Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7P/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201661
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201661.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce soc. vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh
matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale D. E. XXX, za účasti otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. E. XXX, o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 23.09.2025, domáhala
zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 100,00 eur na sumu 38,00 eur. Uviedla, že nemá žiadne
zamestnanie. Od 01.09.2025 je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny F. D. G..

2. Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil.

3. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to spisom
tunajšieho súdu sp. zn.7P/12/2025, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.10.2025
a zo dňa 11.11.2025, správou Sociálnej poisťovne, ponukou prác, správou Okresného dopravného
inšpektorátu vo Vranove nad Topľou zo dňa 08.10.2025 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že zaevidovala sa na úrade prác až v septembri,
pretože po ukončení zamestnania bola práceneschopná, s výškou nemocenskej dávky necelých 400,–
eur. Predošlé zamestnanie vykonávala v Dubnici nad Váhom spolu s priateľom. Z príjmu platila výživné
na A., ubytovňu 100,– eur, stravu a ostatné výdavky. Z práce ju prepustili pre nedostatok práce. Má
4 exekúcie a to od zdravotnej poisťovni, Magio, a ďalšie si nepamätá. Býva so svojim priateľom
v samostatnej domácnosti pri domácnosti jeho rodičov, ktorým prispievajú na vodu a elektrinu mesačne
sumou 40,– eur. Pre seba potrebuje výdavky na ošatenie, hygienu. Trvalý pobyt si nezmenila. Od

októbra synovi platí výživné 50,– eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k dcére F.. Syn ju navštevuje
cez víkendy, počas celého dňa. Neprespáva u nej. Žiadosti o nové zamestnania posiela mailom. Bola
osobne aj v C., v E., ale neozvali sa jej. Vo vzdialenejších mestách si prácu nemôže hľadať, pretože
je to pre ňu finančne náročné.6. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný, naposledy pracoval v LPH.
Poberá dávku v hmotnej núdzi 386,– eur, spolu s príspevkom na bývanie a rodinné prídavky. Bývajú

v domácnosti s maloletým synom, plnoletým synom, ktorý je zamestnaný, s nevestou, ktorá poberá
materský príspevok a dcérou F., ktorá je žiačkou 4. ročníka Strednej školy. Matka doteraz platila výživné
v sume 100,– eur a v synovi dala v októbri 50,– eur, za ktoré si kúpil si botasky. Syn A. sa stravuje
v škole, ale niekedy mu nechutí jedlo. Navštevuje 9. ročník. Na syna má výdavky na stravu, ošatenie,
hygienu. Privyrába si na fuškách. V domácnosti platí elektrinu 110,– eur, vodu majú zo studne. Majú

spoločný úver s matkou dieťaťa na sumu 20.000,- eur, ktorý nesplácajú.

7. Rodičia sa na pojednávaní zhodli na tom, že dcéra F. nebýva v domácnosti otca, ale u priateľa. Otec
jej dáva 120,– eur.

8. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 22.2025 uviedol, že otec žije v rodinnom dome, ktorý

pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, kde žije aj starší syn s družkou a mal. synom a mal.
A.. Bytové podmienky sú na dobrej úrovni, dom je udržiavaný v poriadku, v čistote, v domácnosti je
elektrina, vodu majú zo studne, kúria tuhým palivom. Otec je momentálne nezamestnaný, evidovaný
na úrade práce, poberá rodinné prídavky v sume 120,– eur, dávku v hmotnej núdzi 410,– eur. Občas
si brigádnicky privyrába. Výdavky má tieto: elektrina 110,– eur, spotrebný úver 60,– eur, strava 150,–

eur plus ďalšie bežné výdavky. Matka hradí výživné vo výške 100,– eur, iným spôsobom sa na výchove
maloletého nepodieľa, ani mu nezakupuje žiadne dary. Podľa slov otca, v mesiaci október matka
po kamarátovi poslala sumu 50,– eur. Otec s podaným návrhom nesúhlasí na zníženie výživného.
Maloletý je žiakom 9. ročníka základnej školy v Nižnom Hrabovci, ošetrujúcim lekárom je C. H., mal.
A. prekonáva bežné ochorenia, nie je sledovaný v žiadnej odbornej ambulancii. A. v rozhovore uviedol,

že s matkou nie je v žiadnom kontakte. Na otca mal. A. boli opakovane podávané podnety týkajúce sa
údajného zanedbávania výchovy, tieto podnety boli prešetrené. Pri návšteve domácnosti však neboli
zistené žiadne závažné nedostatky vo výchove ani v starostlivosti. V domácnosti u otca má maloletý
zabezpečené vhodné podmienky pre priaznivý psychický, fyzický, sociálny vývoj. Zníženie výživného
nie je v záujme mal. dieťaťa.

9. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/12/2025, kedy naposledy bolo určené výživné k mal.
dieťaťu, A. B., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že rozsudkom zo dňa 19.3.2025 bol zverený do osobnej
starostlivosti otca, matka bola zaviazaná platením výživného mesačne suma 100,– eur od 04.02.2025.
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd matku zaviazal platením výživného 100 eur mesačne

u dôvodu, že v predvolaní na pojednávanie bola vyzvaná, aby na pojednávaní predložila potvrdenie o
svojom príjme, o svojich výdavkoch. Súdu predložila iba dohodu o vykonaní práce. Nepredložila dôkaz o
svojompríjme,anidôkazotom,žeukončilaprácu,akotouvádzalavovýpovedi.Zamestnávateľmatkyna
výzvu súdu uviedol, že matka má príjem 4,69 eur/hod., a pracuje 1 hodinu týždenne. Keďže súdu matka
nepredložila dôkaz o tom, že došlo k ukončeniu zamestnania, ani dôkaz o tom, že by sa zaevidovala ako

nezamestnaná, súd neuveril jej tvrdeniu, že je bez práce. Dohodou o vykonaní práce matka preukázala,
že vie pracovať. Neboli zistené na jej strane žiadne dôvody, pre ktoré by nemohla pracovať. Keďže
matka nepredložila potvrdenie o svojom príjme, dôkaz o ukončení práce, a bolo preukázané, že môže
pracovať, aj uviedla, že si hľadá prácu, súd mal zato, že jej potenciálny príjem je výška minimálnej mzdy
a to 663,50 eur. okrem syna A. mala vyživovaciu povinnosť k dcére F., a syn navštevoval základnú školu

v D. E., stravoval sa v škole, mal bežné výdavky ako je strava, ošatenie, pomôcky do školy.

Podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny otec poberá rodinné prídavky na dve deti.
Požiadal 19.08.2025 o dávku v hmotnej núdzi, ktorá preddavkovo mu bola priznaná od 01.08.2025 do
31.08.2025 v sume 386,– eur a od 01.09.2025 vo výške 410,– eur. U otca sú spoločne posudzované

osoby, F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX. Preddavková dávka, ktorá bola otcovi
vyplácaná v mesiaci august, pozostávala z dávky pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi v
sume 164,50 eur, ochranného príspevku 88,40 eur a príspevku na bývanie s troma členmi domácnosti vo
výške 209,– eur a príspevku na nezaopatrené dieťa v sume 24,20 eur z dôvodu plnenia povinnej školskej
dochádzky syna B. A.. Dávka v hmotnej núdzi od 01.09.2025 u neho pozostávala z dávky v hmotnej

núdzi pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi v sume 164,50 eur, ochranného príspevku 88,40 eur, príspevku
na bývanie s troma členmi domácnosti vo výške 209,– eur a príspevku na nezaopatrené dieťa v sume
48,40 eur. Z nároku, a to preddavok na pomoc v hmotnej núdzi bola u otca dieťaťa odpočítaná suma
výživného 100,– eur mesačne.10. Podľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny matka mal. dieťaťa je evidovaná ako uchádzač
o zamestnanie od 01.09.2025, a poberá pomoc v hmotnej núdzi od 01.10.2025 vo výške 87,– eur. Ide

o základnú dávku v hmotnej núdzi pre jednotlivca.

11. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že matka dieťaťa má evidované tieto zamestnania za
rok 2025: od 26.01.2025 do 10.3.2025 spoločnosť Perfect Job, s. r. o. so sídlom Pata, kde mala
tieto vymeriavacie základy: január 23,45 eur, február 46,90 eur, marec 28,14 eur. Od 27.03.2025 do

07.05.2025 má evidované zamestnanie u zamestnávateľa Flexi Staff, s. r. o. sídlo Bratislava, kde mal
tieto vymeriavacie základy: marec 116,58 eur, apríl 807,54 eur, máj 74,19 eur.

