Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoKR/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202514
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2124202514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: CREDIS Law s.r.o., so sídlom
Plynárenská 1, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 955 341, zast.: JUDr. Dávid Dvorják,
advokát, so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 822 858, proti
žalovanému: FRDS advisory, k.s., so sídlom kancelárie Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 54 736 048, značka správcu: S 2072, správca úpadcu: SAMKANG DIECASTING
SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620,
zast.: ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,

IČO: 54 726 417, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 23Cbi/2/2024-93 zo dňa 17.04.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/2/2024-93 zo dňa 17.04.2025
potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že žalobca je veriteľom

inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 908,47 eur z dôvodu poskytnutia právnych
služieb, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 4, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok
úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská
4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 62O, výrokom II. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej
pohľadávky proti úpadcovi vo výške 555,43 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb, zapísanej v
zozname pohľadávok pod por. č. 5, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG
DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď,

IČO: 36 269 620, výrokom III. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi
vo výške 548,39 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb zapísanej v zozname pohľadávok pod por.
č. 6, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA,
s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, výrokom
IV určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 373,77 eur z
dôvodu poskytnutia právnych služieb zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 7, prihlásenej do
konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v

konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, výrokom V. určil, že žalobca
je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 206,- eur z dôvodu poskytnutia
právnych služieb zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 8, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom
na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlomBratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, výrokom IV. určil, že žalobca je veriteľom inej,
vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 3.379,51 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb
zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 9, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu

SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926
01 Sereď, IČO: 36 269 620. Výrokom VII. Rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. čl. 8, § 132,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 32
ods. 1, 2, 3, 5, 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 26.03.2024 domáhal určenia, že jeho pohľadávky uplatnené v konkurze vyhlásenom Okresným
súdom Trnava na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, pod sp. zn. 20K/8/2023, a zapísané v zozname
pohľadávok pod poradovým č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 sú nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti

a výšky. Do konkurzu úpadcu si prihlásil prihláškou pohľadávky v celkovej výške 5.725,65 eur z
titulu neuhradených faktúr za poskytnuté právne služby. Pohľadávky pozostávajú z istiny vo výške
5.394,48 eur, úrokov z omeškania vo výške 291,17 eur a nákladov na uplatnenie pohľadávok 40,-
eur. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávky žalobcu zapísané pod poradovým
číslo 4, 5, 6, 7, 8 a 9 dňa 19.02.2023 poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti s

odôvodnením, že predložené faktúry nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávky, pretože ide len o
jednostranný účtovný úkon vystaviteľa a zároveň ním nie je ani platobný rozkaz súdu, pretože je to
iba deklaratórne rozhodnutie. Žalobca ďalej uviedol, že s úpadcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní
právnych služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal za odplatu poskytovať právne služby v rôznych
konaniach úpadcu a/alebo podľa pokynov úpadcu. Úpadca sa zaviazal za poskytnuté právne služby

platiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Na základe týchto skutočností a poskytnutých právnych služieb
vystavilžalobcafaktúryč.2022/269,2022/345,2022/437,2023/015,2023/052a2023/177.Úpadcavšak
tieto faktúry neuhradil, a to ani sčasti. Predmetné pohľadávky boli predmetom konania na Okresnom
súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 36Up/1011/2023 dňa
31.07.2023 platobný rozkaz a zároveň totožný súd dňa 19.09.2023 v exekučnej veci vedenej pod sp. zn.

46Ek/2137/2023 poverenie na vykonanie exekúcie. Žalovaný poprel pohľadávky žalobcu, ktoré boli pred
tým už súdom uznané a priznané žalobcovi. Aj judikovaná pohľadávka môže byť správcom popretá. Z
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Obdo/61/2018) však vyplýva, že „Dôvodom
pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť
len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia.“ Žalobcovi však takéto skutočnosti nie sú známe a

žalobca žiadne takéto skutočnosti v upovedomení ani popretí pohľadávok neoznačil. Žalobca pripojil k
prihláškam pohľadávok č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 všetky relevantné dokumenty, a to jednak samotné faktúry o
právnych službách zo dňa 25.08.2022, 10.10.2022, 12.12.2022, 10.02.2023, 10.03.2023 a 12.06.2023,
ako aj súhrn vykonaných prác. Všetky tieto faktúry boli pritom riadne zaúčtované v účtovníctve úpadcu. V
emailovej komunikácii likvidátor úpadcu deklaroval, že žalobca je veriteľom úpadcu. Zároveň bol žalobca

