Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Marianna Kertésová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2Pc/66/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723205242
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Marianna Kertésová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7723205242.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou JUDr. Ing. Mariannou Kertésovou, v rodinnoprávnej veci
navrhovateľky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. X, A. proti odporcovi E. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. X , A., právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom, st., advokátom, so sídlom v A., F. E. XX,
v konaní o určenie otcovstva k maloletému G. H. E. C., nar. X.X.XXXX, zastúpenému v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, takto
r o z h o d o l :
I. Určuje, že E. A., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX je otcom maloletého G. H. E. C., nar. X.X.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX z matky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX.
II. Zveruje maloletého G. H. E. C., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
III. Otec E. A., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého G. H. E. C., nar. X.X.XXXX
sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-tého dňa
v mesiaci vopred.
IV. Dlžné výživné na maloletého G. H. E. C., nar. X.X.XXXX za obdobie od 22.12.2023 do 31.1.2025
v sume 2.659,- Eur je otec povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Dlžné výživné na maloletého G. H. E. C., nar. X.X.XXXX za obdobie od 22.12.2020 do 22.12.2023
v sume 7.200,- Eur je otec povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
VI. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje .
VII. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka podaným návrhom na tunajšom súde dňa 27.12.2023 žiadala, aby súd určil, že
odporca je otcom dieťaťa G. H. E. C., nar. X.X.XXXX, zároveň žiadala, aby súd určil aj výživné , pričom
úpravu styku nepožadovala a súd jej priznal nárok na náhradu trov konania. Návrh skutkovo odôvodnila
tým, že matka a otec spolu v minulosti mali vzťah z ktorého sa im narodila jedno spoločné dieťa syn G. H.
E. C.. Spolu neuzavreli manželstvo. Matka v období, keď udržiavala intímny vzťah s otcom, takýto druh
vzťahu neudržiavala so žiadnym iným partnerom, preto je nepochybné, že práve otec, ktorý je označený
v tomto návrhu je otcom maloletého. Matka maloletého je presvedčená o otcovstve otca uvedenéhov tomto návrhu E. C., ktorý opakovane prisľúbil matke, že otcovstvo k maloletému určia súhlasným
vyhlásením rodičov, ku ktorému nedošlo. Matka mala závažné dôvody pre ktoré nemohla podať návrh
skôr. Tieto dôvody chce uviesť pri svojom výsluchu. Matka od narodenia maloletého zabezpečuje všetky
jeho potreby sama, bez akejkoľvek pomoci otca maloletého, teda viac ako 12 rokov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa matka nepodala návrh skôr. Požaduje však, aby po vyriešení otázky otcovstva bol
otec zaviazaný na úhradu výživného od 1.1.2021. Matka nemá vedomosť o tom, kde pracuje otec ani o
jeho čistých mesačných príjmoch, avšak vzhľadom na skutočnosť, že maloletý má 12 rokov celý život
zabezpečovala a v súčasnosti zabezpečuje jeho starostlivosť výlučne matka navrhujú, aby súd zaviazal
otca prispievať na výchovu a výživu maloletého v sume 250 Eur mesačne. Matka v prípade záujmu otca
si vybudovať vzťah s maloletým mu nebude brániť sa s maloletým stretávať v dohodnutom čase.
2. Odporca sa k podanému návrhu matky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 17.4.2024 a poukázal na to, že má vedomosti o tom, že matka maloletého
udržiavala intímny vzťah s viacerými mužmi a otázka určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
nikdy nebola predmetnom ich rozhovorov a preto tvrdenia o prísľube priznania otcovstva jeho klientom
nikdy neprichádzala v úvahu. Nikdy by nedovolil, aby jeho syn mal tri mená. Cíti sa oklamaný, podľa
neho mohla matka podať návrh skôr a ak by sa jeho otcovstvo potvrdilo, mohol sa skôr intenzívnejšie
podieľať na výchove maloletého, čo je v súčasnom období veľmi obmedzené, nakoľko si s maloletým
nevytvoril žiaden citový vzťah, nakoľko ho nepovažoval za svojho syna. Ďalej vyjadril svoj nesúhlas s
tým, aby bol zaviazaný na úhradu výživného od 1.1.2021, nakoľko v tom vidí iba vypočítavosť zo strany
matky. Je na starobnom dôchodku od roku 2020 a jeho jediným súčasným príjmom je od 1.1.2024
suma 403,30 Eur mesačne titulom minimálneho starobného dôchodku. Má 66 rokov a jeho jediným
príjmom je starobný dôchodok. Vzhľadom na jeho zdravotný stav a to, že v roku 2016 utrpel ťažké
zranenia a ktoré sú devastačné, vyžadujúce opakované rehabilitačné kúry či trvalé užívanie analgetík s
prognózou potupného zhoršovania zdravotného stavu neprichádza do úvahu požiadavka zamestnania.
