Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200244
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723200244.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcov: 1. M. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX M., 2. A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX M.,
obaja právne zastúpený: JUDr. Martin Tomas, advokát so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad,
IČO: 43267408,proti žalovaným: 1. Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom,

so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2. P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W. XXX/XX, XXX XX B., 3. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX M., 4. K. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX D., 5. V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX/X, XXX XX W., 6. M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. K. XXXX/XX, XXX XX R., žalovaní
v 2. až 6. rade právne zastúpení: JUDr. Ján Jenča, advokát so sídlom 1. mája 221/19, 058 01 Poprad,
IČO: 35528125, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/8/2023 - 270 zo dňa 28.11.2024 v spojení s opravným
uznesením č. k. 12C/8/2023 - 325 zo dňa 28.07.2025 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV.

III. Žalobcom a žalovaným v 2. až 6. rade náhradu trov odvolacieho konania navzájom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o určenie vlastníckeho práva rozhodol takto:
„I. Súd u r č u j e, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych
podielov k parcele KN-E č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, vedených na liste

vlastníctva číslo XXXX pre okres W., obec M. a Katastrálne územie N. M., v časti B3 vo veľkosti X/XXX
- ina pomere k celku, v časti B4 vo veľkosti X/XXX - ina pomere k celku, v časti B6 vo veľkosti X/XXX
- ina pomere k celku, v časti B7 vo veľkosti X/XXX - ina pomere k celku a v časti A vo veľkosti X/XX
- ina pomere k celku.
II. Žalobu voči žalovanému v 1./rade z a m i e t a .
III. Žalovaný v 1./rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % s tým, že títo sú p o v i n n í ju zaplatiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady
rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.
IV. Žalobcovia a žalovaní v 2./rade až v 6./rade n e m a j ú na náhradu trov
konania právo.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia v 1. a
2. rade uniesli dôkazné bremeno preukázania predpokladov vydržania vlastníckeho práva vo vzťahuk spornej parcele, ktorú nerušene od roku XXXX užívajú. Disponujú titulom vstupu do držby, pričom
boli v dobrej viere, že od roku XXXX po odkúpení spoluvlastníckych podielov od právnych predchodcov
žalovaných v 2. a 6. rade užívajú tieto nehnuteľnosti ako vlastné. Z týchto dôvodov vyhovel žalobe vo

vzťahu k žalovaným v 2. až 6. rade.

3. Súd prvej inštancie zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, kedy uznal ako dôvodnú
procesnú obranu žalovaného v 1. rade, že tento sa stal u spornej parcely podielovým spoluvlastníkom na
základeodúmrťepoporučiteľkeD.E.,poktorejbolodedičstvoprejednanévrokuXXXX.Včaseuzavretia

kúpnej zmluvy medzi žalobcami a právnymi predchodcami žalovaných v roku XXXX, žalobcovia museli
mať vedomosť o tom, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti, ktoré neboli nadobudnuté kúpnou
zmluvou, a to v rozsahu X/XX, predstavujú práve spoluvlastnícke podiely D. E. a V. E., rodenej V.,
pričom D. E. už v tom čase nežila. Menovaná bola súrodencom odpredávateľov. Napriek uvedenému
žalobcovia podali návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči D. E. ako voči
osobe nachádzajúcej sa na neznámom mieste. V danom čase už táto nebola spôsobilou na práva a

povinnosti, ako ani nemala procesnú právnu spôsobilosť, preto vo vzťahu k nej nemohol nastať právny
následok zmeny vlastníctva. Vo vzťahu k podielu D. E., súd nemohol konštatovať dobromyseľný vstup
žalobcov do držby, ktorý je zákonnou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ
žalobcovia od roku XXXX využívali aj spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade, neboli vo vzťahu k
nemu oprávnenými držiteľmi a nemohli sa teda stať jeho vlastníkmi titulom vydržania.

4. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s
poukazom na zásadu úspechu. O trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 2. až 6. rade súd
prvej inštancie rozhodol v zmysle § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešným žalobcom v 1. a 2. rade považoval skutočnosť, že žalobcovia mali

dostatok času zvrátiť neúplnosť vedenia údajov vlastníckych práv vzťahov od roku XXXX, čím nepriamo
zavinili kopenie zápisov nezodpovedajúcich skutočným vlastníckym vzťahom na liste vlastníctva a
zároveň podali aj žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva bez ingerencie žalovanej strany.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobcami v 1. a 2. rade, a to proti výrokom

II., III. a IV. rozsudku. Žalobcovia namietli nesprávnosť skutkových zistení, ako aj nesprávne právne
posúdenie súdu prvej inštancie s poukazom na to, že nebolo preukázané, že v čase podania žaloby o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, teda XX.XX.XXXX, žalobcovia mali vedomosť o
tom, že p. E. nežije a že vlastníkom uvedeného podielu je štát. V tomto smere si súd prvej inštancie
osvojil tvrdenie žalovaného v 1. rade. Toto tvrdenie postráda aj elementárnu logiku, nakoľko ak by

mali o tejto skutočnosti vedomosť, boli by podali žalobu na štát. V samotnom konaní na Okresnom
súde v Poprade pod sp. zn. 11C 489/92 bol D. E. ustanovený opatrovník a nebolo namietané, že
táto osoba je nežijúca. Poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2018
ohľadom nadobudnutia veci poctivým spôsobom, pričom žalobcovia za podiel o veľkosti X/XX. zaplatili
na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C 489/92 odplatu vo výške 109,50 Kčs, ktorá

sa zrejme dostala do vlastníctva štátu. Žalobcovia teda preukázateľne vstúpili do oprávnenej držby
k podielu X/XX dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Poprad 11C 489/92, a
to dňom 27.05.1992. Žalobcom nemôže byť na ťarchu to, že štát nezistil, že je vlastníkom podielu
nebohej D. E. v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 11C 489/98. Takýto postup súdu sa javí byť
nespravodlivým. V konaní bolo preukázané, že pozemok je ohradený a užívaný žalobcami až do roku

XXXX nerušene a až vtedy zistili, že nehnuteľnosť nie je vedená v ich prospech na liste vlastníctva.
Poukázali na skutočnosť, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, či držiteľ konal poctivo a či za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné plnenie. V tomto smere sa javí nelogický a nespravodlivý
záver súdu prvej inštancie o tom, že voči žalovaným v 2. až 6. rade bolo pripustené vydržanie, no voči
žalovanému v 1. rade nie, hoci celý postup žalobcov od roku XXXX tvorí jeden logický celok.

6. Zároveň namietli výroky súdu prvej inštancie o trovách konania s tým, že žalobkyňa navštívila
žalovaných v 2. až 6. rade pred podaním žaloby, pokúsila sa s nimi dohodnúť, pričom s niektorými sa
to podarilo, no nie s osobami, ktorí požadovali osobitne ďalšie platby za už raz kúpenú nehnuteľnosť.
Žalobcovia nemohli zapríčiniť kopenie zápisov v katastri nehnuteľnosti, nakoľko títo sa dozvedeli o zlých

zápisoch v katastri až v roku XXXX.

7. K odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade sa vyjadrili žalovaní v 2. až 6. rade, a to vo vzťahu k výroku
III. a IV. Poukázali na princípy spravodlivého procesu, ako aj na dôvody uvedené v § 257 CSP, pričomsúhlasili so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania aj s poukazom na rozhodnutia
vyšších súdnych autorít vo vzťahu k trovám konania, kedy ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusia byť trovy konania priznané procesne úspešnej strane. Zdôraznili, že žalobcovia sa od roku

XXXX nestarali o právnu stránku svojho vlastníctva a aj keď pochybil aj orgán, ktorý zapisuje a vedie
evidenciu nehnuteľností, následne sa stali žalovaní v 2. až 6. rade vlastníkmi podielov až na základe
dedenia, napríklad aj v roku XXXX, ale aj v iných rokoch a následne za toto dedičstvo aj platili daň.

