Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201479
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524201479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mgr. Miloša Koleka v rodinnoprávnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: 1/ M. L., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. XX, XXX XX D., 2/ F. L., H.. XX.XX.XXXX, R.
C. F. XX, XXX XX D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. Ľ.,
U. XX, XXX XX K. Ľ., detí rodičov: otec Z. L., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XXX, XXX XX D., zastúpený:
JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, matka Z.. B. L.,
H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát so sídlom 17.
novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/146/2024-126 zo dňa 29.5.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zníženie výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
otca na zníženie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
na ich náhradu nárok.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3

zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 veta prvá, § 230 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného pre mal. M. zo sumy 300,- eur na sumu
130,- eur mesačne a pre mal. F. zo sumy 250,- eur na sumu 100,- eur na sumu mesačne odo dňa
podania návrhu, návrh odôvodňuje poklesom príjmu a závažnými zdravotnými problémami. Naposledy

bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté dňa 02.12.2024, pričom návrh na zníženie
výživného podal otec dňa 19.12.2024, teda 16 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že už v čase poslednej úpravy výživného zdravotný stav otca bol
známy, keďže svoje zdravotné problémy preukazoval tak v konaní sp. zn. 2P/126/2023, ako aj v tomtokonaní, rovnakými lekárskymi správami, ktoré boli vystavené vo februári 2024. Otec detí na jednej strane
tvrdí, že v dôsledku zdravotných komplikácií musel pozastaviť prevádzkovanie živnosti a zaevidovať
sa ako uchádzač o zamestnanie, aby mal čas na vykonanie ďalších vyšetrení, na druhej strane nebol

uznaný práceneschopným a od februára 2024 doposiaľ nedisponuje aktuálnou lekárskou správou o
svojom zdravotnom stave, ako uviedol pred súdom, nemal čas ísť k lekárovi na kontrolu.
V tejto súvislosti súd musí zdôrazniť, že otec detí nepreukázal, aby v dôsledku jeho zdravotného stavu
musel zmeniť zamestnanie - prácu v D., ktorú vykonával do času pozastavenia prevádzkovania živnosti.
Nepredložil žiaden dôkaz, lekársky posudok či správu, z ktorej by bolo zrejmé, že zdravotný stav mu

nedovoľuje vykonávať túto prácu. Naviac nebol ani práceneschopný. Otec detí pred súdom tvrdil, že v D.
pracoval ako K., avšak takýto predmet činnosti zo živnostenského oprávnenia nevyplýva, do 23.08.2024
ako predmet podnikania mal prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri
realizácii exteriérov a interiérov, od 23.08.2024 má rozšírený predmet podnikania o poskytovanie služieb
pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, rybárstvo, lesníctvo a poľovníctvo. Na druhej strane pred súdom
tvrdil, že prácu v D. si naďalej hľadá, ale bránia mu v tom súdne konania.

Navrhovateľ pred súdom ako ďalší dôvod, prečo prestal vykonávať práce v D., označil skutočnosť,
že bol súdom predvolaný na pojednávanie vo veci zvýšenia výživného a z tohto dôvodu ho jeho D.
partner už nechcel ďalej zamestnávať. Tento dôvod nemožno považovať za vážny dôvod, pre ktorý sa
otec maloletých detí vzdal výhodnejšieho zárobku. Jednak súdu žiadnym spôsobom nepreukázal toto
tvrdenie, na druhej strane tak v tomto konaní, ako aj v konaní o zvýšenie výživného bol zastúpený

právnym zástupcom s oprávnením zastupovať ho na všetky úkony, teda mohol požiadať, aby sa konalo
v jeho neprítomností, ak si nevedel svoje pracovné povinnosti zariadiť ináč. Tvrdenie, že o prácu v D.
prišiel pre jeho účasť na súdnom pojednávaní o zvýšení výživného, súd považuje za zavádzajúce.
Naviac súd opakovane zdôrazňuje, že všetky skutočnosti, o ktoré navrhovateľ opiera svoj návrh na
zníženie výživného, nie sú novými podstatnými skutočnosťami, ktoré nastali po rozhodnutí súdu o

