Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201481
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8824201481.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Lajoša a členov senátu
JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., C., C. C.
D. X, XXX XX E. – F. G. H., I.: XX XXX XXX, právne zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: 1/ F. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX K. B., 2/ E. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX,

XXX XX K. B., obaja zastúpení: F. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX K. B. a 3/ C. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX N. O. L., právne zastúpená: JUDr. Ing. Michal Plenta,
advokát, Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 37 943 324, o zaplatenie 680,71 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 3Csp/59/2024 z 04.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie v napadnutých výrokoch II. a III. a v zrušenej časti vec vracia súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) v záhlaví označeným uznesením
v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol takto, cit:

„I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia ktorým súd rozhodne o výške nároku.

III. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia ktorým súd rozhodne o výške nároku.

IV. Žalovanej v 3. rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2.Rozhodoltakspoukazomna§144,§145ods.1,§146ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne so
žalobou. Výroky II. až III. o trovách konania založil na aplikácii § 256 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že

žalovaní 1/ a 2/ zaplatili svoju časť nároku požadovaného žalobkyňou, čím procesne zavinili zastavenie
konania, keď uznali svoj nárok a tento v plnej výške zaplatili. Keďže žalobkyňa bola v konaní v plnom
rozsahu úspešná, súd jej výrokmi II. a III. priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

3. Voči výrokom II. a III. označeného uznesenia podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, obsahovo v ňom

namietajúc, že pre späťvzatie žaloby sa rozhodol žalobca sám, a to aj keď sa uspokojil len s čiastočnou
úhradou svojej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ svojou ochotou, a nie nečinnosťoužalovanej 3/, prispeli bez ďalších nákladov k vyriešeniu sporu žiadali, aby boli z dôvodov osobitného
zreteľa čiastočne alebo úplne oslobodení od súdnych poplatkov a trov konania. Svoj názor odôvodnili
poukazom na § 151 O.s.p., uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/2/2008 z 25.02.2009 a sp. zn.

2MCdo/17/2009 z 28. januára 2010. Zvýraznili, že rozhodnutie o trovách konania sa nemôže prejavovať
ako neprimeraná tvrdosť voči sporovej strane ani byť rozporné s dobrými mravmi. Uznesenie súdu prvej
inštancie navrhli v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobkyni nebude náhrada trov konania priznaná.

4. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa podaním zo 04.02.2025 písomne vyjadrila žalobkyňa. V celom

rozsahu sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, majúc za
to, že aplikácia § 257 CSP je prípustná len vo výnimočných prípadoch, musí byť náležite odôvodnená
a nemôže slúžiť na zmierňovanie ani odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Podľa
žalobkyne v prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné
aplikovať ust. § 257 CSP.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení,
že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), v napadnutej časti preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP, bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil

dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
nutné aj z dôvodov uvádzaných v podanom odvolaní zrušiť.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v predmetnom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, osobitne

v kontexte s obsahovo namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom a jeho nesprávnym
právnym posúdením, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie o odvolaní rozhodujúci význam (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. V súdenom prípade rozhodnutie o trovách konania záviselo od posúdenia otázky procesného
zavinenia žalobkyne na zastavení konania. Podľa východísk právnej doktríny, pojem „procesné
zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pričom
je nevyhnutné ho vykladať komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol

procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre
dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. (podľa Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Praha:
C. H. Beck, 2022, s. 1035 – 1042).

9. Súd prvej inštancie v danej veci síce opodstatnene skúmal procesné zavinenie žalovaných 1/ a 2/
nazastaveníkonania,vokolnostiachsúdenéhoprípaduvšaknesprávnevyhodnotiljeho,prerozhodnutie

o trovách konania, relevantné aspekty.

10. V prvom rade je nutné zvýrazniť, že v súdenom prípade bolo vedené jedno spoločné konanie
o viacerých (inak samostatných) nárokoch žalobkyne voči žalovaným 1/ až 3/, z dôvodu ktorého
v prípade záveru o procesnom úspechu žalobkyne jej mohli vzniknúť len jedny spoločné trovy konania.

