Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010233
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123010233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň

JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B. C., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B. C., proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03.09.2024 sp. zn. 1T/11/2023, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
A. B. C., narodenému XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom D. E., D. F. XXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B. C. (ďalej

len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX podal na poškodeného G. C. C. H. C., I., I., príslušníka J. K. L. M., písomné trestné
oznámenie, doručené dňa 21.01.2021 K. A. M., J. X, N., zaevidované pod ČVS: F./OISZ-2020, v ktorom
okrem iného uviedol, že poškodený zneužíva právomoc verejného činiteľa hrubým spôsobom, dňa
XX.XX.XXXX A. M. M. M. O. P. J. M. M. C. M., kde sa stretli s pánom B. C. B., poškodený sa na tomto
stretnutí predstavil, že je príslušníkom J. K. L. M., ukázal svoj služobný odznak a pána B. týmto prinútil

podpísať Dohodu o ukončení nájmu za spoločnosť C. M. a dňa XX.XX.XXXX C. E. O. N. N. C. E. M.
P. M. M., so sídlom N., taktiež pod hrozbou kontroly z J. K. L. M. v C. dal I. P. podnikajúcemu pod
názvom živnosti I. P. – B. veľkoobchod ovocie zelenina, s miestom podnikania Q., R. XXX príkazom,
aby opäť dodával tovar na prevádzku v C., S. F. N. N. M. P. M. M., ale na prevádzku do N. má zákazdodávať tovar, podľa trestného oznámenia má poškodený napomáhať podnikateľským subjektom a
radiť im ako zákony obísť za finančnú odplatu, zneužíva právomoc verejného činiteľa na svoj osobný
prospech a na prospech jemu spriaznených firiem svojich rodičov, pričom skutočnosti, obsiahnuté v

uvedenom trestnom oznámení sú nepravdivé, poškodený G. C. C. H. C., I., I. bol vypočúvaný dňa
05.08.2021 na Úrade inšpekčnej služby v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS:F./
OISZ-2020 pred začatím trestného stíhania ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, pričom
uznesením Úradu inšpekčnej služby zo dňa 08.12.2021, ČVS: F./OISZ-2020 v spojení s uznesením
Krajskej prokuratúry v Nitre, sp. zn. 4Kn/136/21/4400 zo dňa 09.02.2022, právoplatným dňa 09.02.2022

bola podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku vec podozrenia zo spáchania prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť poškodený odmietnutá, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania, alebo
na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku.

Za to mu bol podľa§ 345 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.,

nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu
podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba vo výmere 1 rok.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo čo do výroku o vine a treste.

Uviedol, že napadnutý rozsudok je nedôvodný a nezákonný. Podľa jeho názoru súd I. stupňa nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe tohto vyhodnotenia nesprávne dospel k záveru, že sa dopustil
skutku popísaného vo výrokovej časti rozsudku. Konanie opísané v tomto výroku nenapĺňa znaky
skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia ani žiadneho iného trestného činu. Ak by postupoval súd
I. stupňa v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., mal dospieť k záveru, že skutočnosti, ktoré uviedol

v trestnom oznámení, ktoré podal na poškodeného, si nevymyslel, ale tieto mu boli oznámené svedkami
B. a P. a bol presvedčený o ich pravdivosti. S poukazom na tieto skutočnosti potom existujú dôvodné
pochybnosti v tom smere, že poškodeného C. vedome nepravdivo obvinil z konania, ktorého sa tento
nedopustil a ktoré si mal on na neho vymyslieť. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nie je
sporné, T. U. N. M. N. E. I. M. C. M. v zastúpení C. B. a C. M. S. N. E. I. M. C. M. S. P. M. M.. N. sa za C.

