navrátenie do stavu pred porušením predkupného práva, čím sa postavenie žalobcov oproti stavu
pred porušením ich práva nezhorší, nemožno kroky žalovanej (aj keď nie úplne štandardné), považovať
za nesúladné so všeobecnou predstavou morálky a spravodlivosti (aj s poukazom na to, že uplatnenie

odstúpenia od zmluvy za súčasného uplatnenia práva na odkúpenie podielu ústavný súd nepovažoval
za ústavne nekonformné). Zhrnúc uvedené súd nezistil v konaní žalovanej prvky takej intenzity, ktoré
by boli v rozpore s dobrými mravmi.

21. Nakoľko kúpna zmluva je platná (dovolanie sa relatívnej neplatnosti nebolo účinné), je možné od

takejto zmluvy odstúpiť. Súd vyhodnotil, že odstúpenie od časti kúpnej zmluvy z 21. 10. 2024 nebolo
platné. Avšak nezistiac dôvody neplatnosti dohody o odstúpení zo dňa 05. 12. 2024 súd konštatoval, že
táto je platná, vzhľadom na vecno-právne účinky odstúpenia došlo k obnoveniu pôvodných vlastníckych
vzťahov, t. j. podielovým spoluvlastníkom je p. A., a nie žalovaná, ktorá tým pádom nemá pasívnu vecnú
legitimáciu. Zohľadniac tieto závery súd žalobu zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola v konaní úspešná žalovaná, priznal jej súd
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolali obidvaja žalobcovia. Žalobkyňa 1/ v odvolaní uviedla,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP),
ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. h/ CSP).

24. Ďalej v odvolaní žalobkyňa 1/ uviedla, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na
základe platnej dohody o odstúpení zo dňa 05. 12. 2024 došlo k obnoveniu pôvodných vlastníckych
vzťahov, t. j. podielovým spoluvlastníkom je p. A., a nie žalovaná, ktorá tým pádom nemá pasívnu vecnú

legitimáciuapodľatohtozáverusúdžalobuzamietol.Jenesporné,žežalovanápočaskonaniaakodôkaz
predložila listinu zo dňa 21. 10. 2024, v ktorej bolo uvedené jednostranné odstúpenie kupujúcej od
časti kúpnej zmluvy a toto odstúpenie aj doručila pôvodnej predávajúcej. Tak žalovaná, ako aj pôvodná
predávajúca p. A. tvrdili počas celého konania, že toto odstúpenie je platné, pôvodná predávajúca
ho žiadnym spôsobom nespochybňovala, ani sa nedomáhala určenia neplatnosti tohto odstúpenia od

kúpnej zmluvy. Následne žalovaná predložila do konania listinu označenú ako „Písomný prejav vôle
účastníkov zmluvy odstúpiť od zmluvy“ zo dňa 05. 12. 2024, v ktorom sa v bode 1.8 uvádza, že:
Účastníčka dohody 1 M. M. N. a Účastníčka dohody 2 B. G. vyhlásili Odstúpenie od časti Kúpnej zmluvy
zo dňa 21.10.2024 berú späť s čím súhlasila aj Účastníčka dohody 3 H. A. a celý právny stav nahradzujú
dvojstranným odstúpením od Kúpnej zmluvy v časti k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X záhrada o

výmere 490 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 374 m2, zo dňa 07. 06. 2021. Ďalšia listina
predložená žalovanou bola „Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy“ zo dňa 05. 12. 2024, v ktorej sa
ale „späťvzatie“ prvého odstúpenia od kúpnej zmluvy nespomína. Súd podľa názoru žalobkyne dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy prehliadol skutočnosť, že v poradí druhému odstúpeniu od
kúpnej zmluvy predchádza „späťvzatie“ prvého jednostranného odstúpenia od zmluvy. Takýto právny

úkon jednoznačne obchádza zákon, nakoľko v režime Občianskeho zákonníka podľa § 48 ods. 2 po
odstúpení od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc), ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak. Po odstúpení už nie je žiadna konvalidácia možná (fakticky však
možno účinky zrušenia zmluvy odstrániť uzatvorením novej zmluvy). Ak by sme pripustili možnosť„späťvzatia“ odstúpenia od zmluvy, musel by sa pôvodný právny stav (obnovený po odstúpení) znovu
zrušiťakupujúcabyopäťnadobudlasvojevlastníckeprávo,abymohlaznovuodzmluvyodstúpiť.Takýto
spôsob nadobúdania vlastníctva ale zákon nepozná. Zároveň je zrejmé, že nevyhnutným predpokladom

pre možnosť odstúpenia od zmluvy je existencia platnej kúpnej zmluvy v čase odstúpenia. Pokiaľ teda
v poradí druhému odstúpeniu od kúpnej zmluvy predchádzalo „späť vzatie“ prvého odstúpenia, ktoré
navyše strany považovali za platné a chceli na jeho základe preukázateľne dosiahnuť zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, je podľa ich názoru v poradí druhé odstúpenie od kúpnej
zmluvy absolútne neplatný právny úkon. K (ne)platnosti prvého odstúpenia od časti kúpnej zmluvy sa

prvýkrát vyjadril súd až v rámci napadnutého rozsudku.

25. Čo sa týka právneho posúdenia súdom vo vzťahu k Dohode o odstúpení od zmluvy ako
dvojstranného právneho úkonu, nesúhlasí žalobkyňa 1/ s názorom súdu vysloveným v bode 51.
rozsudku, tento je podľa jej názoru v protiklade s východiskom, uvedeným súdom v bode 46. rozsudku.
Súdom označené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 sa vo svojom obsahu venuje

jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, nie dohode o odstúpení, takže podľa jej názoru na posudzovaný
prípadtentojudikátnedopadá.OhľadomposudzovaniadohôdoodstúpeníodzmluvysavyjadrilNajvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo/229/2010 [R 81/2014] v ktorom sa uvádza, že „odstúpenie od zmluvy je
jednostranným právnym úkonom. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť)
domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy. K odstúpeniu

od zmluvy nedochádza preto na základe novej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ
Občiansky zákonník v § 48 ods. 1 umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak „je to účastníkmi dohodnuté“, má sa
na mysli nie novouzatvorená dohoda, na základe ktorej by bolo v podstate možné odstúpiť od každej
zmluvy, ale taká dohoda prejavená v ustanovení pôvodnej zmluvy, ktorá by stanovovala zmluvný dôvod
odstúpenia od tejto zmluvy. Uvedenému svedčí i skutočnosť, že právo odstúpiť od zmluvy sa viaže v

zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka na účastníka zmluvy, t. j. na jeho jednostranný právny úkon
a nie na dohodu účastníkov zmluvy. ... To však neznamená, že by nebolo možné akceptovať aj také
odstúpenie od zmluvy, ktoré je síce formálne nesprávne označené ako dohoda, avšak z jeho obsahu (§
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nesporne vyplýva, že ním došlo k uplatneniu si odstúpenia od zmluvy
účastníkom pôvodnej zmluvy, pričom súhlasný prejav adresáta by v podstate znamenal, že tomuto bolo

odstúpenie doručené a že tento jeho platnosť nespochybňuje.“

26. Rozhodnutie súdu ohľadom platnosti Dohody o odstúpení zo dňa 05. 12. 2024 je teda prekvapivé, v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a nespravodlivé, bez dôkladného
a presvedčivého odôvodnenia s prihliadnutím na skutkové a právne osobitosti prípadu. Dvojstranné

odstúpenie od zmluvy, ktoré malo podľa účastníkov (žalovanej a p. A.) nahradiť celý doterajší právny
stav, nenachádza oporu v zákone, pôvodná predávajúca nemala žiaden zákonný dôvod odstupovať od
uzatvorenej kúpnej zmluvy a ani v texte pôvodnej kúpnej zmluvy nebola dohodnutá možnosť od zmluvy
odstúpiť.

27. Súd v bode 46. rozsudku súhlasil so žalobcami, že „kúpna zmluva neobsahovala osobitné
ustanovenia o odstúpení od zmluvy“, teda že by si zmluvné strany v pôvodnej kúpnej zmluve dohodli
zmluvný dôvod odstúpiť od zmluvy (napr. aj bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu).
Vzhľadom k tomu, že zmluvy o prevode nehnuteľností majú obligatórne písomnú formu, právne
významná je len vôľa účastníkov, vyjadrená v písomnej forme a súd sa so znením kúpnej zmluvy

oboznámil.„Novouzatvorenú“dohoduoodstúpeníjepretopotrebnévzmyslevyššie uvedenejjudikatúry
považovať v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka za súbeh troch jednostranných
odstúpení, ku ktorým však tiež musí byť daný zákonný dôvod, inak by nemohlo ísť o odstúpenie platné.

28. Súd pomerne podrobne skúmal (bod 49.), či kupujúca pri prvom odstúpení od časti kúpnej zmluvy

riadne a včas uplatnila svoje právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu vád prevádzanej nehnuteľnej
veci, pričom súd skonštatoval, že žalovaná nepreukázala, že jej v roku 2024 právo na odstúpenie od
zmluvy existovalo, resp. že z dôvodu preklúzie nezaniklo.

29. Súd ale ďalej celkom formálne skonštatoval, že nezistil dôvod neplatnosti dohody o odstúpení zo

dňa 05. 12. 2024, túto považuje súd za platnú. Súd sa podľa jej názoru nevysporiadal s podstatnými
okolnosťami prípadu, ktorými boli najmä otázka, či je možné platne uzatvárať dohodu o odstúpení
od zmluvy a takto ľubovoľne rušiť zmluvu aj v prípade, ak si v pôvodnej kúpnej zmluve strany takúto
možnosť nedohodli, ďalej či je možné druhýkrát odstúpiť od zmluvy po „späťvzatí“ prvého odstúpenia ači je možné takto zrušiť zmluvu po viac ako tri a pol roku od jej uzatvorenia. Týmto postupom súdu bola
žalobkyni odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadneho opravného prostriedku.

30. Na základe takéhoto nesprávneho právneho záveru potom súd skonštatoval, že žalovaná nemá
pasívnu vecnú legitimáciu a žalobu preto zamietol. V konaní podľa jej názoru nebolo žalovanou
preukázané, že by vôbec došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy (či už jednostrannými
odstúpeniami kupujúcich zo dňa 21. 10. 2024, alebo uzatvorením Dohody o odstúpení zo dňa 05.

12. 2024). Nesúhlasila s postupom súdu, ktorý akceptoval postupné dokladanie listín o úkonoch,
vyhotovovaných žalovanou podľa aktuálnej procesnej situácie. Keď žalovaná zistila z predbežného
právneho názoru súdu, že žaloba je opodstatnená a je možné jej vyhovieť, predložila na konci
pojednávania listinu o prvom odstúpení od časti kúpnej zmluvy. Akonáhle začal súd posudzovať dané
odstúpenie z hľadiska právnej úpravy týkajúcej sa nárokov zo zodpovednosti za vady, vzala žalovaná
prvé odstúpenie späť (rovnako žiadala zastaviť záznamové konanie na katastri) a predložila druhé

odstúpenie od zmluvy. K obsahu druhého odstúpenia už súd neviedol takmer žiadne dokazovanie.

31. Takisto považuje za nesprávny postup súdu pri riešení otázky konkurencie práva na nahradenie
prejavu vyplývajúceho z porušenia predkupného práva a práva na odstúpenie od zmluvy. V
prejednávanom prípade bolo právo na nahradenie prejavu vyplývajúceho z porušenia predkupného

práva uplatnené žalobou na súde, žaloba bola podaná včas a počas konania bol vyriešený aj okruh
účastníkov na strane žalobcov. Okamihom, kedy súd žalobe mohol vyhovieť, nastala podľa jej názoru
nová hmotnoprávna situácia. V právomoci súdu bolo uložiť žalovanej povinnosť prejavu vôle a tým
nahradiť tento prejav. Žalovaná však rozhodnutie súdu oddialila a medzičasom uskutočnila iný prejav
vôle, ktorý (podľa jej názoru) dokázal zabrániť vyhoveniu žalobe. Podľa jej názoru logicky počas konania

smerujúceho k vydaniu rozsudku podľa § 229 CSP „vykonáva“ vôľu žalovanej súd, ak žalobe vyhovie,
a teda žalovaná je počas konania v tomto smere obmedzená.

32. Súd sa pri riešení nastolenej právnej otázky konkurencie dvoch práv priklonil k súdnym rozhodnutiam
citovaným v bode 53., 54. a 57. rozsudku, pričom sám uznal, že tieto rozhodnutia danú situáciu neriešia

explicitne. Naopak, právne posúdenie zo súdneho rozhodnutia citovaného v bode 56. rozsudku súd
nevyužil, aj keď išlo doslova o analogickú situáciu. Týmto postupom súdu bola žalobkyni opäť odňatá
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadneho
opravného prostriedku.

