Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/156/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226574
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5117226574.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr.ErikaVarguačlenovsenátu–sudcovJUDr.MartinyMochnáčovejaJUDr.RóbertaUrbana,vspore
žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti
žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený splnomocneným zástupcom
E.F.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/XX,D.2/E.F.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/XX,D.,o
zaplatenie 2.059,21 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného 2/ a o odvolaní žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/38/2017-211 zo dňa 13. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odvolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .

Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) žalobu voči žalovanému
1/zamietol(výrokI.)ažalovanému2/uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi2.059,21eurspolus5%ročným
úrokom z omeškania od 16.10.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok

II.). Žalobu vo zvyšku zamietol (výrok III.). Tomu zodpovedajúc upravil trovy konania, a to tak, že uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v plnom rozsahu (výrok IV.) a žalovanému
2/ (výrok V.) povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania taktiež v plnom rozsahu (neúspech žalobcu
spočíval len v nepatrnej časti splatnosti úrokov z omeškania, čo označil za príslušenstvo, ktoré neslúži
pre výpočet trov konania).

2. S poukazom na aplikáciu § 46 ods. 1, 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 1 ods. 1 - 5 a 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ustanovenia
citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie východiskovo uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedkov (výsledky ktorých dôkazných prostriedkov
podrobne opísal). Návrh žalovaných 1/ 2/ na vykonanie obhliadky zamietol, nakoľko je zrejmé, že
v skutkovom stave po uplynutí viac ako štyroch rokov od času, kedy mal byť vykonaný neoprávnený
odber, resp. po splnení podmienok pre novopripojenie odberného miesta, muselo dôjsť k zmenám.

Navyše, jestvujúci stav je preukázaný či už z fotodokumentácie alebo snímok z google earth a
ortofotomapy.
3. Nadväzne okresný súd ustálil, že podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č.
NO 309298 zo dňa 6.8.2016, bol zamestnancami žalobcu pod služobným číslom XXXXX, XXXXX aXXXXX zistený neoprávnený odber G. H. XXX neoprávneným napojením na odberné miesto z hlavného
nemeraného prívodu zo siete vodičmi 4x16AlFe do domu XXX. Neoprávnený odber bol vyúčtovaný fa. č.
9161005866 zo dňa 12.8.2016 splatnou dňa 30.8.2016 vo výške 2.059,21 eur pre A. B., číslo odberného

miesta 4537056, č. zmluvného vzťahu 2400629021.
4. Podľa fotodokumentácie a katastrálnej mapy v spojení s údajmi ZBGIS vrátane ortofotomapy, z
hlavného rozvodu na stožiaroch štyrmi vodičmi viedlo pripojenie na stožiari (vedenie vzduchom) na
prívod na nehnuteľnosť súp. č. XXX vlastníka I. J., otca manželky žalovaného 2/, ktorý nehnuteľnosť
nadobudol darovacou zmluvou č. v. 1904/2000 od žalovaného 2/ s manželkou E. K. B., L. J.. Z prívodu

na streche nehnuteľnosti bol prívod do poistkovej skrinky nehnuteľnosti č. s. XXX. Podľa meračov bolo
vedenie pod napätím 235 V s odberom 0,4 A. Na nehnuteľnosti č. s. XXX neviedlo síce vzdušné vedenie,
avšak z nehnuteľnosti č. s. XXX viedol vodič do humna medzi týmito dvoma nehnuteľnosťami (č. s. XXX
a č. s. XXX), pričom žalovaný 2/ tvrdil, že práve nehnuteľnosť č. s. XXX je napájaná troma agregátmi
a batériami napojenými na fotovoltaiku
z tohto humna, teda nevyhnutne nehnuteľnosť č. s. XXX musela byť pripojená vodičom na humno,

pravdepodobne vodičom uloženým v zemi.
5. Napojenie nehnuteľnosti č. s. XXX na rozvod cez nehnuteľnosť č. s. XXX považoval okresný súd
za preukázané aj výpoveďami svedkov, ktorí zhodne potvrdili, že po odpojení prívodu elektriny sa na
nehnuteľnosti č. s. XXX rozzvučal alarm, ktorý po pripojení stíchol a odpojení opätovne spustil poplach
zvukovým zariadením. Na nehnuteľnostiach a záhrade, ktorá bola oplotená a spolu s nehnuteľnosťami