M. resp. P. M. M. zúčastnil okrem ich konateľov H. C. starší aj jeho syn poškodený G. C. bez právneho
vzťahu k týmto spoločnostiam a tiež sa zúčastnil rokovaní aj s I. P. o presmerovaní dodávok tovaru
z C. M. N. P. M. M.. Nebolo tiež sporné, že dohody, ktoré boli výsledkom týchto rokovaní, poškodzovali
spoločnosť C. M. a uskutočnili sa za jeho chrbtom. O týchto dohodách ho v rámci telefonických hovorov
informovali svedkovia B. a P. a informovali ho aj o účasti poškodeného G. C. na jednaniach resp. o jeho

presvedčovacích schopnostiach. V čase rokovaní s B. a P. bol poškodený G. C. príslušníkom J. K. L. M.
C. M.. To, že G. C. sa vo svojom postavení nesprával vždy zákonným spôsobom, svedčia aj jeho trestné
stíhania. Podľa jeho názoru súd I. stupňa mohol vyhodnotiť vykonané dôkazy aj tak, že dospel k záveru,
že sa skutku opísaného vo výrokovej časti rozsudku dopustil, má reálny základ, potom jeho záver, že
svojím konaním naplnil znaky prečinu krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák., je evidentne nesprávny.

Poškodený G. C. bol nepochybne v čase rokovaní s C. B. a I. P. príslušníkom J. K. L. M. a teda bol
osobou v služobnom pomere a štátnym zamestnancom, avšak v čase týchto rokovaní bol preukázateľne
mimo službu. Je nesporné, že právomoc príslušníka policajného zboru v kritickom čase nevykonával
a nemal ani jeho zodpovednosť a oznámeného skutku sa preto nemohol dopustiť v súvislosti s touto
právomocou. Keďže je vylúčené aj v prípade, ak by sa skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení

potvrdili,vyvodiťprotipoškodenémuG.C.trestnúzodpovednosťzatrestnýčinpodľa§326Tr.zák.,preto
je vylúčený aj jeho trestný postih za prečin krivého obvinenia. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo10/2018 a rozsudok KS Prešov sp. zn. 10To/28/2016. Ak by aj mal
úmysel nepravdivo poškodeného obviniť z trestného činu, oznámené skutočnosti znaky trestného činu
nenapĺňali, išlo by z jeho strany o pozitívny právny omyl a jeho konanie nemohlo založiť žiadnu trestnú

zodpovednosť. Súd I. stupňa sa i napriek jeho námietkam voči právnej kvalifikácii s týmito nevyrovnal.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného spod obžaloby
z dôvodov uvedených v § 285 písm. a/ eventuálne b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Poškodený zaslal vyjadrenie k odvolaniu obžalovaného, kde poukázal na to, že súd I. stupňa správne
postupoval v zmysle zásad trestného konania. Obžalovaný sa snažil o diskreditáciu jeho osoby, pričom

poukázal, že zo žalovaného skutku bol usvedčený výpoveďami svedkov. Nepoprel, že sa zúčastnil na
rokovaní s C. B. a I. P., pričom v čase rokovaní nevykonával žiadne úkony súvisiace s jeho pracovnou
a služobnou činnosťou, keďže bol príslušníkom Kriminálneho úradu Finančnej správy. I napriek tomu,
že voči nemu prebieha trestné stíhanie, doposiaľ právoplatne odsúdený nebol. Voči obžalovanémubolo vedené aj civilné súdne konanie na ochranu osobnosti pod sp. zn. 19C/98/2020, ktoré je už
právoplatne skončené a na základe tohto rozsudku sa mu aj obžalovaný písomne ospravedlnil. Na
základe vykonaného dokazovania potom správne súd I. stupňa rozhodol o vine obžalovaného a navrhol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný a obhajca zotrvali na písomných dôvodoch svojho
odvolania, pričom navrhli podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť rozsudok súdu I. stupňa s tým, aby
krajský súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a/ prípadne
písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodí.