12. Otec podľa sociálnej poisťovni má posledné evidované zamestnanie v roku 2024, a to do 25.07.2024
do 20.08.2024 u zamestnávateľa LPH Vranov nad Topľou s tými vymeriavacími základmi: v mesiaci júl
348,42 eur, august vo výške 643,06 eur.

13. Súd na pojednávaní oboznámil ponuky prác podľa portálu profesia, a to: operátor výroby v Novej
Dubnici od Flexi Staff, s. r. o. zo dňa 16.10.2025, kde pracovala aj matka; miesto výkonu práce Košice s
požiadavkouajzákladnévzdelanie,manuálnaprácevovýrobe--poťahovanieautokomponentovkožou;,
čistička vozňov špeciálnej stavby Železnice Humenné s požiadavkou základné vzdelanie; chyžná Larex,

s. r. o. s miestom výkonu práce Košice a požiadavkou základné vzdelanie; upratovačka v Rezorte
Villa Sandy s miestmo výkonu práce Košice a požiadavkou základné vzdelanie; upratovačka s miestmo
výkonu Lorinčík, požiadavka základné vzdelanie; napínačka lisovacej linky v Novej Bani, zvoz zdarma.

14. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou zo dňa 08.10.2025 vyplýva,

že matka maloletého dieťaťa je od 18.07.2025 až po súčasnosť vlastníkom a držiteľom motorového
vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA, rok výroby: 2010.

15. Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Pc/29/2025 vyplýva, že bol schválený
zmier medzi účastníkmi a to matka, C. B., nar. XX.XX.XXXX a dcéra, F. B., nar. XX.XX.XXXX

o minimálnom výživnom počnúc dňom 08.08.2025.

16. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení ( od 1.7.2023 je
to suma 36,80 eur, od 1.7.2024 je to suma 37,53 eur, od 1.7.2025 je to suma 38,92 eur).

21. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62

ods. 4 zákona o rodine).22. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

24. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne a vývoj životných nákladov.

28.Vzmysleustanovenia§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

29. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.

V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného.
Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane
povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň,
početinýchvyživovacíchpovinností;nastranedieťaťajepotrebnéprihliadnuťnajehooprávnenépotreby
s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič.

V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia rozsudku.

30. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.

matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia

vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určilsúd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a

prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o
vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť

ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).

31. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že návrh matky na zníženie
výživného je dôvodný a preto ho zamietol. Matka žiadala znížiť výživné z dôvodu, že je od 1.9.2025 je

nezamestnaná. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda matky
v danom prípade. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Od matky súd zistil,

že v práci kde pracovala, ďalej pracovať nechce. Ide o spoločnosť Flexi Staff, s. r. o, kde súd zo stránky
profesiazistil,žetátospoločnosťdňaponúkalapracovnémiestopotom,akomatkaukončilazamestnanie
v tejto spoločnosti. Matka sa vzdala svojho príjmu, ktorý mohla ďalej poberať. Je na rozhodnutí každého
jednotlivca, či bude pracovať a ako si zabezpečí úhradu svojich výdavkov. Rodič však musí zabezpečiť
úhradu potrieb dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť, pretože navštevuje školu.

32. Súd ďalej zisťoval, či matka si hľadá iné zamestnanie. Matka uviedla, že prácu si hľadá, aj to
telefonicky aj mailom, ale na pojednávaní o tom nemala dôkazy. Preto súd odročil pojednávanie, aby
vyzval matku, aby na ďalšom pojednávaní predložila o tom dôkazy. Na odročenom pojednávaní však
uviedla, že nemá o tom dôkazy. Tvrdenie matky že si hľadá prácu, nebolo preukázané. Súd preto mal

zato, že matka sa dobrovoľne vzdala svojho doterajšieho príjmu, a bral do úvahy príjem, ktorý poberala
z doterajšieho zamestnania. Keďže k zmene pomerov na strane syna nedošlo, naďalej chodí do školy,
matkenepribudlavyživovaciapovinnosť,dobrovoľnesavzdalasvojhopríjmu,vzhľadomnaponukyprác,
ktoré súd oboznámil matke na pojednávaní, súd jej návrh zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania
ako to ustanovuje § 52 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko súd nezistil dôvody, pre ktoré by
mal účastníkom nárok na náhradu trov konania priznať.

34.Vzhľadomkvyššieuvedenémusúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995
Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.