Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117203176
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5117203176.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX/X, E. - B., štátny občan SR, právne zastúpený
Advokátkou kanceláriou M Kojtalová, s.r.o., IČO: 47 258 608, so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina,
proti žalovaným v rade 1/: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., štátny občan SR,
v rade 2/ A. J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, E., štátny občan SR, v rade 3/ MIKOMIX
spol. s.r.o., IČO: 36 414 930, so sídlom Družinská 8987, Rosina, v rade 4/ AUTO-PARTNER, s.r.o,
IČO: 47 428 023, so sídlom Družinská 8987, Rosina, žalovaní v rade 1/ a 4/ právne zastúpení: Mgr.
René Nguyenom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske,

o určenie vlastníckeho práva, takto

.

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v obci
Žilina, okres Žilina, katastrálne územie B., evidované Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom:

o na LV č. XXXX, pozemok C KN parc. č. 593/31 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1357 m2,
o na LV č. XXXX, pozemok C KN parc. č. 611/21 – ostatná plocha o výmere 799 m2.
II. Súd žalobu voči žalovaným v rade 3/ a 4/ zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
vrátane trov druhoinštančného a dovolacieho konania.

IV. Žalovanému v rade 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V.Žalovanémuvrade4/priznávaprotižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%vrátane
trov druhoinštančného a dovolacieho konania.

VI. Slovenská republika má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 1.2.2017 domáhal voči žalovaným v rade 1/ až
4/ určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území B. zapísaných na LV

č. XXXX, pozemok C KN parc.č. 593/31 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1357 m2 a na LV č.
XXXX, pozemok C KN parc.č. 611/21 – ostatné plochy o výmere 799 m2 a náhrady trov konania.2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 3.10.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným v rade
1/ kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti
v katastrálnom území B. zapísaných na na LV č. XXXX, pozemok C KN parc.č. 593/31 – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1357 m2 a na LV č. XXXX, pozemok C KN parc.č. 611/21 – ostatné plochy
o výmere 799 m2. Na základe zmluvy o zriadení vecného bremena bolo zriadené vecné bremeno,
ktorému zodpovedá právo vstupu, prechodu a prejazdu, a to aj motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti
C KN parc.č. 593/25, parc.č. 593/32, parc.č. 593/35, parc.č. 593/39, parc.č. 593/41, parc.č. 593/42,
parc.č. 593/31, ktorej vklad bol povolený dňa 4.10.2016 pod V 8789/2016. Účastníkom kúpnej zmluvy

a zmluvy o zriadení vecného bremena boli aj žalovaní v rade 3/ a 4/, avšak zo zmluvy im nevyplývajú
žiadne práva ani povinnosti. Kúpna cena bola 1,- Euro. Zmluvnými stranami – žalovanými v rade 3/
a 4/, bola zmluva podpisovaná v súvislosti s ústnou dohodou medzi žalovanými v rade 3/ a 4/ ako
dlžníkom a veriteľom, s ohľadom na údajnú pohľadávku žalovaného v rade 4/ voči žalovanému v rade
3/. Vo vzťahu k uvedenej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola zriadená na
totožný predmet zabezpečenia, t.j. budúcu pohľadávku žalovaného v rade 4/ voči žalovanému v rade

3/. Žalobca tvrdil, že kúpnu zmluvu uzatvoril na žiadosť žalovaného v rade 3/ zabezpečiť jeho budúci
záväzok voči žalovanému v rade 4/, ktorého právny dôvod a výška je sporná, nie o predaj nehnuteľnosti.
Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, mali slúžiť ako záloh zabezpečujúci splnenie
záväzku žalovaného v rade 3/ voči žalovanému v rade 4/. Žalobca tak nemal vôľu predať nehnuteľnosti,
o čom mal vedomosť žalovaný v rade 1/ ako štatutárny orgán žalovaného v rade 4/. S ohľadom na

to tvrdil, že účastníci zmluvy zmluvu neuzatvorili vážne, a tak je zmluva v zmysle § 39 OZ neplatná.
Zmluvné strany predstierali svoju vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, čím došlo k vedomej nezhode skutočnej
vôle a urobeného prejavu. Právna úprava zakotvená v Občianskom zákonníku nepozná zabezpečovací
inštitút kúpnej zmluvy, preto je takáto zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia neplatná. Tvrdil, že
nezhoda vôle a prejavu má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Nakoľko žalovaný v rade

1/ previedol nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX na žalovaného v rade 2/, žalobca aj tento právny
úkon považuje za neplatný, pretože z pôvodne absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu nastať
právne následky.

3. Dňa 28.3.2017 doručil žalovaný v rade 2/ súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 45), v ktorom uviedol, že

kúpil pozemok parc.č. 611/21 od žalovaného v rade 1/, pričom ten v čase kúpy nebol zaťažený žiadnymi
ťarchami a kupoval ho v dobrej viere. Okrem toho uviedol, že za pozemok riadne zaplatil. Doplnil, že
žalobcu ani žalovaných v rade 3/ a 4/ nepozná a nikdy s nimi neobchodoval. Žalovaného v rade 1/
stretol jedinýkrát, a to pri podpise kúpnej zmluvy. K vyjadreniu predložil kópiu kúpnej zmluvy a výpis
z listu vlastníctva.

4. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 7.4.2017 (č.l. 51), pričom
žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Poprel tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca nemal vôľu predať
nehnuteľnosti a kúpna zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v rade
4 / voči žalovanému v rade 3/. K uvedenému žiadal vypočuť svedkov.

5. Žalovaný v rade 4/ sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 7.4.2017 (č.l. 52), v ktorej
namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko z predmetnej kúpnej zmluvy nevyplývajú pre
žalovaného v rade 4/ žiadne práva ani povinnosti a žalovaný v rade 4/ nemal záujem stať sa ich
vlastníkom.

6. Žalobca dňa 6.7.2017 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných v rade 1/, 2/ a 4/ (č.l. 55), v ktorom
zotrval na svojich tvrdeniach a poukázal na to, že žalovaný v rade 1/ nevyvrátil popis skutkového stavu
v časových súvislostiach. Poprel, že by bol navrhovaný svedok I. C. prítomný pri uzatváraní kúpnej
zmluvy a potvrdil, že zmluvu vypracoval advokát žalobcu – Mgr. René Nguyen. Namietal, že žalovaný

v rade 1/ nemal v čase kúpy ani v súčasnosti vedomosť o tom, kde sa pozemky nachádzajú v teréne.
Podľa jeho názoru, samotný žalovaný v rade 1/ potvrdil účel kúpnej zmluvy poukázaním na obsah
rozväzovacej podmienky, t.j. že účinky kúpnej zmluvy zanikajú v prípade splnenia záväzkov zo strany
žalovaného v rade 3/. Tvrdil, že skutočný úmysel žalovaného v rade 1/ nebol nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ale získať uspokojenie svojich pohľadávok voči žalovanému v rade 3/. K tomu

žiadal vypočuť svedka a žalobcu. Vyjadrenia žalovaného v rade 2/ považoval za právne irelevantné
z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/. Námietku
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v rade 4/ považoval žalobca za nedôvodnú, nakoľko muselžalovať všetkých účastníkov kúpnej zmluvy z dôvodu súdneho prieskumu predmetnej zmluvy, ktorej bol
žalovaný v rade 4/ účastníkom, a preto zmluvné strany vystupujú v zmluve ako nerozluční spoločníci.

7. Žalovaný v rade 3/ doručil súdu vyjadrenie dňa 4.9.2017 (č.l. 59), v ktorom sa stotožnil s tvrdeniami
žalobcu. Za týmto účelom žiadal výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného v rade 3/ - L. J..

8. Žalovaný v rade 2/ k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 7.9.2017 (č.l. 62) uviedol,
že tvrdenia žalobcu o tom, že nevie, kde sa nehnuteľnosť nachádza, považoval za nepravdivé, nakoľko

susedí s pozemkom vo vlastníctve L. L., s ktorým má spoločné podnikateľské záujmy.

9. Po zmene zákonného sudcu, súd požiadal Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor o zapožičanie
katastrálnych spisov, ktoré boli súdu doručené dňa 14.2.2019.

10. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.10.2019, na ktorom vec prejednal za účasti

žalobcu, jeho právnej zástupkyne, žalovaných v rade 2/ a 3/ a právneho zástupcu žalovaných v rade
1/ a 4/. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že zo samotného znenia kúpnej zmluvy vyplýva, že
bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávok, resp. záväzkov spoločnosti MIKOMIX, vo vzťahu
účastníkovi zmluvy v rade 4/. Táto kúpna zmluva vyslovene slúžila len ako zabezpečovací inštitút
a vzhľadom k tomu, že si spoločnosť MIKOMIX svoje záväzky voči, či už žalovanému v rade 2/,

alebo žalovanému v rade 4/ nesplnila, tento teda nepreviedol naspäť vlastnícke právo na žalobcu
a ďalej disponoval s nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného mala za to, že napadnutá kúpna zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou z dôvodu nezhody vôle a prejavu žalobcu. Právny zástupca žalovaných
v rade 1/ a 4/ žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a
to z formálnej aj obsahovej stránky. Napádaná zmluva zohľadňuje vôľu predávajúceho a kupujúceho

nadobudnúť trvalé vlastnícke právo k určeným nehnuteľnostiam, vrátane samotného prístupu k týmto
nehnuteľnostiam, a to prostredníctvom zriadenia vecného bremena, prechodu, prejazdu cez prístupovú
komunikáciu. Dokumentácia bola jasne označená v záhlaví. Žalobca s ňou bol vopred oboznámený,
nakoniec túto zmluvu podpísal osobne, pred notárom. Zmluva bola uzatvorená na základe komunikácie
v rámci strán, a to konateľa žalovaného v rade 4/, resp. žalovaného v rade 1/, žalobcom, konateľom

žalovaného v rade 2/, za prítomnosti pána I. C.. Rozväzovacia podmienka bola do zmluvy doplnená na
základe podnetu žalobcu v rámci komunikácie so žalovanými, ako vedľajšie dojednanie, spočívajúce
práve v prípadnom spätnom predaji. Nie je pravdou, že by sa jednalo o zastieraný iný právny úkon,
ktorý mal byť zabezpečený prostredníctvom záložnej zmluvy. Došlo k prechodu vlastníckeho práva,
a teda nie je možné tvrdiť, že sa jedná o prepadný záloh. Prípadná pohľadávka žalovaného v rade