informovaný, že pohľadávky budú splatené po predaji majetku úpadcu (prevažne nehnuteľností).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odvolaný správca postupoval s odbornou starostlivosťou
v rozsahu ust. § 32 ods. 1 ZKR. Dôvodom popretia pohľadávok por. č. 4-9 bolo, že faktúra nie je
právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Faktúra je len daňovými dokladom, resp. dokladom účtovným,

ktorý slúži ako podklad pre jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. Ide o jednostranný účtovný úkon
vystaviteľa, ktorý v žiadnom rozsahu nepreukazuje, či k plneniu zo strany veriteľa úpadcovi reálne
aj došlo. Platobný rozkaz sám o sebe nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, nakoľko ide iba
o deklaratórne rozhodnutie. Pri rozhodovaní o platobnom rozkaze súd neposudzuje a neskúma vec
čo do merita. Veriteľ je povinný pri prihlasovaní pohľadávok vymedziť právny dôvod. Uvedené nie je

dotknuté ani skutočnosťou, že veriteľ ako prílohu týchto faktúr, priložil aj špecifikáciu jednotlivých úkonov
právnej služby. Veriteľ k prihláške nepripojil žiadne listiny, ktoré by preukázali, že veriteľ poskytoval
služby úpadcovi, resp. v akom rozsahu. Žalobca k súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok
doložil faktúry, ktoré neobsahujú podpis žalobcu, ani podpis úpadcu, príp. povereného zamestnanca
úpadcu a pečiatku úpadcu, ktoré by preukazovali prijatie týchto faktúr úpadcom. Rovnako žalobca k

prihláške pohľadávky nedoručil dôkaz, ktorý by preukazoval doručenie faktúry úpadcovi, na základe
čoho odvolaný správca objektívne nevedel preskúmať oprávnenosť nároku žalobcu. Žalovaný ďalej
uviedol, že pohľadávky priznané súdnym a vykonateľným rozhodnutím, sa nepovažujú ex lege za
zistené, pričom aj takéto pohľadávky podliehajú preskúmavaniu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/71/2007. K tvrdeniu žalobcu, že dôvodom pre účinné popretie
pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia,
žalovaný uviedol, že takýto záver možno aplikovať výlučne na prípad, kedy bola pohľadávka správcom

popretá iba z dôvodu vymáhateľnosti a poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20.11.2018, sp. zn. 3Obdo/61/2018.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný poprel prihlásené pohľadávky bezdôvodne, keď pohľadávky
žalobcu už boli samotným žalovaným, ako aj následne likvidátorom žalovaného uznané, žiadajúc

žalobcu iba o dodatočný primeraný čas. Pohľadávky žalobcu už boli v celom rozsahu súdne uznané,
t.j. judikované, a to Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý vydal dňa 31.07.2023 platobný rozkaz
pod sp. zn. 36Up/1011/2023. Žalobca poukázal na § 32 ods. 1 ZKR. Žalobca poukázal na prílohu č.
21 podanej žaloby a na emailovú komunikáciu likvidátor úpadcu, ktorý im adresoval správu o možnosti
prihlásenia pohľadávky žalobcu do likvidácie. Zároveň likvidátor v tejto emailovej komunikácii ubezpečil
žalobcu, že všetky záväzky budú uhradené, pretože hodnota majetku úpadcu je vyššia ako hodnota

jeho záväzkov. Tvrdenie žalovaného, že nebol schopný nájsť dôkazy o existencii pohľadávok žalobcu
v účtovných a iných dokumentáciách úpadcu je podľa žalobcu zavádzajúce. Podľa žalobcu žalovaný
opakovanie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/61/2018, z
textu ktorého však nevyplýva, že uvedený postup sa bude aplikovať iba na pohľadávky popreté z dôvodu
ich vymáhateľnosti.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 20.12.2024 uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by žalovaný
popreté pohľadávky žalobcu uznal. Žalovaný poukázal na povinnosť veriteľa vyplývajúcu z § 30 ods.
2 ZKR. Spornosť uplatneného nároku je o to viac odôvodnená, že z listín predložených žalobcom
vyplýva, že ak by aj došlo k akémukoľvek poskytovaniu domnelých služieb zo strany žalobcu, tieto

neboli poskytované úpadcovi a už vôbec nepreukazujú, že by boli poskytované žalobcom, keďže
osoby tam uvedené nemajú žiaden súvis so žalobcom. Záznamy o dochádzke predložené žalobcom
sú nepodpísané úpadcom a nie je z nich možné identifikovať, či naozaj došlo k uskutočneniu tam
uvedených úkonov. Mali byť poskytované výlučne osobe, ktorá zároveň vykonávala funkciu likvidátora
úpadcu. Žalovaný opätovne uviedol, že prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či

bola veriteľovi priznaná (právoplatným alebo vykonateľným) rozhodnutím súdu alebo iného príslušného
orgánu, poprípade či o nej prebieha doteraz neskončené konanie. (R (ČR) 52/1998). Žalovaný poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016,
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 7/2017, podľa ktorého,
„účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu

zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“ Aj
pri judikovanej pohľadávke môžu nastať okolnosti majúce za následok jej spornosť, čím je daný zákonný
dôvod popretia pohľadávky správcom v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR. Platobný rozkaz je iba
deklaratórnym rozhodnutím. Ohľadom uvedeného správca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 27.05.2010, sp. zn. 30Cdo/3832/2009, ako aj na judikatúru vyšších súdov ČR, a to nálezy ÚS

