Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/184/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206976
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125206976.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov - matka:
C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpená Kanisová & Kanis

Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, a otec:
H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., toho času I. B. XX/X, XXX XX G., o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
19.09.2025, č.k. 112P/142/2025-52, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 112P/142/2025–52 zo dňa 19.09.2025 výrokom I. zamietol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o uloženie povinnosti otcovi platiť výživné
na maloletú vo výške 250 eur mesačne. Výrokom II. nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal preukázané, že otec maloletej
bol dňa 01.03.2025 vykázaný zo spoločnej domácnosti v G. z 3-izbového bytu, ktorý vlastnia starí rodičia
zo strany matky na 14 dní z dôvodu podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby. Konštatoval, že matka návrh odôvodnila tým, že je bez akejkoľvek finančnej pomoci otca a hradí
všetky náklady spojené s bývaním a so starostlivosťou o maloletú. V návrhu uviedla rozpis mesačných
nákladov zahrňujúc výdavky na školské obedy vo výške 50 eur, ostatnú stravu vo výške 150 eur, výdavky
na hygienické potreby a kozmetické potreby 50 eur, výdavky na odev a obuv 20 eur a na triedny
fond 8,50 eur a poukázala aj na úhrady nákladov spojených s bývaním, ktoré predstavujú sumu 1.000
eur mesačne, pričom jej základné výdavky činia 285 eur. Preskúmajúc návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre
jeho vyhovenie, keď nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme
neodkladného opatrenia, keďže maloletá sa nenachádza v situácii ohrozujúcej jej základné potreby. Mal
za to, že matka nepreukázala ohrozenie, resp. porušenie práv dieťaťa, jeho zdravia, výchovy, alebo
výživy a neodôvodnila ani naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia a ohrozenia výživy maloletej.
V návrhu matka uviedla, že otec prestal prispievať na výživu maloletej a v prípade, že si nebude plniť

vyživovaciu povinnosť voči dcére, môžu tým byť ohrozené záujmy maloletej. Prihliadol na správu o
šetrenípomerov,zktorejvyplývavyjadreniematky,že jejpríjem je1.200eurmesačnenetto, výdavkynamaloletú vyčíslila v úhrne sumou 278,50 eur. Matka uviedla, že jej výdavky na bývanie predstavujú 1.000
eur, ktoré nijakým spôsobom nepreukázala. Poukázal na správu ÚPSVaR Trnava o šetrení pomerov zo
dňa 11.09.2025, z ktorej vyplýva, že matka naďalej býva v trojizbovom byte v G. spolu s jej rodičmi,

predmetný byt je vo vlastníctve starých rodičov maloletej, svoje výdavky na stravu, hygienu, telefón a
dopravu vyčíslila vo výške 285 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že nepopiera zákonný nárok dieťaťa
na výživu od svojich rodičov, ktorý by mu mal byť priznaný vo veci samej, avšak samotná existencia
práva dieťaťa na výživné nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom
na ustanovenie § 366 CMP. Vzhľadom k tomu, že matka neosvedčila naliehavosť bezodkladnej úpravy

pomerov účastníkov a žiadnym spôsobom nepreukázala, že by zabezpečenie výživy maloletej bolo
ohrozené, návrh zamietol. Poznamenal, že všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa starostlivosti o
maloletú môže súd skúmať v konaní vo veci samej (konanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej), v ktorom je dostatok priestoru na vykonanie náležitého dokazovania za účelom
stanovenia úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane určenia vyživovacej povinnosti, ktorá
bude v najlepšom záujme maloletej. Konštatoval, že lustráciou zistil, že na Okresnom súde Trnava

doposiaľ nebol podaný návrh vo veci samej zo strany matky, ani otca. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a podľa § 62 ods. 1 CMP. Navrhla napadnuté rozhodnutie

zmeniť tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej sumou 250 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Napadnuté
uznesenie považovala za nesprávne, ktoré nezohľadňuje primárne najlepší záujem maloletej, a
nesprávne vykladá ustanovenie § 366 CMP v spojení s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) a čl. 24 ods. 2 Charty