Pokiaľ ide o jeho výdavky tieto sú spojené s platbami SIPO a to: plyn záloha 100 Eur, voda záloha 40
Eur, elektrina zálohy 60 Eur. Súhlasí s tým, aby bol určený za otca, keďže dobrovoľne a sám sa podrobil
DNA, ktorou bolo určené, že je otcom maloletého a preto otcovstvo uznáva. Výživné navrhuje v rozsahu
30 % životného minima. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým netrvá na úprave styku a nesúhlasí s tým,
aby navrhovateľka mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko na to nie sú dôvody.
3. Matka doručila súdu dňa 19.4.2024 (č.l.71)podanie ,v ktorom vyhlásila, že otcom maloletého je E. A.,
nar. XX.X.XXXX, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie. Jej mesačné výdavky na maloletého sú strava
v sume 250 Eur, bývanie v sume 90 Eur, mobil 20 Eur, drogéria kozmetika, 40 Eur, lieky a vitamíny 15
Eur, obuv, ošatenie 50 Eur, futbal 50 Eur, plávanie 15 Eur, kondičné tréningy 80 Eur, zdravotné poistenie
zahraničie 100 Eur, cestovné do Vranova nad Topľou 44 Eur, internet a TV v sume 15 eur, vreckové ,
aktivity a výlety 60 Eur. Spätné výživné za obdobie tri roky pre podaním návrhu žiada preto, lebo sa o
dieťa stará sama od narodenia. Odporca od narodenia vedel, že je to jeho syn. Stále ju ubezpečoval,
že urobí vyhlásenie o otcovstve a že bude prispievať na syna. Neskôr to odmietal. Spoliehala sa, že na
výživu od narodenia prispeje dobrovoľne. Mala obavy podať návrh na súd. Návrh nepodala skôr lebo
mala obavy, či bude môcť vycestovať so synom do zahraničia z finančných dôvodov , lebo mala dlhy.
4 . Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, s vyjadrením odporcu, s
predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
5.Právnyzástupcaotcanapojednávanídňa23.4.2024uviedol,zdôraznil,žeodporcabynikdynesúhlasil
stým,abymalodieťatrimená.Ničmatkenebránilopodaťnávrhurčenieskôr,ajkeďsaotecnecítilotcom.
Pre priznanie výživného tri roky spätne musí ísť o dôvody hodného zreteľa a zatiaľ neboli preukázané.
Výživné vo výške 250 Eur je neprimerané vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti. Ide o účelový návrh
matky, aby získala finančné prostriedky. Dôvodom predaja nehnuteľnosti bola zlá finančná situácia otca.
6. Právny zástupca matky na danom pojednávaní zdôraznil, že nie sú dostatočne preukázané majetkové
a príjmové pomery otca. Keďže otec bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v A. a to rodinné
domu súpisného čísla 46, k.ú. A.. Podľa ich názoru má hodnotu 250 000 Eur. Dieťa už 10 rokov prišlo o
výživné a o možnosť, aby otec prispieval na jeho výživu. Jeho klientka ho navštívila ešte v roku 2023 so
žiadosťou o určenie otcovstva. Matka bola poučená o tom, že nedostane výživné od narodenia dieťaťa,
ale od podania návrhu, resp. 3 roky spätne, keďže nebolo doposiaľ určené na základe DNA testov kto
je reálnym otcom dieťaťa, preto ju aj poučil, že dieťa bude dediť po otcovi, až keď sa preukáže, že je
jeho otcom. Otec dieťaťa stále matke tvrdil, že dieťa bude stále dediť a tak a matku uspokojoval, že po
ňom niečo ostane. Nehnuteľnosť, ktorá po ňom ostala otec odpredal v roku 2024.
7. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 4.9.2024 uviedol, že sa s protistranou dohodli na uzavretí
súdneho zmieru a to s tým, že sa zhodli spolu na tom, že odporca je otcom maloletého s tým, že maloletý
sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200Eur a to splatnú vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania návrhu na tomto súde.
S určením spätného výživného však otec nesúhlasí.
8. Právny zástupca odporcu potvrdil vyššie uvedené tvrdenia.
9. Matka na danom pojednávaní uviedla, že vzhľadom ku skutočnosti, že bolo potvrdené otcovstvo
odporcu. Je rozumné aby dostal spätne výživné. Vzťah medzi synom a otcom bol celkom dobrý. Bol
na krstinách. Vedel o tom, že má syna. Nepokladala za potrebné vykonanie testov DNA, kedže odporca
ju stále ubezpečoval o tom, že je otcom dieťaťa. Nie je možné starať sa o seba o syna a dcéru, ktorá
v čase narodenia syna ešte nebola plnoletá. Potom jej však povedal, že ak by dala návrh na určenie
otcovstva, tak jej to skomplikuje cestu do Švajčiarska. Syn v tom čase mal len dva roky. Odporca mal ísť s
nimi do Švajčiarska. Vtedy pracoval v Technických službách Michalovce, pred dôchodkom si potreboval
zabezpečiť príjem, aby mal na dôchodok. Keď mu volala, aby prišiel za ňou, vtedy sa už vyhováral.