Zástupkyňa krajského prokurátora s poukazom na zákonný a správny rozsudok súdu I. stupňa a na
správnevyhodnotenievykonanýchdôkazovnavrhlaodvolanieobžalovanéhoakonedôvodnézamietnuť.
K námietke obžalovaného, že išlo u neho o pozitívny právny omyl, uviedla, že svedkovia, od ktorých sa
mal obžalovaný dozvedieť skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení, toto nepotvrdili a teda nemohol
byť uvedený do omylu, ale tieto skutočnosti uvedené v trestnom oznámení si zrejme vymyslel s úmyslom
privodiť poškodenému trestné stíhanie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, Krajský súd v Nitre v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia
súdom I. stupňa vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania

a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Súd I. stupňa pri
vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných
chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu. V odôvodnení napadnutého rozsudku v
súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa v potrebnom a dostatočnom

rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že i napriek tomu, že obžalovaný spáchanie
skutku popieral a tvrdil, že skutočnosti uvádzané v predmetnom trestnom oznámení sa dozvedel od
svedkov B. C. B. a I. P. sa nepotvrdili. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že skutočnosti, ktoré obžalovaný

uviedol v trestnom oznámení, obžalovanému nepovedali. Svedok B. jednoznačne uviedol, že poškodený
G. C. sa mu nikdy nepredstavil, že je príslušníkom J. K. L. M., neukázal mu služobný preukaz a ani
u neho nevidel zbraň a taktiež sa mu nevyhrážal daňovou kontrolou. Tento svedok dokonca uviedol, že
nemal vedomosť o tom, že poškodený je príslušníkom Kriminálneho úradu finančnej správy. O tomto
sa dozvedel až od vyšetrovateľa v prípravnom konaní. Rovnaké skutočnosti uviedol aj svedok I. P..

Tieto výpovede boli potvrdené aj výpoveďou svedka H. C. staršieho, ktorý ako konateľ hore uvedených
spoločností bol prítomný pri rokovaniach poškodeného s B. a P. a poškodeného predstavoval iba tak,
že je jeho syn.
Na základe týchto skutočností potom bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný do trestného
oznámenia uviedol nepravdivé skutočnosti a konal v úmysle privodiť poškodenému trestné stíhanie. To,

že sa preverovalo konanie poškodeného pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Tr. por. bolo zistené aj zo spisu úradu inšpekčnej
služby ČVS: F./OISZ-2020, kedy uznesením zo dňa 08.12.2021 v spojení s uznesením Krajskejprokuratúry v Nitre sp. zn. 4Kn/136/21/4400 bolo trestné oznámenie odmietnuté podľa § 197 odsek 2
Tr. por. , pretože nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania.
Z vykonaných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil

skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku a týmto konaním naplnil zákonné znaky prečinu
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 18.01.2021 podal na poškodeného G. C.
C. H. C., I., I. príslušníka kriminálneho úradu finančnej správy trestné oznámenie doručené K. A. M.
N. dňa 21.01.2021, v ktorom uviedol, že poškodený zneužíva právomoc verejného činiteľa hrubým
spôsobom, keď dňa 30.11.2020 mal ísť spolu so svojim otcom do kancelárie spoločnosti M. C., M., kde

sa mal stretnúť s pánom B. C. B., kde sa poškodený na tomto stretnutí predstavil, že je príslušníkom
Kriminálneho úradu finančnej správy, ukázal svoj služobný odznak a pána B. týmto prinútil podpísať
Dohodu o ukončení nájmu za spoločnosť C. M. a dňa 01.12.2020 podpísať Zmluvu o nájme nebytových
priestorov za spoločnosť P. M., M. so sídlom N., taktiež pod hrozbou kontroly z J. K. L. M. v C. dal I.
P. podnikajúceho pod názvom živnosti I. P. – B. veľkoobchod ovocie, zelenina s miestom podnikania
Q., R. XXX príkazom, aby opäť dodával tovar na prevádzku v C., avšak už na novú spoločnosť P. M.,