ČR zo dňa 01.07.2010, sp. zn. Pl. ÚS 14/10, zo dňa 25.06.2002, sp. zn. Pl. ÚS 36/01 alebo uznesenie
ÚS ČR zo dňa 28.08.2022 sp. zn. IV. ÚS 233/2002. Zákonom predpokladaný prieskum judikovaných
pohľadávok, čo do merita veci, bez vykonania dokazovania sa javí o to viac byť dôvodný, ak práve u
týchto pohľadávok objektívne hrozí, že vydanie či dosiahnutie exekučného titulu vo forme platobného
rozkazu, mohol (ne)veriteľ dosiahnuť v kooperácii s dlžníkom, a to za účelom dosiahnuť vplyv na priebeh

konkurzného konania (možnosť priznania hlasovacích práv § 32a ods. 1 písm. b) ZKR) a podieľať sa na
pomernom uspokojení, na základe „judikovanej“ súdom čo do merita veci, nepreskúmanej pohľadávky.
V tomto smere žalovaný poukazuje aj na aktuálnu judikatúru konajúceho súdu rozsudok Okresného
súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327 zo dňa 21.03.2024 (bod 53), ktorého rozhodnutie rovnako vychádza
z vyššie uvedeného právneho posúdenia.

6. Na pojednávaní 18.03.2025 strany zotrvali na svojich vyjadreniach.

7. Po vykonanom dokazovaní (predloženou súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok) mal
súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom vymedzil právny dôvod vzniku

ním prihlásených pohľadávok, uvedením skutočností, na ktorých sa pohľadávka zakladá a ktorou mali
byť poskytnuté právne služby, za poskytnutie ktorých žalobca vystavil úpadcovi k prihláške predložené
faktúry vrátane špecifikácie jednotlivých úkonov právnej služby. Z ustanovenia § 32 ods. 18 ZKR
nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím alebo iného orgánu verejnej mocinemali podliehať preskúmavaniu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku
priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Ako však uviedol Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/61/2018, dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
rozhodnutia, a nie skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, pretože ich posúdenie patrilo
do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že žalovaný
považuje rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica za deklaratórne, ohľadom ktorého nebolo
vykonané meritórne dokazovanie nepredstavuje dôvod pre účinné popretie judikovanej pohľadávky.

Všetky dôvody, ktoré správca uvádzal v popretí pohľadávky a vo svojich vyjadreniach, nie sú dôvodmi,
ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Uvádzané skutočnosti mohol úpadca uvádzať (a popri tom aj
navrhovať dôkazy) v odpore, ktorý však nepodal. Správca úpadcu tak nie je oprávnený nahrádzať
procesnú aktivitu úpadcu v právoplatne skončenom konaní, v prípade pokiaľ bol úpadca v pôvodnom
konaní, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, nečinný a nedošlo zákonným spôsobom
k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Žalovaný v rámci obrany ďalej uviedol, že samotný petit žaloby je

neurčitý, nakoľko neidentifikuje právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorého sa žalobca domáha. Súd prvej
inštanciepoukázalnaustanovenie§132ods.1CSP.Uviedol,ženajdôležitejšouobsahovounáležitosťou
žaloby je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho vôle mal súd rozhodnúť a určuje súdu medze
toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého
nesmie vybočiť a ktorý nemôže okrem zákonom stanovených prípadoch prekročiť (§ 216 ods. 1 CSP).

