Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/199/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825201798
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3825201798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej,
vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov - matka C. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E., F. G. H. XXX/X, a otec A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E., I. XXX/XX,
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 12P/44/2025-263 zo dňa 19. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/44/2025-263 zo dňa 19. júna 2025

m e n í tak, že:
I.Otecje povinný počnúcdňom14.04.2025prispievaťnavýživumaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX,
výživným vo výške 200,- eur mesačne splatným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa.
II. Zameškané výživné za obdobie od 14.04.2025 do 31.05.2025 vo výške 78 eur je otec p
o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Týmto rozsudkom sa m e n í výrok II. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 19P/44/2022-104

zo dňa 05.06.2023 v časti vyživovacej povinnosti otca.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Mení výrok II. rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 19P/44/2022-104, zo dňa 5.6.2023, v časti vyživovacej povinnosti otca,
A.B.,nar.XX.X.XXXX,vočimaloletémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,tak,žepočnúcdňom14.4.2025zvyšuje
otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa, C. B., nar. XX.X.XXXX, mesačne
vždy vopred, najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa výživné poskytuje. II. Nedoplatok

na výživnom u maloletého A. za obdobie od 14.4.2025 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 157
eur povoľuje súd otcovi zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým matka maloletého žiadala, aby súd zvýšil
otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého A. z pôvodne určenej sumy 150 eur mesačne na sumu
350 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh zdôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť

na maloletého bola otcovi naposledy určená rozsudkom zo dňa 5.6.2023 sp.zn. 19P/44/2022 v sume
150 eur mesačne. Od tejto doby došlo nielen k všeobecnému nárastu životných nákladov, ale aj k
podstatnému zvýšeniu výdavkov na maloletého A., ktorý začal navštevovať 1. ročník základnej školy,
s čím sú spojené zvýšené náklady na učebné pomôcky, stravu, oblečenie, ortopedickú obuv do školya na bežné nosenie. Maloletý začal takisto navštevovať futbalový krúžok, je registrovaným hráčom vo
futbalovom klube FC Baník Prievidza, s čím sú spojené náklady, mesačný poplatok vo výške 30 eur, plus
nákladynanovékopačky,dresy,termooblečenie,bundy,rukavice,štucne,chrániče.Maloletýnavštevuje

zdravotnícke zariadenie ORTOREHA v Banskej Bystrici, pretože potrebuje ortopedické vyšetrenia a
navštevuje aj alergologickú ambulanciu v Žiari nad Hronom. Otec sa s maloletým od novembra 2024
nestretáva, netrávi s ním čas a nekupuje mu žiadne veci nad rámec výživného.

3. Otec v priebehu konania žiadal návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že

súčasná výška jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému bola ustálená pred necelými dvomi rokmi
na hranici jeho možností, v slušnej výške, pričom od uvedenej doby nenastalo podstatné zvýšenie
výdavkov u maloletého a najmä všeobecný nárast životných nákladov neovplyvnil jeho životnú úroveň
pri zohľadnení výživného a jeho veku. Začiatok školskej dochádzky u maloletého spolufinancoval,
pričom súčasné výdavky maloletého na školu sa nelíšia zásadne od výdavkov, ktoré mal maloletý
pri návšteve materskej školy. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní uviedol, že zvýšenie

vyživovacej povinnosti otca voči maloletému je v záujme maloletého, pričom podľa jeho názoru je
potrebné otcovi zvýšiť vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 220 eur mesačne.

4. Okresný súd uviedol, že o výkone práv a povinností rodičov voči maloletému A. rozhodol prvýkrát
rozsudkom zo dňa 5.6.2023, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a súd schválil

rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej
starostlivosti matky s tým, že zastupovať v bežných veciach a spravovať majetok maloletého budú obaja
rodičia a súčasne súd určil na základe dohody rodičov otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého vo
výške 150 eur mesačne. Toto rozhodnutie súdu odôvodnenie neobsahuje, avšak z obsahu spisu mal súd
zistené, že v tom čase maloletý A. už navštevoval materskú školu, zdravotné problémy nemal, používal