4/ bola zabezpečená záložným právom tak, ako uviedol žalobca v žalobe. Je teda jasné, že zmluvné
strany rozdeľovali a rozlišovali, že sa jedná o kúpu a zriadenie vecného bremena a rozlišovali medzi
zabezpečením prostredníctvom záložnej zmluvy. Pokiaľ by zmluva mala mať len prechodný charakter,
nebol by žiaden dôvod zriaďovať právo prechodu k daným nehnuteľnostiam. Pokiaľ by strany chceli
zabezpečiť svoju pohľadávku, prípadne nejakú pohľadávku žalovaného v rade 4/, tak by to učinili

prostredníctvom záložnej zmluvy. Tvrdenie žalobcu považoval za účelové, ktoré môže byť založené na
základe zhoršenia vzťahu medzi ním a konateľom žalovaného MIKOMIXU v danom čase. V danom čase
nemal žiadne výhrady vo vzťahu ku kúpnej cene ani k predmetu kúpy. Vo vzťahu k žalovanému v rade
4/ namietal pasívnu legitimáciu v spore a vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ zdôraznil, že tento uzavrel
kúpnu zmluvu pred podaním žaloby. Nemal žiadnu vedomosť o prebiehajúcom podaní žaloby zo strany

žalobcu a preto konal v dobrej viere. Žalovaný v rade 2/ odkázal na svoje písomné vyjadrenie, zdôraznil,
že konateľa žalovaného v rade 3/ stretol v minulosti raz. Vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ uviedol, že
žalovaného v rade 4/ nepozná a čo sa týka žalovaného v rade 1/ toho pochopiteľne pozná, stretli sa
raz, pri podpise kúpnej zmluvy. Žalovaný v rade 3/ k okolnostiam uzavretia zmluvy uviedol, že zmluvu
pripravil 5 minút pred ich podpisom právny zástupca žalovaného v rade 1/, pána G., ktorý ich priniesol

na podpis. S ich obsahom sa nikto neoboznamoval, skutočnosť bola taká, že malo dôjsť k uhradeniu
súm, ktoré vyplývajú zo záväzkov z leasingu, ktoré boli obsahom rozväzovacej podmienky. K tomu však
nedošlo a celá situácia sa vyriešila tak, že nakoniec prišiel pán G., ktorý si zobral bager, celá situácia
tým bola vyriešená.

11. Súd následne pojednávanie odročil na 15.1.2020, ktoré na žiadosť právneho zástupcu žalovaných
v rade 1/ a 4/ odročil na 18.3.2020 a následne na 3.6.2020. Na pojednávaní dňa 3.6.2020 súd vec
prejednal za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Súd vypočul žalobcu, žalovaného v rade 1/
a konateľa žalovaného v rade 3/. Navrhovaného svedka, I. C., súd na pojednávaní nevypočul, nakoľkojeho účasť mal zabezpečiť právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 4/, ktorý oznámil, že svedka sa mu
z rôznych príčin nepodarilo zabezpečiť. Na jeho ďalšom výsluchu netrval. Súd pojednávanie odročil na
3.8.2020 za účelom vyhodnotenia výsledkov dokazovania a stranám sporu uložil 10-dňovú lehotu na

prípadné označenie návrhov na vykonanie dokazovania.

12. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 3.7.2020 doručila návrh na vykonanie dokazovania (č.l. 234), ktorým
žiadala ustanoviť znalca za účelom zistenia, či podpis žalovaného v rade 1/ na zmluve zo dňa 3.10.2016
je pravým podpisom žalovaného v rade 1/. Súd následne zabezpečil originál katastrálneho spisu vrátane

originálu zmluvy a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo. Uznesením zo dňa 9.10.2020 ustanovil znalkyňu I. I. M. N., ktorá dňa 17.12.2020 doručila
súdu znalecky posudok č. 38/2020. Následne súd priznal znalkyni uznesením zo dňa 5.2.2021 znaleckú
odmenu vo výške 525,89 Eur, z ktorej časť v sume 500,- Eur bola hradená z preddavku zloženého
žalobcom a v sume 25,89 Eur zo štátnych prostriedkov.

13. Stranám sporu súd poskytol priestor na vyjadrenie sa k znaleckému posudku: Dňa 12.3.2021 doručil
vyjadrenie právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 4/ (č.l. 330), v ktorom tvrdil, že závery znaleckého
posudku potvrdzujú tvrdenia žalovaných v rámci konania. Zdôraznil, že žalovaní jasne uviedli opis
skutkového deja pri podpise zmluvy a vykonanie znaleckého dokazovania a jeho potrebu nezapríčinili.
Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k znaleckému posudku dňa 8.4.2021 žiadala vypočuť znalkyňu,

no vo vyjadrení zo dňa 20.9.2021 od tohto návrhu upustila.