V incidenčnej žalobe sa popretý veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, tým sa jeho
nárok limituje. Znamená to, že súd nemôže v incidenčnom konaní priznať veriteľovi vyššiu sumu, lepšie
poradie, väčší rozsah zabezpečovacieho práva, prípadne lepšie poradie zabezpečovacieho práva, ako
uviedol v prihláške. Petit návrhu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd vedel, o čom má konať
a rozhodnúť. Pretože iba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia

formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znenie tohto výroku
nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá nato, aby z obsahového hľadiska celého
návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal. V predmetnej veci sa
žalobca žalobným petitom domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené v konkurze vyhlásenom
Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu pod sp. zn. 20K/8/2023 a zapísané v zozname pohľadávok

pod poradovým číslom č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 sú nesporné, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a
výšky, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie žalobný nárok žalobcu jasne a zrozumiteľne vyplýva z
obsahu žaloby. Súd vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je nesporná, pretože zistenie
pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu. Uvedený rozpor medzi navrhovaným petitom a
výrokom rozsudku však sám o sebe podľa súdu prvej inštancie nemôže byť dôvodom pre zamietnutie

žaloby. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP a žalovaného ako stranu v konaní procesne neúspešnú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý
proces. Žalovaný namietal, že záznamy o dochádzke (prílohy k faktúram uvedené v bode 17.
napadnutého rozhodnutia) sú v inom ako slovenskom jazyku, v ktorom prebieha konanie, teda súd nie
je oprávnený na tieto listinné dôkazy ani len prihliadať a tieto ako dôkazy v konaní vykonávať. Žalobca
mal možnosť v konaní predložiť / zabezpečiť ich úradný preklad do slovenského jazyka, pokiaľ chcel,

aby tieto listiny mali byť predmetom vykonávaného dokazovania. Namietal záver súdu prvej inštancie,
že sa jednalo o listiny, ktoré sú vyhotovené v jazyku slovenskom, ale text plnenia, ktorý obsahuje stručné
označenie úkonov právnej služby je uvedený v anglickom jazyku. Namietanie takejto listiny žalovaným
ako listiny cudzojazyčnej, vyžadujúcej preklad do jazyka slovenského súd prvej inštancie považoval za
účelové, najmä ak štatutárny orgán žalovaného, ako aj konateľ právneho zástupcu žalovaného deklarujú

znalosťanglickéhojazyka.Žalovanémunebolozrejmé,akýmspôsobombolovkonanípreukázanéalebo
jednou zo sporových strán tvrdené, že štatutárny orgán žalovaného alebo konateľ právneho zástupcu
žalovaného deklarujú znalosť anglického jazyka tak, ako to uvádza súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí. Zo súdom vykonaného dokazovania (viď bod 8. napadnutého rozhodnutia) nevyplýva, že
by dôkaz na preukázanie takejto skutočnosti bol žalobcom navrhnutý, a už vôbec, že by takýto dôkaz

bol aj súdom vykonaný.

9. Ďalej žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že keďže
existujú faktúry (nepodpísané, bez dokladu o ich doručení úpadcovi), tak je zrejmý nárok veriteľa vočiúpadcovi a nie je potrebné k prihláške pohľadávky pripojiť žiadne ďalšie listiny preukazujúce nárok
veriteľa na odmenu za poskytnuté služby, resp. preukázanie že vôbec došlo k poskytnutiu služieb
zakladajúcim nárok na plnenie zo strany úpadcu. Žalovaný poukazoval na to, že spornosť uplatneného

nároku je odôvodnená, nakoľko z listín predložených žalobcom vyplýva, že ak by aj došlo k akémukoľvek
poskytovaniu domnelých služieb zo strany žalobcu, tieto neboli poskytované úpadcovi a už vôbec
nepreukazujú, že by boli poskytované žalobcom, keďže osoby tam uvedené nemajú žiaden súvis so
žalobcom (opak žalobca netvrdí a ani nepreukázal). Záznamy o dochádzke predložené žalobcom sú
nepodpísanéúpadcomaniejeznichmožnéidentifikovať,činaozajdošlokuskutočneniutamuvedených

úkonov, keďže tieto úpadca nepotvrdil. Navyše tieto mali byť poskytované výlučne osobe, ktorá zároveň
vykonávala funkciu likvidátora úpadcu, podľa záznamov, čo odôvodňuje aj dôvod (omisívne konanie
likvidátora), pre ktorý sa zrejeme likvidátor v súdnom spore na úkor úpadcu, tomuto domnelému nároku
žalobcu nebránil. Nebolo preukázané, že by akékoľvek služby, ak by aj boli poskytnuté žalobcom, boli
poskytnuté priamo úpadcovi. Súd sa v žiadnom rozsahu nezaoberal povinnosťou žalobcu preukázať v
prihláške pohľadávky skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené, ani tým či právny dôvod vzniku pohľadávok

je definovaný jasne a zreteľne, aby nevyvolal pochybnosti o jeho existencii.

