Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/139/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201538
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123201538.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o toho času už plnoleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, D. a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D. – A. G., adresa na doručovanie: H.
XX, D., zastúpený: Mgr. Patrik Baltazarovič, advokát so sídlom Vlárska 14089/11A, 831 01 Bratislava –
Nové mesto, IČO: 50501488, o návrhu C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., o zvýšenie výživného
otca voči toho času už plnoletému A., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
19P/13/2023-184 zo dňa 28.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. s účinnosťou od 14.03.2023
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého
sumu270,-eurmesačne,vždydo15.dňavmesiacivopredatodo25.08.2023,príslušnémuÚradupráce,
sociálnych vecí a rodiny. Výrokom II. určil, že dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023
vo výške 915,71 eura je otec povinný zaplatiť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, do

troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu
Trnava č. k. 17P/30/2020-102 zo dňa 23.09.2020 vo výroku III. - v časti vyživovacej povinnosti otca voči
maloletému A..
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1 veta prvá, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“). Vecne tým,
že v danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v septembri

2020 uplynuli 3 roky (do rozhodného obdobia marec 2023 až august 2023), ktorá samotná skutočnosť je
dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, keď A. vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie
jeho základných potrieb ako strava, ošatenie, hygiena a pod. Okrem toho začal navštevoval strednú
školu v Trnave, kde denne dochádza, v súvislosti so štúdiom má výdavky na zakúpenie oblečenia na
prax do školy, keďže študuje odbor čašník.

3. Otec maloletého, tak ako v čase poslednej úpravy výživného, bol i v rozhodnom období (marec

2023 až august 2023) stále spoločníkom obchodnej spoločnosti E., C., spoločnosť bola stále zapísaná
v obchodnom registri, podľa vyjadrenia otca spoločnosť nevykazuje žiadnu činnosť, preto daňové
priznania nepodal za rok 2021 ani za rok 2022. Ako v čase poslednej úpravy, otec uvádzal, že pomáha
partnerke v práčovni, s tým rozdielom, že v čase poslednej úpravy výživného v roku 2020 uvádzalpríjem 1.000,- eur mesačne, a v rozhodnom období tvrdil, že nemá z tejto činnosti žiadny príjem, keď
priateľka/partnerka financuje bývanie, tvrdil, že ho živí partnerka. (Od 18.09.2023 sa otec zamestnal
v spoločnosti svojej partnerky, na základe uzavretého pracovného pomeru bola mzda dohodnutá vo

výške 87,50 eur mesačne, keď dohodnutá dĺžka pracovného času bola 1 hodina denne). Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti, a s poukazom na skutočnosť, že otec v priebehu konania nepreukázal
žiadny príjem (príjem z pracovného pomeru nespadal do predmetného rozhodného obdobia - marec
2023 až august 2023, keďže otec sa zamestnal až 18.09.2023) súd určil výživné vo výške 270,- eur
mesačne, nakoľko otec v konaní o určenie výživného, ktoré požadoval už plnoletý A. od svojich rodičov,

ktoré konanie bezprostredne nadväzovalo na predmetné konanie, uzavrel s A. zmier, podľa ktorého sa
zaviazal platiť na výživu A. s účinnosťou od 28.08.2023 sumu 270,- eur mesačne a dlžné výživné vo
výške 2.430,- eur sa otec zaviazal zaplatiť do 31.12.2024, t.j. do 7 mesiacov. Z konania o výživnom na
plnoletého A. (sp.zn. 40Pc/23/2023) nie je zrejmé, z akého príjmu otca súd vychádzal pri rozhodovaní
o výživnom.

4. Nakoľko zástupca otca na pojednávaní v predmetnej veci dňa 17.02.2025 uviedol, že v súčasnosti
(rok 2025) trvá pracovná zmluva otca v spoločnosti partnerky H., C., príjem mu je vyplácaný v zmysle
uzavretej pracovnej zmluvy, t.j. 87,50 eur mesačne, súd mal za to, že tento príjem je a bol jediným
príjmom otca i čase rozhodnutia súdu o schválení zmieru v konaní sp.zn. 40Pc/23/2023).

5. S poukazom na tvrdené výdavky otca vo výške 570,- eur mesačne v rozhodnom období (marec 2023
až august 2023) a jeho schopnosť platiť na výživu plnoletého A. sumu 270,- eur mesačne s účinnosťou
od 28.08.2023, je zrejmé, že príjem otca bol iný ako tvrdil, t.j. 87,50 eur mesačne od septembra 2023,
kedy uzavrel pracovnú zmluvu.