14. Súd následne nariadil pojednávanie na 22.9.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti
právnych zástupcov strán sporu, žalobcu a žalovaného v rade 2/ tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol
(I. výrok), žalovaným v rade 1/, 2/ a 4/ priznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok) , žalovanému

v rade 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok) a žalobcu zaviazal uhradiť trovy štátu (IV.
výrok).Vočitomutorozsudkupodalodvolaniežalobca,oktoromrozhodolKrajskýsúdvŽilinerozsudkom
sp.zn. 7Co/42/2022 zo dňa 8.6.2022 (č.l. 443) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Voči
tomutorozsudku podalžalobcadovolanie. UznesenímNSSRsp.zn.5Cdo/234/2022zodňa26.10.2023
Najvyšší súd SR zrušil rozsudok súdov prvej a druhej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému

súdu Žilina (č.l. 497). V odôvodnení uznesenia dovolací súdu uviedol, že: „..súdy nižších inštancií svoje
rozsudky dostatočne neodôvodnili a pri hodnotení dôkazov došlo k pochybeniu v rozsahu porušujúcom
právo dovolateľa na spravodlivý proces. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné aj dôvodné a
potrebné je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 449
ods. 1, 2 CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V tejto súvislosti dovolací

súd okresnému súdu pripomína, že nie je viazaný právnym posúdením sporu prezentovaným sporovými
stranami a je povinný spor posúdiť podľa všetkých do úvahy pripadajúcich ustanovení zákona.“

15. Súd po doručení uznesenia dovolacieho súdu nariadil pojednávanie na 20.3.2024. Dňa 31.1.2024
doručil vyjadrenie vo veci žalobca (č.l. 517), v ktorom poukázal na trestné konanie tunajšieho súdu

sp.zn. 28T/79/2020, v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 6.7.2023, právoplatným dňa 6.7.2023
tak, že súd uznal obžalovaného L. J. vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe na skutkovom základe, že začiatkom októbra
2016 v Rosine, okres Žilina ako konateľ subjektu MlKOMIX, spol. s r. o., IČO: 36 414 930, požiadal A.
B. C., aby mu prostredníctvom záruky pozemkami v jeho vlastníctve pomohol pri predaji motorových

vozidiel a súvisiacim vysporiadaním leasingov k týmto vozidlám, ktoré mala v prenájme Ml KOMIX,
spol. s r.o. a ktoré chcel odpredať subjektu AUTO - PARTNER SK, s.r.o., IČO: 47 428 023, záruku
pozemkami žiadal na prechodnú dobu maximálne tri mesiace, kým si nevysporiada svoje leasingové
záväzky, pod podmienkou časového ohraničenia záruky A. B. C. so žiadosťou súhlasil a dňa 03.10.2016
na Notárskom úrade v Žilina, ul. 1. Mája 1031/5, uzatvoril ako predávajúci „Kúpnu zmluvu a zmluvu o

zriadení vecného bremena“ s kupujúcim F. G., nar. XX.XX.XXXX, s účastníkom v rade 1 - MIKOMIX,
spol. s r.o., zast. konateľom L. J. a v rade 2 - AUTO - PARTNER SK, s.r.o., zast. konateľom F. G., ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k dvom pozemkom zapísaných na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, v k.ú. E. - B., vo vlastníctve A. B. C., na kupujúceho fyzickú
osobu F. G. za kúpnu cenu 1,- Euro, v článku VII. tejto zmluvy sa nachádzala rozväzovala podmienka,

ktorou sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva zaniká v okamihu, keď účastník v rade 1 MIKOMIX,
spol. s r.o. uhradí v lehote 1 mesiaca od podpísania tejto zmluvy celkové zostatky leasingov deviatich
motorových vozidiel a v prípade, ak účastník v rade 1/ neuhradí celkové zostatky leasingov, účinky
zmluvy zostávajú zachované, napriek tomu ako štatutárny orgán účastníka v rade 1/ MIKOMIX, spol.s r.o. celkové zostatky leasingov v zmysle rozväzovacej podmienky zmluvy neuhradil, v dôsledku čoho
pôvodný kupujúci F. G. už ako vlastník Kúpnou zmluvou z 25.01.2017 predal jeden z pozemkov, ktoré
kúpil od A. B. C., kupujúcemu A. J. K., nar. XX.XX.XXXX, a vlastníkom druhého pozemku kúpeného od

A. B. C. je stále F. G., čím obvinený L. J. spôsobil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. B. XXX/
X, E., škodu vo výške 93194,35 EUR, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov
podľa záverov odborného vyjadrenia č. 081/2019 znaleckej organizácie z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností., a teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol do omylu
žalobcu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. S poukazom na závery trestného konania

vedeného voči štatutárnemu zástupcu žalovaného 3/ a obsah trestného rozsudku je teda nesporné a
právoplatným súdnym rozhodnutím ustálené, že kúpna zmluva, ktorá je predmetom konania vedeného
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 8C/8/2017, s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka trpí
takými vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, keďže k jej uzatvoreniu došlo podvodným - protiprávnym
konaním, a teda je na strane žalobcu hmotnoprávny základ domáhať sa určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam - pozemku C KN parc.č. 593/31 - zast. plocha a nádvorie o výmere 1357m2 (t.č.

evidovaný Okresným úradom Žilina - katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k.ú. B.), pozemku C KN
parc.č. 611/21 - ostatná plocha o výmere 799m2 (t.č. evidovaný Okresným úradom Žilina - katastrálnym
odborom na LV č. XXXX pre k.ú. B.), keďže z neplatného právneho úkonu právne účinky nenastávajú
a žalobca nemohol platne previesť vlastnícke právo jednak na žalovaného 1/Andreja Gerbela a tento
následne na žalovaného 21 Ing. Milana Hauera.

