Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124384351
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124384351.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: Avanturin,

s. r. o., so sídlom Werferova 6, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 916 459, zast.: JUDr.
Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, proti
žalovanému: BIORUŽA, s. r. o., so sídlom Laborecká 1, 010 01 Žilina, IČO: 52 234 070, zast.: Hronček &
Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o zaplatenie 870,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
12,25% ročne zo sumy 300,- eur od 13.08.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške
40,- eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 31,04% s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 870,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 12,25% ročne od 13.08.2024 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške

40,- eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 08.08.2024 zmluvu
o obchodnom zastúpení, na základe ktorej vyvíjal pre žalovaného činnosť smerujúcu k uzatváraniu
kúpnych zmlúv na tovar. Na základe uvedenej zmluvy vyfakturoval žalovanému odmenu za činnosti
vykonané v mesiaci júl 2024, a to faktúrou č. XXXXXXXX vystavenú na sumu 870,- eur vrátane DPH.
Žalovaný faktúru neuhradil ani na základe výzvy.

2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný dňa 14.10.2024 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný

podal odpor (č.l. 19), v ktorom rozporuje nárok žalobcu v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný.
Potvrdil uzatvorenie zmluvy so žalobcom, avšak zároveň poukázal na čl. V zmluvy, kde sú špecifikované
povinnosti obchodného manažéra, ktoré v rámci plnenia predmetu zmluvy museli byť vykonané, a to
najmä úplne a pravdivo informovať tretie osoby, kupujúcich, o vlastnostiach, použití a účinkoch tovaru
v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, ponúkanie a predaj tovaru zastúpeného len za
predajné ceny určené zastúpeným atď. Žalobca doručil žalovanému faktúru na sumu 870,- eur, avšak
žalovaný faktúru neuhradil z dôvodu, že žalobca si riadne nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo

zmluvy, a preto žalobcovi nevznikol nárok na províziu. Žalobca urobil posledný záznam do týždenného
plánu dňa 19.06.2024, čiže od tohto dátumu a v mesiaci júl 2024 si žalobca prestal plniť svoje povinnosti
v súvislosti s evidenciou pracovných ciest do týždenného plánu pracovných ciest ako bolo dohodnuté
medzi žalovaným a žalobcom. Žalobca nebol oprávnený uskutočniť pracovné cesty v mesiaci jún 2024,nakoľkožalovanýmusížalobcovischváliťpracovnécestyzaevidovanévtýždennompláneciest.Žalobca
nezaevidoval a nepredložil na schválenie žalovanému žiadne pracovné cesty za mesiac júl. Žalobca
neuskutočnil žiadne pracovné cesty, nakoľko ich žalobcovi neschválil. Zároveň v zmysle čl. V zmluvy

je obchodný manažér povinný podávať hlásenie aspoň raz mesačne. Žalobca si však túto povinnosť
nesplnil, nakoľko od 19.06.2024 neevidoval žiadne pracovné cesty na schválenie, čo dokazuje, že
žalobca nevykonal pracovné cesty v mesiaci júl 2024. V CRM systéme žalovaného nie je uvedený zápis
o uskutočnených obchodných stretnutiach žalobcu u obchodných partnerov žalovaného od 01.07.2024
do 31.07.2024 a žalobca nezaevidoval a nepredložil na schválenie žalovanému žiadne pracovné cesty

za mesiac júl 2024. Vzhľadom na to neboli zo strany žalovaného schválené žiadne pracovné cesty. V júli
2024 žalobca sa nezúčastňoval ani interných obchodných stretnutí pravidelne organizovaných každý
pondelok. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca so žalovaným sa dňa 26.10.2023 emailom
dohodli na novej dohode, a to o spolupráci s podmienkami provízie na mesiac tak, že 300,- eur fixne na
mesiaca10%zobratunad3.000,-eurbezDPHaúhradacestovnýchnákladovzajazduautomobilomna
pracovných cestách, ktorá je účinná od 01.11.2023. Žalobca potvrdil emailom zo dňa 26.10.2023 novú

dohodu o spolupráci medzi žalovaným a žalobcom, v ktorom žalobca uviedol, že potvrdzuje dohodu od
01.11.2023. Zároveň žalovaný má za to, že zo strany žalobcu došlo taktiež k porušeniu ustanovenia čl.
X ods. 5 zmluvy, podľa ktorého sa žalobca zaviazal, že po dobu 1 roka po ukončení zmluvy nebude
vykonávať činnosti, ktoré by mali konkurenčný charakter voči podnikaniu žalovaného na území SR. Má
za to, že napriek zákazu v čl. X ods. 5 zmluvy žalobca vykonával a vykonáva činnosti, ktoré priamo

súťažia s obchodnými aktivitami žalovaného v oblasti distribúcie a predaja tovaru v potravinárskom
segmente. Žalovaný popiera nárok žalobcu a popiera aj to, že by si žalobca riadne plnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy, na ktoré by mu vznikol žalovaný nárok. Žalobca nepreukázal, že by si plnil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, na základe čoho by bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi
províziu. Žalobca opiera svoj žalobný návrh len o zmluvu a vystavenú faktúru zo dňa 05.08.2024 na

sumu 870,- eur, avšak nijakým spôsobom nepreukázal oprávnenosť uplatňovaného nároku. Zo strany
žalobcu nedošlo k plneniu záväzku zo zmluvy.
- Súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalovaný si neuplatnil žiadny nárok z dôvodu
tvrdeného porušenia konkurenčnej doložky a vzhľadom aj na predmet konania, nezaoberal sa
konkurenčnou doložkou, ani samotným porušením konkurenčnej doložky.