33. Žalobkyňa 1/ je toho názoru, že žalovaná je naďalej pasívne vecne legitimovaná, v katastri
nehnuteľností je evidovaná ako spoluvlastníčka podielu na nehnuteľnosti a v konaní
nepreukázala, že by bola pôvodná kúpna zmluva zrušená v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy.
Na základe dôvodov uvedených v tomto odvolaní sa žalobkyňa 1/ domáhala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná jej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca 2/, pričom odvolacie dôvody

subsumoval pod ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok tým, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Žalobca 2/ namietal, že všetky konajúcim súdom citované judikáty vychádzajú z nesprávneho
pochopenia základnej právnej premisy. Všetky citované judikáty sú založené na nesprávnom posúdení
veci. Takéto právne názory súdnych autorít sú v priamom rozpore s chápaním spravodlivosti ako takej

a podnecujú neúctu k právu, nakoľko priam nabádajú k porušovaniu zákona. Žalovaná ako narušiteľka
pokojného stavu nerešpektovala zákonné ustanovenia, judikatúrou je chránená až do tej miery, že
nemusí konať nič a jej „dohoda s pôvodným predávajúcim“ jej zabezpečuje úspech v spore. Naproti
tomu ten, koho právo bolo evidentne porušené, musí aktívne konať, aby sa mohol domôcť svojho práva,ktoré spočíva v tom, že žalobcovia si neželajú právny stav, t. j. aby bol so žalovanou spoluvlastníkom
predmetnej veci, keďže žalovaná má svoj zámer, ktorý chce pretlačiť na dotknutom pozemku, a to zriadiť
prístupovú cestu, pričom nehľadí na pôvodných spoluvlastníkov pozemku.

36. Za najdôležitejšiu funkciu predkupného práva je považovaná právna istota ostatných spoluvlastníkov
alebo inak znemožnenie vstupu spoluvlastníkom nepohodlnej tretej osoby do spoluvlastníctva.
Predkupné právo spoluvlastníkov tiež posilňuje ich postavenie vo vzťahu k spoločne vlastnenej veci.
Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku

kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu
na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu
uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§
140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z
predkupného práva, na výber: a) či sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí

v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri
ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) či sa bude domáhať
voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového
spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,

má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci
zmluvný prejav nadobúdateľa, alebo c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči
nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či
vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.

37. Z predložených komunikácií strán sporu jednoznačne vyplýva, že žalovaná mala vedomosť o
relatívnej neplatnosti právnych úkonov, a to ešte pred spísaním kúpnej zmluvy, ktorú sama spisovala a
pripravovala. Žalovaná vlastní a skupuje pozemky a je v problematike kúpy pozemkov zorientovaná a
skúsená. Preto má žalobca 2/ za to, že tvrdenia žalovanej je potrebné brať ako zavádzajúce a účelové.

Je vysoko pravdepodobné, že žalovaná vykúpila pozemky za veľmi nízku cenu, pričom sa spoliehala
na skutočnosť, že nikto spomedzi ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti nevznesie svoje zákonné
nároky. Žalovaná bola informovaná o tom, že podieloví spoluvlastníci žalobca 1/ a žalobca 2/ nesúhlasia
s takýmto postupom a žiadajú nahradenie prejavu vôle. Pokiaľ ide o mimosúdne riešenie vzniknutej
situácie, komunikácia z obdobia roku 2022-23 mala smerovať práve k jej vyriešeniu. Žalovaná sa však

na konkrétnych podmienkach dohody nechcela dohodnúť. Žalobcovia v konaní preukázali, že žalovaná
sporné nehnuteľnosti nenadobudla do svojho vlastníctva v dobrej viere. Postup žalovanej sa odkláňa
od významu a primárneho cieľa zákonného predkupného práva spoluvlastníkov, ktorým je zachovanie
pôvodného okruhu spoluvlastníkov, resp. vylúčenie tretej osoby z okruhu spoluvlastníkov, a zároveň
podporuje zvyšovanie počtu spoluvlastníkov, čo je v posledných rokoch v striktnom rozpore so zámerom

zákonodarcu a judikatúry.

38. Odstúpením od časti kúpnej zmluvy zo dňa 21. 10. 2024 žalovaná spolu a I. M. N. oznámili svedkyni
H. A., že odstupujú od kúpnej zmluvy, v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach
vedených na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore, obec D. E., k. ú. D. E., na LV XXXX ako

parcela reg. C evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 490 m2 a na LV
XXXX ako parcela reg. C evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 374
m2vpodiele1/6kcelku.SvedkyňaH.A.totoodstúpenieprevzaladňa23.10.2024,predjejvýpoveďouv
predmetnej veci na okresnom súde. Mal za to, že takéto odstúpenie je taktiež neplatné. Uvedený postup
žalovanej žalobca 2/ považuje za rozporný so zákonom či dobrými mravmi. Až keď súd na pojednávaní

dňa23.11.2024nanávrhžalovanejuviedol,ževýsluchžalobcovnevykonávzhľadomnapredchádzajúci
márny dopyt na stranu žalovanej ohľadom výsluchu žalobcov a malo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu
vo veci, právny zástupca žalovanej uviedol, že má listinné dôkazy, ktoré mu boli doručené „dnes“ na
predloženie a týkajú sa odstúpenia od pôvodnej kúpnej zmluvy.

39. Žalobca považuje túto Dohodu o vzájomnom odstúpení od kúpnej zmluvy a jej zrušení podľa
obsahu za jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy a preto ide o absolútne neplatný právny úkon.
Dohodou o odstúpení malo ísť zo strany žalovanej o akési „oživenie“ zmluvy po tom, čo od nej už
účastníci odstúpili. K odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo už počas prebiehajúceho súdneho konaniavedeného na súde, keď už malo dôjsť k ukončeniu dokazovania. V kúpnej zmluve nebolo dojednaná
odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva. Neexistoval ani dôvod odstúpenia od
zmluvy podľa zákona. Žalovaná si nevymienila žiadnu vlastnosť nehnuteľností, ktorá by ho oprávňovala

na odstúpenie od zmluvy a predávajúci sa nezaručil, že splnil ponukovú povinnosť z predkupného
práva spoluvlastníkov. Žalovaná predkladala svoje dôkazy vždy oneskorene. Čakala, ako sa vyvinie
situácia a následne predkladala dôkazy. Žalobca 2/ trvá na tom, že aj dohoda o odstúpení bola
podaná oneskorene, keď už bolo skoncentrované konanie. Tento dôkaz bol predložený oneskorene,
pričom právny zástupca neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mu bránili predložiť tento dôkaz skôr. Dal

do pozornosti súdu rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky 30 Cdo 2366/2016, v ktorom sa
uvádza, že v posudzovanej veci oba súdy (pri právnom posúdení veci) celkom odhliadli od zásadne
významnej okolnosti, t. j. že predmetnému odstúpeniu od prevodných zmlúv zo strany žalovaného 1)
predchádzalo podanie žaloby v tejto veci, ktorou žalobcovia mimo iné uplatnili svoj nárok plynúci z
porušenia predkupného práva, kedy postupom v zmysle § 603 ods. 3 Obč. zák. sa domáhajú prehlásenia
prejavu vôle žalovaného 1) s uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy. Po uplatnení tohto právneho nároku,

ak boli k nemu splnené všetky hmotnoprávne predpoklady, už nebolo možné účinne odstúpiť od
uvedených prevodných zmlúv, keďže tomu bránila v medziobdobí (novo) nastala hmotnoprávna situácia
(vzniknutá tým, že žalobcovia ako dotknutí podieloví spoluvlastníci uplatnili popísaný nárok).

