Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. november 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202983
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325202983.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D., pr.
zast.: JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, advokátka, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti
žalovaným: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D., 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX,
XXX XX C. D., 3/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D., 4/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/
X, XXX XX H., v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovaným 1) až 4), aby sa zdržali zlikvidovania, prípadne prekládky plota
nachádzajúceho sa na hraničnej čiare medzi pozemkami žalobcu zapísanými na liste vlastníctva č. XXX
vedenom Okresným úradom Snina, Katastrálnym odborom pre okres Snina, obec C. D., k.ú. C. D., a
to parcelou reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2 a parcelou reg. „C“
č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 469 m2 a pozemkami vo vlastníctve žalovaných 1) až 4) t.j.
parcelouregistra„C“č.XXX/X–zastavanáplochaanádvorieovýmere436m2,ktorájezapísanánaliste

vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Snina, Katastrálnym odborom pre okres Snina, obec
C. D., k.ú. C. D. a parcelou reg. „C“ č. XXX/X – záhrada o výmere 2374 m2, ktorá je zapísaná na liste
vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Snina, Katastrálnym odborom pre okres Snina, obec C.
D., k.ú. C. D., ako aj zdržali sa akéhokoľvek iného spôsobu realizácie zmeny priebehu tohto plota, a to do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C/112/2025.

II. O trovách konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

III. Súd poučuje žalovaných, že v prípade, ak by im vznikla neodkladným opatrením škoda, majú právo
podať voči žalobcovi žalobu o náhradu škody.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Humenné dňa 13.11.2025 žalobu, ktorou žiadal určiť, že nehnuteľnosti

– pozemky patria do dedičstva po jeho rodičoch. Uviedol, že reálnou deľbou a vydržaním nadobudli jeho
právni predchodcovia v minulosti vlastnícke právo a žiada vydať tento výrok:

I. Súd určuje, že novovytvorená parcela CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89
m2 vytvorená z parcely reg. CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2, ktorá
je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Snina, Katastrálnym odborom pre

okres Snina, obec C. D., k. ú. C. D. a novovytvorená parcela reg. CKN č. XXX/X – záhrada o výmere
41 m2 vytvorená z parcely reg. CKN č. XXX/X – záhrada o výmere 2374 m2, ktorá je zapísaná na liste
vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Snina, Katastrálnym odborom pre okres Snina, obec C.
D., k. ú. C. D., a to na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, úradne overeného
dňa XX.X.XXXX pod I./XXXX vyhotoveného spol. GEONA s.r.o., Strojárska 1831/92, Snina patria do
dedičstva po neb. J. B., nar.X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.2. Dňa 14.11.2025 žalobca podal do tohto konania aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
v ktorom žiadal, aby súd žalovaným zakázal zlikvidovať, prípadne preložiť plot žalovaným, a to tak ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

3. Žalobu, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že:

I. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom

Okresným úradom Snina, Katastrálnym odborom pre okres Snina, obec C. D., k.ú. C. D., a to rodinného
domu so súpisným číslom XX postaveného na parcele reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 102 m2, parcely reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parcely
reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, na ktorej sa nachádza hospodárska
budova, parcely reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2 (dvor), parcely
reg. „C“ č. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 469 m2 (záhrada)a parcely reg. „C“ č. XXX/X –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, na ktorej sa nachádza pivnica s prístreškom (ďalej ako
„Nehnuteľnosti žalobcu“). Tieto nehnuteľnosti žalobca nadobudol titulom darovania od svojich rodičov
na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúcom v doživotnom práve
užívania nehnuteľností v prospech darcov.

V zadnej časti za rodinným domom postavil žalobca s manželkou pivnicu s prístreškom, a za účelom
jej plánovaného zamerania požiadal Ing. Richarda Nagya, autorizovaného geodeta, o vyhotovenie
príslušného geometrického plánu v roku 2016. Pri tomto zameraní bolo pri vyhotovení geometrického
plánu vyhotoviteľa GEONA, s.r.o. č. XX/XXXX overeného dňa XX.X.XXXX pod I./XXXX (ďalej ako
„Geometrickýplán“)zistené,žeexistujúnezrovnalostimedziúdajmievidovanýmivkatastrinehnuteľností

a skutočným stavom hraníc medzi pozemkami vo vlastníctva žalobcu a pozemkami v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných, t.j. parcelou registra „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
436 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. D. a parcelou reg. „C“ č. XXX/X – záhrada
o výmere 2374 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. D. (ďalej ako „Nehnuteľnosti
žalovaných“). Nehnuteľnosti žalovaných sú v ich podielovom spoluvlastníctve v podiele 1 k celku v

prospech každého z nich. Dôkaz: listy vlastníctva č. XXX, K. XXX, K. XXX, k.ú. C. D., internetová
verzia Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa X.XX.XXXX Geometrický plán
vyhotoviteľa GEONA, s.r.o. č. XX/XXXX, originál