6. Súd neuveril tvrdeniam otca, že ho v rozhodnom období živila partnerka, že pracoval brigádnicky bez
vyplácania mzdy v spoločnosti, ktorá patrí partnerke, keď takýto stav bol dlhodobý, trval minimálne od
roku 2021. Napokon, ak pracoval - brigádnicky, bez vyplácania mzdy, vzdal sa bez dôvodu zárobku,
ktorá skutočnosť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nemôže byť na úkor výživy
maloletého dieťaťa.

7. Otec poukazoval i na zdravotné problémy, ktoré mu bránia pracovať, avšak súd mal za to,
že nepreukázal zníženú schopnosť vykonávať pracovnú činnosť, nakoľko správa všeobecného
lekára s uvedením diagnózy nie je preukázaním zníženej pracovnej schopnosti, takýmto dokladom
preukazujúcim obmedzenie pracovnej činnosti a jeho rozsah môže byť len rozhodnutie príslušného

orgánu.

8. Vzhľadom na uvedené, je súd toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným
zákonným ustanoveniam, odôvodneným potrebám A. ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam
povinného - otca, keď mal súd za to, že otec je schopný dosahovať príjem minimálne vo výške 1.000,-

eur mesačne (príjem dosahovaný v roku 2020) a má finančné prostriedky na platenie výživného v
určenej výške, keď sám súhlasil s takýmto výživných s účinnosťou od 28.08.2023 v konaní, ktoré
bezprostredne nasledovalo po predmetnom konaní, pričom súd nezistil, že by v čase uzavretia zmieru
v konaní sp.zn. 40Pc/23/2023, v máji 2024, došlo k nejakej zmene pomerov u otca. Jediná zmena, ku
ktorej došlo, bol príjem otca od septembra 2023 vo výške 87,50 eur mesačne z pracovného pomeru,

čo nemožno považovať sa žiadnu výraznú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho dobrovoľný
záväzok platiť výživné vo výške 270,- eur mesačne. Jediný dôvod, ktorý otec uvádzal v predmetnom
konaní ako dôvod pre ktorý nesúhlasí s výškou výživného 270,- eur mesačne v tomto konaní bol,
že účastníkom predmetného konania nebola i matka, od ktorej navrhovateľka nepožadovala zvýšené
výživné. K tejto ,,námietke“ otca súd uviedol, že predmetný návrh na zvýšenie výživného bol podaný iba

vočiotcovi,vyživovaciapovinnosťmatkystáletrvávrozsahu,akobolorozhodnutérozsudkomtunajšieho
súdu č. k. 17P/30/2020-102 zo dňa 23.9.2020.

9. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že výška
výživného určená otcovi 270,- eur mesačne vôbec nepokrýva odôvodnené, skutočné výdavky

maloletého,ktorésúminimálnevovýške402,-eurmesačnebezstravy,sozabezpečenímstravovaniasú
celkové výdavky maloletého minimálne vo výške 600,- eur mesačne, pričom súd na zabezpečenie stravy
pre maloletého považoval za minimálny výdavok sumu 200,- eur mesačne (navrhovateľka nevedela
uviesť ani zdokladovať výdavky na stravu). Súd v tejto súvislosti poukazuje na otcom uvádzaný mesačnývýdavok na stravu pre seba sumu 300,- eur. I vzhľadom na uvedené (výdavok otca na stravu vo výške
300,- eur mesačne) má súd za to, že suma 200,- eur mesačne na zabezpečenie stravovania pre A. je
na dolnej hranici takéhoto mesačného výdavku, keď náklady na výživu chlapca vo veku 17-18 rokov,

ktorý je v štádiu fyzického a psychického vývoja, a má jednoznačne vyššiu energetickú náročnosť,
sú podstatne rozdielne - vyššie ako u dospelého 50-ročného muža. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti nemožno mať za to, že by nebola zohľadnená vyživovacia povinnosť matky v tom zmysle,
že výživným od otca vo výške 270,- eur mesačne by boli úplne pokryté všetky výdavky maloletého.

10. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 14.03.2023, tak, ako
žiadala navrhovateľka, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné
možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa. Vyživovaciupovinnosťotcasúdzvýšildo25.08.2023,tedazaobdobie
maloletosti A., keď dovŕšením 18-teho roku veku A., dňom 26.08.2023, skončila náhradná osobná
starostlivosť. (A. v priebehu konania dňa 26.08.2023 nadobudol plnoletosť, k návrhu sa nepripojil,

nakoľko dňa 28.08.2023 podal na súd návrh na zvýšenie výživného voči obom rodičom).

11. Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 14.03.2023, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od
14.03.2023 do 25.08.2023 vo výške 915,71 eur (pomerná časť za mesiac marec 2023 a to 170,- eur /
suma o ktorú bolo zvýšené výživné/ deleno 31 dní krát 18 dní = 98,71 eur + 4 mesiace - apríl 2023 až

júl 2023 krát 170,- eur = 680,- eur + pomerná časť za mesiac august 2023 vo výške 137,- eur / 170,-
eur delene 31 dní krát 25 dní/).

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP a žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava
zo dňa 28.04.2025 pod č. k. 19P/13/2023 – 184 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že navrhovateľka odôvodnila svoj návrh výlučne

tým, že ceny všetkého sa zvyšujú, čím jednoznačne poukazovala na rastúcu mieru inflácie na území
SR v priebehu posledných 2 rokoch. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, sa pri
zmene pomerov prihliada aj na vývoj životných nákladov a na základe uvedeného súd zohľadňuje
zmenu a vývoj týchto životných nákladov vychádzajúc pri tom z ekonomických ukazovateľov, ako je
napríklad aj miera inflácie, ktorou argumentuje navrhovateľka. Avšak uvedené nie je možné posudzovať

len vo vzťahu k jednej strane, ale komplexne a s prihliadnutím na objektívne zmeny vo vzťahu k
všetkým stranám konania. V prejednávanej veci, je tak nutné uvedené vzťahovať pri posudzovaní aj
na vývoj životných nákladov otca. V zmysle judikatúry je nutné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by
mohli byť podkladom pre zmenu výživného, avšak relevantnými pre rozhodnutie môžu byť až keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

rozsudku. Samotné plynutie času nemôže byť automatickým dôvodom na zvýšenie výživného, pokiaľ
nie sú preukázané podstatné zmeny v pomeroch na strane dieťaťa a rodičov. Pri rozhodovaní o
zmene výživného je nevyhnutné porovnať relevantné okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pri pôvodnom aj
novom rozhodnutí, a to na základe dôkladne a spoľahlivo vykonaného dokazovania. Najmarkantnejšou
položkou vo výpočte výdavkov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného

je navrhovateľkou tvrdené vreckové maloletého. Uvedené vreckové sa podľa navrhovateľky pohybuje
v rozmedzí 5,00 – 10,00 eur na deň. Priemerná mesačná suma tak predstavuje sumu vo výške
225,00 eur. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie nákladov na dieťa,
ktoré predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho základných potrieb a vyživovacia
povinnosť rodiča nad rámec základných potrieb maloletého môže byť uložená len v prípade ak to

možnosti a schopnosti rodiča dovoľujú. Výška vreckového musí byť primeraná veku dieťaťa, jeho
schopnostiam hospodáriť s peniazmi, rovnako možnostiam a schopnostiam rodičom. Výška vreckového,
ktorú uviedla navrhovateľka je podľa názoru otca vysoká a nemôže byť aj s ohľadom na tvrdenia
navrhovateľky reálna. Odborné odporúčania psychológov a pedagógov odporúčajú vreckové vo výške,
ktorá zodpovedá veku dieťaťa, jeho schopnosti hospodáriť s peniazmi a zároveň pokrýva bežné drobné

výdavky, pričom nepredstavuje nadmernú sumu, ktorá by mohla podporovať nehospodárnosť. Podľa
dostupných zdrojov sa pre stredoškolákov bežne odporúča vreckové v rozmedzí 30 až 70 eur mesačne.
Z hľadiska reálnej praxe na Slovensku prieskumy a odborné publikácie uvádzajú, že priemerné vreckové
tínedžerov sa pohybuje okolo 40 až 60 eur mesačne. A tak navrhovateľkou tvrdená výška dennéhovreckového, ktorá nebola nijak preukázaná, prevyšuje štandardný rámec primeraných výdavkov na
osobné potreby maloletého. Ak je životná úroveň rodičov nízka a neexistujú reálne predpoklady na jej
zvýšenie, je nevyhnutné primerane obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich tejto socioekonomickej

situácii. Navrhovateľka nepreukázala konkrétne a nevyhnutné zvýšené výdavky na maloletého, ktoré
by vyžadovali zásah do výživného. Tvrdenia o rastúcich nákladoch na stravu, ošatenie, hygienu a
školu ostávajú len všeobecnými vyjadreniami bez doloženia akýchkoľvek výdavkov alebo účtovných
dokladov. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať opodstatnenosťou výdavkov, ktoré uviedla navrhovateľka.
Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení opakovane a na viacerých miestach rozhodnutia poukazuje