Z obsahu spisu napríklad vyplýva, že za konanie bol žalobkyni z celkovej žalobou uplatnenej pohľadávky
vyrubený len jeden súdny poplatok (zo súčtu uplatňovaných nárokov), ako aj že v súvislosti s právnym
zastupovaním žalobkyne boli realizované úkony právnej služby týkajúce sa všetkých v tomto konaní
spoločne prejednávaných nárokov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k jednotlivýmžalovaným rozhodol o náhrade trov konania samostatnými výrokmi, a to tak, že v prípade žalovaných
1/ a 2/ týmto samostatne uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 100 %, bez toho,
aby v prípade úhrady náhrady trov konania jedným z nich vymedzil podmienky zániku takéhoto nároku,

však nemôže obstáť.

11. Odvolací súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že k späťvzatiu celej žaloby žalobkyňou došlo
napriek tomu, že k úhrade, v jednom konaní spoločne uplatnených nárokov, došlo len z časti, teda
k späťvzatiu žaloby nedošlo len z dôvodov dopadajúcich na žalovanú stranu ako celok, ale aj z dôvodov

na žalujúcej strane. Z obsahu späťvzatia žaloby (č.l. 154) vyplýva zdôvodnenie tohto postupu žalobkyne
poukazom na čiastočnú úhradu pohľadávky uplatňovanú v konaní, ako aj na rozhodnutie žalobkyne,
ďalejsazaplateniajejzvyškunedomáhať.Späťvzatiužalobysúčasnepredchádzalopodaniežalovaných
1/ a 2/ spochybňujúce nárok žalobkyne na žalobou požadované finančné plnenie. Tieto aspekty prípadu
však pri rozhodovaní o trovách konania neboli súdom prvej inštancie zohľadnené.

12. Okrem toho z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie akokoľvek
zaoberal možnou existenciou okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré by aj v prípade záveru
o prevažujúcom úspechu žalobkyne odôvodňovali rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu /
čiastočnú náhradu jej trov konania. V tomto smere, okrem iných aspektov, ktoré je potrebné v tejto
súvislosti skúmať, akými sú povaha a okolnosti sporu, podiel strán na vzniku a priebehu sporu, pomery

strán sporu a iné, sa ako potrebné javí zaoberať aj právnymi dôvodmi uplatňovania týchto nárokov
vočižalovaným1/až3/.Žalovaní1/a2/sapodľaodvolaciehosúdutieždôvodnedomáhajúpreskúmania
rozhodnutia o náhrade trov konania aj z aspektov vzťahujúcich sa k § 257 CSP.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania tak podľa názoru odvolacieho súdu vychádzal

súd prvej inštancie z nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho právne závery nezodpovedajú
dôslednému posúdeniu všetkých, vo veci relevantných, okolností prípadu. Vzhľadom na uvedené tak
sú v súdenom prípade naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP obsahovo
uplatnené žalovanými 2/ a 3/.

14. Náprava vyššie špecifikovaných pochybení súdu prvej inštancie by však podľa názoru odvolacieho
súdu vyžadovala takú mieru jeho ingerencie do výsledku konania, ktorá by v skutočnosti mala za
následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov, napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného

dokazovania.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenej časti vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť podklad pre rozhodnutie o uplatňovanom nároku žalobkyne
na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ z hľadísk významných pre použitie § 257 CSP ustálený
súdnou praxou (por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010,
3MCdo/46/2012, 6MCdo/5/2011, R 34/1982 a iné), nevyhnutne aj za primeraného použitia § 295

CSP a následne, v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu vyplývajúceho z predchádzajúcich
bodov tohto uznesenia o tomto súvisiacom nároku znovu rozhodnúť. Súd prvej inštancie dôsledne
zohľadní, že v predmetnom prípade bolo voči žalovaným 1/ až 3/ vedené jedno spoločné konanie,
všetkydôvodyspäťvzatiažalobyvyplývajúceztohtodispozičnéhoúkonužalobkynevyplývajúcezospisu
ako aj ustálené východiská pre aplikáciu § 257 CSP. Odvolací súd prízvukuje, že použitie tohto

ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú
naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní,
príslušný súd však dôjde k záveru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach na stranách sporu, pričom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie

javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Svoje
rozhodnutie a prijaté závery je súd prvej inštancie povinný v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2
CSP aj náležite odôvodniť tak, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmateľné.17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§396 ods.
3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).