Od nepamäti hraničnú čiaru medzi Nehnuteľnosťami žalobcu a Nehnuteľnosťami žalovaných tvoril v

prednej časti rodinný dom súp. č. XX vo vlastníctve žalovaných postavený v roku 1957 (resp. jeho pravá
bočná stena), pred rodinným domom žalovaných kovový ozdobný plot tiahnuci sa súvisle od pravej
bočnej steny rodinného domu žalovaných dopredu smerom k ceste, kde je zabetónovaný do podkladu,
a v zadnej časti za domom a hospodárskou budovou pokračuje pletivový plot až dozadu po pôvodný
geodetický bod vyznačený v priestore. Tento užívací stav nebol nikdy v minulosti zo strany súčasných

vlastníkov, ani ich právnych predchodcov spochybňovaný a pozemky boli užívané oboma rodinami v
stave tak, ako si ich ich právni predchodcovia rozdelili.

Kompletný historický vývoj užívania Nehnuteľností žalobcu a žalovaných bol nasledujúci: F. E. bol otcom
L. B., E. E., starej matky žalobcu. Ten približne koncom 20-tych rokov 20. storočia pôvodne celistvý

pozemok rozdelil medzi svoje dve deti, dcéru L. B., E. E. a syna F. E. mladšieho s tým, že dcére L. určil
ako pozemky na vybudovanie rodinného domu, dvora a priľahlého hospodárstva súčasné Nehnuteľnosti
žalobcu. Synovi určil ako predmet daru Nehnuteľnosti žalovaných, ako aj vedľajšie pozemky parcela
reg. „C“ č. XXX/X – záhrada o výmere 826 m2 a parcela reg. „C“ č. XXX/X – záhrada o výmere 2374 m2,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. D.. V súlade s vtedajšími obyčajmi, dcére daroval menšiu

časť pozemku, potrebnú na vybudovanie domu, dvora a gazdovstva, kým synovi daroval rozlohou väčšiu
časť na vybudovanie rodinného gazdovstva (znázornené na grafickej časti aplikácie MAPKA), v prílohe,
kde časť pôvodného pozemku darovaná synovi F. E. A.. je vyznačená žltou a časť darovaná dcére L. B.
je vyznačená červenou. Dôkaz: grafické znázornenie nehnuteľností z aplikácie MAPKA

L. B., E. E. s manželom A. B., nar. XXXX vybudovali na darovaných pozemkoch pôvodný rodinný dom
nachádzajúci sa na mieste súčasného rodinného domu žalobcu, pričom sa jednalo o tradičný sedliacky
dlhý a úzky dom so slamenou strechou. Keď F. E. ml. začal na svojej časti darovaných pozemkov
stavať v 50-tych rokoch 20. storočia rodinný dom so súčasným súpisným číslom 14, postavil ho tak,že pravá bočná stena jeho rodinného domu tvorila prirodzenú hranicu medzi jeho nehnuteľnosťami a
nehnuteľnosťamijehosestryL.ajejmanželaA.,nar.XXXX,takakotobolouždovtedyzaužívanéaakosi
to pri výstavbe jeho rodinného domu vzájomne odsúhlasili. Na mieste pôvodného rodinného domu, ktorý

postavili starí rodičia žalobcu L. a A. B., neskôr ich syn A. B. mladší, nar. XXXX, postavil s manželkou J.
B., nar. XXXX súčasný rodinný dom s aktuálnym súpisným číslom XX, už s podstatne väčším pôdorysom
než pôvodný úzky sedliacky dom. Ani jeden z rodinných domov žalobcu a žalovaných nebol postavený
po predchádzajúcom geodetickom zameraní, bol postavený na mieste podľa vzájomnej ústnej dohody.
A. B., nar. XXXX nadobudol pôvodný rodinný dom ako dedičstvo po svojom otcovi A. B., nar. XXXX,