na skutočnosť, že navrhovateľka v celom priebehu konania nepredložila žiadne relevantné dôkazy,
ktorými by hodnoverne preukázala výšku, oprávnenosť či opodstatnenosť ňou tvrdených výdavkov.
Súd prvej inštancie tak aj napriek preukázanému pochybeniu, opätovne v dostatočnej miere nevykonal
dokazovanie, ktoré by bolo právnym podkladom pre rozhodnutie vo veci. Súd nemohol jej tvrdenia o
vynaložených výdavkoch považovať za preukázané. V súlade so zásadou, podľa ktorej nesie každý
účastník konania dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré tvrdí, nebolo možné, aby súd

prihliadal na tvrdenia nepodložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Mimosporové konanie je založené
na princípoch oficiality a materiálnej pravdy, z ktorých súd musí pri svojom rozhodovaní vychádzať
a uplatňovať ich tak, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať
len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp
civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, ak je to

potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku skonštatoval,
že nepovažoval tvrdenia otca za dôveryhodné, avšak túto úvahu nijak neodôvodnil ani nepodložil
konkrétnymi zisteniami či hodnotením dôkazov. V konaní pritom vystupoval práve otec ako jediný
účastník, ktorý sa snažil svoje tvrdenia podporiť konkrétnymi dôkazmi, vrátane listinných dokumentov.
Z jej strany nebolo nijako preukázané, že by A. navštevoval školu, mal zdravotné výdavky alebo sa

venoval športovým či voľnočasovým aktivitám. Napriek tomu súd prijal všetky tvrdenia navrhovateľky
ako pravdivé, hoci neboli podporené žiadnymi dôkazmi. Takýto prístup môže vzbudiť pochybnosti o
nestrannom a vyváženom hodnotení dôkazov a o rešpektovaní zásad spravodlivého konania. Poukázal
na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a na konštantnú judikatúru ESĽP.

14. K odvolaniu otca sa vyjadril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Uviedol, že nadobudnutím
plnoletosti, teda ukončením náhradnej osobnej starostlivosti boli A. pozastavené niektoré príspevky,
ktoré poberal ako maloletý. Do doby, kým súd určil výživné otcovi na plnoleté nezaopatrené dieťa sa
A. spolu so svojou starou matkou ocitli na hranici chudoby, kedy mali enormné existenčné problémy.
Z ich spisovej dokumentácie vyplýva, že dňa 16.05.2024 sa na nich s plačom obrátila stará matka

A. a žiadala o pomoc. Poukazovala, že prvé pojednávanie vo veci určenia výživného na plnoleté
nezaopatrené dieťa bolo odročené na deň 31.05.2024. V tomto čase bol už A. takmer 8 mesiacov
bez príspevkov. Stará matka bola poberateľkou starobného dôchodku vo výške 320 eur, pričom len
poplatky za bývanie mali vo výške 250 eur. A. poberal prídavok na dieťa vo výške 60 eur a opakovaný
príspevok pre dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti vo výške 170,20 eur. Stará matka s plačom

poukazovala na smutný život A., ako nikam nechodí ani s kamarátmi, ani so spolužiakmi, pretože na to
nemajú. Ak aj nabral odvahu a išiel s nimi, tak si nikdy nič neobjednal, nekúpil. Kamaráti sa mu potom
smiali a mali poznámky typu, že či „zase nemá“. A. hrával futbal za B., po futbale chodili spoluhráči
na kofolu, on nešiel, lebo na to nemali. Do školy si na desiatu nosil fľašku s vodou z vodovodu, v tom
čase nemal malinovku na desiatu už viac ako pol roka, pretože im to nevychádzalo. Nové oblečenie

nepripadalo do úvahy, drogéria len v obmedzenom režime. Stará matka poukazovala, že jeho otec si žije
nadštandardným životom, donedávna sa vozil na aute značky Mercedes. A. v tomto čase ako 18-ročný
chlapec mal starý tlačidlový telefón, s ktorým taktiež nezapadal do sociálneho prostredia okolo seba. V
tom čase bol študentom 3. ročníka na Súkromnej strednej odbornej škole Gos-Sk v Trnave. Učil sa v
odbore čašník. Išlo o 4-ročný učebný odbor. Škola ho bavila, chcel riadne doštudovať, ukončiť štúdium

maturitnou skúškou. V rámci štúdia bola i povinná prax, ktorú vykonával 6 dní v týždni, vrátane soboty.
Nebolo v jeho možnostiach popri štúdiu privyrobiť si. V škole sa skladali na stužkovú, on sa neskladal.
Rodine sa následne snažili pomôcť prostredníctvom organizácií z tretieho sektora. Finančné príspevky
neposkytovala žiadna organizácia. Jedinú pomoc rodine poskytla Trnavská arcidiecézna charita formou
materiálnej pomoci – trvanlivých potravín a drogérie. Otec v konaní nepreukázal zníženú pracovnú