s. č. XXX a s. č. XXX a humnom tvorila jeden celok, boli rozmiestnené halogénové reflektory, kamerový
záznam, na nehnuteľnosti s. č. XXX boli umiestnené dve paraboly pre príjem SAT TV. Pritom zo
žiadnej snímky, mimo snímok žalobcu vyhotovených pred posledným pojednávaním, nevyplýva, že by v
čase zistenia neoprávneného odberu boli na nehnuteľnostiach inštalované solárne panely a svedkovia
nekonštatovali ani zistenia činnosti agregátu. Napájanie agregátom kamerového systému či alarmu je

nemožné a nezmyselné, pretože agregát by musel byť zapnutý a pri vypnutí prívodu z rozvodov elektriny
by alarm nespustil poplach.
6. Pre odberné miesto č. OM XXXXXXX G. H. XXX pre odberateľa E. F. B., je evidované zavedenie
5.5.2012 a ukončenie odberu pre nezaplatenie 2.7.2011 pri dodávateľovi D1 SSE. Podľa zmluvy o
pripojení zariadenia do distribučnej sústavy, č. zmluvy 4300069313 pre rodinný dom F. B., G. H. XXX, č.

odberného miesta 7152792/24 ZSS 7152792000B, pre rezervovanú kapacitu 3x25 ampérov NN, bola
zmluvauzavretádňa13.6.2017atýmtodňomzačalvdomeč.s.XXXG.H.odoberaťelektrinunazáklade
zmluvy. Podľa faktúry za spotrebu elektrickej energie č. 2004.2920061127734 za fakturačné obdobie od
26.4.2004 do 16.4.2004 za odberné miesto G. H. XXX, č. odberného miesta XXXXXXX, bol účtovaný
nedoplatok 79,50 eur pri nulovej spotrebe a stavom elektromera 41749 za obdobie od 26.4.2004 do

16.6.2004 a sadzbe D1 pre výstavbu. Faktúra však svedčí len o potvrdení skutkových tvrdení žalobcu,
že dňom 16.6.2004 došlo
k odpojeniu odberného miesta č. XXXXXXX G. H. XXX. Podľa odpovede SSE-distribúcia a.
s. z 2.11.2016 na email žalovaného 2/ sťažnosti na nepripojenie odberného miesta EIC:
XXXXXXXXXXXXXXXXX G. H. B. XXX, reagoval distribútor na sťažnosti žalovaného 2/ pre nepripojenie

odberného miesta a stanovil podmienky pre pripojenie odberného miesta do distribučnej sústavy. Na
sťažnosť reagoval aj odpoveďou z 16.7.2017, keď mimo iného uviedol, že žiadosť o pripojenie bola
prijatá 12.6.2017.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ mali

uzavretú zmluvu na dodávku elektriny v čase zistenia neoprávneného odberu. Elektrinu odoberali mimo
určeného meradla spotreby, teda množstvo odobranej elektriny nebolo možné zistiť. Bez pochybnosti
preto považoval za preukázanú existenciu neoprávneného odberu nehnuteľnosti s. č. XXX, ktorá
prostredníctvom napojenia cez humno a nehnuteľnosť s. č. XXX bola napojená na rozvod elektriny bez
jestvujúcej zmluvy

s dodávateľom elektriny a pripojením bez meracieho zariadenia spotreby.
8. Vo vzťahu k stanoveniu výšku neoprávnenej spotreby sa okresný súd stotožnil
s výpočtom (keď výšku náhrady škody nebolo možné ináč stanoviť) žalobcu obsiahnutým
v prílohe faktúry č. 9161005866, teda v sume 2.059,21 eur v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., a § 46 ods.

2, zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. o energetike tak, že bola určená denná spotreba, bola vypočítaná
podľa §1 ods. 6 písm. a) pri spôsobe výpočtu podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku, výpočet
príkonu: 83,00 A x 1 fáza = 83,00 A x 230 V = 19 090,00 W = 19,09 kW Denná spotreba: 19,09 kW x
12 hodín = 229,08 kWh/deň Spotreba elektriny pre neoprávnený odber spotreba JT kWh 13.745. Preodber bola určená doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z §1 ods. 4 platnej vyhlášky MH SR
č. 292/2012 Z. z., a to 60 dní od 8.6.2016 do 6.8.2016. Ďalej bol účtovaný poplatok za pripojenie 156 eur,
cena elektriny na straty ACSTRATY 1,5 násobok pre odber 13.745 kWh a cene 50,7780 za MWh, cena