základnýchprávEurópskejúnie.Namietala,žesúdprvejinštancieprirozhodovaní nesprávnevychádzal
z predpokladu, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, prostredníctvom ktorého bude otec zaviazaný povinnosťou platiť na výživu maloletej, kedy
sám maloletú svojim postupom vystavil ohrozeniu. Poukázala na zaužívaný právny názor, podľa ktorého
je účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých poskytnutie preventívnej ochrany ich právam

a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Pre súd musí byť vždy prvoradý záujem maloletého
dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom
zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a
neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.
Poukázala na to, že obsahom návrhu je aj správa zo šetrenia ÚPSVaR, podľa ktorej otec niekoľko

mesiacov vôbec neprispieva na výživu maloletej. Otec úplne rezignoval na jeho zákonnú povinnosť
podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že matka má toho
času dve zamestnania a supluje povinnosti otca nad mieru jej zákonom ukladanej povinnosti, preto
je povinná vynakladať neprimerané úsilie, aby bola schopná zabezpečiť aspoň základné potreby
maloletej a domácnosti. Uvedený stav je neudržateľný a neodrážajúci najlepší záujem maloletej, ktorá

sa môže nadmerným vyťažením matky dostať do psychickej nepohody a v prípade, že o svoj zárobok
príde, až do materiálneho ohrozenia. Neodkladné opatrenia vo veciach maloletých detí majú dieťaťu
poskytovať preventívnu ochranu ich práv ešte pred ich porušením či ohrozením. Názor, podľa ktorého
je možné neodkladné opatrenie nariadiť až v prípade, že dôjde k porušeniu práv dieťaťa, resp. k jeho
priamemu ohrozeniu, je neprimeraný a vyhýbajúci sa okrem judikované účelu, aj skutočnej ochrane

právnajzraniteľnejšíchčlenovspoločnosti,t.j.maloletýchdetí.Odotcanepožadujeneprimeranéplnenie,
prípadne sporný nárok, ale domáha sa len rozhodnutia o nároku maloletej priamo vyplývajúceho zo
zákona, nakoľko si otec ani čiastočne neplní svoju povinnosť. Maloletej zabezpečuje sama osobnú,
vecnú starostlivosť a v plnom rozsahu finančnú starostlivosť. Uviedla, že každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné

prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb a každé dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Za súčasného stavu, kedy jej financie podľa príjmov a nákladov vyčíslených
v návrhu pokrývajú výlučne základné potreby jej a maloletej, ak vôbec, toto právo dieťaťa nie je
zabezpečené ani len čiastočne. Maloletá sa nepodieľa na životnej úrovni svojich rodičov, a jej životná
úroveň, vzhľadom na povinnosť matky prevziať všetky náklady súvisiace so životom maloletej na seba,

neustále klesá. Je otázne, do akej životnej situácie sa musí dieťa dostať, aby mu súd priznal nárok na
výživné aspoň v nevyhnutnej miere, pokiaľ musí ísť o skutočné a priame ohrozenie potrieb, resp. života
dieťaťa. Takýto stav by bol s ohľadom na ustálený právny názor ohľadne preventívneho charakteru
neodkladného opatrenia, ako aj na prioritizáciu najlepšieho záujmu a ochrany jeho záujmu, nesprávny,neudržateľný a v niektorých prípadoch s ohľadom na postup času až neúčinný, resp. neskorý. Mala za
to, že v danom prípade bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia, a to z dôvodu,
že otec na výživu maloletej vôbec neprispieva, pričom vyčíslené výdavky maloletej a matky prevyšujú

jej príjem. Situáciu, v ktorej sa s maloletou ocitli, nespôsobili vlastným pričinením, nakoľko nemôžu za
násilné správanie otca, v dôsledku ktorého mu bol políciou uložený zákaz vstupovať do domácnosti.
Mala záujem sa dohodnúť s otcom na starostlivosti o maloletú, avšak otec pokračoval v násilnom
správaní aj voči jej osobe, ktoré je prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní. Z napadnutého
uznesenia možno vyvodiť, že sa s maloletou po tom, čo boli vystavené ohrozeniu spôsobeným domácim

násilím, v dôsledku zabezpečenia si svojej ochrany, dostali do ohrozenia v dôsledku finančnej núdze
spôsobenej neplnením si vyživovacej povinnosti zo strany otca ani v nevyhnutnej miere. Napadnuté
uznesenie považovala za rozporné s najlepším záujmom maloletej, a s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov. V plnom rozsahu sa pridržiavala všetkých jej právnych a skutkových
tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

matky dôvodné nie je.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy
vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov
uvedených v ust. § 324 a nasl. CSP. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP)

je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa
do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou
a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana
oprávnenýchzáujmovmaloletéhodieťaťa,ktorávždynemusíbyťvsúladesvôľoujehorodičov.Súdmusí
zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných

zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného
z rodičov v meritórnom konaní.

