Uznesenie – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Krivdová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200385
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200385.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZuzanyKrivdovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v sporovej veci žalobcu: DSI DATA,
a. s., so sídlom Nám. A. Bernoláka 377, 029 01 Námestovo, IČO: 36 399 493, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 625,74 EUR s príslušenstvom, o späťvzatí
žaloby, takto

r o z h o d o l :

1. Pripúšťa späťvzatie žaloby v celom rozsahu, rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.
15Csp/2/2024-56 zo dňa 31. júla 2024 zrušuje a konanie zastavuje.

1. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 15Csp/2/2024-56 zo dňa 31. júla 2024 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,74 EUR s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,39
EURod23.08.2023dozaplatenia,zosumy41,05EURod23.09.2023dozaplatenia,zosumy41,05EUR
od 23.10.2023 do zaplatenia a zo sumy 219,25 EUR od 30.11.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,60 % (výrok III.). Určil, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v článku 11 ods. 2 vete prvej Všeobecných podmienok spoločnosti DSI DATA, a. s., v.5.10

(ďalej len Všeobecné podmienky) vydaných v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, podľa ktorej užívateľ je povinný pri porušení svojich povinností vyšpecifikovaných v čl.
9 ods. 1 týchto podmienok (predchádzanie poškodeniu, strate alebo zničeniu zariadenia), v čl. 13 ods. 2
týchto podmienok (povinnosť vrátiť zariadenie v stanovenej lehote) zaplatiť Poskytovateľovi jednorazovú
zmluvnú pokutu vo výške 95,- EUR, a to za každý prípad (koncové zariadenie) osobitne, je neprijateľná
(výrok IV.). Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 31.07.2024 a žalovanému dňa 07.08.2024.

1. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

1. Podaním zo dňa 19.08.2024 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a

žiadal, aby súd konanie zastavil a nepriznal žalovanému náhradu trov konania podľa § 256 Civilného
sporového poriadku, keďže žalovaný súdu na výzvy nereagoval, v konaní sa nevyjadril, a teda mu žiadne
trovy nevznikli.

1. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 370 ods. 1, 2

CSP pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.1. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

1. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

1. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

1. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

1. Jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení, ktorými počas konania disponuje žalobca, je aj

späťvzatie žaloby (návrhu), ktoré je prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie
celého súdneho konania. Toto oprávnenie môže žalobca realizovať aj v štádiu konania po vyhlásení
rozsudku, ktorým súd vyjadrí autoritatívny názor na predmet sporu. V takom prípade rozhoduje
o pripustení späťvzatia odvolací súd, ktorý v prípade, že späťvzatie žaloby pripustí, rozhodne zároveň
o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a o zastavení konania. Dosiahnutie zastavenia konania

procesným úkonom, ktorým žalobca berie žalobu späť, je však limitované dvoma skutočnosťami, a
to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre
ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v
konaní nesie protistrana. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „vážne dôvody“, zákon ho bližšie nešpecifikuje,
preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy

a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti
dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí
predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov
medzi účastníkmi a dopad na ich postavenie, a to najmä protistrany, s prihliadnutím na mieru ohrozenia
ich práv a právom chránených záujmov.

1. Výzvou zo dňa 02.10.2025 odvolací súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
výzvy vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí a v prípade nesúhlasu aby uviedol vážne dôvody svojho
nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Zároveň ho poučil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, odvolací
súd bude mať za to, že nemá námietky proti späťvzatiu žaloby. Výzva spolu so späťvzatím žaloby bola

žalovanému doručená dňa 08.10.2025. Žalovaný v stanovenej lehote vo výzve nereagoval.

1. K späťvzatiu žaloby došlo po tom, čo vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k.
15Csp/2/2024-56 zo dňa 31. júla 2024, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, v dôsledku podaného
odvolania žalobcom. Odvolací súd pred pripustením späťvzatia podanej žaloby skúmal, v zmysle §

370 ods. 2 CSP, či žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí. V zmysle § 370 ods. 2 veta prvá CSP súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Žalovaný bol výzvou
zo dňa 02.10.2025 vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či so späťvzatím žaloby
súhlasí a v prípade nesúhlasu so späťvzatím žaloby aby uviedol vážne dôvody svojho nesúhlasu. Výzva
bola žalovanému doručená dňa 08.10.2025. Žalovaný zostal v konaní nečinný, v lehote stanovenej

odvolacímsúdomvovýzvenereagoval.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdpostupompodľa
§ 370 ods. 1, 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

1. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

1. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

1. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby na
strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnúzodpovednosť. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska,
a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil

zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách
konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod,
pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo
splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil
žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný plnil po podaní

žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť
nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo
12/2018 zo dňa 20.11.2018).

1.Vdanomprípadežalobcavspäťvzatízodňa19.08.2025dôvod,prektorýzobralžalobuspäťakonanie
žiadal zastaviť, neuviedol, t. j. nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaného,

pretonesiezodpovednosťzazastaveniekonania.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenauznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 4/2010, v zmysle ktorého ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade

nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej
judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09). Žalovanému preto v súlade
s § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania.

1. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby nereagoval. Z obsahu
spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný bol tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj
v konaní o späťvzatí žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie pasívny, nevykonal žiaden procesný
úkon, preto mu žiadne trovy konania nevznikli a náhradu trov konania si ani neuplatnil. Civilný sporový
poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na

náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu
spisu je v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analógia legis alebo iuris). Odvolací súd
s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania sporových strán rozhodol podľa

fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že
ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení
s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie

o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (uznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo/22/2018 zo dňa 11.07.2018). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol
o trovách konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

1. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.