697,94 eur za odber, Tarifa za distribuované množstvo elektriny pre odber 13.745 kWh a cene 65,35 eur
za MWh, cena 898,24 eur za odber, tarifa za straty pri distribúcii elektriny pre odber 13.745 kWh a cene
7,7778 eur za MWh, cena 106,91 eur za odber, odvod efektívnej sadzby na krytie dlhu za príslušný rok
NJF pre odber 13.745 kWh a cene 3,21 eur za MWh, cena 44,12 eur za odber, spolu 1.903,21 eur.
9. K nároku bol pripočítaný aj zisťovací poplatok vo výške 156 eur, ktorého oprávnenosť fakturácie sa

opiera o ustanovenie § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. v zmysle ktorého sa vypočítaná škoda zvýši
o špecifické náklady žalobcu spojené so zisťovacím a odstránením neoprávneného odberu. Celkový
výpočet škody za neoprávnený odber tak činí 1.903,21 eur + 156 eur = 2.059,21 eur.

10. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti s. č. XXX v podiele 7/32 spolu s H. B. v podiele 7/32, na LV č. XXXX k. ú. G. H. je v časti

C-LV ťarcha - právo doživotného bývania a užívania pre E. F. B. a manželku E. K. B., L. J. podľa č. v.
1615/00. Podľa aktuálneho LV A. B., žalovaný 1/ daroval spoluvlastnícky podiel H. C., L. B. na základe
V 1796/2018 - Darovacia zmluva, vklad povolený dna 13.6.2018 - 192/2018.
11. Podľa názoru súdu prvej inštancie však existenciu neoprávneného odberu nemožno automaticky
odvodzovať od spoluvlastníctva či vlastníctva nehnuteľnosti, hoci je pravdepodobné, že elektrinu môže

mať záujem odoberať vlastník. Väčší predpoklad však je, že elektrinu môže odoberať práve užívateľ,
ktorým môže byť aj vlastník, ale aj užívateľ oprávnený zo záväzkového či vecného práva obdobne
ako žalovaný 2/. Sám žalovaný 2/ užívanie nepoprel, naopak zdôrazňoval osobitné spôsoby užívania,
zabezpečenie údržby prostredníctvom údržbárov, osobitné zásobovanie elektrinou a pod., pričom
skutočnosť, že by nehnuteľnosť užíval aj žalovaný 1/, ktorý je synom žalobcu 2/, preukázaná nebola,

dokonca užívanie žalobca ani netvrdil.
12. Náhrada za neoprávnene odobratú energiu prestavuje nárok na náhradu škody, pri ktorej je výpočet
určený zákonom, avšak nejedná sa o objektívnu zodpovednosť a ani satisfakčný nárok. Nárok je
možné uplatniť len voči tomu, kto elektrinu neoprávnene odoberal, teda subjektívne zodpovedá za takto
spôsobenú škodu, čo v prípade užívania nehnuteľnosti môže byť aj osoba odlišná od vlastníka (napr.

nájomca bytu).
13. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že za neoprávnený odber nemôže zodpovedať žalovaný 1/ len
preto, že bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ak nebolo preukázané, že odber sám zriadil alebo dal pokyn
na jeho zriadenie, a súčasne, ak nehnuteľnosť neužíval, a teda elektrinu nespotrebovával. Z týchto
dôvodov žalobu voči žalobcovi 1/ zamietol.

14. Vo vzťahu k žalovanému 2/ okresný súd zopakoval, že nemal rozporované užívanie nehnuteľnosti.
Užívacie právo mal žalovaný spolu s manželkou zriadené vecným bremenom, užívanie nepoprel a
vyjadroval sa k nemu. Súd ho (bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť užíval sám alebo s blízkymi osobami)
preto považoval za pasívne legitimovanú osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným

odberom a zaviazal na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Vo vzťahu k obrane
žalovaných, že žalobca mal prizvať políciu, nakoľko sa jednalo o trestný čin trestný čin krádeže pod-
ľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák. (od 1.8.2019 § 12 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.), je vyhodnotenie takéhoto
postupu len na žalobcovi, či oznámi túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní, ak predpokladá
naplnenie podmienok prečinu alebo nie, nárok však takýmto konaním limitovaný nie je a nič nebráni

žalobcovi, aby sa náhrady domáhal či už v adhéznom konaní alebo priamo občianskoprávnom konaní.

15. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal tiež nárok na úroky z omeškania voči žalovanému 2/, nie však
podľa splatnosti faktúry, ako žiadal žalobca, ale podľa skutočnej vedomosti o tom, v akej výške spôsobil
žalovaný 2/ škodu a komu, o čom sa dozvedel jednoznačne až doručením žaloby dňa 15.10.2019 po

jej rozšírení voči žalovanému 2/.

16. Proti tomuto rozsudku podali spoločné odvolanie žalovaný 1/ a 2/. Namietali, že
z morálneho pohľadu je postup sudu zákerný podraz a nečestné konanie, keď „súd akosi pozabudol,
že stále tu pôsobí vyššia moc – COVID 19, ktorú je povinný rešpektovať“. Žalovaný 2/ zdôraznil, že má

XX rokov, je hypertenzik a diabetik. Letecká doprava je nestabilná a cestovať (z USA do Európy) za
existujúcej situácie s tromi a viacerými prestupmi predstavuje extrémne riziko nákazy.
17. Vykonanie pojednávania dňa 13.10.2020 a rozhodnutie vo veci samej nesie podľa odvolateľa všetky
znaky ohýbania práva - toho procesného. Nerešpektovaním označenej vyššej moci, ktorá spôsobilanemožnosť dostaviť sa na pojednávanie, sa všetky úkony súdu dostali za hranu legality a zákonnosti.
Sud hrubým a „doslova morbidným“ spôsobom ohol procesne právo - nadradil jeho silu nad silu vyššej
moci a správal sa, akoby vyššia moc neexistovala, a bol normálny stav. Jedna sa o vážne pochybenie

súdu, ktoré má za následok porušenie celej rady procesných práv odporcu, hlavne konať pred súdom,
predkladať dôkazy a robiť vyjadrenia. Naopak, žalobcovi súd umožnil predkladať dôkazy na druhom
pojednávaní, a to také, s ktorými disponoval už v čase pred podaním žaloby. Súd mal takéto dôkazy
odmietnuť, keďže sa neobjavili ako nové. Súd tiež nevykonal obhliadku na mieste, ktorá je k objasneniu
situácie nevyhnutná a bez ktorej, nie je možne spravodlivo rozhodnúť, aj keď o návrhu tohoto dôkazu

vedel.
18. Z uvedeného je podľa žalovaného 2/ zrejmé, že súd nemohol zistiť spoľahlivo a správne skutkový
stav veci a spravodlivo a zákonne rozhodnúť.

19. V ďalšom podaní/odvolaní, doručenom súdu dňa 24.6.2021 žalovaný 2/ zopakoval konštatovania
o procesných pochybeniach okresného súdu a zároveň predostrel argumentáciu vo vzťahu k veci samej

(s dôrazom na tvrdenie, že žalobca je povinný pri svojej činnosti používať vo vzťahu k svojim klientom iba
určené meradlá s platným certifikátom metrologickej autority, čo nebolo preukázané a preto súd nemal
vziať do úvahy žiadne tvrdenia žalobcu o veľkosti nameraných veličín).

20. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa žalobca v plnej miere stotožnil s postupom

a rozhodnutím súdu prvej inštancie.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a súčasne

odvolanie žalovaného 1/ ako neoprávnenej osoby odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP.

22. Pokiaľ ide o odvolanie podané žalovaným 1/, odvolací súd uvádza, že jednou z požiadaviek
vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v civilnom/občianskom súdnom
konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zaisťovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených

záujmov sporových strán. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú
umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej
inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť
je odvolanie. Podmienkou vyžitia tohto oprávneného prostriedku je však splnenie všetkých zákonom
požadovaných náležitostí.

23. Takouto obligatórnou podmienkou je aj subjektívna prípustnosť odvolania. To znamená, že
legitimácia k odvolaniu nepatrí sporovej strane bez ďalšieho, ale na podanie odvolania je procesne
legitimovaná len tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Inými
slovami, osobou oprávnenou na podanie odvolania nie je strana, ktorá nebola rozhodnutím súdu prvej
inštancie dotknutá na svojich právach a to bez ohľadu na to, či ide o neúspech vo veci samej alebo

o neúspech v procesných otázkach. „Ujma“ sa pritom posudzuje z procesného hľadiska a zároveň
z hľadiska objektívnej skutočnosti, nie subjektívneho presvedčenia strany sporu.