40. Súd prvej inštancie riešil otázku neplatnosti Dohody o odstúpení ako predbežnú otázku k nároku

žalobcov na nahradenie prejavu vôle žalovanej. Žalobca 2/ má za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil
všetky rozhodujúce okolnosti, resp. niektoré otázky posúdil nesprávne. V tomto štádiu konania nebolo
dôsledneposúdenáotázkaneplatnostiDohodyoodstúpením,pretožepodľavýsledku,závisíajvýsledok
celého konania. Tento úkon žalovanej sa prieči § 39 OZ, prieči sa dobrým mravom, obchádza samotný
zákon a je v rozpore s dobrými mravmi.

41. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Najvyššieho súdu Českej republiky,
považuje právo na odstúpenie od zmluvy za majetkové právo. Odstúpením od zmluvy sa totiž zasahuje
do majetkových práv zmluvných strán, a to v tom ohľade, že minimálne jedna zo strán musí po odstúpení
od zmluvy niečo vrátiť späť alebo už nezíska niečo, čo pôvodne získať mala. Keďže je právo na

odstúpenie od zmluvy jednoznačne majetkovým právom, premlčuje sa za tri roky odo dňa, kedy ho
bolo možné vykonať prvýkrát. Žalobca 2/ vo svojich vyjadreniach vzniesol námietku premlčania, pretože
toto právo sa premlčalo. Na základe horeuvedených skutočností žalobca 2/ považuje za scestné, že
žalovanej ako porušiteľovi práva je umožnená obrana postavená na poukazovaní možného porušenia
práv ostatných spoluvlastníkov.

42. Žalobca 2/ podal odvolanie aj voči nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne
úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana,
ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca 1/ a žalobca 2/), keď nevidel dôvod pre aplikáciu
ust. § 257 CSP. Žaloba bola podaná dôvodne, všetky námietky žalovanej boli žalobcami v konaní
preukázané ako nedôvodné. Práve z tohto dôvodu v zmysle § 257 CSP mal súd rozhodnúť, že žalovanej
voči žalobcom náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, nakoľko vzhliadol v predmetnej veci
dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že žalobca voči žalovanej podal žalobu z dôvodu,

že došlo k porušeniu predkupného práva. Príčinou vzniku súdneho sporu bolo konanie žalovanej
v podobe porušenia predkupného práva. Žalobca 2/ napriek tomu, že bolo porušené jeho zákonné
predkupné právo, napriek tomu, že mal záujem sa mimosúdne dohodnúť so žalovanou, ktorá rozumnú
dohodu odmietala a neustále chcela vyťažiť z tohto konania, nevidí spravodlivosť v tom, aby bojom za
spravodlivosť a svoje zákonné práva platil trovy konania žalovanej. Žaloba bola podaná dôvodne. Na

základe vyššie uvedeného navrhol, aby príslušný súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v
celom rozsahu vyhovel alebo rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods.
1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na argumentácii prezentovanej v priebehu konania.

K vyjadreniu žalovanej sa následne vyjadrovali žalobcovia prostredníctvom ich právnych zástupcov,
ktorých obsah nepovažoval odvolací súd za potrebné uvádzať do odôvodnenia rozsudku, nakoľko ide
o identické námietky, ktoré boli obsahom samotného odvolania, ktoré podali proti rozsudku súdu prvej
inštancie.44. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

45. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 363 CSP (náležitosti odvolania) sa v odvolaní

popri všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody uvedené v odvolaniach žalobcu 1/ a 2/ poukazujú na ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h CSP.

46.Odvolacísúdsa vplnomrozsahustotožňujesprávnymzáveromsúduprvejinštancieonedôvodnosti

žaloby žalobcov pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v prejednávanom spore, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP
na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s
ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí,

vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania žalobcov viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami žalobcov uvedených v ich odvolaniach.

47. K námietkam produkovaným žalobcami v podanom odvolaní odvolací súd zaujíma nasledovné
stanovisko:

48. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je

naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom
konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Žalobkyňa 1/ namietala
v podanom odvolaní porušenie zásady koncentrácie, kedy súd prvej inštancie prihliadol na postupné
dokladanie listín a úkonov žalovanou, najmä dohodu o odstúpení od zmluvy zo dňa 05. 12. 2024.

K uvedenej námietke odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu zistil, že uvedená dohoda bola
predložená žalovanou na pojednávaní dňa 07. 03. 2025, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia
žalobcov a kedy sa uvedená listina dostala do ich dispozície. Na uvedenom pojednávaní strany sporu
nenavrhli doplniť dokazovanie, ani nepožiadali, vzhľadom na predložený dôkaz (dohoda o odstúpení)
o odročenie pojednávania za účelom bližšieho oboznámenia sa s predloženým dôkazom. Podstata

tzv. koncentračnej zásady spočíva v tom, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné
úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany,
ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených
podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd
na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania,

sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). Z normatívneho
hľadiskamákoncentráciakonaniazanásledokosobitnéprocesno-právnesankcie(vpodobeneúčinnosti
procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia
sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8
Základných princípov CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu

a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní (článok 5 Základných princípov CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania
je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby
procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako
koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP -

zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v dispozičnej právomoci súdu.
Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Včasnosť predloženia prostriedkov
procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd
a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijmeprocesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná
procesné účinky.

49. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je zrejmé, že žalovaná predložila listiny zo dňa 05. 12.
2024 na pojednávaní dňa 07. 03. 2025, teda z časového hľadiska mohla a mala tak urobiť skôr, aby
na ne mohla protistrana reagovať. Avšak vzhľadom na obsah predložených listín (dohoda o odstúpení
od kúpnej zmluvy) súd prvej inštancie nemohol na predložené listiny neprihliadnuť vzhľadom na vecno-
právne následky, ktoré boli s nimi spojené. Odvolací súd však poukazuje na to, že na pojednávaní dňa

07. 03. 2025 boli prítomní právni zástupcovia žalobcov, ktorí na samotnom pojednávaní predloženie
listín nenamietali. Zo znenia zápisnice z pojednávania dňa 07. 03. 2025 vyplýva, že na jej začiatku
predložila žalovaná listiny - dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 05. 12. 2024 a písomný prejav
vôleúčastníkovzmluvyodstúpiťodzmluvyzodňa 05.12.2024,atosúduistranámsporu.Kuvedenému
postupu neboli produkované žiadne námietky o porušení sudcovskej koncentrácie, právni zástupcovia
žalobcov následne kládli otázky žalovanej i vypočúvanej svedkyni H. A.. Predložené listiny teda mali

k dispozícii na začiatku pojednávania, mali možnosť sa s nimi oboznámiť a v prípade, ak bol potrebný
dlhší čas na reakciu k predloženým listinám, mali možnosť súd požiadať o prerušenie pojednávania
za účelom ich oboznámenia, alebo aj o odročenie pojednávania. Zo zápisnice však nevyplýva, že by
boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia postup súdu namietali. K oprávneniu sudcu vychádzať
v jednotlivom prípade z ustanovenia § 153 CSP odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu

SR II. ÚS 530/2018. Odvolací súd považoval odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP za
nedôvodný, nakoľko dospel k záveru, že súd prvej inštancie musel prihliadnuť vzhľadom na predmet
sporunapredloženédôkazyapokiaľstranysporunenamietalipredloženiedôkazyžalovanouanenavrhli
odročiť pojednávanie za účelom možnej reakcie na ne, obrali sa tak sami o možnosť použiť prostriedky
procesnej obrany. Súd nie je povinný,, ale ani oprávnený nahrádzať aktivitu strán sporu.

50. Pokiaľ ide o námietky subsumované pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, (t. j. na základe
vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd uvádza, že len
samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, alebo prosté
spochybňovaniesprávnostirozhodnutiasúdučikritikajehoprístupuzvolenéhopriprávnomposudzovaní

veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolací dôvod
v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia
dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd konštatuje, že po
preskúmaní veci nezistil skutkové vady preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd

nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku. Odvolacia námietka žalobcov o nesprávnych skutkových zisteniach súdom prvej inštancie
je tak nenáležitá. Z podaných odvolaní nevyplýva, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú
nesprávne. Námietky žalobcov obsiahnuté v ich odvolaniach, podľa názoru odvolacieho súdu smerujú
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, a to najmä k možnosti uzavrieť

dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy zmluvnými stranami v štádiu, kedy si spoluvlastník prevádzanej
nehnuteľnosti uplatnil na súde žalobou nahradenie prejavu vôle v dôsledku porušenia jeho predkupného
práva.

51. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síceaplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci odvolatelia - žalobcovia v odvolaní
namietali predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to konkrétne jeho

vyhodnotenie dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorý, podľa názoru súdu, viedol k navráteniu
pôvodného stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy a teda, že žalovaná, ktorá vystupovala v kúpnej zmluve
ako kupujúca už nie je spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti na základe vecno-právnych dôsledkov
odstúpenia od zmluvy.

52. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06.
2021 medzi H. A. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bola i nehnuteľnosť
- parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 374 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/6 k celku evidovaná na
LV č. XXXX k. ú. D. E. (v ďalšom texte len sporná nehnuteľnosť), bolo porušené predkupné právo
žalobcov ako podielových spoluvlastníkov k uvedenej spornej nehnuteľnosti, nakoľko predávajúca pred
jej uzavretím neponúkla žalobcom uvedený spoluvlastnícky podiel. Vklad kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06.

2021 bol povolený Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pod V 5417/2021 dňa 06. 07. 2021.

53. Žalobcovia dňa 17. 12. 2022 písomne predložili návrh, okrem iného i žalovanej, na uzavretie kúpnej
zmluvy k spornej nehnuteľnosti v dôsledku porušenia ich predkupného práva.

54. Listom zo dňa 21. 06. 2023 žalobca 2/ písomne oznámil žalovanej, že sa dovoláva neplatnosti
právneho úkonu obsiahnutého v kúpnej zmluve zo dňa 07. 06. 2021 vzhľadom na skutočnosť, že
ako podielový spoluvlastník nebol oslovený H. A. s ponukou na odkúpenie prevádzaného podielu
na dotknutej nehnuteľnosti. Konštatuje, že na jeho výzvu na spätný prevod nehnuteľnosti pôvodným
podielovým spoluvlastníkom nedostal vyhovujúcu odpoveď.

55.Následne,dňa14.07.2023bolauzavretádohodaourovnanímedziúčastníkmi: žalovanou(účastník
I.), účastník II. I. M. N. a účastník III. H. A., z ktorej vyplynulo, že v záujme predchádzania súdnym
sporom sa účastníci dohody dohodli, že svoje sporné nároky budú riešené nasledovne - účastník I.
prevádza na účastníka III. spornú nehnuteľnosť. V dohode sa ďalej konštatuje, že uzavretie kúpnej

zmluvy pod V 5417/2021 bolo vykonané bez riadnej výzvy na uplatnenie predkupného práva podielovým
spoluvlastníkom. Dňa 30. 06. 2023 bolo doručené žalovanej dovolanie sa relatívnej neplatnosti od
podielových spoluvlastníkov vedených na LV č. XXXX pre k. ú. D. E. pod B/1 a B/2. Účastníci prehlásili,
že v čase uzavretia tejto dohody ohľadom prevádzaných nehnuteľností nie sú vedené žiadne súdne,
správne ani exekučné konania a nie sú predmetom žiadneho iného právneho úkonu.

56. Žalobca 2/ podaním zo dňa 21. 07. 2023 Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru
oznámil k prebiehajúcemu vkladovému konaniu (V 5428/2023), že namieta voči podanému návrhu
na vklad nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 Obč. zákonníka vedenému pod č. k. V 5428/2023
z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva pri nakladaní so spoluvlastníckym podielom na

nehnuteľnosti – parcela registra C KN č. XXXX/X záhrada o výmere 374 m2, evidované na LV č. XXXX
k. ú. D. E., kde je vlastníčkou B. G. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/6-tina. Reakciou Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru na námietku žalobcu 2/ bolo rozhodnutie č. V 5428/2023-8 zo dňa 07.
08. 2023, ktorým bolo konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností (dohody o urovnaní
zo dňa 14. 07. 2023) prerušené na dobu 30 dní, v ktorej lehote mali byť odstránené nedostatky dohody

o urovnaní, a to preukázanie, že bola daná ponuka na výkup spoluvlastníkovi, ktorý namieta, že mu
predmet prevodu nebol ponúknutý, alebo že ide o prevod na blízku osobu, alebo aby sa vyjadrili, že
súhlasia s námietkou a žiadajú konanie ukončiť bez povolenie vkladu (t. j. späťvzatie návrhu na vklad).
Rozhodnutím V 5428/2023-17 zo dňa 08. 12. 2023 bol návrh na vklad zamietnutý.