však ortézy na nohy. Matka v tom čase žila spolu s maloletým A. v dvojizbovom prenajatom byte, bola
zamestnaná a u svojho zamestnávateľa dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 610,94
eur, takisto na základe dohôd o vykonaní práce dosahovala príjem v spoločnosti Koliba Slovensko, s.r.o.
a takisto v spoločnosti Mäsiarstvo Fantura s.r.o., kde jej priemerný mesačný príjem bol vo výške 135
eur mesačne. V priebehu tohto konania deklarovala matka svoj mesačný príjem od zamestnávateľov vo

výške 780 eur mesačne, výživné od otca 150 eur, 60 eur prídavky na dieťa. Mesačné náklady matka
deklarovala vo výške nájmu 470 eur, paušál 60 eur, splátka pôžičky 70 eur, náklady na stravu 200
eur, náklady na lieky 20 eur, výdavky na dieťa 100 eur mesačne. V čase poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému tento pracoval v spoločnosti PETROLSERVIS, s.r.o., kde v období
mesiacov december 2021 až november 2022 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške

725,33 eur, plus poberal daňový bonus vo výške 60,48 eur mesačne. Otec bol vlastníkom osobného
motorovéhovozidla.Vovyššieuvedenomkonanídeklarovalsvojevýdavkyplatbaminájomnéhovovýške
170 eur mesačne, splátkami úveru 180 eur mesačne a nákladmi na stravu v sume 100-200 eur mesačne.

5. Od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A., žiadnemu z rodičov

ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému
A., majetkové pomery u matky sa nezmenili, nevlastní žiadnu vec väčšej hodnoty. Už v čase poslednej
úpravy svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému bol otec podielovým spoluvlastníkom viacerých
pozemkov v k.ú. J. K. a takisto podielovým spoluvlastníkom bytu v k.ú. E. v 1, pričom druhú polovicu
má vo vlastníctve jeho súčasná manželka (č.l. 44-46). Od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti

otca voči maloletému sa otec stal výlučným vlastníkom rodinného domu v k.ú. I. L. (č.l. 85).

6. K pomerom maloletého A. okresný súd uviedol, že v súčasnej dobe navštevuje 1. ročník základnej
školy, v rámci ktorej navštevuje aj školskú jedáleň a ŠKD. Poplatky v školskom roku 2024/2025 podľa
potvrdenia školy ku dňu 9.4.2025 predstavovali sumu 326,05 eur, čo na jeden mesiac doposiaľ (berúc

do úvahy 12 mesiacov roka) predstavuje sumu 27,17 eur. Maloletý sa venuje futbalu, je organizovaný
v klube FC Baník Prievidza, kde mesačný poplatok predstavuje sumu 30 eur plus jedenkrát ročne
za futbalový krúžok je potrebné zaplatiť sumu 10 eur. Z dôvodu zdravotných problémov maloletého
matka s ním navštevuje ortopedické zariadenie ORTOREHA v Banskej Bystrici a takisto alergologickú
ambulanciu v Žiari nad Hronom. Ďalšie mesačné náklady u maloletého podľa vyjadrenia matky

pozostávajú z nákladov za lieky 30 eur, školskú jedáleň 10 eur, ŠKD 10 eur, stravu 150 eur, oblečenie
a obuv 100 eur, školské potreby 10 eur, vreckové 10 eur, hygienu 30 eur, náklady na benzín v súvislosti
s krúžkami, ktorým sa maloletý venuje, 30 eur, voľnočasové aktivity 50 eur.7. Matka maloletého v období od 16.2.2023 do 30.11.2024 pracovala v spoločnosti LK Consulting
SK s.r.o., kde v období roku 2024 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 840 eur. Od
1.12.2024 je matka zamestnaná v spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., kde od decembra