3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 11.03.2025 (č.l. 44) a v danom podaní
poukázal na to, že údajná povinnosť tvrdená žalovaným, že žalobca je povinný robiť záznamy do
týždennéhoplánuciest,resp.akejkoľvekpovinnostivsúvislostisevidencioupracovnýchciest,nevyplýva
zo žiadneho ustanovenia zmluvy. Taktiež zo zmluvy nevyplýva ani žiadny súvis medzi plnením takejto

neexistujúcej povinnosti a nárokom žalobcu na províziu. Zároveň žalobca poukázal, že v prípade
preukázania je možné vypočuť zákazníkov ako svedkov. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva,
že by mal žalovaný schvaľovať žalobkyni pracovné cesty a z viacerých článkov zmluvy, konkrétne napr.
čl. I, čl. II ods. 1, čl. V ods. 1 a 2 a najmä ods. 6, vyplýva povinnosť žalobkyne ako obchodného zástupcu
vykonávať zmluvne dohodnuté činnosti iniciatívne a medzi tieto činnosti patrilo aj navštevovanie

zákazníkov a potenciálnych zákazníkov v teréne. Žalobkyni zo zmluvy nevyplývala žiadna povinnosť vo
vzťahu k vyplneniu či schvaľovaniu pracovných ciest, evidovanie pracovných ciest nemá nič spoločné
s hláseniami podľa čl. V ods. 5 zmluvy. Zároveň v danom podaní bolo poukázané na čl. VI zmluvy,
ktorý upravuje nárok žalobkyne na províziu a táto sa skladá z položiek fixný základ 900,- eur, 5%-
ný bonus z predaja, preplatenie nákladov za PHM a cestovných náhrad a kvartálny bonus bez DPH.

Táto dohoda bola formou emailovej komunikácie zo dňa 26.10.2023 upravená tak, že fixný základ
bol 300,- eur, 10% z obratu nad 3.000,- eur mesačne a náklady za používanie motorového vozidla
a PHM. Minimálne v rozsahu fixného základu 300,- eur je celý odpor žalovaného bez právnej relevancie,
pretože táto položka sa neviaže na nič. Je fixná. Súčasne je však potrebné uviesť, že žalovaný
relevantne nespochybňuje ani položku 10% z obratu nad 3.000,- eur na mesiac a v odpore sa zaoberá

výlučne otázkou služobných ciest, ktorá môže mať maximálne súvis s položkou nákladov na používanie
motorového vozidla, pričom žalovaná namieta nielen to, že mala tieto cesty vopred schváliť, čo je
zjavne bez akejkoľvek opory v zmluve. Žalobkyňa sa nezúčastňovala interných obchodných stretnutí
organizovaných žalovaným pravidelne každý pondelok, pričom žiadna taká povinnosť na schvaľovanie
vopred pracovných ciest v zmluve nebola dojednaná ani z nej vyplýva a plnenie neexistujúcej povinnosti

zúčastňovať sa na obchodných poradách v Žiline nemá žiadny vplyv na výšku dohodnutej provízie.
Žalobkyňa pri osobných stretnutiach bola s potenciálnymi a existujúcimi zákazníkmi, ktorých informovala
aj o prebiehajúcich akciách. Potvrdila, že sa dohodla emailom zo dňa 26.10.2023 so žalovaným na
novej dohode o spolupráci vo vzťahu k provízii. Zároveň však poukázala na čl. VI v spojení s čl.XII ods. 1 zmluvy, podľa ktorého možno akékoľvek zmeny v zmluve robiť len formou písomných
dodatkov, podpísaných obidvoma zmluvnými stranami. Napriek tomu, že emailová komunikácia pre
nedostatokpísomnejformynespĺňanáležitostiplatnéhododatkukzmluve,atedatátoskutočnosťzostala

nezmenená v pôvodnom znení, žalobkyňa sa domáha zaplatenia odmeny len vo výške podľa emailovej
komunikácie zo dňa 26.10.2023. Žalobkyňa by si v skutočnosti mohla uplatňovať položky v pôvodnej
dojednanej zmluvnej výške, pri ktorých len samotná fixná odmena 900,- eur prevyšuje celú žalovanú
sumu. Žalobkyňa zdôraznila, že sa nedopustila žiadneho konkurenčného konania. Žalovaný sa zaoberá
predajom kozmetiky a žalobkyňa sa od svojho vzniku ešte pred uzatvorením zmluvy so žalovanou

zaoberá výrobou a distribúciou bezgluténových potravín a tieto činnosti spolu žiadnym spôsobom
nesúvisia.
- Je zrejmé, že žalobca poukazuje na Zmluvu a zároveň aj na dohodu upravenú mailovou komunikáciou,
v rámci ktorej došlo k úprave provízie.

4. Žalovaný sa v rámci repliky, dupliky vyjadril podaním zo dňa 22.04.2025 (č.l. 60) a znovu poukázal

na to, že pokiaľ žalobca trvá, že žalovaný neuhradil províziu za obdobie od 01.07.2024 do 31.07.2024
na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, tak žalobcovi nárok na odmenu za vyššie uvedené obdobie
nevznikol, nakoľko žalobca ani nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by mu uplatňovaný
nárokvznikol.Žalobcanijakýmspôsobomnešpecifikuje,zčohopozostávanímuplatnenýnárokaniakým
spôsobom bola nárokovaná čiastka vypočítaná, čo spôsobuje, že jeho žaloba je, neurčitá a nie je preto

spôsobilá byť predmetom rozhodovania súdov. Zároveň poukázal na čl. VI bod 4 zmluvy, podľa ktorého
zmluvné strany spoločne prerokujú výšku provízie a následne na základe výsledku rokovania vystaví
obchodný manažér zastúpeného titulom mesačnej provízie faktúru, ktorej splatnosť bola zmluvnými
stranami dojednaná na dobu 7 dní od jej doručenia zastúpenému. Z citovaného ustanovenia vyplýva
viacero povinností zmluvným stranám týkajúcich sa fakturácie odmeny za plnenie si predmetu zmluvy