Verila, že zabezpečí syna. Zdedil dom a hovoril, že synovi dá peniaze. Po návrate zo zahraničia chcela,
aby sa aj otec podieľal na výchove. Kým nepodala návrh tak odporca sa o syna zaujímal, občas mu kúpil
pizzu, dal jej na zmrzlinu. Akonáhle sa dozvedel o návrhu tak sa prestal zaujímať.
10. Právny zástupca otca zdôraznil, že matke nič nebránilo podať návrh na určenie otcovstva skôr. Jeho
klient by nikde nebránil matke vycestovať do zahraničia. Medzi otcom a synom nie je citový vzťah. Keby
bol o tom, že je otcom presvedčený, tak sa mu mohol viac venovať.
11. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že maloletý bol vypočutý bez prítomnosti matky a
uviedol, že svojho otca pozná a párkrát sa s ním stretol, ale teraz sa s ním v poslednom čase nestretáva.
Otec ho nekontaktuje. Otec mu však chýba. Bol by schopný sa sním stretávať aj trikrát, ak by to bolo v
súlade s jeho tréningovým plánom. Schvaľujú rodičovskú dohodu v časti uznania otcovstva. Čo sa týka
výživného ponechávajú to na uvážení súdu.
12. Odporca na pojednávaní dňa 22.11.2024 uviedol, že o tom, že je otcom vôbec nevedel, ak by o
tom vedel, inak iba sa k tomu postavil. Kto je otcom mala uviesť hneď pri pôrode. Návrh podala po
14 rokoch, až ked sa dozvedela, že predal dom. Poberá invalidný dôchodok vo výške 400 Eur. Dom
predal v marci 2024. Jeho mesačné výdavky sú 200 Eur bývanie, 200 Eur na stravu, na lieky dáva 70
Eur. Je po ťažkom úraze, má problémy s prostatou, so stolicou má gastro problémy. Ostatné výdavky
rieši tak, že zdedil dom po rodičoch, do ktorého vložil 40 000 Eur a predal bytovku v ktorej býval. Dom
musel predať, aby vyrovnal dlhy a kúpil si jednoizbový byt do ktorého vrazil 20 000 Eur. Neverí testom,
navrhovateľka striedala chlapov ako ponožky. Keby vedel, že je otcom nedovolil by aby syn mal tri mená.
Ak stretol chlapca, občas mu kúpil pizzu vedel, že je hladný. Na krstinách nevedel, že je to jeho syn. Až
po testoch DNA zistil, že je to jeho syn. Nemá k nemu citovú väzbu ani to nechce zmeniť. So synom
nie je v kontakte. A. mu ukazoval v meste prostredník. Dom predával už v roku 2022, len vtedy sa ešte
nenašiel kupec.
13. Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní uviedol, že otec súhlasí s výživným v sume 200
Eur len od podania návrhu, nie tri roky spätne.
14. Matka na danom pojednávaní uviedla, že na pôrodnici v Trebišove 6.3.2011 je uvedené meno otca
E. A., nar. XX.X.XXXX. Keď jej po pôrode priniesli dieťa, pýtali sa kto je otec. Aj na krstnom liste je
odporca ako otec uvedený. Do pôrodnice po nich prišiel odporca. Keď ich viezol domov, prosila ho
aby na Mestský úrad v Trebišove prišiel uznať otcovstvo. Vtedy odporca nemal čas, stále niečo mal.
Odporca chcel, aby sa syn volal E., preto ho vola Kiťo. Mal ho veľmi rád, o čom svedčia doložené fotky.
Odporca jej povedal, že na vycestovanie so synom jej nedá súhlas. Z práce chodil k ním domov, čo
môže potvrdiť aj jej sused. Návrh podala v decembri 2023 a v tom čase ešte dom predaný nebol.
15. Svedkyňa A. I. I. na predmetnom pojednávaní uviedla, že je dlhoročnou kamarátkou a bývalou
kolegyňou navrhovateľky. Na krste bol aj odporca, ktorý ho držal. Navrhovateľka odišla do zahraničia
kvôli finančnej situácii. Je tomu už 3 až 4 roky. Odporca nechcel dať dieťaťu meno. Vyhrážal sa jej,
že jej zoberie dieťa. So synom jej občas pomohla. Odporca jej nechcel so synom pomáhať. Syn je
hyperaktívny. Aj v škole s ním boli problémy. Leo mal otca rád. Niekedy za ním utekal. Otec mu ani
neotvoril. Matka podala návrh až teraz, pretože prestala mať obavy, žeby jej zobral syna.
16. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupca dourčil súdu dňa 31.12.2024 vyjadrenie, v
ktorom, uviedol, že matka vedela o tom, že chce, aby sa volal len E., prečo potom nerešpektovala názor
otca a dala synovi tri mená. Na krstiny bol pozvaný a dieťa mu bolo vložené do rúk, ale nie ako otcovi
dieťaťa. Tvrdenie matky o tom, že jej nedá súhlas s vycestovaním do zahraničia je úplný výmysel,
keďže odporca nikdy netrval na vytvorení si vzťahu s ňom a maloletým, nakoľko nikdy nemal pocit ani
vedomosti, že je otcom maloletého. Tvrdenie matky je účelové z vypočítavosti dostať sa k peniazom.
17. Matka na pojednávaní dňa 28.1.2025 zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Požaduje
spätné výživné od 22.11.2020. Styk určiť neobmedzene a zároveň si uplatňuje aj náhradu trov konania.18. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že na priznanie spätného výživného tu nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Otec nesúhlasil so súhlasným vyjadrením, aby bol otcom maloletého dieťaťa,
preto podstúpil vykonanie analýzy DNA, sám si to zaplatil a vtedy sa dozvedel, že je otcom. Navrhli
priznať výživné od podania návrhu na súd. Pokiaľ ide o splácanie dlžného výživného, ide o veľkú sumu,
teda ak by súd rozhodol, aby platil od podania návrhu, tak apeloval na neho, aby zaplatil v splátkach.
19. Navrhovateľka uviedla, že jej dcéra nosila pravidelne ich syna k odporcovi. Odporca mal stále nejaké
povinnosti, musel pracovať, ale to berie. Jeho matka by to tiež mohla dosvedčiť. Jeho matka by to
tiež mohla dosvedčiť, vie o tom celé mesto. Odporca neuznal otcovstvo na matrike. Má o tom dôkazy,
fotografie a iné. Jej mesačný príjem je 2000 Eur až 3 000 Eur. Vo Švajčiarsku platí nájom, tu má
trojizbový byt. Platí synovi v Košiciach futbalovú školu. Jej výdavky sú viac ako 3000 Eur. S výdajmi jej
pomáha jej matka a priateľ. Nevidí dôvod, aby odporca platil výživné na splátky. On má ešte aj peniaz
z bytu, ktorý predal na ulici Masarykovej a predal dom aj na ulici F..
20. Kolízny opatrovník uviedol, že na základe vykonania DNA testu bolo jednoznačne preukázané,
že maloletý je synom odporcu a na základe rozhovoru s maloletým a na základe vyjadrení otca
je jednoznačné, že ako otec sa o maloletého nestará, nezaujíma, neprispieva mu. Starostlivosť
zabezpečuje matka a preto majú za to, že odporca jedine, čo môže je prispievať na výživu maloletého.
Návrh matky považujú za opodstatnený. Otec sa sám nesnaží upevňovať citovú väzbu so synom, ale
aj dlžné výživné je v záujme maloletého dieťaťa.
21. Z rodného listu maloletého G. H. E. C. mal súd preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo
dňa X.X.XXXX matke A. B. C. , nar. XX.XX.XXXX. Otec v rodnom liste nie je uvedený. (č.l. 8)
22. Zo znaleckého posudku č. 14/2024, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA, genetika človeka, J. H. K. dňa 22.03.2024 súd zistil, že otcovstvo E. A., nar. XX.X.XXXX k
maloletému G. H. E. C. ,nar. X.X.XXXX bolo potvrdené. (č.l. 62)
23. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydaného dňa 7.12.2023 súd zistil, že odporcovi bol od 1.1.2024
zvýšený starobný dôchodok na sumu 403,40 Eur mesačne. ( č.l. 54)
24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX , k. ú. A. súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy z roku 2024 sa
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike stala výlučným vlastníkom stavby
- rodinný dom so súp. č. 46, nachádzajúcej sa na parcele č. 204. ( č.l. 79)
25. Z platobného dokladu SIPO plynie, že odporca uhrádza za byt a služby spojené s užívaním bytu
sumu vo výške 200 eur mesačne. ( č.l. 57)
26. Z platobného dokladu SIPO plynie, že navrhovateľka uhrádza za byt a služby spojené s užívaním
bytu sumu vo výške 179 eur mesačne. ( č.l. 80)
27. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydaného dňa 7.4.2020 súd zistil, že odporcovi bol od 21.2.2020
vyplácaný starobný dôchodok v sume 342,70 Eur mesačne a súčasne od 12. Júna 2020 mu bol odňatý
invalidný dôchodok v sume 225,90 Eur mesačne . ( č.l. 140)
28. Dňa 6.3.2024 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi predávajúcim - odporcom a kupujúcim
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike , predmetom ktorej je prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam- pozemkom nachádzajúcim sa v A.. zobrazených ako KN-C
parcely č. 204, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2, parcely C č. 205, záhrada 851 m2,
a ďalej k rodinnému domu nachádzajúcom sa v k. ú. A. , obci A. , L. A. so súp. č. 46 postavenom na
pozemku KN-C parcela č. 204. Kúpna cena je v článku 3 bode 1/ Zmluvy dohodnutá vo výške 175 000,-
EUR za predmetné nehnuteľnosti. ( č.l. 129)
29. Z krstného listu G. H. E. C., vyplynulo, že sa narodil dňa X.X.XXXX. Ako otec bol označený odporca
a matka navrhovateľka. Krstný list je zapísaný v knihe krstov Rímskokatolíckej farnosti Narodenia M. A.