57. Súčasťou spisu je i podanie právneho zástupcu žalobkyne 1/ zo dňa 28. 06. 2023 adresované
žalovanej, v ktorej sa konštatuje, že bolo porušené zákonné predkupné právo k spoluvlastníckemu
podielu H. A. o veľkosti 1/6-tiny na nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 374
m2 v kat. území D. E. pri prevode tohto podielu na žalovanú kúpnou zmluvou V 5417/21 zo dňa
07. 06. 2021. Žalobkyňa 1/ sa rozhodla dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu týkajúceho

sa tejto nehnuteľnosti. Žalovaná bola vyzvaná, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy previedla svoj
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 tiny späť na pôvodnú spoluvlastníčku H. A..58. Z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje zmätočné konanie žalobcov, keď listom
zo dňa 21. 06. 2023 žalobca 2/ a listom zo dňa 28. 06. 2023 žalobkyňa 1/ (cestou jej právneho zástupcu)
sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2021 a domáhali

sa spätného prevodu na pôvodnú spoluvlastníčku H. A., pričom potom, čo žalovaná s ňou uzavrela
dohodu o urovnaní, keď podľa jej obsahu vyhovela návrhu žalobcov 1/ a 2/ a keď sa ňou mal dosiahnuť
spätný prevod spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľnosti zo žalovanej na pôvodnú vlastníčku -
H. A., tento prevod zmaril žalobca 2/ námietkou podanou proti vkladovému konaniu dohody o urovnaní,
výsledkomktoréhobolozamietnutienávrhunavkladprávadokatastranehnuteľností.Odvolaciemusúdu

neprináleží posudzovať postup správy katastra v tomto súdnom konaní. Postupnosť úkonov žalobcov,
ktoré prebiehali mimo súdneho, aj v súdnom konaní však vyhodnotil odvolací súd tak, že nie je
možné posúdiť konanie žalovanej smerujúce k navráteniu stavu spôsobom, ktorý si pôvodne žalobcovia
zvolili, za odporujúci dobrým mravom. Z konania žalovanej je zrejmé, že akceptovala vôľu žalobcov
prezentovanú v ich dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy na spätný prevod podielu na spornej
nehnuteľnosti na pôvodnú predávajúcu, preto jej konanie nie je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore

s dobrými mravmi. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval
námietku žalobcov o konaní žalovanej v rozpore s dobrými mravmi za dôvodnú.

59. V ďalšom konaní už v rámci prebiehajúceho súdneho konania o nahradenie prejavu vôle, žalovaná
podaním zo dňa 21. 10. 2024 (spolu s inou kupujúcou vo vzťahu k inej nehnuteľnosti prevádzanej

rovnakou kúpnou zmluvou), oznámila predávajúcej H. A. odstúpenie od časti kúpnej zmluvy zo dňa 07.
06. 2021 z dôvodu, že na prevádzaných nehnuteľnostiach viazlo zákonné predkupné právo podielových
spoluvlastníkov, ktoré nebolo uplatnené, o čom svedčia prebiehajúce súdne konania (okrem iného
i pod sp. zn. 8C/7/2024). Dňa 25. 10. 2024 právny zástupca žalovanej podal na Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor návrh na vykonanie záznamu na základe odstúpenia od časti kúpnej zmluvy zo dňa

21.10. 2024ažiadalzapísaniepôvodnejspoluvlastníčkyH.A. dokatastranehnuteľností(Z6686/2024).
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor oznámil právnym zástupcom strán sporu, že prerušil konanie
vedené pod Z 6686/24 do právoplatného ukončenia súdnych konaní, a to oznámením zo dňa 27. 11.
2024. Následne pre späťvzatie návrhu na vykonanie záznamu Z 6686/24 oznámil dňa 03. 12. 2024
ukončenie konania.

60. Na dotaz konajúceho súdu prvej inštancie Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zaslal oznámenie
zo dňa 04. 02. 2025 o prerušení konania Z 7728/24, a to v konaní o návrhu na vykonanie záznamu
na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 05. 12. 2024 do skončenia súdnych konaní,
lebo katastrálny odbor nie je oprávnený riešiť spory ohľadom vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú

poznamenané v poznámke na LV č. XXXX a č. XXXX, obidva k. ú. D. E..

61. Na pojednávaní dňa 07. 03. 2025 predložila žalovaná súdu i protistrane „Písomný prejav vôle
účastníkov zmluvy odstúpiť od zmluvy, kde okrem iného, je účastníčkou dohody č. 2 žalovaná a č.
3 H. A.. Predmetom uvedeného právneho úkonu je popísaná genéza od uzavretia kúpnej zmluvy

a úkonov smerujúcim k odstúpeniu od nej popísaná vyššie. V bode 1.8 dohody účastníčky dohody
vyhlásili, že odstúpenie od časti kúpnej zmluvy zo dňa 21. 10. 2024 berú späť a celý právny stav
nahradzujú dvojstranným odstúpením od kúpnej zmluvy aj v časti týkajúcej sa spornej nehnuteľnosti.
V bode 2.1 dohody sa uvádza, že nakoľko 05. 12. 2024 došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od
kúpnej zmluvy v časti sporných nehnuteľností, v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka

sa kúpna zmluva v tejto časti od začiatku zrušila. Navrhli, aby kataster vykonal záznam vlastníckeho
práva v prospech predávajúcej H. A. ohľadom sporných nehnuteľností. Okrem uvedeného písomného
prejavu bola predložená i dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy medzi rovnakými účastníkmi, z ktorej
v časti II. vyplýva znenie, že účastníci dohody spoločne uviedli, že v čase prevodu nehnuteľnosti
si neuvedomovali právne vady pri spísaní kúpnej zmluvy s tým, že nerešpektovali predkupné právo

ostatných spoluvlastníkov. Títo podali žalobu o nahradenie prejavu vôle z dôvodu nedodržania § 140
Občianskeho zákonníka, keďže predávajúca im neponúkla spoluvlastnícke podiely na odkúpenie za
rovnakýchpodmienok.Zdôvodu,abypredišlisúdnymsporomsadohodlinaodstúpeníodkúpnejzmluvy.
Uzavretím dohody sa obnovuje vlastnícke právo účastníčky dohody č. 3 (H. A. ) k sporným pozemkom.

62. Z takto zisteného skutkového stavu súdom dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej
inštancie, a teda, že dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy považoval za platnú, majúcu vecno-právne
účinky analogicky, ako pri jednostrannom odstúpení od zmluvy, nakoľko ide o prejav vôle účastníkovzmluvy, účelom ktorého nebolo obísť zákon, ale reparovať stav, ktorý spôsobili porušením zákonného
predkupného práva žalobcov.

