Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218209185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1218209185.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne BYTOKOMPLET, s.r.o., Bratislava - mestská časť
Karlova Ves, Silvánska 5, IČO: 35 698 845, zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom Mičietom, Bratislava,
Medzilaborecká 21, proti žalovanej M. C., narodenej X. Q. XXXX, K., I. XXX, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Prachová & Pobijak, s. r. o., Bratislava, Pribinova 20, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 523,93
€ s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B2-9C/75/2018, o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2023 sp. zn. 6Co/96/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava II (ďalej tiež len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 27. mája 2021
č. k. 9C/75/2018-354 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 523,93 € s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 523,93 € od 1. júla 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni v plnom rozsahu 100%.

2. Právne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 6 ods. 2, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods.

1 a 2 písm. e) a § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“), § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013 a § 262 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku(zákonač.160/2015Z.z.vzneníneskoršíchzmienadoplnení,ďalejtiežlen„CSP“).
Konštatoval, že medzi žalovanou ako vlastníčkou nehnuteľnosti (bytu) a žalobkyňou ako správkyňou

došlo uzavretím zmluvy o výkone správy k vzniku občianskoprávneho záväzkového vzťahu, na základe
ktorého bola žalovaná povinná žalobkyni uhrádzať za služby poskytované žalobkyňou v zmysle čl.
V bodu 5.2 predmetnej zmluvy mesačné zálohové platby. Uviedol, že žalobkyňa ako správkyňa bola
následne povinná rozúčtovať skutočné náklady za poskytnuté plnenia s tým, že ak bol vlastníkovi bytu/
nebytového priestoru zistený nedoplatok, je vlastník takýto nedoplatok povinný uhradiť. Vzhľadom na
to, že žalovaná svoje zmluvné povinnosti neuhradením dlžnej sumy porušila, dospel k záveru, že nárok

žalobkyne voči žalovanej bol v celom rozsahu dôvodný. Za irelevantné považoval skutočnosti, či alebo
kedy žalovaná dostala zálohový predpis (alebo ho nedostala), prípadne v akej výške platila zálohové
platby, rovnako ako aj výšku zaplatených zálohových platieb s poukazom na to, že žaloba smerovala k
zaplateniu nedoplatku z vyúčtovania a nie k zaplateniu preddavku ako takého. Dodal, že ak by žalovaná
neplatila preddavkové platby vôbec, alebo by ich platila v inej výške, bol by následne aj jej dlh v inej
výške.3. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len
„nižšie súdy“) rozsudkom z 28. septembra 2023 sp. zn. 6Co/96/2021, viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie, na odvolanie žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V
odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že obsah odvolania nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, a ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie

založil svoje rozhodnutie.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420
písm. f) aj § 421 ods. 1 písm. a), b) i c) CSP namietajúc vady v procese dokazovania, prílišný
formalizmus posudzovania sporu a nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť) rozsudku. Podľa dovolateľky
dôsledkom neaplikovania § 295 CSP pri dokazovaní v predmetnej veci došlo k skutočnosti, že

rozhodnutia nižších súdov trpia vadou zmätočnosti v intenzite porušujúcej jej právo na spravodlivý
proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 31. augusta 2023 sp. zn.
2Cdo/86/2022, ktorý posúdil konanie súdu prvej inštancie v obdobnej veci ako nesprávne. Navrhla zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne zrušiť rozsudky oboch nižších

súdov a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

5. Žalobkyňa navrhla dovolanie odmietnuť, resp. ho zamietnuť ako nedôvodné. Dovolanie podľa § 421
ods. 1 CSP podľa nej nie je prípustné vzhľadom na § 422 ods. 1 písm. a) a najmä písm. b) CSP. Vo
vzťahu k § 420 CSP považuje dovolanie takisto za neprípustné, nakoľko neboli naplnené dovolacie

dôvody tak, ako sa ich žalovaná dovoláva.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427
ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo (-i) rozhodnutie (-a) vydané (§ 424 CSP), zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP a čl. I § 12 a nasl. zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a

o zmene a doplnení živnostenského zákona) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

7. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej dáva Civilný sporový
poriadok (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu,

právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie súdnych písomností a vyjadrení
protistrany a pod.). Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie
nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci, preto sa ním nemožno úspešne domáhať revízie
skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie.

8. Žalovaná videla porušenie svojho práva na spravodlivý proces, a teda dôvod dovolania vymedzený v
§ 420 písm. f) CSP v procesnom postupe, ktorý odvolací súd zvolil pri rozhodovaní o jej odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie. Konkrétne namietla arbitrárnosť a nesprávnosti v procese dokazovania
aj nesprávnosť hodnotenia dôkazov.

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu, reprezentujúci zásah a
znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia a c/ intenzita zásahu dosahujúca takú mieru, pri ktorej už je namieste záver o porušení
práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a

právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na
relevantné,zákonuzodpovedajúcesúdnekonanie.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysle
citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým vzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a rozhodnutie o riadne uplatnenom
nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho
rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v
zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (tu porovnaj
I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019 a IV. ÚS 372/2020 a 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019,

3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018 a
9Cdo/344/2021).

11. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok).

12. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti

a dôležitosti pre rozhodnutie. Procesná právna úprava vychádzajúca zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov má svoj základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15
Základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca
z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti

a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a
teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, str. 729).

13. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo
skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za
základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, resp., ak nezistil určitú
podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

14. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, preto strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti
vyvodzuje právne následky, musí pre svoj úspech v spore tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam
predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky. Na rozdiel od právnej úpravy Občianskeho súdneho
poriadku účinnej do 30. júna 2016 je dokazovanie upravené v Civilnom sporovom poriadku založené
na prejednacej zásade, zásade kontradiktórnosti a koncentračnej zásade, čo znamená obmedzenie

dôkaznejiniciatívysúduajejpresunutienastranysporu.Zákonvšakexplicitneuvádzakonania,vktorých
súd výnimočne môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo
veci. Medzi takéto konania patria aj konania označené ako spotrebiteľské spory.

15. Z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že zmluva o výkone správy uzavretá v

zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu (napríklad
uznesenia z 19. augusta 2019 sp. zn. 8Cdo/172/2019, z 26. februára 2020 sp. zn. 4Cdo/56/2019 a
z 28. apríla 2021 sp. zn. 1VCdo/5/2019, ostatné prijaté veľkým senátom občianskoprávneho kolégia
a publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako
R 78/2021). V súdenom prípade teda ide o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP) a to

konkrétne o spotrebiteľský spor (§ 290 až § 306 CSP), kde protektívny prístup súdu explicitne nachádza
svojlegitímnyzákladvčl.6ZákladnýchprincípovCSP.Vjehozmyslemajústranysporuvkonanírovnaké
postavenie okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s
cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu; takéto nerovnovážne postaveniestrán je dané i v súdenej veci. Na uvedené nadväzuje ustanovenie § 295 CSP, v zmysle ktorého môže
súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd
aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (konkrétne jeho bodu 17) vyplýva, prečo
odvolacísúdnepovažovalzapotrebnévykonaťďalšiedokazovanie.Konkretizoval,že:„predmetomtohto
konania je nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania za rok 2016. Preplatky, existenciu ktorých žalovaná
tvrdí, sa týkajú Vyúčtovania za roky 2014 a 2015, ktorých vrátenia sa žalovaná domáha v osobitnom

konaní (konkrétne vedené na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 67C/89/2017). Nie sú
teda predmetom tohto konania, preto nebolo potrebné ani vykonávať dokazovanie v tomto smere“.
Vzhľadom na to vyhodnotil námietku žalovanej ako nedôvodnú. Taký spôsob jeho vyporiadania sa
s otázkou, či má byť vykonávané dokazovania nad rámec procesnej iniciatívy strán sporu, treba
podľa názoru dovolacieho súdu považovať za objektívne uspokojivý (a dostatočný), nakoľko jeho
súčasťou bol tiež názor o nespôsobilosti odvolaním aj dovolaním uvádzaného dokazovania prispieť k

objasneniuskutkovéhostavuazmenenazeranianaposudzovanýproblémnastolenýžalobou(týkajúcou
sa neskoršieho obdobia), ako aj ďalší názor o irelevancii (právnej bezvýznamnosti) požadovaného
dokazovania, pokiaľ s týmto nebol spojený tiež celkom konkrétny prejav vôle započítať pohľadávku
žalovanej voči žalobkyni proti pohľadávke uplatňovanej v tentoraz prejednávanej veci (hocako tieto
názory boli vyjadrené len implicitne).

17. Na základe vyššie uvedeného, vzhľadom na to, že v predmetnej veci podľa názoru nižších súdov
nebolo nevyhnutné vykonávať ďalšie dokazovanie a tento názor bol odôvodnený tak, že voči nemu
objektívne nebolo prečo namietať, dovolací súd dospel k záveru, že konanie na odvolacom súde aj
konanie na súde prvej inštancie v dôsledku neaplikovania ust. § 295 CSP pri dokazovaní netrpí vadou

zmätočnosti v intenzite porušujúcej právo žalovanej na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420
písm. f) CSP. Vzhľadom na to, že odvolací súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, dovolaním
napadnuté rozhodnutie netrpí ani vadou arbitrárnosti a u druhého dovolaním uplatneného dovolacieho
dôvodu (nesprávneho právneho posúdenia veci) okrem nevymedzenia pre rozhodnutie významnej a
odvolacím súdom nesprávne riešenej právnej otázky tu bola aj ďalšia žalobkyňou akcentovaná prekážka

vecnej prejednateľnosti dovolania v podobe majetkového cenzu (nízkej hodnoty sporu), dovolaciemu
súdu neostávalo iné, než dovolanie žalovanej ako celok odmietnuť [§ 447 písm. c) CSP].

18. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

19. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.