v A. v košickej arcidiecéze vo zväzku XXIII., strana 71 pod poradovým číslom 26. (č.l. 203)
30. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 13.11.2024súd zistil,
že navrhovateľka žije v 3 izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, kde žije spolu so svojim
priateľom a maloletým synom. K nákladom na bývanie matka uviedla sipo 150,81,- eur, poplatok za
plyn, elektrinu SPP 9,00,- eur, elektrina záloha SPP 20,00,- eur, internet 35,- eur, strava 500,- eur, PHM
150,- eur. Matka je zamestnaná vo Švajčiarsku v nemocnici ako zdravotná sestra a jej čistý mesačný
príjem činí sumu okolo 6 000,- eur. K nákladom na maloletého uviedla poplatok za telefón kredit 80
Eur, výstroj na futbal podľa potreby, kopačky 180 Eur, zápasy 70 Eur, rekondičné tréningy sporadicky
200 eur. Maloletý navštevuje Základnú školu vo Vranove nad Topľou a je študentom 6 ročníka. Maloletý
má diagnostikované ADHD, hyperkinetická porucha pozornosti. Maloletý počas šetrenia uviedol, že sotcom sa nestretáva ani s ním nie je v kontakte. Ked bol menší občas sa spolu išli najesť. Odporca mu
kúpil zmrzlinu a pizzu. Otec mu chýba. Rád by sa s ním stretával trikrát do týždňa, ale tiež to bude
záležať od jeho tréningov. Po vykonaní testov DNA v odbore genetiky bolo preukázané, že odporca je
otcom maloletého G. H. E. C., nar. X.X.XXXX s tým, že navrhli, aby bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, výživné pre maloleté dieťa navrhli určiť podľa aktuálnych príjmových a majetkových
možností a schopností na strane otca. Styk otca s maloletým určiť bez obmedzenia.
31. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
32. Podľa § 94 odsek 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
33. Podľa § 94 odsek 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
34. Podľa § 36. ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
35. Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36.Podľa§62ods.2cit.zákonaobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa
X.X.XXXX matke A. B. C. , nar. XX.XX.XXXX. Otec v rodnom liste nie je uvedený.
39. V prejednávanej veci je vedené konanie o určenie otcovstva k mal. G. H. E. C., nar. X.X.XXXX.
40. Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že matka maloletého mala s odporcom intímny styk
v rozhodnom období a zo záverov znaleckého posudku je jednoznačne preukázané, že odporca je
biologickým otcom mal. G. H. E. C., nar. X.X.XXXX. Závery znaleckého posudku neboli spochybnené
žiadnym relevantným dôkazom, naopak účastníci konania v celom rozsahu akceptovali závery
znaleckého posudku. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd v zmysle § 94 ods. 2 Zákona o rodine
určil, že odporca je otcom mal. G. H. E. C., pretože jeho otcovstvo nevylučujú žiadne závažne okolnosti.
41. V zmysle § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive k mal. dieťaťu. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že od narodenia mal. G. H. E. C. zabezpečuje starostlivosť matka, ktorej pri starostlivosti
o dieťa pomáha jej matka či jej dcéra. Matka má zabezpečené dobré podmienky pre starostlivosť o
maloletého , čo potvrdil aj kolízny opatrovník, na základe poznatkov, ktoré má zo šetrení rodinného
prostredia. S prihliadnutím na zistené skutočnosti a vyjadrenia účastníkov konania súd zveril maloletéhodo starostlivosti matky, pretože u matky má zabezpečenú riadnu starostlivosť. Právo zastupovať a
spravovať majetok maloletého majú obaja rodičia.
42. O vyživovacej povinnosti (označeného) otca súd rozhodol tak, že ho zaviazal platiť výživné vo výške
200 € mesačne, pričom splatnosť určil na polovicu mesiaca (k 15. dňu) podľa zákona o rodine na mesiac
vopred k rukám matky, pričom účinnosť platenia vyživovacej povinnosti súd určil tri roky spätne od
podania návrhu.