M., ale na prevádzku do N. má zákaz dodávať tovar, čím podľa trestného oznámenia má poškodený
napomáhať podnikateľským subjektom a radiť im, ako zákony obísť za finančnú odplatu, čím zneužíva
právomoc verejného činiteľa na svoj osobný prospech a na prospech jemu spriaznených firiem svojich
rodičov, pričom bolo zistené, že skutočnosti obsiahnuté v uvedenom trestnom oznámení sú nepravdivé.
Správne súd I. stupňa poukázal na to, že obžalovaný sa tohto konania dopustil v nepriamom úmysle,

pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného
týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Konštatovanie súdu I. stupňa, že
závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná, teda posudzovanie materiálneho korektívu
bolo správne a zákonné.
Pokiaľ obhajoba poukazovala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Tdo10/2018, krajský súd konštatuje, že

toto sa týka iba posudzovania naplnenia resp. nenaplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. Obžalovaný však podaním trestného
oznámenia mal úmysel privodiť trestné stíhanie poškodenému, keď v ňom uviedol skutočnosti, ktoré sa
mal dozvedieť od svedka B. a P., ktorí to jednoznačne popreli, že takéto skutočnosti by obžalovanému
hovorili. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že iného lživo obvinil, keď vedome nepravdivo informoval

orgány činné v trestnom konaní o skutkových okolnostiach teda o tom, kedy, kde a ako mal byť trestný
čin spáchaný a toto obvinenie smerovalo voči konkrétnej osobe – poškodenému.
Skutok, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným napadnutým rozsudkom, sa stal 18.01.2021. Súd I.
stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že z hľadiska časovej pôsobnosti ukladal obžalovanému
trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pretože tento ako celok je pre neho priaznivejší.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku však vina obžalovaného bola uznaná podľa zákona účinného
v čase spáchania skutku, keďže súd I. stupňa nešpecifikoval vo výroku rozsudku a ani v právnej vete,
že použil zákon účinný od 06.08.2024.
Podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024 za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr.
zák. bolo možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov. Toto ustanovenie zákona nebolo

zmenené ani novelou Trestného zákona č. 40/2024 účinného od 06.08.2024.

Podľa§2ods.1Tr.zák.trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Po zohľadnení týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že Trestný zákon účinný do 06.08.2024
je pre obžalovaného priaznivejší s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., pretože podľa názoru
odvolacieho súdu obžalovanému je potrebné priznať pri ukladaní trestu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zák., keďže pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, tento doposiaľ nebol súdne
trestaný a neboli u neho zistené žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zák. tak, ako to správne

konštatoval súd I. stupňa.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. účinného do 06.08.2024, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje
sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri použití tohto ustanovenia
potom trestná sadzba odňatia slobody 1 až 5 rokov sa zmenila na trestnú sadzbu 1 rok až 3 roky
8 mesiacov, to znamená, že použitie tohto ustanovenia je pre obžalovaného priaznivejšie, keďže

po nadobudnutí účinnosti zákona č. 40/2024 od 06.08.2024, ktorým bol zmenený Trestný zákon,
ustanovenie § 38 sa zmenilo a už nie je možné znižovať hornú hranicu trestnej sadzby.
Na základe týchto skutočností potom odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa len vo
výroku o treste, pretože bolo zistené, že bol porušený Trestný zákon, a teda rozsudok zrušil podľa § 321ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. por. a keďže boli splnené všetky podmienky na nové rozhodnutie, krajský súd
sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste rozhodol.
Pri ukladaní trestu krajský súd zohľadnil zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák.

a s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistiac priťažujúce okolnosti
dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútky a ako aj
vzhľadom na osobu obžalovaného mal za to, že trest odňatia slobody uložený mu na samej spodnej
hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 1 rok bude pre obžalovaného postačujúci na jeho prevýchovu.
Keďže obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, bol toho názoru, že uložený trest spĺňa všetky podmienky

tak generálnej ako aj individuálnej prevencie aj bez skutočného výkonu trestu. S poukazom na osobu
obžalovaného ako aj s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, mal
dôvodne za to, že účel trestu bude dosiahnutý aj bez jeho priameho výkonu. S poukazom na tieto
skutočnosti mu potom odvolací súd výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50
ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti potom krajský súd na základe odvolania obžalovaného
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.