Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoEk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204111131
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8204111131.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Evy Šofrankovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: U. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Q., o vymoženie 106,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBardejovč.k.3Er/70/2004-61zodňa25.septembra2024,

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi T., trovy exekučného konania vo výške
18,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súdnemu exekútorovi, T.. C. T. nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie n e p r i z n á v a.“

2. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v danom prípade bola Notárska zápisnica. Ako vyplynulo

z obsahu predmetnej Notárskej zápisnice, táto obsahovala vyhlásenie účastníka L. A. B., advokáta. Súd
prvej inštancie splnomocnenie pre advokáta L.. A. B. obsiahnuté v úverovej zmluve číslo XXXXXXX,
na základe ktorého konal L. A. B. pri spísaní Notárskej zápisnice považoval za neplatné z viacerých
dôvodov. Jedným z dôvodov bolo to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené
splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či
vôbec a ak áno, kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním

vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať
vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a
absolútneneplatné.Právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný
(ustanovenie § 37 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „Občiansky zákonník“).
Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňalo. Predmetné splnomocnenie nebolo
individuálne dohodnuté, bolo súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy,

pričom súdu prvej inštancie bolo z jeho činnosti známe, že veriteľ rovnaký formulár úverovej zmluvy,
s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako
spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadrovalo skutočnú vôľu
dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 37 odsek 1 Občianskeho
zákonníka. Naviac založilo nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu
spotrebiteľa a bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okrem uvedeného L. A. B. v notárskej zápisnici (bod

4) sám určil lehotu dokedy má byť dlh dlžníkom zaplatený, na čo nebol oprávnený a na čo neexistoval
žiaden právny titul. Z uvedeného sa javí, že splnomocnenec zastúpený substitútom v skutočnosti nehájilzáujmy dlžníka ako splnomocniteľa, ale hájil skôr záujmy veriteľa, ktorý ho sám určil za splnomocnenca
vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy, čím konal v rozpore s ustanovením § 22 odsek 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so

záujmami zastúpeného. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené uzavrel, že advokát, L. A. B. nebol
splnomocnený na to, aby za povinného uznal dlh, a to jednak z dôvodu neplatnosti splnomocnenia a
jednak z dôvodu rozporu záujmov povinného a zástupcu. Naviac samotnú úverovú zmluvu súd prvej
inštancievmnohýchjejustanoveniach,zktorýchoprávnenývyvodzujevzniksvojhovymáhanéhonároku
(napríklad v časti bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“ úrok

z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne) považuje za absolútne neplatnú pre rozpor
s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ustanovením § 23a odsek 2 v tom čase účinného zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej
zápisnici uznával aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného. Na základe vyššie uvedeného mal
súd prvej inštancie za to, že exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia sa nemohol stať
vykonateľným, nakoľko notárska zápisnica ako taká je absolútne neplatná, je nulitným právnym aktom. Z

toho dôvodu bola exekúcia podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) zastavená.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal súd druhej inštancie, aby

Uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Oprávnený namietal tvrdenia súdu prvej inštancie o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie
notárskej zápisnice. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na dôležitú skutočnosť, že
povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle
§ 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva

sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku
za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol
zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj
záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym
spôsobom. Inými slovami, zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil,

aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v
občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal
exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť
v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený mal za to, že plnomocenstvo udelené L.

B. je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Ďalej uviedol, že
udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo
dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Konanie L.. B. (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako
konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Oprávnený v tejto súvislosti poukázal

aj na jednu zo zásad záväzkového práva, ktorou je zásada „favor contractus“ - teória zachovania
platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. Mal za to, že dohoda o plnomocenstve
je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v
ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený mal za to, že tunajší súd v danom prípade ani nebol
oprávnený ex offo skúmať platnosť dojednaného plnomocenstva, skúmať či boli splnené náležitosti

vôle a iné, pretože povinný nemal postavenie spotrebiteľa a navyše bol to práve povinný koho konanie
(ignorácia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a
preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 odsek 1

C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44
odsek2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.03.2017),preskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným rozhodnutím nad rámec zverenej právomoci, odňatím možnosti konať pred súdom,
nedostatočným zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