zvýšení výživného v konaní sp. zn. 2P/126/2023, ale boli známe už v čase rozhodovania súdov v tomto
konaní. Konkrétne dôvod ukončenia prác v D. - tento súdny proces výpoveď otca na pojednávaní dňa
01.02.2024, č.l. 82 spisu 2P/126/2023, lekárske správy č.l. 72, potvrdenie o pozastavení prevádzkovania
živnosti a rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie č.l. 125 spisu 2P/126/2023.
Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu otca maloletých detí na zníženie výživného, aj keď

otec preukazoval súdu znížené príjmy za rok 2024 a 2025 z dôvodu prerušenia prevádzkovania živnosti
a zmeny predmetu podnikania, zmeny miesta výkonu podnikateľskej činnosti, oproti predchádzajúcemu
obdobiu (príjmy za rok 2023) vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine súd
posudzoval potencialitu príjmov povinného - otca a musel postupovať veľmi prísne a zhodnotiť okolnosti,
ktorésavkonanípreukázaliakodôvodzmeny.Spoukazomnaskutočnosť,žesúdnezistildôležitýdôvod

zmeny predmetu a miesta výkonu práce otcom maloletých detí, mal za to, že navrhovateľ sa sám vzdal
výhodnejšieho zárobku, práce, kde dosahoval podstatne vyšší príjem ako v súčasnosti, preto má za to,
že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať čistý mesačný príjem, tak ako to bolo ustálené v
konaní sp. zn. 2P/126/2023, t.j. sumu 2.378,- eur mesačne.
Vychádzajúc z princípu potencionality príjmu otca, t.j. z jeho čistého mesačného príjmu 2.378,- eur

ustáleného v konaní sp. zn. 2P/126/2023 súd má za to, že nie je dôvod, aby došlo k zníženiu výživného
pre každé z maloletých detí podľa návrhu otca, podľa názoru súdu nie je dôvod na žiadne zníženie
výživného.
Vzhľadom na uvedené súd má za to, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zníženie výživného, preto súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Zdôraznil, že matka maloletých napriek jeho
snahe o možnosť stretnutia sa s maloletými deťmi, jeho iniciatívu odmieta. Uviedol, že je pravdou, že
od posledného určenia výživného rozsudkom súdu prvej inštancie síce uplynula krátka doba, avšak
došlo k značným a významným zmenám na jeho strane, ktoré ovplyvnili schopnosť dosahovať príjem.
Poukazuje na jeho vážne zdravotné problémy, ktoré nastali v priebehu roka, keď sa musel podrobiť

onkologickej liečbe a následnej operácie, v dôsledku čoho nemohol vykonávať prácu v zahraničí
a do konca júla 2024 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Po ustálení zdravotného
stavu obnovil živnosť, rozšíril ju o poskytovanie služieb o poľnohospodárstvo, záhradníctvo, rybárstvo,
lesníctvo a poľovníctvo. Našiel si prácu v mieste trvalého bydliska v obchodnej spoločnosti B. D.,K..Q..X.. Zo zdravotných dôvodov nemohol vykonávať prácu v zahraničí a aj keď sa pokúšal si ju nájsť v
D., pre jeho zdravotné problémy to nie je možné. Je naďalej sledovaný pre nádor hrdla, pre ktorý bol aj
operovaný, chodí na kontroly pre znížený výkon v rámci dýchavičnosti, je sledovaný pre bolesti chrbta. Z

uvedeného dôvodu sa nemôže vrátiť na svoju predchádzajúcu pracovnú pozíciu v D., kde pracoval ako
K., keďže ide o fyzicky náročnú prácu a prašné prostredie. Začal pracovať ako Š. R. vzhľadom na jeho
zdravotné ťažkosti. Ďalej namietal, že súd nezohľadnil príjem matky, ktorá dosahuje vyšší príjem ako
on. Opätovne zdôraznil, že matka robí všetko pre to, aby sa s deťmi nestretával. Všetok majetok, ktorý
nadobudlipočasmanželstva,zostaljej.Včasetrvaniamanželstvapracovalvoviacerýchzamestnaniach,

aby zabezpečil rodinu, čo malo veľmi negatívny vplyv na jeho zdravie. Zabezpečil rodinu, zrekonštruoval
starý rodinný dom, matka počas manželstva absolvovala vysokoškolské vzdelanie a túto možnosť mala
aj preto, že výhradne otec zabezpečoval príjem domácnosti, ktorým pokrývali výdavky rodiny. Nakoniec
bol otec vykázaný z domu a jediným jeho šťastím bolo to, že po smrti rodičov zdedil tretinu rodinného
domu, ináč by sa z neho stal bezdomovec. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s tvrdením otca maloletých detí, že sa snaží