zo strany žalobcu, a to predovšetkým povinnosť prerokovať výšku provízie. V rámci predmetného
právneho vzťahu strán sporu bolo zvykom vždy pred vystavením faktúry zo strany žalobcu prerokovať
výšku provízie za príslušný mesiac. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nedošlo k vzájomnému
prerokovaniu a odsúhlaseniu fakturácie žalobcu za mesiac júl 2024. Žalobca splnenie tejto povinnosti
nijakým spôsobom v žalobe ani vo svojom vyjadrení neuvádza a ani nesplnenie tejto povinnosti

nepreukazuje nejakým dôkazom. Žalobca zároveň priložil dôkaz s názvom potvrdenie o rokovaniach,
ale žalovaný sa o existencii takýchto dokumentov dozvedel až z príloh k žalobe a predtým nemal
o nich nijakú vedomosť. Žalobca ich neposkytol žalovanému. Preto má žalovaný dôvodné pochybnosti
o reálnosti a relevantnosti tohto dôkazu.
- Je evidentné, že žalovaný namieta nárok v celom rozsahu.

5. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 25.04.2025 k vyjadreniu žalovaného s tým, že pokiaľ žalovaný
namieta, že žalobcovi nevznikol nárok na províziu, tak uvedené tvrdenie je nepravdivé a je v rozpore
s čl. I ods. 1 zmluvy o obchodnom zastúpení a zároveň pokiaľ tvrdí žalovaný, že údajne žalobca nijakým
spôsobom nešpecifikuje, z čoho pozostáva ňou uplatnený nárok, považuje dané tvrdenie za nepravdivé

a v zjavnom rozpore s jeho vyjadrením zo dňa 11.03.2025, v ktorom žalobca uvádza podrobný rozpis
jednotlivých položiek odmeny v súlade s emailom zo dňa 26.10.2023: 300,- eur fixná mesačná platba,
10% z obratu nad 3.000,- eur a platba za auto (náklady). Vo vzťahu k žiadnej z týchto položiek zo strany
žalovaného nebola vznesená jediná relevantná výhrada. Žalovaný pôvodne spochybňoval pracovné
cesty žalobcu, pri ktorých bez akejkoľvek opory v zmluve tvrdil, že mali byť vopred odsúhlasené. Zároveň

žalovaný sa odvoláva na čl. VI ods. 4 zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany spoločne majú prerokovať
výšku provízie, avšak žalobca tvrdí, že jedná sa o právne irelevantnú argumentáciu, pretože predmetom
konania je nárok žalobcu na províziu za výkon činnosti obchodného manažéra žalovaného v období
júla 2024, ktorý vznikol žalobcovi v súlade so zmluvou z augusta 2024. Tento nárok sa teda neodvíja
od žiadneho schválenia zo strany žalovaného. Žalobca fakturáciu prerokoval telefonicky so štatutárom

žalovaného v zmluvne dohodnutej lehote po skončení kalendárneho mesiaca. Žalovaný si zjavne
zamieňa vznik nároku na províziu s vystavením faktúry. Nárok na províziu je nárok zmluvný, ktorý vznikol
za obdobie kalendárneho mesiaca pozadu, teda v prípade provízie za mesiac jún 2024. Tento nárok
vznikol žalobcovi v auguste 2024. Vystaviť faktúru je povinnosť zákonná, ktorá vyplýva zo zákona o DPH
ažalobcovivznikolnároknaprovíziubezohľadunaokolnostivystaveniafaktúry,ktorújevzmyslezákona

povinný vystaviť pri uskutočnení zdaniteľného plnenia aj v prípade eventuálneho nesúhlasu žalovaného.
Zároveň predložil listiny ako dôkaz o zaslaní faktúry aj o telefonickom prerokovaní fakturácie.6. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých
riadne a včas a na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Súd mal preukázané, že žalobca ako obchodný manažér a žalovaný ako zastúpený uzatvorili dňa
08.08.2022 Zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bol záväzok obchodného manažéra
ako podnikateľa vyvíjať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzatváraniu kúpnych zmlúv na tovar
špecifikovaný v ponuke zastúpeného, ako aj dojednávať a prípadne uzatvárať tieto obchody v mene

zastúpeného a na jeho účet na základe osobitného plnomocenstva a záväzok zastúpeného platiť
obchodnému manažérovi za činnosť vykonávanú podľa tejto zmluvy províziu.

8. Medzi stranami bolo nesporné uzatvorenie predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení.

9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 652 Obchodného zákonníka
(1) Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného

vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a
uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému
zástupcovi províziu.
(2) Obchodný zástupca nie je a) osoba, ktorá môže ako orgán zaväzovať zastúpeného,
b)spoločníkalebočlendružstvazákonomsplnomocnenýzaväzovaťostatnýchspoločníkovalebočlenov

družstva, ak je zastúpeným družstvo, alebo c) likvidátor, správca na výkon nútenej správy, správca
konkurznej podstaty, osobitný správca alebo vyrovnávací správca zastúpeného.
(3) Ustanovenia o obchodnom zastúpení sa nepoužijú na osoby, ktoré pôsobia na burze cenných
papierov alebo na komoditnej burze.
(4) Zmluva musí mať písomnú formu.

(5) Ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia
zmluvy o sprostredkovaní.

11. Podľa § 654 Obchodného zákonníka
(1) Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré
sú vymedzené v zmluve.
(2) Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva
a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.

(3) Bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného uzavierať
obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.

12. Súd skonštatoval, že strany platne uzatvorili Zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe čoho
vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom.

13. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX dňa 05.08.2024 so
splatnosťou 12.08.2024 na zaplatenie sumy 870,- eur s DPH. Z faktúry vyplýva, že žalobca fakturoval
vykonané práce podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 08.08.2022 a podľa názovu a popisu
položky išlo o obchodnú činnosť od 01.07.2024 – 31.07.2024. (č.l. 8)

14. Z predložených potvrdení súd mal zistené, že A. B. C. potvrdila žalobcovi, že navštívil obchodné
prevádzky osobne za účelom dojednania objednávky v zastúpení spoločnosti BIORUŽA, s. r. o. na
mieste dňa 24.07.2024. (č.l. 9) Zároveň z potvrdenia spoločnosti A. B. D. E. vyplýva, že žalobca sa
dostavil v zastúpení žalovaného v dňoch 16.07.2024 a 25.07.2024. Taktiež F. G. E. ako majiteľ drogérie

H. D. I. potvrdil, že žalobca navštívil obchodnú prevádzku osobne za účelom dojednania objednávky
v zastúpení spoločnosti BIORUŽA, s. r. o. na miesto, a to dňa 23.07.2024. Výsledkom tohto stretnutia
bola dohodnutá objednávka. (listiny 9 až 10)15. Medzi stranami je nesporné, že žalovaný nezaplatil vystavenú faktúru, ktorá bola žalovanému
doručená, čo bolo taktiež medzi stranami nesporné.

16. Článok 5 Zmluvy upravuje povinnosti obchodného manažéra, medzi ktorými je napr. povinnosť
uskutočňovať činnosť tvoriacu predmet zmluvy a vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere
podávať hlásenie, t.j. podrobnú správu o svojej činnosti, najmä o množstve predaného tovaru, náraste
či poklese obchodov, povinnosť uskutočňovať činnosť tvoriacu predmet tejto zmluvy osobne, povinnosť
pracovať aj v teréne, atď.

17. Článok 6 Zmluvy upravuje províziu obchodného manažéra, pričom v zmysle bodu 1 zastúpený sa
zaväzuje platiť obchodnému manažérovi za jeho činnosť podľa tejto zmluvy províziu. Provízia bude
vyplácaná obchodnému manažérovi vždy za obdobie kalendárneho mesiaca pozadu. Podľa bodu 2
výška provízie obchodného manažéra bude zložená z fixnej, pohyblivej zložky a cestovných náhrad za
používanie vlastného motorového vozidla a kvartálneho bonusu.

18. Podľa bodu 3 čl. 6 Zmluvy, pre výpočet výšky mesačnej provízie platia nasledovné provízne
podmienky: i) fixný základ je 900,- eur/mesačne bez DPH, ii) 5% bonus z predaja tovarov za kalendárny
mesiac obratu bez DPH, iii) preplatenie nákladov za PHM a cestovných náhrad a vypočítaných podľa
Zákonníka práce a TP, iv) kvartálny bonus 300,- eur bez DPH za plnenie zápisu informácií do CRM.

19. Podľa bodu 4 čl. 6 Zmluvy, zmluvné strany spoločne prerokujú výšku provízie za ten kalendárny
mesiac vždy najneskôr do 7.dňa nasledujúceho mesiaca. Na základe výsledku rokovania vystaví
obchodný manažér zastúpenému titulom mesačnej provízie faktúru, ktorej splatnosť bola zmluvnými
stranami dojednaná na dobu 7 dní od jej doručenia zastúpenému.

20. Žalobca pred súdom trval na tom, že si uplatňuje províziu v zmysle čl. 6 bod 3 zmluvy, v zmysle
ktorej je fixný základ 900,- eur. Zároveň uviedol, že uplatňuje si napriek tomu nižšiu províziu, a to len vo
výške 870,- eur s DPH, nakoľko keby mal všetky zložky provízie v zmysle čl. 6 si uplatniť, tak tá suma
je oveľa vyššia.

21. Súd zdôrazňuje, že faktúra č. XXXXXXXX je vystavená na sumu 870,- eur, pričom v danej faktúre
nie je špecifikované, z akých zložiek a v akej výške je fakturovaná provízia. Nie je z nej zrejmá fixná,
pohyblivá zložka, cestovné náhrady, ani kvartálny bonus tak, ako to stanovuje čl. 6 bod 3 zmluvy.
- Žalobca trval na tom, že províziu riadne špecifikoval, a to v podaní z 11.03.2025. Súd však konštatuje,

že v podaní z 11.03.2025 žalobca uvádza iba všeobecnú dohodu podľa mailovej dohody: 300,- eur fixná
provízia,... Z uvedeného však vyplýva iba všeobecná dohoda ohľadom provízie, nie aj samotný výpočet
pre konkrétnu faktúru – nie je zrejmý obrat, náklady,... Z faktúry možné ustáliť iba fixnú zložku, avšak
zvyšnú časť nie je možné identifikovať, a to ani dodatočným výpočtom, keďže nie je zrejmá výška obratu,
ani cestovné náklady. Žalobca žiadnym spôsobom ani v rámci konania nepreukázal výšku obratu, ani

výšku cestovných nákladov, teda nepreukázal fakturovanú sumu okrem fixnej zložky 300,- eur, ktorá je
daná zmluvou/dohodou zmluvných strán.

22. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania pred súdom na nariadenom pojednávaní uviedol, že
uplatňuje si túto zložku vo výške 870,- eur a v zmysle čl. 6 bod 3, podľa ktorého uvedená fixná zložka je

900,- eur, napriek tomu si uplatňuje nižšiu sumu. Následne tvrdil, že si uplatňuje fixnú zložku 300,- eur
spolu s províziou ako bonus z obratu a cestovné náklady. Vzhľadom na uvedené súd dotazoval právneho
zástupcu žalobcu, aby odstránil rozpornosť v jeho tvrdeniach vzhľadom na odlišné tvrdenie ohľadom
uplatnenej provízie, pričom právnym zástupcom žalobcu bolo uvedené, že necháva na posúdení súdu,
avšak opäť na výzvu sa vyjadril, že si teda uplatňuje 870,- eur v zmysle čl. 6 bod 3.

- Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na ďalší rozpor v tvrdeniach žalobcu, keďže v písomných
podaniach sám žalobca poukázal na dohodu so žalovaným emailom dňa 26.10.2023, v rámci ktorej sa
dohodli na novej dohode o spolupráci s podmienkami vo vzťahu k provízii tak: že 300,- eur fixná mesačná
platba, 10% z obratu nad 3.000,- eur a platba za auto (náklady).
- Z uvedeného vyplýva zmena argumentácie na strane žalobcu.

- V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca uviedol, že vraj žalovaný nenamietal výšku
položiek, ale iba sa odvolával na neexistujúcu povinnosť žalobcu mať vopred schválené pracovné cesty,
tak súd poznamenáva, že nemožno s týmto súhlasiť, pretože z podaní žalovaného vyplývajú námietky,že žalobca nijakým spôsobom nešpecifikuje, z čoho pozostáva ním uplatnený nárok ani akým spôsobom
bola nárokovaná čiastka vypočítaná s uvedením, že uvedené spôsobuje, že jeho žaloba je neurčitá.

23. Súd zdôrazňuje, že žalobca potvrdil dohodu so žalovaným v rámci emailovej komunikácie zo dňa
26.10.2023 vo vzťahu k výške provízie, napriek tomu žalobca následne uviedol, že zmluvu je možné
meniť iba písomnými dodatkami v zmysle čl. 12 bod 1 zmluvy.

24. Podľa čl. 12 bod 1 Zmluvy, táto zmluva sa vyhotovuje písomne. Akékoľvek zmeny alebo doplnky

k nej je možné robiť len formou písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami.

25. Z predloženej mailovej komunikácie zo dňa 26.10.2023 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi novú
dohodu o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným: 300,- eur, 10% z obratu nad 3.000,- eur bez DPH
mesačne a platba za auto (náklady). Následne na to dňa 26.10.2023 krátko po doručení tohto mailu
žalobca odpovedal žalovanému s oznámením: „potvrdzujem od 01.11.2023 SH“ (č.l. 28).

- Z uvedeného je nutné konštatovať, že žalobca a žalovaný sa v rámci mailovej komunikácie dohodli na
zmene výšky provízie, a to aj napriek tomu, že nedošlo k uzatvoreniu písomného dodatku.
- Súd zdôrazňuje, že s poukazom na ustálenú súdnu prax sa mailová komunikácia tiež považuje
za písomnú komunikáciu. Je pravdou, že v daných mailoch nie je vlastnoručný podpis žalobcu, ani
žalovaného, avšak je nesporné, že žalobca so žalovaným súhlasili s takouto dohodou, čo žalobca

vyslovene potvrdil v danom maili a od 26.10.2023 takáto dohoda medzi nimi nebola sporná a takúto
dohodu akceptovali následne niekoľko mesiacov.

26. Súd skonštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca takúto dohodu ohľadom
provízií akceptoval niekoľko mesiacov a postupoval podľa nej a dokonca dohodu potvrdil aj v rámci

svojej argumentácie v tomto súdnom konaní, ktorú potom následne svojimi tvrdeniami rozporoval,
keďže poukazoval aj na ustanovenie zmluvy ohľadom 900,- eur provízie. Teda žalobca podal žalobu na
zaplatenie provízie vo výške 870,- eur s odkazom iba na zmluvu z 08.08.2022. Nespomenul v podanej
žalobe žiadnu mailovú komunikáciu z 26.10.2023, avšak následne aj napriek tomu, že tvrdil, že ide
o províziu v zmysle predmetnej zmluvy v takej výške, hoci si ju uplatnil v nižšej výške, tak v priebehu

konaniapredsúdommenilargumentáciutak,žepotvrdilzmenudohodyohľadomprovíziídňa26.10.2023
mailovou komunikáciou a zároveň tvrdil, že došlo k takejto dohode.
- Konanie a argumentácia žalobcu je nelogická, keďže výslovne potvrdil dohodu o provízii v mailovej
komunikácii v 10/2022 a je evidentné, že v zmysle tej dohody postupovali obe strany bez námietok
až do 07/2023. Dohoda síce nebola vo forme dodatku s podpismi oboch strán, ale bola zrealizovaná

emailovou komunikáciou a oboma stranami odsúhlasená a potvrdená. Preto je nelogická argumentácia
žalobcu pred súdom, keď sa snažil spochybniť túto dohodu, podľa ktorej sa riadili. Je možné konštatovať,
že vzhľadom na niekoľkomesačné akceptovanie danej dohody vznikla medzi zmluvnými stranami
zaužívaná obchodná prax.

27. Čo sa týka predmetnej faktúry, súd skonštatoval, že skutočne z danej faktúry nevyplýva rozpis danej
uplatnenej sumy, teda nie je zrejmé, z čoho táto suma pozostáva a v akom rozsahu je fixná provízia,
v akom rozsahu percentuálna a v akom rozsahu tvorí cestovné náklady.

28. Žalovaný trval na tom, že žalobca nepreukázal plnenie svojich povinností a nevykonával pracovné

cesty za klientami, avšak súd skonštatoval, že z predložených potvrdení vyplýva, že žalobca skutočne
vykonával pracovné cesty a plnil si svoje povinnosti v tomto smere. Žalobca aj žalovaný uviedli, že je
to možné preukázať výsluchom svedkov, avšak jednak títo svedkovia neboli riadne navrhnutí, neboli
uvedené konkrétne mená a konkrétne kontakty, pričom súd zároveň skonštatoval, že ich výsluch ani
nebol potrebný, pretože samotné tie prehlásenia neboli žiadnym relevantným spôsobom zo strany

žalovaného spochybnené a súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti týchto potvrdení.