10. Žalovaný ďalej namietal, že z podanej žaloby je nepochybné, že žalobca vo svojej žalobe zo dňa
25.03.2024 nevymedzil žalobný návrh (petit) tak, ako predpokladá zákon. Z obsahu petitu nie je možné
zistiť, kedy malo dôjsť k vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, t.j. zmluvy o poskytovaní právnych služieb

v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Rovnako nie je možné určiť,
či týchto zmlúv bolo uzavretých viacero, alebo iba jedna, na základe ktorých mali byť poskytované
právne služby, prípadne či k vzniku tohto záväzkovoprávneho vzťahu došlo na základe udelenia
plnomocenstva,čopredpokladáexistenciumandátnej,resp.príkaznejzmluvy,ktorúvšakanibezďalších
skutkových tvrdení žalobcu, a s tým súvisiacich dôkazov nie je možné jednoznačne identifikovať (určiť).

S prihliadnutím na uvedené závery má žalovaný za to, že žalobca v predmetnom spore nie je aktívne
vecne legitimovaný s poukazom na znenie ustanovenia § 27 ods. 1 písm. c/ ZKR, keďže žalobca sa
právne perfektným spôsobom nedomáhal podanou incidenčnou žalobou určenia konkrétneho právneho
dôvodu vzniku pohľadávok v prekluzívnej lehote 30 dní, s poukazom na § 32 ods. 9 ZKR.

11. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal preskúmanie popieracieho prejavu
správcu v takej miere v akej to predpokladá ust. § 32 ZKR. Žalovaný sa rovnako nestotožňuje ani
s právnym názorom súdu týkajúcim sa popretia pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu, konkrétne
Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 36Up/1011/2023 zo dňa 31.07.2023 v upomínacom konaní.
Platobný rozkaz (exekučný titul), ktorým bola pohľadávka žalovaného právoplatne priznaná súdom, je

iba deklaratórnym rozhodnutím, a teda pohľadávka nebola zo strany súdu vecne preskúmaná, nebolo
vedené plnohodnotné súdne konanie, v rámci ktorého by sa dokazoval jej vznik a existencia, úpadca
nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam (skutkovým a právnym otázkam),
t.j. ide o tzv. súdom nepreskúmanú (neposúdenú) pohľadávku. Aj pri judikovanej pohľadávke môžu
nastať okolnosti majúce za následok jej spornosť, čím je daný zákonný dôvod popretia pohľadávky

správcom v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR. V prípade, že exekučným titulom vykonateľnej
pohľadávky je platobný rozkaz, je nevyhnutné dôvod vzniku pohľadávky tiež náležite doložiť listinnými
dôkazmi. Pokiaľ veriteľ vo svojej prihláške odkáže iba na platobný rozkaz, je zrejmé, že jeho prihláška
pohľadávky je čo do právneho dôvodu jej vzniku nepreskúmateľná, keďže v nej nie sú uvedené
dôvody, resp. skutočnosti odôvodňujúce vznik pohľadávky. Poukázal na uznesenie VS Praha zo dňa

24.11.2009, sp. zn. KSUL 45 INS 797/2009, 1VSPH 379/2009. Platí, že plnenie poskytnuté z majetkovej
podstaty dlžníka jednému z veriteľov, tomu zodpovedajúcom rozsahu znižuje uspokojenie všetkých
ostatných. Preto je v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých veriteľov, v súlade
s právom na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces, aby správca bral do úvahy tento dvojitý
záujem opísaný vyššie, ktorý musí byť v danom kontexte zohľadnený. Záujem dlžníka by mal byť

zohľadnený v konaní, z ktorého vzišlo právoplatné rozhodnutie (ak v tomto konaní nebol pasívny),
ale záujmy ostatných veriteľov, ktorí neboli účastní predmetného sporu a právoplatného rozhodnutia
(ktorého účinky pôsobia inter partes) v tomto procese zohľadnené neboli (z princípu veci ani zohľadnené
byť nemohli). Prieskum súdom nepreskúmaných pohľadávok, čo do merita veci tak zabezpečuje
právo prihlásených veriteľov na spravodlivý súdny proces. V tomto smere žalovaný poukazoval aj

na aktuálnu judikatúru konajúceho súdu Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327
zo dňa 21.03.2024. Z obsahu napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť ako sa s vyššie
označeným rozhodnutím totožného súdu vysporiadal súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, keďžeabsentuje akákoľvek argumentácia vo vzťahu k správnosti alebo nesprávnosti tam uvedeného právneho
posúdenia, čo odôvodňuje zásah do právnej istoty žalovaného a porušenie práva na spravodlivý proces.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie je v celom rozsahu
nedôvodné. Súd prvej inštancie sa podľa neho riadne vysporiadal so všetkými argumentami. Žalovaný
naplnenie odvolacích dôvodov nepreukázal. Rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný, vecne
správny a riadne odôvodnený. Žalobca zotrval na tom, že nebolo nevyhnutné listiny prekladať. Súd
prvej inštancie riadne odôvodnil, že prihliadal len na časť faktúr, ktorá bola v slovenskom jazyku

a na tomto aj založil odôvodnenie svojho rozhodnutia. To, že právnym dôvodom bolo poskytnutie
právnych služieb, vyplýva pritom okrem iného z časti faktúr v slovenskom jazyku, kde sa uvádza:
„Zasielame vám faktúru na poskytnuté právne služby.“ Faktúry a ich prílohy sú postačujúce pre skutkové
a právne závery súdu vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý
súdny proces. Žalobca pre úplnosť podotýka, že argumentácia žalovaného neobstojí aj s ohľadom
na existenciu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica,

sp. zn. 36Up/1011/2023 dňa 31.07.2023, ktorý potvrdil existenciu pohľadávok žalobcu, a na podklade
ktorého bolo dňa 19.09.2023 v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 46Ek/2137/2023 vydané Okresným
súdom Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal, že konateľ žalovaného deklaruje
znalosť anglického jazyka v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Žalobca
predložil ako dôkaz výpis zo zoznamu advokátov. Žalovaný poprel prihlásené pohľadávky bezdôvodne,

a to v situácii, keď pohľadávky žalobcu už boli samotným žalovaným, ako aj následne likvidátorom
žalovaného uznané. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republikypodsp.zn.3Obdo/61/2018podľa,ktoréhodôvodompreúčinnépopretiepohľadávky,ktorábola
priznaná rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali
po vydaní rozhodnutia. Z textu rozhodnutia však nevyplýva, že takýto postup sa bude aplikovať iba na

pohľadávky popreté z dôvodu ich vymáhateľnosti. Žalobca trvá na tom, že v konaní je aktívne vecne
legitimovaný. Argumentácia žalovaného odkazom na rozhodnutia českých súdov (uznesenie VS Praha
zo dňa 24.11.2009, sp. zn. KSUL 45INS 797/2009, 1VSPH 379/2009) je v tomto smere irelevantná,
keďže žaloba bola podložená aj listinnými dôkazmi o existencií pohľadávok žalobcu.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 25.06.2025. Namietal, že žalobca
v odvolacom konaní predložil nové dôkazy (Výpis zo zoznamu advokátov), na ktorý nie je možné
prihliadať. Zotrval na argumentácii, že právny zástupca žalovaného nie je sporovou stranou a žalobca
nepreukázal,žebyžalovanýovládalanglickýjazyk.Jeirelevantné,čiprávnyzástupcažalovanéhoovláda
anglický jazyk, navyše v čase prieskumného konania podľa § 32 ZKR bol správcom iný subjekt. Namietal

predloženie nového dôkazu - Výpisu zo zoznamu SAK, ako nového dôkazu. Na predložené listiny nie je
možné prihliadať. Poukázal na právo konať v materinskom jazyku vyplývajúceho z čl. 12 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327 zo dňa 21.03.2024
bolo súdu prvej inštancie známe z úradnej moci, preto žalovaným citovaným obsah si mohol súd prvej
inštancie kedykoľvek overiť a vysporiadať sa s ním.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.07.2025 zotrval na svojich vyjadreniach a pri žalovaným uvádzanom
rozhodnutí Okresného súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327 zo dňa 21.03.2024 nejde podľa žalobcu
o aktuálnu judikatúru konajúceho súdu a zároveň namietal nepredloženie uvedeného rozhodnutia.
Uviedol, že vysporiadanie sa so závermi v danom rozhodnuté nie je podstatné.

15. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZKR po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380

CSP), následnými vyjadreniami strán, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie
a obsahom súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolacie námietky nenaplnili
odvolacie dôvody. Odvolací súd oznámil dňa 20.10.2025 termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň
28.10.2025.

17. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom
záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, vakom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka

je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej
pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie
dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka,

najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

18. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry európskej únie,

nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou európskej
únie.

19. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu

pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

20. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy
zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak

bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

21. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej

pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto
právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného
oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

22. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd
sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde

prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd
sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa
v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa
musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

23. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je
viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.

Súd prvej inštancie sa podrobne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Rozhodnutie
spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie
je v potrebnom rozsahu odôvodnené a zrozumiteľné, odvolací súd sa s odôvodnení stotožňuje a na
odôvodnenie odkazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k podstatným
tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

24. Konkurz na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so
sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, bol vyhlásený uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 28.11.2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 230/2023 dňa 04.12.2023.25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku, že
záznamy o dochádzke (prílohy k faktúram uvedené v bode 17. napadnutého rozhodnutia) sú v inom ako

slovenskom jazyku, v ktorom prebieha konanie, teda súd nie je oprávnený na tieto listinné dôkazy ani
len prihliadať a tieto ako dôkazy v konaní vykonávať.