zomr. XXXX, ktorý bol v tom čase už vdovcom a pozemky parc. reg. „C“ č. XXX/X J. XXX/X, k.ú. C. D.
vydržaním, pričom v čase ich nadobudnutia neboli reálne geodeticky zamerané v priestore. V súlade so
zvykmi sa ústne potvrdilo vymedzenie medzi A. B. A., nar. XXXX a jeho strýkom F. E. ml., že hranica ich
susediacich pozemkov prebieha po línii pravej bočnej steny rodinného domu F. E. ml., a to tak, aby pri
rodinnom dome A. B., nar. XXXX s manželkou bol dostatočný priestor na dvor a takisto prechod s vozom
a poľnohospodárskymi strojmi dozadu na ich pozemky, aby mali dvor a takisto prístup k hospodárskym

budovám a gazdovstvu. Táto dohoda medzi nimi bola urobená v najlepšej viere, nakoľko medzi otcom
žalobcu a F. E. ml. boli veľmi dobré vzájomné vzťahy. Pokiaľ by hranica medzi ich nehnuteľnosťami bola
dohodnutá iným spôsobom v neprospech žalobcových rodičov, neboli by realizovali stavbu rodinného
domu so súčasnými rozmermi, pretože by nemali dostatočný priestor na dvor, ani na motorové vozidlo vo
dvore.Rodičiažalobcupostavilisúčasnýrodinnýdomvrokoch1965–1967,avtomčaseužuvažovalido

budúcna nielen o gazdovstve či hospodárskych budovách, ale aj o vlastníctve auta, ktoré bude potrebné
parkovať vo dvore. Rodičia žalobcu následne dom so súp. č. XX previedli zo svojho bezpodielového
spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu darovacou zmluvou, spolu s prevodom parciel reg.
„C“ č. XXX/X J. K. XXX/X z výlučného vlastníctva žalobcovho otca A. B., nar. XXXX do výlučného
vlastníctva žalobcu v roku 2000. Skutočnosť, či k rozdeleniu pozemkov medzi súrodencov L. a F. E.

existovala aj písomná zmluvné dokumentácia, nie je známa, pretože žalobca vo svojej dispozícii nemá
žiadne dokumenty z obdobia 1920 – 1955, a pokiaľ by boli uložené v archíve, boli by nedosiahnuteľné,
nakoľko miestne príslušným archívom bol archív v Bereznom na Ukrajine a ten počas 2. svetovej vojny
kompletne vyhorel.

Reálny užívací stav pozemkov bol jasný a nikým nespochybňovaný, žalobca Nehnuteľnosti žalobcu
naďalej so svojou rodinou nerušene užíval v rovnakom rozsahu, v akom ho užívali jeho rodičia ako jeho
právni predchodcovia, t.j. až po pravú bočnú stenu rodinného domu žalovaných s tým, že v prednej časti
nehnuteľností bol hraničný bod vymedzený betónovým základom plota, ktorý bol osadený pri výstavbe
rodinnéhodomužalovanýchzostranyF.E.ml.,apredrodinnýmdomomžalovanýchkovovýmozdobným

plotom tiahnucim sa súvisle od pravej bočnej steny rodinného domu žalovaných dopredu smerom k
ceste, kde je zabetónovaný do podkladu, a v zadnej časti za domom a hospodárskou budovou pokračuje
pletivovýplotaždozadupopôvodnýgeodetickýbodvyznačenývpriestore.Preilustráciustavunamieste
samom prikladá žalobca fotodokumentáciu vizuálneho stavu jeho rodinného domu, dvora a hranice, po
ktorú dvor a okolité pozemky užíva. Dôkaz: Fotodokumentácia, 13 x Úmrtný list A. B., nar. XXXX a J.

B., nar. XXXX

II. Skutočnosť, ako sú hranice pozemkov zapísané v katastri nehnuteľností nebola nikomu známa,
keďže historicky prvé zameranie skutočného rozdelenia parciel od roku 1935 bolo vykonané v Zázname
podrobného merania zmien až dňa 6.8.2015 po zameraní objednanom zo strany žalobcu, keď mal

v záujme geodeticky zamerať pivnicu s prístreškom v zadnej časti svojich pozemkov. M. E. C. vtedy
geometrickým plánom č. XX/XXXX určil, že novovytvorená parcela CKN č. XXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 89 m2 vytvorená z parcely reg. CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 436 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Snina,
KatastrálnymodborompreokresSnina,obecC.D.,k.ú.C.D.anovovytvorenáparcelareg.CKNč.XXX/