2024 do marca 2025 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 915 eur mesačne a poberala
prídavky na maloletého A. v sume 60 eur mesačne. Za mesiace január až máj 2025 matka u tohto
zamestnávateľa mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.200 eur. Matkou deklarované náklady
pozostávajú zo splátky pôžičky 127,31 eur mesačne, platby Telekomu 65,83 eur mesačne, životných
poistiek 123,43 eur mesačne, nákladov na komunálny odpad ročne 146,40 eur, na nájom a energie 610

eur mesačne, nákladov na stravu pre celú rodinu 500-550 eur mesačne, nákladov za Skylink s Netflixom
vovýške24eurmesačne,vitamíny4eurá,nákladynaskrášľovaniemesačne16,70eur,mihalnice50eur
mesačne. Otec maloletého do 30.6.2025 pracoval v spoločnosti PETROLSERVIS s.r.o., ktorý pracovný
pomer ukončil dohodou na podnet zamestnávateľa, ktorý nemal ďalej možnosť otca zamestnávať. V
období roku 2024 bol priemerný čistý mesačný zárobok otca vo vyššie uvedenej spoločnosti vo výške
700,93 eur. U tohto zamestnávateľa v období mesiacov november 2024 až marec 2025 dosahoval otec

priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 735,90 eur. V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti
V.I.P. security, s.r.o. od 14.3.2025, kde by podľa vyjadrenia otca jeho priemerný čistý mesačný príjem
mal byť vo výške do 1.000 eur. Podľa vyjadrenia otca mesačné náklady u neho sú na bývanie vo výške
117 eur, náklady na elektriku a plyn 22 eur, Orange 83 eur, životné poistenie 63 eur, splátka úveru 182,02
eur, náklady na stravu 200 eur, platenie výživného na syna A. 150 eur. Spolu tak náklady deklaroval

otec vo výške 818,02 eur mesačne.

8. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na
strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu, vychádzal zo základných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 Zákona o rodine. Zhodnotiac výsledky

dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca
voči maloletému bol podaný dôvodne a je potrebné čiastočne zvýšiť otcovi jeho vyživovaciu povinnosť
voči maloletému. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynula približne doba dvoch rokov.
Odvtedy sa zvýšili náklady u maloletého A.. Kým v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca
navštevoval mal. A. materskú školu, v súčasnosti je už žiakom 1. ročníka základnej školy. Už len z týchto

dôvodovnákladyumaloletéhočiastočnestúpli.Navyše,maloletýjeotakmerdvarokystaršíavsúvislosti
s tým sú u neho zvýšené náklady aj na oblečenie, stravu, hygienu a kultúrne vyžitie, začal sa venovať
futbalu, je organizovaný v klube FC Baník Prievidza, v súvislosti s čím má náklady aj na zabezpečenie
športového oblečenia, kopačiek, cestovného na tréningy a zápasy. Od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému sa čiastočne zhoršil zdravotný stav maloletého, s ktorým je potrebné z

tohto dôvodu navštevovať ortopedické zariadenie v Banskej bystrici a alergologickú ambulanciu v Žiari
nad Hronom. Priemerné mesačné náklady u mal. A. predstavujú minimálne sumu 517 eur a spolu s
pomernými nákladmi na bývanie (610 eur : 3) predstavujú sumu 720 eur.

9. Majetkové pomery otca sa zmenili v tom, že sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu v I. L.,

naďalej je spolu s terajšou manželkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, vlastníkom bytu v E.. V čase
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému vychádzal súd z priemerného čistého
mesačného príjmu otca vo výške 725,33 eur. V tom čase si uplatňoval aj daňový bonus na maloletého
v sume 60,48 eur mesačne. Obdobný mesačný príjem dosahoval u tohto zamestnávateľa aj v čase
podania návrhu na súd (za obdobie mesiacov september 2024 až marec 2025 bol jeho priemerný čistý

mesačný príjem vo výške 735,90 eur). U svojho terajšieho zamestnávateľa je otec spôsobilý podľa
vlastného vyjadrenia mať čistý mesačný príjem vo výške asi 1.000 eur. Otec maloletého má vyživovaciu
povinnosť aj voči svojej manželke, ktorá skončila pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa ako
otec maloletého, takisto nie z vlastnej viny, a ktorá si podľa otca maloletého u svojho zamestnávateľa
dokázala mesačne zarobiť sumu 750 eur netto.