29. Súd posúdil vykonanie pracovných ciest za preukázané, ale napriek tomu z faktúry nevyplývajú
jednotlivé zložky uplatnenej provízie a nie je zrejmá výška obratu, cestovných nákladov,..., teda nebola
preukázaná výška jednotlivých zložiek provízie a ani základ, z čoho vychádza jeho výpočet fakturovanej

sumy, keďže nie je zrejmý obrat, výška cestovných nákladov,... Nesporná je iba fixná zložka, keďže súd
mal preukázané vykonanie činností zo strany žalobcu a platnú zmluvu. Súd teda zdôrazňuje, že z ničoho
nevyplýva výpočet pre sumu 870,- eur. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť danej
výšky.30.Pokiaľžalovanýtvrdil,žežalobcasineplnilpovinnostianevznikámunároknaprovíziu,súdsastýmto
nestotožňuje, pretože z predložených potvrdení vyplynulo, že skutočne žalobca vykonal svoje povinnosti

- vykonal činnosť v zmysle zmluvy. Zároveň súd zdôrazňuje, že zmluva o obchodnom zastúpení bola
riadne a platne uzatvorená zmluvnými stranami a zmluvné strany potvrdili v čl. XII, že sú si vedomí, že
si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu zmluvu podpísali ako prejav ich slobodnej,
vážnej a určitej vôle.

31. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi províziu, ktorá je zložená z fixnej zložky,
z pohyblivej zložky a z cestovných náhrad. Z uvedeného vyplýva, že pohyblivá zložka sa odvíja od obratu
za konkrétny mesiac a náklady podľa preukázaných pracovných ciest a zároveň žalovaný je povinný
uhradiť žalobcovi aj fixný základ.
- To znamená, že žalovaný fixný základ musí zaplatiť vždy počas platnosti a účinnosti zmluvy, každý
mesiac žalobcovi bez ohľadu na to, koľko činností žalobca vyvinul. Súd mal nesporne preukázané, že

žalobca skutočne nejaké činnosti za mesiac júl 2024 vyvinul a zároveň vzhľadom k tomu, že zmluva
bola v júli 2024 stále platná a účinná, tak žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi minimálne fixný základ.
Avšak vzhľadom na uzatvorenú dohodu v zmysle mailovej komunikácie z 26.10.2023, podľa ktorej je
fixným základom 300,- eur, tak žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300,- eur, a nie
teda 900,- eur tak, ako bolo pôvodne v zmluve, keďže došlo k zmene zmluvy.

- Pohyblivú zložku žalobca nepreukázal v akej výške je, keďže nepreukázal ani obrat, z ktorého sa
provízia určuje. Preto nebolo možné ustáliť túto sumu, a preto súd nepriznal nepreukázanú sumu.
Čo sa týka nákladov, tak žalobca taktiež nepreukázal ich výšku, hoci z potvrdení je zrejmé stretnutie
žalobcu s klientami. Nepostačuje však preukázať iba samotné stretnutie bez preukázania skutočnej
výšky nákladov.

- Súd mal za preukázaný iba fixný základ, ale pohyblivú zložku a ani cestovné náhrady neboli
preukázané.

32. Súd opätovne zdôrazňuje, že na jednej strane žalobca poukazoval na dohodu z 26.10.2023, ktorou
sa zmenila dohoda ohľadom provízie a je evidentné, že podľa tejto dohody od októbra 2023 minimálne

do júla 2024 žalobca a žalovaný sa takouto zmluvou riadili v zmysle dohody z 26.10.2023 a napriek tomu
žalobca v priebehu konania tvrdil, že si uplatňuje fixnú províziu v zmysle Zmluvy z 08.08.2022 a zároveň
rozporuje túto emailovú dohodu s tým, že dohodu bolo možné zmeniť jedine písomným dodatkom,
a preto nie je možné akceptovať iba 300,- eur fixnú províziu, ale 900,- eur províziu.
- Súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje a poukazuje na rozpornosť jeho tvrdení, z ktorého

vyplýva účelová a špekulatívna argumentácia tak, ako mu práve v tej chvíli vyhovuje, keďže najprv
neuviedol vôbec dohodu z 26.10.2023, následne ju uviedol, pričom najprv si uplatnil fixnú províziu 900,-
eur v zmysle ustanoveného článku, ale s tým, že si uplatňuje v nižšej výške, následne tvrdil, že si ju
uplatňuje v zmysle dohody a následne, že necháva na posúdení súd. Uvedené je neprípustné, pretože
žalobca pokiaľ si uplatňuje nejakú sumu, je povinný presne uviesť, z akého dôvodu, v akej výške a

z akého titulu si ju uplatňuje a nie že ponecháva na súde, nech si vyberie, podľa ktorého dokumentu.
Zároveň súd mal preukázané, že vzhľadom k tomu, že táto dohoda bola odsúhlasená v rámci mailovej
komunikácie z 26.10.2023 a hoci nešlo o písomný dodatok k zmluve, súd napriek tomu to považuje za
uzatvorenú dohodu medzi zmluvnými stranami, a to aj vzhľadom na zaužívanú obchodnú prax medzi
nimi, keďže uvedené obe zmluvné strany akceptovali a riadili sa týmto s tým, že obidve strany si to

odsúhlasili práve tou mailovou komunikáciou z 26.10.2023. Preto nebol dôvod, aby súd prihliadal na inú
výšku provízie než bola touto dohodou z 26.10.2023 ustálená.

33. V zmysle čl. 6 bod 4 Zmluvy, zmluvné strany spoločne prerokujú výšku provízie za ten ktorý
kalendárnymesiacvždynajneskôrdo7.kalendárnehodňanasledujúcehomesiaca,nazákladevýsledku

rokovania vystaví obchodný manažér zastúpenému titulom mesačnej provízie faktúru, ktorej splatnosť
bola zmluvnými stranami dojednaná na dobu 7 dní od jej doručenia zastúpenému.