16. Súd na pojednávaní dňa 20.3.2024 vec opätovne prejednal a rozhodol za účasti žalobcu, právnej
zástupkyne žalobcu, právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 4/ a v neprítomnosti žalovaných 1/
až 4/. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 6.7.2023
a rozsudku zo dňa 6.7.2023. Následne súd opätovne vec posúdil v kontexte vykonaného dokazovania

a pri zohľadnení nových skutočností vyplývajúcich z právoplatného rozsudku vydaného v trestnom
konaní s akcentom na ustanovenie § 193 CSP a tiež podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

17. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s

takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

19. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 41a ods. 1 a 2 OZ:
(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať,

ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

21. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

22. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ
1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

23. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.2a).24. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

25. Podľa § 151b ods. 1 až 4 OZ:
1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na

hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

26. Podľa § 553 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v

prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o
nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
(2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je
povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.

(3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

27. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný v rade
1/ ako kupujúci, žalovaní v rade 3/ a 4/ ako „účastníci“ uzatvorili dňa 3.10.2016 (č.l. 8). Predmetom
zmluvy boli nehnuteľnosti v katastrálnom území B. zapísaných na na LV č. XXXX, pozemok C KN parc.č.
593/31 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1357 m2 a na LV č. XXXX, pozemok C KN parc.č.
611/21 – ostatné plochy o výmere 799 m2. Kúpna cena bola stanovená vo výške 1,- Euro. Zmluvou bolo

okrem prevodu nehnuteľnosti aj zriadené vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo vstupu, prechodu
a prejazdu, a to aj motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti C KN parc.č. 593/25, parc.č. 593/32, parc.č.
593/35, parc.č. 593/39, parc.č. 593/41, parc.č. 593/42, parc.č. 593/31. Vklad vlastníckeho práva a práva
z vecného bremena bol povolený dňa 4.10.2016 pod V 8789/2016. Účastníkom kúpnej zmluvy a zmluvy
o zriadení vecného bremena boli aj žalovaní v rade 3/ a 4/, avšak zo zmluvy im nevyplývajú žiadne

práva ani povinnosti. Súčasťou zmluvy v článku VII. bola rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej
je účinnosť zmluvy podmienená rozväzovacou podmienkou a zmluva zaniká v okamihu, ak účastník
1/ (žalovaný v rade 3/) uhradí v lehote 1 mesiaca od podpísania zmluvy celkové zostatky lízingov
u jednotlivých lízingových spoločnosti k v zmluve špecifikovaným motorovým vozidlám. V prípade
neuhradenia zostatkov lízingov v lehote 1 mesiaca od podpísania zmluvy, zostávajú účinky zmluvy

zachované.

29. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. mal súd za preukázané, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok C
KN parc.č. 593/31 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1357 m2 je žalovaný v rade 1/, a to titulom
kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený 4.10.2016. Z výpisu

z LV č. XXXX pre k.ú. B. - pozemok C KN parc.č. 611/21 – ostatné plochy o výmere 799 m2, a to
titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.1.2017. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
v rade 1/ nadobudol nehnuteľnosti od žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 3.10.2016 a nehnuteľnosť
evidovanú na LV č. XXXX následne previedol na žalovaného v rade 2/. Súd v konaní o určenievlastníckeho práva posudzoval ako prejudiciálnu otázku, či vyššie uvedená kúpna zmluva v spojení
so zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 3.10.2016 je absolútne neplatná, pričom v čase
podania žaloby až do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 22.9.2021 súd prvej inštancie vychádzal

zo skutkových tvrdení strán sporu a k nim vykonal dokazovanie. Následne po zrušení rozsudku súdu
prvej inštancie a (potvrdzujúceho) rozsudku súdu druhej inštancie, dovolacím súdom, súd nariadil
pojednávanie za účelom, aby vec opätovne posúdil v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Cdo/234/2022 zo dňa 26.10.2023, pričom úlohou súdu bolo opätovne vyhodnotiť dokazovanie
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a spor posúdiť podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich

ustanovení zákona s tým, že súd nie je viazaný právnym posúdením sporu prezentovaným sporovými
stranami. Po nariadení pojednávania žalobca súdu oznámil nové skutočnosti, ktoré majú zásadný vplyv
na opätovné posúdenie veci, a to skutočnosť, že konateľ žalovaného v rade 3/ - L. J., bol rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/79/2020 zo dňa 6.7.2023, právoplatným 6.7.2023, uznaný vinným zo
spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Súd uvedený trestný
rozsudok vyhodnocoval v kontexte § 193 CSP, v zmysle ktorého je civilný súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a tiež o tom, kto ho spáchal.