12.Pokiaľideourčenievýživnéhoneodkladnýmopatrenímpodľa§366CMP, takútopovinnosťjemožné
uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo

ktoréhozákonnávyživovaciapovinnosťneboladoposiaľsúdnymrozhodnutímupravená;povinnosťplatiť
výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom
ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a
maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou
meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové

pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u
druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím, ktorým zamietol
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi
platiť výživné na maloleté dieťa dospejúc k záveru, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov v navrhovanom smere a splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle ust. § 366 CMP. V danom prípade je nesporné, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Hoci matka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyčíslila náklady na potreby maloletej, uviedla výšku svojho príjmu, svoje
náklady a vyčíslila platby za bývanie, vrátane podľa jej udania splátok úveru, aj odvolací súd konštatuje,

že ide výhradne o tvrdenia matky ničím nepreukázané. Z obsahu návrhu a podaného odvolania vyplýva,
že matka má dve zamestnania a dosahuje príjem vo výške 1.200 eur mesačne, pričom ani okolnosť
nutnosti zabezpečenia si ďalšieho príjmu nepreukázala. Rovnako tak nie je možné posúdiť splátku ňou
uvádzaného úveru, ktorú skutočnosť nepreukázala. V kontexte uvedených neosvedčených skutočností
týkajúcich sa príjmu a nákladov matky, odvolací súd uzavrel, že zo strany matky nebolo osvedčené,
že by výživa maloletej bola ohrozená. Treba uviesť, že matka ani v odvolacom konaní nepredložila

žiaden dôkaz osvedčujúci jej nepriaznivú finančnú situáciu a z toho vyplývajúcu potrebu zásahu súdu do
pomerov v rodine. Pokiaľ matka argumentuje právom maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej rovni
rodiča a poklesom jej životnej úrovne, tieto okolnosti budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej,
ak návrh zo strany jedného rodičov bude podaný. Aktuálne z obsahu spisu nevyplýva, že by na súde
prvej inštancie prebiehalo konanie o úpravu práv a povinností k maloletej. Odvolací súd nespochybňuje,

že otec ako rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa
živiť, ktorá povinnosť mu môže byť uložená v konaní vo veci samej (o určenie výživného), v ktorom súd
vykoná náležité dokazovanie s ohľadom na kritériá rozhodné pri určení výšky výživného na maloleté
dieťa (§ 62 a nasl. Zákona o rodine), pričom výživné môže určiť od podania návrhu, resp. za splnenia
podmienok aj v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine spätne. Predmetom tohto konania je návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konanie má odlišný charakter a rozdielne podmienky pre
uloženiepovinnostirodičoviplatiťvýživné.Vneposlednomradeodvolacísúddodáva,žepri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa (s poukazom na osobitné krátke zákonné lehoty
na rozhodnutie) spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nemusí byť dodržaný ani formálny postup

stanovený na dokazovanie (dôkazné bremeno na osvedčenie skutočností o potrebe okamžitej úpravy
pomerov i v konaniach nesporových zaťažuje v prvom rade navrhovateľa). Vychádzajúc z osvedčených
okolností vyplývajúcich z obsahu spisu sa odvolací súd zhodol s názorom súdu prvej inštancie, že
matka neosvedčila bezodkladnú potrebu zásahu súdu do pomerov v rodine v zmysle § 366 CMP, keď
neosvedčila, že by výživa maloletej bola ohrozená.

14. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku I. a v nadväzujúcom výroku II. potvrdil ako správne.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP..

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 CMP, § 393 ods.
2 CSP.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).