34. Súd skonštatoval, že fixný základ 300,- eur v zmysle dohody z 26.10.2023 bol medzi stranami
nesporný a vzhľadom na to, že ide o fixnú zložku provízie, tak žalovaný je povinný túto fixnú zložku

uhradiť vždy bez ohľadu na to, či provízia bude prerokovaná alebo nie. Prerokovanie dohľadom tejto
zložky je nadbytočné. V zmysle čl. 6 bod 4 vyplýva povinnosť prerokovať spoločne výšku provízie, ale
predsa keď ide o fixnú províziu, tak nie je dôvod túto fixnú províziu rokovať. Rokovanie bolo z dôvodupredovšetkým vzhľadom na pohyblivú zložku a cestovné náhrady. Žalobca bol povinný prerokovať túto
províziu a následne vystaviť faktúru.

35. Žalovaný uviedol, že vždy to prebiehalo medzi zmluvnými stranami tak, že najprv bola provízia
prerokovaná a následne bola vystavená faktúra, ktorú žalovaný uhradil. V tomto prípade žalovaný poprel
prerokovanie faktúry. Tvrdenie žalovaného o takomto postupe, že provízia sa vždy prerokovala pred
vystavením faktúry, nebolo nikým a ničím rozporované.

36. Žalobca tvrdil, že so žalovaným prerokoval províziu, a to telefonicky, na základe čoho predložil súdu
screenshot z mobilného telefónu, z ktorého vyplýva, že dňa 06.08.2024 o 11.08 hod. bol prichádzajúci
hovor a hovor sa uskutočnil medzi žalobcom a žalovaným a trval 14 minút.
Zároveň žalobca predložil screenshot mailovej komunikácie zo dňa 07.08.2024 o 18.54 hod. od žalobcu
žalovanému s oznámením, že zasiela faktúru za mesiac júl 2024 podľa zmluvy (č.l. 72).
- Žalovaný nepoprel, že sa hovor v ten deň uskutočnil, ale poprel, že obsahom tohto hovoru bolo

prerokovanie provízie.

37. Medzi stranami bolo sporné, či došlo k prerokovaniu predmetnej provízie v zmysle čl. 6 bod 4
zmluvy. Súd na základe logických zásad skonštatoval, že k prerokovaniu v rámci daného telefonátu
nemohlo dôjsť, nakoľko faktúra mala byť vystavená až na základe výsledku rokovania. Žalobca tvrdil, že

kprerokovaniudošlovrámcitelefonickéhorozhovorudňa06.08.2024,avšakjenesporné,žefaktúrabola
vystavená dňa 05.08.2024. Teda faktúra bola vystavená jeden deň pred telefonátom, v rámci ktorého
malo dôjsť k údajnému prerokovaniu provízie. Vzhľadom na čl. 6 bod 4 zmluvy si uvedené tvrdenie
žalobcu logicky rozporuje, pretože nemohlo predsa dôjsť k vystaveniu faktúry skôr než bola prerokovaná
provízia. Faktúru bol žalobca povinný vystaviť až na základe výsledku rokovania, teda po prerokovaní

a to tak, ako podľa uvedenia žalovaného vždy predtým prebiehalo, a žalobca toto tvrdenie o takom
postupe nerozporoval. Keďže z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu k prerokovaniu malo
dôjsť 06.08. a faktúra bola vystavená 05.08., z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k prerokovaniu faktúry.
Iné tvrdenia žalobca neuvádzal.

38. Na základe uvedených skutočností súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal prerokovanie provízie
a zároveň nepreukázal výšku žalovanej istiny. Súd posúdil za preukázanú len výšku v časti 300,- eur,
čo je fixná zložka v zmysle dohody medzi stranami, ktorá bola akceptovaná niekoľko mesiacov, a preto
je to možné považovať za dohodu medzi stranami. Súd uvádza, že keby tá mailová dohoda nemala
byť považovaná za platnú zmenu zmluvy, nakoľko nedošlo k písomnému dodatku podpísaním obidvoch

zmluvných strán, tak v zmysle ustálenej súdnej praxe mailová komunikácia sa považuje za písomnú
komunikáciu a zároveň uvedené je nutné posúdiť za zaužívanú obchodnú prax medzi zmluvnými
stranami, keďže od 01.11.2023 bola táto zmena akceptovaná aj samotným žalobcom.

39. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

40. Podľa § 151 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

41. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

42. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

43. Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého vyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti ako
aj každý samostatne, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a na základe toho súd
skonštatoval, že:
- Medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení

- Súd mal preukázané, že žalobca v priebehu júl 2024 vykonal činnosti ako obchodný zástupca v mene
žalovaného, čo vyplýva aj z predložených potvrdení dotazovaných subjektov.- Z mailovej komunikácie vyplynula zmena zmluvy o obchodnom zastúpení v časti dohody o výške
provízie, v zmysle ktorej sa výška provízie upravila, s čím žalobca výslovne súhlasil s účinnosťou od
01.11.2023 a v zmysle tej dohody strany postupovali.

- Súd nemal rozporované, že strany v zmysle dohody v rámci mailovej komunikácie zmenu provízie
akceptovali a postupovali.
- Súd skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že provízia sa skladá okrem pohyblivej zložky a cestovných
náhrad aj z fixnej zložky, fixná zložka je nesporná, nakoľko na ňu má žalobca nárok bez ohľadu na
obrat,... Na základe toho fixnú zložku žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi za každých okolností počas

platnosti zmluvy, teda aj za júl 2024, a to vo výške 300,- eur.
- Čo sa týka výšky provízie, žalobca si značne rozporoval vo svojich tvrdeniach v rámci argumentácie
uplatneného nároku, nakoľko hoci pôvodne si v žalobe uplatnil províziu v zmysle zmluvy z 08.08.2022,
v zmysle ktorej je dohodnutá fixná zložka 900,- eur, ale napriek tomu si uplatňuje nižšiu, a to vo výške
870,- eur, následne v priebehu konania potvrdil dohodu o zmene provízie aj vo fixnej zložke a aj
v pohyblivej zložke a zároveň zmätočne tvrdil, že si uplatňuje pôvodne províziu ako fixnú províziu, avšak