30. S ohľadom na viazanosť civilného súdu trestným rozsudkom súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Súd neporuší

§ 135 Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti § 193 CSP, pozn. súdu) pokiaľ nad rámec
skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku (obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych
hľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov.
Súd je povinný z výroku trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho
právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty

trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku.“
Na účely vyhodnotenia žalobného nároku v prejednávanej veci je rozhodujúca aj druhá časť právnej
vety, a to: „Ak sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle. Nedostatok
vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“

Z obsahu tohto zásadného rozhodnutia vyplýva, že v prejednávanej veci išlo o obdobný prípad, aký
je predmetom posudzovania aj v tejto právnej veci. Pre účely vyhodnotenia rozsahu viazanosti súdu
trestným rozsudkom ako aj skutkovej časti trestného rozsudku je rozhodujúce uviesť, že z výroku
rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/79/2020 zo dňa 6.7.2020 vyplýva presný popis skutku,
za ktorý bol uznaný vinným zo zločinu podvodu L. J. – konateľ žalovaného v rade 3/. Je totiž

zrejmé, že tento bol uznaný vinným na tom skutkovom základe, že začiatkom októbra 2016 v Rosine,
okres Žilina ako konateľ subjektu MlKOMIX, spol. s r. o., IČO: 36 414 930, požiadal A. B. C., aby
mu prostredníctvom záruky pozemkami v jeho vlastníctve pomohol pri predaji motorových vozidiel a
súvisiacim vysporiadaním leasingov k týmto vozidlám, ktoré mala v prenájme MlKOMIX, spol. s r.o.
a ktoré chcel odpredať subjektu AUTO - PARTNER SK, s.r.o., IČO: 47 428 023, záruku pozemkami

žiadal na prechodnú dobu maximálne tri mesiace, kým si nevysporiada svoje leasingové záväzky, pod
podmienkoučasovéhoohraničeniazárukyA.B.C.sožiadosťousúhlasiladňa03.10.2016naNotárskom
úrade v Žilina, ul. 1. Mája 1031/5, uzatvoril ako predávajúci „Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena“ s kupujúcim F. G., nar. XX.XX.XXXX, s účastníkom v rade 1 - MIKOMIX, spol. s r.o., zast.
konateľom L. J. a v rade 2 - AUTO - PARTNER SK, s.r.o., zast. konateľom F. G., ktorej predmetom bol

prevod vlastníckeho práva k dvom pozemkom zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Žilina, katastrálny odbor, v k.ú. E. - B., vo vlastníctve A. B. C., na kupujúceho fyzickú osobu F. G.
za kúpnu cenu 1,- Euro, v článku VII. tejto zmluvy sa nachádzala rozväzovala podmienka, ktorou sa
zmluvné strany dohodli, že táto zmluva zaniká v okamihu, keď účastník v rade 1 MIKOMIX, spol. s r.o.
uhradí v lehote 1 mesiaca od podpísania tejto zmluvy celkové zostatky leasingov deviatich motorových

vozidiel a v prípade, ak účastník v rade 1/ neuhradí celkové zostatky leasingov, účinky zmluvy zostávajú
zachované,napriektomuakoštatutárnyorgánúčastníkavrade1/MIKOMIX,spol.sr.o.celkovézostatky
leasingov v zmysle rozväzovacej podmienky zmluvy neuhradil, v dôsledku čoho pôvodný kupujúci F.
G. už ako vlastník Kúpnou zmluvou z 25.01.2017 predal jeden z pozemkov, ktoré kúpil od A. B. C.,
kupujúcemu A. J. K., nar. XX.XX.XXXX, a vlastníkom druhého pozemku kúpeného od A. B. C. je stále

F. G., čím obvinený L. J. spôsobil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. B. XXX/X, E., škodu vo
výške 93194,35 EUR, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov podľa záverov
odborného vyjadrenia č. 081/2019 znaleckej organizácie z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností., a teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol do omylu žalobcu aspôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.“ Z obsahu tohto právoplatného trestného rozsudku
nesporne vyplýva, že predmetom posúdenia je kúpna zmluva zo dňa 3.10.2016, ktorá je predmetom
posudzovania aj v prejednávanej veci a jej platnosť je predmetom prejudiciálnej otázky podstatnej pre

rozhodnutie v konaní o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ teda trestný súd konštatoval, že uzavretie
tejto zmluvy je v rozpore so zákonom, nakoľko L. J. sa svojim úmyselným konaním dopustil zločinu
podvodu tým, že žalobcu uviedol do omylu, je nutné konštatovať, že kúpna zmluva zo dňa 3.10.2016 je
pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná.

31. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho
úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči
dobrým mravom. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto
zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v 39 vyvoláva iba
rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné

ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom
právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom
dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne
zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a
povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.

32. Súd po vyhodnotení rozhodujúcich okolností vrátane rozsudku trestného súdu, pri vyhodnotení
rozsahu viazanosti súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, opätovne
poukazuje na závery rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/223/2016, v ktorom NS SR uviedol, že súdna
prax sa pri aplikácii § 135 ods. 1 O.s.p. ustálila na názore, podľa ktorého ak je v čase rozhodovania

civilnéhosúduprávoplatnýrozsudok,ktorýmbolorozhodnuté,žebolspáchanýtrestnýčin,jesúdviazaný
výrokom, že bol trestný čin spáchaný a výrokom, kto ho spáchal; súd je pritom viazaný výrokom, nie
odôvodnením trestného rozhodnutia. Z výroku o vine je však treba vychádzať ako z celku a brať do
úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, ţe rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky

skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o
uplatnenom nároku (porovnaj tieţ rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 101/2012). Nejde pri tom o
porušenie § 135 O.s.p., pokiaľ civilný súd nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku
(obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ tieţ niektorú ďalšiu okolnosť,
ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov.