platiť výživné podľa svojich možností a schopností. Keďže neplní vyživovaciu povinnosť určenú súdom,
bola nútená podať návrh na začatie exekúcie a požiadať o náhradné výživné. Otec mal. detí dlhodobo
pracoval v zahraničí a neskôr, podľa jej názoru, účelovo, bez vážneho dôvodu, prácu v zahraničí ukončil,
čím logicky došlo k zníženiu jeho príjmov. V priebehu konania nepreukázal existenciu tak vážnych
zdravotných dôvodov, na základe ktorých by malo dôjsť k zníženiu jeho schopnosti pracovať v odvetví, v

ktorompracovaldoposiaľ.Zlekárskychsprávnachádzajúcichsavsúdnomspisetakýzávažnýzdravotný
stav jednoducho nevyplýva. Navyše otec aj v podanom odvolaní uvádza, že po ustálení zdravotného
stavu si obnovil živnosť. Je teda zrejmé, že jeho zdravotný stav nie je tak vážny, že by nemohol
riadne pracovať. Z lekárskych správ, ktoré otec predložil, nevyplýva, aby mu jeho zdravotný stav bránil
vykonávať doterajšie práce. Ak otec bez opory v lekárskych správach uvádza, že jeho zdravotnému

stavu neprospieva prašné prostredie, matka uvádza, že ani práca v E. E. R. by v takom prípade nebola
vhodná. Je síce pravdou, že otec mal diagnostikovaný nešpecifikovaný nádor, ale z lekárskych správ
nevyplýva, že by išlo o nádor zhubný, ktorý by si vyžadoval ožarovanie, chemoterapiu, prípadne inú
liečbu, ktorá by ho obmedzovala pri výkone práce. Ostatne, ak by išlo o takýto nádor, je viac ako isté, že
by s ďalšími vyšetreniami nečakal viac ako rok. Doposiaľ nebolo preukázané, aby zdravotný stav otca

bol tak vážny, že by mu bránil vykonávať prácu v zahraničí tak, ako tomu bolo v minulosti. Ak sa otec
odvoláva na výpoveď P.. D., ktorá by mala preukazovať opodstatnenosť jeho výdavkov, matka má za
to že z tejto výpovede vyplýva jedine to, že deklarované výdavky otca sú nereálne, keďže si uplatňuje
v rámci účtovníctva tzv. paušálne výdavky. Preto by sa na tieto otcom deklarované výdavky nemalo
prihliadať. Rovnako matka nesúhlasí s tvrdením, že bráni v styku otca s deťmi. Otec mal v minulosti

uložený súdny zákaz priblížiť sa k matke z dôvodu násilného konania, za ktoré bol aj odsúdený. Počas
trvania tohto zákazu, ale ani po jeho skončení neprejavil skutočnú snahu nájsť si stratenú dôveru detí.
Aj keď bol v zahraničí, hoci mal možnosť byť s nimi v telefonickom kontakte, túto možnosť využíval len
minimálne. Nekontaktoval ich ani len na narodeniny, Vianoce a pod. Deti boli svedkami jeho násilného
konania voči matke. Aj keď sa otec naoko snažil dosiahnuť obnovenie vzťahu s deťmi podaním návrhu

na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, nebol ochotný podstúpiť ani len odborné poradenstvo
smerujúce k obnove vzťahu s deťmi. Deti sa otca aktuálne boja pod vplyvom minulých udalostí a
odmietajú sa s ním stretnúť. Otec túto skutočnosť dlhodobo odmieta akceptovať, tvrdošijne trvá na
svojich právach, odmieta však akceptovať oprávnené záujmy maloletých detí. Otec sa snaží prezentovať
ako obeť, ktorá bola neprávom vykázaná zo spoločnej domácnosti. Pravdou však je, že práve on bol

uznaný vinným z násilného konania voči matke a na základe toho mal zákaz priblížiť sa k nej. Nie je
pravdou ani to, že by všetok majetok, ktorý nadobudli počas manželstva, pripadol matke, naopak všetky
motorové vozidlá, ktoré patrili do BSM, vzal on, resp. rozpredal a peniaze využil na svoje účely. Dom, v
ktorom bývali počas manželstva, matka nadobudla ešte pred sobášom, a teda nejde o spoločný majetok.
Navyše otec vôbec neuhrádza spoločné dlhy. Pohľad otca na tieto skutočnosti je teda značne skreslený.

Navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke

súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR

sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,

vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie
vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného zo strany otca
a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP dodáva:

12. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na zníženie výživného,
skúmal odvolací súd primeranosť súdom prvej inštancie naposledy určenej sumy vyživovacej povinnosti
otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust.

§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa,
tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale

aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

14. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že na strane mal. detí nenastala
taká podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k.
2P/126/2023-92 zo dňa 12.03.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.12.2024, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Prešov č.k. 21CoP/56/2024-148 zo dňa 21.11.2024 bolo naposledy určené výživné pre
mal. M. 300,- eur a pre mal. F. 250,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného matka pracovala
ako V. N. T. B. Z. F. s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2023 v sume 1.626,10 eur, poberala
rodinné prídavky na dve deti 120,- eur mesačne a daňový bonus, iný príjem nemala. Spolu s deťmi býva
v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou. V súčasnosti matka detí naďalej pracuje ako V. N. T. B. Z.

F. s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2024 v sume 1.786,86 eur (č.l. 46 spisu). Býva v
rovnakom dome ako v čase poslednej úpravy výživného, náklady na chod domácnosti vyčíslila sumou
1.410,- eur. Ako zmenu pomerov oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného označila zvýšenie
splátky úveru, dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov a zníženie daňového bonusu. Otec detí včase poslednej úpravy výživného bol držiteľom živnostenského oprávnenia, pracoval, pričom jeho čistý
mesačný čistý príjem súd ustálil v sume 2.378,- eur. Býval v rodičovskom dome, ktorého je podielovým
spoluvlastníkom, náklady na bývanie špecifikoval sumou 160,- eur inkaso, ostatné náklady nevedel

vyčísliť. Podľa jeho tvrdenia mal vážne zdravotné problémy, (vo februári 2024 podstúpil chirurgický
zákrok - nádor s neurčitým alebo neznámym správaním), avšak PN nebol, podobnému zákroku sa
podrobil aj začiatkom roka 2023. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V súčasnosti otec detí pracuje na
základe živnostenského oprávnenia v S. ako R., podľa jeho tvrdenia v roku 2025 dosahuje mesačný
príjem cca 1.200,- až 1.300,- eur v hrubom. Býva v rovnakom dome ako v čase poslednej úpravy

výživného, pričom svoje mesačné náklady vyčíslil sumou cca 2.400,- eur (strava 420,- eur, inkaso 163,-
eur, nájom za užívanie rodinného domu bratom 400,- eur, splátky úveru 22,04 eur, 131,08 eur, 331,85
eur, odvody do poisťovni 350,- eur, mobil 50,- eur, poistenie auta 15,17 eur, postenie domu 6,50 eur,
zakúpenie palivového dreva 66,67 eur, údržba domu 100,- eur, kotol jednorazovo 1.600,- eur, výživné
deťom 350,- eur). Podľa svojho tvrdenia má vážne zdravotné problémy, ktoré mu bránia dosahovať vyšší
príjem, čo preukazuje lekárskou správou z februára 2024 (č.l. 13-15 spisu). V čase poslednej úpravy

mal. M. navštevovala X. ročník T. K. Z. K.. L. B. Z. N. K. Ľ., navštevovala alergologickú ambulanciu
a mala reflux. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky boli v sume cca 634,- eur mesačne
(ošatenie 70,- eur, strava doma 120,- eur, hygienické potreby a kozmetika 30,- eur, školské potreby
12,20 eur, strava v škole 7,65 eur, cestovné do školy 40,- eur, vreckové 20,- eur, bývanie 201,39 eur,
lieky pri bežných ochoreniach 29,51 eur, hračky 15,- eur, telefón 10,- eur, ZUŠ 12,- eur, ZRPŠ 2,30 eur,