iba vo výške 870,- eur a následne tvrdil, že si uplatňuje fixnú zložku provízie vo výške 300,- eur a zvyšok
je pohyblivá zložka a cestovné náklady, avšak žiadnym spôsobom neuviedol, v akej výške je pohyblivá
zložka a cestovné náklady. Žalobca nepreukázal žiadny obrat a ani žiadne cestovné náklady a ich výšku.
Z potvrdení síce vyplýva, že žalobca sa zúčastnil na stretnutiach v Poprade,..., avšak z ničoho nevyplýva
vyčíslenie cestovných nákladov. Z ničoho nevyplýva, v akom rozsahu si uplatňuje cestovné náklady

a v akom rozsahu pohyblivú zložku. Nepostačuje uviesť iba jednu sumu bez špecifikácie a konkretizácie,
a to aj napriek tomu, že v zmluve nie je stanovená povinnosť špecifikovať vo faktúre. Napriek tomu
fakturovaná suma by mala byť riadne špecifikovaná, pričom nie je to potrebné priamo vo faktúre,
avšak musí byť zrejmé, na základe čoho je fakturovaná suma v takej výške. Pokiaľ je z viacerých
zložiek tvorená, mali by byť zrejmé výšky všetkých zložiek a teda mal by z niečoho vyplývať výpočet,

nie iba uviesť vo faktúre konkrétnu sumu bez akéhokoľvek preukázania, či výpočtu. Vzhľadom na
námietky zo strany žalovaného a vzhľadom na zistené skutočnosti, súd má za to, že nebolo preukázané,
v akom rozsahu je pohyblivá zložka a z čoho vyplýva a žalobca ničím ju ani nepreukázal a zároveň ani
nepreukázal skutočnú výšku cestovných nákladov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň súd
vtejtosúvislostizdôrazňuje,žežalobcavpriebehukonaniaprostredníctvomprávnehozástupcudokonca

ponechal na súde, aby zvážil, či ide o províziu v zmysle zmluvy z 08.08.2022 alebo v zmysle dohody
z 26.10.2023. V takomto prípade ide o značne odlišnú a zmätočnú argumentáciu žalobcu, pretože sám
žalobca uviedol, že pokiaľ ide podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 08.08.2022, uplatňuje si iba fixnú
províziu, avšak pokiaľ by sa malo prihliadnuť na dohodu z 26.10.2023, tak uplatnená suma okrem fixnej
provízie pozostáva, resp. mohla by pozostávať aj z cestovných nákladov a z pohyblivej zložky.

44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalobca preukázal žalovanú istinu iba v časti
výšky 300,- eur ako fixnú províziu a vo zvyšnej časti uplatnenú žalovanú istinu nepreukázal a nevyplýva
ani z predložených listín, preto súd vo zvyšnej časti žalovanú istinu nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.

45. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

46. Podľa § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si

splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

47. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania.

(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

48. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

49. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

50. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej istiny od nasledujúceho
dňa po splatnosti faktúry, súd priznal úroky z omeškania žalobcovi z priznanej istiny vo výške tak, ako

si uplatnil, pretože danú výšku posúdil za primeranú a bez osobitného dokazovania s poukazom na
ustanovenia CSP. Úroky z omeškania súd priznal od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry v súlade
s platnými právnymi predpismi. Z nepriznanej sumy úroky z omeškania súd nepriznal a v tej časti žalobu
zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania, tak žalobcovi vznikol nárok aj na
paušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-eurvzhľadomnacitované

zákonné ustanovenia.

51. Pokiaľ strany sporu navrhovali dokazovanie v priebehu konania v rámci svojich písomných vyjadrení,
tak pred súdom po vykonanom dokazovaní následne už na žiadnom navrhovanom ďalšom dokazovaní
netrvali. Zároveň súd ani nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vzhľadom na zistené

skutočnosti, ktoré boli postačujúce. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca aj navrhoval prípadný výsluch
svedkov, k čomu sa žalovaný taktiež priklonil, tak jednak následne žiadna strana na týchto dôkazoch
už netrvala a jednak žalobca ani nepredložil súdu riadny návrh na vykonanie týchto dôkazov, keďže
nekonkretizoval jednotlivých svedkov, ani ich kontaktné adresy. Na základe uvedených skutočností súd
ďalšie dokazovanie už nevykonal. Pokiaľ boli súdu predložené aj iné listiny, súd poukázal iba na tie

listiny, ktoré považoval za relevantné a nebolo potrebné sa k ostatným listinám vyjadrovať, avšak v tejto
súvislosti zároveň súd uvádza, že pokiaľ aj bol nejaký týždenný plán predkladaný súdu a zo strany
žalovaného tvrdené, že žalobca bol povinný vykazovať nejaké tieto cesty či plány a podobne, tak súd
považuje pre posúdenie veci uvedené za irelevantné, pričom povinnosti sú riadne uvedené v čl. 5 a 4
zmluvy, preto súd sa s uvedenými skutočnosťami nepovažoval za potrebné zaoberať.

52.

53. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56. Vzhľadom na to, že súd žalobe v časti vyhovel a v časti žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol

v zmysle pomeru úspechu a neúspechu, na základe čoho súd skonštatoval, že žalovaný bol úspešný
v rozsahu 65,52%, úspech žalobcu bol 34,48%. Vzhľadom k tomu žalovaný bol úspešnejší a preto
mu prináleží nárok na náhradu trov konania a to v rozsahu 31,04%, nakoľko čistý úspech žalovaného
predstavuje rozsah 31,04% (65,52%-34,48%).

57. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
v zmysle § 262 CSP

58. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).