63. Pokiaľ žalobkyňa 1/ poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa
20. 07. 2011, v tomto konaní preskúmaval najvyšší súd postup správy katastra pri jeho posudzovaní
dohody o odstúpení od zmluvy, pričom najvyšší súd dospel k záveru: „Či platnosť odstúpenia od zmluvy
nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že
len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na závažnosť

zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať
výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej
strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra.
Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy,
správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať,
či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní

platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd
príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí,
bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná
žaloba bude podaná, správa katastra nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom
liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania),

prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle §
44a Občianskeho súdneho poriadku. V rovnakom prípade pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej
ešte nebolo rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností, správa katastra preruší vkladové konanie
podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke..........
Ako už bolo uvedené odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom. Týmto úkonom

realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného
alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy nedochádza preto na základe novej
zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ Občianky zákonník v § 48 ods. 1 umožňuje
odstúpiť od zmluvy, ak „je to účastníkmi dohodnuté“, má sa na mysli nie novouzatvorená dohoda,
na základe ktorej by bolo v podstate možné odstúpiť od každej zmluvy, ale taká dohoda prejavená

v ustanovení pôvodnej zmluvy, ktorá by stanovovala zmluvný dôvod odstúpenia od tejto zmluvy.
Uvedenémusvedčíiskutočnosť,žeprávoodstúpiťodzmluvysaviaževzmysle§48ods.1Občianskeho
zákonníka na účastníka zmluvy, t. j. na jeho jednostranný právny úkon a nie na dohodu účastníkov
zmluvy. V tejto súvislosti treba poukázať aj na rozdielny časový moment nastúpenia právnych účinkov
pri odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone a pri zmluvnom dojednaní. Inak povedané,

pokiaľ odstúpenie od zmluvy je právne konštituované ako jednostranný právny úkon, ktorého účinky
nastávajúuždoručenímdodispozičnejsféryadresáta,niejezároveň(anisodkazomnaprincípzmluvnej
voľnosti) možné právne relevantne uzatvoriť takú zmluvu, predmetom ktorej by bola dohoda zmluvných
strán o odstúpení od predchádzajúcej zmluvy, ktorá by svoje vecnoprávne účinky nadobúdala až
vkladom do katastra nehnuteľností. Predpokladom uzatvorenia inominátnej zmluvy v zmysle § 2 ods.

3 a § 51 Občianskeho zákonníka je totiž skutočnosť, že zmluva nesmie odporovať obsahu alebo účelu
zákona; táto požiadavka by však v danom prípade najmä z dôvodu odlišného momentu nastúpenia
právnych účinkov nebola dodržaná. To však neznamená, že by nebolo možné akceptovať aj také
odstúpenie od zmluvy, ktoré je síce formálne nesprávne označené ako dohoda, avšak z jeho obsahu
(§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nesporne vyplýva, že ním došlo k uplatneniu si odstúpenia od

zmluvy účastníkom pôvodnej zmluvy, pričom súhlasný prejav adresáta by v podstate znamenal, že
tomuto bolo odstúpenie doručené a že tento jeho platnosť nespochybňuje. Predmetná Dohoda zo dňa
22. januára 2010 vyššie naznačenú povahu jednoznačne má. Z jej obsahu vyplýva, že právo odstúpiť
od predchádzajúcej kúpnej zmluvy si uplatnili obaja jej účastníci, že tieto prejavy vôle si navzájom dali
na vedomie a že vykonané odstúpenie medzi nimi nebolo sporné. I keď dané odstúpenie od zmluvy

je formálne koncipované ako zmluvný akt a nie ako súbeh dvoch jednostranných právnych úkonov, je
potrebné toto vykladať v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto zákonného
ustanovenia vyplýva priorita výkladu podľa vôle konajúcej osoby, pričom je zrejmé, že základným
úmyslom dotknutých účastníkov v danom prípade bolo odstúpiť od zmluvy, čím zároveň bola zachovaná
aj potrebná jednota prejavenej vôle s jej jazykovým vyjadrením“.

64. S odkazom na dané rozhodnutie najvyššieho súdu, ale aj na judikatúru uvedenú v rozsudku súdu
prvej inštancie, je odvolací súd toho názoru, že Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 05.
12. 2024 mala za následok platné odstúpenie od predchádzajúcej kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06.2021 (č. V 5417/2021), čo bol aj najpodstatnejší argument oboch odvolateľov - žalobcov v odvolaní
proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorí nepovažovali tento právny úkon za platný.
Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplynulo, že v zásade účastníci zmluvy môžu odstúpiť od zmluvy aj

dohodou, ktorú je ale potrebné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy a v katastri nehnuteľností vyznačiť
záznamom, a nie ako novú zmluvu, ktorá by bola zavkladovaná. Žalobkyňa 1/ poukazuje na uvedené
rozhodnutie, z ktorého si z kontextu vybrala tú časť, ktorá podľa jej názoru je v rozpore s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu z rozhodnutia vyplýva, že pri odstúpení od zmluvy
je dôležitá tá skutočnosť, či odstúpenie od zmluvy nie je medzi účastníkmi sporné, čo musí kataster

zisťovať, pričom z rozhodnutia vyplýva, že kataster nie je oprávnený skúmať dôvod odstúpenia od
zmluvy, ale zhodný prejav vôle účastníkov zmluvy od nej odstúpiť, čo bolo aj v prejednávanom prípade,
hoci správa katastra nevykonala (zatiaľ) záznam pre prebiehajúce súdne spory medzi stranami sporu.

65. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že platnosť a účinnosť dohody
o odstúpení od kúpnej zmluvy nemôže meniť ani prebiehajúce súdne konanie o nahradenie prejavu

vôle pre porušenie zákonného predkupného práva, pričom za podstatné považuje tú skutočnosť, že
kúpna zmluva je platná a samotné podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle nespôsobuje obmedzenie
na právnych úkonoch zmluvných strán, pokiaľ sú prejavom ich slobodnej, súhlasnej vôle a pokiaľ ich
cieľom nie je obchádzanie zákona. Správne poukázal súd prvej inštancie na judikatúru ústavného
súdu, ako i krajského súdu, a jeho rozhodnutie nie je v rozpore s judikatúrou slovenských najvyšších

súdnych autorít. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR potom nie je pre súdy záväzné, nakoľko rieši vec
iným spôsobom, než súdy v SR. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho záverom, že nastala iná skutková
situácia, nakoľko jej dôsledky, ako to vyhodnotil český najvyšší súd, nevyplývajú explicitne zo žiadneho
právneho predpisu. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že obdobná situácia, t. j. kedy
bola podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy, bola riešená

súdmi v SR, pričom v uvedených konaniach (v ktorých bola podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle
a následne po jej podaní došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, ktorou bolo predkupné
právo porušené) žalobcovia vzali žalobu o nahradenie prejavu vôle späť, čo však v prejednávanej veci
nenastalo a žalobcovia na podanej žalobe trvajú, na čo majú samozrejme právo, a preto sa súd musel
vysporiadaťsvecouvodôvodnenísvojhorozhodnutia,čoajnáležitevykonal.Odvolacísúdsastotožnilaj

s názorom súdu prvej inštancie o vyhodnotení neplatného odstúpenia od zmluvy, keďže toto odstúpenie
nebolo doručené všetkým účastníkom právneho úkonu.

66. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, na ktorý
poukazuje odvolanie žalobcu 2/, dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie

je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná mandukačná
povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti iným rozhodnutím alebo
posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Žalobca 2/
neuviedol konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie v jeho procesnom postupe (okrem porušenia

zásady kontradiktórnosti, ku ktorej sa odvolací súd vyjadril), a preto uvedený odvolací dôvod považuje
odvolací súd za nenáležitý. Súd prvej inštancie pokryl argumentačne rozsiahlo a správne všetky
námietky odvolateľov (okrem námietky premlčania vznesenej žalobcom 2/ až v podanom odvolaní) a
preto došlo k zachovaniu práva na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany
sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo je jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces.

67. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle existujúceho právneho
stavu zákonne a správne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18. apríla 2018, I. ÚS 131/2018 -11, ktorým tento rozhodoval o namietanom

porušení základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co 194/2017 zo
14. novembra 2017, teda vo veci, ktorý rozhodoval totožný senát odvolacieho súdu, ako v tejto veci.
Ústavný súd dospel k záveru v obdobnej veci, že „Pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci

pri porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho
zákonníka a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované,
čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosťuplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva vrátane oprávnenia domáhať sa
nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho
prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti)

ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa §
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného v zmysle § 140 Občianskeho
zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy.
Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z
výnimiek zásady pacta sunt servanda“.

68. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 12. 12. 2017 vo veci I. ÚS 407/2016-37 v
kontexte veci zdôraznil, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za

následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky,
akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný,
protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu
práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (m. m. III. ÚS 266/2014.
69. Aj v rozhodovanej veci bol súd prvej inštancie povinný skúmať vecnú legitimáciu, pričom dospel

k záveru, že na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy pôvodnou predávajúcou a žalovanou
ako kupujúcou došlo k prinavráteniu vlastníctva pôvodnej spoluvlastníčke H. A.. Súd prvej inštancie
musel na tieto skutočnosti prihliadnuť a nemohol tak uložiť povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu v
predloženom znení, nakoľko žalovaná, ako kupujúca, už nie je vo vzťahu k podielu 1/6-iny zapísaná
ako spoluvlastníčka v katastri nehnuteľností, ktorý podiel pôvodne nadobudla od H. A., ktorej bolo

prinavrátené spoluvlastníctvo na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy. Žalovaná tak nebola
pasívne legitimovaná v danom konaní, preto odvolací súd nemal inú možnosť a rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

70. S ohľadom na námietku premlčania práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorá je obsiahnutá

v odvolaní žalobcu 2/, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 366 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle § 149
CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Námietka premlčania vznesená žalobcom 2/ - novoty
v odvolacom konaní - nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok prípustnosti novôt, a teda odvolací

súd v súlade s ustanovením § 366 CSP na predmetný dôkaz neprihliadol. Žalobca 2/ uviedol v odvolaní,
že námietka premlčania je obsiahnutá v jeho vyjadreniach, ktoré nešpecifikoval a odvolací súd po
oboznámení sa s obsahom spisu námietku premlčania nevzhliadol v žiadnom vyjadrení žalobcu 2/,
ani v jeho ústnom vyjadrení na pojednávaní, a to ani cestou jeho právneho zástupcu. Odvolací súd
je toho názoru, že v danom prípade ide o novotu, ktorá je podľa § 366 CSP neprípustná. Zákon v

ustanovení § 366 CSP ani neuvádza taký dôvod, ktorý by stranu oprávňoval predkladať ďalšie dôkazy
v odvolacom konaní z dôvodu, že strana sa domnievala, že súd vyhodnotí vykonaný dôkaz v súlade
s jej presvedčením.

71. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany

konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľov – žalobcov
1/ a 2/ zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už

irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17
OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
72. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

73. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez nároku súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

74. Žalobca 2/ vo svojom odvolaní navrhol súdu, aby o trovách konania rozhodol v súlade s ust.
§ 257 CSP, čo odôvodnil správaním sa žalovanej, ktorá tesne pred ukončením veci predložila súdu
dohodu o odstúpení od zmluvy, aby zmarila vyhovenie žalobnému návrhu žalobcov. Odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie
strán sporu. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadať i na postoj strán v konaní. Z
uvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i

na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.
1 CSP). Dikcia ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,

aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Civilný
sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to jednak dôvody hodné osobitného zreteľa a jednak výnimočné okolnosti,

tieto však zákon bližšie nešpecifikuje, ich výklad je ponechaný na súdnu prax. Toto ustanovenie má
slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany
sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok). Aplikácia § 257 CSP je
možná vo výnimočných prípadoch a je namieste skôr reštriktívny výklad, keďže ide o odchýlku zo zásady

zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP).

74.Odvolacísúdsanestotožnilsnázoromžalobcu2/,ževprejednávanejveciideovýnimočnéokolnosti.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia sa už v roku 2023 dovolávali relatívnej neplatnosti kúpnej

zmluvy, pričom žalovaná (spolu s predávajúcou) mala snahu vyhovieť im a realizovala, i keď zrejme nie
celkom správnou formou, úkony smerujúce k spätnému prevodu podielu na nehnuteľnosti na pôvodnú
vlastníčku,čonakonieczmarilsamotnýžalobcasvojounámietkounakatastrinehnuteľností.Nauvedenú
skutočnosť odvolací súd prihliadol, nakoľko k reparácii porušeného predkupného práva žalobcov
pristupovala žalovaná ústretovo, i keď v končenom dôsledku nie podľa následných predstáv žalobcov.

Ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, navrátením vlastníctva pôvodnej vlastnícke prevádzaného
podielu na nehnuteľnosti nedošlo k žiadnej škode žalobcov, títo sú naďalej spoluvlastníkmi spornej
nehnuteľnosti, teda nevstúpila tam medzi nich ďalšia neželaná osoba (ako uvádzala žalobkyňa 1/)
a naďalej majú možnosť, samozrejme v prípade, ak pôvodná predávajúca H. A., odkúpiť spoluvlastnícky
podiel na spornej nehnuteľnosti, v čom im rozhodnutie súdu nebráni. Aplikácia ust. § 257 CSP by

v prejednávanej veci mohla byť uplatnená v takom prípade, ak by nedošlo k mareniu vôle žalovanej
reparovať porušenie predkupného práva žalobcami v priebehu konania, nakoľko stav, ktorý nastane po
právoplatnosti tohto rozsudku, mohol byť v dôsledku úkonov žalovanej realizovaný minimálne pred 2,5
rokom, a v takom prípade by nevznikli trovy konania stranám sporu v takom rozsahu, ako v súčasnosti.75. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči žalobcom 1/ a

2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

76. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).