školské výlety s vreckovým 6,- eur, aktivity vo voľnom čase 50,- eur, školská taška za 76,96 eur - 7,70
eur mesačne). Aktuálne mal. M. navštevuje X. ročník rovnakej školy, naďalej navštevuje alergologickú
ambulanciu a má reflux. Náklady na jej starostlivosť sú porovnateľné, ako v čase poslednej úpravy
výživného. Maloletá F. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala X. ročník T. K. Z. K.. L. B. Z. N. K.
Ľ., navštevovala alergologickú ambulanciu v S., a ortopedickú ambulanciu v K. Ľ., mala reflux. Náklady

na jej starostlivosť, podľa vyčíslenia matky, boli v sume 582,- eur mesačne (ošatenie 60,- eur, strava
doma 90,- eur, hygienické potreby a kozmetika 20,- eur, školské potreby 5,62 eur, strava v škole 7,65
eur, krúžky 18,- eur, cestovné do školy 40,- eur, vreckové 10,- eur, družina 10,- eur, bývanie 201,39 eur,
lieky pri bežných ochoreniach 29,51 eur, lieky predpísané odbor. lekárom 0,70 eur, hračky 10,- eur, ZUŠ
9,- eur, ZRPŠ 2,- eur, školské výlety s vreckovým 4,- eurá mesačne, aktivity vo voľnom čase 50,- eur,

školská taška za 76,90 eur - 7,69 eur mesačne, výučbové materiály na krúžok 3,11 eur mesačne, OZ pri
ZUŠ1,50eur,pracovnézošity1,10eur).Aktuálnemal.F.navštevujeX.ročníkrovnakejškoly,mátotožné
zdravotné problémy ako v čase poslednej úpravy výživného (navštevuje alergologickú ambulanciu, má
diagnostikovanúhistamínovúintoleranciuaalergiunakravskúbielkovinu).Nákladynajejstarostlivosťsú
porovnateľné, ako v čase poslednej úpravy výživného. Otec výživné v súdom stanovenej výške neplatí,

s dcérami sa nestretáva, rodičia majú veľmi komplikovaný vzťah.

15. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch
rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 14. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, vedie

spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletým varí, perie, pomáha s prípravou do
školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým aj touto formou a vyživovaciu
povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na
roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom
ktorej sú aj mal. dcéry. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka,

ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky zvýšené výdavky dcér, nie je možné od nej
spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému
konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá
na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v
peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto

prípade otca). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa na zvýšených nákladoch súvisiacich
s uspokojením potrieb detí (stravné, ošatenie, obuv, náklady na drogériu, zdravotnou starostlivosťou
a voľnočasovými aktivitami, ktoré patria medzi oprávnené náklady) nepodieľa, deťom neposkytuje
žiadnu osobnú starostlivosť, nestretáva sa s nimi, nemá žiadne výdavky spojené s ich starostlivosťou.
Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu

osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Za formu výkonu osobnej starostlivosti
je potrebné považovať styk otca s dieťaťom. Súdom určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na
mieru nulového výkonu osobnej starostlivosti otca považuje za spravodlivú.16. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej
z výživného, otca maloletých. Ten namieta významné zmeny na jeho strane, ktoré ovplyvnili schopnosť

dosahovať príjem, poukazujúc na jeho vážne zdravotné problémy, ktoré nastali v priebehu roka, keď sa
musel podrobiť onkologickej liečbe a následnej operácie, v dôsledku čoho nemohol vykonávať prácu v
zahraničí a do konca júla 2024 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec svoju žiadosť o
zníženie výživného odôvodňoval zásadnou zmenou svojich pomerov, ktorá mala nastať po poslednom
právoplatnom rozhodnutí zo dňa 02.12.2024. Odvolací súd konštatuje, že návrh na zníženie výživného

bol podaný len 16 dní po právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, z vykonaného dokazovania
nevyplýva existencia nových, po predchádzajúcom rozhodnutí vzniknutých skutočností, otec opiera
návrh o totožné okolnosti, ktoré boli známe a preukazované už v predchádzajúcom konaní. Podľa §
78 ods. 1 Zákona o rodine je podmienkou zmeny výživného podstatná zmena pomerov, ktorá nastala
až po predchádzajúcej úprave. Túto podmienku otec nesplnil. Skutočnosť, že výživné mu bolo zvýšené
napriek jemu tvrdeným zdravotným problémom, bola výsledkom hodnotenia, ktoré už súd uskutočnil.