33. V prejednávanej veci preto súd dospel k záveru, že zo skutkového a právneho posúdenia konania
konateľažalovanéhovrade3/,ktoréobsahujevýroktrestnéhorozsudku(aktorýmjecivilnýsúdviazaný),
je zrejmé, že znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bol konateľ žalovaného 3/ uznaný
vinným sú nesporne významnými pre rozhodnutie civilného súdu. Z obsahu skutkovej časti rozsudku

ako aj z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci vyplýva, že obaja účastníci kúpnej zmluvy
z 3.10.2016 urobili tento úkon „formálne“, to znamená bez skutočnej vôle predať a kúpiť (a so skutočnou
vôľou zabezpečiť pohľadávku žalovaného v rade 3/). Vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v
skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav, ide o nedostatok
vážnosti vôle. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatnými prejavmi vôle sú medziiným simulované právne úkony. Pokiaľ
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov
a ak sú splnené všetky jeho náleţitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného
potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (simulovaným právnym

úkonom) zastieraný iný právny úkon (dissimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný
z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí
zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že
spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon
nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc

zo skutkových a právnych záverov trestného súdu vyjadrených vo výroku jeho rozsudku treba mať za
to, že konateľ žalovaného v rade 3/ uviedol žalobcu do omylu v tom, že mal v dôsledku tohto nim
vyvolanéhoomylužalobcapredstierať uzatvoreniekúpnejzmluvy,vskutočnostialemalivôľuzabezpečiť
pohľadávku žalovaného v rade 3/ titulom leasingových zmlúv. Keďže predmetná „kúpna zmluva“ akodvojstranný právny úkon nebol urobený vážne (vzhľadom na to, že v nej absentoval jeden prvok vôle
– vážnosť), je takáto zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. K otázke vplyvu
absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril ústavný

súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad
alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré
sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od
ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol,
a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu,

v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul
(„titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby neţ „modus“, je potrebné určiť,
kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí
nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na
jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu
o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších

nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len
potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana,
ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne
uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá

skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri.

34. S ohľadom na všetky vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie neostalo iné, iba s ohľadom
na viazanosť trestným rozsudkom a jeho skutkovým a právnym posúdením, ako aj pri zachovaní
zásady právnej istoty, konštatovať, že právny úkon zo dňa 3.10.2016 označený ako „Kúpna zmluva

a zmluva o zriadení vecného bremena“ je absolútne neplatným právnym úkonov. Na základe takéhoto
neplatného právneho úkonu preto nemohol nadobudnúť žalovaný v rade 1/ vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam a tiež žiadnu z nich následne previesť kúpnu zmluvou na žalovaného v rade 2/.
Súd preto žalobe vyhovel a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1
nachádzajúcich sa v obci Žilina, okres E., katastrálne územie B., evidované Okresným úradom Žilina,

katastrálnym odborom: na LV č. XXXX, pozemok C KN parc. č. 593/31 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1357 m2, na LV č. XXXX, pozemok C KN parc. č. 611/21 – ostatná plocha o výmere 799
m2. Voči žalovaným v rade 3/ a 4/ súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej
legitimácie v spore. Predmetom sporu totiž nebolo určenie neplatnosti právneho úkonu (uvedené bolo
iba predmetom prejudiciálnej otázky v spore), ale určenie vlastníckeho práva. Vecnú legitimáciu má

ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy

iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú.
Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe záujem na požadovanom určení. Žaloba
o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní
v katastri nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre

účastníkov konania a môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľnosti, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané
v katastri ako vlastníci. Len v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí
túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. V prejednávanej veci tak nie sú pasívne vecne
legitimovaní žalovaní v rade 3/ a 4/, ktorým zápis v katastri nehnuteľnosti nesvedčí. Zápis na LV č. XXXX

pre k.ú. B. svedči v prospech žalovaného v rade 1/, na LV č. XXXX pre k.ú. B. svedčí v prospech
žalovaného v rade 2/, t.j. iba títo sú v konaní pasívne vecne legitimovaní.

35. V závere súd považuje za podstatné vyjadriť sa k argumentácii právneho zástupcu žalovaných v rade
1/ a 4/, ktorý sa vyjadril aj k posudzovaniu omylu v zmysle § 49a OZ. Uviedol, že účastník, ktorému

bol právny úkon určený o tomto omyle nevedel, ani nemohol vedieť. Žalovaní v rade 1/ až 4/ nevedeli
o tom, že bol žalobca zo strany pána J. nejakým spôsobom zavedený do omylu. Kúpna zmluva, ktorá
je predmetom posudzovania bola súčasťou jedného veľkého kontraktačného procesu, ktorý doposiaľ
nebol tak podrobne vysvetlený. Pán G., v pozícii svedka žalovaného v rade 1/ vysvetlil, že kupovalbalík áut v sume 300.000 od pána J., resp. spoločnosti MIKOMIX. V rámci tohto úkonu, sa však jednalo
o nákup áut, ktoré boli hodnotnejšie a nebol v sume 300.000 Eur. Z tohto dôvodu požiadal pána J., či
mu vie zabezpečiť, ešte nejakú formu revanšu, čím by sa dorovnala táto hodnota. Pán J. mu oznámil, že