26. Konanie pred súdom sa vedie v slovenskom jazyku. Spôsob vykonania dôkazu listinou je upravený v
ustanovení§204CSP.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenazáveryrozhodnutiaNajvyššiehosúdu

Slovenskejrepublikysp.zn.7Cdo16/2013zodňa25.11.2013(R142/2014)vzmyslektoréhovtedyplatný
a účinný § 129 OSP neumožňoval dokazovanie prečítaním listiny, ktorej preklad nebol vyhotovený v
štátnom alebo českom jazyku. Obdobne to platí teraz. Ako vyplýva z ods. 17. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie prílohy, ktoré žalovaný namietal z dôvodu ich cudzojazyčnosti, vykonal
a s predmetnou námietkou sa vysporiadal, keď uviedol, že predmetné listiny sú listiny vyhotovené v
slovenskom jazyku a v anglickom jazyku je len text plnenia. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje.

Predmetné prílohy sú vyhotovené kombinovane v anglickom a slovenskom jazyku, pričom v anglickom
jazyku je len text plnenia. Ostatné údaje vymedzujúce dátum, rozsah, zákazníka, zákazky a pracovníka
je v slovenskom jazyku. Námietka týkajúca sa absencie prekladu predmetných písomností, by bola
relevantná, ak by pre posúdenie veci bol predmetný text plnenia uvedený v anglickom jazyku podstatný.
V opačnom prípade je možné takúto požiadavku na preklad časti listiny považovať za nehospodárnu

a účelovú. V predmetnom konaní však uvedený text plnenia nebol vzhľadom na skutkové okolnosti
podstatný. Predmetom konania o určení popretej pohľadávky je preskúmanie popieracieho prejavu
správcu. Z popieracieho prejavu správcu však nevyplýva, že by dôvodom popretia mala byť okolnosť
súvisiaca zo skutočnosťou, že časť predmetných listín je v anglickom jazyku, resp. samotný tento
dôvod. Správca v popieracom prejave uvedenú skutočnosť nenamietal. Dôvod popretia teda nesúvisel

s absenciou prekladu predmetných listín. Predmetom konania nebolo posúdenie rozsahu poskytnutého
plnenia žalobcom žalovanému, ktoré predstavovalo predmet prihlásených pohľadávok. Tento rozsah,
resp. nárok už bol predmetom posúdenia v rámci konania pred Okresným súdom Banská Bystrica,
ktorý vydal dňa 31.07.2023 platobný rozkaz pod sp. zn. 36Up/1011/2023. Uvedený nárok žalobcu je
teda judikovaný súdnym rozhodnutím a predmetom tohto konania nie je jeho opätovné posudzovanie. Z

uvedeného dôvodu by teda bolo bezpredmetné aj prípadné pochybenie súdu prvej inštancie, v prípade
že by sa predmetné prílohy považovali za listiny vyhotovené v cudzom jazyku a súd by ich vykonal bez
prekladu do jazyka slovenského.

27. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o neprípustných novotách v odvolacom

konaní. Žalobca v odvolacom konaní predložil ako dôkaz výpis zo zoznamu advokátov, ktorý má
preukazovať ovládanie anglického jazyka právnym zástupcom žalovaného. Na tento dôkaz a súvisiacu
argumentáciu vzhľadom k tomu, že nebol predložený v konaní pred súdom prvej inštancie a nespĺňa
možnosti na jeho pripustenie resp. použitie ako novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, odvolací
súd neprihliadal, nakoľko odvolateľ mal možnosť tento dôkaz predložiť už v konaní pred súdom prvej

inštancie.

28. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Namietal
záver súdu prvej inštancie, že keďže existujú faktúry (nepodpísané, bez dokladu o ich doručení
úpadcovi), tak je zrejmý nárok veriteľa voči úpadcovi a nie je potrebné k prihláške pohľadávky pripojiť

žiadne ďalšie listiny preukazujúce nárok veriteľa na odmenu za poskytnuté služby. Odvolací súd uvádza,
že predmetná odvolacia námietka nie je dôvodná. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/61/2018, podľa
ktorého dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia a nie skutočnosti, ktoré

nastali pred vydaním rozhodnutia, pretože ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal. V prípade pohľadávky judikovanej súdom, sú teda ďalšie požiadavky správcu na preukázanie
nároku, resp. pripojenie ďalších príloh preukazujúcich nárok veriteľa bezpredmetné, nakoľko predmetný
nárok už bol podrobený posúdeniu jeho dôvodnosti v konaní pred súdom a je jedno akou formou
rozhodnutia v merite veci takýto súd rozhodol. Námietky žalovaného o možnom špekulatívnom konaní