43. Výšku vyživovacej povinnosti súd určil na 200 € mesačne s ktorou súhlasil aj samotný odporca. Táto
suma je dostatočná na úhradu súčasných odôvodnených potrieb maloletého , ak sa na ich úhrade bude
podieľať aj matka. Tá si svoju vyživovaciu povinnosť plní v prvom rade svojou osobnou a sústavnou
starostlivosťou o maloletého. Matka maloletého pracuje vo Švajčiarsku a dosahuje čistý mesačný príjem
vo výške 2000-3000 € podľa vlastného vyjadrenia (č.l.210) s tým, že si v zahraničí platí nájom a na
Slovensku platí mesačné výdavky súvisiace v bývaním vo výške 179 € ( č.l. 80). S výdavkami jej pomáha
matka a jej priateľ. Náklady na maloletého boli v konaní vyčíslené na 829 € mesačne. ( č.l. 71: stravu
pre maloletého matka vyčíslila na 250 € mesačne, bývanie: 90 eur, mobil: 20 eur, drogéria: 40 eur,
lieky, vitamíny: 15 eur, obuv, ošatenie: 50 eur, futbal: 50 eur, plávanie: 15 eur, kondičné tréningy: 80 eur,
zdravotné poistenie zahraničie: 100eur, cestovné: 44 eur, internet, TV: 15 eur, vreckové, výlety: 60 eur) .
Sumu 200 € súd v súčasnosti považuje za primeranú odôvodneným potrebám maloletého. Maloletý
sa ďalej venuje športovým aktivitám, s ktorými sú spojené zvýšené výdaje a to futbal 50 Eur, plávanie
15 Eur a kondičné tréningy 80 Eur. V priemere tak súd považuje výživné vo výške 200 € mesačne za
primerané vzhľadom k veku maloletého (14 rokov).
44. Výživné v súdom určenej výške zodpovedá aj možnostiam (označeného) otca maloletého. Ten
uviedol, že jeho príjmom je starobný dôchodok vo výške 400 Eur. Uviedol náklady súvisiace s bývaním
200 € mesačne, strava: 200 eur, lieky: 70 eur. (č.l.189, výpoveď otca). Súdu doložil prostredníctvom
svojho právneho zástupcu potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní starobného dôchodku zo dňa
6.2.2024 vo výške 403,40 eur (č.l.133,134) a SIPO: 200 eur). Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, ten
dňa 19.3.2024 kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz.
A., zapísané na LV č. XX ako parc. reg. CKN č. 204 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513
m2 a parc. reg. CKN č. 205 záhrada o výmere 851 m2,rodinný dom súp. č. 46 na parc. č. 204 ,
na Náboženskú spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike za kúpnu cenu 175 000 eur.
(č.l. 129 – 132). Túto sumu (označený) otec môže použiť aj na plnenie svojej vyživovacej povinnosti.
Vo svojej výpovedi dňa 22.11.2024 taktiež uviedol, že „ predal bytovku, v ktorej býval. ? Nakladanie s
uvedenými nehnuteľnosťami je možné považovať za prilepšenie si jeho majetkových pomerov. Tu súd
konštatuje, že výpoveď otca hodnotí ako zmätočnú v časti určenia otcovstva ako aj v časti týkajúcej
sa jeho príjmových a majetkových pomerov. Poukazuje na jeho výpoveď zo dňa 22.11.2024 (č.l.190
v zápisnici) , kde uvádza na jednej strane, že“ nevedel, že je otcom, až po vykonaných testoch. No
vzápätí uviedol, že testom neverí, lebo matka striedala chlapov ako ponožky.“ Zároveň uviedol, že :“
Ja chlapca poznám, ale nie som otcom. Stretol som ho, vedel som, že je hladný, tak som mu kúpil
aj pizzu občas.“ Súdu sa žiada dodať, že pokiaľ pán A. súhlasil s tým, aby platil výživné vo výške
200 eur od podania návrhu, pričom jeho príjem podľa jeho vlastného tvrdenia činí „len“ dôchodok vo
výške 400 eur a výdavkov vo výške 470 eur (č.l.189), je invalidným dôchodcom, má zdravotné problémy
(prostata, stolica, gastro), teda aktuálne v čase, kedy nepracuje a nemá príjem zo zamestnaneckého
pomeru, prípadne iný príjem, bez ďalšieho súd konštatuje, že nie je žiadny dôvod, aby dlžné výživné
určil v nižšej výške. Lustráciou v sociálnej poisťovni u otca súd zistil, že v pracovnom pomere bol od
1.12.2008, a to v Technických a záhradníckych službách Michalovce s priemerným príjmom za obdobie
od 01/2018 do 31/12/2018 vo výške 689,45 eur, za obdobie 12/2020 mu bola vyplatená suma 2 996,25
eur v hrubom, okrem toho od 7.4.2020 poberal aj starobný dôchodok vo výške 342,70 eur mesačne.