10. Majetkové pomery matky sa nezmenili. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči
maloletému bolo v možnostiach matky mať pravidelný čistý mesačný príjem vo výške presahujúcej 740
eur mesačne (jej priemerný čistý mesačný príjem u zamestnávateľa bol vo výške 610,94 eur + matka
mala príjem aj z viacerých dohôd o vykonaní práce). U svojho súčasného zamestnávateľa si matka

zvýšeným pracovným úsilím dokáže mesačne zarobiť sumu 1.100 eur netto, je poberateľom rodinného
prídavku na maloletého vo výške 60 eur mesačne a uplatňuje si na maloletého daňový bonus v sume
100 eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je to matka, ktorá zvýšeným pracovným úsilím
sa všemožne snaží zabezpečiť svojmu mal. dieťaťu všetky jeho potreby, pričom otec sa s maloletýmod novembra minulého roku nestretáva a nad rámec súdom určenej výšky výživného na maloletého
neprispieva. Hoci otec tvrdí, že je to maloletý, kto prestal mať záujem sa s ním stretávať, doposiaľ
neurobil nič pre to, aby sa tento stav zmenil (napr. nepožiadal o odbornú pomoc psychológa alebo úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny).

11. Okresný súd potom, vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu veci, považoval za primerané,
keďže všetky aj nepravidelné náklady maloletého uhrádza matka, aby sa otec od podania návrhu na súd,
tedaod14.4.2025,podieľalnamesačnýchnákladochmal.A.sumou250eur,apretozvýšilotcovipočnúc

dňom 14.4.2025 (odo dňa podania návrhu na súd) jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zo sumy
150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne. Nedoplatok ma výživnom za obdobie od 14.4.2025 do
vyhlásenia tohto rozhodnutia (do 31.5. 2025) u mal. A. vo výške 157 eur (250 eur novourčenej výšky
výživného - 150 eur pôvodnej mesačnej výšky výživného = 100 eur za mesiac máj 2025 + pomerná časť
za mesiac apríl 2025 /od 14.4. do 30.4./ vo výške 57 eur) umožnil otcovi, vychádzajúc z výšky nedoplatku
na výživnom u mal. dieťaťa, príjmu otca a jeho súčasných nákladov, zaplatiť v dlhšej, trojmesačnej lehote

od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. O náhrade trov konania účastníkov
rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ustanovenia ktorého ustanovenia žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie čo do bodov č. 12, 14, 18, 33, 36. Uviedol, že mu neboli

predložené dôkazy, že matka navštevuje s maloletým ortopedické zariadenie ORTOREHA v Banskej
Bystrici a alergologickú ambulanciu. Ako otec maloletého vypovedal, v spoločnosti PETROLSERVIS,
s.r.o. bude pracovať do 30.6.2025 a jeho pracovný pomer bude ukončený dohodou. To znamená,
že od 30.6.2025 príde o príjem, z ktorého bolo vychádzané v rozsudku zo dňa 5.6.2023. Zamestnal
sa v spoločnosti V.I.P. security, s.r.o. od dňa 14.3.2025, kde by mal jeho priemerný mesačný príjem

dosiahnuť výšku do 1000 eur. Nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k záveru, že u súčasného
zamestnávateľa je spôsobilý mesačne si zarobiť sumu 1000 eur netto. Dôkaz o tom, že sumu 1000
eur reálne zarobí neexistuje. Okresný súd nesprávne vychádzal z jeho budúceho príjmu. Z výplaty,
ktorá v mesiaci apríl 2025 bola vo výške 150,31 eur vyplýva, že jeho príjem sa ani zďaleka nepribližuje
príjmu 1000 eur. Preto nesúhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti na maloletého A. B. na sumu

250 eur mesačne. Táto suma by bola pre neho v jeho situácii likvidačná. Matka maloletého A. B. má
preukázateľne oveľa vyšší príjem ako on. Žiadal o prehodnotenie tohto rozhodnutia a vydanie správneho
rozsudku.

13. Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní navrhol v záujme maloletého dieťaťa

rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť.

14. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nakoľko p. A. B. nemá pocit, že sa životné
náklady na syna A. zvýšili, a tvrdí, že nemá dostatočný príjem na to, aby platil 250 eur, ponúka na
zváženie,žesijejmanželosvojímaloletéhoA.,čímbyp.B.bolzbavenýrodičovskýchprávapovinnostía

taktiež aj vyživovacej povinnosti. Syn A. odmieta chodiť k otcovi, nakoľko sa mesiace o neho nezaujímal.
Maloletý je v domácom prostredí spokojný, manžela plne akceptuje, rešpektuje a citová väzba medzi
nimi je veľmi silná. Spoločne sa mu venujú, učia sa s ním a spoločne sa podieľajú aj na finančných
výdavkoch.

15. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že netvrdil, že sa nezvýšili náklady na syna A., avšak
nie v takej miere, ako predkladala navrhovateľka. Výživné určené súdom platí napriek momentálnemu
nižšiemu príjmu. O syna A. prejavoval a prejavuje záujem a to aj mimo rozsudku – vziať ho napríklad
na zmrzlinu po vysvedčení. Pri tomto stretnutí si ho chceli vyzdvihnúť spolu s manželkou, pričom na
schodoch sa manžel navrhovateľky pýtal: „Čo tu do pi** chcete?“. Takéto vulgárne správanie určite

nepopisuje spokojnosť syna v tomto prostredí. Navrhovateľka úmyselne bráni stretávaniu so synom
A., neinformuje ho o základných skutočnostiach, ako je napríklad zmena trvalého bydliska, či iných
dôležitých informáciách. Je evidentné, zo strany matky ide len o zmenu priezviska a bránenie v styku.
Otec navrhol výšku výživného 200,- eur.

16. Matka vo vyjadrení so znížením výživného nesúhlasila. Styku otca s maloletým nebráni, no bohužiaľ
hosynodmieta.Otecdlhšiudobunejavilzáujem,taknerozumie,prečozavádzaklamlivýmiinformáciami.
Ozval sa až vtedy, keď podala o zvýšenie výživného.17. Otec v doplňujúcom vyjadrení žiadal doplniť informácie preukazujúce finančnú situáciu
navrhovateľky, ktorá počas pojednávania uvádzala zlú finančnú situáciu a cielene zavádzala súd,
nakoľko si počas prebiehajúceho konania kúpila nehnuteľnosť – byt na ul. G. H. XXX/X J. E.. Na Okresný

súd Prievidza bol podaný návrh na začatie konania o nútený výkon rozhodnutia Okresného súdu
Prievidza k sp. zn. 12P/88/2023-127 z dôvodu marenia rozhodnutia súdu a bránenia v styku. Maloletému
A. sa zvýšili náklady len v nepatrnej miere – opätovné zavádzanie navrhovateľky so sumou cca 330,- eur,
keďže celkové nevyhnutné náklady za školský rok 2024/2025 predstavujú sumu 65,50 eur. Je evidentné,
že nejde o dobro dieťaťa, ale o výdavky spojené s ľahkovážnym životom navrhovateľky (estetické

zákroky, cigarety, nový partner a pod.) O maloletého A. sa chce starať, preto navrhuje ponechať výživné
vo výške 150,- eur s tým, že bude v nasledujúcich konaniach riešiť striedavú starostlivosť.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s
§ 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v

spojení s § 2 ods. 1 CMP) v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti.

19. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na

rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z

hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové

pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá

hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada
sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.

20. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta

druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a

schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie

v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Výživným
sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované, v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a

podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je základom pre hodnotenie schopností a
možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu zistenie ich skutočných príjmov. Pri
rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t.
j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa, a vychádza zároveň aj z reálnych možností a
schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi
odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej

úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej
žijú jeho rodičia.

21. Na základe uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým
materiálom a odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolacie argumenty otca vo

vzťahu k výške vyživovacej povinnosti ako čiastočne dôvodné. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd sa zaoberal otázkou zistenia aktuálnych
pomerov tak na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane rodičov. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozsudku uviedol výdavky vynakladané na starostlivosť o maloleté dieťa a uviedol tiež aktuálne príjmy
tak otca ako aj matky. Okresný súd svoje zistenia zhrnul so záverom, že od posledného rozhodovania
o výške vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov, ako aj na strane

dieťaťa. Okresný súd konštatoval zmenu príjmu na strane matky na aktuálnu sumu cca 1100 eur, teda
vyššiu o cca 350 eur oproti pôvodnej výške. Na strane otca konštatoval zvýšenie o 275 eur na cca
1000 eur. Výdavky maloletého dieťaťa okresný súd ustálil vo výške 517 eur bez nákladov na bývanie.
V podanom odvolaní otec spochybnil niektoré výdavky mal. dieťaťa, namietal ustálenie výšky jeho príjmu
v sume 1000 eur a poukázal na vyšší príjem matky. V následných podaniach otec navrhoval určenie

výživného vo výške 200 eur, resp. ponechanie pôvodnej výšky 150 eur mesačne.

22. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania dospel v otázke príjmu otca k správnemu záveru, ak tento príjem ustálil vo
výške 1000 eur mesačne. Okresný súd pritom vychádzal z vyjadrení samotného otca, ktorý takýto príjem

u nového zamestnávateľa V.I.P. security, s.r.o. uviedol. Pokiaľ otec uvádzal, že v mesiaci apríl 2025
zarobil len 150,31 eur, uvádza odvolací súd, že z potvrdenia o príjme zo dňa 29.05.2025 (č.l. 208)
vystaveného novým zamestnávateľom otca (V.I.P. security, s.r.o.) skutočne vyplýva za daný mesiac
takáto výška príjmu a zároveň za mesiac máj 2025 výška príjmu 0,00 eur. Z potvrdenia však nie je
zrejmé, koľko hodín v daných mesiacoch otec odpracoval. Je v tomto smere namieste poukázať aj na

skutočnosť, že v danom období, a to až do 30.06.2025, bol otec zároveň zamestnancom aj svojho
predchádzajúceho zamestnávateľa PETROLSERVIS s.r.o. Z uvedeného potvrdenia preto nie je možné
vyvodiť relevantnú výšku jeho príjmu. Doklady, preukazujúce odlišnú ako súdom prvej inštancie ustálenú
výšku príjmu, otec nepredložil.

23. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že v konaní neboli predložené doklady o návštevách
matky s maloletým v ortopedickom zariadení a v alergologickej ambulancii, uvádza odvolací súd, že vo
vzťahu k týmto návštevám neboli okresným súdom zohľadnené žiadne osobitné výdavky. V súvislosti
so zdravotným stavom maloletého boli zohľadnené výlučne výdavky na lieky vo výške 30 eur mesačne,
ktoré otec v odvolaní nespochybnil. Ďalšie otcom uplatnené námietky v ním dodatočne podaných

vyjadreniach ohľadom tvrdeného úmyselného bránenia matkou v stretávaní sa so synom s tým, že v
nasledujúcich konaniach bude riešiť striedavú starostlivosť, nie sú námietkami, ktoré by mali v tomto
konaní relevantný dopad na výšku určenej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ matka otcovi v stretávaní sa
s dieťaťom bráni, má otec zákonom predpokladané možnosti smerujúce k zabezpečeniu jeho práva na
styk s dieťaťom.

24. Na základe uvedených zhodnotení potom odvolací súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného
dokazovania správne ustálil skutkový stav ohľadom oprávnených výdavkov a nákladov spojených so
starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako tak ohľadom príjmov na strane otca a na strane matky.
Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky bežného a z neho vyplývajúcej

výšky zameškaného výživného. Okresný súd pri výpočte výživného vychádzal z vyššie uvedeného
príjmu otca s tým, že prihliadol aj na mieru starostlivosti rodičov o deti, výšku príjmu matky, poberanie
rodinných prídavkov a daňového bonusu matkou, z čoho vyvodil záver o výživnom na maloletého v sume
250 eur mesačne. Krajský súd po oboznámení sa so spôsobom výpočtu výšky výživného okresným
súdom sa s týmto postupom nestotožnil, pričom je potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie nie je v tejto časti dostatočné, keď okresný súd svoj výpočtový postup dostatočne
neodôvodnil a ním určená výška výživného nezodpovedá zistenej výške príjmu otca.25. Krajský súd ako súd odvolací potom vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie pristúpil
k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú otázku určenia výšky výživného
posúdil inak. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálený skutkový stav nesprávne