X – záhrada o výmere 41 m2 vytvorená z parcely reg. CKN č. XXX/X – záhrada o výmere 2374 m2, ktorá
je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Snina, Katastrálnym odborom pre
okresSnina,obecC.D.,k.ú.C.D.,atonazákladegeometrickéhoplánuč.XX/XXXXzodňaXX.X.XXXX,
úradne overeného dňa XX.X.XXXX pod I./XXXX vyhotoveného spol. GEONA s.r.o., Strojárska 1831/92,
Snina (ďalej ako „Sporné pozemky“) sa reálne nachádzajú v priestore vo dvore žalobcu vľavo od

rodinného domu, ako trojuholník vedúci pozdĺž steny rodinného domu žalovaných a plota súvisle sa
tiahnuceho za ich rodinným domom, avšak v katastri nehnuteľností sú tieto novovytvorené parcely
zakreslené ako súčasť pozemkov vo vlastníctve žalovaných.Toto zistenie bolo pre žalobcu a jeho manželku šokujúce a nedokázali si vysvetliť, ako k vzniku uvedenej
situácie mohlo dôjsť. Oslovili preto so žiadosťou o vysvetlenie Ing. Richarda Nagya, ktorý vypracoval
Geodetické zameranie skutočného priebehu hraníc medzi pozemkami CKN č. XXX/X, XXX/X a XXX/X,

XXX/X č. XX/XXXX, kde v geodetickej sprievodnej správe uviedol: „Analýzou podkladov bolo zistené,
že zákres hraníc medzi uvedenými parcelami v SGI nie je v súlade so skutkovým stavom v teréne tak,
ako to vyplýva z Grafickej prílohy č. 2, pričom tento stav trvá už niekoľko desaťročí a nikdy v minulosti
nebol predmetom sporu medzi susedmi. Dôvodmi nesúladu môžu byť nasledujúce skutočnosti:
1. Parcely N. XXX/X-X a XXX/X,XXX/X patrili spolu s parcelou CKN č. XXX jednému vlastníkovi (príloha

č. 2)
2. Reálne rozdelenie medzi členov rodiny sa uskutočňovalo v priebehu rokov dohodou bez zamerania
a zákresu do katastrálnych máp,
3. Parcela CKN č. XXX/X prešla na list vlastníctva na základe osvedčenia č.z. XX/XX identifikáciou bez
geometrického plánu
4. Zákres rodinného domu na parcele CKN č. XXX/X bol vykonaný taktiež bez reálneho zamerania

a geometrického plánu. Dôkaz: Geodetické zameranie skutočného priebehu hraníc medzi pozemkami
CKN č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, XXX/X č. XX/XXXX

Žalobca je nepochybne presvedčený o tom, že je, resp. jeho právni predchodcovia boli vlastníkmi
Sporných pozemkov, a preto chcel tento nesúlad medzi reálnym stavom a stavom zapísaným v katastri

nehnuteľností odstrániť. Bol tiež presvedčený o tom, že so žalovanými v rámci dobrých susedských
vzťahov nie je potrebné viesť súdny spor o určenie vlastníckeho práva k Sporným pozemkom, ale
že celú záležitosť je možné uzavrieť mimosúdne zmluvnou formou. Od roku 2016 opakovane oslovil
žalovaných so žiadosťou o odsúhlasenie a podpísanie scudzovacích zmlúv žalovanými, ktorými by
bolo aj formálne vlastnícke právo k Sporným pozemkom zapísané v prospech žalobcu, aby došlo k

zosúladeniu skutkového a právneho stavu. Napriek tomu, že nemal pochybnosti o vlastníctve Sporných
pozemkov vo svoj prospech, bol ochotný zaplatiť žalovaným aj odmenu za ich ochotu zosúladiť zapísaný
stav so stavom skutočným. K podpisu návrhov zmlúv však zo strany žalovaných nedošlo bez zjavného
dôvodu napriek tomu, že zo strany žalobcu boli v minulosti podpísané všetky scudzovacie zmluvy, ktoré
mu boli predložené zo strany žalovaných, prípadne zo strany ich príbuzných a právnych predchodcov,

ktorými došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k ich záujmovým pozemkom bez akýchkoľvek nárokov
zo strany žalobcu alebo vyplatenia finančnej odplaty.