(č.l.140 – potvrdenie od sociálnej poisťovne zo dňa 7.4.2020). V období, kedy otec aj pracoval, aj
poberal starobný dôchodok , mal s vysokou pravdepodobnosťou príjem, ktorý mu umožňoval hradiť
maloletému výdavky spojené s jeho výchovou a výživou. Pokiaľ súd zoberie do úvahy aj skutočnosť, že
otec predal dom (č.l.129-132) za sumu 175 000 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2024 a zároveň
kúpil jednoizbový byt za kúpnu cenu 76 000eur (č.l148-150) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.4.2024,
do ktorého vrazil podľa vlastných slov sumu 20 000 eur (č.l.189), rozdiel činí sumu 79 000 eur. Naviac,
súd poukazuje aj na listinný dôkaz (č.l.135) z N. O., H., Michalovce, dátum transakcie zo dňa 21.8.2024
u otca, kde je výška zostatku na účte: 14 732,26 eur. Pokiaľ by aj otec vyrovnal dlhy, ako sám uviedol,
finančná čiastka 7200 eur a 2659 eur, spolu teda 9859 eur je čiastkou, ktorú je otec podľa názoru súdu
vzhľadom ku svojim finančným a majetkovým pomerom schopný zaplatiť bez toho, aby sa dostal do
stavu „núdze“, v respektíve nedokázal zvládnuť svoju príjmovú a výdavkovú situáciu bez ujmy. Naviac,súd mu poskytol dostatočnú lehotu na to, aby si túto situáciu poriešil v predstihu . Sumu 200 € súd preto
s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti v súčasnosti považuje za primeranú odôvodneným potrebám
maloletého, a to aj za celé obdobie spätne až tri roky ku podaniu návrhu .Naviac súd konštatuje, že na
jeho strane neboli zistené také prekážky zdravotného alebo iného charakteru, ktoré by mu znemožňovali
pri poberaní starobného dôchodku pracovať aj na kratší úväzok. ( lekárske správy č.l.136-139,187)
45. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že možnostiam a schopnostiam (označeného) otca, ako
aj jeho životnej úrovni zodpovedá výživné vo výške 200 € mesačne, a to za celú dobu trvania jeho
vyživovacej povinnosti. Táto suma bola zároveň navrhnutá aj odporcom, ktorý vyslovil súhlas s platením
výživného vo výške 200 Eur od podania návrhu. Matka maloletého dieťaťa so sumou výživného 200,-
Eur mesačne súhlasila.
46. V prvom rade súd považuje za potrebné vyjadriť sa k účinnosti vyživovacej povinnosti. Výživné
je možné určiť aj spätne, a to najviac za tri roky pred podaním návrhu, pretože ide
o výživné pre maloleté dieťa (§ 77 ods. 1 ZR). Spätne je možné priznať výživné vtedy, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie súd vidí v prístupe rodičov, ale predovšetkým otca
k plneniu si svojich rodičovských povinností. Otec, hoci si musel byť vedomý, že jeho otcovstvo je vysoko
pravdepodobné ,keďže mal s matkou maloletého v čase rozhodnom pre počatie vzťah, intímne spolu žili,
pri pohlavnom styku nepoužili prostriedky zabraňujúce počatiu a žiaden zdravotný dôvod ho z možnosti
splodiť dieťa nevylučoval, nijako neprejavil záujem podieľať sa na plnení svojej vyživovacej
povinnosti. Odporcovuvedomosťootcovstvezároveňpotvrdzujúpriloženéfotografiezkrstumaloletého,
na ktorom vo svojom náručí drží maloletého. Tvrdenia odporcu, o tom, že bol na krstiny len pozvaný
a dieťa mu bolo vložené do rúk sú ťažko uveriteľné. Fotografie doložené matkou (č.l.179 – 183) , kde
je pán A. prítomný dokumentujú nielen situáciu z krstín maloletého, ale aj bežnú rodinnú situáciu, kde
pán A. drží na rukách maloletého, pôsobí spokojne , vyrovnane, nejaví sa súdu dojem, že tam bol len
„náhodou“. Otec všetku starostlivosť o maloletého , vrátane hradenia všetkých jeho potrieb, ponechal
výlučne len na matku. Ani v čase, keď bol zamestnaný, si vyživovaciu povinnosť neplnil, o maloletého
sa nezaujímal, matke nijako nepomohol. Naviac, z krstného listu maloletého (svedectvo o krste, č.l.203)
vyplýva, že ako otec bol uvedený pán A. E.), pričom uvedenú skutočnosť pán A. nespochybňoval.
47. Súdu sa žiada uviesť, že obaja rodičia, tak otec ako i matka vedeli o svojich rodičovských práva
a povinnostiach. No otec si v rozpore s najlepším záujmom maloletého syna neplnil vyživovaciu
povinnosť od jeho narodenia celých 14 rokov, napriek tomu, že otec maloletého je jeho biologickým
otcom a o tejto skutočnosti vedel . V tomto prípade má súd za to, že bezdôvodnú činnosť matky
súvisiacu s nepodaním návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému by
nebolo spravodlivé vyhodnotiť v neprospech maloletého syna. Takéto právne posúdenie by bolo
v rozpore s najlepším záujmom maloletého, kedy by bola nečinnosť oboch rodičov v konečnom dôsledku
v prospech otca maloletého, ktorý napriek tomu, že o svojom otcovstve k maloletému vedel a bol
si vedomý aj svojich povinností od jeho narodenia, vedome nekonal, čím sa vyhol plneniu si svojich
povinností a všetku zodpovednosť ponechal na matke. Podľa názoru súdu je povinnosťou oboch rodičov
konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinnosti , pretože od
maloletého dieťaťa nie je možné očakávať aktívny prístup pri uplatňovaní a bránení si svojich práv.