Otec teraz uvádza totožné skutočnosti a bez predloženia nových dôkazov ich označuje za „závažné“.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nevyšla najavo žiadna
nová podstatná zmena pomerov na strane otca.

17. Otec namietal, že súd nevyhodnotil jeho zdravotné problémy. Odvolací súd uvádza, že predložené

lekárske správy pochádzali z februára 2024, teda z obdobia pred poslednou úpravou výživného.
Žiadne aktuálne lekárske správy otec nepredložil, a to ani v konaní na prvom stupni, ani v
odvolaní. Bol opakovane vyzývaný na preukázanie, že jeho zdravotný stav mu znemožňuje vykonávať
predchádzajúcu prácu - takýto dôkaz nepredložil. Otec nebol uznaný práceneschopným. Po „ustálení
zdravotného stavu“ si obnovil živnosť, čo je v rozpore s tvrdením o zásadnom obmedzení pracovnej

schopnosti.Odvolacísúdsúhlasísosúdomprvejinštancie,žeotecnepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzi
zdravotným stavom a ukončením výhodnejšej práce v D.. Tvrdenie, že prašné prostredie mu škodí,
nebolo podložené lekárskym posudkom. Rovnako nebolo preukázané, že by prácu v D. musel skončiť
pre svoju zdravotnú nespôsobilosť.

18. Vo vzťahu k princípu potencionality odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval
§75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu
povinnosťprihliadnuťnielennareálneschopnostiamožnostirodiča,aleajtie,ktorébymoholdosahovať,
ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné

skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Odvolací súd konštatuje, že otec sám
uviedol, že prácu v D. skončil z dôvodu účasti na pojednávaní, pričom bol zastúpený advokátom a mohol
požiadať o konanie v neprítomnosti. Toto tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom. Ani v odvolacom
konaní nepredložil žiadne listiny, ktoré by potvrdzovali existenciu nemožnosti ďalšieho zamestnávania
zostranyzamestnávateľa.Otecajnaďalejuvádza,žesiprácuvD.hľadá,čospochybňujejehotvrdenieo

zdravotnej nespôsobilosti. Odvolací súd vyhodnotil, že otec sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zárobku,
a to bez preukázania dôležitého dôvodu. Preto je správny záver súdu o aplikácii princípu potencionality
príjmov.

19. K námietkam týkajúcim sa styku s deťmi a rodinných sporov odvolací súd uvádza, že predmetom

tohto konania je výlučne výživné, nie úprava styku, nie hodnotenie rodinných konfliktov, ani majetkových
vzťahov, námietky otca o bránení v styku, o minulom správaní matky, o majetkových otázkach, či o jeho
zásluhách počas manželstva, sú mimo rozsahu tohto konania. Tieto námietky nemajú vplyv na jeho
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a nemôžu odôvodniť zníženie výživného.

20. Súd prvej inštancie správne vychádzal z preukázaného a ustáleného príjmu otca vo výške 2.378,-
eur mesačne, princípu potencionality príjmov, nepreukázania zákonne relevantnej zmeny pomerov.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmito závermi podľa § 387 ods. 2 CSP.

21. Naposledy stanovené výživné s prihliadnutím na iba matkou realizovanú osobnú starostlivosť

o deti a tomu zodpovedajúci podiel na ich výžive, na potencionálne dosahovaný príjem otca, pri
komparácii oprávnených výdajov detí, považuje odvolací súd odvolací návrh odvolateľa na zníženie
vyživovacej povinnosti za rozporný s najlepším záujmom detí, ohrozujúci riadne uspokojovanie ich
odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletýmdeťom. Otec nepreukázal žiadnu novú podstatnú zmenu pomerov, nepreukázal zdravotnú neschopnosť
vykonávať pôvodnú prácu, dobrovoľne sa vzdal výhodnejšieho zárobku, aktuálne zníženie jeho príjmu
je dôsledkom jeho rozhodnutia, nie objektívnych okolností. Za týchto okolností neexistuje žiadny dôvod

znižovať jeho zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletých detí. Odvolacie námietky otca teda
nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako
vecne správny, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2
ods. 1 CMP.

22. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP ods. 1 v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).