právne posúdil, pričom odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom stanovená výška výživného
nezodpovedá príjmovej situácii otca. Krajský súd ako súd odvolací tak nedospel k odlišným skutkovým
zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie,
ale okresným súdom zistený skutkový stav právne posúdil inak, a preto pristúpil k zmene odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, okresný súd správne ustálil tak príjmové pomery na
strane otca a matky ako aj odôvodnené a veku dieťaťa primerané náklady. Rovnako tak okresný súd
vecne správne ustálil zmenu pomerov tak na strane rodičov ako aj mal. dieťaťa oproti stavu v čase
predchádzajúceho rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca. Vo vzťahu k výdavkom mal.
dieťaťa možno aj odvolacím súdom konštatovať ich zvýšenie. Na strane rodičov možno konštatovať

zvýšenie ich príjmov. So záverom súdu prvej inštancie sa tak možno stotožniť čo do právneho posúdenia
otázky naplnenia zákonných predpokladov pre zmenu výšky výživného na maloleté dieťa v podobe
zvýšenia tohto výživného. Odvolací súd však vychádzajúc z vyššie uvedených matkou preukázaných
nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti a s prihliadnutím na výšku príjmu otca určil
výživné otca vo výške 200 Eur. Odvolací súd pri určení výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť,

že matka si vyživovaciu povinnosť plní i osobnou starostlivosťou, na čo je potrebné pri rozhodovaní
o vyživovacej povinnosti prihliadnuť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Zároveň je ale potrebné uviesť, že
oprotipomeromvčasepredchádzajúcehorozhodovaniaovýživnommožnovporovnanísotcomumatky
konštatovať nielen celkovo vyšší aktuálny príjem, ale aj nárast príjmu vyšší ako bol v danom období
nárast príjmu otca. Matka pritom okrem toho, že má príjem vyšší ako otec, poberá na maloleté dieťa

aj rodinné prídavky a daňový bonus. Na základe týchto skutočností a s prihliadnutím na aktuálny vek
maloletého, jeho nástup do školy a nárast cenovej úrovne v poslednom období je krajský súd názoru,
že je dôvodné zvýšenie výživného plateného otcom práve v tomto rozsahu. Suma takto zvýšeného
výživného zodpovedá 20% príjmu otca, čo korešponduje aj s metodikou pre určovanie výživného rodičov
nadetizverejnenounastránkeMinisterstvaspravodlivostiSR(https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/

ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/).

27. Odvolací súd uvádza, že si je vedomý skutočnosti, že určené výživné nepokrýva odôvodnené
výdavky mal. dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného, ktoré je otec povinný platiť, je však nevyhnutné
zohľadniť všeobecné zákonné princípy, v zmysle ktorých je rodič povinný prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním,
nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je
podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa

však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na
trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa
a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade
s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Ustálená výška

príjmu otca aktuálne neodôvodňuje určenie výživného vo väčšom rozsahu.

28. S prihliadnutím na zmenu rozhodnutia okresného súdu čo do výšky bežného výživného zmenil
krajský súd toto rozhodnutie aj v časti určenia zameškaného výživného, ktoré po prepočte za dané
obdobie od 14.4.2025 do 31.05.2025 predstavuje sumu 78 eur (zvýšenie o sumu 50 eur mesačne, teda

nedoplatok vo výške 28 eur ako pomerná časť zvýšeného výživného od 14.04.2025 do 30.04.2025
a nedoplatok vo výške 50 eur za mesiac máj 2025). Okresný súd zameškané výživné vo výroku svojho
rozhodnutia počítal do vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku 19.06.2025, kedy bolo splatné
výživné za mesiace apríl a máj 2025, ale vzhľadom k určenej splatnosti bežného výživného k 25.
dňu v kalendárnom mesiaci ešte nebolo splatné výživné za mesiac jún 2025. Odvolací súd v záujme

lepšej prehľadnosti a jednoznačného vymedzenia obdobia, za ktoré je zameškané výživné určené, vo
výrokovej časti svojho rozsudku toto obdobie precizoval uvedením presného dátumového vymedzenia
od 14.4.2025 do 31.05.2025.29. Na základe uvedeného, vyhodnotiac odvolanie otca ako čiastočne dôvodné, pristúpil krajský súd
podľa ust. § 388 CSP k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohtorozsudku.Keďžeodvolacísúdodvolanímnapadnutérozhodnutieokresnéhosúduzmenil,rozhodol

podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP o trovách prvoinštančného aj o trovách
odvolacieho konania, a to tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.