Za takýchto podmienok, kedy obaja rodičia od narodenia dieťaťa vedeli o otcovstve otca maloletého
a napriek tomu ani jeden z nich nekonal v najlepšom záujme maloletého, by bolo nespravodlivé, aby
v konečnom dôsledku z dôvodu nečinnosti na strane matky získal otec finančný prospech na úkor
maloletého z vedomého neplnenia si svojich rodičovských povinností. Nie je úlohou súdu zisťovať
podiel zavinenia toho-ktorého rodiča na uvedenej okolnosti. Výživné je právo maloletého dieťaťa
a zákon o rodine v prípade maloletých detí stanovuje povinnosť súdu určiť ho aj v prípade, že by to
inak bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd argumenty otca nemohol akceptovať. Bez ohľadu na
narušené vzťahy medzi rodičmi má maloletý právo, aby boli zabezpečené jeho životné potreby, a to aj
výživným od otca, ktorý sa v tej dobe o maloletého osobne nestaral (bez ohľadu na dôvody).
48. Keďže výživné bolo určené spätne, pričom (označený) otec na svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletému žiadnou sumou doteraz neprispel, je potrebné rozhodnúť aj o zročnom výživnom za obdobie
od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Za toto obdobie nastala zročnosť výživného
zodpovedajúceho sume 200 € za 12 mesiacov od 22.12.2023. do 22.12.2024 vo výške 2400 € (12 x 200
eur), za 9 dní od 22.12.2024 do 31.12.2024 vo výške 59 € (6,66€ v priemere/deň), za 1 mesiac roku
2025 vo výške 200€. Spolu ide za celé obdobie o sumu 2659 € (59 € + 2400 €/ + 200 €).49. S prihliadnutím na osobné a majetkové pomery odporcu, súd mu povolil v zmysle § 232 ods. , CSP
splatiťdlžnévýživnévovýške 2659,-eurdo60dní mesiacovodprávoplatnostirozsudku.Dlhšiečasové
obdobie na zaplatenie uvedenej sumy súd povolil z dôvodu, aby otec mal možnosť usporiadať si svoje
príjmové, sociálne pomery tak, aby mal priestor na úhradu.
50. Zároveň výživné bolo určené tri roky spätne od podania návrhu z vyššie uvedených dôvodov,
pričom (označený) otec na svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému žiadnou sumou doteraz
neprispel, je potrebné rozhodnúť aj o zročnom výživnom za obdobie tri roky spätne od podania
návrhu. Za toto obdobie nastala zročnosť výživného zodpovedajúceho sume 200 € za 12 mesiacov od
22.12.2020. do 22.12.2021 vo výške 2400 €, za 12 mesiacov od 22.12.2021. do 22.12.2022 vo výške
2400 €, za 12 mesiacov od 22.12.2022 do 22.12.2023 vo výške 2400 €. Spolu ide za celé obdobie o
sumu 7200 € (2400 € + 2400 € + 2400 €).
51. S prihliadnutím na osobné a majetkové pomery odporcu, súd mu povolil v zmysle § 232 ods. , CSP
splatiť dlžné výživné vo výške 7200,- eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pretože má za to,
že uvedené obdobie je dostatočné na zaplatenie danej sumy aj s prihliadnutím na majetkovú a sociálnu
situáciu otca.
52. S prihliadnutím na uvedené súd preto určil výživné od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku a
priznal aj výživné tri roky spätne od podania návrhu s tým, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
53. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z dôvodu,
že navrhovateľka stretávaniu odporcu s maloletým dieťaťom nebráni a odporca o presne vymedzenú
úpravu styku neprejavil záujem.
54. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená a
neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia. V konaní o určenie otcovstva možno priznať náhradu
trov konania v zmysle § 53 CMP úspešnému účastníkovi proti neúspešnému účastníkovi, ak to možno
spravodlivo požadovať. Zásadne však ide o fakultatívnu možnosť súdu priznať takúto náhradu, a to
len s použitím materiálneho korektívu možnosti spravodlivo náhradu trov konania požadovať. Súd
individuálne posúdi v konkrétnom konaní možnosť priznať náhradu trov konania, ale aj rozsah takto
priznanej náhrady so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Matka svoj návrh na priznanie náhrady
trov konania ničím nezdôvodnila, nešpecifikovala, v čom vzhliada okolnosti, pre ktoré by jej bolo
spravodlivé priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutie smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.