úpadcu, ktorý sa voči platobnému rozkazu účelovo nebráni, sú len v teórii hypotézy. Uvedená
argumentácia žalovaného neobstojí. Vylúčenie prípadnej účelovej slabej procesnej obrany úpadcu
by nebolo možné ani pri rozhodnutí súdu vo forme rozsudku. Konajúci súd sa neriadi vyšetrovacou
zásadou a výsledok konania závisí práve od účelnosti a vhodnosti prostriedkov procesného útokua procesnej obrany. Podstatné sú však závery z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorého dôvodom pre popretie pohľadávky nemôžu byť skutočnosti, ktoré
mali nastať pred rozhodnutím iného súdu, resp. orgánu verejnej moci. Súd prvej inštancie správne

dospel k záveru, že obsahom popieracieho prejavu také skutočnosti, teda tie, ktoré by nastali po takom
rozhodnutí, neboli.

29. Odvolací súd ako dôvodnú neposúdil ani odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie
nevykonal preskúmanie popieracieho prejavu správcu v takej miere, v akej to predpokladá ust. § 32

ZKR. Súd prvej inštancie dôvody popretia a argumentáciu žalovaného zhrnul v ods. 30. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Dôvodom popretia bola absencia právneho dôvodu vzniku uplatnených
pohľadávok, pričom takýmto dôvodom podľa žalovaného nemala byť faktúra ani platobný rozkaz.
Súd prvej inštancie správne dospel v ods. 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku k záveru, že
žalobca dostatočným spôsobom vymedzil právny dôvod vzniku ním prihlásených pohľadávok uvedením
skutočností, ktorými mali byť právne služby, za ktoré boli vystavené faktúry. Odvolací súd sa s uvedeným

záveromvcelomrozsahustotožňuje.Akovyplývazobsahuspisuprivšetkýchpredmetnýchprihlásených
pohľadávkach bolo ako právny dôvod uvedené poskytnutie právnych služieb. Ako právny dôvod teda
nebola uvedená faktúra ani platobný rozkaz. V prihláške bolo uvedené, že uvedené právne služby boli
fakturované špecifikovanými faktúrami a že bolo o predmetnom nároku rozhodnuté platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica. Ako vyplýva z obsahu spisu podstatou popieracieho prejavu správcu

bolo namietanie faktúry a platobného rozkazu ako právnych dôvodov. Takýto popierací prejav neobstojí,
nakoľko v predmetných prihláškach bolo ako právny dôvod uvedené poskytnutie právnych služieb.

30. K námietke žalovaného vo vzťahu k formulácii petitu žaloby, odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie sa pri uvedenej skutočnosti odvolal na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 28.9.2010, sp. zn. 5Cdo 254/2009, podľa ktorého „Požiadavka ustanovenia § 79 ods.
1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca
bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne,
určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob
určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak

použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca
domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom
žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí
dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“ Súd
prvej inštancie v odsekoch 35. až 37. dostatočne odôvodnil oprávnenosť súdu pri úprave žalobného

petitu. S predmetným odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. So žaloby podanej
žalobcom jednoznačne vyplývalo, čoho sa podanou žalobou žalobca domáhal a úprava žalobného
petitusúdomprvejinštanciepredstavovalalenpodrobnejšiešpecifikovanieuplatnenéhonárokužalobcu.
Pokiaľ žalovaný namietal, že z obsahu petitu upraveného súdom prvej inštancie nie je možné zistiť kedy
došlo k uzavretiu zmlúv, resp. či bolo tých zmlúv niekoľko alebo iba jedna, resp. či bolo udelené nejaké

plnomocenstvo, čo predpokladá existenciu mandátnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že petit tak, ako
ho špecifikoval súd prvej inštancie, ako poskytnutie právnych služieb, s odkazom na poradové číslo
prihlásenej pohľadávky dostatočne identifikuje, o akú pohľadávku sa jedná. Odvolací súd rovnako ako
nedôvodnú posúdil odvolaciu námietku žalovaného, ktorou v tomto kontexte namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu. Z podanej žaloby dostatočne vyplýval uplatnený nárok žalobcu, žaloba bola podaná v lehote a

žalobca je v tomto konaní aktívne legitimovaným, nakoľko je osobou prihlasujúcou popretú pohľadávku.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny
potvrdil.

32. Pokiaľ žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s rozhodnutím okresného

súdu, na ktoré poukazoval žalovaný, odvolací súd uvádza, že konajúci súd prvej inštancie nie je
viazaný rozhodnutím iného okresného súdu. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj európsky súd pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.

33. náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).