II.ÚS 78/05).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver vo výške 8.000 Sk. Priamo v Zmluve o úvere bolo sformulované

splnomocnenie, v zmysle ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta L. A. B., na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p.,
resp.preexekúciupodľa§41odsek2Exekučnéhoporiadkunacelýmajetokdlžníka,dovýškyvzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Ešte dňa 02.01.2003 L.. A. B. splnomocnil L.. Q. S. na zastupovanie pri

všetkých právnych úkonoch, ktoré bol povinný vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom. Dňa 16.11.2003 bola na Notárskom úrade notára
T.. G. L. spísaná notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXXX/XXXX, ktorú požiadal spísať
L.. Q. S., v ktorej bolo spísané osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase

s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 odsek 2 Exekučného
poriadku.

9. Podľa ustanovenia § 243h odsek 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 odsek 4
a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa ustanovenia § 9a odsek 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

11. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 odsek 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne

pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 odsek 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný
poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva,
že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú
dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania

a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno
exekúciu vykonať.

12. Na splnenie podmienok exekúcie je potrebné prihliadať v každom okamihu exekúcie (porovnaj
napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Z uvedeného dôvodu preto nemožno odvolacie námietky oprávneného o nemožnostiexekučného súdu preskúmavať exekučný titul považovať za opodstatnené (pozri tiež II. ÚS499/2010 a
II. ÚS 498/2010).

13. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo
nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska
zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nevyhnutné dodať, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice, najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku

vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné
bezpodmienečne trvať.

14. Notárska zápisnica sp. zn. N 4963/2003, NZ 106311/2003 zo dňa 16.11.2003 bola označená ako
exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica
je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho

a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

15. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný

súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej
zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu.

16. Súd prvej inštancie sa preto vzhľadom na vyššie uvedené správne zaoberal otázkou prípadnej

platnosti či neplatnosti splnomocnenia udeleného advokátovi, ktoré bolo obsiahnuté priamo v zmluve
o úvere. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že u povinného nemožno hovoriť o slobodnom
prejave vôle v prípadoch, ak je vo formulárovej zmluve už vopred uvedený zástupca dlžníka bez
toho, aby dlžník tohto zástupcu aj reálne poznal. Naviac z textu samotného splnomocnenia vyplýva,
že splnomocnenie má smerovať k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu, a to bez toho, aby

v prípade vzniku sporu muselo prebehnúť aj súdne konanie. Z uvedeného dôvodu nie je možné
takéto plnomocenstvo považovať za také, ktoré smerovalo k obhájeniu záujmov povinného ako dlžníka.
Naopak, toto je potrebné považovať za neplatné pre rozpor so zákonom, preto splnomocnený advokát
nemohol za povinného ako dlžníka urobiť vyhlásenie vo forme notárskej zápisnice, ktorá mala byť
exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať notársku zápisnicu za spôsobilý

exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému.

17. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri
spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala
záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Oprávnený predformuloval L.

A. B. vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného
tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť,
že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím
splnomocneniasaadvokátzaviazalkonaťpodľapokynovavprospechoprávnenéhostým,žeexistencia
tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia

bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na
uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom
vzniku a výške. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v takýchto prípadoch došlo aj k verejnému
napomenutiu zo strany stavovskej komory (pozri Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom
nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Z uvedeného dôvodu nemôže byť takto

spísaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom.

18. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné v zmysle ustanovenia § 41 odsek 2 Exekučného
poriadku vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej
oprávnenej osoby, aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu

a času plnenia, pretože povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie
dlhu splnomocneným advokátom zastúpeným L. A. B. rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony zástupcu, ktoré sú tak podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné.19. Ak v prejednávanej veci advokát L. A. B. nedisponoval platným plnomocenstvom, nemohol v mene
povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného
titulu a to preto, lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

20.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenaNálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS5/2000zodňa13.
júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného

nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.

21. K odvolacej námietke oprávneného, že povinný mohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek odvolať,
odvolací súd poznamenáva, že táto je nedôvodná, keďže plnomocenstvo je neplatné. Neplatný právny
úkon nie je možné odvolať.

22. Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinným a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom
je zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd
považuje notársku zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinnej pri
spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.

23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že notárska zápisnica ako exekučný
titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na
základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p.

v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že oprávnený ako neúspešný odvolateľ nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Preto účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).