schopnosť. Podľa jeho názoru otcom prezentované zamestnanie a následne prezentovaný príjem z
tohto zamestnania nezodpovedá jeho reálnym možnostiam a schopnostiam i s ohľadom na pracovné
možnosti v hlavnom meste Bratislava. V oboch konaniach (v tomto i v konaní o určenie výživného na
plnoleté nezaopatrené dieťa) bol právne zastúpený, čo pre neho tiež znamená určitý finančný záväzok.Taktiež poukazuje i na skutočnosť, že otec A. vo veci určenia výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa
uzatvoril s A. zmier v sume vo výške 270 eur, kedy išlo o časové obdobie bezprostredne nadväzujúce
na časové obdobie týkajúce sa tohto súdneho rozhodnutia. Otec bol zamestnaný v spoločnosti H. C. do

31.05.2025. Z týchto dôvodov má zato, že výživné minimálne v sume vo výške 270 eur je otec schopný
platiť. A. je jediným dieťaťom svojho otca. Otec o A. nejaví dlhodobo žiadny záujem, nekontaktoval ho
ani pri príležitosti menín, narodenín, či vianočných sviatkov.

15. K odvolaniu otca sa vyjadril toho času už plnoletý A.. Uviedol, že vie, že babka sa odvolá k tým

prieťahom, ktoré spôsobuje otec, ale nech on skúsi žiť z jedného eura na deň, keď nemá ani obedy
v škole, nemá si čo kúpiť na seba a chodí na futbal už cez 4 roky. Požiadal babku, aby mu napísala
vyjadrenie k jeho odvolaniu.

16. Navrhovateľka k odvolaniu otca uviedla, že pán B. hľadá stále nezmyselné výhovorky, len aby
nemusel platiť nič, ale môže byť rád, že celý život zvládala chlapca živiť, so všetkým, čo k tomu patrí.

Ale keď chlapec potrebuje v tomto čase najviac pomôcť, lebo prechádzal pubertou, ona má vyše 300,-
eur dôchodok a nemá na jeho potreby peniaze, teraz maturoval, nevie si jeho „otec“ ani predstaviť, čo
to všetko stojí. Len oblek, samotná oslava, chlapec sa cítil trápne, nemohol si síce dovoliť veľa, ale
na tie základné výdavky si požičali. A on sa odvolá na to, že chlapec má veľké vreckové. Niekedy idú
s chlapcami von a on sa hanbí ísť, lebo nemá ani cent. Toto sú iba výhovorky pána B. E., ktorý celý život

nikde nerobil oficiálne, len sa vyhovára a vyhýba povinnostiam. Ale má na drahé autá, ktoré síce nemá
na seba napísané, má na dovolenky a kúpele, má na pozemok, ktorý plánuje kúpiť, má na právneho
zástupcu, už spomínala, že rozváža klientov do Rakúska, čo nie je malý zárobok. Podľa nej štát nerobí
pre nich nič, výrok súdu p. B. nerešpektuje a nebude pokiaľ mu sa mu nepohrozí, trebárs odňatím
vodičského preukazu. Donútila ho platiť výživné tým, že mu oznámila, že podá trestné oznámenie polícii

a v momente začal platiť. Po prieťahoch už 3 roky nezaplatil nič a ani nechce, len sa vyhovára. Odkladať
bločky, či si kúpil kolu, alebo rohlík? Celý čas hradila výdavky sama a nikdy sa neopýtal, či to zvláda.

17. K vyjadreniu plnoletého A. a navrhovateľky sa vyjadril otec. Uviedol, že zo strany navrhovateľky
neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, nakoľko vo svojom vyjadrení sa len vyjadrila k svojim

subjektívnympocitomvočiprávnymkrokomotca,beztoho,abysavyjadrilakrelevantnýmskutočnostiam
v prejednávanej veci. Aj napriek zisteniam odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s tým, či tvrdené výdavky starej matky boli a sú vynakladané a či ide o oprávnené a primerané
výdavky na A., nebolo zo strany navrhovateľky k veci doložené žiadne potvrdenie či akákoľvek
forma vydokladovania výdavkov, ktoré podľa nej má vo vzťahu k A.. Tvrdenia navrhovateľky o

prieťahoch v konaní, ktoré sú podľa jej tvrdení spôsobované konaním a postupom otca, sú preto
neopodstatnené a zavádzajúce. V súvislosti s dĺžkou konania, aj s odkazom na vyššie uvedené
rozhodnutie odvolacieho súdu, je práve konanie, resp. nekonanie navrhovateľky, a to nepreukázanie
ňou tvrdených výdavkov dôvodom, pre ktorý vo veci nebolo do dnešného dňa rozhodnuté odôvodneným
a zákonným rozhodnutím súdu. Vo svojom vyjadrení sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,

odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odkazuje
na tvrdenia navrhovateľky o nadštandardnom živote otca. K uvedenému si otec dovoľuje poznamenať,
že dané tvrdenia navrhovateľky rozporoval už v predchádzajúcich vyjadreniach adresovaných súdu, v
ktorých poukázal na to, že z pohľadu navrhovateľky problematické motorové vozidlo značky Mercedes
nemal a ani nemá v osobnom vlastníctve, ale mal ho iba zapožičané na určitý čas a v súčasnosti

nemá predmetné motorové vozidlo v nijakej forme k dispozícii. Otec má za to, že absencia relevantných
dôkazov zo strany navrhovateľky viedla k tomu, že súd nemohol jej tvrdenia o vynaložených výdavkoch
považovať za preukázané, a tento stav naďalej pretrváva.

18. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa k vyjadreniam vyjadril tak, že v celom rozsahu sa pridržiava

svojho vyjadrenia zo dňa 19.06.2025.

19. Navrhovateľka k vyjadreniu otca uviedla, že v normálnej spoločnosti je samozrejmé, že otec po
vyhlásení súdu platí na svoje dieťa, len dotyčný B. E. má právo sa vyhovárať už niekoľko rokov s tým,
že celý život nepracuje a nemusí platiť na dieťa, ale platí pána Baltazaroviča, právneho zástupcu. Túto

žiadosť dávala, keď chlapec navštevoval školu, kde nemal ani obedy, ani vreckové to nezahŕňalo čo
on tvrdil, že mu stačí 40,- eur na mesiac vreckové, ráno o 6,00 hod. odišiel, cestoval 20 km do školy
a domov prišiel o 16,00 hod. Stále žiada preukázanie výdavkov, pán D. nemá deti. Nech skúsi vychovať
dieťa od 9 rokov až do dospelosti za 100,- eur, čo by mu posielala sociálka za otca, ktoré dodnes aninevyplatil. Od mája minulého roku má otec platiť 270,- eur mesačne, kde mu súd nariadil do konca roka
2.700,- eur zaplatiť a ktoré nezaplatil. Celý život neplatil nič až po ukončení základnej školy požiadala
o výživné, lebo to nezvládala platiť z dôchodku. Tvrdenia p. D. a jeho vyhýbanie sa povinnostiam je len

trápne vyhýbanie a manipulovanie. Má dlhy, čo si musela požičať, aby sa chlapec nemusel hanbiť, keď
si nemal čo obliecť. Vie vôbec jeho otec, ako sa cíti chlapec, ktorý si nemôže dovoliť kopačky, ktoré
mu dajú chlapci spoluhráči, aby mohol hrať s nimi v mužstve. Ona mu dá aj posledné a jeho „otec“ mu
už 2 roky ani nezavolal. Koľko si musela požičať len na maturitu, aby sa nehanbil, oblečenie, maturitný
večierok atď. Nech preukáže, kde pracoval za 20 rokov života syna a Mercedes, ktorý má nie jeden,

mal ich niekoľko, všetko napísané na niekoho, aby nemusel platiť. Predal mamin byt a prvé čo bolo, si
kúpil prvý Mercedes, čoho bola svedkom. Viem čo robil v prádelni u svojej priateľky I. J.. Všetko robí
na čierno, vyhýba sa plateniu. Sociálna pracovníčka, urobila preňho viac a určite na to nezabudne, keď
sa chlapec u nej v kancelárii rozplakal, nemali čo na oblečenie, prášok na pranie, dokonca potraviny im
poslala cez charitu na dva mesiace. Chlapcovi dala telefón, ktorý má dodnes.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – otcom toho času už plnoletého
A. (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný(§355ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),poskonštatovaní,žepodané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie otca toho času už plnoletého A. je nedôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť.

21. V preskúmavanej veci je návrh starej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na v tom čase
maloletého A. zo sumy 100 eur na 350 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

22. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na toho času už

plnoletéhoA.zdoterajšejsumy100eurmesačnenasumu350eurmesačnesúčinnosťouod14.03.2023
do 25.08.2023, určil, že dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023 v sume 1.346,77 eur je
otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 17P/30/2020-102 zo dňa 23.09.2020 v časti
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania otca odvolací súd svojím rozhodnutím
pod č.k. 12CoP/40/2024-103 zo dňa 30.09.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

23. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že účinnosťou od 14.03.2023 zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu
270,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a to do 25.08.2023, príslušnému Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Výrokom II. určil, že dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023 vo
výške 915,71 eur je otec povinný zaplatiť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, do troch

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Výrokom IV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.
17P/30/2020-102zodňa23.9.2020vovýrokuIII.-včastivyživovacejpovinnostiotcavočimaloletémuA..

24. Odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a spôsobe rozhodnutia. Nakoľko
tu však je i nesúhlas otca toho času už plnoletého A. s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami odvolací súd dopĺňa nižšie uvedené:25. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

26. Z ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine vyplýva, že v prípade, ak súd zverí maloleté dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, určí
rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich
vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti,
najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

29. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

30. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná či na
strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie, resp.

zníženie výživného.

31. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, a preto je súd
povinný podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o
výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať

zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej
úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v
súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a
inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb musí súd preukazovať ich aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného

rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností,
osobných pomerov, zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko
zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým
sa navonok prezentuje.

32. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené
okolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného
v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17P/30/2020-102 zo dňa 23.9.2020,
zveril maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti C. B. (starej matky maloletého), rodičom
maloletéhouložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhonaúčetpríslušnéhoÚradupráce,sociálnychvecí a rodiny a to otcovi sumou 100,- mesačne a matke sumou vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa, zároveň súd upravil styk otca s maloletým A.. Z odôvodnenia rozhodnutia a
obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec maloletého žil v tom čase v D. s priateľkou, bol spoločníkom

obchodnej spoločnosti E., C., prevádzkoval so svojou partnerkou čistiareň odevov a práčovňu, uvádzal
príjem 1.000,- eur mesačne, na výške výživného 100,- eur sa dohodol s navrhovateľkou C. B.. V
rozhodnutí súd uvádzal, že matka maloletého je nevyliečená alkoholička, v tom čase žila s priateľom
v D., nepracovala zo zdravotných dôvodov a z dôvodov problémov s alkoholom. Maloletý A. v čase
ostatného rozhodnutia navštevoval 9. ročník Základnej školy v B..

34. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu navrhovateľky
z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane v tom čase maloletého A.. Hoci len samotné plynutie
času nie je týmto dôvodom, je zrejmé, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté 3 roky pred podaním
návrhu navrhovateľky a tým, že maloletý A. nastúpil na strednú školu nastala zmena pomerov na jeho
strane, ktorá skutočnosť sa v zmysle aplikačnej praxe považuje za podstatnú zmenu pomerov.

35. Pokiaľ odvolateľ namieta, že navrhovateľka podala návrh z dôvodu zvýšenia cien a rastúcej inflácie,
v konaniach vo veci maloletých ako je aj návrh navrhovateľky súdy môžu zasahovať do konania aj
z vlastnej iniciatívy pričom odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím
princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré

poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať
do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže
jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl.
1 CMP), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z
úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej

pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy,
ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude
určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.
V zmysle vyššie uvedeného tak súd mohol posúdiť návrh na zmenu vyživovacej povinnosti na v tom
čase maloletého A. aj na základe iných skutočností, než odôvodňovala navrhovateľka.

36. Súd prvej inštancie ustálil výdavky maloletého a uviedol, že výška výživného určená otcovi 270,-
eur mesačne vôbec nepokrýva odôvodnené, skutočné výdavky maloletého, ktoré sú minimálne vo výške
402,- eur mesačne bez stravy, so zabezpečením stravovania sú celkové výdavky maloletého minimálne
vovýške600,-eurmesačne,pričomsúdnazabezpečeniestravypremaloletéhopovažovalzaminimálny

výdavok sumu 200,- eur mesačne (navrhovateľka nevedela uviesť ani zdokladovať výdavky na stravu).
Bližšie tieto výdavky rozpísal v bode 17. svojho rozhodnutia, pričom vychádzal z tvrdení navrhovateľky,
ktoré navrhovateľka súdu nevedela preukázať. Je možné sa čiastočne stotožniť s argumentáciou
odvolateľa ohľadom výdavkov na vreckové, avšak vzhľadom k tomu, že ide o študenta strednej školy,
ktorý do školy dochádza, je vo veku kedy má aj iné záujmy, záľuby a aktivity než žiak základnej školy

je prirodzené, že výdavky na tieto sú vyššie. Samozrejme sú možné iba do výšky možností, ktoré to
dovoľujú práve navrhovateľke, nakoľko s ohľadom na výšku výživného určenú zo strany súdu voči otcovi
a s ohľadom na výšku výživného určenú matke, tieto znáša práve navrhovateľka. Výdavky, ktoré ustálil
súd prvej inštancie ako primerané je možné považovať za primerané veku A. a hoci navrhovateľka ich
výšku nepreukázala ako namietal otec, ide o náklady, ktoré sú známe súdu nielen z aplikačnej praxe.