Pred podaním tejto žaloby sa žalobca obrátil na žalovaných prostredníctvom právnej zástupkyne
doporučenými listami, ktorými ich vyzval na stretnutie a rokovanie o možnosti mimosúdneho urovnania

situácie. Dňa 10.11.2025 sa uskutočnilo stretnutie v kancelárii JUDr. Valérie Brečkovej v Snine za
účasti všetkých dotknutých osôb okrem žalovaného 3), ktoré sa však odohralo vo veľmi konfliktnom
duchu s tým, že žalovaní odmietajú reálny a právny stav uviesť do súladu a nie sú ochotní dohodnúť
sa na mimosúdnom usporiadaní vlastníckych vzťahov tak, aby došlo k zápisu vlastníctva Sporných
pozemkov v prospech žalobcu. Uviedli, že sa rozhodli, že Sporné pozemky začnú užívať, údajne boli

vždy presvedčení aj bez akéhokoľvek zamerania, že tento trojuholník o celkovej výmere 130 m2 je
ich vlastníctvom a plánujú ho do budúcna využiť ako stavebný pozemok. Žalovaná 4) sa vyjadrila,
že má v úmysle preložiť oplotenie a vybudovať plot na odčlenenie Sporných pozemkov od zvyšnej
časti dvora žalobcu, čím by žalobcov dvor v prednej časti mal od rodinného domu dĺžku iba približne
2 metre. Z uvedeného dôvodu je žalobca nútený spolu so žalobou podať aj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným preložiť plot, ktorý tvorí reálnu hranicu medzi
Nehnuteľnosťami žalobcu a Nehnuteľnosťami žalovaných, resp. zakázal vybudovať nový plot na hranici
pozemkov na inom mieste než doposiaľ.

S uvedenými tvrdeniami sa žalobca nemôže stotožniť, a preto sa v súčasnosti nachádza v situácii,

kedy mu neostáva nič iné, iba domáhať sa určenia vlastníckeho práva k Sporným pozemkom cestou
podania žaloby o určenie, že Sporné pozemky patria do dedičstva po jeho rodičoch A. a J. B., ktorí ich
dobromyseľnýmužívanímminimálneodroku1965nadobudlidosvojhobezpodielovéhospoluvlastníctva
vydržaním, keďže zákonné podmienky na preukázanie tejto skutočnosti sú naplnené.

II. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.Naliehavý právny záujem na určení je zvlášť tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa
ohrozené alebo keby sa bez takéhoto určenia právne postavenie navrhovateľa stalo neistým, pričom
už samotná spornosť vlastníctva Sporných pozemkov, ktoré žalobca a jeho právni predchodcovia

dobromyseľne po viac ako 6 desaťročí užívajú, v konkrétnom prípade zakladá podľa všeobecnej
judikatúry súdov Slovenskej republiky naliehavosť jej určenia.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

III. Žalobca pri vstupe do držby v roku 2000, kedy mu boli darované Nehnuteľnosti žalobcu, rovnako ako

jeho právni predchodcovia nemal nikdy pochybnosť o tom, že reálna hranica Nehnuteľností žalobcu v
priestore fyzicky zodpovedá právnemu stavu, nakoľko v takomto rozsahu Nehnuteľnosti žalobcu užívali
nepretržite aj jeho právni predchodcovia v dobrej viere, že im nehnuteľnosti v takomto vymedzení v
priestore reálne patria. Po celé predchádzajúce desaťročia, minimálne od roku 1965, kedy postavili
rodinný dom rodičia žalobcu, až do roku 2016, kedy došlo k prvému geodetickému zameraniu pozemkov,

medzi Nehnuteľnosťami žalobcu a Nehnuteľnosťami žalovaných hranica sporná nebola a nebola
prehodnocovaná žiadnym geodetom alebo inou oprávnenou osobou.

Žalobca má preto za to, že Sporné pozemky o celkovom rozsahu 130 m2 podľa geometrického plánu
M. E. C. č. XX/XXXX, boli vydržané rodičmi žalobcu, J. B., nar.X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXXa A. B., nar.

XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky pre ich vydržanie z
ich strany. Rodičia žalobcu dobromyseľne vstúpili najneskôr v roku 1965 do držby Sporných pozemkov
v rozsahu, v akom bola hranica s Nehnuteľnosťami žalobcu a nehnuteľnosťami žalovaných dohodnutá
ústnou dohodou medzi F. E. ml. a A. B., nar. XXXX. Boli presvedčení o tom, že reálne užívaný rozsah
Nehnuteľností žalobcu v priestore im vlastnícky patrí, čím bola naplnená podmienka dobromyseľnosti

vstupudodržbySpornýchpozemkovorozsahu130m2,akoajzákonnejpodmienkydobydobromyseľnej
držby. Do roku 2000, kedy Nehnuteľnosti žalobcu previedli darovaním na žalobcu, užívali Sporné
pozemky v dobrej viere minimálne po dobu 35 rokov.
Tieto skutočnosti je možné preukázať výpoveďami nasledujúcich svedkov: B. F., nar. XXXX, bytom C.
D. X O. F., nar. XXXX, bytom C. D. X A. E. A., nar. XXXX, bytom C. D. XX A. A. K. XXXX, bytom H.

XX, P.. Dôkaz: svedecké výpovede

Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca.

Trváme na tom, že J. B., nar.X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
boli dobromyseľní pri vstupe do držby Sporných pozemkov, keď od výstavby rodinného domu v rokoch
1965 – 1967 užívali dvor a pozemok priľahlý k domu až po hranicu odsúhlasenú s F. E. ml., ktorý

ich vlastníctvo týchto Sporných pozemkov nikdy nerozporoval, a to až do roku 2000, kedy vlastníctvo
všetkých svojich Nehnuteľností previedli na žalobcu.

KeďžežalovanípopierajúvlastníctvoSpornýchpozemkovvprospechžalobcu,napriektomu,žeaktuálny
užívací stav trvá minimálne 6 desaťročí, pričom dochádza k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcu zo

strany žalovanej, ktorá si robí nároky na časť jeho pozemku, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
máme za to, že na podaní tejto žaloby má žalobca naliehavý právny záujem.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol § 324 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d)
s tým, že medzi stranami sporu vznikla kvôli sporom o uvedené pozemky vyhrotená situácia a žalovaní

jednostranne oznámili, že pristúpia k likvidácii plota, zrealizovanie nového plota a nimi určenú právnu
hranicu, pričom skutočný priebeh hranice je sporný z dôvodu, že zákres hraníc medzi uvedenými
parcelami v SGI nie je v súlade so skutkovým stavom, tak ako vyplýva z grafickej prílohy č. 2
geodetického zamerania skutočného priebehu hraníc medzi pozemkami. Aj na osobnom stretnutí dňa10.11.2025 žalovaní uviedli, že chcú realizovať preklad plota a preto existuje naliehavá a nevyhnutná
potreba upraviť právny vzťah medzi stranami konania. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia
by vznikol priestor pre konanie žalovaných – prekládka plota, ktoré by viedlo k ťažkým odstrániteľným

následkom a zmarilo by aj účel prebiehajúceho konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.
Preto je potrebné zakázať žalovaným, aby do skončenia sporu vo veci samej o určenie nehnuteľnosti
do dedičstva nemanipulovali z doteraz existujúcim plotom. Má pritom za to, že žaloba o určenie
nehnuteľnosti do dedičstva zo dňa 13.11.2025 je dôvodná.

5. Na uvedený spor sa použijú predovšetkým ustanovenia týchto právnych predpisov:

Podľa § 324 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (CSP) odsek 1, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa odseku 2, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa odseku 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. V tomto konkrétnom spore súd konštatuje, že sú splnené vyššie uvedené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že žalobca podal určovaciu žalobu, že uvedené nehnuteľnosti

– parcely patria do dedičstva po jeho rodičoch, a to z dôvodu vydržania a reálnej deľby v minulosti
a dlhodobého užívania žalobcom a jeho právnymi predchodcami. V prípade, ak by súd nevydal uvedené
neodkladné opatrenie a žalovaní by zrealizovali prekládku už existujúceho plota, vznikli by následky,
ktoré by bolo ťažké odstrániť a preto je na mieste, aby súd zachoval existujúci status quo a reálny
stav, čo sa týka umiestnenia a oplotenia, ktorý už existuje podľa tvrdení žalobcu desiatky rokov,

pričom žalobca a ani jeho právni predchodcovia neboli v užívaní týchto nehnuteľnosti podľa takéhoto
oplotenia nijak obmedzovaní ani rušení. Z tohto dôvodu súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré bude
trvať do právoplatnosti skončenia veci samej v ktorej sa rozhodne či tieto nehnuteľnosti patria do
dedičstvanebohýchrodičovžalobcuaakopredbežnúotázkujepotrebnérozhodnúť,činadobudliktýmto
nehnuteľnostiam vlastnícke právo reálnou deľbou a vydržaním.

7. O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.