24. V okolnostiach súdenej veci je v kontexte rozoberaných východísk potrebné konštatovať, že
napadnutým výrokom žalovanému 1/ žiadna procesná ujma spôsobená nebola. Okresný súd totiž

žalobu voči nemu v plnom rozsahu zamietol, čo zakladá nedostatok subjektívnej legitimácie označeného
subjektu na podanie odvolania voči takémuto rozsudku.
25. Z opísaných dôvodov krajský súd odvolanie žalovaného 1/ odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako
podané neoprávnenou osobou.

26.Následne,čosatýkaodvolaniažalovaného2/,jepotrebnéprimárneupozorniťnachronológiupodaní
tejto strany sporu.
27. Napadnutý rozsudok okresného súdu (zo dňa 13.10.2020) bol žalovanému 2/ doručovaný v súlade
s § 106 ods. 1 CSP na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR a za doručený sa považuje (bez
ohľadu na to, či sa adresát o tom ne/dozvedel - § 111 ods. 3 CSP) dňom vrátenia nedoručenej zásielky

(25.11.2020) na súd.
28. Prvé z podaní (označených ako odvolanie) žalovaného 2/ bolo súdu doručené 19.11.2020 (č. l. 133
a nasl. spisu), t. j. ešte pred tým, než nastali účinky fikcie doručenia (pozri predchádzajúci bod). Odvolací
súd v tejto súvislosti vychádzal z akceptovaných doktrinálnych záverov (pozri napr. Števček, M. a spol.Civilný sporový poriadok. Komentár. C.H.Beck, 2016, str. 1227) v zmysle ktorých „odvolanie podané
po vyhlásení rozhodnutia, ale ešte pred jeho doručením (ako je tomu i v súdenej veci), sa považuje
za účinne podané. Na tom nič nemení skutočnosť, že účastník po doručení rozhodnutia napísal znova

podanie, ktoré podal už po uplynutí odvolacej lehoty....“.
29. Obdobný scenár nastal i v posudzovanej veci, kde žalovaný 2/ dňa 24.6.2021 (č. l. 271 spisu), t. j.
(výrazne) po uplynutí odvolacej lehoty, predložil ďalšie odvolanie, resp. doplnenie odvolania (pozri bod
19. tohto odôvodnenia).

30.Možnopretočiastkovouzavrieť,žerelevantnýmpredmetomodvolaciehoprieskumujelenprvé(body
16. až 18. tohto odôvodnenia) podanie/odvolanie žalovaného 2/. Obsah ďalšieho podania/doplnenia,
a to v rozsahu doplnenia nových tvrdení/skutočností (pozri bod 19 tohto odôvodnenia), nemôže
byť odvolacím súdom posudzovaný, nakoľko takýto postup žalovaného 2/ je v rozpore s explicitne
zakotvenou (§ 365 ods. 3 CSP) možnosťou (vyplývajúcou z princípu právnej istoty) meniť a dopĺňať
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

31. Inak povedané, argumentačné línie, ktoré nemožno podriadiť pod žiadny
z argumentov uvedených v samotnom (rozumej včas podanom) odvolaní, možno považovať už za
neprípustné rozšírenie, resp. doplnenie dôvodov odvolania (analogicky nález Ústavného súdu SR, sp.
zn. IV. ÚS 291/2018 z 15. augusta 2018).

32. Nadväzne, pokiaľ (teda) ide o žalovaným 2/ včas predostreté odvolacie dôvody (body 16. až 18.
tohto odôvodnenia), tieto krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnené.

33. Neobstojí tvrdenie odvolateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný 2/
sa zúčastnil na pojednávaní konanom dňa 15.10.2019, predniesol pomerne obšírnu argumentáciu,

vyjadroval sa k tvrdeniam, dôkazom a mal aj možnosť predniesť vlastné dôkazné návrhy (čo aj učinil).
Následne ho okresný súd (dokonca) vyzval, aby oznámil, kedy bude prítomný na území Slovenskej
republiky.Otermíne-2.7.2020-novéhopojednávaniamalžalovaný2/vedomosť(č.l.176spisu),pričom
totopojednávaniezmarilsvojouneprítomnosťou.Vďalšompostupemuokresnýsúdoznámilnovýtermín
pojednávania nariadeného na 13.10.2020, spolu s upozornením, že na ďalšie ospravedlnenie nebude

prihliadať, na čo žalovaný 2/ reagoval podaním, že „sa nič nezmenilo, je na dennom poriadku, že letecké
spoločnosti dnes zrušia let“, že má XX rokov, je hypertenzik a diabetik a nik ho nemôže nútiť aby cestoval
s vedomím, že ohrozuje svoj život.
34. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žiadne tvrdenie o svojom nepriaznivom zdravotnom
stavbe žalovaný 2/ nepreukázal. Okrem toho však žalovaný 2/ evidentne prehliada, že okrem jeho