Ako uviedol súd prvej inštancie v čase posledného rozhodnutia, kedy Okresný súd Trnava rozsudkom
č.k. 17P/30/2020-102 zo dňa 23.9.2020, zveril maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti
C. B. (starej matky maloletého), rodičom maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého,
výdavky na maloletého preukazované neboli. Maloletý však v tom čase navštevoval 9. ročník ZŠ. Súd
prvej inštancie však správne poukázal na to, že od posledného rozhodnutia A. vyrástol, čím sa zvýšili

výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako strava, ošatenie, hygiena a pod. Okrem toho
začal navštevovať strednú školu v Trnave, kde denne dochádza, v súvislosti so štúdiom má výdavky na
zakúpenie oblečenia na prax do školy, keďže študuje odbor čašník, čo preukazuje zmenu pomerov na
jeho strane. Je možné konštatovať, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s charakterom výdavkov, tým či
sú oprávnené (v akom rozsahu ) a aj v čom sa zmenili oproti výdavkom, ktoré boli na strane maloletého

pri ostatnom rozhodovaní. Je nutné tiež uviesť, že dokazujú sa iba tie náklady, ktoré sa vymykajú
bežným nákladom, či už ich charakterom, respektíve výškou, čo nie je daný prípad. Z uvedeného
dôvodu je možné konštatovať, že pokiaľ navrhovateľka náklady na výživu maloletého nepreukázala,
nedopustila sa pochybenia v tom zmysle, že nemá na ne z tohto dôvodu nárok, keďže išlo o bežnéa primerané výdavky dieťaťa študujúceho na strednej škole. Je to práve otec, ktorý by sa mal snažiť
uľahčiť navrhovateľke starostlivosť o maloletého, ktorú prevzala a ktoré znáša v prevažnej miere sama
zo svojho príjmu, nakoľko ani súdom priznané výživné od rodičov tieto nepokrýva. Je tiež potrebné

podotknúť, že pokiaľ by aj navrhovateľka predložila pokladničné bločky, išlo by o neadresné doklady,
ktoré nepreukazujú výšku nákladov. Odvolací súd tak má za to, že v prvoinštančnom konaní súd
vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, pričom ustálil výšku oprávnených nákladov, pokiaľ ide
o odôvodnené potreby oprávneného ako aj výšku príjmov na strane povinného. K preukázaniu toho,
či v rozhodnej dobe v tom čase maloletý navštevoval strednú školu odvolací súd udáva, že pokiaľ

táto skutočnosť nebola zo strany otca pred súdom prvej inštancie sporovaná, nebol dôvod uvedené
preukazovať, keď navyše sám v odvolaní voči prvému rozsudku uviedol, že syn začal navštevovať
novú školu, v súvislosti s ktorou navrhovateľka argumentovala ohľadom zvýšených výdavkov, aj keď
zároveňuviedol,žeuvedenénavrhovateľkanepreukázala. Naduvedenéodvolacísúddopĺňa,žekolízny
opatrovník vo svojom vyjadrení z 16.05.2023 poukázal na posudok zo Súkromnej strednej odbornej
školy Gos- Sk Trnava na základe čoho možno mať za preukázané štúdium maloletého na strednej škole

(v rozhodnej doby navštevoval 2. ročník denného štúdia odbor čašník).

37. Odvolateľ namietal, že zo zistení o životnej situácii otca nemožno vyvodiť, že by bol schopný
zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti stanovej mu rozsudkom. Tu odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov súd

neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Nemožno mať pochybnosti o tom, že je
v možnostiach a schopnostiach otca si túto vyživovaciu povinnosť splniť a to nielen s ohľadom na to,

že v konaní o výživné s plnoletým A. bol uzatvorený súdny zmier za situácie, keď sa s účinnosťou
od 28.08.2023 zaviazal prispievať na výživu A. sumou po 270 eur mesačne, pričom otec v konaní
nepreukázal žiadny príjem a od 18.09.2023 sa zamestnal s príjmov 87,50 eur mesačne, z čoho je
možné vyvodiť, že príjem mal a má (minimálne vo výške ako ustálil súd prvej inštancie) a je dôvodné
vychádzať z princípu potencionality, ako to učinil aj súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu

je v možnostiach otca uhradiť takto určené výživné a to za príslušné obdobie (do plnoletosti A.), nakoľko
bolo preukázané, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom prvej inštancie. Na
základe uvedeného rozhodol súd prvej inštancie správne aj o zročnom výživnom (ku ktorému odvolateľ
bližšie odvolacie námietky neuplatnil).

38. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, dokazovanie
vykonal v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov

nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia.

39. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenú výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

40. S poukazom na uvedené odvolací súd s použitím § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ide o konanie,v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a
žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, keďže nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu výnimiek podľa § 53 alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.

42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).