8. Žalobcovia nepriložili zreteľné a jasné dôkazy, ktoré by preukázali odôvodnenosť svojho nároku

vo forme identifikácie parciel a vyjadrenia katastra o údajnej chybe pred podaním žaloby, preto dali
dôvody pre postup súdu podľa § 257 CSP, ktoré sú ešte zvýraznené sociálnymi a majetkovými pomermi
žalovaných v 2. a 6. rade. Navrhli napadnuté výroky o trovách konania ako vecne správne potvrdiť.

9. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2025 poukázali na to, že nie sú splnené predpoklady
pre aplikáciu § 257 CSP s poukazom na to, že žalobkyňa pred podaním žaloby navštívila všetkých

vlastníkov vedených na LV č. XXXX v k. ú. N. M., ako aj žalovaných v 2. až 6. rade v snahe sa s nimi
dohodnúť, pričom práve žalovaní v 2. až 6. rade požadovali odkúpenie už raz zakúpených nehnuteľností.
Zdôraznili, že sa dozvedeli o nesprávnom zápise v katastri nehnuteľností až v roku XXXX.

10. Žalovaní v 2. až 6. rade vo svojej duplike zo dňa 24.03.2025 s poukazom na judikatúru vyšších

súdnych autorít uviedli, že sú dôvody pre aplikáciu § 257 CSP a uviedli, že nie oni zapríčinili kopenie
zápisov nezodpovedajúcich skutočným vlastníckym vzťahom na liste vlastníctva. Pokiaľ žalobcovia
pozemok dlhé roky užívali mali si otázku vlastníctva vyriešiť omnoho skôr. Navrhli prípadne zastavenie
konania z dôvodu prekážky litispendencie. Ďalšie vyjadrenia sporových strán už v odvolacom konaní
predložené neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné vo vzťahu k výrokom II. a III.

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
že súd v dôsledku nesprávneho posúdenia predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
vydal nepreskúmateľný rozsudok, čím bolo porušené právo strán sporu na spravodlivý proces.

13. Predmetom odvolacieho prieskumu boli odvolaním napadnuté výroky II. až IV. rozsudku súdu prvej
inštancie, pričom odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodnutí vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva
voči žalovanému v 1. rade rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu v skutkových zisteniach, ktoré
nedávajú predpoklad pre rozhodnutie o nesplnení podmienok vydržania žalobcov vo vzťahu k podielu

vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.

14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v bodoch 57 až 58 odôvodnenia, pričom vychádzal
zo skutočnosti, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku XXXX žalobcovia museli mať vedomosť o
tom, že nekupované spoluvlastnícke podiely sú podielmi D. E. a V. E., pričom D. E. už nežila. Táto bola

súrodencom odpredávateľov.

15.Odvolacísúdsanestotožnilsozáverom,podľaktorejsamotnáskutočnosť,že D.E.bolasúrodencom
odpredávateľov má jednoznačne za následok vedomosť žalobcov o tom, že táto v čase uzavretia
kúpnej zmluvy nežila. Tento skutkový záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

nakoľko z obsahu spisu, a to z obsahu dedičského spisu D 78/1972(č .l 134 až 140 spisu) vyplýva
záver, že D. E. zomrela bez zanechania závetu, pričom po nej do úvahy pripadala ako dedička jej jediná
dcéra, ktorá zomrela v roku XXXX bez zanechania potomkov a jej manžel sa nachádzal na neznámom
mieste. Súrodenci M. V., V. E. a Q. V. neprichádzali do úvahy ako dedičia, nakoľko ich vylúčila dcéra V.
M., ktorá prežila nebohú a bola dedičkou v prvej skupine, čím boli vylúčené dedičské nároky ostatných

dedičov. Po nej prichádzajúci do úvahy dedič Q. M. sa následne zriekol dedičstva, preto toto pripadlo
ako odúmrť štátu. Z uvedeného vyplýva, že predmetné listiny nedávajú jednoznačný záver o tom, že by
súrodenci nebohej D. E. boli účastníkmi predmetného dedičského konania a už vôbec nevyplýva z tejtoskutočnosti záver, že o smrti D. E. upovedomili žalobcov v tomto konaní pri uzatváraní kúpnych zmlúv.
Z obsahu spisu k tomuto skutkovému záveru nemožno dospieť.

16. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2024, sp. zn. 1VCdo/1/2024)
Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto
jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim
vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

17. Vo vzťahu k otázke nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním pri spornom podiele, ktorý je
vedený na žalovaného v 1. rade vychádzajúc z vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je relevantnou skutočnosťou to, či žalobcovia mohli byť dobromyseľní pri užívaní predmetného
podielu, ktorý im bol prikázaný v rámci konania vedeného na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn.
11C 489/92. Vychádzajúc z predmetného rozsudku (č. l. 89 spisu) je pre posúdenie otázky vydržania

relevantnou skutočnosťou to, či zo strany žalobcov došlo k zaplateniu sumy 109,50 Kčs do depozitu
štátneho notárstva tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti predmetného rozsudku. V prípade,
že žalobcovia splnili túto povinnosť je nepochybné, že nastali účinky ich vstupu do dobromyseľnej
držby predmetnej nehnuteľnosti. Preukázanie tejto skutočnosti nepochybne zaťažuje žalobcov, ktorí
pokiaľ tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním majú dôkaznú povinnosť preukázania základných

predpokladov vzniku vydržania. Vzhľadom na špecifickú situáciu, kedy odvodzujú vstup do držby
rozsudkom súdu, ktorý zároveň im stanovil určitú povinnosť, je nutné prihliadnuť na túto skutočnosť a
považovať ich za dobromyseľných v prípade, že došlo k splneniu povinnosti, ktorou ich súd zaviazal.
Táto skutočnosť nebola predmetom posúdenia zo strany súdu prvej inštancie a bez posúdenia tejto
skutočnosti nie je možné ustáliť spornú skutočnosť medzi stranami sporu.

18. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať vo vzťahu nároku voči žalovanému v 1.
rade, vysporiadať sa s vytýkanými nedostatkami a následne vo veci znova rozhodnúť, svoje rozhodnutie
v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

19. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396

ods. 3 CSP) medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade.

20. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257
CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale

ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

22. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch

strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či
nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

23. Práve podiel žalobcov na vzniku sporu je zásadný, nakoľko svojou pasivitou v trvaní viac ako tridsať
rokov spôsobili vznik sporu už voči dedičom pôvodných vlastníkov.

24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej
inštancie rozhodol, že žalobcovia a žalovaní v 2. až 6. rade nemajú na náhradu trov konania právo.

Súd prvej inštancie poukázal na dôvody uvedené v § 257 CSP, pričom odvolací súd sa stotožňuje s
týmto záverom súdu prvej inštancie, kedy nepochybne k vzniku tejto situácie výrazne prispeli žalobcovia
tým, že nevyvinuli dostatočné úsilie a nepreverovali skutočnosť, či po uzavretí kúpnej zmluvy boli tieto
skutočnosti prenesené do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na veľmi dlhé časové obdobie od rokuXXXX došlo k postupnej zmene jednotlivých podielových spoluvlastníkov na tejto nehnuteľnosti z
dôvodu dedenia a nie je možné nebrať do úvahy aj postoj žalovaných, ktorí predmetné nehnuteľnosti
zdedili a pokiaľ nemali presné informácie od svojich právnych predchodcov, čo žalobcovia nepreukázali,

legitímne mohli mať pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcami. O tomto spore následne
rozhodol súd. Vzhľadom však na okolnosti veci, teda prístup žalobcov k tejto situácii kedy títo neboli
bdelí pri zápise vlastníckych vzťahov je predmetné rozhodnutie o trovách konania v súlade s princípom
spravodlivosti a zodpovedá požiadavkám ust. § 257 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).