práv je „v hre“ aj ústavné právo žalobcu na (včasnú/efektívnu) súdnu ochranu, ktoré žalovaný 2/ marí
jednoduchým odkazom na „neistotu leteckej dopravy“. Ide o neakceptovateľný prístup, jednostranne
zvýhodňujúci žalovaného 2/. Už okresný súd mu náležite osvetlil, že legitímne očakávateľným
spôsobom, ako predísť problémom (a zároveň kvalifikovane hájiť svoje práva) s „neistotou leteckej
dopravy“, resp. obavám o zdravotný stav (keďže skutočne nemôže byť nútený cestovať proti svojej vôli)

je napríklad aj zvolenie si právneho zástupcu.

35. Evidentne účelovým je odvolateľom prezentovaný výklad inštitútu/zásady koncentrácie konania
(§ 153 - 154 CSP). Ten totiž neznamená automatickú neprípustnosť každého neskôr predloženého
dôkazu. Súčasne je na úvahe súdu, či v rámci svojej diskrečnej právomoci akceptuje dodatočné splnenie

povinnosti (t. j., či pristúpi ku koncentrácii konania).
36. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný 2/ ani nešpecifikuje ktorý konkrétny dôkaz mal žalobca
„zámerne nepredložiť k žalobe“, čo samo osebe zásadne oslabuje túto odvolaciu námietku (pre jej
faktickú nepreskúmateľnosť), totiž platí, že včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku je
potrebné vyhodnotiť v individuálnych okolnostiach toho-ktorého prípadu. Nie je totiž možné vylúčiť,

že predloženie tvrdenia/návrhu nie je bezprostrednou reakciou na skutočnosti, ktoré vyplynuli z
dokazovania.
37. A práve v tomto kontexte z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd na prvom pojednávaní uložil
žalobcovi predložiť fotografie a listinné dôkazy - žalovaný 2/ totiž rozsiahlo namietal skutkové tvrdenia
žalobcu, napríklad tvrdil, že v inkriminovanom čase boli na nehnuteľnosti fotovoltaické panely, vo vzťahu

k čomu žalobca následne predložil fotodokumentáciu a skutočne nebolo možné spravodlivo od žalobcu
požadovať, aby vopred očakával aj takúto protiargumentáciu - s tým, že iné návrhy na doplnenie
dokazovania pripustené nebudú. Následne, na druhom pojednávaní (súd) rozhodol. Konanie teda súdprvej inštancie koncentroval a jeho postup nemožno označiť (z rozoberaných hľadísk) za neprípustný
(exces).

38. Pokiaľ sa ďalej odvolateľ (stále) domáha vykonania ohliadky, okresný súd jednoznačným spôsobom
pomenoval dôvody, pre ktoré tento dôkazný návrh zamietol. Mal totiž za to, že v skutkovom stave po
uplynutí viac ako štyroch rokov od času, kedy mal byť vykonaný neoprávnený odber, resp. po splnení
podmienok pre opätovné pripojenie odberného miesta, muselo dôjsť k zmenám. Navyše, jestvujúci/
relevantný stav bol dostatočne preukázaný z predloženej fotodokumentácie.

39. Opísané dôvody okresného súdu sú logické a presvedčivé a opäť zo strany odvolateľa bez
adekvátnej vecnej/konkrétnej odozvy (protiargumentácie).

40. Zhrnúc opísané, žalovaným 2/ (včas) vznesené dôvody nie sú spôsobilé kvalifikovane spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v meritórnom výroku,
ako i v závislom (osobitne/konkrétne nenapadnutom) výroku o trovách prvoinštančného konania.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 265 ods. 1 CSP.
42. Vychádzal pritom vo vzťahu k žalovanému 2/ z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní.
43. Čo sa týka žalovaného 1/, Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania

o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné rozhodnúť analogicky podľa
§ 256 ods. 1 CSP (v spojení s § 378 CSP), ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu
odmietnutiu odvolania, nakoľko v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval
o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie prípustné nie je. Touto stranou je v danom prípade žalovaný 1/, voči ktorému

tak žalujúcej strane vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
44. O výške (všetkých rozoberaných) trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny
úradník súdu prvej inštancie.

45. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.