má k dispozícií nejaké pozemky, ktoré mu za symbolickú, teda veľmi výhodnú cenu prevedie a kde sa
dorovná cena áut. Na základe tohto s cieľom dorovnať hodnotu áut došlo k prevodu pozemkov. Vozidlá,
ktoré boli predmetom prevodu, však trpeli určitou ťarchou v podobe leasingu,, t.j., neboli uhradené všetky
splátky leasingu. Neboli to však pohľadávky ani spoločnosti Autopartner, ani pána G. voči žiadnemu
účastníkovi zmluvnej strany. Preto sa nemohlo jednať o žiaden zabezpečovací prevod práva. Jednalo

sa o nejaký druh pohľadávky voči tretej osobe, prípadne leasingovej spoločnosti. Žalovaní 1/ až 4/
nikdy netrvali na tom, aby boli nejakým spôsobom zabezpečené tieto pohľadávky. Išlo len o náhodnú
rozväzovaciu podmienku, ktorá mala práve chrániť všetkých účastníkov. Ak by bola zmluva posúdená
ako absolútne neplatná, poprel by sa inštitút rozväzovacej podmienky. V ďalšom poukázal na zmluvnú
slobodu žalobcu, ktorý mohol podpísať alebo nepodpísať zmluvu, no žalovaní v rade 1/ a 4/ nemohli
vedieť, aký je vzťah medzi žalobcom a pánom J., nakoľko ten bol inak prezentovaný. Súd má za to, že

tietotvrdeniažalovanýchvrade1/a4/nemajúvplyvnazáversúduovyhodnotenípredmetnejzmluvyako
absolútne neplatnej. V prvom rade k samotnému popisu kontraktačného procesu súd uvádza, že ten bol
predmetom posúdenia trestného súdu, ktorý dospel k záveru, že konaním konateľa žalovaného v rade
3/ došlo k zavedeniu žalobcu do omylu. Práve táto skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie samotnej
zmluvy a ani prípadná nevedomosť žalovaných v rade 1/ a 4/ nemôže mať vplyv na iný záver súdu. Je

totiž zrejmé, že pri nedostatku vážnosti vôle na strane predávajúceho – žalobcu, ktorým bol uvedený do
omylu, nemôžu nastať právne následky právneho úkonu. Ak teda žalobca uzavrel zmluvu so žalovaným
v rade 1/ ako kupujúcim v dôsledku uvedenia do omylu, nemožno zmluvu považovať za platnú, pretože
odporuje zákonu. Súd opätovne zdôrazňuje, že iný záver súdu, odporujúci záverom v trestnom konaní,
by mal za následok narušenie princípu právnej istoty a obchádzanie § 193 CSP. Okrem toho má súd

za to, že uvedenie žalobcu do omylu (konaním konateľa žalovaného v rade 3/) je na základe trestného
rozsudku trestným činom – zločinom podvodu. Súd, viazaný trestným rozsudkom v časti skutkového a
právneho posúdenia, preto musí zároveň konštatovať, že aj v zmysle § 3 ods. 1, v spojení s § 37 a 39
OZ je nutné na tento úkon nahliadať ako na absolútne neplatný. Z uvedených dôvodov má súd za to,
že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako bolo konštatované v odôvodnení tohto rozsudku.

36. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci

38. Podľa§253ods.1CSP,akstranavkonanínavrhnevykonaniedôkazu,sktorýmsúspojenévýdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného, druhoinštančného a dovolacieho)

vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/ v zmysle zásady úspechu v spore. Žalobca bol v konaní úspešný,
a tak mu voči žalovaným v rade 1/ a 2/ ako neúspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.43. Vo vzťahu k žalovaným v rade 3/ a 4/ súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie v spore. O nároku na náhradu trov konania žalovaného v rade 4/ preto súd rozhodol v zmysle
zásady úspechu v konaní a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% vrátane trov druhoinštančného a dovolacieho konania. Osobitne však súd postupoval vo vzťahu
k žalovanému v rade 3/, nakoľko práve koanie žalovaného v rade 3/ (prostredníctvom jeho konateľa)
malo za následok absolútnu neplatnosť posudzovanej kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej došlo k prevodu
vlastníckehopráva.Súdmápretozato,žeprávekonaniežalovanéhovrade3/,penalizovanéodsúdením
vtrestnejveci,jedôvodomhodnýmosobitnéhozreteľa,prektorýsúdžalovanémuvrade3/,hocúspešnej

stranesporu,nároknanáhradutrovkonanianepriznal.Súdusajavíakoodporujúcezákladnýmzásadám
civilného konania a princípu spravodlivosti, aby subjekt, ktorý zapríčinil svojim (trestným) konaním
neplatnosť zmluvy bol v konaní posudzovaný ako úspešný a v zmysle zásady úspechu mu boli priznané
trovy konania. Z uvedených dôvodov súd preto dospel k záveru o aplikácii § 257 CSP a žalovanému
v rade 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

44. Okrem toho súd rozhodol aj o nároku štátu spojenom s nákladmi na znalecké dokazovanie, ktoré boli
uhradenézoštátnychprostriedkov(časťznalečnéhobolauhradenázpreddavkuzloženéhonaúčetsúdu
žalobcom vo výške 500,- Eur a zostávajúca časť v sume 25,89 Eur vyplatená znalkyni z rozpočtových
prostriedkov súdu). Nakoľko boli žalovaní v rade 1/ a 2/ neúspešnou stranou sporu, štát má voči nim
nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia